Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/71/2019

Potvrdené rozhodnutím 18Co/4/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: M&L insolvency, k.s. so sídlom kancelárie Námestie slobody 2/3, 066 01 Humenné, IČO: 50 556 533, správca konkurznej podstaty úpadcu A.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX, XXX XX Y. proti žalovaným: 1. K. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX J., a 2. B. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX J., obom zastúpeným JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C/71/2019 - 221 zo dňa 22.06.2021, jednohlasne takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: E.. H. E., R.Y. F. J. Ú. A.. K. Š., X.. XX.X.XXXX, G. XXXX, XXX XX Y. X. V., zastúpeného spoločnosťou AK -TARABČÁK s.r.o., advokátska kancelária, Hlavná 13, 080 01 Prešov, proti žalovaným: X. K. D., X.. XX.X.XXXX, Z.. X. XX, XXX XX J., C. X. B. D.Á., X.. XX.XX.XXXX, Z.. X. XX, XXX XX J., obom zastúpeným JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.400,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.400,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 22.8.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré sú povinní nahradiť mu spoločne a nerozdielne, a o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica (v rámci upomínacieho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.400,- Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a žalobca bol ustanovený za správcu, na ktorého prešli oprávnenia jednať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku, ktorý podlieha konkurzu. Uviedol, že správca zapísal do podstaty byt patriaci úpadcovi, zapísaný na Z. Č.. XXXXX F..N.. J. a spoluvlastnícky podiel na pozemku na LV č. XXXXX F..N.. J. s tým, že v byte patriacom do konkurznej podstaty bývajú žalovaní, ktorí však nájomné neplatia, a preto boli výzvou z 23.7.2019 vyzvaní na zaplatenie nájomného 100,- Eur/mesiac, za dva roky pozadu, t.j. celkom 2.400,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca uzavrel, že žalovaní na výzvu nereagovali, preto od 22.8.2019 sú v omeškaní s platením a sú povinní platiť aj úrok z omeškania od 22.8.2019 vo výške 5% ročne (uplatnený pôvodne vo výške 8% ročne).

3. Na výzvu upomínacieho súdu (aby ozrejmil výšku nárokovanej istiny a vyjadril sa k tomu, že výška sadzby úroku z omeškania by zrejme mala byť 5% ročne) žalobca poukázal na zmluvu o nájme z 20.3.2016 na dobu 20.3.2016 - 30.9.2016, v ktorej bolo dohodnuté medzi žalobcom a žalovanými nájomné 100,- Eur/mesiac s tým, že na základe toho je žalovaných 100,- Eur/mesiac symbolické nájomné, nakoľko za porovnateľné byty bolo t.č. nájomné minimálne vo výške cca 350 - 400,- Eur. Žalobca zároveň (ešte pred doručením žaloby žalovanému - viď. ) vyslovil súhlas s výškou úroku z omeškania 5% ročne.

4. Upomínací súd jeho návrhu vyhovel, proti vydanému platobnému rozkazu však podali žalovaní odpor, čím sa platobný rozkaz podľa zrušil, o čom upomínací súd žalobcu upovedomil a vyzval aby navrhol pokračovanie v konaní, a keďže žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu.

5. V odpore proti platobnému rozkazu označili žalovaní návrh za nedôvodný. Uviedli, že tvrdenia v návrhu sú nepravdivé, nakoľko spolu (ako manželia) užívajú predmetný byt na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy od roku 2010. Uviedli, že žalobca opomenul uviesť, že mu zaplatili 500,- Eur na základe ním predloženej zmluvy o nájme nebytového priestoru, hoci ide o byt s tým, že v prílohe zasielajú aj „bankové prevody“ o zaplatení sumy 500,- Eur (pozn. súdu: k čomu predložili výpisy z bankového účtu zo dňa 30.4.2016, 31.5.2016, 30.7.2016 a 30.9.2016 o platbách 4 x 100,- Eur označených ako prenájom bytu).

