Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. P., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z rodičov: matky F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., B. X, B..Č.. Y., Š. XX, právne zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova 2 a otca R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., T., N. XXX, o návrhu navrhovateľky J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Ď.C. XX, právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Prešov, Nám. legionárov, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. návrh starej matky na zvýšenie výživného na mal. D. P. z a m i e t a,

II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 19.03.2018 domáhala zvýšenia výživného na mal. D. P., ktorého mala v náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovala zvýšiť výživné zo strany matky, zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne a zo strany otca zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne a to od 01.01.2018. Rodičia s návrhom nesúhlasili. Medzičasom si matka podala návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti.

2. Toto konanie sa viedlo pod sp.zn. . Súd vo veci vyniesol rozsudok tak, že zrušil rozsudok tunajšieho súdu o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti mal. D. starej matke J. P. a zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matky, určil otcovi prispievať na výživu mal. sumou 150,- Eur mesačne. Rozsudok sa stal právoplatným 07.08.2019.

3. Súd vo veci prerušil konanie do právoplatného ukončenia o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti uznesením zo dňa 29.10.2018 a po právoplatnosti vo veci v konaní pokračoval. Navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu na zvýšenie výživného trvá a to tak, ako žiadala, teda od 01.01.2018 až do reálneho ukončenia náhradnej osobnej starostlivosti. Najprv trvala do právoplatnosti 07.08.2019, následne do 01.07.2019 s tým, že dovtedy sa navrhovateľka reálne o mal. D. starala.

4. Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné zo strany rodičov na mal. D. za predmetné obdobie, avšak tak, aby to nebolo pre matku likvidačné.

5. Okresný súd svojím rozsudkom zo dňa 15.06.2020 zmenil rozsudok tunajšieho súdu v časti výživného a zvýšil výživné zo strany matky zo sumy 40,- Eur na sumu 80,- Eur a zo strany otca zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne od 01.03.2018 do 01.07.2019.

6. Krajský súd svojím uznesením zo dňa 22.06.2021 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie konanie.

7. Daný prípad je potrebné posudzovať vo vzájomnej kontinuite príslušných ustanovení Zákona o rodine upravujúcich výživné na maloleté dieťa s inštitútom náhradnej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie opomenul vyššie uvedené, teda že oprávneným z výživného je maloleté dieťa, nie rodič, resp. iná osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo iný subjekt. V danom prípade rozhodovanie o výživnom za uplynulé obdobie (a ani do právoplatnosti rozsudku o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti) nie je možné. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke matky, že spätné doplatenie výživného zasiahne negatívne maloletého, nakoľko sa ním priamo zasiahne do majetkovej sféry matky ako osoby, ktorá má maloletého v osobnej starostlivosti. Zároveň dlžné výživné by obdŕžala stará matka, ktorá aktuálne už nemá maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti a preto nebude môcť predmetné peňažné prostriedky použiť na úhradu každodenných výdavkov mal. D.. Navrhovateľka by bola za situácie podľa napadnutého rozsudku síce platobným miestom pre prijatie dlžného výživného od matky a otca, ale zároveň by ho bola povinná plniť oprávnenej osobe, t. j. maloletému, prostredníctvom jeho matky, aj voči ktorej súd prvej inštancie zvýšil výživné. Uvedený postup nezodpovedá zásadám logiky. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie na zistenie starostlivosti matky o mal. D. a plnenie jej vyživovacej povinnosti v čase od podania návrhu navrhovateľkou v danej veci, prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie, nevyhnutné pre rozhodnutie v danej veci a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom je potrebné pri rozhodovaní zohľadňovať aj reálnu starostlivosť starej matky o mal. v uvedenom období.

8. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol v rozpore s citovaným ustanovením § 85 ods. 8 Zákona o rodine, keďže uložil matke a otcovi zaplatiť dlžné výživné navrhovateľke.

9. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pripojeným spisom a ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

10. Mal. D. pochádza z pomeru rodičov, ktorí spolu nežili v spoločnej domácnosti. Rozsudkom tunajšieho súdu bol D. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matke J. P. a to z dôvodov, že matka zanedbávala starostlivosť o syna a otec o neho nejavil záujem. Matka od začiatku sa nestotožňovala s náhradnou osobnou starostlivosťou. S D. však mala dobrý vzťah a preto sa rozhodla podať návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Otec o D. záujem neprejavoval. Súd v konaní o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti vypočul mal. D., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že chce bývať so svojou matkou. Keďže dôvody k nariadeniu náhradnej osobnej starostlivosti už pominuli, súd rozhodol v konaní tak, že zrušil náhradnú osobnú starostlivosť, zveril mal. D. do starostlivosti matky a určil výživné zo strany otca vo výške 150,- Eur.

