Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/370/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu V. zastúpenom JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, IČO: 42 230 691, proti žalovanému VÚB Leasing a.s., Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3 246,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 246,66 eur od 14.10.2017 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Michala Michalovčíka, vo výške 100 % do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok zo žaloby vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobným návrhom, doručeným súdu 3.10.2017, domáhal sa od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 3 246,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 246,66 eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému t.j. od 14.10.2017 až do zaplatenia a 100 %-nej náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.11.2013 bola medzi ním ako kupujúcim a AUTO DISCONT s.r.o., ako predávajúcim, uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla zn. Y. Y., Z.: H.1 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2 799 eur. Časť kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 979,60 eur (akontácia) bola zo strany žalobcu ako kupujúceho zaplatená predávajúcemu v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 1 819,35 eur mala byť predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru, na základe zmluvy o úvere č. 120138009, uzatvorenej medzi žalobcom ako prijímateľom úveru a žalovaným ako poskytovateľom úveru.

2. Pri podpise kúpnej zmluvy bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená zmluva a zmluva o zabezpečení č. 120138009 (Quatro Car), predmetom ktorej bol aj spôsob financovania časti kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 1 819,35 eur (predmet financovania A) a doplnkového tovaru a služieb vo výške 423 eur (predmet financovania B) prostredníctvom žalovaným poskytnutého úveru. Celková suma, ktorú mal žalobca ako dlžník zaplatiť žalovanému ako veriteľovi je vo výške 4 179 eur. Zo strany žalobcu bola žalovanému na vrátenie úveru zaplatená suma spolu vo výške 5 066,01 eur.

3. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom, je spotrebiteľskou zmluvou. Z charakteru kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere vyplýva, že ide o závislé spotrebiteľské zmluvy, pričom zmluva o úvere je zároveň zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere. Žalobca uviedol, že úver mal byť výhradne určený aj čerpaný na financovanie konkrétneho tovaru, t.j. výlučne motorového vozidla na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný nad rámec financovania ceny motorového vozidla do výšky úveru zarátal aj sumu vo výške 423 eur, teda kúpnu cenu doplnkového tovaru a služieb (carlife, lekárničky a prípravy vozidla k predaju), hoci dodanie tejto ani nebolo predmetom kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu je započítanie kúpnej ceny doplnkového tovaru a služieb bez bližšej špecifikácie do výšky poskytnutého úveru, nekalou obchodnou praktikou žalovaného, ktorou dochádza k zvýšeniu poskytnutého úveru, resp. k refundácii nákladov úveru. Citoval ustanovenie § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platných a účinných v čase v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a mal za to, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Namietal nesprávnu výšku RPMN, výšku ročnej úrokovej sadzby. Poukázal na rozhodnutie SOI, ISOI v Prešove zo dňa 7.3.2012, v ktorom je konštatované nerešpektovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.

4. Nakoľko úver, poskytnutý žalobcovi, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného predstavuje rozdiel medzi tým, čo žalobca na tento úver doposiaľ žalovanému zaplatil (suma vo výške 5 066,01 eur ) a žalovaným skutočne poskytnutým plnením žalobcovi na úver (suma vo výške 1 819,35 eur), t.j. suma vo výške 3 246,66 eur.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že podľa jeho názoru zmluva o pôžičke je dojednaná v súlade s platným právom, je dostatočne určitá, obsahuje zhodné prejavy vôle účastníkov tohto konania byť ňou za dojednaných podmienok viazaný a za žiadnych okolností neobsahuje také nedostatky, na základe ktorých by ju bolo možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, tak ako sa domnieva žalobca. Vo vzťahu k námietke doplnkového tovaru uviedol, že doplnkový tovar bol žalobcovi poskytnutý spoločnosťou AUTO DISCONT s.r.o., ktorý je dodávateľom, žalovaný iba poskytol finančné prostriedky na kúpu tovaru a služieb v zmysle ZoSÚ (zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere). Prostriedky poskytnuté na financovanie predmetu financovania boli poskytnuté žalobcovi na základe jeho vzájomného dojednania s predávajúcim AUTO DISCONT s.r.o., a to v osobitnom spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu. Zmluva o pôžičke je vzájomne závislou zmluvou jednak s kúpnou zmluvou, predmetom ktorej bola kúpa predmetu financovania ako aj so spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi spoločnosťou AUTO DISCONT s.r.o. ako predávajúcim a poskytovateľom, predmetom ktorých bolo dodanie doplnkového tovaru a doplnkových služieb od spoločnosti AUTO DISCONT s.r.o. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 ZoSÚ, podľa ktorého zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