6. Vo vyjadrení k odporu žalovaných sa žalobca vyjadril tak, že tvrdenie o užívaní bytu na základe nájomnej zmluvy od r. 2010, pričom ide o zmluvu z 26.9.2010, nezodpovedá celkom skutočnému stavu s tým, že žalovaní uzatvorili so žalobcom po vyhlásení konkurzu ďalšiu zmluvu z 20.3.2016, v ktorej dohodli nájom bytu do 30.10.2016, čím došlo podľa neho k zmene doby nájmu z doby neurčitej na nájom na dobu určitú a bolo dohodnuté nájomné 100,- Eur mesačne, a po uplynutí doby nájmu už žalovaní žiadne nájomné neplatili. Dodal, že to že v žalobe neuviedol úhradu 500,- Eur na základe zmluvy, v ktorej bol dohodnutý nájom na dobu určitú, je len logické, pretože to boli splátky nájomného práve na základe tejto zmluvy v dňoch 12.4.2016, 2.5.2016, 6.7.2016, 12.9.2016, teda 4 x 100,- Eur, a nie ako uvádzajú žalovaní 500,- Eur s tým, že odvtedy však nájom neplatia a žalovaná suma je za dva roky pred podaním žaloby.

7. Žalovaní v duplike k vyjadreniu žalobcu (č.l. 170 ) uviedli, že správca konkurznej podstaty im dal podpísať nájomnú zmluvu na byt podľa , čo podľa nich túto zmluvu robí neplatnou, a trvali na tom, že byt užívajú na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorili s úpadcom a teda vlastníkom A.. Š. za podmienok v nej uvedených.

8. Proti obrane žalovaných však následne žalobca (č.l. 174) k námietke žalovaných o neplatnosti zmluvy o nájme podpísanej so žalobcom poukázal na to, že právne úkony sa posudzujú podľa ich obsahu a nie podľa toho, ako sú označené, a rozhodný je preto obsah zmluvy, podľa ktorého sa posudzuje o aký typ zmluvy ide bez ohľadu na to ako sú označené s tým, že osobitné ustanovenia o nájme bytu nevyžadujú na platnosť zmluvy o nájme bytu písomnú formu, ktorá by bola označená ako nájomná zmluva o nájme bytu. Dodal, že zmluva medzi účastníkmi obsahuje podstatné náležitosti podľa , bola v nej dohodnutá doba nájmu, preto ide o zmluvu na dobu určitú, a po uplynutí tejto doby nebola uzatvorená iná zmluva, preto sú povinní platiť za bezdôvodné užívanie bytu. Napokon žalobca ešte dodatočne (vo vyjadrení zo dňa 13.4.2021 na č.l. 195 spisu) poukázal aj na to, že nájomná zmluva medzi žalobcami (zrejme mal na mysli žalovanými) a úpadcom z 26.9.2010 bola uzatvorená podľa a nasl. , pričom išlo o nájom bytu, na ktorý sa vzťahujú aj ust. a nasl. . Zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, avšak predmetná zmluva neobsahuje výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním, resp. výšku nájomného s tým, že výška nájomného vo výške platby SIPO nie je v súlade s cit. ust., a preto je táto zmluva neplatná podľa pre rozpor so zákonom, prípadne jeho obchádzanie z dôvodu, že ak účastníci určili výšku nájmu vo výške SIPO, v ktorom sú iba náklady spojené s užívaním bytu, nemienili uzavrieť nájomnú zmluvu, pretože výšku nájomného ako odplatu za užívanie bytu ani nedohodli. Nájomné je odplatou za užívanie bytu a ak toto nie je dohodnuté, zmluva platne nevznikla.

