Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Vyd-1-2022.pdf
PDF · 138.94 KB
Case nature
Area
Subarea
1Vyd/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Rožňava vo veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX A., zastúpený JUDr. Alexander Milko, advokát so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, za účasti zapísaného vlastníka: 1/ D. E. (manželka D. F.), naposledy bytom G. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 a procesným opatrovníkom obcou G., so sídlom H. XX, XXX XX G., a za účasti zákonných účastníkov konania 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 a 3/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e, že navrhovateľ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX A. nadobudol titulom vydržania ku dňu 1.1.1992 vlastnícke právo k parcele registra I., č. parc. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 165 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G., obec G., okres E..
II. V prevyšujúcom rozsahu návrh navrhovateľa z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.9.2022 doručeným súdu dňa 11.10.2022 domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam, a to k parcele registra I. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 165 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. G., obec G., okres E. a k stavbe - rodinnému domu so súpisným číslom XXX na parcele registra I. č. XXX, ktorý dom nie je evidovaný na LV. Návrh dôvodil tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol navrhovateľ na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.9.1968 a podpísanej dňa 13.9.1968 od vlastníčky D. J., E. K., ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla od D. E. za platnosti stredného Občianskeho zákonníka. Tento právny úkon nebol zapísaný v pozemkovej knihe, pretože tento zápis nebol na platnosť právneho úkonu povinný. Predmetná kúpna zmluva bola spísaná advokátom K. L. K. a bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Rožňave, pod č. R-I-469/68. Rozhodnutie o registrácii nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.1969. Od právoplatnosti registrácie predmetné nehnuteľnosti užíval navrhovateľ v presvedčení, že mu patria, nerušene a v hraniciach ako sú oplotené aj v súčasnosti. Navrhovateľ znášal všetky náklady spojené s poplatkami s nehnuteľnosťami spojenými za celé obdobie od roku 1969. Navrhovateľ nakladal s nehnuteľnosťami ako so svojimi vlastnými a so zreteľom na všetky okolnosti je nepochybné, že bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti patria ako vlastníkovi. Navrhovateľ videl naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v tom, že na LV č. XXXX, k.ú. G. je zapísaný ako vlastník D. E. a postavenie navrhovateľa je neisté. Uviedol, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka zákon č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 509/1991 Zb. Podľa navrhovateľa desaťročná vydržacia doba uplynula dňa 2.1.1992.
2. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie pôvodne uznesením č. k. 1Vyd/1/2022-69 zo dňa 30. júla 2024, zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.9.2022 (I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II.).
3. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na odvolanie navrhovateľa uznesením č. k. 1Co/68/2024-113 zo dňa 6. októbra 2025 zrušil uznesenie č. k. 1Vyd/1/2022-69 zo dňa 30. júla 2024 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd nemohol súhlasiť so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, založenom na názore, že navrhovateľ v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemohol byť v dobrej viere (dobromyseľný), že nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva len preto, že jeho právnej predchodkyni nesvedčal zápis v liste vlastníctva a v pozemnoknižnej dokumentácii. Poukázal okrem iného na to, že nedostatok právneho titulu pre účely potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sám osebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa. Môže však byť (iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. Oprávnená držba sa môže zakladať aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za danú držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie a pod.. Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda že vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere, t. j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. V rámci ochrany držby preto nie je potrebné, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Poctivosť konajúceho účastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší význam, ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania zákon de lege lata nestanovuje. Vo svetle týchto teoretických východísk i výstupov právnej praxe, s osobitným zreteľom na dĺžku obdobia užívania nehnuteľností (viac než 50 rokov) počas ktorej navrhovateľa nikto nerušil a na okolnosti vstupu navrhovateľa do držby nehnuteľností (na základe písomnej kúpnej zmluvy spísanej advokátom a registrovanej štátnym notárstvom), mal odvolací súd za to, že spravodlivé usporiadanie pomerov vyžaduje aj v nesporovom konaní akým je potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sústredenejší prístup pri posudzovaní oprávnenosti držby navrhovateľa, než aký zvolil súd prvej inštancie.
4. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude v ďalšom konaní odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho postupu a rozhodovania a o námietkach/návrhu rozhodnúť v súlade so zákonom a závermi ustálenými súčasnou právnou praxou v otázke posúdenia dobromyseľnosti držby sporných nehnuteľností navrhovateľom a právneho dôvodu (titulu) jeho oprávnenej držby, formulovanými v zmienených rozhodnutiach najvyšších súdnych inštitúcií, ako aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie neopomenie rozhodnúť o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
5. Po vrátení veci súd uznesením č. k. 1Vyd/1/2022-164 zo dňa 12. januára 2026 ustanovil obec G., so sídlom H. XX, XXX XX G. za procesného opatrovníka pre účastníka konania D. E., naposledy bytom G. M. XXX, XXX XX G. v časti konania týkajúceho sa potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neevidovanej na liste vlastníctva - stavbe - rodinného domu so súp. číslom XXX postavenej na parcele reg. KN-E č. XXX, ktorá parcela je evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, Okres E., N. G., k. ú. G.. Predmetom konania o potvrdení vydržania učinil navrhovateľ aj stavbu : rodinný dom postavený na parcele A.. č. XXX, k.ú. G. so súpisným č. XXX neevidovaný na liste vlastníctva. Slovenský pozemkový fond v zmysle § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. nevystupuje ako zástupca účastníka konania D. E. v časti konania týkajúceho sa potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neevidovanej na liste vlastníctva - stavbe rodinného domu. Uznesenie č. k. 1Vyd/1/2022-164 zo dňa 12. januára 2026 nadobudlo právoplatnosť dňa 29.1.2026.
6. Uznesením č. k. 1Vyd/1/2022-178 zo dňa 16. februára 2026 súd zastavil konanie voči navrhovateľom označenej účastníčke konania 2/ D. J., E. K., naposledy bytom G. XXX, pretože táto nie je zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX, ani v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, ani v priebehu konania po vydaní vyzývacieho uznesenia takáto osoba nepodala námietky. Súd konštatoval, že táto osoba nespĺňa
definíciu účastníctva konania v zmysle § 359c CMP. Uznesenie č. k. 1Vyd/1/2022-178 zo dňa 16. februára 2026 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2026.
7. Následne súd v intenciách uznesenia odvolacieho súdu č. k. 1Co/68/2024-113 zo dňa 6. októbra 2025 vec opätovne preskúmal, pričom zistil nasledovné :
8. Na podklade návrhu navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uznesením č. k. 1Vyd/1/2022-43 zo dňa 14.11.2023 vydaným v zmysle ust. § 359f CMP, vyzval oprávnené osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania, ktorým prizná vlastnícke právo navrhovateľovi k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území G., obec G., okres E., v podiele 1/1 v pomere k celku: a) zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, ako - parcela registra I. č. XXX, o výmere 165 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na mape určeného operátu, a b) nezapísanej v katastri nehnuteľností - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra I. č. XXX s tým, že námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania môžu oprávnené osoby podať na Okresnom súde Rožňava do 30.6.2024.