6. Vo vzťahu k námietke, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný poukázal na splátkový kalendár, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je podpísaný žalobcom a obsahuje termíny jednotlivých splátok s ich rozlíšením na istinu, úroky a poplatky a označil túto námietku za absolútne neopodstatnenú. K námietke, že zmluva o pôžičke neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti zmluvy žalovaný má za to, že v zmluve o pôžičke je v článku Spôsob financovania pôžičky uvedený počet splátok 50, termíny splátok 4. dňa v mesiaci a aj v zmluve o pôžičke je uvedená samostatne konečná splatnosť mesiacom a rokom 01/2018. Vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky. Ide o logické vyústenie vyššie uvedených údajov. Žalovaný dal do pozornosti závery rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, podľa ktorého Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Je toho názoru, že medzi tieto nepatrí ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, naopak patrí medzi ne údaj o úrokovej sadzbe, RPMN, výške splátky a podobne. Na

podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/39/2016 zo dňa 11.4.2017, v zmysle ktorého za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvolá voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Za týchto okolností potom súd uviedol, že čl. 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

7. Žalovaný k námietke ohľadom nesprávneho uvedenia výšky RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere poukázal na to, že v zmysle § 15 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Žalovaný poskytol žalobcovi úver prostredníctvom zmluvy o pôžičke v celkovej výške 2 242,35 eur, táto výška je uvedená v zmluve v časti „spôsob financovania“ ako výška úveru celkom a s touto výškou žalobca výslovne súhlasil. Úver bol poskytnutý na financovanie kúpy konkrétneho tovaru (doplatok kúpnej ceny motorového vozidla) a to v súlade s § 15 ZosÚ (zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere). O týchto skutočnostiach bol žalobca výslovne upovedomený jednak v predzmluvnom formulári v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) ZosÚ ako aj v zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) a s touto výškou súhlasil. Žiaden predpis platný na území Slovenskej republiky žiadnym spôsobom nelimituje čo má alebo nesmie tvoriť, čo má alebo nemá byť súčasťou istiny úveru. RPMN v preskúmavanej zmluve o pôžičke je vypočítané v súlade so vzorcom RPMN podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. a v zmluve je uvedená správne.

