Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20SaZ/3/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: C. D., E. F. X, C. A., G., toho času: H. I. G., Slovenská republika, zastúpeného: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného J.: C./XXXX-X zo dňa 11.03.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Migračného úradu J. J.: C./XXXX-X zo dňa 11.03.2026, vo výrokoch 1/ a 2/ , ktorými žalovaný neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B., číslo cestovného pasu XXXXXXXXX, z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím žalovaného J.: C./XXXX-X zo dňa 14.04.2025 (ďalej aj len ako prvé rozhodnutie žalovaného) žalovaný žalobcovi 1) neudelil azyl podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), 2) neposkytol doplnkovú ochranu podľa a , 3) neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa a a 4) neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa a .

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca správnu žalobu o ktorej rozhodol tunajší správny súd rozsudkom zo dňa 20.08.2025 sp. zn. (ďalej aj len prvý rozsudok správneho súdu) tak, že prvé rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

3. Rozhodnutím žalovaného J.: C./XXXX-X zo dňa 14.04.2025 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) žalovaný žalobcovi 1) neudelil azyl podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), 2) neposkytol doplnkovú ochranu podľa .

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, predovšetkým že dňa 26.11.2024 žalobca pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné (ďalej aj len „OA PZ“) požiadal o udelenie

azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o život, keďže 35 rokov žil na Ukrajine, je ruskej národnosti a do Ruska sa vrátiť nemôže, lebo je proti vojne. Dňa 03.12.2024 bol vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo organizácie, nemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi a nikdy nebol trestne stíhaný. Narodil sa v meste D., C. A., kde popri zamestnaní vyštudoval strednú technickú školu. Počas štúdia a následne aj po jeho skončení až do roku 1985 pracoval ako opravár strojov v D. K. C. L.. Potom nastúpil na vojenskú službu, ktorú vykonával do roku 1987 v Nemecku. Po návrate do Ruska pracoval ako taxikár a neskôr ako vodič rýchlej zdravotnej služby. Následne sa neoficiálne zaoberal kúpou a predajom automobilov a v roku 1994, po dohode s nastávajúcou manželkou, odišiel na Ukrajinu, do mesta Kyjev, keďže v tom čase bola tehotná a svoje dieťa chcela priviesť na svet v jej rodnej krajine. Na Ukrajine bol zaregistrovaný najprv na dočasný pobyt na adrese ul. C. C. XX/XX, M., od roku 2000 už bez obmedzenia platnosti. Tam tiež začal pracovať ako vodič, do roku 2001 na základe pracovnej zmluvy, následne až do roku 2010 bez zmluvy. Od roku 2010 až do roku 2022 pracoval ako masér bez pracovnej zmluvy. Keď v roku 2022 jeho zamestnávatelia emigrovali do Španielska, žalobca prišiel o prácu a po vypuknutí vojny s Ruskom aj o bývanie, nakoľko majitelia bytu, ktorý mal v prenájme, poskytli ubytovanie Ukrajincom. Následne od roku 2022 až do odchodu z krajiny v novembri 2024 prebýval v chatke vzdialenej asi 35 km od Kyjeva, ktorú mu prenajímal kamarát. Počas pohovoru tiež uviedol, že v roku 2022 ho zastavili ukrajinskí dopravní policajti a zobrali ho na policajnú stanicu. Tam ho vypočúvali a chceli, aby povedal, že „je za ruskú politiku“. Po troch mesiacoch ho znova zobrali na vypočúvanie a pýtali sa ho, či sa stretáva s inými ruskými občanmi alebo vojakmi a skontrolovali mu obsah mobilného telefónu. Nakoniec mu ukrajinskí policajti odporučili, aby sa radšej zdržiaval doma a pustili ho. Viac do kontaktu s ukrajinskými orgánmi neprišiel. Dňa 19.11.2024 vycestoval autom z Ukrajiny najprv do Poľska a následne na územie SR, kde požiadal o azyl.

5. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že do Ruska sa vrátiť nemôže, lebo 35 rokov žil na Ukrajine, kde však kvôli vojnovému konfliktu ostať nemohol. Okrem toho tam prišiel o prácu aj bývanie a myslí si, že kvôli vojne by ho Ukrajinci neprijali ako svojho občana, čo bol tiež dôvod jeho odchodu z Ukrajiny. Ďalej uviedol, že síce sa o politiku nezaujíma, no nie je zástancom politiky Ruska, hlavne v tom, že Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. O tom, že nesúhlasí s politikou H., sa už od roku 2014 rozprával so svojimi známymi v Rusku. Aktuálne sa obáva toho, že keby sa do Ruska vrátil, jeho známi by mohli na neho povedať, že vojnu nepodporuje a že je za mier, za čo by ho čakalo väzenie. Uväznenia sa obáva aj z toho dôvodu, že väčšinu života žil na Ukrajine. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.

6. V ďalšom konaní migračný úrad vykonal s žalobcom dňa 03.12.2025 doplňujúci pohovor za účelom objasnenia dôvodov jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR. Počas pohovoru vysvetlil, prečo počas jeho viac ako 30 ročného pobytu na Ukrajine nikdy neprejavil záujem požiadať o občianstvo, keďže sa mu podľa jeho vyjadrení Ukrajina javí ako rodná krajina. Žalobca uviedol, že si to aj želal, ale podmienkou bolo mať na účte 6 000 dolárov, a takýmito prostriedkami vtedy nedisponoval. V súvislosti s objasnením jeho prejavov nesúhlasného postoja k vojne na Ukrajine uviedol, že tieto boli vo forme publikovania protivojnových fotografií, repostovania a písania statusov na sociálnych sieťach. Dňa 03.06.2022 mal na Instagrame uverejniť svoj prvý status spolu s fotografiou tanku z Kyjevského námestia. Následne si migračný úrad zabezpečil aktuálne informácie o krajine pôvodu.

7. Žalovaný si 18.03.2025 a následne aj 03.02.2026 vyhotovil reporty zo sociálnych sietí Instagram a Facebook z profilov žalobcu. Preskúmaním verejných príspevkov bolo možné od februára 2022 identifikovať medzi mnohými bežnými príspevkami s fotografiami prírody, výletov, jedla alebo mačiek nasledovné príspevky súvisiace s vojnovým konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou. Svoj prvý príspevok súvisiaci s vojenským konfliktom žalobca uverejnil na sociálnej sieti dňa 17.03.2022, pričom sa jednalo o výsledok prieskumu verejnej mienky súvisiacej so špeciálnou operáciou Ruska na Ukrajine. Následne 03.06.2022 uverejnil príspevok zobrazujúci tank na námestí v Kyjeve s textom v anglickom jazyku „We need to stop this madness“ (v preklade „Potrebujeme zastaviť toto šialenstvo“). Ďalší príspevok uverejnil 08.02.2023, ktorého obsahom bola fotografie poschodového domu v Kyjeve s maľbou Panny Márie držiacej protitankovú strelu. Toto vyobrazenie sa stalo virálnym a jej zobrazenie je verejne používané na podporu Ukrajiny. Nasledoval príspevok z 24.12.2023, obsahujúci obrázok automobilu z dreva s popisom N. N. H. 2024 od AutoVAZ a 25.01.2024 uverejnil fotografiu Vladimíra Vysotskijho, sovietskeho básnika a speváka, spolu s citátom „Slová slúžia na klamstvo, ale činy hovoria pravdu“. Dňa 25.05.2024 uverejnil ešte dva príspevky, obsahujúce internetovo hromadne zdieľané zábery z námestia z Charkova, plného modro-žltých vlajok, z pietnej inštalácie vyhotovenej na počesť padlých vojakov. Dňa 08.07.2024 zdieľal

zábery z detskej nemocnice po raketovom útoku, pričom sa jednalo o prevzaté široko publikované zábery vo viacerých svetových médiách. Ďalšie príspevky na sociálnych sieťach začal znova uverejňovať potom, čo požiadal o udelenie azylu na území Slovenska, teda od konca novembra 2024. Od tohto obdobia následne zdieľal viac ako 20 príspevkov súvisiacich s vojnovým konfliktom, viacero z nich predstavovalo karikatúry alebo satirické ilustrované vyobrazenia O. H., či rôzne obrázky poukazujúce na konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca v čase, kedy došlo v Rusku k zmene politickej situácie v súvislosti s vojenským napadnutím Ukrajiny žil a pracoval mimo krajiny svojho pôvodu a jeho dôvody, kvôli ktorým požiadal na území SR o azyl, súvisia so zmenou situácie v Rusku, spôsobenou týmto ozbrojeným konfliktom, prichádza v jeho prípade do úvahy posúdenie jeho žiadosti o azyl ako žiadateľa, resp. utečenca „sur place“.

9. Podľa bodu 9 platného dokumentu Spoločná pozícia zo 4. marca 1996 stanovená Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o harmonizovanom uplatňovaní definície termínu utečenec v článku 1 Konvencie z roku 1951, týkajúceho sa štatútu utečenca: „Strach z prenasledovania nemusí nevyhnutne existovať v čase odchodu žiadateľa o azyl z jeho krajiny pôvodu. Jednotlivec, ktorý nemal žiaden dôvod pre strach z prenasledovania pri svojom odchode z krajiny pôvodu, sa môže stať utečenom sur place. Opodstatnený strach z prenasledovania sa môže zakladať na skutočnosti, že situácia v jeho krajine pôvodu sa zmenila od jeho odchodu so závažnými dôsledkami pre neho alebo na jeho vlastné konanie. V každom prípade charakteristiky súvisiace s azylom jednotlivca by mali byť také, aby úrady v krajine pôvodu vedeli alebo sa mohli dozvedieť o nich predtým, ako sa strach jednotlivca z prenasledovania môže stať oprávnený. Na druhej strane, ak je zrejmé, že svoje presvedčenie prejavuje najmä s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok, za ktorých by mu/jej bol udelený štatút utečenia, takéto činnosti nemôžu tvoriť dostatočný základ nevyhnutný na udelenie štatútu utečenia, neovplyvňuje to jeho/jej právo na nenavrátenie do krajiny, v ktorej sú jeho/jej život, fyzická integrita, prípadne sloboda, v ohrození.

10. Tak tomu je aj v prípade žalobcu, kedy sa počas jeho pobytu na území Ukrajiny situácia v krajine jeho pôvodu zmenila natoľko, že sa tam odmieta vrátiť z dôvodu obavy, že by sa tam mohol dostať do väzenia preto, lebo je za mier a nepodporuje vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj preto, lebo väčšinu života prežil na Ukrajine. Svoj názor na politiku ruského prezidenta H. mal už od roku 2014 komunikovať so svojimi známymi v Rusku. Preto sa obáva toho, že keby sa vrátil do Ruska, nejakí jeho známi by mohli ruským štátnym orgánom oznámiť jeho protivojnové postoje. Podľa materiálu Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR): „Kritéria a postupy pri udeľovaní štatusu utečenia podľa Konvencie z r. 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov“ (Ženeva, 1992), kapitoly II., časť B: Výklad znenia podmienok, ods. B, č. 3, písm. f/, ...mať iné politické názory než vláda nie je ešte samé o sebe dostatočným motívom na prijatie žiadosti o priznanie utečenia a žiadateľ teda musí preukázať, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované vládnucim režimom, pre svoju kritickosť voči politike a metódam režimu.“ V súvislosti s uvedenou problematikou žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.10.2019 v zmysle ktorého: „...samotná existencia opozičných politických názorov nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pokiaľ nie je splnená podmienka poznania týchto názorov vládnym režimom. Na druhej strane pri posudzovaní žiadosti o azyl sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má azylovo relevantné charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. Podstatný význam pri posudzovaní nároku na udelenie azylu zohrávajú individuálne okolnosti prípadu konkrétneho žiadateľa. Samotná domnienka, že osoba s prisudzovaným politickým názorom môže potrebovať medzinárodnú ochranu je preto nedostatočná pre udelenie azylu.“ Podľa vyjadrení žalobcu, mal už od roku 2014 hovoriť svojim priateľom a známym v Rusku, že Putin vládne zle. Tieto jeho vyjadrenia však nie sú dôkazom toho, že by ruské štátne orgány mali poznať jeho politické názory, za ktoré by mohol byť prenasledovaný. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ako sám uviedol, dvakrát si na ruskom veľvyslanectve v Kyjeve, naposledy v roku 2018, bez problémov vybavil pas, čomu podľa jeho slov predchádzalo overenie pracovníkmi veľvyslanectva, či nebol v minulosti súdený. V roku 2021 bez akýchkoľvek problémov vycestoval do Ruska na pohreb svojej krstnej mamy a potom sa bez problémov na E. vrátil, čo by v prípade záujmu ruských štátnych orgánov o jeho osobu také bezproblémové nebolo. Posúdením jeho výpovede vyznieva veľmi nepravdepodobne, že by po jeho viac ako 30 ročnom pobyte mimo G. mal mať niekto z jeho bývalých priateľov či známych dôvod alebo záujem niekomu posúvať informácie o jeho názoroch na politiku Ruska, keď to doteraz nikto z nich neurobil. Okrem toho sám uviedol, že sa s

nimi už nikdy nechce stretnúť a o politiku ako takú sa nezaujíma, čo potvrdzujú aj jeho veľmi všeobecné vyjadrenia, že nie je zástancom politiky Ruska.

