Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoP-199-2020.pdf
PDF · 89.3 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/199/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. O., narodenú XX.X.XXXX, trvale bytom Ž., časť M. XXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov O. O., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., časť M. XXX, zastúpeného v konaní Advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Prešov, Masarykova 16 a K. O. Ž., narodenej X.XX.XXXX, trvale bytom Ž., časť M. XXX, zastúpenej v konaní JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom v Prešove, Vajanského 33, v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X. O., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/177/2019- 56 zo dňa 09.09.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je zmena výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X.. Otec podal návrh tvrdiac, že došlo k zmene pomerov vo vzťahu k starostlivosti o maloletú dcéru. Pôvodným rozhodnutím súdu bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 100.- Eur mesačne. Od roku 2017 podľa dohody rodičov vykonáva faktickú osobnú starostlivosť o maloletú v prevažnej miere otec z dôvodu, že matka pracuje v D..
2. Matka nesúhlasila s návrhom otca a so zmenou osobnej starostlivosti tvrdiac, že síce pracuje v D. avšak hľadá si prácu na Slovensku a chce sa vrátiť.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie ( ďalej len súd) rozsudkom č.l. 27P/177/2019- 56 rozhodol tak, že „I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 301/2015-45 zo dňa 22.6.2016 vo výroku o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu tak, že:
II. z v e r u j e mal. X. O., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný ju zastupovať a spravovať jej majetok,
III. matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. X. sumou 150 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,
IV. styk matky s mal. X. sa n e u p r a v u j e
V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že zo skutočného stavu mal preukázané, že matka sa nezdržiava na území SR pretože už tretí rok pracuje v zahraničí a domov dochádza raz za tri mesiace na 10 dní. Rodičia naďalej bývajú spoločne v rodinnom dome. V spoločnej domácnosti býva aj mladší syn matky. Matka pracuje v zahraničí ako asistent Leader s príjmom 1200-1500,- Eur mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti L. spol. s.r.o. s mesačným čistým príjmom 581,31 Eur. maloletá X.N. navštevuje piaty ročník základnej školy. S jej výživou sú spojené výdaje na stravu, má záujmy, navštevuje tanečnú, jazdí na koňoch, doučuje sa anglický jazyk. Maloletá je zdravým dieťaťom. Maloletá bola zverená rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/301/2015-45 zo dňa 22.06.2016 do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platením výživného v sume 100.- Eur mesačne a styk nebol upravený. Súd rozhodol o zmene osobnej starostlivosti a to z dôvodu, že maloletej zabezpečuje v súčasnosti osobnú starostlivosť otec, pričom nebolo zistené aby túto starostlivosť nezvládal. Matka nesúhlasila so zverením maloletej a však súdu neozrejmi la, dôvody prečo s návrhom nesúhlasí. Na výživu maloletej posiela sumu 100.- Eur mesačne plus jej nakupuje oblečenie. Vzhľadom na to, že nezistil súd žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú pristúpil k zmene výkonu osobnej starostlivosti a maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca , stanovil výživné vo výške 150,- Eur mesačne a to vo výške, ktorú žiadal priznať aj otec. Keďže nedochádza k tomu, aby bolo potrebné upraviť styk keďže otec nebráni matke stretávaniu s dcérou styk neupravil.
5. Právne rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 25 ods. 1, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniam
7. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolateľky súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a bola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Má za to, že súd sa nevyrovnal vo svojom rozhodnutí s dôvodmi pre ktoré odmietol vykonať výsluch a vypočuť matku k rozhodujúcim okolnostiam, pričom má za to, že nie je rozhodujúce, že tieto skutočnosti ku dňu konania matka neuviedla sama keďže civilné mimosporové konanie sa neriadi zásadou koncentrácie konania. Súd napriek záujmom matky o osobné vyjadrenie a vypočutie rozhodol bez takéhoto dôkazu. Má zato, že ak súd by odročil pojednávanie, nebola by tým ohrozená riadna výchova ani výživa maloletej. Dôvody pre ktoré sa nemohla zúčastniť pojednávania dňa 09.09.2020 súdu uviedla a to že, v prípade ak by navštívila v tom čase územie Slovenskej republiky, bola by nútená zostať v domácom prostredí teda v izolácii a pojednávania by sa tak nemohla objektívne zúčastniť.