8. K žalobnej námietke ohľadom úrokovej sadzby vo výške 39 %, ktorá má údajne prevyšovať obvykle požadovanú úrokovú sadzbu na finančnom trhu, v dôsledku čoho má byť zároveň v rozpore s dobrými mravmi poukázal na ustanovenie § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 písm. g) a § 19 ods. 1, 2 ZosÚ, z ktorých je zrejmé, že za odplatu za spotrebiteľský úver sa považujú celkové náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) ZosÚ, ktoré sa na zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzajú jednak v celom čísle ako aj v ročnom percentuálnom údaji v podobe údaja RPMN. V tomto prípade bude v nadväznosti na dikciu citovaného § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka rozhodujúce skúmať, aká bola priemerná výška odplaty pri nebankovom poskytovateľovi finančných služieb v mieste a čase uzatvorenia zmluvy, pričom nemožno vychádzať z priemeru bankových úverov. Citovaným ustanovením zákonodarca nestanovil podrobeniu testu neprijateľnosti samotnú výšku úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ale výšku odplaty spotrebiteľského úveru. Odplatou za spotrebiteľský úver sa považujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) ZosÚ, ktoré sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzajú v celom čísle a v podobe údaja o RPMN. Poukázal na súhrnné informácie o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013 - RPMN vo výške 23,83 % i na to, že v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval vykonávací predpis ako tomu je v súčasnosti alebo ako tomu bolo do účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý by mal exaktne stanovovať maximálnu výšku odplaty. Zdôraznil aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tejto otázke (ešte v čase pred novelizáciou Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), pričom ani v jednom prípade nie je úroková sadzba rovnajúca sa RPMN vo výške pod 39 % považovaná za takú, ktorá by mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého je možné za určitých okolností posudzovať dojednanie o odplate v rozpore s dobrými mravmi, ak odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov (úrok/RPMN) prevyšuje 60 % ročne a nie ako je dojednané v zmluve o pôžičke 39 %, čo je odplata o takmer polovicu nižšia. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí z 21.12.2010 sp. zn. 8Cob/60/2010. Žalovaný poukázal na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012, ktorý uviedol: „Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní pôžičiek“. V spomínanom prípade, kde najvyšší súd dospel k záveru o výške úrokov, dohodnutej v rozpore s dobrými mravmi, išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých úroky presahovali takmer 4 až 5,5-násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne skutočnosti žalovaný má za to, že žalobný návrh je v celom rozsahu nedôvodný a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. V priebehu konania, dňom 1.1.2018, došlo k zániku žalovanej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130, a to jej rozdelením a následným zlúčením s nástupnickými spoločnosťami Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 a VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31318045. Podľa Projektu rozdelenia zlúčením zo dňa 11.12.2017, spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31318045 sa stáva právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti pokiaľ ide o produkty QCar a produkty Triangel - splátkový predaj. Všetky ostatné zložky podnikania, okrem uvedeného, preberá právny nástupca Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155. 10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, a to kúpnou zmluvou zo dňa 19.11.2013, zmluvou a zmluvou o zabezpečení č. 120138009, prehľadom úhrad zo dňa 21.7.2017, výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver, priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých NBS, rozhodnutím SOI, ISOI v Prešove zo dňa 7.3.2012, Projektom rozdelenia zlúčením uzavretom dňa 11.12.2017, Delimitačným protokolom zo dňa 24.1.2018, Prílohou k delimitačnému protokolu zo dňa 24.1.2018 a zistil tento skutkový stav: 11. Dňa 19.11.2013 bola medzi žalobcom ako kupujúcim a AUTO DISCONT s.r.o., ako predávajúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla zn. Y. Y., Z.: H. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2 799 eur. Časť kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 979,60 eur (akontácia) bola zo strany žalobcu zaplatená predávajúcemu v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 1 819,35 eur mala byť predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru, na základe zmluvy o úvere č. 120138009 uzatvorenej medzi žalobcom, v tom čase Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok a žalovaným. Predmetnou zmluvou bol dohodnutý spôsob financovania A s nasledovným obsahom: splátka bez poistenia 83,58 eur, splátka 83,58 eur, splátky uhradiť na účet Všeobecná úverová banka, a.s., počet splátok 50, termín konečnej splatnosti 01/2018, doba trvania zmluvy do zaplatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy a zmluvy o zabezpečení, spôsob úhrady bankovým prevodom, dátum prvej splátky 04.12.2013, ďalšie splátky sú splatné vždy 04. dňa v mesiaci, výška úveru celkom 2 242,34 eur, druh úveru - viazaný spotrebiteľský úver, celková čiastka 4 179 eur, celková čiastka s poistením 4 178 eur, ročná úroková sadzba 39 %. Predmet financovania B - doplnkový tovar a služby, carlife 200 eur, lekárnička 32 eur, príprava vozidla k predaju 191 eur, dohodnutá kúpna cena predmetu financovania B vo výške 423 eur. 12. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiaval žaloby, trval na uplatnenom nároku, a to vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko zdieľa názor, že v dôsledku preplatenia úveru, poskytnutého žalovaným na kúpu motorového vozidla, došlo na strane žalovaného k neoprávnenému majetkovému prospechu z dôvodov bližšie uvedených v žalobe. Pokiaľ sa jedná o stručné vymedzenie týchto dôvodov mal za to, že zmluva o poskytovaní úveru je bezúročná a bezpoplatková. Táto zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísané povinné náležitosti, obsahuje nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže žalovaný do nákladov úveru nezapočítava aj náklad na údajnú kúpnu cenu doplnkového tovaru, pričom kúpna zmluva v tomto rozsahu je neurčitá, žalobca nevedel, čo je doplnkový tovar a zo strany žalovaného resp. predajcu motorového vozidla takouto nekalou obchodnou praktikou dochádza len ku krytiu svojich nákladov na poskytovanie obdobných úverov. Tiež mal za to, že úrok, za ktorý bol mu poskytnutý úver, je v rozpore s dobrými mravmi, a teda dojednanie o úroku je podľa jeho názoru neplatné. Z týchto dôvodov uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca uviedol, že služby a doplnkový tovar vlastne nedostal a ani nevie, o čo išlo. Z jeho pohľadu cena za auto sa mu zdá veľmi prehnaná, teda to, čo má na základe zmluvy za kúpu auta zaplatiť. 13. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia z 26.10.2017 a na doplnenie poukázal na to, že vo vzťahu k tvrdenej absencii rozpisu splátok na jednotlivé položky zaujal jednoznačné stanovisko už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v uznesení sp.zn. 3Cdo 146/2017 z februára 2018. V zmysle tohto uznesenia je potrebné vykladať zákon o spotrebiteľských úveroch eurokonformne a zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že zákon nepožadoval rozpis splátok na jednotlivé položky. Odhliadnuc od stále rozdielnej rozhodovacej praxe súdov má žalovaný za to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je najvyššou súdnou inštanciou, a teda aj okresný súd je jeho právnym názorom viazaný.

