Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-121-2022.pdf
PDF · 147.48 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/121/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: West logistics s.r.o., so sídlom Šafárikova 1525/45, 924 01 Galanta, IČO: 47 985 313, právne zastúpeného: JUDr. Albín Lancz, advokát, Mierová 1435/33, 924 01 Galanta, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o zaplatenie 16.395,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I pod č.k. 36Cb/11/2020 - 278 zo dňa 18.03.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 36Cb/11/2020 - 278 zo dňa 18.03.2022 v napadnutej zaväzujúcej časti vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.755,67 eur a úrok z omeškania 8 % p.a. zo sumy 14.755,67 eur od 18.07.2019 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v II. výroku súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 80 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 132 ods. 1, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 a ods. 2, § 218 ods. 1, § 232 ods. 3 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), § 788 ods. 1 a ods. 2, § 791 ods. 1 a ods. 2, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, čl. 8 bod 1 a čl. 17 bod 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len „CMR“), § 261 ods. 1 a ods. 9, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ObZ“) a § 1 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 nariadenia č. 21/2013 Z. z.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, postúpeným Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie dňa 17.01.2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.395,19 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom nepriznania poistného plnenia zo strany žalovaného. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.11.2019 pri preprave tovaru na základe objednávky spoločnosti Ewals Cargo care, spol. s r.o. pre odosielateľa a vlastníka
tovaru Tate & Lyle Boleraz, s.r.o. vozidlom žalobcu s EČV ťahača A. a EČV návesu A. na trase medzi nakládkou v meste Senec a vykládkou v meste Lutterworth v Anglicku, došlo k vzniku škodovej udalosti v podobe poškodenia tovaru prepravovaného žalobcom formou vandalizmu spôsobeného 9 imigrantmi, ktorí sa dostali bez oprávnenia a bez vedomia vodiča na ložnú plochu návesu k prepravovanému tovaru. Prítomnosť neoprávnených cestujúcich bola odhalená pri colnej kontrole v Dunkerque, kde boli privolané zložky polície, ktoré migrantov zaistili a umožnili vodičovi pokračovať v preprave a zároveň vykonali zápis do CMR prepravného dokumentu, v ktorom konštatovali prítomnosť cudzích osôb na návese. Samotná škoda na tovare bola následne spôsobená kontamináciou prepravovaného tovaru v podobe rozbitého skla na tovare, odhodenej žiletky, stopách po rozliatej tekutine na tovare a v jeho okolí, rozrezaných vonkajších ochranných fólií tovaru, rozobratia a prehádzania tovaru uloženého na paletách. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o tovar určený na potravinárske účely, právne predpisy nedovoľujú takto kontaminovaný tovar použiť v procese jeho ďalšieho spracovania, preto muselo dôjsť po jeho prieskume v kontaminovanej časti k likvidácii. V nadväznosti na túto škodovú udalosť došlo zo strany žalobcu k oznámeniu danej záležitosti svojmu odosielateľovi, ako aj k riadnemu nahláseniu škodovej udalosti u žalovaného v pozícii poisťovateľa žalobcu. Žalobca je pre takýto typ škodovej udalosti u žalovaného poistený na základe poistného typu - Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru (CMR). Vlastník tovaru následne vyčíslil spôsobenú škodu na sumu 16.395,19 eur, ktorú si voči žalobcovi ako prepravcovi uplatnil cestou objednávateľa. Zo strany žalobcu bola fakturovaná suma následne uhradená formou jednostranného zápočtu zo strany objednávateľa prepravy, spoločnosti Ewals Cargo Care, spol. s r.o., voči splatným pohľadávkam žalobcu za iné ním vykonané prepravy. Žalovaný ako poisťovateľ však pristúpil k ukončeniu šetrenia danej poistnej udalosti bez priznania poistného plnenia v dôsledku skutočnosti, že údajne nedošlo k preukázaniu, že k poškodeniu došlo spôsobom deklarovaným poisteným s pristupujúcim dôvodom výluky zo zodpovednosti, že za škodu vzniknutú na obaloch, ktoré chránia zásielku pred poškodením poisťovateľ nezodpovedá. Voči predmetnému ukončeniu šetrenia poistnej udalosti následne žalobca podal odvolanie bezodkladne po obdržaní daného oznámenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 18.11.2019 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že v prípade obdobných udalostí v preprave, kedy sú vo vozidle políciou nájdení migranti, sa vždy s vodičom vozidla spisuje záznam, k čomu v danom prípade nedošlo a jeho nepredloženie podľa žalovaného len poukazuje na to, že k škodovej udalosti nedošlo takým spôsobom, ako to prezentuje žalobca. Žalovaný ďalej poukázal na to, že dňa 30.11.2018 bola vykonaná obhliadka poškodeného tovaru spoločnosťou Slovexperta, s.r.o., zamestnancom B. C., pričom zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti vyplýva, že škodová udalosť sa nestala spôsobom deklarovaným žalobcom. V predmetnej správe je uvedené, že škoda vznikla spoločnosti Tate & Lyle Boleraz, s.r.o. a po zistení nie je vinník deklarovaný - vandalizmus - utečenci. Podľa žalovaného bolo zjavné, že tovar bol poškodený pri náklade do kamióna s VZV lyžinami, preto je vandalizmus vylúčený. Žalovaný si zároveň nechal u spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. ako nezávislého odhadcu škôd vypracovať záverečnú expertnú správu o škode zo zodpovednosti dopravcu West logistics s.r.o. zo dňa 30.05.2019. V tejto správe spoločnosť INSERVIS taktiež udáva, že zistila poškodenie na 6 vreciach, a to prepichnutím/ prebodnutím lyžinami vysokozdvižného vozíka. