Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/173/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: D. P., V.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa rodičov: matka F. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Y., B. X, B.. Č.. Y., Š. XX, zast.: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom AK Prešov, Masarykova 2 a otec R. O., V.. XX.XX.XXXX, P. T., N. XXX, Č. I., o návrhu navrhovateľky J. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Y., Ď. XX, zast.: JUDr. Viera Straková, advokátka so sídlom AK Prešov, Nám. legionárov 5, v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -185 zo dňa 15.06.2020 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka, stará matka maloletého, sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie domáhala zvýšenia výživného pre maloletého zo strany matky maloletého zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne a zo strany otca maloletého zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. m e n í rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 30.11.2016 v časti výživného rodičov na mal. D. tak, že II. z v y š u j e výživné zo strany matky zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná platiť od 01.03.2018 do 01.07.2019, III. z v y š u j e výživné zo strany otca zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť od 01.03.2018 do 01.07.2019, IV. d l ž n é výživné zo strany matky za obdobie od 01.03.2018 do 01.07.2019 vo výške 640,- Eur je matka povinná zaplatiť navrhovateľke v lehote 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, V. d l ž n é výživné zo strany otca za obdobie od 01.03.2018 do 01.07.2019 vo výške 800,- Eur je otec povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, VI. v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a , VII. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 62 ods. 1 až 6; 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

4. Konštatoval, že zo strany oboch rodičov existuje dôvod na zvýšenie výživného za obdobie, kedy bol mal. D. v starostlivosti starej matky. Argumentácia matky, že v čase, kedy stará matka žiada zvýšenie výživného, teda od januára 2018 do júla 2019 zabezpečovala o mal. D. starostlivosť, ktorá presahovala bežný styk s dieťaťom, sa ukázala ako nepravdivá, s poukazom na svedecké výpovede mal. D., partnera matky a starej matky. Podľa súdu je nepochybné, že matka sa s D. stretávala, ale nie v takej miere, aby zabezpečovala skutočnú starostlivosť o maloletého, ktorú v rozhodnom období stále zabezpečovala stará matka aj napriek tomu, že sa liečila ako onkologická pacientka. Súd poukázal na konanie sp. zn. , v ktorom bol preukázaný zvýšený príjem matky na rozdiel od príjmu, kedy bol mal. D. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti v roku 2016. V tom čase príjem matky predstavoval okolo 225,- Eur, príjem otca 14.000,- A.. Pomery na strane matky a otca sa zmenili, keďže otec deklaroval príjem na úrovni vo výške 25.000,- A., matka okolo 750, - Eur. Zároveň súd bral do úvahy skutočnosť, že náhradná osobná starostlivosť bola zrušená a mal. D. bol zverený do starostlivosti matky, taktiež aj skutočnosť, že matka má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojej mal. dcére. Preto sa súdu javí ako spravodlivé zvýšenie výživného zo strany matky a zo strany otca, s čím otec súhlasil aj v konaní sp. zn. o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Neprimeraným sa javil návrh starej matky, ktorá žiadala zvýšenie výživného na 200,- Eur od každého rodiča. Súd prihliadol na to, že samotný príjem starej matky, okrem príjmu, bol aj invalidný dôchodok vo výške 440,- Eur a teda jej príjem bol vyšší ako príjem matky v danom období. Súd rozhodoval o zvýšení výživného od mesiaca, v ktorom bol návrh podaný, nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného spätne. Hlavným dôvodom na zvýšenie výživného nie je teda zmena pomerov na strane mal. D. alebo navrhovateľky, ale zmena pomerov na strane povinných rodičov a ich zvýšené príjmy. Súd určoval zvýšenie výživného od marca 2018 (od podania návrhu) do 01.07.2019, vyčíslil dlh matke vo výške 640,- Eur (40x16) a otcovi vo výške 800,- Eur (50x16) a s poukazom na príjem oboch rodičov, zaviazal ich zaplatiť túto sumu navrhovateľke v lehote 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrenia k odvolaniu