Pokiaľ ide o tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti v dôsledku úrokovej sadzby, ktorá by mala byť v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný poukázal na to, že v zmysle zákona sa skúma RPMN, ktorá je v zmluve riadne vypočítaná a s ktorou bol žalobca oboznámený pred podpisom zmluvy. Úroková sadzba ako taká by mohla byť v rozpore s dobrými mravmi len za určitých podmienok, zákon to síce bližšie nešpecifikuje, avšak v podstate ustálená rozhodovacia prax zatiaľ ešte len viacerých krajských súdov jednoznačne potvrdzuje, že úroková sadzba môže byť považovaná za v rozpore s dobrými mravmi, ak prevyšuje 60 % ročne, čo nie je daný prípad. Pokiaľ ide o tvrdenú nevedomosť žalobcu o doplnkových službách alebo doplnkovom tovare, poukázal na druhú stranu zmluvy, kde v časti „predmet financovania B“ je vyšpecifikované, čo sa tým myslí a mal za to, že žalobca nemusel pristúpiť k uzavretiu zmluvy resp. mohol pred uzavretím zmluvy sám si vyžiadať doplňujúce informácie, ak mal pochybnosti o tom, čo podpisuje. Zmluva, jednotlivé žiadosti a informácie viazané k úveru, boli žalobcom riadne podpísané. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil náhradu trov konania.

14. Žalobca poukázal na to, že vo vzťahu k absencii náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sú preukázané viaceré absencie, nielen rozpis splátok, pričom každá jedna z chýbajúcich náležitostí ako ich vymedzuje zákon, spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Tvrdil, že RPMN nebola určená riadne ako to uvádza právna zástupkyňa žalovaného, pričom dôkaz opaku podložil listinným výpočtom RPMN v tomto konaní. Vo vzťahu k výške úrokovej sadzby ponechávame úrokovú sadzbu 39 % za poskytnutie „drobného úveru“ na posúdenie tohto súdu pre prípadný ním namietaný rozpor s dobrými mravmi.