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v zápise z obhliadky je jasne uvedený podpis poškodeného.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že daný stav je preukázaný celým spektrom produkovaných dôkazných prostriedkov. K absencii záznamu polície o prítomnosti migrantov na návese žalobca uviedol, že anotácie o údajnej praxi polície, ktoré vždy spisujú záznam v obdobných záležitostiach sa totiž nezakladá na skúsenostiach dopravcov z praxe. Z dôvodu veľmi početných zásahov proti migrantom v spojení s nákladnou dopravou došlo k zjednodušeniu postupov polície z cieľom zmenšenia ich administratívneho zaťaženia, preto zasahujúci príslušníci polície po zadržaní migrantov len dali pokyn vodičovi, aby pokračoval v jazde. Až na jeho naliehanie sa mu podarilo zabezpečiť potvrdenie o danom zásahu zo strany týchto orgánov, ktorí s veľkou nevôľou dali vyjadrenie o kontaminácii návesu a prítomnosti utečencov na CMR dokument, z ktorého je však zrejmá časová súvislosť s prepravou, pri ktorej došlo k poistnej udalosti, ako aj zhoda nákladných vozidiel. Jednalo sa o dva súčasne a spoločne prepravované náklady, ktoré mali autonómne doklady. Súvzťažnosť daného potvrdenia polície, verifikovaného aj úradnou pečiatkou k poistnej udalosti je teda zrejmá a prítomná. Pre zamedzenie pochybností žalobca navrhol doplnenie dokazovania aj o dopyt na políciu v meste Dunkerque za účelom potvrdenia zásahu v daný deň v žalobcom prezentovanom obsahu. Žalobca doplnil, že vodič nedisponuje žiadnymi nástrojmi na zabezpečenie vyjadrenia zo strany cudzieho orgánu
verejnej moci, a preto ani napriek svojej snahe nebol schopný získať poisťovňou požadovaný záznam od zasahujúcich orgánov. Záznam na CMR dokumente však nemožno marginalizovať a vylúčiť, nakoľko jeho dôkazná relevancia je podľa názoru žalobcu dostatočná na potvrdenie tvrdených skutočností pri zohľadnení ďalších prepojených dôkazov preukazujúcich protokolovaný priebeh poistnej udalosti. Vo vzťahu k záverom expertnej spoločnosti Slovexperta žalobca uviedol, že postuláty nemajú žiadnu oporu v produkovanom skutkovom stave a sú výsledkom účelovej a tendenčnej snahy vyhnúť sa poistnému plneniu. Z existujúcich záznamov nie je zrejmé ani preskúmateľné, ako dospel daný expert k záveru, že vandalizmus je vylúčený, rovnako nedošlo žiadnym spôsobom k vysporiadaniu sa s prítomnosťou materiálu po migrantoch na ložnej ploche a medzi prepravovaným tovarom. Žalobca zároveň namietol aj odbornosť a závery prítomného experta v podobe osoby B. C. s poukazom na skutočnosť, že nie je evidovaný v zozname znalcov pre žiadne odvetvie. Dodal, že jeho sprostredkovateľ poistenia (spoločnosť Respect) eviduje voči danému zamestnancovi spoločnosti Slovexperta viacero sťažností obdobného charakteru. Žalobca opätovne zdôraznil, že pri danej obhliadke nebol prítomný žiadny subjekt a podpis, ktorý je na danom zápise prítomný ako podpis poškodeného, nie je podpisom žiadneho konateľa žalobcu, ani žiadnej inej ním poverenej osoby.
5. Žalovaný v podanej duplike považoval tvrdenie žalobcu ohľadom prítomnosti migrantov v kamióne naďalej za nepreukázané. Zároveň súhlasil s návrhom na doplnenie dokazovania, a to dopytom na políciu v meste Dunkerque za účelom potvrdenia zásahu v predmetnom motorovom vozidle, v ktorom malo dôjsť k vzniku škody spôsobom deklarovanom žalobcom. Tvrdenia žalobcu ohľadom údajnej policajnej praxi považuje taktiež za nepreukázané a nepravdivé a nerozumel spochybňovaniu záverov spoločnosti Slovexperta odkazom na prax nejakej tretej osoby, spoločnosti Respect.
6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru (CMR), a to z poistnej udalosti č. 9566599690 vo výške 16.395,19 eur s príslušenstvom, pričom ako nesporné vyhodnotil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol poistný vzťah na základe poistnej zmluvy č. 3652061999 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru (CMR), ako aj vznik a výšku samotnej škody. Taktiež nebolo sporným to, že prevážaný tovar bol kontaminovaný a následne zneškodnený. Nespornými boli aj jednotlivé dôvody výluky uvedené vo vyrozumení k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 03.07.2019. Za sporný považoval súd prvej inštancie spôsob priebehu škodovej udalosti s akcentom na príčinu samotného poškodenia tovaru, tzn. či príčinou poškodenia tovaru boli migranti, ako tvrdil žalobca, alebo vidly vysokozdvižného vozíka pri nakládke motorového vozidla (kamióna), ako tvrdil žalovaný. Taktiež sporným bola skutočnosť, že nedošlo zo strany príslušného francúzskeho orgánu k spísaniu záznamu, čo by mala byť podľa vyjadrenia žalovaného bežná prax. Naproti tomu žalobca argumentoval, že v CMR dokumente je riadne zaznačený nesporný záznam o vykonanej kontrole v Dunkerque francúzskym orgánom opatrený pečiatkou. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že z dôvodu veľmi početných zásahov proti migrantom v spojení s nákladnou dopravou došlo k zjednodušeniu postupov polície z cieľom zmenšenia ich administratívneho zaťaženia. Sporným bola aj skutočnosť, či sa žalobca alebo osoba poverená žalobcom zúčastnila obhliadky škodovej spoločnosti zo strany expertnej spoločnosti Slovexperta s poukazom na podpis poškodeného zo zápisu z obhliadky.
7. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že príčinou vzniku škodovej udalosti (poškodenia/ kontaminovania prepravovaného tovaru žalobcom) bola osobná prítomnosť migrantov v motorovom vozidle (konkrétne v návese kamióna). Zo spísaného záznamu v CMR dokumente opatreného pečiatkou príslušného francúzskeho orgánu s poukazom na úradný preklad z francúzskeho jazyka založenom v súdnom spise, nesporne vyplýva nasledovné: „KONTROLA - DUNKERQUE, nie je zaplombované“ a „kamión pozitívny, migranti v kamióne, je možné, že tovar je poškodený alebo chýbajúci“. Uvedené podporuje aj výpoveď svedka D. E., vodiča predmetného kamiónu, na pojednávaní konanom dňa 12.11.2021, ktorý uviedol, že v Belgicku mal povinnú pauzu, keď zastavil približne 100 km pred Bruselom, nakoľko to tam poznal s poukazom na skutočnosť, že od Bruselu vyššie sa stáva, že tam naskakujú migranti. Francúzi zistili cez röntgen, že sa vo vozidle niekto nachádza, preto si ho zavolali a čakali na príchod policajtov. Svedok ich požiadal o záznam do CMR dokumentu, avšak nevedel, čo uviedli, nakoľko po francúzsky nevie. Následne pokračoval v ceste na vykládku do Škótska, kde po vyložení 4 paliet následne zistili, že potraviny sú kontaminované (vrecia boli poroztrhávané, bolo tam mokro a našli úlomky skla). Svedok v tejto súvislosti dodal, že migranti môžu naskákať aj počas dňa, ako aj v prípade, keď má vodič krátku hygienickú pauzu. V súvislosti s predmetným výsluchom súd poukázal na
skutočnosť, že hodnovernosť výpovede svedka ako jedného z dôkazných prostriedkov nebola žiadnym spôsobom stranami konania spochybnená.
8. Ohľadne namietaného dôvodu výluky, týkajúceho sa poškodenia obalu tovaru prostredníctvom vidiel vysokozdvižného vozíka pri nakládke motorového vozidla zo strany žalovaného mal súd prvej inštancie za to, že sa jedná iba o predpoklady a domnienky, ktoré žalovaný žiadnym hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázal. Zo zápisu z obhliadky zo dňa 30.11.2018 nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, ako sa osoba poverená žalovaným vysporiadala so skutočnosťami zistenými pri vykonaní kontroly návesu zo dňa 12.11.2018 uvedenými v protokole z kontroly (inšpekčnom zázname), vrátane vyhotovenej fotodokumentácie. Podľa súdu prvej inštancie závery osoby poverenej žalovaným neboli podporené žiadnou fotodokumentáciou, resp. iným hodnoverným dôkazom. Žalovaný taktiež vo svojom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na závery spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o., avšak žiadnu záverečnú expertnú správu zo dňa 30.05.2019 do konania nepredložil. Uvedené tvrdenie žalovaného logickým spôsobom vylúčil okrem iného aj svedok D. E. konštatujúc, že pokiaľ by bol tovar poškodený pri nakládke, tak by sa z toho tovaru (škrobu) sypalo a on nič také nevidel. Vrecia boli poškodené z hora, nie z boku alebo zdola. Škrob nebol po zemi rozsypaný, možno mierny poprašok, keď sa vrecia vyberali. Taktiež v súdnom spise z kontrolného protokolu vrátane doloženej podpornej fotodokumentácie vyplývalo, že roztrhané/rozrezané vrecia boli najmä z vrchnej časti paliet. Z protokolu z kontroly nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že by bol na podlahe návesu rozsypaný škrob. Z uvedeného je však zrejmé, že na paletách, ako aj medzi nimi sa nachádzalo množstvo rozbitého skla. Na vrchu paliet boli jasné odtlačky stôp. Niektoré z paliet boli postriekané neznámou tekutinou. Našla sa žiletka a niekoľko roztrhaných (rozrezaných) vriec. V danej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že nemožno opomenúť ani skutočnosť, že tovar bol niekoľkokrát pred vykonanou obhliadkou osoby poverenej žalovaným prekladaný.
9. Súd prvej inštancie ďalej v nadväznosti na ďalší namietaný výlukový dôvod, a to všeobecnú prevenčnú povinnosť vodiča zdôraznil, že z výpovede svedka je zrejmé, že svedok ako vodič kamiónu riadne dodržiaval všeobecnú prevenčnú povinnosť. Tým, že poznal nebezpečenstvo úseku, v ktorom sa vyskytujú migranti počas prepravy, urobil si povinnú bezpečnostnú prestávku skôr a následne nepretržite pokračoval v ceste až do Dunkerque, kde sa podrobil kontrole röntgenom. Pred pokračovaním v jazde vykonal bežnú vizuálnu kontrolu. Svedok poukázal na to, že ak by bol náves zaplombovaný, tak by si všimol porušenie plomby. Vozidlo (náves) otvára v prípade dlhších trás (24 hod. a viac). Na náves v tme nechodí s ohľadom na bezpečnosť. Taktiež vo svojej výpovedi svedok upozornil na tú skutočnosť, že migranti sa poschovávajú tak, že ich nie je vidieť. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany vodiča tak, ako sa snažil navodiť žalovaný. Vodič ako osoba odborne zdatná vykonala všetky preventívne kroky k minimalizácii hrozby v podobe migrantov a svojím správaním riadne predpokladal sťažené podmienky počas prepravy tovaru. Naplánoval preto cestu a povinnú bezpečnostnú prestávku tak, aby predišiel nebezpečnému úseku s výskytom migrantov. Pred a počas cesty vykonával vizuálnu kontrolu vozidla. V nočných hodinách kontrolu nevykonával z dôvodu vlastnej bezpečnosti. Vzhľadom na uvedené tak žalovaný žiadnym spôsobom súdu prvej inštancie nepreukázal, že by došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti, ako aj niektorej zo zmluvných povinností žalobcu vyplývajúcich z predmetnej poistnej zmluvy.
