Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Tk/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evelyn Neglia a prísediacich Márie Pilnej a Mgr. Daniela Synaka, v trestnej veci obvineného N. E. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , , , s poukazom na , , na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2021, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

N. E., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom N., t.č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 05.09.2020 v presne nezistenom čase od 18.30 hod. do 19.30 hod. v obci Neded v rodinnom dome č. 17 po slovnej výmene názorov s partnerkou C. N., ktorá chcela, aby odišiel z domácnosti, túto napadol s kuchynským nožom o celkovej dĺžke 320 mm, dĺžke čepele cca. 200 mm a šírke čepele v najširšom mieste cca. 35 mm, pričom poškodená, ktorá stála tvárou oproti nemu, sa voči útoku reflexívne bránila nastavením horných končatín pred oblasť tváre a hrudníka, čím jej vznikli bodnorezné rany na dlaniach. Proti horným končatinám poškodenej sa N. E. opakovane zahnal s nožom v ruke mechanizmom tzv. náprahu, pričom došlo k opakovanému vnoreniu noža v smere jeho dlhej osi do oboch predlaktí so vznikom dvoch priebodov ľavého predlaktia a jedného priebodu pravého predlaktia poškodenej. Následne N. E. bodol poškodenú C. N. do hrudníka v oblasti ľavého prsníka s jeho priebodom a vnorením až do pečene, potom opakovane bodol poškodenú do oblasti prednej brušnej steny ako aj do oblasti chrbta, ktoré prenikli až do dutiny brušnej a hrudnej, kde podmienili vznik bodných poranení vnútrobrušných a vnútrohrudných orgánov. V dôsledku tohto napadnutia a utrpených zranení došlo k pádu poškodenej na zem dole tvárou, kde N. E. pokračoval v útoku postupne ďalšími bodnoreznými nástrojmi, a to kuchynským nožom o celkovej dĺžke 242 mm, dĺžke čepele 135 mm a šírke čepele v najširšom mieste cca. 15 mm a kuchynským nožom o celkovej dĺžke cca. 215 mm, dĺžke čepele cca. 110 mm a šírke čepele v najširšom mieste cca. 17 mm, ktorými veľkou silou, razanciou, v relatívne rýchlom slede za sebou zasadil rany smerujúce proti rôznym častiam trupu poškodenej s najväčšou hustotou bodných poranení na ľavej bočnej ploche trupu, pričom išlo o zranenia prechádzajúce až do dutiny hrudnej a brušnej. Následne pokračoval v zasadzovaní bodných rán do tela poškodenej, pričom pri útoku použil aj nožnice s čiernou rukoväťou, pričom s pootvorenými nožnicami s veľkou silou a razanciou opakovane bodol poškodenú do ľavej dolnej končatiny v oblasti ľavého stehna vzadu hore, kde jej spôsobil 4 bodné poranenia. Týmto konaním spôsobil C. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, mnohopočetné bodné poranenia v oblasti trupu vrátane chrbta, horných a dolných končatín s mnohopočetnými bodnými poraneniami vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov (obe pľúca, srdce, bránica, pečeň, slezina, žalúdok, ľavá oblička, brušná aorta, závesný aparát čriev), ktoré boli spojené s veľkou stratou krvi mimo cievne riečisko, so závažnými porušeniami štruktúry tkanív a orgánov, čo viedlo k rozvoju tzv. traumaticko-hemoragického šoku, ktoré poranenia boli nezlučiteľné so životom a týmto poškodená na mieste podľahla. N. E. sa skutku dopustil, hoci bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 14.12.2005, právoplatným toho istého dňa, uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraždy podľa , a iných, za čo

mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov, 4 mesiace a 29 dní so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, t e d a iného úmyselne usmrtil, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, na chránenej osobe - blízkej osobe a už bol za takýto čin odsúdený, č í m s p á c h a l obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , , , s poukazom na a 139 ods. 1 písm. c) .

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , , , na trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov. Podľa súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:

- kuchynský nôž s čiernou rukoväťou o dĺžke čepele 14 cm

- kuchynský nôž o dĺžke čepele 20 cm

- kuchynský nôž o dĺžke čepele 11 cm

- nožnice s čiernou rukoväťou

odôvodnenie:

Po prednese obžaloby obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa , že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Vyhlásenie obžalovaného súd, po súhlasnom stanovisku prokurátora, podľa prijal a podľa vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku, nevykoná. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie

- výsluchom obžalovaného

- výsluchom poškodeného svedka Juraja N. ml.,

- čítaním zápisnice z výsluchu svedka R. E. z prípravného konania z č.l. 56-60

- čítaním zápisnice z výsluchu svedka E. O. z prípravného konania z č.l. 61-64

- čítaním zápisnice z výsluchu svedkyne S. N. z prípravného konania z č.l. 65-70

- čítaním zápisnice z výsluchu svedka Q. D. z prípravného konania z č.l. 72-73

- čítaním zápisnice z výsluchu svedka M. H. z prípravného konania z č.l. 74-75

- oboznámením znaleckého posudku KEU-PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2020/2179 z č.l. 81-87

- oboznámením znaleckého posudku Z.. M. N. z č.l. 93-115

- oboznámením znaleckého posudku a výsluchom znalkyne MUDr. G. H.

- oboznámením znaleckého posudku a výsluchom znalkyne Z.. A. Z.