15. Žalobca zdôraznil praktiku žalovaného, ktorá nasledovala po podaní žaloby, kedy sa žalovaný s odkazom na výhradu vlastníckeho práva k predmetu kúpy domáhal prevzatia tohto motorového vozidla, dokonca žalobcovi fakturuje naďalej náklady spojené s vymáhaním svojich pohľadávok, čím má za to, že nárok žalobcu je dôvodný.

16. Žalovaný dodal, že pokiaľ ide o tvrdenú nesprávnosť RPMN, žalobca ju vyvodzuje z toho, že cena za predmet financovania B by nemala byť súčasťou poskytnutej istiny. Uvedené nemôže považovať za pravdivé, v zmluve je jednoznačne uvedená suma istiny, ktorá bola využitá na dva predmety financovania tak ako sú definované v samotnej zmluve, preto do RPMN sa musela zahrnúť aj istina na predmet financovania B. 17. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 20. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 21. Podľa § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo vykladať zmluvu iba dodávateľovi. 22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 24. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 25. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania b) veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

27. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. Podľa § 215 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP"), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

33. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

34. Zmluva o úvere uzatvorená dňa 19.11.2013 medzi predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalovaného, ktorej obsah nemal

žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzatvoril žalobca ako nepodnikateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci. Na základe uvedenej zmluvy bola predchodcom žalovaného žalobcovi poskytnutý úver na kúpu motorového vozidla vo výške 1 819,35 eur. Žalobca na splatenie úveru uhradil doposiaľ sumu 5 066,01 eur čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad.

35. Žalobca namietal neprimerane vysokú úrokovú sadzbu uvedenú v predmetnej zmluve. Predchodca žalovaného vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu vo výške 39 %. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska zistených na internetovej stránke NBS, v mesiaci november 2013 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami 11,27 %. Je evidentné, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 19.11.2013, sa jedná o viac ako trojnásobné prekročenie tejto priemernej úrokovej sadzby. Je pritom všeobecne známe, že subjekty poskytujúce úvery z vlastných zdrojov, vyžadujú úroky vyššie než úroky požadované bankami v danom čase. Miera tohto prekročenia, v ktorej sú ešte úroky požadované nebankovými subjektmi akceptovateľné, však nesmie prekročiť rámec dobrých mravov. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011, v zmysle ktorého "Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni "zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek". Je možné poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 5.11.2014, ktorý uviedol: "Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľné a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. Súd tiež zdôraznil, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať. Aj podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 6Co/102/2016 zo dňa 25.7.2017, pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

36. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmlúv t.j. ku dňu 19.11.2013, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, sa zahrňovali údaje i o tých subjektoch finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Výška obvyklej odplaty musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravených § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

37. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy a dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Dobré mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti a nemennosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.

38. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, či dlžník uzatvára zmluvu v situácii preňho nepriaznivej. Preto v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu

na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Tiež je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie, a preto nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi

- dobrým mravom, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presiahne úrokovú mieru v dobe dojednania, obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

39. V danej veci úrok dojednaný v zmluve zo dňa 19.11.2013 prekročil 100 % priemernej úrokovej sadzby za úvery poskytované bankami v danom čase. Podľa ustálenej judikatúry súdov sú úroky akceptovateľné, pokiaľ neprekročia práve dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za úvery poskytované bankami. Vyššie úroky sú úroky v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd aj v danej veci úrok dojednaný v predmetnej zmluve považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom k tomu ustanovenie úverovej zmluvy v časti dohodnutých úrokov za neplatné. Z uvedeného dôvodu absentuje v zmluve náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona čl. 129/2010 Z.z.

