Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/71/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného N. E. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , , , s poukazom na , , o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.6.2021, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2021 takto

rozhodol:

I. Podľa , , , súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa obžalovaný N. E., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom N., t.č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov

odsudzuje

podľa s použitím , , , , na trest odňatia slobody na doživotie. Podľa súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:

- kuchynský nôž s čiernou rukoväťou o dĺžke čepele 14 cm

- kuchynský nôž o dĺžke čepele 20 cm

- kuchynský nôž o dĺžke čepele 11 cm

- nožnice s čiernou rukoväťou.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava (ďalej aj len ako „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 23.6.2021, sp. zn. rozhodol tak, že obžalovaného N. E. uznal za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , , , s poukazom na a 139 ods. 1 písm. c) na tom skutkovom základe, že dňa 05.09.2020 v presne nezistenom čase od 18.30 hod. do 19.30 hod. v obci H. v rodinnom dome č. XX po slovnej výmene názorov s partnerkou C. N., ktorá chcela, aby odišiel z domácnosti, túto napadol s kuchynským nožom o celkovej dĺžke 320 mm, dĺžke čepele cca. 200 mm a šírke čepele v najširšom mieste cca. 35 mm, pričom poškodená, ktorá stála tvárou oproti nemu, sa voči útoku reflexívne bránila nastavením horných končatín pred oblasť tváre a hrudníka, čím jej vznikli bodnorezné rany na dlaniach. Proti horným končatinám poškodenej sa N. E. opakovane zahnal s nožom v ruke mechanizmom

tzv. náprahu, pričom došlo k opakovanému vnoreniu noža v smere jeho dlhej osi do oboch predlaktí so vznikom dvoch priebodov ľavého predlaktia a jedného priebodu pravého predlaktia poškodenej. Následne N. E. bodol poškodenú C. N. do hrudníka v oblasti ľavého prsníka s jeho priebodom a vnorením až do pečene, potom opakovane bodol poškodenú do oblasti prednej brušnej steny ako aj do oblasti chrbta, ktoré prenikli až do dutiny brušnej a hrudnej, kde podmienili vznik bodných poranení vnútrobrušných a vnútrohrudných orgánov. V dôsledku tohto napadnutia a utrpených zranení došlo k pádu poškodenej na zem dole tvárou, kde N. E. pokračoval v útoku postupne ďalšími bodnoreznými nástrojmi, a to kuchynským nožom o celkovej dĺžke 242 mm, dĺžke čepele 135 mm a šírke čepele v najširšom mieste cca. 15 mm a kuchynským nožom o celkovej dĺžke cca. 215 mm, dĺžke čepele cca. 110 mm a šírke čepele v najširšom mieste cca. 17 mm, ktorými veľkou silou, razanciou, v relatívne rýchlom slede za sebou zasadil rany smerujúce proti rôznym častiam trupu poškodenej s najväčšou hustotou bodných poranení na ľavej bočnej ploche trupu, pričom išlo o zranenia prechádzajúce až do dutiny hrudnej a brušnej. Následne pokračoval v zasadzovaní bodných rán do tela poškodenej, pričom pri útoku použil aj nožnice s čiernou rukoväťou, pričom s pootvorenými nožnicami s veľkou silou a razanciou opakovane bodol poškodenú do ľavej dolnej končatiny v oblasti ľavého stehna vzadu hore, kde jej spôsobil 4 bodné poranenia. Týmto konaním spôsobil C. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, mnohopočetné bodné poranenia v oblasti trupu vrátane chrbta, horných a dolných končatín s mnohopočetnými bodnými poraneniami vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov (obe pľúca, srdce, bránica, pečeň, slezina, žalúdok, ľavá oblička, brušná aorta, závesný aparát čriev), ktoré boli spojené s veľkou stratou krvi mimo cievne riečisko, so závažnými porušeniami štruktúry tkanív a orgánov, čo viedlo k rozvoju tzv. traumaticko-hemoragického šoku, ktoré poranenia boli nezlučiteľné so životom a týmto poškodená na mieste podľahla. N. E. sa skutku dopustil, hoci bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 14.12.2005, právoplatným toho istého dňa, uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraždy podľa , a iných, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov, 4 mesiace a 29 dní so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny. Za to ho odsúdil takto: „Podľa s použitím , , , na trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov. Podľa súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:

- kuchynský nôž s čiernou rukoväťou o dĺžke čepele 14 cm

- kuchynský nôž o dĺžke čepele 20 cm

- kuchynský nôž o dĺžke čepele 11 cm

- nožnice s čiernou rukoväťou“ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a to čo do výroku o treste, ktoré odôvodnil nasledovne (citácia): „Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste uviedol, že v danej veci po zvážení všetkých skutočností uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, ktorý súd považuje za primeraný a zároveň dostatočný pre naplnenie individuálnej aj generálnej prevencie. Pri posudzovaní osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy sa súd zaoberal jeho kriminálnou minulosťou, spôsobom jeho života ako aj postojom k spáchanému trestnému činu. Zároveň súd vo svojom odôvodnení uviedol, že kriminálna minulosť obžalovaného a z nej vyplývajúci sklon k páchaniu trestnej činnosti, charakterizuje jeho osobu ako nenapraviteľného páchateľa, u ktorého vykonané tresty nesplnili svoj prevýchovný účel. Napriek tomuto vyjadreniu ku ktorému súd dospel po vykonaní dokazovania, obžalovanému neuložil trest odňatia slobody na doživotie, pričom vo svojom odôvodnení uviedol nasledovné dôvody: Ustanovenie § 47 ods. 1 Tr. zákona na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie okrem podmienky, že môže byt' uložený len za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu 25 rokov. Súd vo svojom odôvodnení ďalej uviedol, že znalkyňa na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu nevylúčila možnosť jeho nápravy, keď uviedla, že resocializačná prognóza je skôr nepriaznivá. Ďalším dôvodom pre neuloženie trestu odňatia slobody na doživotie je dosiahnutý počet bodov v hodnotení prognózy resocializácie, v ktorom N. E. dosiahol len 17 bodov z celkového počtu 30 bodov. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd neuložil trest odňatia slobody na doživotie je, že obžalovaný sa od prvého momentu priznáva k trestnému činu, svoj čin úprimne oľutoval, viackrát sa zaň ospravedlnil deťom