11. Navrhovateľka v tomto konaní trvala na tom, že za obdobie, kedy ešte náhradná osobná starostlivosť trvala, sa o mal. D. riadne starala. Matka aj otec mali príjem, že mohli platiť zvýšené výživné a výdavky na mal. D. boli veľké. Navrhovateľka potvrdila, že od septembra 2017 nastúpil D. na druhý stupeň základnej školy. Reálne od rodičov dostávala 140,- Eur, 100,- Eur od otca a 40,- Eur od matky aj keď niekedy ich musela k tomu plateniu výživného vyzvať. Žiadne iné príspevky zo sociálky nedostávala. Na začiatku náhradnej osobnej starostlivosti dostala príspevok 500,- Eur od štátu. Pracuje ako pokladníčka, jej príjem je 600,- Eur mesačne. Od septembra 2018 bola na PN až do augusta 2019 ako onkologická pacientka a jej príjem sa pohyboval okolo 370,- Eur. Zároveň okrem tohto príjmu má aj invalidný dôchodok vo výške 445,- Eur. V čase keď bola onkologickou pacientkou mala zvýšené výdavky, chodila na ožarovanie, musela chodiť autom, kupovala si probiotiká a vitamíny, špeciálnu stravu. Za byt platí 160,- Eur mesačne, hypotéku má 260,- Eur mesačne. Spláca pôžičku 25,- Eur.

12. Matka potvrdila, že v prvom polroku roku 2018 bol mal. D. u jej mamy. V lete 2018 však bol u nej asi 1,5 mesiaca. Chodili spolu na výlety a pod.. Keď začal školský rok, zase býval u jej mamy. V roku 2019 však u nej býval častejšie a od polovice júna už natrvalo. Po tom pojednávaní, ktoré bolo o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, kde súd vyniesol rozsudok, teda 03.07.2019, si už D. zobral všetky veci k nej. Matka trvala na tom, že nesúhlasí so zvýšením výživného. Jej príjem bol v tom čase 760,- Eur, ale nájom platila 400,- Eur. Býva tam s dvoma mal. deťmi. Otec mal. D. jej od času, kedy už bola zrušená

náhradná osobná starostlivosť platil 113,- a 114,- Eur, nie 150,- Eur, tak ako má určené. Na dcéru platí jej otec výživné 50,- Eur mesačne. To zvýšenie výživného by bolo pre ňu likvidačné. Matka aj predložila zmluvu za nájom, 400,- Eur mesačne, na dvojizbový byt v Prešove. Súd mal aj potvrdenie o jej príjme.

13. Otec sa k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadril, súd vychádzal z jeho vyjadrení v konaní , kde sa aj určovala vyživovacia povinnosť otca voči mal. D. pri zrušení náhradnej osobnej starostlivosti. Otec pracuje v Čechách. S dieťaťom sa stretáva len cez Messenger. Jeho príjem sa pohybuje okolo 25.000, - CZK. Súhlasil s určením výživného matke vo výške 150,- Eur mesačne.

14. Na návrh navrhovateľky boli vypočutí svedkovia. P. D., ktorá je sestrou matky a dcérou navrhovateľky a tetou mal. D., poukazovala na to, že sestra sa odmietala o syna starať, preto si ho mama zobrala k seba, aj keď mala zdravotné problémy. Keď mala matka zdravotné problémy a matka mal. D. sa o dieťa nechcela starať, musela sa starať ona ako teta. Svedkyňa potvrdila, že celý čas od kedy bol právoplatný rozsudok sa o neho starala jej matka, teda stará matka mal. D.. Matka nedávala na jeho výživu nič navyše. Svedkyňa R. X. zase vypovedala, že je rodinnou priateľkou všetkých zúčastnených a všetkých pozná. Starala sa o D., keď stará matka nemohla alebo išla do nemocnice na operáciu a pod., tak si ho k seba brávala na jeden, dva dni. Pokiaľ vie, tak veci mu kupovala pravidelne babka alebo teta, ale matka nie.

