Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Cob-23-2021.pdf
PDF · 93.08 KB
Case nature
Subarea
7Cob/23/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: Finerg International, s.r.o., so sídlom 059 60 Stará Lesná 157, IČO: 36 511 391, zastúpeného advokátskou kanceláriou: ŽOLDOŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 540 964, proti žalovanej: Q. O., B.. XX.X.XXXX, X. Z. P..XX/str. X/ J. X, S., T. C., G. K., zastúpenej MADEJ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mýtna 42, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 035 038, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 6Cb/8/2021-46 zo16.4.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV XXXX, k.ú. U. I., a to bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na 2. nadzemnom podlaží v stavbe so súpisným číslom XXX, na parcele KN-C 4418/45 a podielov súvisiacich s vlastníctvom tohto bytu. Náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaná ako vlastníčka nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. U. I. chce predmetné nehnuteľnosti scudziť, o čom svedčí zápis na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. U. I. „Plomba vyznačená na základe P.-XXX/XXXX (Zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru)“ a podľa jeho tvrdenia vo svojom účtovníctve eviduje voči nej peňažnú pohľadávku v celkovej výške 71.791,30 eur, a to v sume 19.770,89 eur v zmysle uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 16.7.2016 a v sume 52.020,41 eur v zmysle uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 16.9.2019. Žalobca pohľadávku z uznesenia zo dňa 16.7.2016 bližšie nešpecifikoval a ohľadne pohľadávky z príplatkovej povinnosti podľa uznesenia valného zhromaždenia č. 6/2019 uviedol, čo je súdu známe aj z jeho činnosti, že na súde pod sp. zn. 6Cb/13/2019 prebieha spor o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu (vrátane uznesenia č. 6/2019). V tomto spore bola zároveň uznesením č.k. 6Cb/13/2019-133 zo dňa 12.12.2019 uložená spoločnosti Finerg International, s.r.o. povinnosť zdržať sa príplatkovej povinnosti uloženej uznesením č. 6/2019 valného zhromaždenia spoločnosti Finerg International, s.r.o., so sídlom Stará Lesná 157, 059 60 Stará Lesná, IČO: 36 511 391 zo dňa 16.09.2019 voči žalovanej, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesenia č. 6/2019 vo veci samej.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so spisom sp. zn. 6Cb/13/2019 (ktorý patrí do senátu tej istej sudkyne, ktorá rozhoduje o tomto neodkladnom opatrení, a teda je jej známy) má za to, že žalobca v
predmetnom návrhu osvedčil existenciu pohľadávky vo výške 52.020,41 eur, o ktorej doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Táto pohľadávka je predmetom samostatného sporu a súd má za to, že v rámci rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže prejudikovať tak, ako to uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14.4.2021, že predmetná pohľadávka neexistuje. Žalobca však žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu pohľadávky vo výške 19.770,89 eur, v čom dáva súd za pravdu žalovanej. Žalobca ďalej osvedčil, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. U. I., a taktiež osvedčil zároveň možnú obavu tieto nehnuteľnosti scudziť tým, že na predmetných nehnuteľnostiach je zapísaná plomba. Súd však skôr ako nariadi neodkladné opatrenie je povinný skúmať, či účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
4. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, keď prednosť má zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením. Pri charakterizovaní inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sa upúšťa od jeho chápania dočasnosti. Zabezpečovacie opatrenia sa nespájajú ani s vlastnosťou provizórnosti, teda akejsi predbežnej ochrany. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej. Systematika začlenenia tohto druhu opatrení naopak zdôrazňuje, že ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám osebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej, ale samotné uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Z hľadiska povahy tohto inštitútu možno konštatovať, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, môže naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky, a to aj v intenciách § 343 ods. 3 CSP. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Vzhľadom na predmetný vzťah bude v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak ochrana, ktorá sa má ním sledovať, sa poskytuje peňažnému nároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pritom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. Súd túto skutočnosť skúma z úradnej moci, pričom, ak by mal za to, že vzťahy majú byť regulované zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalobca musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pritom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. Základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: (i) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, (ii) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, (iii) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienku, podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.
5. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia/zabezpečovacieho opatrenia súd skúma predpoklady týchto inštitútov vo vzťahu ku skutočnostiam osvedčujúcim dôvodnosť a trvanie nároku, ktorým je v tomto prípade poskytnúť ochranu, zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu (o ktorej prebieha spor na tunajšom súde, aj keď v konečnom dôsledku je to spor o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, avšak predmetom uznesenia valného zhromaždenia č. 6/2019 je úhrada peňažnej
pohľadávky). Súd neskúma prioritne vec samu, ale skúma, či účel navrhovaného neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navyše zabezpečovacie opatrenie nie je viazané na osobitné konanie vo veci samej a zo svojej podstaty môže byť rozhodnutím konečným. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že v tejto veci by mohli byť splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca má peňažnú pohľadávku vo výške 52.020,41 eur titulom plnenia príplatkovej povinnosti žalovanej (peňažnú pohľadávky vo výške 19.770,89 eur žalobca neosvedčil), ďalej žalovaná vlastní nehnuteľnosti v k. ú. U. I., čo je spôsobilým predmetom záložného práva a nakoľko žalovaná scudzuje predmetné nehnuteľnosti, je daný dôvod budúceho zmarenia exekúcie, to zn., že ak súd rozhodne o pohľadávke z príplatkovej povinnosti v prospech žalobcu, je obava, že bude nevymožiteľná. Prípadným nariadením zabezpečovacieho opatrenia by sa posilnilo postavenie žalobcu zriadením záložného práva na uvedené nehnuteľné veci žalovanej, čím by sa zabezpečila pohľadávka žalobcu, ktorá by neskôr mohla byť judikovaná v prípade, ak žalovaná nebude plniť dobrovoľne.
6. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca poukázal na uznesenie odvolacieho Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17Co/255/2016 zo dňa 24.5.2016, u ktorého má súd za to, že bolo vydané za predchádzajúcej derogovanej procesnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), v ktorej inštitút zabezpečovacieho opatrenia nebol upravený. Preto toto rozhodnutie nie je v tomto prípade smerodajné. Navyše žalobca, aj keď uviedol, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku, neosvedčil, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že účel, ktorý žalobca navrhoval neodkladným opatrením, možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré však navrhnuté nebolo, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 257 ods. 1 CSP s tým, že súd z úradnej povinnosti skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. K zamietnutiu návrhu teda nedošlo v dôsledku aktívnej účasti žalovanej, ale v dôsledku plnenia povinností súdu.
8. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, alebo uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Poukázal na to, že podstatou napadnutého rozhodnutia a zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nesplnenie podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu v zmysle § 324 ods. 3 CSP. Je zrejmá subsidiarita neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak v súvislosti so skutkovým stavom a predpokladaným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sledovaný účel, teda ochrana práv žalobcu a neohrozenie exekúcie, by nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola vyznačená plomba pod č. P.-XXX/XXXX - zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru. Teda už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zrejmé, že žalovaná sa postupne zbavovala majetku, aby sťažila vymáhanie nárokov žalobcu voči svojej osobe.
11. Ak vzniká záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením až záznamom do katastra nehnuteľností, a teda poradie návrhov na vklad a návrhu na vykonanie záznamu sa riadi poradím doručenia týchto návrhov, už v čase vyznačenia plomby by sudcovské záložné právo bolo vyznačené ako druhé v poradí, ak by žalovaná podpísala zmluvu o zriadení záložného práva. Tento dôsledok by napríklad nenastal pri nariadení neodkladného opatrenia, ktoré by bránilo zriadiť aj záložné právo v prospech tretích osôb. Ďalšou podstatou sudcovského záložného práva je jeho akcesorita a viazanosť na judikovanú pohľadávku. Prevod nehnuteľností, na rozdiel od nariadenia neodkladného opatrenia, zabezpečovacie opatrenie dovoľuje, aj keď dôjde k prevodu nehnuteľností s uvedenou ťarchou.