- oboznámením odpisu z registra trestov

- oboznámením rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -397 zo dňa 14.12.2005

- oboznámením rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 17.05.2000

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po výkone trestu (apríl 2019) pracoval vo Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku, zaradil sa do normálneho života, veľmi dobre zarábal. S nebohou sa zoznámili cez Facebook, po 2 mesiacoch písania si, keď mal prísť obžalovaný z Rakúska, nebohá Bibiána N. navrhla, aby išiel rovno k ním, na stanicu ho prišla vyzdvihnúť spolu aj so synom, dcérou a jej priateľom. Išli rovno do Kauflandu, on zaplatil nákup za 300,- eur, dali si večeru a išli do spálne. Ráno mu povedala, že môže u nich bývať, išli do Popradu zobrať jeho veci a sa k nim nasťahoval. Mesačne im dával 3.000,- eur z toho 2.000,- eur na účet jej synovi a 1.000,- eur na chod domácnosti. Mali veľmi pekný vzťah, všetko klapalo, on chodil každý víkend domov z Rakúska, kosil trávu, vešal prádlo. Keď sa zoznámil s nebohou, ona bola v situácii, že nezvládala doma, záhrada bola zarastená, on jej dával peniaze a dával záhradu do poriadku. Plánovali spolu spoločnú budúcnosť, v decembri ju chcel požiadať o ruku. Ako rodina strávili spolu aj dovolenky, spávali v hoteloch, chodili do ZOO. On ju predstavil aj svojmu bratovi a sestre, chcel počuť ich názor. Oni povedali, že je vidno, že sa majú radi, ale varovali

ho, či to nie je priskoro. On je ale taký, keď sa zaľúbi tak ho nezaujímajú peniaze ani nič iné. Nebohá často nadávala, že syn a dcéra je vôbec nepomáhajú a že konečne už niekomu patrí. On vôbec nemal úmysel ani žiadnu takú myšlienku ju zabiť. Aj s jej deťmi mali pekný vzťah, jej syn sa raz vyjadril, že ani vlastný otec im toľko nedával čo im dal on. Mal obavu, že nebohá zistí, že v minulosti sedel, nakoľko aj iné vzťahy v minulosti sa mu rozpadli kvôli svojej trestnej minulosti. Potom ako boli spolu cca 5 mesiacov zistil, že nebohá Bibiána chodí k psychiatrovi, že nezvláda rozvod. Ten piatok večer (deň pred skutkom) bolo všetko v poriadku aj čo sa týka manželskej postele, ráno spravil raňajky pre jej dcéru ako to mal vo zvyku, išiel kosiť trávu, vešať prádlo. Večer sa začali hádať, chcel si založiť živnosť, sadli si k počítaču a ona zistila jeho vek. On jej hovoril, že vek nemôže byť prekážkou ich vzťahu, ale súhlasil s tým, aby ho v nedeľu ráno o 9.00 hod. zaviezla na stanicu v Šali a pôjde do Rakúska. Potom ako jej dcéra odišla navrhol, že pôjde preč už aj v ten večer, ale aby mu dala 50,- eur, pôjde do Rakúska, tam má peniaze. Na to ona začala vrieskať ako nepríčetná, mala aj nôž, on bol v amoku ani si nespomína odkiaľ zobral ten nôž, musel byť asi na linke a nožnice asi na poličke. Bol v amoku, nevie si spomenúť koľkokrát ju bodol, nebohá mala ruky hore, nechce klamať, nepamätá si to, bola na nohách, potom spadla, nepamätá si to ale samozrejme, že to spravil on. Keď po skutku vyšiel z domu, bol v strese a nevedel ani číslo domu kam má zavolať záchranku a políciu, volal jej dcére a povedal jej, že zabil jej matku. Keď sa trošku spamätal volal záchranku aj políciu. Je mu to všetko veľmi ľúto, radšej by bol mŕtvy on, stále to má pred očami. Čo sa týka prvého skutku, za ktorý bol odsúdený, uviedol, že po rozvode si našiel nesprávnu ženu s tromi deťmi. Tak isto investoval do jej domácnosti, dopadlo to tak isto, že sa pohádali, ona prežila, bola práceneschopná 10 dní. Na počet bodných rán si nepamätá. Na samotný skutok áno, to človek nemôže zabudnúť. Svedok - poškodený Juraj N. ml. (syn nebohej) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný s nebohou mali pekný vzťah, dával im peniaze, staral sa, jeho mama bola s ním šťastná, jediný problém bol, že bol žiarlivý. V ten večer, keď sa stal skutok obžalovaný mu volal a povedal mu, že sú bastardi a všetci skapú. C. sa ho, kým ho nezobrali policajti, aj teraz má dôvodný strach o svoj a sestrin život, nevie, aké má obžalovaný kontakty a či niekoho na nich nepošle. K výpovedi A. N. ml. sa vyjadril obžalovaný, že ani vlastné deti mu nedali toľko šťastia, ako oni, mal ich rád ako vlastné deti. Nikdy by im neublížil a môžu si byť istí, že na nich nikoho nepošle. Zopakoval, že je mu to strašne ľúto, čo sa stalo. Svedok R. E. v prípravnom konaní vypovedal (výpoveď prečítaná na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného), že s nebohou Bibianou N. boli dlhoroční kamaráti, pozná celú jej rodinu, aj manžela. N. E. im predstavila C. ako nového priateľa, bol u nich na návšteve asi trikrát. Pripadal mu ako normálny človek, nejavil žiadne agresívne sklony, bol pozorný k C. aj k jej deťom. N. zobral S., C. a dcéru svedka na výlet na východ, kde aj spali, aj tam bolo všetko v poriadku. S. raz ukázala nejaký článok, ktorý našla v novinách, v ktorom sa písalo, že nejaký N. E. mal niekoho dobodať. S. to ukázala dcére a manželke, bála sa to ukázať matke. Raz bola C. u nich a ukázali jej tento článok, C. si to prečítala, neverila tomu, nakoľko jej Štefan povedal, že má XX rokov a toto jej nesedelo s tým článkom. C. viacej verila N. ako dcére, resp. článku. Následne C. chcela zistiť vek N. a S. sa mu začala hrabať v papieroch a našla mu výučný list na jeho meno s dátumom narodenia ročník 1966. Povedal (svedok) S., nech to nechá tak, že sa na to pozrie on. Snažil sa aj cez NAKU zistiť o N. viac, no nič nezistil, nakoľko sa N. ničoho protiprávneho nedopustil. Toto zisťoval v piatok a v sobotu sa stalo to nešťastie. V tú sobotu bol s manželkou na oslave, kde dcéra volala manželke, že ide za nimi a chce im niečo povedať, to bolo niečo po 19.00 h. Dcéra prišla a ukázala mu telefón, že sa snažila 5-krát dovolať C. a že bola u C. na návšteve asi do 17.00 h. Vtedy sa zistilo, že N. má 54 rokov a nie ako on hovoril 46 rokov. Dcéra hovorila, že bola ešte asi o 19.04 h pred ich bránou, nevošla do domu, počkala na S. a spolu odišli. Dcéra išla za nimi a S. išla za nejakou kamarátkou. Povedal žene, nech zavolá C., tá nedvihla, potom žena volala A. N., či je doma a on povedal, že nie je. Následne išli s kamarátom k domu C., videl, že sa u C. svieti v kuchyni, skúsil otvoriť bráničku, tá bola otvorená, na dvore boli dva psy a tak zakričal na C., medzitým prišla na nejakom aute S.. S. prišla až k vchodovým dverám ktoré boli otvorené a keď pozrela do vnútra, tak sa rozplakala, pozrel dnu do domu a videl na zemi ležať C. bez pohybu, nemala nohavice. Ťahal S. preč, volal na kamaráta, aby zavolal políciu a sanitku. Medzitým prišla aj polícia a tá vstúpila do domu. Potom prišiel aj C. syn A. aj záchranka. Svedok Koloman O. v prípravnom konaní vypovedal (výpoveď prečítaná na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného), že nebohú C. N. poznal dlhšiu dobu ako susedu, bývala oproti v dome spolu s deťmi. N. E. pozná ako priateľa C., stretli sa asi dvakrát na ulici a prehodili iba pár slov. V ten deň čo sa to stalo, tak N. prišiel k nim domov niekedy po pol ôsmej večer, zabúchal na dvere, otvorila matka a tá prišla, že sa niečo stalo. Išiel von a N. mu povedal, že Bibi je mŕtva, že sa dobodala kvôli tomu, že ju chcel nechať, povedal, aby zavolali políciu. Zavolal z domáceho telefónu a dal telefón do ruky N.. Vrátil