nebohej a po čine chcel zavolať sanitku, teda všetky tieto okolnosti svedčia o tom, že sa nejedná o úplne bezcitného jedinca, ktorému by bol následok jeho činu ľahostajný. Odvolaním napadnutý rozsudok považujem za nezákonný, a to čo do výroku o treste, nakoľko súd mal obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na doživotie v zmysle ustanovenia , a to vzhľadom na tieto skutočnosti: Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 17.05.2000 bol obžalovaný N. E. uznaný za vinného okrem iných trestných činov aj zo spáchania trestného činu lúpeže podľa , Tr. , za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov. Skutok predmetného trestného činu spočíval v tom, že N. E. spoločne s A. Q., K. F., Z. M. a M. N. dňa 17.06.1998 krátko po 08.00 hod. v Smolníku okres Spišská Nová Ves, po predchádzajúcej vzájomnej dohode spočívajúcej v odcudzení sumy najmenej 1.000.000,-Sk a s použitím poplašnej strelnej zbrane, z vopred vytipovaného objektu peňažného ústavu filiálky Slovenskej sporiteľne a.s. v Smolníku, po naplánovaní celej akcie a prerozdelení úloh N. E., po zaobstaraní prostriedkov na jej uskutočnenie A. Q. a Z. M. a zistení situácie v miestnosti sporiteľne obžalovaným K. F., obžalovaní M. N. a Z. M. s kuklami na hlavách vošli do miestnosti sporiteľne, ktorej dvere strážil obžalovaný M. N. a obžalovaný Z. M. za použitia poplašnej strelnej zbrane prinútil pracovníčku tejto filiálky E. Z. k vydaniu peňažnej hotovosti vo výške 61.460,-Sk, ktorú odtiaľ odniesli, pričom pripútaním o kovovú skriňu a prelepením úst lepiacou páskou chceli znemožniť E. Z. ďalší pohyb a privolanie pomoci. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že začiatkom júna 1998 obžalovaný A. Q. získal informáciu o možnosti vykonať prepad filiálky SLSP a.s. v Smolníku, kde sa podľa odhadu malo nachádzať 200.000,- až milión korún. Naplánovania celej akcie sa ujal obž. N. E., ktorý ostatným rozdelil jednotlivé úlohy. Deň pred skutkom obžalovaný N. E. spolu s S. Z. pod zámienkou rozmenenia 5.000,-Sk navštívili predmetnú pobočku banky, preverili situáciu a skonštatovali, že na prepad stačia dve osoby, nakoľko v pobočke pracovala len jedna pracovníčka. Obžalovaný N. E., ktorý sa nechcel zúčastniť priameho vykonania akcie tvrdil, že spolu s S. Z. pôjdu ohlásiť fingovanú dopravnú nehodu najbližšiemu oddeleniu PZ s cieľom odlákať príslušníkov od miesta činu. Podľa inštrukcie N. E. mali obžalovaní pripravenú i verziu pre prípad, že budú prichytení políciou, s tým, že skutok na seba mali zobrať obžalovaní Z. M. a M. N.. Obžalovaní N. E. pripravoval aj iné akcie napr. prepadnutie kasína v Liptovskom Mikuláši a v Krompachoch, pričom sa často chválil tým, že sa stretáva s ľuďmi z podsvetia. Následne bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 14.12.2005 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa, Tr. , trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa Tr. a ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa Tr. za trestný čin vraždy v štádiu pokusu podľa , Tr. , za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov 4 mesiace a 29 dní. Obžalovanému mal byť uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, ale vzhľadom na nevykonaný zvyšok trestu (2 roky 7 mesiacov 1 deň) z predchádzajúceho podmienečného prepustenia, ktorý spolu s uloženým trestnom nesmie presiahnuť 15 rokov, mu bolo potrebné vypočítať trest v trvaní 12 rokov 4 mesiace a 29 dní. Skutok vyššie uvedeného trestného činu spočíval v tom, že dňa 15.04.2004 asi o 10.00 hod. v obci X., okres Spišská Nová Ves, na ul. F. XX, bez súhlasu A. E. vnikol do jej rodinného domu s úmyslom usmrtiť jej dcéru Z. F. a to tak, že rozbil sklenenú výplň uzamknutých vchodových dverí, následne si tieto odomkol z vnútornej strany kľúčom zasunutým v zámku a po vojdení do kuchyne, kde sa nachádzala Z. F. túto opakovane bodal tam nájdeným kuchynským nožom s dĺžkou čepele 74 mm a šírkou 14 mm do rôznych častí tela a keď Z. F. vybehla na dvor, ďalej ju opakovane bodal tým istým nožom do rôznych častí tela a medzitým ju najmenej dvakrát udrel motykou do oblasti brucha a neustále pritom kričal, že ju zabije, čím jej spôsobil 43 bodnorezných rán, a to 10 na bruchu, 9 na hrudníku, 16 na chrbte, 2 na pravej hornej končatine, 3 na ľavej hornej končatine, 1 na pravej dolnej končatine a 2 na ľavej dolnej končatine, z toho najmenej jedna prenikla do hrudníkovej dutiny a spôsobila poranenia pľúc, 2 bodné rany na bruchu a pravom predlaktí, krvné podliatiny na hrudníku, bruchu, chrbte, ľavom stehne, pravom predlaktí a v sedacej oblasti a kožné odreniny na pravej hornej končatine, pričom k dokonaniu činu nedošlo v dôsledku toho, že poškodenej bola poskytnutá včasná odborná lekárska pomoc a tohto konania sa dopustil napriek tom, že bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 17.05.2000 uznaný za vinného okrem iného z trestného činu lúpeže podľa, Tr. za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do 1. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý sčasti vykonal, nakoľko bol dňa 09.12.2003 z výkonu trestu podmienečne prepustený. Ďalší skutok obžalovaného spočíval v tom, že dňa 15.04.2004 asi o 16.15 hod. v priestoroch Obvodného oddelenia PZ v Spišských Vlachoch, na ul. Železničnej č. 59, kde bol predvedený po tom, čo mu bola obmedzená osobná sloboda, nakoľko existovalo dôvodné

