Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-53-2026.pdf
PDF · 106.05 KB
Case nature
Subarea
19CoP/53/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Márie Benkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. D., H.. XX.XX.XXXX, B. Z. D., H.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., deti matky: P.. A. D., Q.. S., H.. XX.XX.XXXX, C. Č. XXXX/X, E. - K. Ť., zastúpená JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20 v Košiciach, a otca: P.. Z. D., H.. XX.XX.XXXX, C. E. S. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Dorián Merešš, so sídlom Štúrova 20 v Košiciach, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky voči uzneseniu Mestského súdu Košice, sp. zn. 41P/27/2026 zo dňa 17. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.03.2026 otec žiadal, aby súd neodkladným opatrením upravil styk otca tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou a maloletým synom každý párny týždeň od piatka od 15:45 hod. do stredy neparného týždňa do 07:30 hod., a to všetko bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná v určenom čase riadne pripravenú maloletú dcéru a maloletého syna otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a tento je povinný maloleté deti matke v určenom čase na tom istom mieste odovzdať.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„Nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení: I. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi: B. D., H.. XX.X.XXXX, B. Z. D., H.. XX.X.XXXX, každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15:45 hod. do stredy neparného kalendárneho týždňa do 7:30 hod. bez prítomnosti matky, s tým, že matka je povinná v určenom čase maloleté deti otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté deti matke v určenom čase na tom istom mieste odovzdať. II. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 41P/147/2024, pričom úprava styku otca s maloletými deťmi upravená rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 41P/6/2024 zo dňa 12.9.2024 sa počas trvania toho neodkladného opatrenia nebude realizovať.“
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa; čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“); čl. 1, 4, 6 základných princípov; § 2 ods. 1; § 360 ods. 1; § 363 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“); § 324 ods. 1; §
325 ods. 1; § 326 ods. 1; § 328 ods. 1; § 329 ods. 1, 2; § 330 ods. 1; § 331 ods. 1; § 332 ods. 1; § 333 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal úpravy styku s maloletými deťmi vo väčšom rozsahu než je upravený rozsudkom, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti; maloleté deti žijú s matkou. V období od konca januára 2026, keď súd rodičom navrhol rozšírenie styku otca s maloletými deťmi v rámci adaptačného obdobia do nasledujúceho pojednávania, boli vzťahy medzi ním a matkou maloletých detí bez väčších problémov v tom zmysle, že matka uvedenú dohodu dodržiavala. Zmena nastala až v marci 2026, kedy matka dohodu prestala svojvoľne dodržiavať. Matka uviedla, že pobyt detí v domácnosti starej matky je pre deti ťažko prijateľný; takáto úprava vnáša do života detí chaos a neistotu; deti pociťujú dlhé odlúčenie od matky ako traumu, pričom otec nie je schopný s matkou komunikovať, akokoľvek sa mu matka chce priblížiť. Súd mal za to, že skutočnosti uvedené matkou týkajúce sa maloletých detí sú subjektívnymi domnienkami a názormi matky. Súdu nie je zrejmé, v čom spočíva „ťažká prijateľnosť“ pobytu detí u starej matky, resp. z akých dôvodov deti pociťujú dlhodobé odlúčenie od matky ako traumu, či ako sa táto prejavuje, ani ako vnáša takýto rozsah styku otca s maloletým deťmi chaos a neistotu, keď je to práve matka, ktorá jednostranne tento rozsah zo dňa na deň zmenila (pričom práve matka poukázala na neochotu otca komunikovať ohľadom styku). V tomto špecifickom prípade súd považuje za nevyhnutné ponechať rozsah styku otca a maloletých detí upravený tak, ako sa dohodli rodičia pred súdom na pojednávaní v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností na určité adaptačné obdobie. Súd musí skúmať a prihliadať predovšetkým na záujem maloletých detí, a nie subjektívne predstavy rodičov o úprave styku, pričom pojem záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. Je jednoznačne v najlepšom záujme maloletých detí, aby sa pravidelne stretávali s otcom a vytvorili si tak pevné väzby s obomi rodičmi, o to viac, ak otec sa s maloletými deťmi stýkať chce a snaží sa o to. Každý spätný návrat k tomu, čo tu bolo už dávnejšie a čo už je prekonané, by bolo na ujmu pozitívne vybudovaným a aktuálne nastaveným vzťahom otca s deťmi. Otec sa o deti vie riadne postarať, majú u neho zabezpečené všetky potreby, neboli výhrady ani zo strany kurately k starostlivosti otca.