9. Dňa 20.11.2023 boli súdu zo strany Slovenského pozemkového fondu doručené námietky proti vyzývaciemu uzneseniu súdu, ktoré dôvodil okrem iného tým, že navrhovateľ odvodzuje oprávnenosť svojej držby od Kúpnej zmluvy vyhotovenej dňa 10.9.1968 a podpísanej dňa 13.9.1968 od vlastníčky D. J., E. K., ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla od D. E. za platnosti Občianskeho zákonníka, pričom tento právny úkon nebol zapísaný v pozemkovej knihe, pretože tento zápis nebol na platnosť právneho úkonu povinný. K tvrdeniam navrhovateľa uviedol, že až do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Taktiež poukázal na § 40 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1951 do 31.3.1964, podľa ktorého písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu a § 46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1964, podľa ktorého písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. SPF zastáva názor, že nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by D. J., E. K. patrilo vlastnícke právo k pozemku, ktorý tvorí predmet vydržania. K predloženej Kúpnej zmluve uzatvorenej medzi D. J., E. K. ako predávajúcou a navrhovateľom ako kupujúcim poukázal na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Z návrhu a predložených dôkazov nevyplýva, že by navrhovateľ mal zákonný nárok na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Citoval z rozsudku Najvyšší súd SR sp. zn. 4Cdo283/2009 výklad dobromyseľnosti držiteľa. Samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach navrhovateľom automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené v konaní a teda, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepodoprel svoje tvrdenie, že predmetnú nehnuteľnosť- pozemok parcela registra I. parc. č. XXX, k.ú. G. vydržal, navrhol návrh na začatie konania v tejto časti zamietnuť.
10. Procesný opatrovník D. E. sa k návrhu navrhovateľa v stanovenej lehote nevyjadril.
11. Navrhovateľ sa k námietkam Slovenského pozemkového fondu nevyjadril, a to napriek tomu, že tieto mu boli dňa 8.4.2024 doručené aj s možnosťou na vyjadrenie.
12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres E., obec G., katastrálne územie G. vyplýva, že vlastníkom parcely registra „I.“, parc. č. XXX, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2 je ako výlučný vlastník zapísaný D. E. (manž. D. F.), ktorého zastupuje správca Slovenský pozemkový fond.
13. Na základe potvrdenia obce Betliar zo dňa 20.11.2025 (č.l. 137) súd zistil, že budova – dom, ktorý je postavený na parcele I. č. XXX, o výmere 165 m2 (zastavaná plocha a nádvorie), zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, má pridelené súpisné číslo XXX a orientačné číslo XX B. O. C. P. N. G.. Podľa
zistení obce G. bol dom postavený niekedy v rokoch štyridsiatych, resp. päťdesiatych minulého storočia. Z tohto obdobia nie je evidencia rozhodnutí o pridelení súpisného čísla. Jediným dokladom o pridelení súpisného čísla je List evidencie súpisných čísiel – budov z roku 1977, kedy v obci došlo k prečíslovaniu súpisných čísiel. Z predmetného listu vyplýva, že vlastníkom budovy je N. B.. Podľa vyjadrenia obce G. rovnaký je aj údaj zapísaný v tzv. Domovej knihe, kde sa v minulosti evidovali trvalé pobyty občanov obce. Odtiaľ sú údaje o menovanom - rodné číslo XXXXXX/XXX, nar. XX.X.XXXX, miesto narodenia O., odsťahovaný v roku 1982 do E. (č.l. 198, 199).
14. Z predloženej kúpnej zmluvy vyhotovenej dňa 10.9.1968 a podpísanej dňa 13.9.1968 navrhovateľom A. B. a D. J. (č.l. 4) súd zistil, že táto bola spísaná v Advokátskej poradni v Rožňave, K. L. K., advokátom. Na základe tejto zmluvy sa D. J. ako predávajúca zaviazala, že prevedie na A. B. ako kupujúceho nehnuteľnosť zapísanú v zápisnici č. 165 kat. úz. G., parc. č. XXX a v evidencii nehnuteľností vedenej u F. Q. R. A. P. E. vedenej ako čas parcely č. XXX. D. J. v zmysle tejto zmluvy prehlásila pod následkami trestnoprávnej a hmotnoprávnej zodpovednosti, že je výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť podľa tejto kúpnej zmluvy pozostáva z domu č. d. XXX, pričom k domu patrí dvor a záhrada. Poľa IV. ustanovenia tejto kúpnej zmluvy sa táto stane platnou a účinnou len po jej registrovaní štátnym notárstvom v Rožňave, ktorou registráciou vlastnícke prvá kúpených vecí prechádza na kupujúceho. Kúpna zmluva bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Rožňave, pod č. R-I-469/68 a nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.1962.