11. Žalovaný sa následne venoval posúdeniu toho, či po tom, čo žalobca opustil krajinu pôvodu, vyvíjal počas pobytu v inej krajine také aktivity proti vládnucemu režimu domovského štátu, resp. uplatňoval svoje základné ľudské práva a slobody, v dôsledku čoho by sa mohol vystaviť riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu.

12. V danom kontexte bolo potrebné posúdiť príspevky, ktoré žalobca uverejňoval na Instagrame a tieto sa mu následne zdieľali na Facebooku. Migračný úrad sa zaoberal analýzou daných príspevkov a vyhodnotením pravdepodobnosti možných postihov, ktoré by žalobcovi za zdieľanie týchto príspevkov mohli hroziť po jeho návrate do krajiny pôvodu. Posúdením daných príspevkov bolo zistené, že napriek tomu, že boli verejne zdieľané na profile žalobcu dlhé obdobie, neboli k nim zaznamenané žiadne komentáre. Jediná reakcia bola , že u niektorých z nich boli sporadicky zakliknuté označenia „Páči sa mi to“, maximálne v jednotkách kusov, prevažne však v počte jeden až tri, pričom viaceré boli bez akýchkoľvek reakcií. Z daného skúmania bolo možné vyhodnotiť, že ide o súkromný profil žalobcu, ktorý napriek tomu, že zdieľal viacero verejných, virálnych obrázkov alebo karikatúr, tieto zdieľania mali na sociálnych sieťach takmer nulový dosah, všimlo si ich len zopár jednotlivcov, pravdepodobne osoby, ktoré mal žalobca uvedené ako priateľov. Z dostupných informácií vyplýva, že v Rusku sankcionovanie osôb za šírenie falošných správ o vojenskom konflikte a diskreditácii ruskej armády existuje. Jedná sa však o osoby, u ktorých dosah ich prezentovaných názorov nemožno porovnávať s dosahom príspevkov, ktoré uverejnil žalobca, keďže v tomto prípade išlo len o jednotky príspevkov na jeho profile s takmer žiadnymi reakciami kohokoľvek a neboli poskytnuté žiadne indície vedúce k tomu, že by o daných príspevkoch mohli mať ruské orgány vedomosť. Napriek tomu si správny orgán do spisu zabezpečil aktuálne verejne dostupné informácie o represiách v Rusku v súvislosti s uverejňovaním príspevkov na sociálnych sieťach. Podľa správy OVD-Info, jednej z najväčších ľudskoprávnych organizácií v Rusku, uverejnenej 30.01.2026, sa v roku 2025 celkový počet politicky motivovaných trestných prípadov znížil a vrátil sa na predvojnovú úroveň. Táto organizácia uverejňuje štatistiky a prehľady postihov udeľovaných za protivojnové postoje v Rusku. Žalovaný analyzoval údaje z Moskovskej oblasti, z ktorej žalobca pochádza. V nej bolo podľa OVD-Info od začiatku konfliktu v roku 2022 zaevidovaných 35 prípadov obžalovaných osôb za ich protivojnové aktivity, vo väčšine prípadov za šírenie nepravdivých informácií o ruských ozbrojených silách a za diskreditáciu ruskej armády. Je potrebné zdôrazniť, že ide o oblasť s populáciou viac ako 8 miliónov obyvateľov a obdobie štyroch rokov trvajúceho konfliktu. Na základe informácií o výraznom znížení politicky motivovaných prípadov až na predvojnovú úroveň nie je dôvod predpokladať', že by práve žalobcovi po jeho návrate mali hroziť za uverejňovanie takýchto príspevkov také konanie vo forme postihov, ktoré by bolo možné definovať ako prenasledovanie.

13. Príspevky, ktoré žalobca zverejnil, sú súčasťou rozsiahleho väčšieho množstva fotografií, prevažne zachytávajúcich prírodné scenérie, výlety, vozidlá, kvetiny, mačky. Príspevky s politickým podtónom nie sú sprevádzané výraznejšou politickou angažovanosťou ani žiadnymi komentármi. Žalobca do času, kedy požiadal o azyl na Slovensku, uverejnil len jednotky príspevkov súvisiacich s konfliktom, konkrétne jeden odkaz na výsledok prieskumu verejnej mienky, príspevok zobrazujúci tank na námestí v Kyjeve, fotografiu budovy s nástennou maľbou, dva príspevky z Charkova z námestia plného modro- žltých vlajok, ako aj príspevok so zdieľanými zábermi po útoku na detskú nemocnicu, ktoré boli široko svetovo publikované. Takéto pasívne prejavy nemajú charakter vyhraneného politického postoje s výrazným dosahom. Sporadické zverejnenie jednotlivých politických vyjadrení, ktoré sa prelínajú s bežným súkromným obsahom, a ktoré nie sú súčasťou systematického alebo koordinovaného verejného vystupovania, nemožno automaticky kvalifikovať ako aktívne, cielené a vyhranené opozičné konanie. Z jeho ďalšieho publikovania príspevkov na sociálnych sieťach možno jednoznačne vyhodnotiť, že potom, čo 26.11.2024 požiadal na území Slovenska o azyl, začal aktívne uverejňovať rôzne satirické, karikatúrne a protivojnové príspevky. Napríklad satirický príspevok zobrazujúci štyroch vysokých politických predstaviteľov Ruska oblečených ako baletky a tancujúcich pod obrazom Putina s čiernou páskou v pravom dolnom rohu, alebo fotomontáž H. tváre prelínajúcej sa so zbombardovaným obytným domom, ďalej spoločné karikatúry H. a I., satirizujúcu karikatúru zobrazujúcu H. ako P. s popisom „H. M.“, či kreslenú tvár Putina s popisom „Sadista. Paranoidný psychopát.“, ďalší satirický obrázok zobrazujúci O. H. bozkávajúceho sa s postavou diabla, alebo napríklad satirický obrázok na ktorom sa O. H. kúpe v krvi vo vani vyfarbenej žlto modrými pruhmi. Napriek tomu, že žalobca väčšinu života prežil na Ukrajine a žil tam aj od začiatku konfliktu až do jeho odchodu na Slovensko, počas jeho pobytu na Ukrajine

ani jeden takýto satirický alebo zosmiešňujúci príspevok neuverejnil. Z daného skúmania týchto aktivít je možné vyvodiť záver, že početné uverejňovanie takýchto príspevkov až počas pobytu žalobcu na Slovensku, a teda počas procesu rozhodovania o jeho žiadosti o azyl, vyznieva jednoznačne účelovo, aby zverejnenie takýchto príspevkov doplnilo do dôvodov jeho žiadosti politický rozmer.

14. Žalovaný poukázal na spoločnú pozície Rady Európskej únie, ak je zrejmé, že svoje presvedčenie prejavuje najmä s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok, za ktorých by mu bola udelená medzinárodná ochrana, takéto činnosti nemôžu tvoriť dostatočný základ nevyhnutný na udelenie štatútu utečenca. Vzhľadom k tomu, že žalobca nikdy žiadnym iným spôsobom svoje názory voči politike Ruska nevyjadroval, v prípade že sa naozaj obáva, že by mu za zverejňovanie týchto príspevkov hrozilo prenasledovanie, môže dané príspevky zo sociálnej siete stiahnuť. Vzhľadom k tomu, že neobsahujú žiadne komentáre a nie je predpoklad a ani nebolo preukázané, že by mali doteraz nejaký väčší dosah, nie je pravdepodobné, že by po ich stiahnutí mohol čeliť nejakému konaniu zo strany G., ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie. Žalobca nie je žiadny aktivista, ktorý by mal väčší počet sledovateľov na sociálnych sieťach, naopak, nemá takmer žiadnych sledovateľov, čo znamená, že jeho subjektívnu obavu z prenasledovania z dôvodu ním zdieľaných príspevkov na sociálnych sieťach nemožno považovať vo všeobecnosti za opodstatnenú.

15. Žalovaný uviedol, že v zmysle bodu 80 príručky UNHCR o postupoch a kritériách na určenie štatútu utečenca a usmernenia o medzinárodnej ochrane (prepracované vydanie z februára 2019): „odlišné politické názory od názorov vlády nie sú samy osebe dôvodom na udelenie štatútu utečenca a žiadateľ musí preukázať, že sa obáva prenasledovania za svoje názory. To predpokladá, že žiadateľ má názory, ktoré orgány netolerujú a predpokladá sa, že sa takéto názory dostali do vedomia orgánov alebo že ich orgány pripisujú žiadateľovi. Politické názory učiteľa alebo spisovateľa môžu byť zreteľnejšie ako názory osoby v menej exponovanej pozícii.“ V prípade žalobcu nebolo preukázané, že by sa jeho politické názory dostali do povedomia štátnych orgánov alebo by mu boli niekedy pripisované, v súvislosti s nimi nebol nikdy konfrontovaný zo strany štátnych orgánov, a to ani sprostredkovane po opustení krajiny pôvodu, napr. cez blízku rodinu, pričom v jeho prípade nemožno hovoriť ani o tom, že je exponovanou osobou s vplyvom na užšiu či širšiu komunitu alebo spoločnosť.

16. V priebehu 30 rokov žalobca zotrvával na dočasnom pobyte s neobmedzenou platnosťou a ponechal si štátne občianstvo Ruska. Nikdy neinicioval žiadnu snahu o zmenu svojho občianstva, ani nepožiadal o jeho odňatie, a preto ani v tomto smere neupútal pozornosť ruských štátnych orgánov spôsobom, ktorý by mohol pri vstupe do krajiny pôvodu viesť k paušalizovanému podozreniu a prenasledovaniu. Zachovanie občianstva počas celého tohto obdobia, aj keď mal podľa vlastných vyjadrení čeliť negatívnemu správaniu alebo obmedzeniam na území Ukrajiny z dôvodov svojej príslušnosti k Rusku, naznačuje snahu o zachovanie jeho formálnej väzby k štátu a implikuje, že necítil potrebu využiť dostupné právne prostriedky v inom štáte na jednoznačné dištancovanie sa od režimu, s ktorým údajne nesúhlasí. Migračný úrad považuje za potrebné poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva MSS v. Belgicko a Grécko, 21. januára 2011, § 253, v ktorej súd konštatuje, že: „poskytnutie azylu nie je a nemôže byť považované za formu odmeny za nesúhlas s politickým režimom v krajine pôvodu. Medzinárodná ochrana musí byť poskytovaná z dôvodov skutočného nebezpečenstva prenasledovania alebo vážneho poškodenia zo strany štátu alebo iných subjektov, ktoré môžu ohroziť život a dôstojnosť jednotlivca.“

17. Žalovaný teda dospel k záveru, že u žalobcu neexistujú žiadne individuálne okolnosti, ktoré by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania protivládneho politického názoru. Nakoľko v priebehu konania nebolo ničím preukázané, že by sa o jeho vágne prezentovaných názoroch na ruskú politiku dozvedeli ruské úrady, nie je možné jeho subjektívny pocit strachu považovať za opodstatnený.

18. K vyhláseniu žalobcu, že sa obáva toho, že keby odišiel do Ruska, vzali by ho do väzenia už len preto, lebo od dospelosti takmer celý život žil na Ukrajine. Na základe toho si správny orgán dal vypracovať prehľad informácií ohľadom možných sankcií alebo trestov hroziacich osobám dlhodobo žijúcim na Ukrajine a vracajúcich sa zo zahraničia. Z dostupných informácií zistil, že príslušníci ruské pohraničnej stráže alebo Federálnej bezpečnostnej služby Ruska budú podrobovať občanov navracajúcich sa do Ruska po dlhodobejšom pobyte v zahraničí dôslednejším kontrolám alebo výsluchom. Môžu sa zaujímať o to, akých majú príbuzných v zahraničí a čím sa zaoberali počas pobytu v zahraničí. Je pravdepodobné,

že mobilné telefóny a iné elektronické zariadenia navracajúcich sa ruských občanov budú prehliadané za účelom detekcie možného protizákonného obsahu. Webová F. I. H. uvádza, že najmenej od 10. februára 2023 muži vracajúci sa do Ruska po odchode z dôvodu vypuknutia vojny na Ukrajine alebo mobilizácie hlásili dlhé vypočúvanie na hraničných priechodoch na letiskách. Napriek dlhému čakaniu na rozhovor však následne pasovou kontrolou prešli všetci muži, ktorých výsluchy boli známe. Vo verejne dostupných zdrojoch sa neobjavujú informácie, ktoré by naznačovali, že by samotné skutočnosti, že navracajúci sa občania Ruska ktorí dlhodobejšie žili na Ukrajine a/alebo na Ukrajine žijú ich rodinní príbuzní, mali za následok ich sankcionovanie alebo trestné stíhanie.