III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka. Uviedla, že styk otca s maloletými deťmi prebiehal a prebieha, pričom medzi rodičmi existovala aj dohoda a model styku odporúčaný súdom. Maloleté deti sú vo veľmi útlom veku cca X,X a X rokov a sú citovo silno naviazané na matku. Dlhodobé odlúčenie od matky od piatka do stredy je pre deti neprimerané stresujúce a nie je v najlepšom záujme. Počas realizácie rozšíreného styku sa u detí prejavovali negatívne reakcie - únava, nervozita, vyčerpanie, smútok, zvýšená potreba prítomnosti matky, ako aj psychická nepohoda. Deti sa vracali vyčerpané a mali problém adaptovať sa. Maloleté deti už sa musia vyrovnávať s nástupom do predškolského zariadenia a následne aj na odlúčenie od matky, počas 6 dní. Je to veľmi stresujúce najmä pre maloletého. Matka v priebehu konania navrhla vykonanie znaleckého dokazovania z odboru psychológie, a to za účelom objektívneho posúdenia najlepšieho záujmu maloletých detí, ich citových väzieb, ako aj vhodnosti rozsahu styku s otcom vzhľadom na ich vek a vývinové potreby. Súd dokazovanie ešte neuskutočnil, ale vydal neodkladné opatrenie bez akéhokoľvek odborného posúdenia pomerov na strane maloletých detí. Maloletý len nedávno nastúpil do predškolského zariadenia a musel sa vyrovnať s tým.
6. Rodičia sa nevedia dohodnúť na tom, akým spôsobom budú deti zverené do starostlivosti toho ktorého rodiča. Otec na poslednom pojednávaní zdôraznil, že trvá na tom, aby súd rozhodol o úprave rodičovských práv na čas po rozvode manželstva tak, že obe deti zveriť do striedavej starostlivosti bez povinnosti prispievať výživné zo strany toho ktorého rodiča. Súd nevykonal dokazovanie na to, akým spôsobom dochádzalo k stretnutiu, či otcovi bránila v úprave styku, či mu bránila v stretávaní s maloletými deťmi. Maloleté boli vždy riadne a včas pripravené, len termín stretnutia sa snažila prispôsobiť veku oboch detí. Deti majú otca radi a ona ich podporuje v tom, aby s otcom boli v kontakte. Obe deti nastúpili do predškolského zariadenia, kde sa museli aklimatizovať na nové prostredie, a aj napriek tomu sa s otcom stretávali, preto je potrebné pristupovať k úprave styku otca s maloletými deťmi citlivo, v súlade s ich potrebami, s ich rešpektovaním väzby na matku. Deti, keď sú u otca, maloletá B. zastáva úlohu osoby, o ktorú sa môže maloletý Z. oprieť a maloletá B. sa takto stavia do pozície jeho
ochrancu. Bude nevyhnutné, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorého súčasťou by mala byť aj osobnostná štruktúra rodičov a stále by sa mali vyjadriť aj napr. osobnostné predpoklady matky a otca vo vzťahu k výchove starostlivosti maloletých detí, a určite aj citová väzba maloletých na matku a na otca, či maloleté deti budú schopné zvládať navrhovanú striedavú starostlivosť. Nebola zistená potreba nariadenia neodkladného opatrenia, súd nemal preukázané, že by bol ohrozený akýkoľvek dôležitý záujem dieťaťa či rodiča. Z doterajšieho konania nebola osvedčená potreba okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov podľa návrhu otca, a je otázne, či je takýto styk v záujme maloletých detí.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že komplikované vzťahy medzi rodičmi bolo treba stabilizovať zásahom súdu. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné a boli naplnené podmienky na jeho vydanie. Odporúčal pokračovať formou nerovnomernej striedavej starostlivosti rodičov.