6. Proti výrokom I., II. a IV. rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Matka v odvolaní vecne argumentovala tým, že v konaní nedošlo k preukázaniu takých skutočností opodstatňujúcich zmenu pomerov na strane účastníkov konania v takej miere, ktorá by odzrkadľovala potrebu zvýšenia výživného na mal. D. za obdobie od 01.03.2018 do 01.07.2019 . Matka v relevantnom období zabezpečovala starostlivosť o mal. D. vo väčšej ako obvyklej miere a od 01.06.2019 dokonca v celom rozsahu. Trávila s mal. D. omnoho viac času ako tvrdila stará matka a rovnako tak financovala mal. D. viaceré výdavky (kupovala mu oblečenie, dávala vreckové). Príjem matky predstavoval približne 700 Eur mesačne, má E. vyživovacie povinnosti, platí nájom vo výške 400 Eur mesačne. Naproti tomu stará matka žila v relevantnom období sama s mal. D.. Keď nemala zdravotné problémy, mala príjem 1.200 Eur. Navrhovateľka nepredložila dôkaz o tom, že bola práceneschopná až do augusta 2019, aj v tomto období však disponovala s príjmom vo výške takmer 1.000 Eur mesačne, čo bolo o 30 % viac, ako mala matka v danom čase. Výdavky starej matky sa v porovnaní s výdavkami pri poslednej úprave výživného nijako výrazne nezmenili. Matka namietala niektoré výdavky prezentované navrhovateľkou na maloletého, a to 1 hapotekárneho úveru a nákladov na bývanie, ošatenie v hodnote 50,- eur mesačne a 20,- eur mesačne na lieky. Reálne výdavky na mal. D. v relevantnom období sa mohli pohybovať v rozmedzí 170 - 180 Eur mesačne, pričom táto suma bola plne krytá aj vtedajším výživným, daňovým bonusom a rodinnými prídavkami, ktoré navrhovateľka poberala. V prvom rade je potrebné zo strany matky uprednostniť aktuálne zabezpečovanie potrieb mal. detí z jej strany pred prípadným zaviazaním jej osoby k „spätnému doplácaniu“ výživného za minulé obdobie starej matke, ktorá v danom čase mala dostatočný príjem na úhradu všetkých relevantných potrieb mal. D. a pri zohľadnení zvýšenia výživného o 50 Eur na strane otca. Spätné doplatenie výživného zo strany matky v prospech starej matky sa nijako neprejaví na životnej úrovni mal. D., nakoľko mal. D. od 01.06.2019 žije s matkou. Súd určil matke lehotu len 5 mesiacov na úhradu dlžného výživného 640 Eur, čo je 128 Eur mesačne. Matka je stále na OČR, má znížený príjem, nedokáže takéto sumy platiť a je to pre ňu likvidačné. Ak by odvolací súd predsa len napokon dospel k záveru o dôvodnosti zvýšenia

výživného, žiada matka vzhľadom na jej aktuálnu majetkovú, osobnú a sociálnu situáciu o povolenie splácania vzniknutého dlhu na výživnom v 20 Eur mesačných splátkach.

7. K odvolaniu matky sa vyjadrila navrhovateľka, žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že v konaní došlo k preukázaniu skutočnosti, ktoré potvrdzujú zvýšenie výživného pre mal. D.. Dôkazom toho je okrem iného aj svedecká výpoveď dcéry navrhovateľky, ktorá uviedla, že matka maloletého sa odmietla starať o maloletého aj napriek tomu, že vedela, že navrhovateľka má vážne zdravotné problémy, je onkologická pacientka a starostlivosť o vnuka je aj pre zdravú osobu náročná. Svedkyňa tiež potvrdila, že mal. D. v r. 2018 pri matke vôbec nebol. Matka v čase, keď bol mal. D. zverený do navrhovateľkinej náhradnej osobnej starostlivosti, neprejavovala o neho žiadny záujem, nestarala sa o neho, nenavštevovala ho a okrem súdom určeného výživného nad rámec neprispievala. V septembri 2018 bola navrhovateľka po operačnom zákroku, preto dcéru vyzvala, aby sa o mal. D. starala, ale bezúspešne. Situácia bola už tak vyhrotená, že navrhovateľka kontaktovala aj ÚPSVaR Y.. V marci 2019 prekonala zápal pľúc a z nemocnice odišla na tzv. reverz, len, aby sa mohla starať o mal. D.. Matka nevyužívala ani súdom určený styk s mal. D. a o celú vec sa začala zaujímať až keď navrhovateľka podala na súd návrh na zvýšenie výživného. Navrhovateľka zdôraznila, že v konaní o zmenu náhradnej osobnej starostlivosti matka uvádzala, že o syna sa riadne postará, lebo jej mesačný príjem predstavuje sumu 1.000,- Eur.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, a zistil, že sú splnené podmienky na zrušenie rozsudku v napadnutom rozsahu a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany matky voči maloletému dieťaťu.