mu telefón, medzitým zastali na ulici dve autá a išli k C.. On (svedok E. O.) zase vytočil 158 a tam mu povedali, že už netreba volať. N. povedal, aby išiel do domu, že možno bude bitka. On (svedok) vošiel do domu a N. povedal, že počká u nich na dvore na políciu. G. si všimol, že N. mal celú pravú ruku krvavú a v nej držal aj vlastný telefón. Pozeral von oknom, videl, že prišli aj policajti, ale N. už nevidel a nevidel ani, že by išiel von z dvora. Potom ho išiel hľadať, prehľadal dvor aj zadný dvor, ale ho nenašiel. Keď sa vracal zo zadného dvora, tak na dverách, čo idú do zadného dvora, zbadal krv. Išiel za policajtmi, že nech to idú pozrieť, lebo našiel krv. Oni ho potom niekde v záhrade chytili. Nakoniec policajti vošli do dvora s autom, Štefana do neho dali a odišli s ním. Na otázky vyšetrovateľa svedok uviedol, že keď N. prišiel a hovoril mu, že C. je mŕtva, tak to hovoril nie úplne kľudne, ale ani nervózne, bol trošku vystresovaný. K výpovedi svedka Kolomana O. sa obžalovaný vyjadril, že povedal, že bude bitka, mal na mysli, že bude tam veľa ľudí a chcel sa bitke vyhnúť. Svedkyňa-poškodená S. N. (dcéra nebohej) v prípravnom konaní vypovedala (výpoveď prečítaná na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného), že N. E. si začal s matkou asi okolo marca, telefonovali si, lebo on bol v Rakúsku a nemohol k nim prísť. Potom sa dohodli, že on príde z Rakúska k nim, zdal sa im normálny chlap, týždeň bolo dobre, ale potom sa to začalo komplikovať. Zadala si do googlu jeho meno, vyšlo jej, že tej F. ublížil. Myslela si, že to nie je on, nikomu to nepovedala. Vtedy mal mamu obtočenú okolo prsta, takže neverila jej, ale jemu. Nikdy im nechcel ukázať občiansky, vodičák, a vedela, že je na ňom niečo zlé, nemala ho rada, extrémne ju vytáčal. Potom keď' k nim prišiel dedo a strýko Dávid, povedala mame, aby boli vonku a nepustili N. dovnútra, išla do spálne, vybrala jeho taštičku, našla tam vzdelávací list, otvorila ho a bolo tam napísané N. E., narodený XX. septembra XXXX. Všetko si pofotila. Mame ukázala fotky. Dňa 05.09.2020 dostali nápad, keďže N. si chcel spraviť poistku na seba, doniesla si notebook do kuchyne, mama ešte umývala riad, kamarátka R. a N. sedeli pri stole. N. všetko im vedel povedať naspamäť, čo potrebovali okrem rodného čísla, tak išiel do spálne, doniesol občiansky, N. prečítal svoje rodné číslo a mama sa chytila toho koncového 66, vtedy všetko začalo ísť dole vodou, R. išla domov, ona s mamou išli za N., prečo im klamal ohľadom svojho veku a on rozprával, že keby mama vedela, že má viacej rokov, tak s ním nie je. Mama sa s ním dosť rozhádala kvôli tomu, chcela sa rozísť, že ju klamal. Potom sa hádka kvôli jeho veku preniesla do žiarlivostnej scénky zo strany N., vykričal mame, že je kurva, mama vtedy vykríkla, že má ísť N. do riti, že má zavolať policajtov a že má ísť preč. Povedala mu, aby sa obliekol, že ho zoberú na stanicu, začala mu hľadať ubytovanie v Šali, pretože on povedal, že nemá kam ísť a že nemá ani peniaze. Išla si po peňaženku, dala mu 40,- €, že nech ide preč, nech im dá svätý pokoj. Začal sa rozkrikovať, trval na tom, aby mohol ešte jednu noc u nich prespať, potom pôjde preč a v stredu si príde po veci. K. čítala ten prípad, že presne v stredu si prišiel po veci a napadol ženu, tak na neho nakričala, že príde pekne v sobotu, keď' všetci budú doma. Chvíľočku bola kľudná debata a potom to zase preplo do toho, že vrieskal, rozhadzoval rukami, keď' sa k mame priblížil, tak ho sotila, nech ide preč. Ako sa posledný raz postavila pred N.a, tak ju mama posunula a povedala, že Štefan sa jej bojí, že nič neurobí. Potom si sadli naspäť do kuchyne, toto trvalo asi dve hodiny, kým Tamara povedala, či nejdú ešte k nim, že si niečo zabudla. Išla dovnútra, situácia už bola tichá, nerozprávali sa. Ťahala mamu, nech ide s nimi, nech tam nezostane, lenže ona už vtedy bez duše pozerala dopredu a povedala: "Chod' S. kľudne." Potom sa rozlúčila s mamou a N. povedala, že pokiaľ sa niečo stane, tak bude zle, že nech si dáva pozor, čo robí. On jej na to odpovedal, že nech sa nebojí. Došli pred R. a volali mame na messenger, lenže niekto to rušil, išli o dve uličky ku kamarátke dať si mobil na nabíjačku a zavolať mame alebo Štefanovi. Domov sa bála vrátiť. Najprv zavolala mame, zrušilo ju to, tak zavolala Štefanovi. Povedal jej, že mama je na záchode a zrušil ju. Tak mu volala ešte raz a chcela mamu k telefónu, on povedal, že je na záchode a zrušil ju. Dostala nervy, bežala po ulici ako sa len dalo a počas toho mu zavolala tretí raz. Povedala mu, že ide domov, kde má mamu. On jej povedal: "Zabil som ju, zavolaj políciu a sanitku." Okamžite zrušila hovor, zavolala 112, povedala, že hneď potrebuje sanitku, políciu na Neded XX. Už nevládala bežať, tak si zastavila prvé auto, ktoré uvidela, poznala toho uja, nech ju dovezie domov, povedala mu, že jej zabili mamu, tak sa musí dostať domov. Ako došli, tak tam boli Tomáš E. a A. E., ktorí kričali vonku pred bránou, búchali na bránu. Vyletela z auta, rozkopla veľkú bránu, zastavila pri vchodových dverách, kde ležala mama, bola tam krv. Odvtedy vie iba to, čo jej rozprávali na druhý deň. K výpovedi svedkyne sa obžalovaný vyjadril, že s S. mal dobrý vzťah, keby vedel, že ony to vedia o ňom, mohli sa porozprávať a nemuselo by dôjsť k tomuto. S. vadilo, že jej mama, potom ako sa zoznámila s ním, už s ňou trávila menej času. On vždy chránil aj S. aj A. aj keď S. napádala A., že je taký a taký, tak sa A. zastal a S. zakazoval veci, ktoré jej zakazoval aj A.. Svedok Q. D. v prípravnom konaní vypovedal (výpoveď prečítaná na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného), že pracuje na Obvodnom oddelení policajného zboru vo N. ako referent. Dňa 05.09.2020 v čase o 19.44 h operačný dôstojník na mobilné telefónne číslo jeho kolegu im oznámil, že v obci Neded