10. V súvislosti s namietanou plombou ako ďalším výlukovým dôvodom poukázal súd prvej inštancie na hmotnoprávnu zákonnú koncentráciu upravenú v § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov znamená, že na neskôr uvedené dôvody poisťovateľa sa nebude prihliadať, a to ani v rozmere prípadného súdneho konania. Už pri predbežnom právnom posúdení súd prvej inštancie považoval dôvody výluky explicitne namietnuté žalovaným vo vyrozumení k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 03.07.2019, založeným v súdnom spise, medzi stranami v konaní za nesporné (bod 36. odôvodnenia). Preto nemožno na tento ďalší výlukový dôvod uplatnený žalovaným v priebehu konania (bod 10. odôvodnenia) prihliadať, a to ani s ohľadom na námietku žalovaného, že výlukové dôvody vo svojich vyjadreniach a prednesoch iba rozvíja a bližšie špecifikuje. Súd zdôraznil, že v danom prípade nejde o rozvíjanie a bližšie špecifikovanie pôvodných výlukových dôvodov (bod 14. odôvodnenia). Súd prvej inštancie nad rámec poukázal na skutočnosť, že zaplombovanie tovaru je kontrolné opatrenie odosielateľa. Je na odosielateľovi, či predmetný tovar zaplombuje alebo nie. Neosadenie plomby zo strany odosielateľa nemôže mať za
následok porušenie povinnosti na strane prepravcu. Uvedené by muselo vyplývať priamo z predmetnej poistnej zmluvy.
11. Za poslednú spornú skutočnosť v konaní považoval súd prvej inštancie to, či sa žalobca alebo ním poverená osoba zúčastnila pri vykonávaní obhliadky škodovej udalosti žalovaným prostredníctvom ním poverenej osoby (expertnej spoločnosti Slovexperta) s ohľadom na podpis poškodeného zo zápisu z obhliadky. Súd prvej inštancie zdôraznil, že účasť alebo neúčasť žalobcu, resp. ním poverenej osobe na obhliadke žalovaného je v tejto súvislosti právne irelevantná a nič nemení na vyššie uvedených skutočnostiach.
12. Na margo námietky žalovaného ohľadom krátenia poistného plnenia vo výške spoluúčasti 10 % v zmysle článku V, bodu 1 poistnej zmluvy mal súd prvej inštancie za to, že táto je dôvodná, nakoľko žalobcom požadovaný nárok nie je krátený s ohľadom na predmetné ustanovenie poistnej zmluvy, a preto vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu súd prvej inštancie žalobcovi priznal sumu 14.755,67 eur.
13. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania (8 % ročne zo sumy 16.395,19 eur od 18.07.2019 až do zaplatenia), súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný poistenému listom oznámil, že dňa 03.07.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, preto sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda dňom 18.07.2019. V súlade s nariadením vlády č. 21/2013 a príslušnou sadzbou ECB, súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % p.a. z priznanej sumy 14.755,67 eur odo dňa určeného žalobcom (18.07.2019).
14. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v prevyšujúcej časti s ohľadom na krátenie poistného plnenia vo výške spoluúčasti 10 % v zmysle článku V, bodu 1 poistnej zmluvy, preto vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu zamietol žalobu v časti sumy 1.639,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 1.639,52 eur od 18.07.2019 až do zaplatenia ako rozdielu priznanej sumy a úroku z omeškania oproti požadovanej istine a úroku z omeškania požadovaného žalobcom v žalobnom petite.
15. O trovách konania vo výroku III. rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v konaní o žalobe voči žalovanému vo výške 80 %, a to podľa úspechu v konaní, ktorý bol čiastočný. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 MCdo 1/2004 zo dňa 27.04.2004 a konštatoval, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške 16.395,19 eur a priznanej istiny vo výške 14.755,67 eur, predstavuje úspech žalobcu 90 % a úspech žalovaného 10 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného predstavujúci neúspech žalobcu vo výške 10 % od úspechu žalobcu vo výške 90 %, predstavoval čiastočný úspech žalobcu vo veci 80 % ako percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní.