8. K odvolaniu podal písomne vyjadrenie otec. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukazuje na to, že najvyšším záujmom je záujem dieťaťa a je potrebné urýchlene zosúladiť skutočný stav s právnym stavom veci. Matka svojou neprítomnosťou na pojednávaní z dôvodu jej pobytu v zahraničí potvrdila potrebu urýchleného rozhodnutia vo veci samej, keďže z jej strany nie je o maloletú náležite postarané. Bol zistený nesporný skutkový stav v zmysle ktorého starostlivosť o maloletú Olíviu zabezpečuje otec od júla 2017. Poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemusí vykonávať dôkazy, ktoré účastníci navrhujú. Tvrdenie matky v odvolaní je čiastočne pravdivé, ale zároveň zavádzajúce. Matke totiž v zmysle predmetného opatrenia nič nebránilo aby po príchode na Slovensko absolvovala PCR test na ochorenie COVID-19, ktorého výsledok bol dostupný 12-24 hodín a v prípade negatívneho testu by nemusela zotrvávať v domácej izolácii a pojednávania sa mohla zúčastniť. Zároveň je matka zastúpená advokátom, takže dôvody môže uviesť aj formou písomného podania vo veci. Otec má za to, že stav, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie bol zistený správne pre potreby spravodlivého rozhodnutia
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
10. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd vyhlásil rozsudok dňa 09.09.2020 pričom pojednávania sa nezúčastnila matka, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť prostredníctvom právneho zástupcu. Dôvodom bola aktuálna situácia ohľadom protipandemických opatrení. Tvrdiac, že nemohla pricestovať na územie SR a to z dôvodu, že by musela byť v karanténe. Právny zástupca navrhol doplniť dokazovanie a to výsluchom matky maloletej. Matka sa zúčastnila informatívneho výsluchu dňa 27.09.2019 (č. l. 18-19). Z obsahu záznamu vyplýva, že súdu uviedla svoj príjem, výdaje a vyjadrila nesúhlas so zverením maloletej do osobnej starostlivosti otcovi. Potvrdila , že žije v zahraničí, prichádza domov raz za 3 mesiace na 10-12 dní. S dcérou sa stretáva každé 3 mesiace počas doby 10-12 dní. Počas doby jej neprítomnosti vykonáva fakticky osobnú starostlivosť otec. Naposledy súd o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Olívii rozhodol rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/301/2015-45 zo dňa 22.06.2016 , kedy zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platením výživného v sume 100.- Eur mesačne a styk nebol upravený.
11. Podľa odvolateľky súdom je nedostatočne zistený skutočný stav veci s následným prijatým nesprávnym právnym záverom poukazujúc na to, že súd odmietol realizovať jej výsluch ako účastníka konania a má za to, že napriek tomu, že neuviedla rozhodujúce skutočnosti ku dňu konania pojednávania, civilné mimosporové konanie sa neriadi zásadou koncentrácie konania.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 4 CMP Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
Podľa § 43 Zákona o rodine , maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa čl. 12 CMP Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa čl. 13 CMP účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu, napriek zastúpeniu môže súd účastníka konania vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.
Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
13. K námietke matky o nevykonaní jej výsluchu ako účastníka konania uvádza odvolací súd nasledovné. Ustanovenia Civilného sporového poriadku sa použijú na konanie mimosporové ak zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok neobsahuje ustanovenie o výsluchu účastníkov konania. V zmysle ustanovenia § 33 CMP súd predvolá na pojednávanie účastníkov konania vo veci samej ak nariadi pojednávanie. Súd predvolal na pojednávanie na ktorom vyhlásil rozsudok matku ako aj jej právneho zástupcu. Na danom pojednávaní bol podaný návrh na realizáciu výsluchu matky s tým, že súd prvej inštancie danému návrhu nevyhovel a neodročil pojednávanie z dôvodu vykonania daného dôkazu. Nevykonanie daného dôkazu matka považuje ako dôvod porušenia jej procesných práv.