40. Už len z tohto dôvodu sa predmetný úver podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca mal uhradiť predchodcovi žalovaného jemu poskytnutý úver bez zmluvných úrokov. Keďže žalobca uhradil viac, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Stručne sa však súd vyjadrí aj k ďalším skutočnostiam namietaným žalobcom v tomto konaní.

41. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považuje žalobcovi poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., je uvedenie nesprávnej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa v úverovej zmluve je práve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Ročná percentuálna miera nákladov je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť jednorazové, ktoré sa zvyčajne platia na začiatku zmluvného vzťahu t.j. poplatok za poskytnutie úveru, administratívny poplatok a pod. a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru napr. poplatok za poistenie, ak je poistenie nevyhnutnou súčasťou úveru. V zmluve o úvere je RPMN uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, vo výške 39 %, pričom táto mala byť vo výške 58,69 %. Suma 423 eur na doplnkový tovar a služby nemala byť súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g/ a i/ zákona č. 129/2010 Z. z.), preto je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

42. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom súd uvádza, že v zmluve je skutočne uvedená len výška mesačnej splátky a priamo zo zmluvy nevyplýva, aká časť splátky resp. v akom poradí je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na poplatky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a C. K., v ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m) Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m) Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave.

43. Na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016 reagovala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým s účinnosťou od 1.5.2018 upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny

by bol zákon o spotrebiteľských úveroch v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii Smernice išla, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Samotný zákonodarca tak priamo potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so Smernicou.

44. Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, v zmysle ktorého eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy "výška" alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitie eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Uvedené ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

45. Na základe uvedeného súd konštatuje, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov nie je možné konštatovať, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.

46. Pokiaľ sa týka doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v predmetnej zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti len mesiacom január a rokom 2018. Podľa už uvádzaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016, článok 10 ods. 2 písm. b) smernice 2008/48 sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, pričom zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. V predmetnej zmluve zo dňa 19.11.2013 je uvedená výška mesačnej splátky a počet mesačných splátok, dátum prvej splátky 04.12.2013, dátum splátky v mesiaci vždy 04. dňa v mesiaci. Z uvedených údajov, a to počtu splátok, ich splatnosti a uvedenia mesiaca a roka splatnosti celého úveru je možné jednoduchým výpočtom dospieť k dátumu splatnosti úveru 04.01.2018. Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár, z ktorého vyplývala splatnosť a termíny splátok úveru a nadväzne je zrejmý aj termín konečnej splatnosti úveru. Preto je potrebné konštatovať, že z údajov uvedených v zmluve o poskytnutí pôžičky je možné termín splatnosti úveru bez ťažkostí správne vyvodiť.

47. V konaní nebolo sporné, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného spotrebiteľskú zmluvu č. 120138009 a to dňa 19.11.2013. Zmluvou bola schválená celková výška úveru po 1 819,35 eur. Žalovaným nebolo žiadnym spôsobom spochybnené tvrdenie žalobcu, že na zmluvu o úvere uhradil ku dňu podania žaloby 5 066,01 eur. Rozdiel medzi uhradenou sumou 5 066,01 eur a prijatým plnením zo strany žalobcu vo výške 1 819,35 eur predstavuje sumu 3 246,66 eur - preplatok, ktorého vydanie uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia.

48. Vychádzajúc z charakteru spotrebiteľského vzťahu zo silnejšej pozície žalovaného ako dodávateľa a veriteľa, s prihliadnutím na tento konkrétny prípad, súd je presvedčený o tom, že žalobca, ktorý nie je právne znalý, nemal vedomosť o tom, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a nemal vedomosť o tom, že žalovaný má právo na vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré reálne žalobcovi poskytol. Nakoľko úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

49. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z. aktuálnym ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi priznal úroky z omeškania odo dňa 14.10.2017, teda nasledujúcim dňom po doručení žaloby žalovanému. Ku dňu 14.10.2017 bola sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, preto súd priznal úroky vo výške 5,00 %.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 100 % čo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.

51. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.