16. Proti tomuto rozsudku, voči výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pričom bez relevantných dôkazných prostriedkov prijal tvrdenia žalobcu, ktoré neboli preukázané dôkaznými prostriedkami zo strany príslušných orgánov. Rovnako konajúci súd nedostatočne zohľadnil konanie žalobcu, ktorý nepoužil na prevoz tovaru plombu, čo podľa objednávky dopravy bolo jeho povinnosťou, a tak došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti. Žalovaný mal za to, že nakoľko súd prvej inštancie prijal tvrdenia vodiča vo vzťahu k rozsahu poškodenia paliet a tovaru za pravdivé, ktoré sú navyše v priamom rozpore s odborným záverom, mal dôkladne zdôvodniť, prečo tak učinil, inak v tomto smere považoval zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nedostatočné. Žalobcom tvrdené skutočnosti, že k poškodeniu tovaru došlo vandalizmom – tretími osobami/migrantami, ktoré sa dostali do vozidla, neboli z jeho strany žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca sa podľa žalovaného v konaní dovolával iba predloženého, rukou písaného zápisu na CMR liste, ktorý neobsahoval žiadne identifikačné znaky príslušného orgánu, pričom pečiatka nachádzajúca sa na CMR liste nepreukazuje, že ide o zápis príslušného orgánu. Žalobca svoje tvrdenia opieral o výpoveď vodiča pána E. a zápis na CMR liste, pričom mal žalovaný za to, že výpoveď vodiča ako aj zápis na CMR liste nepreukazuje, že prítomnosť migrantov reálne spôsobila aj poškodenie tovaru, keďže ako uvádza svedok, ten pokračoval v jazde a bezprostredne v Dunkerque si
poškodenie tovaru nevšimol. Poškodenie tovaru nie je možné akceptovať ani na základe zápisu na CMR liste. Ak by žalovaný aj pripustil prítomnosť migrantov vo vozidle, vzhľadom na uvedené skutočnosti neexistuje priama príčinná súvislosť medzi ich prítomnosťou a poškodeným tovarom, a to najmä za situácie, kedy expertná organizácia označila poškodenie tovaru pri nakladaní lyžami vysokozdvižného vozíka. Ani výpoveď vodiča žalovaný nepovažoval za rozhodujúcu pre konanie, keďže ten si nevšimol poškodenie tovaru a pokračoval v jazde do Škótska, preto možno konštatovať, že tovar v Dunkerque bol v rovnakom stave ako pri začiatku prepravy. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa odmietol zaoberať námietkou žalovaného týkajúcej sa porušenie povinnosti použitia plomby na vozidle s odvolaním sa na ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka a absenciu plomby vyhodnotil ako zmenu dôvodu odmietnutia plnenia a tak nepovažoval túto námietku za relevantnú. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 809 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.“ Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, ktorý plombovanie vozidla dával na ťarchu odosielateľovi, kedy výslovne z objednávky dopravy bolo zrejmé, že vozidlo má byť plombované. Ak teda žalobca vedel/ musel vedieť, že odosielateľ sa dožaduje plomby na vozidle a napriek tomu k jeho zaplombovaniu nedošlo, najmä kedy by plomba sťažovala vstup migrantov do vozidla a pravdepodobne by si vybrali iné vozidlo bez plomby, musí byť toto (ne)konanie vyhodnotené ako porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti, a tak zohľadnené pri priznaní poistnej náhrady. Podľa žalovaného sa konajúci súd s týmito námietkami dostatočne nevyporiadal, oprel sa len o tvrdenia žalobcu, preto považoval rozsudok za predčasný, kedy je priestor na vykonanie ďalšieho dokazovania smerujúceho k samotným okolnostiam skutkového deja ako aj k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti. Žalovaný mal za to, že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný poukázal na § 220 ods. 2 CSP a skonštatoval, že odôvodnenie rozsudku je dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti, ktorej skutočnosti prikladá veľký význam v mnohých svojich rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevyporiadal s argumentáciou žalovaného, nedostatočne zohľadnil vznesené námietky, prijal predčasné rozhodnutie vo veci a v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, právo ktoré zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. zákona č. 460/2001 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 171/2005. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu voči žalovanému zamietne a prizná mu voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň žiadal o priznanie trov odvolacieho konania. Alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie trov odvolacieho konania.
