Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/114/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičkovej, v právnom spore žalobcu: Y. P., M. XXX, okres Gelnica O.. XX.X.XXXX, zastúpeného advokátom JUDr. Michal Michalovčík, Svidník, Makovická 20, proti žalovanému: VÚB Leasing, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 318 045, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Námestie svätého Egídia 93, IČO: 44 250 029, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Jozef Beňo, PhD., o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -88 z 15. januára 2020

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví sčasti vyhovel žalobe o primerané finančné zadosťučinenie podľa o ochrane spotrebiteľa. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že v zmysle právoplatného rozsudku konajúceho súdu sp. zn. zo 16.8.2018 žalobca bol plne úspešný pri ochrane svojich spotrebiteľských práv, keď o. i. bolo rozhodnuté aj o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu 3 246,66 € s príslušenstvom, ktoré žalovanému vzniklo z dôvodu, že od žalobcu na základe úverovej zmluvy č. 120138009 z 19.11.2013, predmetom ktorej bolo úverové financovanie časti kúpnej ceny motorového vozidla (1 819,35 €) a úverové financovanie doplnkového tovaru a služieb (423 €) prostredníctvom poskytnutého úveru 2 242,35 € s ročnou úrokovou sadbou 39 %, RPMN 39 %, priemernou RPMN 23,83 %, ktorý úver mal byť splatený v 50 splátkach po 83,58 € s konečnou splatnosťou 1/2018, prijal plnenie 5 066,01 €, hoci poskytnutý úver 1 819,35 € pre rozpor úverovej zmluvy s ustanovením a (prekročenie úrokovej sadzby o 100 %, nesprávna RPMN) je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vec právne posúdil podľa o ochrane spotrebiteľa konštatujúc, že nakoľko v danom prípade právoplatným rozsudkom konajúceho súdu vo veci sp. zn. (ďalej aj len ako tzv. „základné konanie“) bolo konštatované porušenie povinnosti dodávateľa a práva spotrebiteľa, v zmysle žalobcovi ako spotrebiteľovi vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto má mať sankčnú, relutárnu a odradzujúcu funkciu, aby dodávateľ voči spotrebiteľovi sa nedopúšťal recidívy a je dané bez toho, aby porušenie spotrebiteľských práv alebo povinností voči spotrebiteľovi spôsobovalo na strane spotrebiteľa akúkoľvek ujmu, nakoľko postačuje už samotná spôsobilosť mu ujmu spôsobiť, a to bez ohľadu na to, či žalovaný bezdôvodné obohatenie žalobcovi už vydal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovi vznikla nemajetková ujma v súvislosti s nekalými praktikami a konaním žalovaného, ktorý v rámci závislých zmlúv o kúpe motorového vozidla poskytoval spotrebiteľské úvery na financovanie časti kúpnej ceny ojazdených motorových vozidiel, pričom v prípade žalobcu dokonca išlo o vozidlo nepojazdné, ktoré žalobca bol povinný si opraviť sám na vlastné náklady, pričom toto bezpodmienečne potreboval. Výpoveďou žalobcu mal za preukázané, že žalobca aj počas uplatňovania svojich nárokov v základnom konaní musel znášať nekalé konanie zo strany žalovaného, resp. ním poverenej vymáhačskej spoločnosti, musel znášať hrozby a zastrašovanie spojené s uplatňovaním vyfabulovaných práv k motorovému vozidlu a reálne mu hrozilo odňatie vozidla, tiež musel znášať náklady spojené s nepoctivým vymáhaním domnelých záväzkov voči nemu, ako aj problémy spojené s opravou motorového vozidla a ich dopad na rodinu žalobcu, ďalší postup žalovaného pri riešení reklamácie, ktorý neuznal tvrdenia žalobcu, že k poškodeniu motorového vozidla nedošlo jeho zavinením a napriek tomu naďalej vymáhal od žalobcu pohľadávky, zmluvné pokuty a úroky, na ktoré nemal nárok. Súd priznal preto žalobcovi uplatnené finančné zadosťučinenie, ktoré na základe svojej úvahy oproti žalobcom požadovaných 3 000 € vzhľadom na výšku vydaného bezdôvodného obohatenia a na skutočnosť, že motorové vozidlo žalobca naďalej užíva a po oprave je prevádzkyschopné, uznal za opodstatnené (primerané) v rozsahu 1 500 €, a vo zvyšku (1 500 €) žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že v danom prípade výška prisúdeného nároku závisela od úvahy súdu, vyhodnotil, že žalobca v konaní, čo do základu nároku mal plný úspech, a preto mu v zmysle a ods. 1 priznal nárok na plnú náhradu jeho trov.