číslo domu 17 malo dôjsť k zraneniu nejakej osoby, že tam mala byt' nejaká žena dopichaná a majú si dať nepriestrelné vesty, nakoľko páchateľ môže byť ozbrojený. Po príchode na uvedenú adresu zistili, že brána je otvorená a pred domom sa nachádzal Tomáš E., ktorý im uviedol, že osoba Štefan E., mal na uvedenej adrese dobodať svoju družku C. N., bytom H. XX, pričom im uviedol, že nevie či sa páchateľ ešte nachádza v dome. Podozrivého v dome nenašli a preto išli na dvor prehľadať okolie domu. V tom prišla na miesto aj ďalšia hliadka z OO PZ Močenok a znova operačný volal na mobil, že podozrivý volal na 158 a nachádza sa v rodinnom dome na adrese Neded č. XX. Svedok povedal hliadke z Močenku, aby zostali na mieste domu č. 17, pre prípad, že by sa objavil podozrivý a on s kolegom išli na adresu Neded č. 15. Následne volal operačný znovu kolegovi, že sa s ním spojil podozrivý, že sa chce vzdať, avšak nakoľko je veľa ľudí na ulici, sa bojí vyjsť von. Vrátili sa naspäť pred dom č. 17, ľudí dali ďalej a chvíľu čakali, či sa podozrivý sám nevzdá, avšak nič sa nedialo. Potom sa dozvedeli, že na 158 volal p. Koloman O. z adresy Neded 32, u ktorého mal byť podozrivý po spáchaní tohto skutku a ktorému povedal, aby zavolal na políciu a oznámil, že sa jeho družka zabila. S kolegom išli na adresu domu č. 32, kde po vstupe do záhrady začali podozrivého vyzývať, nech vyjde von, pričom vzápätí z priestoru záhrady kričala nejaká osoba, že "tu som, tu som". Vyzvali ho, aby sa otočil chrbtom a dal ruky za hlavu a pomaly kráčal k nim. Keď bol od nich cca 15 metrov, vyzval ho, aby si ľahol na brucho, potom sa pomaly k nemu priblížili a na zemi ho spútali. Operačnému uviedli, že osobu zadržali a operačný im asi po 15 minútach uviedol, že osobu majú previezť na OO PZ vo VIčanoch, mali čakať a strážiť ho, kým ho prevezme vyšetrovateľ, čo bolo asi cca 05.30 h dňa 06.09.2020. On bol po celý čas kľudný, aj keď sa im hlásil v tej záhrade, hovoril po tichu a potom sa rozplakal, že zabil svoju družku. Na jednej ruke mal krv, teda nejaké rezné rany. Svedok M. H. v prípravnom konaní vypovedal (výpoveď prečítaná na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného) zhodne ako svedok Q. D., s ktorým pracuje na Obvodnom oddelení PZ vo Vilčanoch a s ktorým bol inkriminovaného dňa v nočnej hliadke. Zo záverov znaleckého posudku znalcov v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo Z.. Q. E. a MUDr. G. H., S.. z prehliadky a pitvy tela C. N. vyplýva (znalkyňa Z.. G. H. vypočutá na hlavnom pojednávaní), že na telo poškodenej C. N. pôsobilo násilie veľkej intenzity v podobe opakovaného mnohonásobného prenikania pevného hrotnatého bodnorezného nástroja, resp. nástrojov, do rôznych oblastí tela poškodenej s maximom koncentrácie zranení na ľavej bočnej strane trupu. Celkovo sa na prednej ploche hrudníka a brucha nachádzalo 35 a na chrbte 23 kožných defektov. Ďalšie kožné defekty sa nachádzali na oboch horných a dolných končatinách, a to 5 na horných končatinách a 8 na dolných končatinách. Išlo o bodné poranenia s hĺbkou od 10 do 20 cm, prípadne aj o niečo viac, ktoré boli spôsobené bodnorezným nástrojom, ktorého čepeľ musela byť široká minimálne okolo 1 cm, u niektorých rán až cca 4 cm a dĺžka čepele zraňujúceho nástroja 10 - 20 cm, resp. viac. Tieto vznikli použitím minimálne dvoch bodnorezných nástrojov. Jednoznačne bol zraňujúcim nástrojom nôž s dĺžkou čepele 200 mm a šírkou čepele v najširšom mieste 35 mm. S istotou zistili, že nožnicami boli spôsobené 4 bodné poranenia na ľavom stehne vzadu hore. Z lokality, priebehu ako i vzhľadu jednotlivých bodných poranení vyplýva, že na telo poškodenej pôsobili bodnorezné predmety opakovane, t. j. mnoho početne, a to veľkou silou a razantnosťou, zasadené v relatívne rýchlom slede za sebou vedené rôznymi smermi proti telu poškodenej. Páchateľ minimálne trikrát prerušil útok na obeť, aby zmenil zraňujúci predmet a následne opakovane pokračoval v zasadzovaní bodných rán do tela obete aj v čase, keď sa táto nehýbala a nebránila. Poranenia rezného a bodnorezného charakteru na oboch horných končatinách, najmä na rukách a predlaktiach znalci označili za obranné. K priebehu útoku znalci uviedli, že v momente útoku sa poškodená a páchateľ nachádzali v polohe stojacej tvárou v tvár, pričom poškodená sa voči útokom bodnorezným nástrojom reflexívne bránila nastavením horných končatín pred oblasť tváre a hrudníka, pričom sa s veľkou pravdepodobnosťou snažila chytiť nôž a vziať ho z ruky páchateľa, čim jej vznikli bodnorezné rany na dlaniach. Proti horným končatinám obete sa páchateľ zahnal s nožom v ruke mechanizmom tzv. náprahu opakovane, pričom došlo k opakovanému vnoreniu noža v smere jeho dlhej osi do oboch predlaktí so vznikom dvoch priebodov ľavého predlaktia a jedného priebodu pravého predlaktia. S prihliadnutím na charakter priebodov, najmä šírku miest vbodov možno s istotou povedať, že páchateľ útočil nožom označeným ako vecná stopa č. 12. V ďatšej fáze páchateľ pokračoval v útoku uvedeným bodnorezným nástrojom do hrudníka v oblasti ľavého prsníka s jeho priebodom a vnorením až do pečene. Ďalšie bodné rany pravdepodobne tým istým nástrojom (nôž označený ako vecná stopa č. 12) boli zasadené aj do oblasti prednej brušnej steny ako aj do oblasti chrbta (rany označené ako č. 2, 5, 6), ktoré prenikali až do dutiny brušnej a hrudnej, kde podmienili vznik bodných poranení vnútrobrušných a vnútrohrudných orgánov. Už počas uvedenej fázy mohlo s veľkou pravdepodobnosťou dôjsť k pádu menovanej na podložku dolu tvárou a tu pokračoval páchateľ v útoku ďalším, resp. ďalšími bodnoreznými nástrojmi, ktoré smerovali proti rôznym častiam trupu poškodenej s najväčšou hustotou