17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 07.06.2022. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, pričom odkázal na jeho doterajšie podania produkované v štádiu prvoinštančného konania. Uviedol, že jediným podkladom snažiacim sa potvrdiť nedostatky pri nakládke je výstup z obhliadky spoločnosťou Slovexperta, ktorá k obhliadke aj napriek vzájomnej dohode pristúpila v iný deň ako bol dohodnutý a realizovala danú obhliadku bez prítomnosti zástupcu žalobcu. Následne deklarovala na zázname z tejto obhliadky simulovaným a fingovaným podpisom aj prítomnosť zástupcu žalobcu, nakoľko podpis na likvidačnej správe nepatrí žalobcovi, ani žiadnej ním poverenej osobe. Tieto závery sú však podľa žalobcu v absolútnom rozpore so všetkými ostatnými dôkazmi (najmä v podobe obrazových záznamov o kontaminácii tovaru; výpovede vodiča), preto závery danej obhliadky nepovažoval za smerodajné. Samotný žalovaný v ďalšom štádiu riešenia danej udalosti používal inú likvidačnú spoločnosť v podobe Inservis, ktorá už kontamináciu nespochybňuje a s ktorou boli aktívne komunikované všetky okolnosti riešenia danej záležitosti (obhliadka tovaru, proces likvidácie tovaru, atď.). Žalobca ďalej konštatoval, že zdokumentovaný charakter poškodenia paliet jednoznačne nevykazoval znaky poškodenia lyžinami VZV, ako sa snaží tvrdiť likvidátor. Z existujúcich obrazových záznamov vyplýva, že došlo k vykriveniu stohov paliet spôsobených pôsobením sily v hornej časti palety (pravdepodobne pri snahe o jej odsunutie za pôsobenia fyzickou silou v hornej časti nastohovanej palety) a tieto poškodenia nemajú charakter
pôsobenia rovnej železnej hrany lyžiny VZV, ale skôr pôsobia ako natrhnuté v smere bočného ťahu. Taktiež sa nezakladajú na pravde tvrdenia poisťovateľa o údajnom rozpätí poškodení, ktoré by mali potvrdzovať zásah lyžinami, keď nedošlo ani k produkcii obrazových snímok potvrdzujúcich závery likvidátora, ktoré by jasne a určito preukázali, že odstup poškodení je zodpovedajúci rozostupu lyžín N7N a tiež, že sa tieto miesta nachádzajú na spodnej časti palety, kde by mohli byť spôsobené lyžinami. Uvedené závery sú súčasne v príkrom rozpore s tvrdeniami vodiča, ktorý jasne verbalizoval, že poškodenia boli v hornej časti paliet, ako aj že v čase nakládky k poškodeniu nedošlo (všimol by si vysypávanie vriec). Žalobca poznamenal, že tovar v čase expertízy bol niekoľkokrát prekladaný, a teda k dodatočnému poškodeniu mohlo dôjsť aj pri týchto zásahoch (tovar bol totiž na pokyn odosielateľa po neprevzatí príjemcom znova naložený, dovezený do skladu odosielateľa a u neho vyložený). Likvidátor sa tak iba obmedzil na vyjadrenie, že vandalizmus je vylúčený a že príčinou by mohlo byť poškodenie pri nakládke lyžinami N7N, avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia tohto záveru. Nedošlo k vysporiadaniu prítomnosti črepín, tekutín, žiletiek, ktoré boli zdokumentované príjemcom zásielky, ani k inému presvedčivému podporeniu svojich postulátov. Samotná prítomnosť migrantov následne aj tak odôvodňuje potrebu likvidácie celého potravinárskeho tovaru pre jeho kontamináciu bez ohľadu na to, či by došlo súbežne aj k poškodeniu lyžinami. Ďalej žalobca ozrejmil, že príjemca tovaru hneď pri jeho vyskladňovaní spozoroval prítomnosť cudzích predmetov a bezodkladne určil celý náklad k inšpekcii ohľadom kontaminácie. K uvedenému bol spísaný úradný záznam a evidovaná poznámka do CMR dokumentu. Následne bolo iniciované inšpekčné konanie s výstupom v podobe inšpekčného záznamu, ktoré konštatujú kontamináciu a prítomnosť cudzích ľudí na ložnej ploche návesu. Bola vyhotovená početná fotodokumentácia príjemcom zásielky ako aj inšpekčným pracovníkom, ktoré deklarujú prítomnosť predmetov kontaminujúcich zásielku (črepiny z fliaš, rozliate tekutiny po tovare, žiletky, rozhádzané palety). Pri colnej kontrole v meste Dunkerque bola colníkmi odhalená prítomnosť migrantov na návese, ktorí boli okamžite zadržaní. Na naliehanie vodiča colný orgán potvrdil na sprievodnom dokumente (druhá CMR) záznam o prítomnosti migrantov v návese, ktorý zápis osvedčil úradnou pečiatkou a svojím podpisom. Uvedenou úradnou pečiatkou mohol disponovať iba colník poverený výkonom colnej kontroly, a preto sú snahy o spochybňovanie tejto pečiatky zo stany žalovaného výlučne tendenčné. Úradným prekladom daného záznamu bolo identifikované, že sa jedná o úradnú pečiatku s predtlačeným nápisom KONTROLA - DUNKERQUE s ručne vpísaným textom „Kamión pozitívny; migranti v kamióne; je možné, že tovar je poškodený alebo chýbajúci.“ Vyššie uvedené skutočnosti potvrdil vodič realizujúci danú prepravu a zároveň verifikoval, že na ložnej ploche röntgen odhalil prítomnosť migrantov, ktorí aj boli v prítomnosti vodiča zaistený colnou správou. Potvrdil následne, že migranti manipulovali s tovarom a tento na viacerých miestach aj poškodili a kontaminovali. Zároveň vyvrátil existenciu poškodenia vriec pri nakládke. Daný vodič pritom v čase výsluchu už nebol v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom, preto na jeho strane nemožno vzhliadnuť znaky závislosti či tendenčnosti pri hodnotení jeho výpovede. Súd prvej inštancie sa síce pokúšal zabezpečiť aj reláciu zo samotného colného orgánu vykonávajúceho kontrolu a zadržanie migrantov, ale pre nečinnosť dožiadaného orgánu nebol tento pokus úspešný. Pasivita cudzieho štátneho orgánu avšak nemôže byť kladená na ťarchu žalobcovi. Zároveň ani pri alternatíve, že by colný orgán oznámil, že neeviduje žalobcom dopytovanú kauzu, by zo strany žalobcu mohlo dôjsť k prvotnému označeniu nesprávneho colného orgánu, nakoľko colný zásah bol vykonaný bez účasti žalobcu a preto ani nemá plnohodnotné údaje o konajúcom správnom orgáne. Ani táto eventualita by preto nemala za následok popretie daného zásahu, nakoľko zásah mohol byť realizovaný aj iným orgánom. Všetky uvedené skutočnosti podľa žalobcu jednoznačne potvrdzujú a verifikujú prítomnosť migrantov pri preprave a pôvod kontaminácie v ich zásahu do zásielky. Ak poisťovateľ chce právom aprobovaným spôsobom nepriznať poistné krytie za existujúceho dôkazného stavu, podľa názoru žalobcu nepostačuje iba arbitrárne dementovanie všetkých jeho tvrdení. V súvislosti s údajným porušením povinnosti pri plombe žalobca ozrejmil, že objednávka prepravy notifikovala prepravcu, že zásielka bude plombovaná, a to konkrétne uvedením nasledovného textu: „Poznámka: auto bude plombované- ...