3. Proti tomuto rozsudku žalovaný (ďalej aj len ako „odvolateľ“) podáva odvolanie z odvolacích dôvodov ustanovených v a a navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, event. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Považuje za nemožné, aby dôsledkom akéhokoľvek úspešného uplatnenia porušenia práva spotrebiteľa malo byť automaticky priznané finančné zadosťučinenie, pretože takéto zadosťučinenie podľa neho je namieste ako osobitná kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii, ktorá by mala byť nielen tvrdená, ale ako ujma by sa mala aj javiť a mala by byť preukázaná. Iný, ako odvolateľom zaujatý výklad danej zákonnej úpravy podľa neho by mohol viesť k narušeniu proporcionality konkrétneho právneho vzťahu a v istom zmysle aj k možnému zneužitiu ochrany, ktorá sa poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej strane záväzkového vzťahu.

4. Podľa odvolateľa v danej veci ide o prípad, kedy bežné nástroje právnej ochrany, akými sú získanie právnej pomoci a následné poskytnutie súdnej ochrany na všeobecnom súde, boli postačujúce na to, aby žalobca sa domohol ochrany svojho práva. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v uvedenej výške by už nebolo len dorovnaním spotrebiteľovho nároku voči dodávateľovi, ale išlo by už o jeho zisk, a to vzhľadom na to, že žalovaný žalobcovi už vrátil všetky prostriedky nad poskytnutú istinu úveru, a teda správanie veriteľa nie je spôsobilé privodiť žalobcovi žiadnu ujmu. Má za to, že súdom uplatnená zákonná sankcia, že žalovaným poskytnutý úver je bezúročným a bez poplatkov, pre žalobcu je dostatočnou satisfakciou a na rozdiel od nemajetkovej ujmy tak, ako ju chápe ustanovenie §11 a nasl. o. z., prípadne zákon o odškodňovaní obetí trestných činov, ktoré sa uplatnia v prípadoch, keď neexistuje žiaden iný spôsob odškodnenia obetí, v prípade ochrany spotrebiteľa existuje dostupný primárny spôsob ochrany, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako sa ho žalobca domohol aj v tomto prípade.

5. Podľa názoru žalobcu k odvolaniu protistrany vyjadreného v podaní z 25.2.2020 odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a navrhuje preto, aby odvolací súd ho potvrdil. Bráni sa, že vzhľadom na to, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves v základnej veci po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke dňom 1.9.2018 bolo právoplatne, a preto záväzne definované porušenie spotrebiteľského práva, súd konajúci o primeranom finančnom zadosťučinení ani nemôže dôjsť k iným záverom ohľadne tejto otázky, než ako táto bola zistená a vyriešená v danom súdnom konaní. Predpoklad pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie zo strany súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí bol preto vyhodnotený správne a tiež správne bola vyhodnotená aj intenzita porušenia spotrebiteľského práva v spojení s tým, ako je táto otázka definovaná rozsudkom v základnej veci a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Podľa žalobcu právo na primerané finančné zadosťučinenie je dané bez toho, aby porušenie spotrebiteľských práv alebo povinností voči spotrebiteľovi tomuto spôsobovalo akúkoľvek ujmu, pretože ako súd prvej inštancie správne uzavrel, postačuje už samotná spôsobilosť ujmu spôsobiť. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia žalobca ani nepreukazuje, nakoľko táto

závisí od voľnej úvahy súdu. Za nemajetkovú ujmu spotrebiteľa pritom je možné považovať obmedzenie spotrebiteľského komfortu vo všetkých oblastiach života spotrebiteľa, najmä však vo finančnom obmedzení, ktoré žalobcovi vznikli, a to bez ohľadu na to, že žalovaný bezdôvodné obohatenie vydal a akým spôsobom sa tak stalo. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia pre poškodeného spotrebiteľa nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky a toto môže pozostávať aj z náhrady morálnej ujmy ako satisfakcie za stav, ktorý spotrebiteľ musel trpieť.