9. Na pojednávaní žalovaní ku svojej obrane doplnili už len svoje pochybnosti týkajúce sa procesu ustanovenia žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu, na doplňujúcu otázku súdu však potvrdili, že konkurz na majetok úpadcu vyhlásený bol a za správcu bol ustanovený žalobca, takého uznesenia boli (v konkurznom konaní) vydané a sú právoplatné aj v súčasnosti. Nájomné podľa nich zodpovedá tomu, že udržiavajú uvedený byt a platia za média dodávané do tohto bytu, čo podľa nich treba vnímať za nájomné, ako odplatu za užívanie bytu.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď ), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (, a ) a vykonaných dôkazov tento zistil podstatný skutkový stav:

11. Medzi stranami nebolo sporné ( ), že vlastníkom bytu, v ktorom žalovaní bývali, a ohľadom ktorého náhrada za jeho užívanie za čas dva roky pred podaní žaloby je predmetom tohto konania, bol úpadca A.. K. Š., na majetok ktorého bol uzneseniami súdu v konkurznom konaní vyhlásený konkurz, a že za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. V čase rozhodovania súdu v tomto spore boli pritom tieto uznesenia konkurzného súdu právoplatné a zrušené či zmenené nijako neboli.

12. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že žalovaní za užívanie tohto bytu za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby neplatili žalobcovi žiadne nájomné. Taktiež nebolo sporné, že v predchádzajúcom období podľa zmluvy o nájme z 20.3.2016 na dobu 20.3.2016 - 30.9.2016, ktorú žalovaným na podpis pripravil žalobca, bolo medzi žalobcom a žalovanými za užívanie bytu stanovené nájomné 100,- Eur/mesiac, pričom podľa nespochybnených tvrdení žalobcu za porovnateľné byty bolo v tom čase nájomné minimálne vo výške cca 350 - 400,- Eur. Uvedené tvrdenia žalobcu žalovaní, ktorí na pojednávaní k tomu uviedli iba to, že požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia „rešpektujú“ (a bránili sa len poukazom na právne otázky), tak ako je vysvetlené nižšie, žiadnym konkrétnym tvrdením vlastného vnímania primeranej náhrady relevantne (účinne) nijako nepopreli.

13. Napokon sporné ešte neboli ani skutkové tvrdenia žalovaných o tom, že v minulosti uzavreli s úpadcom A.. K. Š. ako vlastníkom ohľadom predmetného bytu dňa 26.9.2010 zmluvu, podľa ktorej (č.l. 57 spisu) im mal ako prenajímateľ prenechať do užívania dotknutý byt (X,X- A. L. Č.. X, F. R. X. X. X. J. Y. L. G. Č.. XXXX/XX, X. N.. Z. X. Y. J.). Podľa čl. VII. bod 1. tejto zmluvy nájomné za užívane bytu bolo pritom dohodnuté „vo výške podľa mesačného platobného lístka SIPO daného mesiaca“. Podľa čl. VII. bod 2. tejto zmluvy v nájomnom mali byť „zahrnuté poplatky za odber studenej a teplej vody, tepla, za spotrebu elektrickej energie, plynu a poplatok RTVS“, a tieto poplatky mal nájomca hradiť „mesačne, zálohovite podľa dokladu SIPO“ a raz ročne mali byť vyúčtované na základe odpočtu jednotlivých meračov. V čl. VII. tejto zmluvy je pritom uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že „nájomca bude hradiť nájomné hotovostne/doklad SIPO/ a na požiadanie ho predloží prenajímateľovi k nahliadnutiu.“ Z uvedeného a vyjadrení strán sporu na pojedávaní tak vyplýva, že malo ísť len o úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.

14. Na základe tohto skutkového stavu je zrejmé, že ohľadom dotknutého bytu tak mali byť uzavreté viaceré zmluvy, ktorých obsah nebol sporný, a sporné tak bolo len posúdenie ich platnosti a s tým súvisiace posúdenie právneho režimu užívania bytu. Pokiaľ ide o procesnú námietku žalovaných týkajúcu sa údajného nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu spochybňovaním jeho statusu ako správcu konkurznej podstaty do ktorej predmetný byt patril, súd poukazuje na to, že táto je neopodstatnená, nakoľko súd v tejto veci nie je oprávnený preskúmavať správnosť právoplatných rozhodnutí vydaných v konkurznom konaní, a žalobca v čase rozhodovania súdu v tejto veci, aj podľa vyjadrení žalovaných, v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu v konkurznom konaní, ktoré je pre strany záväzné ( ) a doposiaľ zmenené nebolo, správcom konkurznej podstaty úpadcu A.. K. Š. nepochybne je.