19. Žalobca neopustil Rusko z dôvodu vypuknutia ozbrojeného konfliktu. Z krajiny pôvodu vycestoval legálnym spôsobom a bez problémov. Na E. pricestoval v roku 1994, z osobných a rodinných dôvodov, kvôli svojej nastávajúcej manželke, Ukrajinke, ktorá tam chcela priviesť na svet ich spoločné dieťa. Tam sa aj zamestnal, staral sa o rodinu a neskôr aj o svoju chorú matku, ktorá sa na Ukrajinu presťahovala tiež. Žalobca z obdobia svojho dlhodobého pobytu na Ukrajine neuviedol žiadne konkrétne aktivity, za ktoré by ho mohli ruské štátne orgány zaradiť medzi osoby považované za protivníkov režimu. Neuviedol napríklad, že by finančne podporoval ukrajinské ozbrojené sily počas rusko-ukrajinského konfliktu, že by poskytoval finančné alebo iné formy podpory opozičným politickým stranám alebo iniciatívam pôsobiacim v Rusku, alebo že by sa angažoval v činnosti tzv. „zahraničných agentov“. Takéto aktivity sú podľa dostupných informácií o krajine pôvodu najčastejšími dôvodmi zásahov ruských orgánov voči jednotlivcom, ktorí sú následne vystavení perzekúcii alebo represiám. Na základe vyššie uvedených skutočností a informácií nie je dôvod domnievať sa, že by žalobcovi v prípade návratu do Ruska mohli hroziť nejaké opatrenia zo strany ruských štátnych orgánov kvôli jeho dlhoročnému pobytu na Ukrajine.

20. Žalovaný pri hodnotení dôvodnosti obáv žalobcu aplikoval štandard dokazovania založený na teste „primeranej pravdepodobnosti“, ktorý vyžaduje reálne, nie iba hypotetické riziko zásahu zo strany štátnych orgánov. Príspevky žalobcu na sociálnych sieťach, bez ohľadu na to, že ich vyhodnotil ako účelovo zverejňované, smerujúce k vytvoreniu podmienok pre priznanie medzinárodnej ochrany, boli nízkej intenzity, s minimálnym dosahom a takmer nulovou verejnou odozvou, a neexistujú dôkazy, že by vzbudili pozornosť ruských štátnych orgánov. Represívne opatrenia v Rusku sa spravidla týkajú osôb s výraznou verejnou angažovanosťou alebo mediálnym dosahom, pričom žalobcu nemožno zaradiť medzi takéto osoby. Ani vzhľadom na jeho dlhodobý pobyt na Ukrajine nebolo preukázané individuálne riziko sankcií voči jeho osobe v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Migračný úrad preto po opätovnom komplexnom a individuálnom posúdení žiadosti o azyl žalobcu dospel k záveru, že jeho obavy z prenasledovania nedosahujú intenzitu primeranej pravdepodobnosti. V jeho prípade ide o aktivity nízkej intenzity a zanedbateľného dosahu, ktoré samy osebe nezakladajú reálne a individualizované riziko prenasledovania v zmysle . K tomu, aby obavy žiadateľa mohli byť považované za opodstatnené a azylovo relevantné, musí byť objektívne preukázané, že majú priamu súvislosť s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením danej osoby. Potvrdzuje to aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.09.2014, v zmysle ktorého: „Azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred akýmkoľvek bezprávím, postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.“ V prípade žalobcu však v konaní takéto dôvody zistené neboli a obavy, ako o nich vypovedal, sú len jeho subjektívne pocity, ničím nenaplňujúce definíciu perzekúcie osôb, ako základnej podmienky pre udelenie azylu. Vzhľadom na to, že v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, žalovaný dospel k záveru, že jeho situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej formy právnej ochrany zo strany SR cudziemu štátnemu príslušníkovi adekvátna. Preto dôvody jeho žiadosti, v zmysle uvedeného, možno považovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu v zmysle ustanovenia , a to aj z pohľadu utečenca „sur place

21. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť prechodného pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v ) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce dočasne požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí, či neposkytnutí doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa a z nich je potrebné vychádzať (rozsudok NS SR sp. zn. z 12. októbra 2010). Správny orgán posúdil každý z bodov ods. f) samostatne s nasledovným záverom: Napriek tomu, že Rusko si naďalej zachováva možnosť udelenia trestu smrti, nový z roku 1996, výrazne znížil počet trestných činov, za ktoré možno trest smrti udeliť. Hoci trest smrti nebol v Rusku dosiaľ formálne zrušený, od roku 1996 platí naň moratórium a preto sa nevykonáva. Okrem toho vzhľadom na vyjadrenia žalobcu, že v krajine pôvodu nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, ani tam nevykonával žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu takýto trest hrozil, migračný úrad má za to, že mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozba vážneho bezprávia z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu nehrozí.

22. Z pohovorov s žalobcom ďalej vyplynulo, že v Rusku nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu alebo trestu, ako ďalšej forme vážneho bezprávia. Zároveň ani v Rusku, ani na Ukrajine, kde žil viac ako 30 rokov, nevykonával žiadnu takú činnosť, ktorá by v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne orgány Ruska k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe. Z G. na E. vycestoval už v roku 1994 z rodinných dôvodov, legálne a bez akýchkoľvek problémov. Počas svojho pobytu na Ukrajine si na ruskom zastupiteľskom úrade dvakrát a tiež bez problémov vybavil cestovný pas, pričom ako sám uviedol, pred vydaním pasu si pracovníci úradu overujú, či žiadateľ o pas nebol v minulosti súdený. A ako je uvedené vyššie, v roku 2021 sa bez problémov, kvôli pohrebu svojej krstnej matky, do Ruska vrátil a neskôr odtiaľ vycestoval späť na Ukrajinu. Ako vyplynulo z aktuálnych informácií, žalobca by mohol byť po návrate do Ruska podrobený dôslednejším kontrolám alebo výsluchom, ale v dostupných zdrojoch sa neobjavujú informácie naznačujúce, že skutočnosti ako je dlhodobý pobyt na Ukrajine alebo pobyt rodinných príbuzných na Ukrajine, mali za následok sankcionovanie alebo trestné stíhanie. Pokiaľ ide o možné riziko postihu v súvislosti so zverejňovaním satirických príspevkov na sociálnych sieťach, zobrazujúcich politických predstaviteľov zosmiešňujúcim spôsobom, tieto aktivity začal žalobca vo výraznej miere realizovať až počas prebiehajúceho azylového konania na Slovensku. Migračný úrad ich preto vyhodnotil ako účelové, smerujúce k vytvoreniu podmienok pre priznanie medzinárodnej ochrany. Analýza predmetných príspevkov zároveň preukázala, že neboli sprevádzané žiadnymi komentármi, nevyvolali žiadnu alebo len minimálnu odozvu verejnosti a je v jeho dispozícii ich bez zjavného rizika následkov zo svojich účtov odstrániť. Na základe uvedených skutočností nie je dôvod objektívne sa domnievať, že v prípade návratu žalobcu do Ruska by sa stal objektom druhej formy vážneho bezprávia.

23. Napriek tomu, že Rusko vojensky napadlo Ukrajinu a hrozba konfliktu v blízkosti ukrajinských hraníc reálne existuje, vo vnútrozemí Ruska, ani v Moskovskej oblasti, odkiaľ žalobca pochádza, v súčasnej dobe medzinárodný, ani vnútroštátny ozbrojený konflikt neprebieha. Preto nie je dôvod domnievať sa, že v prípade jeho návratu do Ruska, by mu reálne hrozilo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia zmysle , a preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.

24. V prehľade o represiách v Rusku v roku 2025 od OVD-Info, , predchádza nasledovný text: „V roku 2025 sa celkový počet politicky motivovaných trestných prípadov znížil a vrátil sa na predvojnovú úroveň. Zaznamenávame tiež trojnásobný pokles počtu zatknutí počas protestov v porovnaní s rokom 2024 – bolo ich menej, ako v ktoromkoľvek roku vojny.“ Uvedenie kompletnej informácie síce potvrdzuje, že v Rusku naďalej dochádza k represiám za politicky motivované trestné prípady, no zníženie počtu týchto prípadov až na predvojnovú úroveň znamená, že sú daným spôsobom trestne stíhané osoby, ktoré aktívne vystupujú proti vláde, „zahraniční agenti“, obhajcovia ľudských práv, aktivisti a ktokoľvek, kto aktívne kritizuje vládu alebo koho vláda vníma ako hrozbu. Ako bolo uvedené vyššie, uverejnené príspevky žalobcu nemali takmer žiadny dosah na verejnosť, takže v prípade, že by ich žalobca zo sociálnych sietí odstránil, nie je dôvod, aby boli na žalobcu vyvíjané takéto represie. K poukazovaniu

žalobcu na to, že v Rusku je čoraz viac ľudí stíhaných na základe vykonštruovaných obvinení zo zrady a že obvinenia sa môžu pohybovať od komentárov pod príspevkom o zakázaných organizáciách až po prevod mizernej sumy príbuznému alebo priateľovi na Ukrajine. Uviedla, že za minulý rok bolo začatých 273 trestných konaní, týkajúcich sa šírenia „falošných informácií o armáde“. Žalovaný túto informáciu nespochybňuje, poukázal však na to, že vzhľadom k 146 miliónovej populácii v Rusku je možné vyhodnotiť, že dané trestné konania nemožno považovať za bežný jav, ale za jav výnimočný. Žalobca neuvádzal vykonávanie žiadnych aktivít ako sú komentáre pod príspevkami o zakázaných organizáciách, či prevody finančných prostriedkov osobám na Ukrajine. Na základe uvedeného migračný úrad nevidí dôvod, prečo by mal byť v Rusku trestne stíhaný. Možno však potvrdiť pravdepodobnosť toho, že by mohol po návrate do Ruska upútať pozornosť štátnych orgánov a nedá sa vylúčiť, že by bol následne aj podrobený dôslednejším kontrolám alebo výsluchom. Z verejne dostupných zdrojov je však možné potvrdiť, že sa neobjavujú informácie, aby osoby s jeho profilom boli sankcionované alebo trestne stíhané v prípade, že zo svojich sociálnych sietí stiahnu príspevky, ktoré súviseli s vojenským konfliktom, najmä tie, ktoré žalobca zverejnil po jeho podaní žiadosti o azyl na území SR. II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika, duplika. 25. Správnou žalobou zo dňa 13.04.2026 25 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a to v časti 1. a 2. výroku o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Žalobca mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( a ).

26. Žalobca predovšetkým namietal, že žalovaný nesprávne argumentuje bezproblémovým vybavením pasu v roku 2018 a cestou do Ruska v roku 2021 ako dôkazom, že žalobcovi nič nehrozí Žalobca zdôraznil, že tieto udalosti sa stali pred inváziou na Ukrajinu a situácia v Rusku sa odvtedy dramaticky zmenila. Po vypuknutí konfliktu už do Ruska necestoval ani nekontaktoval ambasádu

27. Žalobca tvrdí, že žalovaný opakovane ignoruje a selektívne vyberá informácie zo správ o krajine pôvodu. Zatiaľ čo žalovaný tvrdí, že represie sa týkajú len verejne angažovaných osôb, samotné správy (aj tie, ktoré zaobstaral žalovaný) potvrdzujú, že aj bežní občania sú stíhaní za protivojnové príspevky na sociálnych sieťach, často na základe udaní.

28. Žalovaný priznáva, že ruská pohraničná stráž a FSB podrobujú navrátilcov po dlhodobom pobyte v zahraničí dôsledným kontrolám a výsluchom, vrátane prehliadok mobilných telefónov. Žalobca argumentuje, že je teda zrejmé, že sa ruské orgány o jeho politických názoroch, dlhodobom pobyte na "nepriateľskej" Ukrajine a o synovi bojujúcom v ukrajinskej armáde dozvedia práve pri takejto kontrole

29. Žalobca považuje za neprípustný návrh žalovaného, že ak sa obáva prenasledovania za svoje príspevky na sociálnych sieťach, môže ich jednoducho stiahnuť. Argumentuje, že štátny orgán mu v podstate odporúča, aby sa vzdal svojho základného ľudského práva na slobodu prejavu, aby sa vyhol prenasledovaniu

30. Žalobca poukazuje na zásadu "v prípade pochybností v prospech žiadateľa". Keďže existujú početné dôkazy o prenasledovaní v podobných prípadoch a jeho dôveryhodnosť nebola spochybnená, úrad mal rozhodnúť v jeho prospech

31. Žalobca namieta záver úradu, že mu nehrozí vážne bezprávie (mučenie, neľudské zaobchádzanie). Tvrdí, že zo správ o krajine pôvodu vyplýva vysoká pravdepodobnosť zadržania a vypočúvania po návrate, pričom v ruských väzenských zariadeniach dochádza k mučeniu a zlému zaobchádzaniu

32. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa v novom rozhodnutí neriadil záväzným právnym názorom Správneho súdu v Bratislave z predchádzajúceho rozsudku, keďže opäť selektívne hodnotil dôkazy a nedostatočne odôvodnil svoje závery.

33. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nevychádzal tak z obsahu administratívneho spisu a má za to, že skutočnosti uvádzané žalobcom v kontexte informácií zo Správy o krajine pôvodu vyhodnotil komplexne a správne. Správa o krajine pôvodu uvádza široké spektrum informácií týkajúcich

sa návratu občanov do Ruskej federácie z dlhodobého pobytu v zahraničí, prečo sú viaceré obsahom napadaného rozhodnutia. Žalovaný doplnil, že správa o krajine pôvodu MU-ODZS-2025-000143-002 na str. 7 uvádza, že „Existuje obmedzené množstvo verejne dostupných informácií, ktoré by naznačovali, že ruský občania čelia systémovému nebezpečenstvu, diskriminácii alebo zlému zaobchádzaniu po návrate do Ruska po tom, že dlhodobo žili na Ukrajine alebo mali príbuzných na Ukrajine. Ruské úrady však za „zradcov“ označili aj občanov, ktorí opustili krajinu po invázii na Ukrajinu. Na str. 4 rovnakej správy portál The Moscow Times z 03/2024 cituje „Rusi, ktorí odišli po začiatku vojny a podporujú E., by sa nemali vrátiť do krajiny, povedal tlačový tajomník prezidenta Q. H.. Poznamenal, že O. H. vyslal takýmto ľudom jednoznačný signál. Ak ste počúvali prezidenta, jeho výroky boli zhrnuté takto medzi tými, ktorí nesúhlasia, sú aj takí, ktorí zostávajú spolu so svojou vlasťou a sú aj takí, ktorí sa stali nepriateľmi, doslova zaujali pozíciu nepriateľa svojej krajiny. To sú ti druhí, Ti tu nebudú vítaní, to je isté... „včera prezident hovoril o tých zradcoch, ktorí sa skutočne chopia zbrane a začnú bojovať proti vám a mne“. Je potrebné ich zničiť. Chvalabohu, nie je ich až tak veľa, ktorí sa vydali touto cestou“ povedal Peskov. Žalovaný nespochybňuje, že štátne orgány navrátilcov na hraniciach preverujú, avšak informácie v správe o krajine pôvodu MU- ODZS-2024/00197021 zahrňujú výpovede viacerých osôb vracajúcich sa do Ruska nielen z Ukrajiny, ale aj iných krajín, ktoré potvrdzujú, že pri návrate do Ruskej federácie nemali problémy, nebola im obmedzená sloboda pohybu, neboli zatknutí alebo uväznení, pričom viaceré osoby uvádzali aj možnosť opätovného vycestovania do zahraničia bez obmedzení. Z vyššie uvádzaných výrokov aj z ďalších informácií zo Správy je zrejmé, že ruské štátne orgány nepoužívajú jednotné posudzovanie všetkých navrátilcov a v konaní pri osobách vracajúcich sa do Ruskej federácie rozlišujú osoby, ktoré odišli pred vypuknutím konfliktu v roku 2022 a osoby, ktoré opustili Ruskú federáciu po vypuknutí ozbrojeného konfliktu s Ukrajinou, z dôvodu vyjadrenia nesúhlasu s konfliktom alebo z dôvodu obáv o bezpečnosť, či možnú mobilizáciu. Žalovaný uvádza, že z informácií o krajine pôvodu nie je možné dospieť k záverom, že by dlhodobý legálny pobyt žalobcu na Ukrajine (1994-2025), začínajúci legálne dlhodobo pred vypuknutím rusko-ukrajinského ozbrojeného konfliktu, zakladal u štátnych orgánov Ruskej federácie také podozrenie voči žalobcovi vedúce k obvineniam, zatknutiam, či väzneniam, čím by žalobcovi hrozilo mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Žalovaný má za to, že z vyššie uvedených vyjadrení hlavných predstaviteľov Ruskej federácie1 (prezidenta O. H., hovorcu Kreml'a D. Peskova) aj viacerých informácií zo správy o krajine pôvodu možno jednoznačne vyvodiť záver, že za osoby ev. ohrozené zásahom represívnych zložiek alebo opatreniami zo strany ruského štátu pri návrate do krajiny pôvodu sú považované tie osoby, ktoré opustili územie Ruskej federácie po začatí vojenského konfliktu v roku 2022 a zároveň vykazujú určitý stupeň aktívnej angažovanosti proti Ruskej federácii, ako napríklad verejným politickým vystupovaním v prospech Ukrajiny, aktívnou alebo finančnou podporou ukrajinských ozbrojených síl, priamym zapojením sa do bojov proti Ruskej federácii, činnosťou kvalifikovanou ako zahraničné agentúrne pôsobenie alebo odchodom z krajiny z dôvodu trestného stíhania pre extrémizmus či vlastizradu. Rovnako tak sa javí aj zachovanie ruského štátneho občianstva aj počas dlhodobého pobytu na Ukrajine, ktoré spôsobovalo podľa vlastných slov žalobcu problémy počas jeho pobytu na Ukrajine. Je možné vnímať ako ďalší konkrétny indikátor v zmysle vyššie uvedeného vyjadrenie ruských štátnych predstaviteľov „... medzi tými, ktorí nesúhlasia (s konfliktom), sú aj takí, ktorí zostávajú spolu so svojou vlasťou...“. Vyššie uvedené vymedzenia považuje žalovaný za relevantné faktory v komplexnom posudzovaní dôvodnosti obáv žalobcu z represívneho konania štátu voči je osobe, ktoré žalobca uviedol v žiadosti o udelenie azylu dňa 3.12.2024. „Som presvedčený, že by ma určite zobrali do väzenia, obávam sa že hneď po prekročení hranice do Ruska by ma vzali a posadili do väzenia, keďže som väčšinu života žil na Ukrajine“.

34. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s príspevkami zverejňovanými žalobcom na Facebooku reagujúcimi na rusko-ukrajinský vojenský konflikt a konštatoval, že nie sú sprevádzané výraznejšou politickou angažovanosťou ani žiadnymi komentámi a je možné ichpodľa UNHCR Guidelines on International Protection: General Principles on the Use of Country of Origin Information (2019), že výroky štátnych predstaviteľov patria k základným a nevyhnutným zdrojom informácií o vládnych politikách, prístupoch a postoji štátu, čo umožňuje komplexné a objektívne posúdenie situácie žiadateľa o medzinárodnú ochranuvnímať ako pasívne prejavy bez vyhraneného politického postoje s výrazným dosahom. Ide o sporadické zverejnenie politických vyjaderení súbežne sa prelinajúcimi s bežným obsahom, absentujúce prvky systematického a koordinovaného verejného vystupovania s vyhraneným politickým postojom s výrazným dosahom. Nebolo preukázané, že by sa takto prezentované názory dostali do povedomia štátnych orgánov, resp. by mu boli politické názory pripisované a to ani sprostredkovanie a tiež absentovali individuálne okolnosti, ktoré by spôsobovali opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania protivládneho politického postoje. V zmysle príručky UNHCR bod

80 „odlišné politické názory od názorov vlády nie sú samy o sebe dôvodom na udelenie štatútu utečenca a žiadateľ musí preukázať, že sa obáva prenasledovania za svoje názory. To predpokladá, že žiadateľ má názory ktoré orgány netolerujú a predpokladá sa, že sa takéto názory dostali do vedomia orgánov alebo že ich orgány pripisujú žiadateľovi“. V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že žalobca z obdobia svojho dlhodobého pobytu na Ukrajine neuviedol žiadne konkrétne aktivity, za ktoré by ho mohli ruské štátne orgány zaradiť medzi osoby považované za protivníkov režimu. Represívne opatrenia v Rusku sa spravidla týkajú osôb s výraznou verejnou angažovanosťou alebo mediálnym dosahom, pričom žalobcu nemožno zaradiť medzi takéto osoby. K dosahu a efektu žalobcom uvádzaných príspevkov, na platformách Instagram a Facebook žalovaný dodáva, že Správa o krajine pôvodu č. p. MU- ODZS-2026/000124-002 str. 6 uvádza „...Facebooku a Instagramu, ktoré boli zakázané v marci 2022 po tom, čo bola materská spoločnosť Meta označená za extrémistickú organizáciu. Telegram je alternatívna sociálna sieť, na ktorú prešli zablokovaní užívatelia Facebooku a Instagramu. Rusko má svoju vlastnú významnú sociálnu sieť VK (V Kontakte) s globálnou mesačnou návštevnosťou odhadovanou na približne 100 miliónov a zostáva najpoužívanejšou sociálnou sieťou“. Žalovaný zotrváva v názore, že v prípade žalobcu jeho obavy z prenasledovania nedosahujú intenzitu primeranej pravdepodobnosti, ide o nízku intenzitu zanedbateľného dosahu nenapĺňajúcu reálne a individualizované riziko prenasledovania v zmysle .

35. Žalovaný poukazuje na rozsudok zn. , ktorý uvádza, že „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať zo skutočnosti uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“. Žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu, nakoľko nebolo objektívne preukázané, že by bol, alebo v prípade návratu mohol byť, prenasledovaný z rasových, národnostných či náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd v zmysle . Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane zdôraznil, že azyl je výnimočný inštitút určený len pre prípady prenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených v a nemožno ho chápať ako všeobecný prostriedok ochrany pred akýmkoľvek porušovaním ľudských práv, tak ako je uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2009, sp. zn. : „Dôvody pre udelenie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom práve uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznávaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa je viazané na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti.“

36. Žalovaný zastáva názor, že nebola preukázaná konkrétne a reálne riziko, že by žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu malo hroziť vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a tieto skutočnosti neboli identifikované ani na základe skutočností z minulosti ani súčasnosti. Poskytnutie doplnkovej ochrany je postavené na princípe reálneho nebezpečenstva (vážneho bezprávia). V prípade žalobcu absentujú individuálne okolnosti, ktoré by mu v prípade návratu do Ruska mali spôsobiť opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania protivládneho politického názoru. Nebolo preukázané, že by jeho politické názory predstavovali pre ruské úrady dôvody represie voči žalobcovi, preto nie je subjektívnu obavu žalobcu považovať za opodstatnenú. V súvislosti s neposkytnutím doplnkovej ochrany poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 12.10.2010, ktorý konštatuje, že „Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v ) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