15. N. G. listom zo dňa 17.7.2022 (č.l. 6) potvrdila, že pôvodný majiteľ predmetnej nehnuteľnosti (chalupy postavenej pred rokom 1976 na pozemku parc. č. KN-E XXX na C. O. P. G.) D. E. sa už dávnejšie vysťahoval z obce G. a jeho pobyt nie je známy.
16. Navrhovateľ na výzvu súdu predložil rozhodnutia obce G. o vyrubení dane z nehnuteľností z rokov 2014 až 2021 (s výnimkou roku 2016, pozn.) (č.l. 146-158), z obsahu ktorých vyplýva, že navrhovateľovi bola vyrubovaná v príslušných rokoch daň z nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti boli evidované ako pozemky (záhrady, zastavaná plocha a nádvorie) na parcele č. XXX v obci G., resp. stavba – chata.
17. Navrhovateľ na výzvu súdu tiež predložil kópie príjmových pokladničných dokladov (č.l. 140-145), z ktorých vyplýva, že navrhovateľ v rokoch 2011 až 2022 uhrádzal obci G. daň z nehnuteľností.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako "CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 7 ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
20. Podľa § 359c ods.2 CMP, účastníkom konania je a/ navrhovateľ, b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka c/ správca lesného pozemku a d/ Slovenský pozemkový fond.
21. Podľa § 359i ods. 1 CMP, súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).
22. Podľa § 359i ods. 2 CMP, pred rozhodnutím o námietkach môže súd vykonať potrebné šetrenia na overenie skutočností uvedených v námietkach alebo môže vyzvať osobu, ktorá podala námietky, aby predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia; na tento účel môže nariadiť pojednávanie.
23. Podľa § 359i ods. 3 CMP, právoplatné uznesenie podľa odseku 1 súd bezodkladne doručí okresnému úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľností na účel výmazu poznámky vyznačenej podľa § 359g ods. 1 písm. e).
24. Podľa § 359j ods. 1 CMP, ak súd nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359i ods. 1, vydá uznesenie o potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak márne uplynula lehota na podanie námietok alebo ak boli námietky odmietnuté.
25. Podľa § 359j ods. 2 CMP, uznesenie o potvrdení vydržania obsahuje označenie a) účastníkov konania, b) nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, ktorá je predmetom vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa, a c) dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
26. Podľa § 359k ods. 1 CMP, právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania je záväzné pre každého.
27. Podľa § 359k ods. 2 CMP, právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona.
28. Podľa § 359k ods. 3 CMP, kto dobromyseľne nadobudol vecné právo k nehnuteľnosti od toho, komu bolo právoplatne potvrdené vydržanie podľa tohto zákona, je chránený tak, ako keby ho nadobudol od vlastníka.
29. Predmetom konania je skúmanie nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam – pozemku a stavbe vydržaním na základe oprávnenej nepretržitej držby od roku 1969, kedy mal navrhovateľ tieto nehnuteľnosti užívať v presvedčení, že mu vlastnícky patria, nerušene a v hraniciach ako sú oplotené aj v súčasnosti.