15. Bol vypočutý aj svedok R. X., partner matky do roku 2014, s ktorou majú spoločnú dcéru. Uviedol, že keď matka bola v práci a mala nočnú, tak chodieval strážiť dcéru a bol tam často aj D., takže vie, že D. za mamou chodieval. Nevedel si však vybaviť intervaly, myslí si, že to bolo niekedy vkuse týždeň aj viac. Počas letných prázdnin ho určite mali. Počas letných prázdnin v roku 2018 to boli asi dva týždne, kedy bol D. s matkou, ale presne si to už nepamätal.

16. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu prítomní nemali návrhy na doplnenie dokazovania s tým, že bolo preukázané kto sa o maloletého v danom období staral. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že to bola jednoznačne babka a že náklady na neho boli vysoké, preto navrhovala, aby súd návrhu vyhovel.

17. Právny zástupca matky trval na tom, že zvýšenie výživného nie je na mieste, pretože aj matka sa podieľala na starostlivosti o maloletého a stará matka mala v tom čase dostatočný príjem a hoci rozsudok o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti nadobudol právoplatnosť v auguste 2019, už od júna 2019 sa matka výlučne o maloletého D. starala. Ďalej poukazovali na § 45 ods. 8 Zákona o rodine, že výživné sa má platiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a nie navrhovateľke, nakoľko je tam náhradná osobná starostlivosť.

18. Kolízny opatrovník ponechával rozhodnutie na súde.

19. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Hmotnoprávnou podmienkou, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov, môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného alebo objektívnym vývoj životných nákladov (§78 ods. 3 Zákona o rodine).

24. Na základe vykonaného dokazovania v súhrne, súd uzatvára, že dôvod na zvýšenie výživného za obdobie, kedy bol mal. D. v starostlivosti svojej starej matky existuje a to tak zo strany otca, ako aj zo strany matky. Na tomto súd zotrváva, pretože z vykonaného dokazovania, ktoré súd uviedol v pôvodnom rozsudku z júna 2020 bolo preukázané, kto sa o maloletého v danom období staral. Nie je pochýb, že matka sa v danom období stretávala s D., veď preto napokon aj súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť, ale gro starostlivosti zabezpečovala stará matka. Toto bolo jednoducho preukázané a preukázaná bola aj zmena príjmu na strane matky aj na strane otca od pôvodného rozhodnutia, ktorým bol mal. D. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti v roku 2016.

25. Avšak treba poukázať na tú skutočnosť, že k 01.07.2017 bol novelizovaný Zákon o rodine a to práve § 45 ods. 8, ktorým zákonodarca zmenil oprávnenému platobné miesto na výživné pri náhradnej osobnej starostlivosti a to z osoby, ktorá poskytuje náhradnú osobnú starostlivosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto sa javí pre zamietnutie návrhu zo strany starej matky za kľúčové, pretože, ak súd prehodnocoval výživné, mal brať do úvahy toto už od začiatku konania. Podľa názoru súdu, zmena legislatívy počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti sa mala odzrkadliť aj v rozsudku z júna 2020 pri určení platobného miesta a celá vyživovacia povinnosť mala byť zmenená tak, že rodičom mala byť určená vyživovacia povinnosť, ale s platobným miestom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Preto po zrušujúcom uznesení krajského súdu, súd opätovne právne vyhodnotil danú situáciu a dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného nie je dôvodný z toho dôvodu, že ak by súd pristúpil k akejkoľvek zmene pôvodného rozsudku, musel by pristúpiť aj k zmene platobného miesta celej vyživovacej povinnosti, teda, že zvýšené výživné by sa neplatilo k rukám starej matky, ale na úrad.

26. V tomto kontexte súd na druhej strane uvádza, že sa skutočne javí vysoko neférové voči matke, ktorá zabezpečuje starostlivosť o mal. D., aby zvýšené výživné platila v konečnom dôsledku štátu a v nijakom rozsahu by sa nepremietlo ako kompenzácia pre starú matku za starostlivosť o mal. D. a znamenalo by pre matku a pre maloletého, ktorého má teraz v starostlivosti len zvýšenú ekonomickú záťaž.

27. V súhrne všetkých týchto skutočností, súd návrh starej matky na zvýšenie výživného zamietol.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v troch vyhotoveniach. Podľa (ďalej len „“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).