bodných poranení na ľavej bočnej ploche trupu, pričom išlo o zranenia prechádzajúce až do dutiny hrudnej a brušnej, čo znamená, že boli zasadené s veľkou silou, razanciou a relatívne v rýchlom slede za sebou. V tomto štádiu sa už páchateľ mohol nachádzať v polohe zníženej, t. j. nad obeťou, ktorá sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nehýbala a nebránila, kľačal, príp. na nej obkročmo sedel a pokračoval v zasadzovaní bodných rán do jej tela. Všetky zranenia zistené pri pitve neb. Bibiany N. vykazovali známky vitálnej reakcie, čo svedčí o tom, že ich menovaná utrpela za živa. Bibiana N. utrpela pri fyzickom napadnutí druhou osobou mnohopočetné bodné poranenia v oblasti trupu vrátane chrbta a horných a dolných končatín. V priebehu bodných poranení došlo k mnohopočetným bodným poraneniam vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov (obe pľúca, srdce, bránica, pečeň, slezina, žalúdok, ľavá oblička, brušná aorta, závesný aparát čriev ... ), ktoré boli spojené s veľkou stratou krvi mimo cievne riečisko ako aj so závažnými porušeniami štruktúry tkanív a orgánov, čo viedlo k rozvoju tzv. traumaticko-hemoragického šoku, t. j. k šoku v dôsledku poranenia (trauma) a následného krvácania (hemorhagia). Mnohopočetné zranenia, ktoré utrpela Bibiana N. pri opakovanom fyzickom napadnutí bodnoreznými nástrojmi inou osobou dosahovali svojim charakterom a početnosťou stupeň smrteľného zranenia, t. j. zranenia nezlučiteľného so životom, preto by smrti menovanej nebolo možné zabrániť ani okamžitým poskytnutím odbornej lekárskej pomoci. Smrt' poškodenej C. N. nastala v krátkom čase po vzniku jej zranení (rádovo niekoľko minút - cca 5-10 minút) v podvečerných hodinách (cca medzi 18.30h a 19.30h na základe vyšetrených okolností). Z lekárskeho hľadiska ide o smrt' násilnú - úrazovo- krvácavý šok, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti so všetkými bodnými zraneniami, ktoré Bibiana N. utrpela pri opakovanom fyzickom napadnutí bodnoreznými nástrojmi. Zo záverov znaleckého posudku Z.. M. N., znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia (záver znaleckého posudku prečítaný na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného) vyplynulo, že nebola u N. E. zistená duševná choroba, či duševná porucha, ktorá by mala vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, obvinený je ukotvený v realite. Znalkyňa u obvineného zistila zmiešanú poruchu osobnosti - disociálne, emočne instabilné a narcistické rysy. Uvedené povahové vlastnosti sú trvalou a nemennou osobnostnou výbavou, neovplyvniteľné liečbou. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli zachované v plnom rozsahu. V súčasnej dobe nie je pobyt obvineného pre spoločnosť nebezpečný.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia Mgr. A. Z. vyplýva (znalkyňa vypočutá na hlavnom pojednávaní), že osobnosť obvineného je emočne instabilná, nezdržanlivá, emočne plochá, egocentrická, hypersenzitívne disponovaná, s narcistickými, antisociálnymi a dependentnými rysmi, so sklonom vyhýbať sa zodpovednosti, eticky uvoľnená. Aktuálna intelektová úroveň obvineného je v pásme nižšieho populačného priemeru. Najpravdepodobnejšou motiváciou konania obvineného je jeho osobnostná výbava v zmysle poruchy osobnosti, pre ktorú je charakteristická impulzivita, sklon k výbuchom zlosti, neschopnosť kontrolovať svoje emócie, egocentrizmus, chýbanie vyšších citov a empatie. Zmenu správania partnerky obvinený vnímal ako ohrozenie ich vzťahu, žiarlil na ňu a bál sa, že ju stratí. Išlo o emočne vypätú situáciu, ktorá u neho viedla k agresívnemu správaniu. Znalkyňa u obvineného zistila známky sklonu k skresľovaniu výpovede, prítomné známky znižujúce vierohodnosť výpovede a znížené skóre v subteste logická pamäť. Prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obvineného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je nepriaznivá, je u neho zvýšené riziko opakovania protispoločenského konania. Taktiež prognóza resocializácie obvineného je nepriaznivá. U obvineného bol zistený sklon riešiť psychicky (emočne vypäté) záťažové situácie verbálnym a fyzickým násilím. Agresivita patrí do trvalej osobnostnej výbavy obvineného a prejavuje sa priamo v jeho správaní, nakoľko racionálna regulácia emotivity je u neho na veľmi nízkej úrovni. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že motívom jeho konania sú nezvládnuté negatívne emócie, obava zo straty zázemia, partnerky a možno aj obrana partnerky, že ona sa bránila to tiež mohlo viesť k vystupňovaniu agresivity. Vzhľadom na poruchu osobnosti, pre ktorú je typická emočná nestabilita sa to neobmedzuje len na partnerku ale môže byť vyvolaná aj neznámymi ľuďmi s ktorými sa dostane do kontaktu. Väčšie riziko takejto reakcie je pri záťažových situáciách. Čo sa týka prognózy ďalšieho vývoja, znalkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že osobnosť je trvalá výbava jedinca a porucha osobnosti nie je ovplyvniteľná alebo len veľmi minimálne psychoterapiou, je prognóza resocializácie skôr nepriaznivá. Pri určovaní prognózy resocializácie znalkyňa vychádzala z tých prognostických kritérií recidivity, ktoré uvádza M. a D.. Celkovo je uvedených 30 faktorov posudzovacích kritérií, ktoré sú rovnako významné. Sú rozdelené na tri skupiny a to spoločenské, osobnostné a symptomatické. Z okruhu spoločenských faktorov sú u obžalovaného prítomné 4 znaky (1/príslušnosť k sociálnej subkultúre, ktorá sa bráni sociálnej a kultúrnej integrácii, 2/ spoločenské deklasovanie výkonom trestu, 3/ chýbanie trvalých pozitívnych citových a sociálnych vzťahov už v predelikventnom období, 4/trvalá sociálna izolácia a