30. V tejto súvislosti súd považuje aj s ohľadom na vznesené námietky Slovenského pozemkového fondu za potrebné venovať určitý priestor právnej úprave vydržania platnej na území Slovenskej republiky od 1.4.1964. Účinnosťou OZ zákona č. 40/1964 Zb. došlo k tomu, že problematiku držby a vydržania zákon neupravoval, a to až do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb., t. j. do 1.4.1983, teda v tomto období nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Uvedená novela v § 132a a § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984 (§ 865 ods. 3 OZ). V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne, pričom vydržať bolo možné len pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát. Občan (fyzická osoba) nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Od účinnosti novely OZ vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. platí súčasný platný právny stav. Novela č. 509/1991 Zb. priniesla zásadný výkladový problém vo vzťahu k možnosti započítať do doby potrebnej k vydržaniu pozemku podľa cit. ust. § 134 ods. 1 OZ aj dobu, počas ktorej bola vec v oprávnenej držbe pred 1.1.1992 hlavne vtedy, keď už došlo k vydržaniu pozemku pre štát. Z hľadiska logiky tento problém nastal v prípade, že pokiaľ občanovi (fyzickej osobe) vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, ak bol oprávneným držiteľom, ktorý vec držal v dobrej viere, že je vlastníkom, nemal dôvod toto právo a následne ani právo podľa cit. ust. § 872 ods. 5 OZ realizovať. Uvedený výkladový problém však už bol početnou judikatúrou tak Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR preklenutý, pričom je možné poukázať na konkrétnu právnu vetu rozsudku publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČR pod č. R 50/2000, v zmysle ktorej: „Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je treba pre účely vydržania započítať aj dobu, počas ktorej vec držal pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že išlo o vec v štátnom vlastníctve.“ (obdobne rieši túto problematiku aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 2570/98 zo dňa 26.04.2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1193/98 zo dňa 07.01.1999, rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 80/01 zo dňa 30.10.2001). Ust. § 868 OZ zákona č.509/1991 Zb. uvádza, že pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.1992. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 134 ods. 1, 2 OZ sa vlastníkom nehnuteľnosti v dôsledku vydržania stane osoba, ktorá kedykoľvek po 1.1.1992 splní podmienky stanovené citovaným ustanovením (uznesenie NS SR 4Cdo/120/2019).
31. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako "OZ"), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
32. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
33. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
34. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
35. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
36. V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a 130 ods. 1 OZ, oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.
37. Ako uviedol aj odvolací súd vo svojom uznesení č. k. 1Co/68/2024-113 zo dňa 6. októbra 2025, pokiaľ ide o posúdenie splnenia podmienok vydržania, zásadné judikatórne rozhodnutie prijal dňa 13. mája 2024 veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1VCdo/1/2024 (zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako R 15/2024). Vyjadril v ňom požiadavku, aby súdy skúmali skutočné okolnosti držby, a vo svojej právnej vete uviedol že: „Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcim dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“
38. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 468/2022 zo dňa 24.11.2022 sa k právnemu názoru, vystavanému na fakticite oprávnenej držby formulovanému v náleze sp. zn. III.ÚS 484/2015 zo 14.11.2018 explicitným spôsobom znova prihlásil. Zdôrazňujúc ústavne konformný výklad dobromyseľnosti držby uviedol, že „taký výklad ust. § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže
byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“. Odvolací súd tiež pripomenul, že ani Občiansky zákonník z roku 1950, ale ani v súčasnosti platný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, nepredpokladajú pre oprávnenú držbu žiaden titul; pre oprávnenosť držby sa vyžaduje len, aby držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 OZ).
39. Vychádzajúc z uvedeného a v nadväznosti na zistený stav veci dospel súd k záveru, že navrhovateľ preukázal vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k parcele registra I. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 165 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. G., obec G., okres E.. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu s D. J. ako predávajúcou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v tom čase v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. G., parc. č. XXX a v evidencii nehnuteľností vedenej u Strediska geodézie a kartografie v Rožňave vedenej ako čas parcely č. XXX. Nehnuteľnosť podľa tejto kúpnej zmluvy pozostávala z domu č. d. XXX, pričom k domu patril dvor a záhrada.
40. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres E., obec G., katastrálne územie G. vyplýva, že ako vlastník parcely registra „I.“, parc. č. XXX, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2 je evidovaný D. E. (manž. D. F.), ktorý vzniesol prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu námietku, podľa ktorej nebolo preukázané, že by D. J. patrilo vlastnícke právo k pozemku, ktorý tvorí predmet vydržania. Poukázal na to, že do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Táto námietka podľa názoru súdu nemôže obstáť, pretože po roku 1950 intabulačný princíp v právnom poriadku zanikol, vecné práva sa v tomto období nadobúdali už uzavretím zmluvy, pričom zápis do pozemkovej knihy nemal konštitučný účinok. Zápisy v pozemkovej knihe sa v tomto období vykonávali len sporadicky a určitý poriadok bol do pozemkového práva zavedený až v roku 1964, kedy nadobudol účinnosť zákon a vykonávacia vyhláška o evidencii nehnuteľností a vyžadovalo sa registrovanie zmluvy štátnym notárstvom. Na historickom pozadí nie nepodstatnou je tiež okolnosť, že ani v minulosti (podľa slovenského, resp. uhorského práva, pozn.) právny titul nebol podmienkou držby. Nedostatok právneho titulu (napr. ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa.