6. V danom prípade zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému obohateniu sa na úkor žalobcu, ktorý po dlhší čas bol reálne obmedzený v disponovaní minimálne so sumou vo výške 3 246,66 € a žalobca dokonca aj počas uplatňovania svojich nárokov na okresnom súde v základnej veci musel znášať nekalé konanie zo strany žalovaného, resp. ním poverenej vymáhačskej spoločnosti tak, ako sa s obranou žalobcu stotožnil aj súd prvej inštancie a ako to opisuje v 26. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca zastáva preto názor, že napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie priznané primerané finančné zadosťučinenie logicky a správne zodpovedá zmyslu a cieľu právnej úpravy primeraného finančného zadosťučinenia.

7. Žalovaný v replike znova zdôrazňuje, že primerané finančné zadosťučinenie je namieste ako osobitná kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii, pričom v tu posudzovanom spore dostatočnou satisfakciou pre žalobcu by malo byť to, že bol úspešným v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podotýka, že hoci výšku primeraného finančného zadosťučinenia určuje súd voľnou úvahou, musí pritom vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, ako i na intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov.

8. Žalobca, zástupcovi ktorého replika žalovaného bola doručená 4.6.2020, nevyužil svoje zákonné právo a na repliku duplikou neodpovedal. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci nepodala.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania preskúmal podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ( a 355 a nasl. o odvolaní).

10. Odvolaním je napadnutý len vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a závisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania. Rozsudok vo zvyšku (zamietavý výrok) odvolaním napadnutý nebol, nadobudol preto právoplatnosť a nemohol byť preto predmetom odvolacieho prieskumu ( a ).

11. Odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil postupom podľa a , lebo súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, správne sa vysporiadal so zákonnými podmienkami pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi a vo veci aj správne rozhodol, pokiaľ žalobe aspoň sčasti vyhovel a aj odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenou skutkovom stave. Z týchto dôvodov odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako je uvedené zhora a v odôvodnení tohto svojho rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorých správnosť a zákonnosť nie sú spôsobilé spochybniť ani odvolacie námietky žalovaného.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 23.6.2021 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 17.6.2021 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu, pričom tieto zástupcovi žalobcu na jeho žiadosť boli oznámené aj elektronickými prostriedkami ( a za použitia ).

13. K vecne správnym, zákonným, výstižným a presvedčivým dôvodom napadnutého rozsudku reagujúc na odôvodnenie podaného odvolania, odvolací súd dopĺňa:

14. V danom prípade otázka hmotnoprávneho vzťahu strán v podobe žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom vykonávaného porušovania zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa ustanoveného práva žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúceho z kúpnej zmluvy z 19.11.2013 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, medzi stranami bola riešená a v prospech žalujúceho spotrebiteľa dňom 1.9.2018 právoplatne, nezmeniteľne a pre sporové strany preto záväzne ( ) vyriešená v súdnom spore sp. zn. . V dôsledku toho vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil, žalovanému právoplatným rozsudkom súdu bola uložená povinnosť žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenia v rozsahu 3 246,66 € s príslušenstvom. Z existencie tohto právoplatného rozsudku súdu v základnej veci vyplýva otázka, ktorá pre správne rozhodnutie súdu v tu posudzovanej veci je podstatnou (rozhodujúcou), a treba sa ňou preto zaoberať. Touto otázkou je otázka prejudiciality spojená s týmto skorším súdnym rozhodnutím zakotvená v ustanovení , v zmysle ktorého, ako otázke, o ktorej má právo rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , bolo rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Znamená to tiež, že v tu posudzovanej veci súd ako predbežnú otázku nemôže znova riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán, pričom vonkoncom nie je rozhodujúce (podstatné), či súd v právoplatne skončenom konaní uplatnený nárok (porušenie práva žalujúceho spotrebiteľa) právne posúdil správne či nesprávne.

15. Súd prvej inštancie v danej veci presne takto, a teda zákonne a správne postupoval, keď vychádzajúc z hypotézy právnej normy zakotvujúcej právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za toto porušenie zodpovedá, o otázke porušenia práva spotrebiteľa nevykonával dokazovanie, ale zákonu zodpovedajúcim spôsobom ( ) prihliadol na právoplatný rozsudok súdu o hmotnoprávnom vzťahu medzi tými istými stranami sporu v tomto tzv. základnom konaní ako na rozsudok vydaný v súdnom konaní, v ktorom žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojich práv ustanovených v zákone o ochrane spotrebiteľa.