deprivácia už v predelikventnom období). Z okruhu osobnostných faktorov znlalkyňa ustálila 6 znakov (1/porucha osobnosti s protispoločenskými motiváciami konania, 2/agresivita ako ľahko aktivovateľná dispozícia osobnosti, 3/ egocentrizmus, 4/afektívna nestálosť, 5/hypotrofia vyšších citov, 6/ chábanie empatie). Z okruhu symtomatických faktorov podľa znalkyne je prítomných 7 znakov (1/perseverancia trestnej činnosti v kriminálnej anamnéze, 2/včasný začiatok delikvencie, 3/ gradácia trestnej činnosti - stupňovania frekvencie deliktov, 4/stupňovanie závažnosti deliktov, 5/ stupňovanie brutality konania, 6/ nezdržanlivosť, 7/hrozba násilím) K dosiahnutému počtu 17 z 30 znalkyňa uviedla, že neexistuje presná klasifikácia počtu bodov, teda že počet bodov od do je priaznivá prognóza, a vyššie už nepriaznivá prognóza, ale počet 17 je privysoké číslo, na priaznivú prognózu resocializácie by musel mať 7 max. 10 bodov. K možnostiam nápravy trestom odňatia slobody vo výmere 25 rokov znalkyňa uviedla, že osobnosť je nemenná, ťažko povedať ako bude pôsobiť na menovaného výkon trestu, ale keďže krátko po prepustení za obdobný trestný čin spáchal tento trestný čin a s ešte väčším následkom, tak pravdepodobnosť nápravy nie je dobrá. Ohľadne vplyvu pribúdajúceho veku na agresivitu znalkyňa uviedla, že vzhľadom k zvyšovaniu veku sa dá predpokladať, že agresivita sa môže znižovať aj s poukazom na fyzické schopnosti, dá sa predpokladať, že budú menej časté emočné výbuchy. Obžalovaný sa k znaleckému posudku vyjadril, že nemá v sebe takú agresivitu, nezvládol tú situáciu. Podľa boli na hlavnom pojednávaní čítané listinné dôkazy, a to aktuálny odpis Registra trestov, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -397 zo dňa 14.12.2005, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 17.05.2000. Obžalovaný sa k čítaným listinným dôkazom nevyjadril. Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, a za trestnú činnosť násilného charakteru. Naposledy bol odsúdený Krajským súdom v Košiciach rozsudkom zo dňa 14.12.2005 sp.zn. za trestný čin vraždy v štádiu pokusu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 12 rokov 4 mesiace a 29 dní. Prokurátorka v rámci záverečnej reči uviedla, že obvinený Štefan E. minimálne tromi bodnoreznými nástrojmi (zväčša išlo o nože a nožnice) svojej partnerke s ktorou žil v spoločnej domácnosti, s vysokou mierou brutality spôsobil mnohopočetné zranenia nezlučiteľné so životom. Týmto zraneniam poškodená bezprostredne po útoku podľahla. Obžalovaný svoj intenzívny útok viedol na trup poškodenej pričom použité nástroje, množstvo rán a ich intenzita jednoznačne preukazujú, že útok bol vedený s cieľom spôsobiť smrť poškodenej, keďže viaceré útoky smerovali na životne dôležité orgány. Obvineného v jeho konaní nezastavila ani počiatočná obrana poškodenej, ktorá sa snažila vykrývať a chrániť sa proti útoku. Obvinený minimálne trikrát prerušil útok a týmto premysleným konaním spôsobil ďalšie a závažnejšie zranenia poškodenej a v útoku pokračoval aj keď poškodená ležala a nebola sa schopná brániť. Aj z takéhoto priebehu útoku obžalovaného na poškodenú, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva možno vyvodiť záver, že útok smeroval k usmrteniu poškodenej a že ani prerušenie útoku a výmena bodných nástrojov ho neviedli k ukončeniu útoku, ale naopak jeho agresivita ešte gradovala. Išlo o extrémne brutálny vražedný mechanizmu voči bezbrannej žene a jeho skutok bol kvalifikovaný aj v zmysle Tr. zák., že vraždu vykonal surovým spôsobom. Ďalej prokurátorka poukázala na to, že zo znaleckého posudku z odboru psychológie MUDr. A. Z. vypláva, že dôvodom jeho impulzívneho konania bola zmena správania sa jeho partnerky, obava, že stratí rodinné zázemie a hospodárenie v spoločnej domácnosti, ako aj strechu nad hlavou. Z jej znaleckého posudku vyplýva, že v osobnostnej výbave obžalovaného prevažujú rysy agresivity, fyzického násilia, že je to osobnosť emočne nestabilná a pri konfliktných situáciách sa neváha uchýliť k násiliu stupňujúcej sa intenzity. Zároveň znalkyňa uviedla, že konanie obžalovaného je nevyspytateľné a impulzy, ktoré ho môžu viesť k fyzickej agresivite môžu byť aj z bežného života, pričom tento osobnostný rys sa nedá nejakým spôsobom zmierniť alebo vyliečiť nejakou liečbou. Možno povedať, že obvinený je špeciálnym recidivistom, pretože tohto obzvlášť závažného skutku sa dopustil asi s ročným odstupom od vykonania nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp .zn. zo dňa 14.12.2005, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu vraždy pričom možno konštatovať, že v danom prípade použil obdobný modus operandi kedy v podobne emočne vypätej situácii s nožom v ruke napadol bývalú partnerku, ktorá s ním krátko predtým ukončila vzťah a odmietla s ním spolužitie. V predchádzajúcom prípade mala poškodená šťastie, že jej obžalovaný spôsobil iba 43 bodných rán, ktoré prežila. V tomto skutku poškodená bohužiaľ agresívnemu útoku a mnohopočetným ranám podľahla, pričom po nej zostali dve deti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v zmysle Tr. zák., Tr. zák. Tr. zák., Tr. zák. prokurátorka navrhla, aby súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na doživotie so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Uvedený trest prokurátorka považuje za primeraný na ochranu spoločnosti, pretože osoba obžalovaného môže