Všeobecné východiská

15. Podľa (ďalej len „“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa - nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

17. Podľa veta prvá - nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania.

18. Podľa veta prvá - nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.

19. Podľa - neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa - kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa - bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Majetkovým prospechom získaným bez právneho dôvodu pritom treba nepochybne rozumieť aj prospech z toho, že majetok toho, kto nejaké plnenie bez právneho dôvodu prijal a užíval (spotreboval), sa nezmenšil o to, čo by na to inak obvykle vynaložiť musel (primerane viď aj ). Uvedený záver vyplýva aj z komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej „Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v (ale aj v iných právnych predpisoch súkromného práva; v menšej miere sa tento inštitút vyskytuje aj v normách práva verejného) je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. ... Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. ... Charakter výpočtu jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je len exemplifikatívny. ... Uvedený záver argumentačne rezultuje aj z jednoznačnej preferencie ústavnokonformného a teleologického výkladu právnych noriem. Zákaz bezdôvodného obohacovania sa je totiž len derivátom absolútneho subjektívneho práva vlastniť majetok, resp. pokojne ho užívať (porovnaj čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Každé ustanovenie <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq>, a teda i ustanovenia o bezdôvodnom obohacovaní sa, je preto potrebné vykladať tak, aby tento výklad nespochybňoval a Dohovorom garantované práva. Výklad vychádzajúci z taxatívneho charakteru výpočtu jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia tak neprimerane reštriktívne obmedzuje jedno zo základných absolútnych subjektívnych práv, právo vlastniť majetok. Ak by určité správanie sa subjektov práva nebolo možné subsumovať pod niektorú z osobitných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ( a <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngq2ti>), nevzťahoval by sa príkaz na majetkovú reštitúciu podľa na takéto konanie. Zmyslom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je však zabezpečenie nápravy nespravodlivo získanej majetkovej výhody, preto je doslovný gramatický výklad jednotlivých ustanovení <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq> neprípustný“. (in: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I., II. ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 1587-1597).

23. Podľa - musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

24. Podľa - ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

25. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení platnom v čase vzniku omeškania - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právne posúdenie

26. V danom prípade sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 2.400,- Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu vo výške 100,- Eur/mesiac za dva roky spätne. Vychádzal z toho, že žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu, pričom požadovanú sumu určil podľa predchádzajúcej zmluvy o nájme tohto bytu (označenej ako zmluva o nájme nebytových priestorov) a podporil aj poukazom na tvrdenie, že nájomné za porovnateľné byty bolo v tom čase minimálne vo výške cca 350 - 400,- Eur. Takto uplatnené výška tejto náhrady pritom nebola v konaní žiadnym spôsobom popretá, keďže žalovaní uviedli len to, že ju rešpektujú, a neuviedli a nijako neodôvodnili vlastnú predstavu (tvrdenia) o primeranej výške náhrady za užívanie bytu (týkajúce sa ich vnímania skutkových okolností tvrdených žalobcom, viď ). V tejto súvislosti pritom súd pre úplnosť poukazuje aj na to, že „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu (pozn. súdu: a nepochybne aj žalovaného) neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670.). „Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: tamtiež, s. 571).

27. Hmotnoprávna obrana žalovaných spočívala teda v podstate len v tom, že byt užívali na základe zmluvy o nájme bytu uzavretej na dobu neurčitú v minulosti (v r. 2010) s úpadcom A.. K. Š.. Táto obrana však dôvodná nebola. Žalobca totiž správne poukázal na to, že táto zmluva (ak by aj bola platná), bola neskôr nahradená novou zmluvou o nájme dotknutého bytu (bez ohľadu na jej označenie) na dobu určitú od 20.3.2016 - 30.9.2016, ktorú žalovaní uzatvorili so žalobcom, a ktorá tak podľa jej obsahu novým spôsobom upravovala ich právny vzťah k bytu, a najmä na to, že v uvedenej zmluve (uzavretej s úpadcom) nebola (vôbec) dohodnutá výška nájomného, čo je podstatná obsahová náležitosť zmluvy o nájme bytu, ktorej absencia má za následok neplatnosť nájomnej zmluvy.