16. Následne súd prvej inštancie správne aplikoval režim ustanovený v o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Účelom finančného zadosťučinenia je pritom dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách. Jediným predpokladom, ktoré citované zákonné ustanovenie vyžaduje, je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba pritom rozumieť, že súd v prospech spotrebiteľa judikuje konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zodpovednosti za škodu, bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Toto zákonné ustanovenie žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, ako sa toho dovoláva žalovaný, nevyžaduje. Zákon pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) dôkazné bremeno je na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody (ujmy), príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo dokonca spravidla nereálne (viď rozsudok NS SR sp. zn. ). Neobstoja preto odvolacie námietky, ktorými odvolateľ sa dovoláva toho, aby žalobca preukázal, aká ujma mu vznikla v dôsledku porušenia jeho práv spotrebiteľa.

17. V preskúmavanej veci z obsahu spisu (najmä z rozsudku sp. zn. a jeho odôvodnenia) je zrejmé, že žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie svojich práv na ochranu pred bezdôvodným obohatením sa veriteľa na jeho úkor, keď jeho žalobe súd vo vzťahu k tomuto nároku v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal rozsudkom spotrebiteľovi vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca tak splnil predpoklad, ktorý v ustanovení vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby medzi stranami bol spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobca preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Súd prvej inštancie správne preto vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje. S poukazom na závažné porušenie práva žalobcu zo strany žalovaného, ktorého ochranu

na súde žalobca úspešne uplatnil, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné, pričom konanie žalobcu, ktorý ako spotrebiteľ voči žalovanému ako dodávateľovi si uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nie je možné považovať ani za šikanózne, ktoré by bolo v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že z povahy samotného inštitútu primerané finančné zadosťučinenie nie je náhradou škody, ani vydaním bezdôvodného obohatenia, ale je samostatným právnym inštitútom, ktorý má plniť sankčnú a odradzujúcu funkciu voči veriteľovi, neobstojí obrana žalovaného odvolávajúca sa na okolnosť, že vzhľadom na to, že on súdom priznané bezdôvodné obohatenie žalobcovi už vydal, žalobca by podľa neho už nemal mať nárok na primerané finančné zadosťučinenie, pretože na jeho strane by už vznikal akýsi zisk na úkor veriteľa. Primerané finančné zadosťučinenie nie je len navrátením veci do stavu pred porušením práv spotrebiteľa, prípadne pred porušením povinnosti veriteľa a tohto skôr odradí od koncipovania formulárových zmlúv obsahujúcich nekalé podmienky, neprimerane vysoké odplaty za poskytnutú službu a dodržiavanie ustanovení zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak môže pôsobiť voči veriteľovi ako sankcia a ak ho určitým spôsobom bude brzdiť v budúcnosti opakovať nekalé konanie, ak ho je možné priznať bez ohľadu na to, či veriteľ spotrebiteľovi nahradil už škody, či mu už vydal bezdôvodné obohatenie, pretože práve to je podstata tohto osobitného samostatného sankčného právneho inštitútu voči veriteľovi, aby mohla naplniť svoj sankčný a zároveň aj preventívny účel.

18. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení jeho výšky zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. V prejednávanej veci súd prvej inštancie tak učinil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne odôvodnil svoju úvahu o tom, na aké kritériá, hľadiská a okolnosti prihliadal pri stanovení primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia. Takto pri určení výšky priznaného zadosťučinenia správne dospel k záveru, že povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu primeraná je suma 1 500 €, ktorá zodpovedá svojmu účelu. Jednak žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytuje satisfakciu a skôr odradí žalovaného, ktorý je dodávateľom a veriteľom, od porušovania práv spotrebiteľov. Pri zvažovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie prihliadol na okolnosti, ktorým žalobca musel čeliť v tzv. základnom konaní, ako sú uvedené zhora. Výška priznaného finančného zadosťučinenia, ktorá má plniť funkciu účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany pre spotrebiteľa aj odvolaciemu súdu sa javí ako primeraná vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu.

19. Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil aj vo vzťahu k závisiacemu výroku o trovách konania, pretože tento správne a zákonne je založený na zásade úspechu ( a ods. 1 ).

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , ods. 1 a ods. 1 , v zmysle ktorých v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi bolo potrebné priznať nárok na plnú náhradu jeho trov proti neúspešnému žalovanému. Vzhľadom na povahu veci dôvody na aplikáciu na rozhodnutie o trovách konania odvolací súd mal za vylúčené. O výške náhrady trov v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é aj vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).