obzvlášť závažné zločiny - vraždy, lúpeže alebo iné spáchať opätovne a jediným možným účinným prostriedkom ako tomu zabrániť je doživotný trest obžalovaného. Ako vyplýva zo znaleckého posudku Z.. Z., resocializačná prognóza je nepriaznivá a v danom prípade nie je ani nádej, že by bolo možné páchateľa napraviť trestom kratšieho trvania. Zároveň prokurátorka navrhla, aby súd poškodených s ich nárokmi odkázal na civilný proces a tiež n rozhodnúť o doličných veciach. Obhajca v rámci záverečnej reči uviedol, že obžalovaný od prvého momentu sa priznal k spáchaniu skutku a hneď na začiatku povedal vetu, ktorú spomínala aj na hlavnom pojednávaní znalkyňa Z.. Z., že možno aj obava partnerky, že sa bránila vzbudila v ňom také emócie, že podľa dostupných informácií na ďalšie konanie si nespomína. Ako spoločnosť sa môžeme pýtať, prečo po minulom obdobnom skutku nebolo pristúpené k určitým liečebným opatreniam. Ďalej obhajca zdôraznil, že vychádzajúc zo znaleckého posudku Z.. N. „ v súčasnej dobe nie je pobyt obvineného na slobode pre spoločnosť nebezpečný“. Druhá otázka, na ktorú obhajca upriamil pozornosť, je skutočnosť, že z 30 stupňovej stupnice obžalovaný dosiahol 17 bodov, keby sme sa bavili o absolútnom zle, tak by bol výsledok určite vyšší ako 25 bodov. 17 z 30 je podľa obhajcu polovička. Ďalej obhajca vychádzal z toho, že obžalovaný onedlho dosiahne 55 rokov a s ohľadom na všetky tieto skutočnosti navrhol uložiť trest miernejší v rozmedzí od 20 do 25 rokov. Obžalovaný v rámci záverečnej reči sa vyjadril, že ako to už uviedol sto krát, nechcel to spraviť, nebohá zobrala naňho nôž, útočila na neho a on spanikáril a nezvládol to. Tiež bol na dlani porezaný, nevie zohnúť prstom, ide na operáciu, aj on bol napadnutý, to nikde nie je uvedené. Súhlasí s trestom vo výmere 20-25 rokov, čo by bola pre neho účinná prevýchova. Záverom uviedol, že to veľmi ľutuje, keby sa to dalo vrátiť späť tak by to nespravil. Podľa , , , kto iného úmyselne usmrtí a čin spácha závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, a bol za taký čin alebo za trestný čin úkladnej vraždy odsúdený, potrestá sa odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. Podľa závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu surovým alebo trýznivým spôsobom. Podľa chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa , a ďalšie vykonané dôkazy, obžalovaný naplnil svojim konaním zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , , , s poukazom na , . Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku MUDr. Šedivej, súd prijal záver, že v čase spáchania trestného činu bol obžalovaný príčetný. Nezistilo sa nič, čo by ho zbavilo trestnej zodpovednosti. Nič teda nebránilo uznať ho za vinného z trestného činu vraždy tak ako ho právne posúdila v obžalobe prokurátorka (vrátene kvalifikačných znakov: závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, na chránenej osobe). Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle zásad pre ukladanie trestov, pričom zobral do úvahy okolnosti spáchania skutkov ako aj osobu obžalovaného a zároveň hodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Obžalovanému (teoreticky) poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu priznal tento úprimne oľutoval (); priťažovalo mu, že už bol v minulosti odsúdený pre iné trestné činy (). Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V súvislosti s touto trestnou vecou je však potrebné poukázať na znenie poslednej vety , kde je uvedené, že zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie. Súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu v zmysle ustanovenia vzhľadom na okolnosti prípadu ani vzhľadom na osobu obžalovaného. Po zvážení všetkých uvedených skutočností uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, ktorý súd považuje za primeraný a zároveň dostatočný pre naplnenie individuálnej aj generálnej prevencie, teda pre výchovu obžalovaného k riadnemu životu a zároveň pre výchovné pôsobenie na ostatých členov spoločnosti. Pri posudzovaní osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy sa súd zaoberal jeho kriminálnou minulosťou, spôsobom jeho života, ako aj postojom k spáchanému trestnému činu. Kriminálna minulosť obžalovaného a z nej vyplývajúci sklon k páchaniu trestnej činnosti, charakterizuje jeho osobu ako nenapraviteľného páchateľa, u ktorého doposiaľ vykonané tresty nesplnili svoj prevýchovný účel.