12. Práve uvedená skutočnosť takmer neobmedzeného prevodu nehnuteľností spôsobuje to, že v konkrétnom prípade sledovaný účel bolo možné dosiahnuť len podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko zabezpečovacie opatrenie by neprinieslo žalobcovi potrebnú mieru ochrany.
13. V súčasnosti sú uvedené nehnuteľnosti prevedené na Y. Š. a T. Š., rodenú O., bytom G. XXX do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo by v prípade nariadenia neodkladného opatrenia nemohlo nastať. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok tretej osoby, teda Y. Š. a T. Š. v tomto štádiu nie je možný. Ak by došlo k podaniu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, táto skutočnosť by nebránila prevodu nehnuteľností. V takom štádiu by zabezpečovacie opatrenie proti tretej osoby stratilo opodstatnenie, práve naopak sťažilo by to celkovú možnosť obrany žalobcu, nakoľko by sa musel uskutočniť výkon záložného práva vo vzťahu k tretej osobe a nie k žalovanej. Tretia osoba tak má viac prostriedkov obrany a spôsobom ako zmariť výkon sudcovského záložného práva žalobcu.
14. Súd teda nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a naviac vec aj nesprávne právne posúdil.
15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Súd prvej inštancie zistil vo veci všetky podstatné okolnosti potrebné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nebola zistená vada znamenajúca nesprávny procesný postup, ktorým by bolo znemožnené ktorejkoľvek zo strán uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
18. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
21. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
23. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
24. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
25. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
26. V prejednávanej veci možno označiť za správne úvahy súdu prvej inštancie spočívajúce v zdôraznení priority zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení sudcovského záložného práva k veciam,
vrátane nehnuteľností, pred nariadením neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že pri zvažovaní konkrétneho postupu, teda nariadenia neodkladného opatrenia alebo nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, je potrebné vždy skúmať, ktorý z týchto prostriedkov neodkladnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami je viac akceptovateľný a použiteľný z hľadiska naplnenia základného účelu, teda ochrany sporovej strany, ktorá sa tejto domáha na súde.
27. Podstatnou okolnosťou právne významnou, pre ktorú nie je možné v súčasnosti nariadiť či už neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k žalovanej, je okolnosť, že v súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti prevedené na iné osoby, a to na Y. Š. a T. Š., rodenú O., ktorí ich nadobudli do ich bezpodielového spoluvlastníctva tak, ako to pripúšťa samotný žalobca vo svojom odvolaní, a tak, ako to vyplýva z vyhľadávania na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. U. I..
28. Za týchto okolností, pokiaľ žalovaná nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nie je možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, pretože nároky (zaplatenie konkrétnych finančných požiadaviek zo strany žalobcu voči žalovanej), ktoré by mali byť zabezpečené týmto zabezpečovacím prostriedkom - nariadením neodkladného opatrenia, sa súčasných vlastníkov predmetných nehnuteľností netýkajú.
29. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a ako také ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania. V tomto smere možno mať pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý postup podľa § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov sporovým stranám v tomto konaní odôvodnil ex offo skúmaním zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože takáto okolnosť nemá za následok existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by sa nemala priznať náhrada trov konania. Rozhodujúcou okolnosťou pri rozhodovaní o trovách konania je vždy úspech alebo neúspech sporovej strany v konaní, pričom nie je právne významné, na základe akých myšlienkových postupov dokazovania alebo právneho posúdenia súd k rozhodnutiu vo veci samej dospel. So zreteľom na to, že žalovaná odvolanie voči predmetnému uzneseniu nepodala, bolo potrebné rešpektovať zásadu zákazy zmeny k horšiemu (tzv. zákaz reformatio in peius) a v závislosti od toho bolo potrebné potvrdiť aj tento (vecne nesprávny) výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súd v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).