14. V zmysle § 195 CMP súd môže na návrh nariadiť výsluch na návrh strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré konanie vyšli na javo ak ich nemožno preukázať inak.
Podľa § 195 ods. 3 CSP súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2.
15. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd poukazuje v odôvodnení rozhodnutia na to, že matka je právne zastúpená právnym zástupcom, ktorý súdu neuviedol na pojednávaní dôvody, pre ktoré matka nesúhlasí s návrhom na zmenu výkonu osobnej starostlivosti. Dôvody pre zdôvodnenie nevykonania daného dôkazu súdom však v rozhodnutí absentujú. Súd nie je povinný nariadiť výsluch účastníka v mimosporovom konaní, vždy sa tak realizuje ak je to potrebné za účelom náležitého zistenia skutočného stavu veci. Súd môže účastníka vypočuť ak je to potrebné a možné. Je na úvahe súdu, či k navrhovanému dôkazu pristúpi. Pokiaľ súd nevyhovie návrhu na doplnenie dokazovania , musí dostatočne zdôvodniť svoj postup a uviesť dôvody , pre ktoré jeho vykonanie nezrealizoval. Ako už vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/100/2018 a 5Cdo/202/2018 procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak rozhodnúť, ale neurobil. Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. V prejednávanej veci, pokiaľ súd dostatočne nevysvetlil dôvody pre ktoré dôkaz nevykonal zasiahol tak do práva matky na spravodlivý súdny proces.
16. V prejednávanej veci je účastníkom konania maloleté dieťa a pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú je potrebné rešpektovať zásadu tzv. emancipačných alebo participačných práv dieťaťa, ktoré sú v zjednodušenej podobe interpretované ako právo dieťaťa byť informované o všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú, právo dieťaťa vyjadriť svoj názor, právo dieťaťa byť vypočuté. Práve integrovanie pojmu najlepšieho záujmu dieťaťa v tejto modifikovanej podobe cez realizáciu participačných práv dieťaťa plní v právnej úprave civilného procesu veľmi významnú preventívnu funkciu. V danej veci nie je zrejmý názor maloletej X. na situáciu, ktorá nastala v rodine maloletej po odchode matky do zahraničia, nie je zrejmý jej názor na otázku starostlivosti zo strany matky, zo strany otca, posúdenie jej názoru vo vzťahu k zvereniu maloletej do starostlivosti otcovi. Vzhľadom na vek maloletej sa predpokladá aj jej vyspelosť a za týmto účelom je povinnosťou súdu, aby názor dieťaťa zistil, poskytol dieťaťu možnosť, aby bolo vypočuté v konaní. Súd zváži či názor dieťaťa zistí priamo alebo prostredníctvom príslušného orgánu, teda nepriamo.
17. Odvolací súd tiež konštatuje, že súd vo svojom rozhodnutí neuviedol dôvody, pre ktoré v prípade zmeny výkonu zmeny osobnej starostlivosti o maloletú X. právo správy majetku a jej zastupovania určil iba otcovi. Pričom takéto oprávnenie patrí obom rodičom. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach (ktoré zákon v ust. § 35 nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd musí rešpektovať ust. § 28, 38 a 39. Podľa týchto ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované aj na čas po rozvode. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne.
18. Odvolací súd uvádza že pri posudzovaní zmeny pomerov, ktoré sú relevantné preto, aby súd pristúpil k zmene výkonu rodičovských práv ako je tomu aj v prejednávanej veci je uplatňovaný súdmi vyšší stupeň rozhodných okolností pre zmenu rozhodnutia, ktorý je odôvodňovaný požiadavkou na stabilitu výchovného prostredia. V každom prípade, ak ide o maloleté dieťa a rodičia sa nedohodnú, tak súd musí hľadať optimálne riešenie a najlepší model, ktorý je vhodný pre starostlivosť o maloleté dieťa.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody pristúpil odvolací súd k zrušeniu rozsudku s a k vráteniu veci súdu prvej inštancie (§ 389 ods.1 písm. b) C.s.p. a § 391 ods.1 C.s.p.). Súd prvej inštancie nanovo rozhodne o návrhu matky a vykoná dokazovanie v naznačenom smere .
20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
21. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).