Vzhľadom k navrhovanému trestu odňatia slobody na doživotie súd uvádza, že tento obžalovanému neuložil z nasledovných dôvodov. Ustanovenie na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie okrem podmienky, že môže byť uložený len za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje (táto podmienky by v tomto prípade splnená bola), vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu nevylúčila možnosť jeho nápravy, uviedla, že resocializačná prognóza je skôr nepriaznivá (neuviedla, že by bola výrazne nepriaznivá, znalkyňa použila slovo „skôr“) resp. uviedla že pravdepodobnosť nápravy „nie je dobrá“ (teda opäť zvolila miernejšie vyjadrenie), ďalej uviedla, že osobnosť je nemenná, neovplyvniteľná, alebo len v minimálnej miere ovplyvniteľná terapiu. Poukázala na to, že je ťažko povedať, ako bude spôsobiť na obvineného výkon trestu, s pribúdajúcim sa vekom však agresivita sa môže znižovať aj s poukazom na fyzické schopnosti, dá sa predpokladať, že budú menej časté emočné výbuchy. Ďalším dôvodom pre neuloženie trestu odňatia slobody na doživotie je dosiahnutý počet bodov v hodnotení prognózy resocializácie, v ktorom N. E. dosiahol (len) 17 bodov z celkového počtu bodov 30, čo predstavuje 56,6%. Prof. Dobrotka (znalkyňa vychádzala z hodnotiacich kritérií, ktoré uvádzajú Dobrotka a D.) predpokladá, že prítomnosť viac ako 30% faktorov znamená signifikantný nález a pri prekročení hranice 60% možno hovoriť o veľmi zlej prognóze, najmä u páchateľov násilných trestných činov (A. D.: U. psychológia, nakladateľstvo Lindeni 2019).Možno teda vyvodiť záver, že N. E. neprekročil prah „veľmi zlej prognózy“ resocializácie. Na tomto mieste je potrebné poukázať aj na znalecký posudok MUDr. N., v ktorom sa uvádza, že v súčasnom období nie je pobyt N. E. na slobode nebezpečný. Súd dospel k záveru, že ak krátko po čine jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, je málo pravdepodobné, že by jeho pobyt na slobode bol po tak dlho trvajúcej penitenciárnej starostlivosti, nebezpečný. Ďalším dôvodom pre ktorý súd neuložil trest odňatia slobody na doživotie je, že obžalovaný sa od prvého momentu priznáva k trestnému činu, svoj čin úprimne oľutoval, viackrát sa zaň ospravedlnil deťom nebohej, a po čine chcel zavolať sanitku. Všetky tieto okolnosti svedčia o tom, že sa nejedná o úplne bezcitného jedinca, ktorému by bol následok jeho činu ľahostajný. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že u obžalovaného je možnosť nápravy aj trestom odňatia slobody vo výmere 25 rokov a zároveň súd nadobudol presvedčenie, že nie sú tu dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho eliminovaním od spoločnosti túto účinne chrániť. Pre výkon trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, a to ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Zároveň súd rozhodol o prepadnutí vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu v zmysle . Pre úplnosť súd uvádza, že nerozhodoval o nároku na náhrady škody, nakoľko poškodený Juraj Valkár ml. si takýto návrh neuplatnil, a súd sa preto s otázkou náhrady škody nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2), - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.