28. „Ustanovenia ustanovujú, čo sa považuje za podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, ktorých absencia má za následok neplatnosť nájomnej zmluvy. Podľa tohto ustanovenia sú nimi:

- označenie predmetu a rozsahu užívania,

- výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. ... Aplikačná prax je v otázke potreby stanovenia výšky nájmu, výšky úhrady za služby spojené s užívaním bytu, resp. určenia spôsobu ich výpočtu jednotná v tom, že absencia týchto skutočností má za následok neplatnosť zmluvy.“ (Krajčo, J., pre prax Komentár. Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP. Bratislava: EUROUNION, 2015, s. 2966-2967).

29. „Z dikcie ustanovenia § 686 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme bytu sú - okrem iného - aj dojednania o spôsobe výpočtu nájomného a výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo o ich výške. Vzhľadom na to, že podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy k bytu sú obe vyššie uvedené skutočnosti aj s prihliadnutím na to, že každá z nich má sama o sebe význam pre práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu v existujúcom nájomnom vzťahu, musí nájomná zmluva týkajúca sa bytu obsahovať osobitne stanovenie nájomného (resp. spôsob jeho výpočtu) a osobitne stanovenie úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (resp. spôsob jej výpočtu), inak je zmluva neplatná.“ (rozsudok NS ČR sp. zn. ).

30. „Odborná literatúra (porovnaj Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. II. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2008, 1087 s) aj rozhodovacia prax (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu z 21.12.2001, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu z 28.8.2007, rozsudok Najvyššieho súdu z 25.10.2007, sp.zn. alebo rozsudok Najvyššieho súdu z 20.1.2009, sp. zn. ) tiež vychádzajú z toho, že výška nájomného (spôsob jeho výpočtu) a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (spôsob jej výpočtu) predstavujú samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu, a že tomu musí zodpovedať aj ich vyjadrenie v nájomnej zmluve. Z tohto pohľadu možno súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že „ ... ak nebolo určené čo je nájomné a čo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu ... ..“ išlo by o neplatnú zmluvu o nájme bytu v zmysle ustanovenia Obč. zák. (rozsudok NS ČR sp. Zn. ).

31. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, podstatnou (esenciálnou) náležitosťou zmluvy o nájme bytu je teda okrem iného, popri dohode úhrade za plnenia spojené s užívaním bytu (ako nákladov spojených s jeho užívaním), povinne aj dohoda o nájomnom (ako odplate za jeho užívanie). V danom prípade však zmluva o nájme bytu, ktorú žalovaní uzavreli v minulosti s úpadcom A.. K. Š. žiadne dojednanie o nájme (ako odplate) za užívanie bytu (nad rámec úhrad za služby spojené s užívaním bytu) neobsahovala, a preto platnou zmluvou o nájme bytu ani byť nemohla. Už len pre úplnosť pritom súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že je veľmi nezvyčajné, ak majiteľ nejakej hodnotnej veci (akou je napríklad nepochybne aj byt) zmluvou deklaruje, že údajne prenecháva inému túto vec do užívania bez adekvátnej odplaty, čo vzhľadom na jeho neskorší konkurz (a z neho vyplývajúce majetkové problémy) môže vyvolávať aj otázniky o skutočných motívoch a dôvodoch takého konania, a to aj v súvislosti s otázkami možného ukracovania (ostatných) veriteľov, s následkami neplatnosti takýchto úkonov aj pre obchádzanie zákona, pri ktorom preto aj v zmysle všeobecnej spravodlivosti bezplatné užívanie bytu preto ani neprichádzalo do úvahy.