8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravdivých skutkových okolnostiach a súd sa s predmetnou vecou správne právne vysporiadal. Matka maloletých detí od mesiaca marec prestala rešpektovať model realizácie styku odporúčaný súdom v rámci adaptačného obdobia, v dôsledku čoho došlo k podstatnému a neodôvodnenému obmedzovaniu styku otca s maloletými deťmi. K uvedenému postupu matka pristúpila jednostranne, bez predchádzajúcej dohody s otcom, a to len na základe svojho subjektívneho názoru. Takýto postup matky nemožno považovať za postup sledujúci najlepší záujem maloletých detí, keďže maloleté deti majú k otcovi vytvorený prirodzený, stabilný, pozitívny citový vzťah a postupná realizácia rozšíreného styku predstavuje nevyhnutný predpoklad riadnej adaptácie maloletých detí na výkon rodičovských práv a povinností zo strany otca. Konaním matky tak dochádza k mareniu účelu adaptačného procesu, ako aj k zásahu do práva otca na pravidelný a plnohodnotný kontakt s maloletými deťmi. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že úprava styku obsiahnutá v neodkladnom opatrení nevychádza z novonavrhovaného režimu, ale reflektuje model styku, ktorý bol medzi účastníkmi už fakticky realizovaný, a ktorý bol zároveň odporúčaný samotným súdom v rámci prebiehajúceho konania a adaptačného procesu maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
9. V odvolacej replike matka uviedla, že za celé obdobie od nástupu do práce od októbra 2025 sa snažila obe deti pripraviť na stretávanie s otcom, a snaží sa o to až do dnešného dňa, preto nebolo nutné vydať neodkladné opatrenie. Medzi rodičmi nie je komunikácia. Všetko to, čo uvádza otec komentuje s nevôľou a preto o bežných veciach, ktoré sa týkajú detí sa nemôžu ani v kľude porozprávať. Súdne rozhodnutie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie rešpektuje, aj keď s nevôľou, pretože maloletý Z. ťažko znáša odlúčenie od matky, ktoré trvá od piatku do stredy každé 2 týždne. Táto doba je pre neho dlhá, domov príde unavený, v škôlke má iné správanie, ako keď je u nej. B. mu pomáha počas pobytu u otca prekonať smútok a potrebu byť s matkou. Dieťa nie je natoľko vyspelé, aby mohlo byť odlúčené 5 dní. Okrem toho deťom nevyhovuje skoré vstávanie, otec nosí deti do škôlky už ráno o 06:15 hod., donáša ich spolu so svojou matkou. Rešpektuje, že otec potrebuje odniesť svoju matku zo škôlky domov a až potom ide do práce, ale toto cestovanie je pre deti zbytočné, ranné vstávanie im nevyhovuje. V škôlke ešte nikto nie je okrem nich a deti sú unavené. Za posledné obdobie, teda dňa 17.05.2026 deti ostali u otca, ale už dňa 31.05.2026 ich doniesol o 13:00 hod. s tým, že nemôže si ich ponechať, pretože nevie si to zariadiť. To isté oznámil aj dňa 29.05.2026, že ich donesie skôr. Musela sa na tento termín pripraviť, preorganizovať svoje povinnosti a od nedele do stredy deti mala u seba. Tak sa vlastne presvedčila, že takýto režim deťom vyhovuje oveľa viac a možno aj otec by mal lepší pocit zo stretnutí, ktoré budú bez stresov a deti sa na neho budú tešiť. Nechce sa vyjadrovať o tom, ako sa otec o deti stará počas pobytu, pretože to jej nenáleží, ale deti to sami pociťujú, pretože jej o tom rozprávajú a tešia sa, že sú už doma. Deti sú šťastnejšie, pokojnejšie a B. sa vyjadrila, že je to super, že nemusia skoro ráno vstávať, keď idú do škôlky. Informovala sa u riaditeľky škôlky, ako hodnotí správanie detí, či je evidentný rozdiel medzi správaním, keď deti prichádzajú od otca alebo od nej. Potvrdila, že deti sú unavenejšie, precitlivené, preto je toho názoru, aby súd návrh na neodkladné opatrenie zamietol.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že v danom
prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca.
11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. z listinných dôkazov k nemu pripojených. Ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa musí mať vždy prednosť pred osobnými záujmami rodičov, prípadne iných osôb, a v odôvodnených prípadoch byť vykonaná aj v rozpore s ich vôľou.
13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom.
18. Matka v podanom odolaní nesúhlasí s prijatým záverom o existencii dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ustálenej súdnej praxe na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne osvedčenie skutočností podstatných pre rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/171/2010 z o dňa 22.09.2010). Neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne a záujem maloletého na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy pomerov.
19. Význam rozhodovania vo veciach úpravy styku neodkladným opatrením vychádza z postulátu, že „predbežné opatrenie upravujúce styk rodiča s deťmi musí byť použité aj s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná“ (porovnaj Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).
20. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania a zistení v konaní bolo osvedčené, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Osobnú starostlivosť o maloleté deti vo väčšej miere zabezpečuje matka. Odvolací súd po posúdení existujúcej situácie v rodine s prihliadnutím na záujem maloletých detí a právo otca podieľať sa na výchove svojich detí, prijal záver o existencii potreby zásahu do už existujúceho rozhodnutia o styku otca s maloletými deťmi. Dôvodom na posúdenie potreby autoritatívne upraviť styk otca s deťmi je neexistencia vzájomnej rodičovskej dohody, ktorá by najlepšie zohľadňovala záujem maloletých detí, pretože len rodičia poznajú najlepšie svoje deti a ich potreby a záujmy. Ďalším dôvodom je stále prebiehajúce súdne konanie vo veci rozvodu manželstva, pričom treba zdôrazniť, že s týmto konaním je spojené aj konanie o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom. Práve v dôsledku trvajúceho konania o rozvod manželstva bez vytvorenia dostatočnej možnosti pre deti stretávať sa s otcom, hrozí nebezpečenstvo, že maloleté deti si zvyknú na usporiadanie vzťahov, ktoré nastanú v dobe konania, a preto je dôvodné a správne preferovať také nastavenie vzťahov, ktoré umožňujú deťom mať skúsenosť so spolužitím s oboma rodičmi (porovnaj rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2527/17 zo dňa 17.08.2017). Rodičia netvoria spoločnú domácnosť, spoločný život rodičov neexistuje, preto je nevyhnutné, aby bol vzťah medzi rodičmi a maloletými deťmi upravený na základe zákonných pravidiel, ktoré sú odlišné od pravidiel bežne uplatňovaných v situácii, kedy rodina ako celok riadne funguje.
21. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. Otec považuje súčasný styk za nedostatočný na realizáciu svojho práva podieľať sa na výchove detí. Jeho argumenty pre rozsiahlejšiu úpravu styku považuje odvolací súd za dostatočné, jeho snahou je byť s deťmi v širšom rozsahu než ako bolo súdom doposiaľ upravené.
22. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa je rozvíjať vzájomné citové väzby s oboma rodičmi. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa„, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že „styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako
na jeho voľnočasových aktivitách.“ (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017). Akékoľvek obmedzenie podielu starostlivosti rodiča o dieťa musí vždy sledovať legitímny cieľ - najlepší záujem dieťaťa - a byť mu primerané (nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 1079/17 zo dňa 26.07.2017, bod 19).
23. Odvolací súd vyhodnotil existujúcu situáciu v rodine, konfliktné vzťahy rodičov a po zvážení viacerých možností dospel k záveru, že je dôvodné upraviť styk otca s maloletými deťmi. Odvolací súd zároveň nechce bagatelizovať matkine výhrady a obavy, keďže je zrejmé, že vzťah medzi rodičmi je v súčasnosti napätý a komplikovaný. Na matkine odvolacie námietky dal v podstate odpoveď už súd prvej inštancie, ktorý nevidel dôvod vrátiť sa k zúženému styku po tom, čo medzi rodičmi začala fungovať nerovnomerná striedavá starostlivosť, čo odporučil aj kolízny opatrovník. Hlavným matkiným argumentom je najmä naviazanie detí na jej osobu, ale aj z pohľadu odvolacieho súdu je v záujme maloletých detí, aby sa rozvíjala a prehlbovala aj ich väzba na otca, čo sa dá dosiahnuť len v režime širšej úpravy styku. Istý diskomfort maloletých detí v domácnosti otca, ktorý spočíva v nutnosti skoršieho ranného vstávania, nie je z pohľadu odvolacieho súdu takou závažnou okolnosťou, ktorá by odôvodnila zúženie styku detí s otcom; je vecou časovej organizácie otca viac zohľadniť potreby detí pri dochádzaní do predškolského zariadenia.
24. Znalecké dokazovanie, ktoré matka navrhovala, nie je možné vykonať v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia, ako už vyplýva zo samotného názvu tohto konania, priestorom na vykonanie tohto dôkazu bude konanie vo veci samej, pričom treba zdôrazniť, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje konečné rozhodnutie súdu vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletým deťom.
25. Odvolací súd záverom argumentuje, že z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci E. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č. k. I.ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo8/2008). Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľky, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.
26. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade boli dostatočne osvedčené okolnosti, z ktorých otec vyvodzoval opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a ako vecne správne ho postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).