41. Navrhovateľ preukázal, že kúpna zmluva ako titul bola riadne registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Rožňave, pod č. R-I-469/68 s dňom právoplatnosti dňa 17.2.1962. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Nemožno preto konštatovať, že by uvedená kúpna zmluva bola neplatná, prípade vykazovala iné závažné nedostatky, ktoré by mali svedčať o nedobromyseľnosti navrhovateľa.
42. So zreteľom na všetky okolnosti tak navrhovateľ mohol byť v dobrej viere, že je vlastníkom parcely registra I., č. parc. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 165 m2, toho času zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G., obec G., okres E. a subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Od právoplatnosti registrácie, t.j. od 17.2.1962 mohol byť navrhovateľ aj objektívne presvedčený o tom, že predmetnú nehnuteľnosť poctivým spôsobom nadobudol. Navrhovateľ nehnuteľnosť užíval v presvedčení, že mu patrí, nerušene a v hraniciach ako je oplotená aj v súčasnosti, čo v konaní nikto nenamietal, ani iným spôsobom nespochybňoval. Nebolo preukázané, že by dotknutú nehnuteľnosť užívala iná osoba. Neboli preukázané ani okolnosti, ktoré by u navrhovateľa mali vyvolať dojem, že mu dotknutá nehnuteľnosť nepatrí. Samotná obec G. pritom potvrdila, že pôvodný majiteľ predmetnej nehnuteľnosti D. E. sa už dávnejšie vysťahoval z obce G. a jeho pobyt nie je známy. Účelom vydržania je v tomto prípade predovšetkým uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
43. Navrhovateľ preukázal, že znášal náklady spojené s nehnuteľnosťami, teda že za tieto pravidelne odvádza dane. Z predložených rozhodnutí o vyrubení dane a príjmových pokladničných dokladov je
zrejmé, že navrhovateľ vystupoval ako osoba považujúca sa za vlastníka, resp. za osobu oprávnenú a povinnú plniť záväzky spojené s vlastníctvom predmetných nehnuteľností. Uvedené úhrady zároveň nasvedčujú tomu, že navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo evidoval a spravoval ako vlastnú, pričom riadne a opakovane plnil verejnoprávne povinnosti spojené s jej držbou a užívaním.
44. Súd uzatvára, že neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by mali svedčiť o tom, že dobrá viera navrhovateľa bola narušená, či už tým, že predmetné nehnuteľnosti užíval alebo si na nich robil nárok niekto iný. Takou osobou nie je ani aktuálne evidovaný vlastník, ktorý je vlastníkom neznámym.
45. Podľa § 865 ods. 1 OZ, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. 41. Podľa § 865 ods. 3 OZ, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
46. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite zákonom stanovenú dobu, t.j. 3 roky pre hnuteľnú vec a 10 rokov pre nehnuteľnú vec. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že vec mu patrí, a to po celú dobu vydržania. V pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. platila taktiež zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
47. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie neupravoval až do novelizácie zákonom č. 131/1982, t.j. do 1.4.1983. Až uvedená novela v ustanoveniach § 135a, §132a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr ako 1.4.1984. Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, kt. mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí.
48. Novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 1.1.1992, bolo umožnené započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby, trvajúcej sa doby desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
49. Pochybnosti ohľadne započítania oprávnenej držby pred 1.1.1992 preklenula súdna prax tak, že pre vydržanie treba do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 1.1.1992.