37. V replike zaslanej súdu žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.04.2026 opätovne poukazuje len na selektívne vybraté informácie o krajine pôvodu žalobcu a neberie do úvahy tie, ktoré sú v prospech žalobcu. Súčasťou administratívneho spisu sú totiž aj informácie, ktoré odôvodňujú a preukazujú potrebu medzinárodnej ochrany žalobcu, a to nie len tie, na ktoré poukázal sám žalobca, a ktoré žalovaný nijak nespochybnil, ale aj také, ktoré si zaobstaral do konania žalovaný. Žalovaný naďalej argumentuje, rovnako ako aj vo svojom prvom rozhodnutí, tým, že v prípade žalobcu absentuje určitý stupeň aktívnej angažovanosti proti Ruskej federácii, ako napríklad verejné politické vystupovanie, pričom vôbec neberie do úvahy postavenie osoby žalobcu ako občana RF, ktorý má na Ukrajine príbuzných, ktorého syn bojuje v ukrajinskej (nepriateľskej) armáde, a ktorý dlhodobo žil na Ukrajine a po začatí konfliktu sa do Ruska nevrátil a nijak mu podporu nevyjadril. Práve naopak. V prípade prekročenia ruských hraníc a jeho návratu do domovskej krajiny niet pochýb o tom, že sa o týchto jeho názoroch na politiku Ruska a vojnu na Ukrajine dozvedia aj ruské štátne orgány. Sám žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že príslušníci pohraničnej stráže alebo Federálnej bezpečnostnej služby Ruska podrobujú občanov, navracajúcich sa do Ruska po dlhodobejšom pobyte v zahraničí dôslednejším kontrolám alebo výsluchom. Niektoré trestné stíhania boli zrejme začaté po tom, ako úradníci skontrolovali mobilný telefón danej osoby na hranici. V Rusku je čoraz viac ľudí stíhaných na základe vykonštruovaných obvinení. Z administratívneho spisu teda vyplýva prenasledovanie aj bežných ruských občanov za prejavovanie ich negatívneho postoja k vojne na Ukrajine a opozičných politických názorov, kontroly a vypočúvanie na hraniciach. Žalobca teda zastáva názor, že tento argument žalovaného nemôže obstáť. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukazuje na verejné výroky ruských predstaviteľov, t. j. pôvodcu prenasledovania, podľa ktorých by mal vraj žalobca v domovskej krajine problém len vtedy, ak by odišiel až po vypuknutí vojnového konfliktu. Realita je však taká, že prenasledovanie bežných ruských občanov v Rusku zo strany štátu výrazne zosilnelo po začiatku vojny na Ukrajine. Režim systematicky potláča akýkoľvek nesúhlas pomocou prísnych cenzúrnych zákonov, pričom za protivojnové postoje alebo kritiku vlády hrozia vysoké tresty odňatia slobody. A týka sa to všetkých občanov RF. Podľa údajov OVD-Info (nezávislý ruský projekt, ktorý monitoruje počty uväznených a stíhaných osôb v reálnom čase) bolo v roku 2025 vynesených 229 rozsudkov v politicky motivovaných prípadoch (z toho 45 rozsudkov v rámci nových trestných stíhaní). V roku 2025 sa 118 vynesených rozsudkov týkalo odňatia slobody. Najmenej 15 odsúdených je stíhaných nielen za výroky, ktoré urobili. 99 rozsudkov je vynesených na základe obvinenia z propagandy terorizmu (časť 1, .2 ). 62 rozsudkov zahŕňa trest odňatia slobody v trvaní od 2 do 18 rokov. Súdne oddelenie poskytlo informácie o 46 rozsudkoch podľa článku o „falošných údajoch“ o Ozbrojených silách RF, ktoré nadobudli účinnosť v prvej polovici roka 2025. Celkovo poznáme počas roka 106 rozhodnutí podľa tohto článku, z ktorých 38 rozsudkov zahŕňalo odňatie slobody v trvaní od dvoch do 18 rokov. Rozdiel sa vysvetľuje skutočnosťou, že niektorí odsúdení boli obvinení podľa viacerých článkov. V roku 2025 bolo na súdy prvého stupňa postúpených viac ako 5,5 tisíc (5 551) prípadov podľa článku o verejnom vystavovaní zakázaných symbolov (.3 Správneho poriadku). Podľa tohto článku možno byť stíhaný aj za proukrajinské a protivojnové vyhlásenia, pretože prirovnávanie ruských vojakov k armáde Tretej ríše alebo O. H. k B. P. tiež spadá pod zakázané symboly v súčasnej praxi. Je ťažké odlíšiť takéto prípady od verejného vystavovania skutočných nacistických symbolov: texty súdnych rozhodnutí sú cenzurované. V 2 299 prípadoch nie je možné určiť, čo presne bolo dôvodom na začatie konania, pretože texty rozhodnutí sú skryté alebo jednoducho chýbajú v súdnom registri. V roku 2024 sa tak stalo len v 30 % prípadov.1 38. Z informácií o krajine jeho pôvodu nie je možné dospieť k záveru, že by hrozilo prenasledovanie len tým Rusom, navracajúcim sa do Ruska, ktorí opustili domovskú krajinu až po začatí vojenského konfliktu a taktiež, že by žalobcovi prenasledovanie nehrozilo, nakoľko si ponechal ruské štátne občianstvo. Žalobca opäť poukazuje aj na jeho povolenie na pobyt na Ukrajine, a teda krajine, s ktorou je Ruská federácia vo vojnovom konflikte. Aj takéto povolenie na pobyt môže byť pre ruské štátne orgány dôvodom upútania pozornosti. Podľa žalobcu nemôže obstáť ani argument žalovaného o tom, že žalobca nevykonával a nevykonáva žiadne konkrétne aktivity, pre ktoré by mohol byť považovaný za protivníka režimu, resp. jeho aktivity sú nízkej intenzity zanedbateľného rozsahu. Z obsahu administratívneho spisu však vyplývajú viaceré prípady „bežných“ ruských štátnych občanov, nie len novinárov či aktivistov, ktorí boli, v súvislosti so svojimi názormi na politiku Ruska alebo vojnu na Ukrajine, odsúdení. Žalovaný nijak nevyvrátil existenciu takýchto prípadov. Podľa projektu „Prvé oddelenie“ (ruský nezávislý projekt právnej obrany, ktorý založili právnici okolo R. H. po nútenom ukončení organizácie „Tím 29“) prekonal rok 2025 rekord v počte prípadov vlastizrady a špionáže v Rusku. Tieto trestné činy podľa článkov 275, 276, 275.1 a 276.1 Ruskej federácie zahŕňajú vlastizradu, špionáž, tajnú spoluprácu so zahraničnými osobami a poskytovanie pomoci nepriateľovi. Kremeľ od svojej rozsiahlej invázie na

Ukrajinu masívne zvýšil represie voči ruskému ľudu (pozri EDM, 21. októbra 2025). Medzi rokmi 1997 a 24. februárom 2022 bolo na základe týchto obvinení vynesených iba 196 rozsudkov. Medzi 1. januárom 2025 a 10. decembrom 2025 bolo za tieto obvinenia odsúdených 468 ľudí a najmenej 420 ďalších bolo vyšetrovaných (Prvé oddelenie; Rádio Svoboda, 20. decembra 2025). Celkový počet osôb zapojených do prípadov podľa týchto článkov bol v roku 2025 najmenej 1 627. Najväčšiu skupinu obžalovaných tvoria ruskí občania bez akejkoľvek súvislosti s politickými aktivitami, vrátane študentov, špecialistov na informačné technológie (IT), učiteľov, továrenských robotníkov a podnikateľov. Nie sú to verejné osoby ani politickí aktivisti a nemali prístup k vládnym tajomstvám. Žalobca zastáva názor, že informácie, nachádzajúce sa v azylom spise, svedčia o tom, že nebola v administratívnom konaní vylúčená možnosť jeho prenasledovania v domovskej krajine.

39. V duplike zaslanej súdu žalovaný uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že v konaní selektívne vyberá informácie o krajine pôvodu a neberie do úvahy, ktoré sú v prospech žalobcu. Informácie o krajine pôvodu žalovaný hodnotil komplexne a vo vzájomných súvislostiach, zohľadňujúc žalobcom uvádzané vyjadrenia, a preto má žalovaný má za to, že primerane reflektujú profil žalobcu. Žalobca odišiel z Ruskej federácie na Ukrajinu v roku 1994, kde získal dočasný pobyt, pracoval ako masér, či taxikár a uvádza, že má dvoch dospelých synov, jedného žijúcého na Ukrajine, druhého v Moskve, v Ruskej federácii. Vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol žalovaný viaceré indikátory, ktoré štátne orgány používajú pri posudzovaní občanov vracajúcich sa z dlhodobého pobytu v zahraničí, nie výhradne dlhodobý pobyt na Ukrajine, ktorý žalobca opakovane pripomína ako nosný. Zo správ o krajine pôvodu je zrejmé selektívny prístup štátnych orgánov k osobám vracajúcich sa do krajiny pôvodu zo zahraničia, a správa uvádza aj vyjadrenia, kedy osoby boli po kontrole na hraniciach bez problémov prepustené. Žalovaný nespochybňuje informácie o krajine pôvodu predkladané žalobcom, ktoré poukazujú na existenciu trestných konaní, zadržaní alebo iných zásahov voči osobám kritickým voči režimu alebo vojne na Ukrajine, a že medzi osobami postihnutými zo strany štátnych orgánov, môžu byť aj osoby, ktoré nie sú novinármi, politickými aktivistami, alebo verejne známymi osobami. Informácie zachytávajú existenciu jednotlivých prípadov a všeobecných trendov, nie úplné a detailné skutkové okolnosti každého konkrétneho prípadu. Žalobcom opakovane používané označenie „bežný občan“ v uvádzaných prípadoch nepredstavuje právne ani skutkovo určujúcu kategóriu pre posúdenie existencie rizika prenasledovania, keďže neobsahuje žiadne údaje o konkrétnom konaní, ktoré je predmetom trestného postupu. Samotná absencia novinárskej, opozičnej alebo aktivistickej činnosti neumožňuje automaticky uzavrieť, že dôvodom postihu bol výlučne politický názor ani, že ide o prípad úplne porovnateľný so žalobcom. Žalovaný má za to, že z uvádzanej evidencie určitého počtu odsúdení alebo zásahov nemožno bez ďalšieho automaticky vyvodiť, že každá dotknutá osoba bola postihovaná výlučne pre samotný nesúhlas s režimom, ani že každému občanovi s obdobným všeobecným profilom vzniká individualizované riziko prenasledovania. Informácie zo Správy o krajine pôvodu neplnia funkciu vyšetrovacieho alebo rozhodovacieho orgánu vo vzťahu k jednotlivým prípadom a ich účelom nie je posúdenie oprávnenosti alebo neoprávnenosti konkrétnych zásahov štátu. Informácie poskytujú všeobecný obraz o situácii v krajine pôvodu, ktorý žalovaný v azylovom konaní posudzuje vo vzťahu ku konkrétnym individuálnym okolnostiam žalobcu. Žalovaný nespochybňuje význam správ medzinárodných a mimovládnych organizácií monitorujúcich situácií v Ruskej federácii ani ich význam pri zachytávaní všeobecných trendov. Zároveň však považuje za potrebné uviesť, že uvedené zdroje spravidla nevykonávajú individuálne skutkové preverovanie každého prípadu v rozsahu umožňujúcom posúdiť úplný charakter činnosti konkrétnej osoby alebo všetky okolnosti vedúce k zásahu štátnych orgánov. Označenie osoby ako „bežného občana“ preto samo osebe neumožňuje spoľahlivý záver o absencii ďalších aktivít, verejnej angažovanosti alebo iných okolností, ktoré mohli byť relevantné z pohľadu štátnych orgánov. Takéto označenie predstavuje skôr všeobecnú sociálnu charakteristiku než presne individualizované skutkové zistenie. Žalovaný zastáva názor, že nemožno automaticky prenášať všeobecné závery o postihovaní neurčito definovaného okruhu „bežných občanov“ na osobu žalobcu bez existencie individualizovaných skutočností nasvedčujúcich reálnemu záujmu štátnych orgánov o jeho osobu. Žalobca uvádza informácie z projektu „Prvé oddelenie“ o počtoch prípadov vlastizrady a špionáže v Rusku podľa , 276, 275.1, 276.1 RF zahrňujúce vlastizradu, špionáž, tajnú spoluprácu so zahraničnými osobami a poskytovanie pomoci nepriateľovi a tvrdí, že „najväčšiu skupinu obžalovaných tvoria ruskí občania bez akejkoľvek súvislosti s politickými aktivitami, vrátane študentov, špecialistov na informačné technológie (IT), učiteľov, továrenských robotníkov a podnikateľov. Nie sú to verejné osoby ani politickí aktivisti a nemali prístup k vládnym tajomstvám“. Žalovanému sa uvedená argumentáciu žalobcu javí nelogická, nakoľko žalobca zo skutočnosti, že medzi osobami stíhanými pre trestné činy vlastizrady a špionáže sa nachádzajú aj civilné osoby bez politickej

aktivity, vyvodzuje implicitný záver, že ide o porovnateľné prípady použiteľné vo vzťahu k žalobcovi, hoci z informácií nemožno zistiť skutkové okolnosti jednotlivých prípadov ani dôvody ich stíhania a samotné profesijné zaradenie nemá schopnosť tieto prípady vysvetliť ani odlišiť. Samotná skutočnosť, že osoba pôsobí ako špecialista v oblasti informačných technológií, továrenský robotník, podnikateľ alebo vykonáva iné civilné zamestnanie, sama osebe nevypovedá o tom, či jej konanie môže alebo nemusí napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, ako sú vlastizrada alebo špionáž. Takéto trestné činy nemusia byť viazané výhradne na verejnú politickú aktivitu, prístup k vládnym tajomstvám ani na profesijné zaradenie ako uvádza žalobca, ale na konkrétne individuálne skutkové okolnosti, ktoré môžu existovať bez ohľadu na vonkajší dojem osoby. Žalovaný má za to, že zo žalobcom uvádzaného nemožno vyvodzovať záver, že ide o homogénnu skupinu neoprávnene stíhaných osôb, ani že ide o prípady skutkovo porovnateľné so žalobcom. Samotná absencia politickej aktivity alebo verejnej funkcie nevypovedá o dôvodoch trestného stíhania, ktoré môžu spočívať v konkrétnych individuálnych okolnostiach, ktoré nie sú zistiteľné, a preto z nich nemožno robiť záver o individuálnom riziku žalobcu.

III.

Relevantné právne predpisy

40. Podľa (ďalej len „“), žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

41. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

42. Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa .

43. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až l).

44. Podľa , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

45. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

46. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

47. Podľa o azyle (ďalej len „“), prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v , . konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

48. Podľa , pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia je 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

49. Podľa , vážnym bezprávím sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

50. Podľa , ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

51. Podľa , ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak a) nespĺňa podmienky podľa alebo b) nespĺňa podmienky podľa .