“. Predmetné oznámenie však nemá charakter povinnosti na strane prepravcu, ale jedná sa výlučne o kontrolné opatrenie odosielateľa, za ktorého realizáciu zodpovedá výlučne odosielateľ. Samotným gramatickým výkladom je nutné dospieť k záveru, že plombovanie vykoná osoba odlišná od prepravcu. Ak odosielateľ nezabezpečí osadenie plomby, táto skutočnosť nemá za následok porušenie žiadnej povinnosti na strane prepravcu, pričom práve odosielateľ je subjektom zodpovedným za proces nakládky a jej finalizácie (vrátane prípadného osadenia plomby) a prepravca v zmysle relevantnej právnej úpravy preberá zodpovednosť až od začatia samotnej prepravy (článok 17 ods. 1 Dohovoru CMR). Nesplnenie povinnosti na strane odosielateľa preto nemôže v žiadnom prípade odôvodňovať novú výluku žalovaného z poistného plnenia. Uvedená skutočnosť podľa žalobcu nemá žiadnu príčinnú súvislosť so škodou alebo jej vznikom
a nemožno vzhliadnuť ani obligatórne znaky zodpovednosti (absentuje kauzálny nexus). Vodič podľa názoru žalobcu vykonal všetky preventívne kroky k minimalizácii hrozby migrantov a ani napriek dôkladnej vizuálnej kontrole nespozoroval žiadne narušenie návesu, pričom ďalšia fyzická kontrola návesu v nočných hodinách nie je možná, najmä z titulu vlastnej bezpečnosti, ako to uviedol svedok pri svojej výpovedi. Žalobca zdôraznil, že skoršie odhalenie migrantov by nemalo vplyv na škodu a jej rozsah, pretože ku kontaminácii došlo už ich krátkym pôsobením, keď narušili obalový materiál, vniesli cudzie predmety či tekutiny do priestoru tovaru a tieto všetky momenty nastali hneď ich vniknutím do návesu. Žalobca tiež namietal, že uvedená námietka je neprípustná z titulu zákonnej koncentrácie, keď nebola uvedená v prvom vyrozumení žalovaného zo dňa 03.07.2019, ako aj z dôvodu sudcovskej koncentrácie (objednávka s údajom o plombovaní bola súčasťou dôkaznej prílohy už k žalobe, a preto mali porušenie tejto údajnej povinnosti namietať v skorších podaniach- odpor, prvé pojednávanie). Súd prvej inštancie tak podľa žalobcu na túto novosť žalovaného správne aplikoval koncentráciu. Žalobca sa ďalej nestotožnil s námietkou žalovaného týkajúcou sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Podľa žalobcu súd prvej inštancie reflektoval všetky relevantné a meritórne významné námietky sporových strán a dáva jasné a jednoznačné odpovede na základe akých myšlienkových postupov k týmto záverom dospel. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2009, sp. zn. II. ÚS 200/09 ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo 17. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 14/07 a dodal, že predmetnú námietku žalovaného je nutné hodnotiť výlučne ako účelovú a neprítomnú, nakoľko napadnuté rozhodnutie je odôvodnené vyčerpávajúco, závery sú logické a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.
18. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 26.07.2022, pričom v predmetnom podaní zopakoval argumenty totožné s argumentami vyjadrenými vo svojom odvolaní.
19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril duplikou zo dňa 05.09.2022. Žalobca mal za to, že žalovaný sa v reakcii na jeho vyjadrenie k odvolaniu obmedzil len na reprodukciu tých istých námietok, ktoré boli obsahom už samotného odvolania, preto žalobca odkázal na svoje tvrdenia uvedené už vo vyjadrení k odvolaniu. Opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.
20. Žiadne ďalšie vyjadrenia v súvislosti s podaným odvolaním v konaní predložené neboli.
21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s konaním, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozhodnutia, ako aj po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. a III. vecne správny, keď mal za to, že súd prvej inštancie po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo a podrobne zdôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, teda opodstatnenosti nároku na zaplatenie poistného plnenia vo výške 14.755,67 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie sa
v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal aj procesnou obranou žalovaného, keď sa riadne vysporiadal s namietanými závermi spoločnosti Slovexperta, s.r.o., o poškodení tovaru migrantami, povinnosťou použitia plomby na vozidle a s tým súvisiacou prevenčnou povinnosťou žalobcu. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo zároveň vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.
25. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k hlavnej odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa záverov uvedených v správe spoločnosti Slovexperta, s.r.o., s ktorými sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal súd prvej inštancie, pretože z nich vyplýva, že tovar bol poškodený pri nakladaní tovaru do kamióna lyžami vysokozdvižného vozíka uvádza, že súd prvej inštancie sa riadne a dostatočne podrobne vysporiadal so správou od spoločnosti Slovexperta, s.r.o., keď ju ako dôkaz vo vzťahu k ostatným dôkazom vyhodnotil ako menej dôveryhodnú, pričom účasť, resp. neúčasť žalobcu alebo ním poverenej osoby na obhliadke žalovaného považoval za právne irelevantnú. Zo správy je zrejmé, že ide iba o ničím nepodložený subjektívny názor spoločnosti Slovexperta, s.r.o. na uskladnený tovar, ktorý obhliadala v spoločnosti v Šepliciach, kedy sa už tovar nenachádzal v stave hneď po prevoze tovaru, ale bol týždeň po škodovej udalosti, kedy je zjavné, že s tovarom sa ďalej hýbalo, ako aj nakladalo. Preto, keby aj z akéhokoľvek podporného dôkazu, ktorý však žalovaný v konaní nepredložil, vyplývalo, že tovar je poškodený aj v iných častiach, ako vyplynulo zo žalobcom predloženej fotodokumentácie, nebolo by možné len z danej správy uzavrieť, že poškodenie vzniklo práve pri nakladaní tovaru. Rovnako skutočnosť, že poškodenie v hornej časti paliet bolo spôsobené lyžami vysokozdvižného vozíka, nebolo zo strany žalovaného žiadnym z prostriedkov procesnej obrany preukázané. Žalovaný tak svoje tvrdenia prezentované v odvolaní, že ku škode došlo pri nakladaní tovaru do kamióna lyžami vysokozdvižného vozíka a nie vandalizmom, nijako nepreukázal. Odvolací súd v tejto súvislosti ešte uvádza, že z fotodokumentácie poškodeného tovaru je zrejmé, že okrem iného došlo aj k vykriveniu stohov, a to zjavne pôsobením sily v hornej časti paliet zjavne v snahe o odsunutie paliet, rovnako malé diery z boku nemohli vzniknúť lyžinami, a to najmä za predpokladu, že priamo pri paletách sú odfotené črepy skla a žiletka. Zároveň vodič D. E. ako svedok potvrdil, že tovar nebol poškodený v čase jeho nakládky. Za nedostatočné nemožno podľa odvolacieho súdu považovať ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa vysporiadania sa s prítomnosťou migrantov vo vozidle, a to odkazom na zápis v CMR dokladoch, ktorý bol podporený výpoveďou svedka D. E. - vodiča predmetného kamiónu, ktorého hodnovernosť nebola stranami sporu v priebehu konania spochybnená. Súdu prvej inštancie sa síce nepodarilo zabezpečiť odpoveď francúzskych orgánov, keď na návrh strán sporu vykonal dopyt - žiadosť o súčinnosť s úradným prekladom, ktorý adresoval francúzskemu orgánu označenému žalobcom, napriek tomu však ostatné vykonané dôkazy v konaní jednoznačne svedčali o osobnej prítomnosti migrantov v motorovom vozidle, pričom súd prvej inštancie správne poukázal najmä na záznam uvedený v CMR dokumente, opatrený pečiatkou príslušného francúzskeho orgánu, z ktorého nesporne vyplývalo: „KONTROLA - DUNKERQUE, nie je zaplombované“ a „kamión pozitívny, migranti v kamióne, je možné, že tovar je poškodený alebo chýbajúci“. Žalovaný v odvolacom konaní ani bližšie neobjasnil, prečo podľa jeho názoru pečiatka nachádzajúca sa na CMR liste nepreukazuje, že ide o zápis príslušného orgánu a že zápis a pečiatku na CMR liste nemožno považovať za riadne preukázanie kontroly, resp. zistenie migrantov vo vozidle v meste Dunkerque, keď pravdivosť uvedených skutočností potvrdil sám svedok, ktorého výpoveď nebola spochybnená. Žalovaný tak dôkaznú relevanciu uvedených listín a úradnej pečiatky nijakým spôsobom nevyvrátil a súd prvej inštancie vyvodil v tomto smere správne právne závery.
26. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 40. napadnutého rozhodnutia, a to, že nebola porušená prevenčná povinnosť žalobcu, nakoľko vodič D. E. vykonal všetky preventívne kroky smerujúce k minimalizácii hrozby prítomnosti migrantov vo vozidle, keď naplánoval cestu a povinnú bezpečnostnú prestávku s cieľom predísť nebezpečnému úseku s výskytom migrantov a pred a počas cesty vykonával vizuálnu kontrolu vozidla, pričom v nočných hodinách vodič kontrolu nevykonával z dôvodu vlastnej bezpečnosti. Žiadnu ďalšiu povinnosť vyplývajúcu či už zo zákona alebo zmluvy vodič nemal. Odvolací súd rovnako poukazuje aj na skutočnosť, že námietky ohľadom porušenia povinnosti použitia plomby na vozidle neboli žalovaným namietané v oznámení o ukončení šetrenia, preto na ne nebolo možné v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka prihliadať, ako to aj v tomto prípade správne skonštatoval súd prvej inštancie v bode 41. napadnutého rozhodnutia.
Je potrebné dodať, že z objednávky žalovaného, ako ani z iných dôkazných prostriedkov nevyplýva, že by plombovanie auta bolo povinnosťou žalobcu, ako to tvrdil žalovaný. Prepravca neporušil žiadnu povinnosť týkajúcu sa osadenia plomby, nakoľko odosielateľ je subjektom zodpovedným za proces nakládky a jej finalizácie, vrátane prípadného osadenia plomby, pričom prepravca preberá zodpovednosť až od započatia samotnej prepravy a to aj s poukazom na čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR, podľa ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Nakoľko zaplombovanie tovaru je kontrolné opatrenie odosielateľa a je len na ňom, či predmetný tovar zaplombuje alebo nie, súd prvej inštancie správne dodal, že neosadenie plomby zo strany odosielateľa nemôže mať za následok porušenie prevenčnej (ani zmluvnej či zákonnej) povinnosti na strane prepravcu. Uvedené by napokon muselo vyplývať priamo z predmetnej poistnej zmluvy, čo však vzhľadom na formuláciu poznámky: „auto bude plombované – produkt...“ jednoznačne nevyplýva.
27. Záverom odvolací súd uvádza, že námietky žalovaného týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia boli vyjadrené len vo všeobecnej rovine. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd dodáva, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku premietnuté do výroku I. a III., odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP vo výrokovej časti I. a III. ako vecne správny potvrdil.
29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).