50. Nakoľko vydržacia doba v trvaní 10 rokov v danom prípade začala plynúť od 17.2.1962 a skončila by 17.2.1972, teda v období, kedy Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie neupravoval, vzťahuje sa na vydržaciu dobu a účinky vydržania až vyššie citovaná novelizácia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., teda ak držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby, trvajúcej sa doby desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
51. Súd vzhľadom k vyššie uvedenému preto dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal, že užíval nehnuteľnosť - parcelu registra I. č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 165 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. G., obec G., okres E. v dobrej viere a nerušene najmenej po dobru 10 rokov, teda že k tejto nehnuteľnosti nadobudol vlastnícke právo vydržaním ku dňu 1.1.1992. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania k predmetnej nehnuteľnosti - parcele registra I. č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 165 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. G., obec G., N. E..
52. Súd však v prevyšujúcom rozsahu, t.j. v rozsahu, ktorým sa navrhovateľ dožadoval potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k stavbe - rodinnému domu so súpisným číslom XXX na parcele registra I. č. XXX, ktorý dom nie je evidovaný na liste vlastníctva, návrh zamietol, keďže táto nehnuteľnosť nie je riadne evidovaná v katastri nehnuteľností. Gramatickým a teleologickým výkladom § 359c CMP možno dospieť k záveru, že účastník konania musí mať svoje vecné právo zapísané na liste vlastníctva ku dňu začatia konania. Právoplatné uznesenie je totiž podkladom pre zápis nového vlastníka nehnuteľnosti, resp. nového oprávneného z vecného bremena do katastra nehnuteľností formou záznamu (por. komentár k § 359k od autorov Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024,). Uvedené korešponduje aj s ust. § 359j ods. 2 CMP, v zmysle ktorého uznesenie o potvrdení vydržania obsahuje označenie a) účastníkov konania, b) nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, ktorá je predmetom vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa, a c) dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Zákon vychádza z predpokladu, že identifikácia doterajšieho nositeľa práva sa opiera o aktuálne údaje evidované v katastri nehnuteľností, keďže práve vo vzťahu k tomuto evidovanému subjektu dochádza na základe právoplatného uznesenia k zmene týkajúcej sa už evidovanej nehnuteľnosti.
53. Pokiaľ navrhovateľ mal za to, že vydržal vlastnícke právo aj k stavbe - rodinnému domu so súpisným číslom 308 na parcele registra I. č. XXX, ktorý dom nie je evidovaný na liste vlastníctva, použil nesprávny právny nástroj na presadenie svojho nároku. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu to znamená, že nie je možné domáhať sa potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neevidovanej v katastri nehnuteľností v konaní o potvrdenie vydržania v zmysle § 359a a nasl. CMP. Ak totiž nehnuteľnosť nie je evidovaná na liste vlastníctva, žalobcovi nič nebráni uplatniť si svoj nárok žalobou o určenie vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je totiž daný aj vtedy, ak nehnuteľnosť doposiaľ nebola evidovaná v katastri nehnuteľností (k tomu por. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1859/1999 zo dňa 17. októbra 2000). Keďže rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra I. č. XXX, ktorý dom nie je evidovaný na liste vlastníctva, nespĺňa zákonne podmienky pre potvrdenie vydržania vlastníckeho práva v konaní podľa § 359a a nasl. CMP, súd v tejto prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa v II. výroku uznesenia zamietol.
54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd s poukazom na § 55 CMP nezistil okolnosti v tomto prípade, pre ktoré by sa javilo spravodlivé, aby navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania voči účastníkovi konania - neznámemu vlastníkovi, pričom SPF vykonáva len správu majetku tohto neznámeho, nezisteného vlastníka.
55. Súd o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania rozhodol jedným výrokom, keďže rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorému uznesenie smeruje (§ 59 odsek 1 CMP).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CMP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CMP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáhať (odvolací návrh § 363 CMP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).