52. Podľa , ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

53. Podľa , ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak a) nespĺňa podmienky podľa alebo b) nespĺňa podmienky podľa .

54. Podľa , ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa , alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa ; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa .

55. Podľa , ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa alebo ods. 4 a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa alebo ods. 4 písm. a) alebo písm. b), posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa , pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl podľa alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa .

56. Podľa , ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.

57. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

58. Podľa veta prvá , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

59. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [ a , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( ) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 30.06.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa . Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

60. Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej aj „Ženevský dohovor“) definuje utečenca ako každú osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov a nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť. Ženevský dohovor upravuje nielen to, kto je utečencom, ale aj základné práva utečencov, ktoré štáty musia dodržiavať. Zaviedol tri zásady, ktoré sú pre utečencov najdôležitejšími ochrannými prvkami a tými sú právo byť uznaný za utečenca, ochrana pred potrestaním za neoprávnené prekročenie štátnych hraníc a právo nebyť navrátený do krajiny, kde by utečencom hrozilo prenasledovanie (tzv. princíp non-refoulement).

61. Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti výrokov 1. a 2. o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o azyl dňa 26.11.2024 z dôvodu obavy o život. Uviedol, že do Ruska sa nemôže vrátiť, lebo 35 rokov žil na Ukrajine, tam nemôže ostať, lebo je ruskej národnosti, bol tam prenasledovaný, stratil prácu a nemôže tam bývať. So žalobcom bol dňa 03.12.2024 vykonaný pohovor, v ktorom okrem iného uviedol, že cez Instagram písal nejaké komentáre, prvýkrát v júni 2023, vtedy písal, že je potrebné zastaviť to, čo sa deje na Ukrajine. O azyl žiada z dôvodu, že na Ukrajine je vojna a keďže je Rus, nemôž tam žiť. Chovanie ukrajinského národa k Rusom je veľmi zlé. Do G. sa nechce vrátiť, lebo nie je zástancom politiky Ruskej federácie hlavne v tom, že napadli Ukrajinu. Keby sa vrátil do Ruska, našli by sa nejakí známi, ktorí by mohli na neho povedať, že nepodporuje vojnu, za čo by ho čakalo väzenie. Aktuálne dávajú v Rusku ľudí do väzenia len za to, že napíšu niekde, že sú za mier. V Rusku je strašné týranie národa, dá sa len buď podporovať H., alebo odísť do iného štátu, alebo posadia človeka do väzenia. Svojich známych v Rusku presviedčal, že Putin robí zle, a to už od roku 2014. Putin prevrátil celú krajinu na koncentračný tábor, človek tam nemôže žiť, ak nedodržiava Putinovu vládu a politiku. Je presvedčený o tom, že keby odišiel do Ruska, vzali by ho do väzenia už len preto, že od dospelosti takmer celý život žil na Ukrajine a je proti vojne. Keďže bol desiatky rokov na Ukrajine, určite by na neho niečo našli, že je za Ukrajinu. Určite by ho zobrali do väzenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uvádzal v zásade dva dôvody, pre ktoré sa obáva návratu do krajiny pôvodu, a to jeho prejavy nesúhlasu s politikou Ruska, ako aj samotný fakt, že žil vyše 30 rokov na Ukrajine.

62. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca v čase, kedy došlo v Rusku k zmene politickej situácie v súvislosti s vojenským napadnutím Ukrajiny, žil a pracoval mimo krajiny svojho pôvodu a jeho dôvody, kvôli ktorým požiadal na území SR o azyl, súvisia so zmenou situácie v Rusku, spôsobenou týmto ozbrojeným konfliktom, prichádza v jeho prípade do úvahy posúdenie jeho žiadosti o azyl ako žiadateľa, resp. utečenca „sur place“. Definíciou utečenca „sur place“ sa v minulosti zaoberal vo svojej judikatúre Najvyšší súd SR, keď v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.11.2007 uviedol: ... „o žiadateľa „sur place“ ide vtedy, keď osoba, ktorá v okamžiku odchodu z

krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe jej neprítomnosti.“ K inštitútu utečenca sur place sa v minulosti vyjadril aj Vrchný súd v Prahe v rozsudku z 29.01.2002, č. - 31, v ktorom vyslovil, že: „Utečencom na mieste („sur place“) je osoba, u ktorej obava z prenasledovania v štáte, ktorého štátne občianstvo má, vznikne až v čase jej pobytu na území cudzieho štátu, a to v dôsledku zmeny politickej, národnostnej či náboženskej situácie v štáte jej štátneho občianstva, alebo v dôsledku verejných aktivít tejto osoby vyvíjaných až v cudzom štáte proti vládnucemu režimu domovského štátu. To, či sa cudzí štátny príslušník v cudzom štáte, v ktorom sa zdržiava, stane utečencom na mieste, prislúcha nesporne posudzovať štátu, kde sa osoba priznania takého postavenia prvýkrát dovolá, a spravidla ako v tomto prípade ide o cudziu krajinu, kde sa osoba zdržiava v dobe, keď takáto situácia (zmena režimu v jeho domovskom štáte) nastala, popr. kde cudzí štátny občan politické aktivity vyvíjal.“

63. Z najnovšej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva: „Pod pojmom „utečenec sur place“ / utečenec na mieste sa obvykle rozumie taká osoba, ktorá sa stala utečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase jej neprítomnosti. Cudzinec teda bude v esenciálne totožnej situácii, pokiaľ sa práve uplatňovaním svojich základných ľudských práv a slobôd mimo svojej vlasti vystaví riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu. Pokiaľ však prípad žiadateľa o azyl nenasvedčuje tomu, že sa uplatňovaním svojich základných ľudských práv a slobôd mimo svoju vlasť vystavil riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu, nie je možné takéhoto žiadateľa považovať za utečenca sur place/ na mieste.“ (rozsudok NSS SR sp. zn. z 30.03.2023).

64. Z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že utečencom na mieste („sur place“) je osoba, u ktorej obava z prenasledovania v krajine pôvodu, vznikne až v čase jej pobytu na území cudzieho štátu, a to v dôsledku zmeny politickej, národnostnej či náboženskej situácie v krajine pôvodu, alebo v dôsledku verejných aktivít tejto osoby vyvíjaných až v cudzom štáte. Žalovaný mal teda posúdiť, či po tom, čo žalobca opustil krajinu pôvodu, došlo v nej k takej zmene politickej situácie, resp. či žalobca vyvíjal počas pobytu v inej krajine také aktivity proti vládnucemu režimu domovského štátu resp. uplatňoval svoje základné ľudské práva a slobody, v dôsledku čoho sa vystaví riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný posudzoval zmenu politickej situácie v krajine pôvodu žalobcu v súvislosti s vojenským napadnutím Ukrajiny (24.02.2022). Skutočnosti, ku ktorým došlo pred týmto dátumom (teda ešte v roku 2014, 2018 resp. 2021), z ktorých žalovaný vyvodil, že nasvedčujú tomu, že žalobcovi nehrozí v krajine pôvodu prenasledovanie, potom nemajú buď vôbec žiadnu alebo len zanedbateľnú relevanciu k posúdeniu prípadu žalobcu.

65. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že neexistujú relevantné dôvody pre obavy z prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu, pre uvedené konštatovanie vykonal so žalobcom doplňujúci pohovor, ako aj a zabezpečil si aj ďalšiu správu o krajine pôvodu – polytematickú č. p. MU- ODZS-2026/000214-002 zo dňa 22.01.2026 pričom konštatoval, že v čase zmeny politickej situácie v Rusku v súvislosti s vojenským napadnutím Ukrajiny žil žalobca mimo krajiny pôvodu a preto v jeho prípade prichádza do úvahy posúdenie žiadosti o azyl ako žiadateľa – utečenca „sur place“. Žalovaný taktiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vykonal analýzu príspevkov žalobcu zo sociálnych sietí.

66. Tvrdenia žalobcu že známym už v roku 2014 vravel že „Putin vládne zle“ nepovažoval za dôkaz že ruské štátne orgány by mali jeho názory poznať, keďže si dvakrát na ruskom veľvyslanectve, naposledy v roku 2018 bez problémov vybavil pas a v roku 2021 bez problémov vycestoval do Ruska. Žalovaný videl ako nepravdepodobné, že po viac ako 30 ročnom pobyte mimo Ruska by mal mať niekto záujem posúvať informácie o jeho názoroch na politiku Ruska

67. Príspevky žalobcu na sociálnych sieťach boli verejne zdieľané, neboli k ním však zaznamenané žiadne komentáre, s výnimkou sporadického označenia Páči sa mi to. Zdieľania jeho príspevkov mali teda podľa žalovaného na sociálnych sieťach žiadny, takmer nulový dosah. Neboli poskytnuté žiadne indície že by o jeho príspevkoch mali mať ruské orgány vedomosť.

68. Príspevky žalobcu boli označené za pasívne prejavy nemajúce charakter vyhraneného politického postoja s výrazným dosahom a nemôžu mať charakter aktívneho, cieleného a vyhranene opozičného konania. Satirické príspevky zobrazujúce O. H. začal zdieľať až potom čo 26.11.2024 požiadal na území SR o azyl. , čo pre žalovaného vyznieva účelovo. Ak sa žalobca obáva, že mu dané príspevky

môžu spôsobiť prenasledovanie, môže ich zo sociálnej siete stiahnuť. Žalobca nie je aktivista, nemá takmer žiadnych skladovateľov, a preto jeho subjektívnu obavu z prenasledovania nemožno považovať za opodstatnenú.

69. Tunajší správny súd v prvom rozsudku ktorým prvé rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie žalovanému vyčítal, že v prvom rozhodnutí rozsiahlo citoval zo správ o krajine pôvodu tie časti, ktoré sa vôbec netýkajú situácie žalobcu a naopak vôbec nespomínal tie, ktoré sú na situáciu žalobcu priliehavejšie, ako napr.: „ Ruské úrady opakovane avizovali rôzne obmedzenia a tresty pre emigrantov, a to nielen pre tých, ktorí boli proti vojne.“, „Mužov sa tiež pýtali, kde boli v posledných mesiacoch, s kým boli v kontakte a či majú rodinu a priateľov na Ukrajine.“, „Viac ako 20 000 jednotlivcov už bolo vystavených tvrdým represáliám.“, „Hoci vo verejne dostupných zdrojoch nebolo nájdených veľa konkrétnych dôkazov o inštitucionalizovanom zlom zaobchádzaní s Rusmi s ukrajinskými väzbami, prevládajúca spoločensko-politická klíma a zdokumentované prípady zameriavania sa na osoby podporujúce Ukrajinu naznačujú, že takéto prepojenia by mohli viesť k potencionálnym problémom v rámci Ruska.“, „Osoby s protivojnovými postojmi sú stíhané aj podľa iných článkov.“, „Počet trestných konaní proti navrátilcom a cezhraničným migrantom narastá. Dôvodom na začatie trestného konania mohol byť príspevok a sociálnych sieťach alebo fonačný dar...Cudzie občianstvo, povolenie na pobyt v inej krajine alebo víza vydané západnou krajinou môžu byť dôvodom na ďalšie vypočúvanie zo strany pohraničnej stráže.“ a mnohé ďalšie.

70. V napadnutom rozhodnutí sa správnym súdom vytýkané „opomenuté“ časti správy o krajine pôvodu nachádzajú len v časti, v ktorej žalovaný cituje z odôvodnenia prvého rozsudku tunajšieho súdu. Už uvedené vedie správny súd k záveru, že žalovaný sa dopustil rovnakého pochybenia ako v prvom rozhodnutí, že teda že skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ). Opätovne nevyhodnotil a neposúdil všetky v administratívnom spise sa nachádzajúce podklady. Nad rámec už uvedeného je možné citovať aj z polytematickej správy zo dňa 19.11.2024 napr. „počet trestných konaní proti navrátilcom a cezhraničným migrantom narastá. Dôvodom na začatie trestného konania mohol byť príspevok na sociálnych sieťach alebo finančný dar. Od začiatku vojny na Ukrajine môže každý, kto prekročí hranice vzbudiť podozrenie ruských pohraničníkov. Cudzie občianstvo, povolenie na pobyt z inej krajiny alebo víza vydané západnou krajinou môžu byť dôvodom na ďalšie vypočúvanie zo strany pohraničnej stráže“ alebo „ak pohraničná stráž zistí na kontrolovanej osobe niečo nevhodné, zvyčajne ju okamžite zatkne na základe vymysleného obvinenia. V niektorých zriedkavých prípadoch môže dôjsť k zatknutiu až niekoľko dní po hraničnej kontrole. „na ľudí pri hraničných kontrolách sa vyvíja nátlak, aby odomkli svoje inteligentné zariadenia, hoci ruské zákony v zásade zaručujú utajenie korešpondencie. Na vyhľadávanie konkrétnych tém v správach, emailoch a textových správach v inteligentnom zariadení sa používajú kľúčové slová. Podľa jedného technologického experta sa kontrola inteligentných zariadení za posledné dva roky zlepšila a na niektorých ruských hraničných priechodoch sa začali používať zariadenia, ktoré umožňujú napríklad všetky údaje stiahnuté do telefónu ďalej analyzovať počítačom. ...“ Z ďalších informácií obsiahnutých v správe z 19.11.2024 vyplýva, že hraničná kontrola sa okrem iného zaujíma aj o otázky prepojenia danej osoby s Ukrajinou. Ani uvedené skutočnosti, žalovaný nevyhodnotil.