podozrenie, že sa dopustil obzvlášť závažného trestného činu, v úmysle utiecť fyzicky napadol ppráp. Z. H. vykonávajúceho v ten deň stálu službu a to tak, že ho rukou silno udrel do oblasti krku, v dôsledku čoho spadol na zem, pričom utrpel len ľahké poranenia. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že obžalovaný N. E. poškodenú Z. F. bodol kuchynským nožom 45 x, a to v rýchlom slede za sebou ju bodal do celého tela. Svoje konania sprevádzal verbálnym prejavom "ja ťa zabijem, ty končíš, zaslúžila si si to, zdochni, skap" Poškodená sa útoku aktívne bránila, a z tohto dôvodu došlo len v jednom prípade k preniknutiu noža do hrudníkovej dutiny a k poraneniu pľúc. Obžalovaný skutok spáchal na dvakrát, keď sa po prvej fáze útoku išiel do kúpeľne umyť a potom vo svojom konaní pokračoval na dvore, kam poškodená medzitým vybehla a odpadla. Tu do nej obžalovaný znovu bodal a napokon poškodenú napadol aj motykou a palicou. K smrti poškodenej nedošlo výlučne z dôvodu včas poskytnutej lekárskej pomoci ako aj aktívnej obrany poškodenej. Z počtu jednotlivých útokov, ich intenzity, lokalizácie (hrudník, brucho, chrbát}, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány a jeho verbálneho prejavu možno vyvodiť záver, že obžalovaný chcel usmrtiť poškodenú a len z okolností, ktoré stáli mimo neho sa tak nestalo. Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že uložené tresty vykonal dňa 14.04.2019, pričom začal pracovať v zahraničí a následne sa zoznámil s neb. C. N.. Skutok, pre ktorý je vedené predmetné trestné konanie vykonal dňa 05.09.2020 teda cca 1,5 roka po návrate z výkonu trestu odňatia slobody. Z registra trestov taktiež vyplýva, že dňa 09.12.2003 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov, pričom už dňa 15.04.2004 napadol svoju priateľku Z. F. a opakovane ju bodal nožom s úmyslom ju usmrtiť. Zo znaleckého posudku č. 1/2021 Mgr. Jolany Múdrej, znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia vyplýva, že prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obvineného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je nepriaznivá. Vzhľadom na jeho doterajšiu trestnú anamnézu, pričom v krátkom čase spáchal rovnaký trestný čin, za ktorý bol odsúdený ako aj osobnostnú výbavu je u neho zvýšené riziko opakovania protispoločenského konania. Na hlavnom pojednávaní k prognóze ďalšieho vývoja obžalovaného uviedla, že vzhľadom na to, že osobnosť je trvalá výbava jedinca a porucha osobnosti nie je ovplyvniteľná alebo len veľmi minimálne psychoterapiou, ako aj kriminálnu anamnézu je prognóza resocializácie skôr nepriaznivá. Osobnosť obžalovaného charakterizovala ako osobnosť emočne instabilnú, nezdržanlivú, emočne plochú, egocentrickú, hypersenzitívne disponovanú, s narcistickými, antisociálnymi a dependentnými rysmi, so sklonom vyhýbať sa zodpovednosti, eticky uvoľnenú. Zároveň sa bližšie vyjadrila k posúdeniu prognostických kritérií recidivity páchateľov násilných trestných činov, ktoré uvádza M. a D.. Celkovo je uvedených 30 faktorov resp. bodov posudzovaných kritérií, ktoré sú rovnako významné. Vzhľadom na skutočnosť, že u obvineného bolo špecifikovaných 