Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-163-2004.pdf
PDF · 87.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/163/2004
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: L. Č., W.. XX.XX.XXXX, F. X, M., zast. JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, Trnava, proti povinnému: E. Č., W.. XX.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX, Š. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, o vymoženie dlžného výživného vo výške 763,46 Eur (23 000,-Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi súd p r i z n á v a náhradu trov exekúcie vo výške 64,40 Eur.
III. Súd upravuje učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia poukázala súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, priznané trovy exekúcie vo výške 64,40 Eur, a to zo štátnych rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Trnava, do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 025094 * zo dňa 12.01.2005 bol súdny exekútor Ing. Bc. Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávnených na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, č. k. 9P/134/2001 zo dňa 08.08.2001.
3. Súdny exekútor dňa 26.05.2015 doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a to z dôvodu, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný dňa 04.12.2007 zomrel a teda došlo k ukončeniu vyživovacej povinnosti voči oprávnenému.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd má z pripojeného dedičského rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č. k. 20D 2077/2007, 1D not 1/2008 zo dňa 30.01.2008 za preukázané, že povinný zomrel dňa 04.12.2007 a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené. Majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb.
7. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že: „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný“, a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku)“.
8. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
14. O povinnosti súdu nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení platnom ku dňu začatia exekúcie. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.04.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.04.2008. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 213/04 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 18.10.2004, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným do 30.04.2008.
15. Súdny exekútor si vyčíslil náhradu trov exekúcie v podaní doručenom súdu dňa 26.08.2022 v celkovej výške 107,56 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 19,92 EUR, z odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 19,92 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 39,23 EUR, z náhrady za stratu času vo výške 10,56 EUR a z 20 % DPH vo výške 17,93 EUR.
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje (písm. a)- podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, (písm. b)- paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
17. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 EUR) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
18. Podľa § 14 ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 EUR).
19. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 Eur vyhlášky (vyčíslenie trov exekučného konania 40 min.) za účelne vynaložené hodiny na exekúciu (40 min. t.j. 1 hodina po 6,64 EUR). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony, za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne za úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za prijatie návrhu, vydanie žiadosti o vydanie poverenia, vypracovanie a vydanie upovedomenia všeobecného, vypracovanie a vydanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, vypracovanie písomných žiadostí. Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za vrátenie poverenia, nakoľko ide o predbežný úkon, ktorý v čase rozhodovania súdu ešte nebol skutočne vykonaný. Tento úkon sa vykoná až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, koľko hodín vynaloží súdny exekútor na vykonanie tohto úkonu.
21. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 19,92 Eur vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (6 úkonov po 3,32 Eur -
konkrétne: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie, 1x doručenie upovedomenia spôsobe vykonanie exekúcie, 2x každé zisťovanie majetku povinného -kataster, Obecný úrad Vlčkovce.
22. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
23. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 9,66 Eur. Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 8 doručenkami: 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie zamestnávateľovi, 1x doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie povinný, 3x doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti povinný, Správy finančnej kontroly, Obecný úrad Šelpice, 1x doručenie žiadosti o súčinnosť - Obecný úrad Vlčkovce. Náhrada ďalšieho poštovného nebola súdnemu exekútorovi priznaná, keďže sa v exekučnom spise nenachádzali žiadne doklady (napr. doručenky) preukazujúce vznik a výšku poštovného, resp. sa jedná o doručovanie, ktoré ešte nebolo realizované. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná ani náhrada výdavkov za kolok - správa katastra vo výške 3,32 Eur, nakoľko v exekučnom spise sa nenachádzal žiadny doklad o tomto výdavku.
24. Výška cestovných náhrad bola vypočítaná v súlade s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a s § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z., o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, pričom suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 EUR. Z úradného záznamu nachádzajúceho sa v exekučnom spise vyplýva, že sa pracovná cesta uskutočnila dňa 21.09.2006, jej dĺžka bola podľa lustrácie vykonanej súdom 56,6 km medzi mestami Hlohovec - Šelpice a späť. Výpočet vychádzal z priemernej ceny pohonnej látky na mesiac september 2006.
Vzdialenosť: 56,6 km; cena za 1 l PHM = 1,31 EUR; priemerná kombinovaná spotreba na 1 km = 0,06 =>
0,06 x 56,6 km = 3,4 l
3,4 x 1,31 = 4,45 EUR
paušálna náhrada = 0,183 EUR/1 km => 56,6 x 0,183 = 10,36 EUR 4,45 + 10,36 = 14,81 EUR
V súlade s vyššie uvedeným súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada hotových výdavkov vynaložených na pracovnú cestu spolu s cestovnými náhradami vo výške 14,81 Eur.
25. Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
26. Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času za osobné doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 10,56 Eur. Z exekučného spisu má súd za preukázané, že dňa 21.09.2006 sa uskutočnila pracovná cesta z Hlohovca do Šelpíc a naspäť za účelom zistenia majetkových pomerov povinného. Z úradného záznamu nachádzajúceho sa v exekučnom spise vyplýva, že v obci Šelpice zamestnanec exekútorského úradu navštívil povinného, pričom povinný sa doma nezdržiaval. Podľa informácii od starostky sa mal povinný zdržiavať v Českej republike. Lustráciu súd zistil, že cesta z Hlohovce do Šelpíc a späť trvá 60 min., zamestnanec exekútorského úradu počas pracovnej cesty navštívil povinného a starostku obce. Vzhľadom na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v požadovanej dĺžke 4 hodiny ale len za 2 hodiny vo výške 2,64 Eur, t.j. 4 polhodiny x 0,66 Eur. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada za stratu času vyčíslená vo výške 7,92 Eur za ďalšie osobné doručenie písomností, keďže sa v exekučnom spise nenachádzal žiadny doklad, resp. úradný záznam preukazujúci uskutočnenie pracovných ciest.
27. Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky, ako aj náhrad o 20 % DPH zo sumy 53,67 Eur v celkovej sume 10,73 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
28. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 64,40 Eur ako sumarizáciu skutočných trov exekúcie, náhrada ktorých bude vyplatená po právoplatnosti tohto uznesenia súdnemu exekútorovi postupom v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
29. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.