71. Samotná skutočnosť, že žalovaný si do konania po prvom zrušujúcom rozsudku zabezpečil novú doplňujúcu polytématickú správu ho nezbavuje povinnosti vyporiadať sa aj zo zisteniami vyplývajúcimi z už skôr zabezpečených polytematických správ. Toto sa v danom prípade zjavne nestalo. Záväzný právny názor správneho súdu z prvého zrušujúce rozsudku zostal teda nevypočutý.

72. Žalovaný formálne skonštatoval, že u žalobcu prichádza do úvahy posúdenie jeho žiadosti ako utečenca „sur place“, pričom zmena politickej situácie v Rusku mala nastať v roku 2022, aj napriek tomu v zásade v neprospech žalobcu argumentuje skutočnosťami ktoré nastali ešte pred touto samotnou zmenou a vybavením pasu naposledy v roku 2018 alebo vycestovaním do Ruska roku 2021. Žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu práve zmena politickej situácie v Rusku v roku 2022 v súvislosti s napadnutím Ukrajiny, nemôže mať vplyv v spojení so skutočnosťou že ruské orgány o neho pri vybavovaní pasu do roku 2018 a ceste na pohreb v roku 2021 na riziko jeho prenasledovania.

73. Ďalej je potrebné uviesť, že hoci žalovaný v administratívnom konaní zabezpečil do spisu prehľad príspevkov žalobcu a tieto aj podľa pokynov správneho súdu z prvého zrušujúceho rozsudku vyhodnotil, bez odôvodnenia a teda nepreskúmateľný ostal záver žalovaného, že príspevky pridávané na sociálne

siete po 26.11.2024 boli pridávané účelovo. Samotná skutočnosť, že sa tak deje po podaní žiadosti o azyl nestačí na záver o účelovosti daných príspevkov, a už vôbec nie pre záver, že ide účelovosť zrejmú. Samotné podanie žiadosti o azyl nemôže žiadateľa zbaviť jeho práva na prejavovanie politických názorov resp. jeho prejavovania sa aktívnejšie ako do podania žiadosti.(je všeobecne známa skutočnosť, že dĺžka vojenskej agresia Ruska na Ukrajine s narastajúcim časom frustruje nielen občanov Slovenska, ale celej Európskej únie s výraznými prejavmi nevôle práve voči konaniu Ruska a jej predstaviteľov, za danej situácie je pochopiteľné že občan Ruska, dlhodobo žijúci na Ukrajine, po zverejňovaní príspevkov podporujúcich Ukrajinu postupne prešiel v príspevkoch k priamejšiemu odporu voči Rusku, jeho konaniu resp. jeho predstaviteľom) Podanie žiadosti o azyl (pre prenasledovanie pre politické názory a presvedčenie) predsa nemôže znamenať zákaz takéto politické názory prejavovať aj v priebehu samotného administratívneho konania. Žalovaný poukazoval na spoločnú pozíciu Rady EÚ, s tým že ak je zrejmé, že svoje presvedčenie žiadateľ prejavuje najmä s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok, na udelenie medzinárodnoprávnej ochrany, takéto činnosti nemôžu tvoriť základ nevyhnutný na udelenie štatútu utečenca. Len samotná skutočnosť, že žiadateľ v príspevkoch pokračuje aj po podaní žiadosti nemôže viesť k záveru o ich účelovosti. Žalovaný však súčasne príspevky žalobcu vyhodnotil aj ako aktivity nízkej intenzity a zanedbateľného dosahu, ktoré individualizované riziko prenasledovania nezakladajú. , pričom nemá za preukázané že by vzbudili pozornosť ruských štátnych orgánov (čo je všetko podľa názoru súdu v rozpore s vyhodnotením týchto príspevkov ako účelových), pričom žalobca sa môže subjektívnych obáv z prenasledovania zbaviť aj tak, že tieto príspevky zo sociálnych sietí stiahne.

74. V súvislosti s opätovným posúdením prípadu žalobcu súd opakovane pripomína, že v azylových veciach treba v prípade skúmania odôvodnenosti strachu z prenasledovania v zmysle aplikovať test „primeranej pravdepodobnosti“. Primeraná pravdepodobnosť nežiaduceho dôsledku návratu do krajiny pôvodu je daná vtedy, ak býva tento dôsledok v prípadoch obdobných prípadu žiadateľa nie ojedinelý. Neznamená to, že pravdepodobnosť, že nežiaduci dôsledok nastane, musí byť nutne vyššia ako pravdepodobnosť, že nenastane (tzn. že test „primeranej pravdepodobnosti“ predstavuje nižší dôkazný štandard ako v civilných veciach) [tým menej to znamená, že v prípade návratu do krajiny pôvodu musí byť nastanie nežiaduceho dôsledku prakticky isté (tzn. že test „primeranej pravdepodobnosti“ predstavuje a fortiori aj nižší dôkazný štandard ako štandard „nad všetku pochybnosť“ v trestných veciach)], ale to, že k nežiaducemu dôsledku v prípadoch obdobných prípadu žiadateľa dochádza natoľko často, že s ním ten, komu taký následok hrozí, musí počítať ako s celkom bežným javom, a nie ako s javom iba výnimočným.

75. V tomto smere sa správny súd nemôže stotožniť ani so závermi žalovaného ktorý na jednom mieste považuje za nedostatočný počet 35 prípadov obžalovaných za protivojnové aktivity v Moskovskej oblasti z populáciou 8 miliónov a 273 trestných konaní za „šírenie falošných informácií o armáde“ v 146 miliónovej populácii v Rusku. Ide o pohľad zjednodušujúci, keď zjavne vyžaduje určitý počet trestných stíhaní vo vzťahu k populácii v oblasti alebo celej krajine, aby takýto jav považoval za bežný. Takýto názor však má relevanciu iba v prípade, ak „protivojnové aktivity“ v Moskovskej oblasti vyvíja fakticky celá 8 miliónová populácia a „šírenie falošných informácií o armáde“ celá Ruská populácia t.j. 146 miliónov obyvateľov. Nie je predsa vôbec zrejmé aká časť populácie sa v represívne nastavenom ruskom režime fakticky skutkov ktoré sú tvrdo postihované dopúšťa. Taktiež je nenáležité argumentovať že nie sú známe úplné skutkové okolnosti každého jedného prípadu, a preto nie je možné zhodnotiť či ide o prípady podobné žalobcovi, nakoľko v takom prípade by drvivá väčšina správ o krajinách pôvodu bola prakticky nepoužiteľná. Informácia o počte odsúdených za prejavovanie politických názorov by bola v podstate len štatisticky bezvýznamným faktom lebo by nikdy nedokázala zodpovedať otázku žalovaného či ide o skutkovo obdobné prípady ako v prípade žalobcu.

76. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2023 sp. zn. ).

77. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že existencia predchádzajúceho prenasledovania nie je podmienkou pre udelenie azylu, ktorú by vyžadoval Dohovor z roku 1951 či . K dôkaznému štandardu pri posudzovaní opodstatnenosti strachu pred prenasledovaním najvyšší správny súd uvádza, že určenie opodstatnenosti strachu pred prenasledovaním predstavuje hypotézu alebo akýsi pokus predpokladať, čo sa stane so žiadateľom o azyl v budúcnosti v prípade, ak bude vrátený do krajiny pôvodu. Správny orgán je povinný vziať do úvahy všetky dôkazy a posúdiť mieru pravdepodobnosti, že môže dôjsť k zlému zaobchádzaniu, ktorého sa žiadateľ obáva. Na základe tohto posúdenia rizika má následne správny orgán vyhodnotiť či je naplnený štandard opodstatneného strachu. Je potrebné, aby správne orgány na tento účel aplikovali správny dôkazný štandard. Najbežnejšie používaným štandardom dokazovania pri posudzovaní opodstatneného strachu z prenasledovania je „primeraná miera pravdepodobnosti“.

78. Najvyšší správny súd SR aj vo svojich ďalších rozhodnutiach rozvádza (pozri bod 34 rozsudku Najvyššieho správneho súdu z 30. marca 2023 sp. zn. ), že "primeraná pravdepodobnosť nežiaduceho dôsledku návratu do krajiny pôvodu (...) je daná vtedy, ak býva tento dôsledok v prípadoch obdobných prípadu žiadateľa nie ojedinelý. Neznamená to, že pravdepodobnosť, že nežiaduci dôsledok nastane, musí byť nutne vyššia ako pravdepodobnosť, že nenastane (tzn. že test "primeranej pravdepodobnosti" predstavuje nižší dôkazný štandard ako v civilných veciach) [tým menej to znamená, že v prípade návratu do krajiny pôvodu musí byť nastanie nežiaduceho dôsledku prakticky isté (tzn. že test "primeranej pravdepodobnosti" predstavuje a fortiori aj nižší dôkazný štandard ako štandard "nad všetku pochybnosť" v trestných veciach)], ale to, že k nežiaducemu dôsledku v prípadoch obdobných prípadu žiadateľa dochádza natoľko často, že s ním ten, komu taký následok hrozí, musí počítať ako s celkom bežným javom, a nie ako s javom iba výnimočným."

79. Od žiadateľa sa teda nevyžaduje preukázať jasnú pravdepodobnosť prenasledovania v prípade návratu do vlasti aj vzhľadom na subjektívny prvok strachu zakotvený v definícii utečenca. Uvedenými východiskami sa však žalovaný neriadil, keďže skutočnosti, ktoré boli nesporné, avšak nastali pred samotnou zmenou situácie v Rusku v roku 2022 vyhodnotil v podstate v neprospech žalobcu (vybavovanie pasu, návšteva pohrebu) pričom uverejňovanie príspevkov na sociálnych sieťach po začatí vojnového konfliktu vyhodnotil ako nízkej intenzity, bez dosahu, bez toho aby sa o nich dozvedeli štátne orgány (a v podstate bez ďalšieho predpokladá že sa o nich štátne orgány ani nedozvedia a nepriamo úkoluje žalobcu pred návratom do krajiny pôvodu ich vymazať) a súčasne príspevky žalobcu uverejňované po podaní žiadosti o azyl vyhodnotil ako zrejme účelové, bez toho aby okrem prebiehajúceho azylového konania pre takýto záver, mal aj iný dôkaz.

80. Nepreskúmateľnosť – vnútornú rozpornosť rozhodnutia žalovaného vidí správny súd aj skutočnosti že na jednej strane žalovaný nevidel individuálne riziká prenasledovania žalobcu, keď okrem iného nemal za preukázané že by sa o žalobcom prezentovaných názoroch dozvedeli ruské orgány na strane druhej však konštatoval, že možno potvrdiť pravdepodobnosť toho, že by žalobca po návrate do Ruska mohol upútať pozornosť štátnych orgánov a nevylúčil že by bol následnej aj podrobený dôslednejším kontrolám a výsluchom. Žalovaný nezistil informácie, že by osoby z profilom žalobcu boli sankcionované alebo trestné stíhané v prípade že zo svojich sietí stiahnu príspevky, ktoré súviseli s vojenským konfliktom najmä tie ktoré žalobca zverejnil po podaní žiadosti o azyl na území SR. (to že žalobca svoje príspevky nestiahol a ani nemá právnu povinnosť ich stiahnuť žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnotil a nezohľadnil) Nie je však zrejmé, prečo na jednej strane žalovaný príspevky žalobcu považoval za aktivity nízke intenzity a zanedbateľného dosahu a na strane druhej posudzoval čo žalobcovi hrozí/ nehrozí v prípade že tieto príspevky zo sociálnych sietí stiahne. Zrejmé taktiež nie je zrejmé z čoho žalovaný vychádza, keď sa spolieha na skutočnosť, že stiahnutím príspevkov zo sociálnych sietí žalobca dokáže zabezpečiť, že takto raz v internetovom priestore zverejnený obsah navždy zmizne, keďže je všeobecne známe že, akonáhle dáta opustia zariadenie, stráca nad nimi uživateľ kontrolu. Vďaka zálohovaniu, zdieľaniu a archivácii je takmer nemožné zmazať obsah zo sociálnych sietí úplne a natrvalo. Ktokoľvek môže zdieľaný obsah uložiť, stiahnuť alebo preposlať skôr, než ho stihnete zmazať. Rôzne internetové vyhľadávače pravidelne ukladajú snímky webu. Vyhľadávače si tiež ukladajú staršie verzie stránok (tzv. cache). Sociálne siete aj po zmazaní príspevku môžu uchovávať kópie na serveroch platforiem alebo v zdieľaných správach.