32. Súd pritom, aj v súvislostiach celého uplatneného nároku, zdôrazňuje, že právo nemožno vykladať bez zohľadnenia jeho účelu (najmä vo vzťahu k otázkam vyrovnania zjavnej majetkovej nespravodlivosti a tzv. holého vlastníctva). „Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy (vrátane noriem týkajúcich sa výkladu alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti napr. v dôsledku prílišného formalizmu (, , ).“ (nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.4.2014, sp. zn. ).

32. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaní predmetný byt najmenej dva roky pred podaním žaloby užívali bez platnej nájomnej zmluvy, a neposkytli za ten čas v prospech konkurznej podstaty adekvátnu náhradu, a na jej úkor sa tak obohatili o to, čo by inak pri obdobnom (obvyklom) oprávnenom užívaní v tomto období na to museli vynaložiť, a musia to správcovi konkurznej podstaty (ktorý, aj v súvislosti s procesnými námietkami žalovaných, neuplatňuje svoj osobný nárok, ale nárok patriaci do konkurznej podstaty) vydať (nahradiť). „Neoprávnený majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže však spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, kedy bol obohatený plnil svoje povinnosti„(R 25/1985). Právo žalobcu ako správcu konkurznej podstaty, do ktorej predmetný byt patril, na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných za užívanie tohto bytu za čas 2 roky pred doručením výzvy na zaplatenie je tak dané, a keďže bezdôvodné obohatenie spočívalo v neoprávnenom užívaní ktoré už nemožno vrátiť späť, v zmysle ust. súd správcovi za to voči žalovaným, v rámci ich povinnosti vydať do konkurznej podstaty bezdôvodné obohatenie, priznal peňažnú náhradu uplatnenú vo výške 100,- Eur za mesiac, ktorej primeranosť žalovaní ani nepopreli, a to za obdobie dvoch rokov spätne pred doručením výzvy žalobcu na zaplatenie sumy 2.400,- Eur zo dňa 23.7.2019, spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Podľa skutkových tvrdení žalobcu, ktoré protistrana nepoprela, žalovaní na uvedenú výzvu nereagovali a od 28.8.2019 sú s platením v omeškaní, a preto im súd od tohto dátumu v zmysle ust. v spojení s nariadenia vlády SR č. uložil povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy aj uplatnené úroky z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

32. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu súd voči žalovaným v zmysle ust. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žiadne také dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalobcovi jemu vzniknuté trovy tohto konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva) v zmysle ust. celkom výnimočne nepriznať a žiadať, aby ich znášal sám, strany do skončenia konania netvrdili a ani súd nezistil.

34. Už len pre úplnosť súd pripomína, že účelom právneho zastúpenia je nielen poskytnutie odborných vedomostí, ale aj obstaranie záležitosti namiesto zastúpeného, ktorý by na to musel vynaložiť vlastný čas. Dokonca aj advokát má právo dať sa zastúpiť v konaní vo svojej veci iným advokátom. Každá strana,

ktorá realizuje kroky k začatiu alebo trvaniu občianskeho súdneho konania, musí vždy zvážiť jeho začatie resp. obranu v ňom, a podľa všetkých okolností, priebehu konania a vyjadrení protistrany prípadne aj jeho predlžovanie resp. trvanie na podanom návrhu či svojej obrane, a preto musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z jej procesného neúspechu v konaní. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. súd prvého stupňa napokon poukazuje aj na výklad obsahovo obdobného ust. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR pod sp. zn. , podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie ustanovenia , je nutné konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého použitie je výslovne na uvážení všeobecného súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nie je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že ustanovenie je výnimkou zo všeobecného pravidla, a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto výnimky, platí pravidlo všeobecné. Inými slovami povedané, povinnosť odôvodnenia nákladového výroku z uhla pohľadu ustanovenia by nastala až v prípade, že by došlo k jeho aplikácii.“

35. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.