10. Zhrnujúc skutočný stav veci, zistený súdom prvej inštancie, rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. zo dňa 30.11.2016 bol mal. D. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke a bola určená vyživovacia povinnosť zo strany oboch rodičov. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v súčasnosti zabezpečuje matka. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -92 zo dňa 03.07.2019 zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 30.11.2016, ktorým bol mal. D. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke J. P. a zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matky. Zároveň určil otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu mal. D. sumou vo výške 150 Eur mesačne, styk otca s maloletým neupravil. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2019, vykonateľnosť dňa 18.06.2019. V období od januára 2018 do júla 2019 zabezpečovala o mal. D. starostlivosť stará matka, matka sa s D. stretávala, avšak skutočnú starostlivosť o maloletého nezabezpečovala. V konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. bol preukázaný zvýšený príjem matky na rozdiel od poslednej úpravy výživného realizovanej rozsudkom sp.zn. zo dňa 30.11.2016, ktorým bol mal. D. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. V tom čase príjem matky predstavoval okolo 225,- Eur, príjem otca 14.000,- A.. Pomery na strane matky a otca sa zmenili, keďže otec deklaroval príjem na úrovni vo výške 25.000,- A., matka okolo 750, - Eur. Samotný príjem starej matky, okrem príjmu, bol aj invalidný dôchodok vo výške 440,- Eur a teda jej príjem bol vyšší ako príjem matky v danom období. Navrhovateľka svoj návrh na zvýšenie výživného zo strany rodičov pre maloleté dieťa odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného pre maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov, maloletý začal navštevovať druhý stupeň základnej školy a fyzické zmeny, ktorými maloletý prechádza, vyžadujú zvýšené výdavky, hlavne na oblečenie, obuv, stravu, hygienu.

11. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -43 zo dňa 29.10.2018 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a úpravu práv a povinností, vedené na Okresnom súde Prešov, sp. zn. . Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie v tomto konaní závisí od konania o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a úpravu práv a povinností vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

13. Podľa ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

14. Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

15. Základným pojmovým znakom výživného je majetková povaha, ktorá sa viaže na rodičov ako povinné subjekty a na dieťa ako oprávnený subjekt. Uplatnenie práva na výživné predpokladá okrem iného potrebnosť oprávneného dieťaťa, pričom táto potrebnosť oprávneného dieťaťa je určovaná schopnosťami a možnosťami povinného.

16. Zo samotnej povahy výživného na maloleté dieťa teda vyplýva, že toto je nárokom maloletého dieťaťa, nie nárokom rodiča. Rodič, resp. v prejednávanej veci navrhovateľka, je len v pozícii „platobného miesta“ vyživovacej povinnosti. Ide teda o nárok dieťaťa, a preto je rodič, resp. ten, komu bolo maloleté dieťa zverené do osobnej (aj náhradnej) starostlivosti, vymedzený len ako subjekt, ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk maloletého ako subjektu nespôsobilého na právne úkony.

17. Súd prvej inštancie síce uložil matke a otcovi platiť zvýšené výživné na maloletého za čas od 01.03.2018 do 01.07.2018 (teda do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti), avšak jeho postup je potrebné považovať za nesprávny.

18. Daný prípad je potrebné posudzovať vo vzájomnej kontinuite príslušných ustanovení Zákona o rodine upravujúcich výživné na maloleté dieťa s inštitútom náhradnej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie opomenul vyššie uvedené, teda že oprávneným z výživného je maloleté dieťa, nie rodič, resp. iná osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo iný subjekt. V danom prípade rozhodovanie o výživnom za uplynulé obdobie (a ani do právoplatnosti rozsudku o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti) nie je možné. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke matky, že spätné doplatenie výživného zasiahne negatívne maloletého, nakoľko sa ním priamo zasiahne do majetkovej sféry matky ako osoby, ktorá má maloletého v osobnej starostlivosti. Zároveň dlžné výživné by obdŕžala stará matka, ktorá aktuálne už nemá maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti a preto nebude môcť predmetné peňažné prostriedky použiť na úhradu každodenných výdavkov mal. D.. Navrhovateľka by bola za situácie podľa napadnutého rozsudku síce platobným miestom pre prijatie dlžného výživného od matky a otca, ale zároveň by ho bola povinná plniť oprávnenej osobe, t. j. maloletému, prostredníctvom jeho matky, aj voči ktorej súd prvej inštancie zvýšil výživné. Uvedený postup nezodpovedá zásadám logiky. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou

súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie na zistenie starostlivosti matky o mal. D. a plnenie jej vyživovacej povinnosti v čase od podania návrhu navrhovateľkou v danej veci, prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie, nevyhnutné pre rozhodnutie v danej veci a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom je potrebné pri rozhodovaní zohľadňovať aj reálnu starostlivosť starej matky o mal. v uvedenom období.

19. Súdu prvej inštancie zároveň rozhodol v rozpore s citovaným ustanovením § 85 ods. 8 Zákona o rodine, keďže uložil matke a otcovi zaplatiť dlžné výživné navrhovateľke.

20. Odvolací súd už len na okraj uvádza, že aj keď je rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 29.10.2018 už právoplatné, na vydanie takéhoto rozhodnutia nebol daný dôvod a súd mal návrh matky zamietnuť. Bez prerušenia konania mal súd pokračovať v konaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného.

21. Za existujúcej právnej situácie preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok podľa ust. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie je opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľky s tým, že bude postupovať v naznačenom smere.

22. Súd prvej inštancie zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).