81. K stiahnutiu príspevkov zo sociálnych sietí a celkovo k schopnostiam a možnostiam žalobcu učiniť tak technologickým postupom ktorý zabezpečí že uvedené dáta a príspevky nebudú dohľadateľné, je

potrebné zaujať jasné stanovisko, aj z poukazom na polytematickú správu z 19.11.2024 v ktorej sa okrem iného uvádza „V niektorých zriedkavých prípadoch môže dôjsť k zatknutiu až niekoľko dní po hraničnej kontrole. „na ľudí pri hraničných kontrolách sa vyvíja nátlak, aby odomkli svoje inteligentné zariadenia, hoci ruské zákony v zásade zaručujú utajenie korešpondencie. Na vyhľadávanie konkrétnych tém v správach, emailoch a textových správach v inteligentnom zariadení sa používajú kľúčové slová. Podľa jedného technologického experta sa kontrola inteligentných zariadení za posledné dva roky zlepšila a na niektorých ruských hraničných priechodoch sa začali používať zariadenia, ktoré umožňujú napríklad všetky údaje stiahnuté do telefónu ďalej analyzovať počítačom. ...“

82. Z obsahu spisu teda vyplýva, že žalobca sa pri návrate do krajiny pôvodu s vysokou pravdepodobnosťou pre jeho dlhodobý pobyt na Ukrajine bude musieť podrobiť dôkladnému výsluchu a preverovaniu, vrátane preverenia jeho mobilného zariadenia. Okrem skutočnosti, že už v danom procese prichádza od úvahy zistenie obsahu všetkých jeho príspevkov nahliadnutím na jeho (podľa zistenia súdu stále verejný) profil, aj v prípade ak by postupoval podľa rád naznačených žalovaným a tieto príspevky vymazal, nie je zrejmé či takéto príspevky neostávajú ako dáta v pamäti zariadenia a sociálnej siete či žalobca disponuje schopnosťami vykonať výmaz dát z internetu a všetkých svojich zariadení tak aby neboli ruskými štátnymi orgánmi dohľadateľné.

83. Správny súd má za to v danom prípade bol žalovaný povinný nielen zohľadniť celý obsah administratívneho spisu a predovšetkým ním zabezpečených polytématických správ ale súčasne individuálne okolnosti na strane žalobcu posúdiť komplexne t.j. vo vzájomne súvislosti bez ich izolovaného posudzovania a posúdiť žalobcu ako žiadateľa o azyl sur place(teda nie „aj z pohľadu utečenca sur place) ktorý ako občan RF, žijúci dlhodobo na Ukrajine, z ktorou je Rusko od roku 2022 vo vojnovom konflikte ( to je práve určujúci moment zmeny situácie v domovskej krajine, obzvlášť vo vzťahu k Ukrajine), ktorý má na Ukrajine príbuzných, ktorého syn bojuje v ukrajinskej (nepriateľskej) armáde, po začatí konfliktu sa do Ruska nevrátil a nijak mu podporu nevyjadril s tým, že preukázateľne na sociálnej sieti po začatí konfliktu zverejnil žalovaným analyzované príspevky pred podaním žiadosti o azyl (vyjadrujúce jednoznačnú podporu Ukrajine) a po podaní žiadosti o azyl príspevky majúce podľa vyjadrenia samotného žalovaného protivojnový, satirický, karikatúrny charakter.

84. Správny súd zastáva názor, že žalobca v prípade prekročenia ruských hraníc a jeho návratu do domovskej krajiny môže mať oprávnené pochybnosti že o týchto jeho názoroch na politiku Ruska a vojnu na Ukrajine sa nedozvedia aj ruské štátne orgány. Z administratívneho spisu nevyplýva nič čo by naznačovalo opak. Sám žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že príslušníci pohraničnej stráže alebo Federálnej bezpečnostnej služby Ruska podrobujú občanov, navracajúcich sa do Ruska po dlhodobejšom pobyte v zahraničí dôslednejším kontrolám alebo výsluchom. Niektoré trestné stíhania boli zrejme začaté po tom, ako úradníci skontrolovali mobilný telefón danej osoby na hranici. V Rusku je čoraz viac ľudí stíhaných na základe vykonštruovaných obvinení.

85. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne zameral na izolované vyhodnotenie jednotlivých skutočností bez ich komplexného posúdenia. Pričom v azylovom práve je rozhodujúce, nielen ako konanie žalobcu vnímajú orgány krajiny pôvodu ale aj ako by konanie žalobcu vnímali orgány krajiny pôvodu, v momente ako sa o ňom dozvedia. Teda či by mu pripisovali (imputuvali) postavenie disidenta, a práve z toho môže prameniť riziko. Z uvedeného pohľadu však žalovaný vôbec postavenie žalobcu nevyhodnotil. Keďže žalovaný opomenul riadne vyhodnotiť všetky dôkazy a nevykonal ich analýzu, jeho rozhodnutie je nelogické, vnútorne rozporné a nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné

86. Žalovaný pochybil, keď príspevky žalobcu na sociálnych sieťach, v ktorých kritizoval ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a prezidenta O. H. (vrátane karikatúr zobrazujúcich H. ako P. s nápisom „Putler kaput“ či označení ako „sadista“ a „paranoidný psychopát“) vyhodnotil ako „pasívne prejavy nízkej intenzity s nulovým dosahom“

87. Správny súd považuje za neprípustný argument žalovaného, ktorým žalobcovi odporučil, aby svoje protivojnové príspevky zo sociálnych sietí stiahol (vymazal), ak sa obáva prenasledovania Takáto argumentácia je v priamom rozpore s princípmi ochrany základných ľudských práv a slobôd, konkrétne so slobodou prejavu. Žalovaný týmto fakticky od žalobcu požaduje, aby sa vzdal svojho politického presvedčenia a prejavu svojich práv len preto, aby vyhovel represívnemu režimu v krajine pôvodu.. Medzinárodná ochrana (azyl) slúži práve na ochranu osôb, ktoré nemôžu vo svojej

vlasti slobodne prejavovať svoje politické názory bez rizika prenasledovania. Požiadavka správneho orgánu na „sebacenzúru“ žiadateľa je preto nenáležitá a nemôže byť použitá ako argument znižujúci opodstatnenosť obáv z prenasledovania.

88. Žalovaný rovnako nesprávne vyhodnotil otázku, či sa ruské štátne orgány môžu o týchto názoroch dozvedieť. Sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí priznal a potvrdil, že príslušníci ruských pohraničných orgánov a Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) podrobujú navracajúcich sa občanov po dlhodobom pobyte v zahraničí prísnym kontrolám, výsluchom a prehliadaniu ich mobilných telefónov a iných elektronických zariadení za účelom detekcie protizákonného alebo protivojnového obsahu Za tejto situácie je nepochybné, že pri pokuse o návrat do Ruska by bol žalobca podrobený takejto kontrole, pri ktorej by boli odhalené jeho protivojnové statusy, karikatúry a vyjadrenia na sociálnych sieťach.

89. Správy o krajine pôvodu jednoznačne naznačujú že v Ruskej federácii dochádza k masívnemu a systematickému prenasledovaniu a uväzňovaniu osôb za akékoľvek, aj minimálne prejavy nesúhlasu s vojnou na Ukrajine (označované režimom za „šírenie falošných správ o armáde“ alebo „diskreditáciu armády“) Prípady z administratívneho spisu (napr. odsúdenie kaderníčky z Petrohradu na viac ako 5 rokov odňatia slobody na základe udania susedy za protivojnové príspevky) smerujú k záveru, že represie sa netýkajú len mediálne známych aktivistov, ale aj úplne bežných občanov s minimálnym dosahom na sociálnych sieťach . Tvrdenie žalovaného, že prenasledovanie hrozí len exponovaným osobám je preto v priamom rozpore s informáciami o krajine pôvodu.

90. Súd zdôrazňuje, že v azylovom konaní sa uplatňuje test „primeranej pravdepodobnosti“ Na základe tohto testu nie je potrebné preukázať stopercentnú istotu, že žalobca bude po návrate uväznený, ale postačuje preukázať, že takéto nežiaduce dôsledky sú v obdobných prípadoch bežným, nie ojedinelým javom.

91. Žalobcovi nemožno pripisovať k tiaži ani to, že si ponechal ruské štátne občianstvo a nepožiadal o ukrajinské. Žalobca v doplňujúcom pohovore logicky vysvetlil, že na získanie ukrajinského občianstva nemal dostatok finančných prostriedkov (požadovaný preukázateľný zostatok na účte vo výške 6 000 USD) Ponechanie si občianstva krajiny pôvodu v žiadnom prípade nevylučuje existenciu opodstatneného strachu z prenasledovania zo strany tohto štátu. Opätovne treba poukázať na skutočnosť, že v prípade žalobcu sa jedná o žiadateľa o azyl „sur place“ a teda čo žalobca urobil/ neurobil , mohol/nemusel urobiť pred zmenou situácie v jeho domovskej krajine v roku 2022 nemôže mať podstatný vplyv na posúdenie opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania. Žalobca počas celého azylového konania vypovedal konzistentne, hodnoverne a jeho dôveryhodnosť nebola žalovaným nijako spochybnená. Za takejto situácie, ak mal žalovaný pochybnosti o reálnom dosahu príspevkov žalobcu alebo o tom, či sa o nich ruské orgány dozvedia, bol povinný aplikovať medzinárodne uznávanú zásadu „benefit of the doubt“ (v pochybnostiach v prospech žiadateľa) Žalovaný však postupoval presne opačne – všetky zistené skutočnosti vyhodnotil reštriktívne a selektívne v neprospech žalobcu.

92. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu . Žalovaný je povinný vziať do úvahy všetky skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, upustiť od argumentácie vyžadujúcej od žalobcu odstraňovanie prejavov jeho politického názoru , aplikovať test primeranej pravdepodobnosti v súlade s judikatúrou a rozhodnúť o udelení medzinárodnej ochrany žalobcovi v súlade so .

93. Vzhľadom k uvedenému, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie vo výrokoch 1/ o neudelení azylu a 2/ neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa , v spojení s pre jeho nepreskúmateľnosť, a dôvod že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedené dopadá aj na posúdenie existencie dôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa . .

94. Úlohou žalovaného bude posúdiť postavenie žalobcu vzhľadom na naznačené kritéria, pričom, na pamäti bude mať predovšetkým skutočnosť, že v danom prípade sa aj podľa obsahu žiadosti žalobcu jedná o prípad prospektívneho rozhodovania t.j. keďže ustanovenie pracuje s pojmom strachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym prvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná predovšetkým možnosť budúceho prenasledovania.

95. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný pre posúdenie opodstatnenosti strachu z prenasledovania žalobcu predovšetkým posúdil dôsledky, ktorým by žalobca, čelil v prípade, keby sa vrátil do krajiny pôvodu, teda do Ruska.

96. Prihliadne pritom na všetky individuálne okolnosti jeho prípadu komplexne a riziká ktoré žalobcovi hrozia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, či príspevky ktoré uverejnil na sociálnych sieťach pred podaním žiadosti o azyl, po jej podaní, ako aj v priebehu súdnych konaní môžu byť prisudzované žalobcovi a či a ako také môžu vzbudiť záujem štátnych orgánov a aké následky za takéto konanie v krajine pôvodu mu hrozia(zohľadniť musí pritom obsah všetkých správ o krajine pôvodu ktoré si zabezpečil) a následne na základe toho rozhodne, či strach žalobcu vyplývajúci z jeho azylového príbehu je opodstatnený a či z azylovo relevantného dôvodu. Žalovaný svoje závery jasne a zrozumiteľne odôvodní.

97. Argumentácia žalovaného v jeho vyjadrení a duplike, ktorá poukazovala na konkrétne správy zo zabezpečených polytematických správ, a ak chcel žalovaný takýmito skutočnosťami odôvodniť svoje rozhodnutie, mal tak učiniť už pri jeho vydávaní v písomnom odôvodnení. Dopĺňanie dôvodov rozhodnutia nebodaj skutkových zistení až vo vyjadreniach v priebehu správneho súdneho konania je neprístupné. Z uvedeného dôvodu sa takýmito tvrdeniami žalovaného súdu nezaoberal.

98. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

99. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa a s poukazom na výsledok konania podľa , žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu.

100. O výške trov konania rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [ a ]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [ ]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm. a)]; ide o konania o správnej žalobe podľa a [písm. b)]; je žalovaným Centrum právnej pomoci [písm. c)].