17 znakov z 30 možno konštatovať, že prognóza resocializácie u obvineného je nepriaznivá. Podľa vyjadrenia znalkyne na hlavnom pojednávaní by musel mať 7 bodov maximálne 1 O bodov, aby sa dalo ustáliť, že prognóza resocializácie je priaznivá. Podľa vyjadrenia znalkyne je, ale 17 bodov privysoké číslo aj s poukazom na osobnosť obžalovaného, pretože ide o osobnosť, ktorú nie je možné ovplyvniť terapiou. Na otázku, či by trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov dosiahol nápravu páchateľa uviedla, že osobnosť je nemenná, a keďže krátko po prepustení za obdobný trestný čin spáchal ďalší trestný čin s ešte väčším následkom, tak pravdepodobnosť nápravy nie je dobrá. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mám za to, že obžalovanému mal byt' jednoznačne uložený trest odňatia slobody na doživotie v zmysle § 47 ods. 2 Tr. zákona, pričom v danom prípade ide o obligatórne uloženie trestu odňatia slobody na doživotie v súlade s tzv. zásadou trikrát a dosť. V danom prípade páchateľ splnil všetky zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, pretože páchateľ spáchal trestný čin taxatívne uvedený v § 47 ods. 2 Tr. zákona teda obzvlášť závažný zločin vraždy, pričom daný trestný čin bol dokonaný a bol už dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody pre niektorý z uvedených trestných činov a uložené tresty aj vykonal. V zmysle Tr. zákona sa ustanovenie Tr. zákona vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v Tr. v znení neskorších predpisov, ak osoba spáchala ďalší trestný či uvedený v Tr. zákona po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že N. E. spáchal obzvlášť závažný trestný čin lúpeže podľa , Tr. v znení neskorších prepisov, následne ako obzvlášť nebezpečný recidivista trestný čin vraždy v štádiu pokusu podľa k Tr. v znení neskorších prepisov a následne za účinnosti z. č. 300/2005 Tr. zákona spáchal ďalší trestný čin uvedený v Tr. zákona, a to po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Zo skutkových okolností spáchaných trestných činov vyplýva, že konanie obžalovaného N. E. sa vo všetkých prípadoch vyznačovalo neprimeranou dávkou agresivity, či už pri trestnom čine lúpeže, kedy bol v podstate organizátorom celej akcie, ktorá spočívala v prepadnutí pobočky banky s úmyslom odcudziť väčší obnos peňazí ako aj pri páchaní obzvlášť závažných trestných činov vraždy, kedy poškodeným -

svojím priateľkám spôsobil mnohopočetné bodné a bodnorezné rany, pričom jeho útok sa vyznačoval veľkou silou, razanciou a útoky boli v rýchlom slede za sebou. Z posudku č. 1/2021 MUDr. Dany Šedivej, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia vyplýva, že u obvineného ide o zmiešanú poruchu osobnosti - disociálne, emočne instabilné a narcistické rysy, pričom nejde o duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale o súhrn povahových vlastností, ktoré sú trvalou výbavou osobnosti a prejavujú sa od adolescencie. Jeho disociálne rysy sa prejavujú atrofiou vyšších citov, morálnou tuposťou, egocentrickosťou, nerešpektovaním sociálnych a morálnych noriem väčšinovej spoločnosti, asociálnym správaním, klamaním, páchaním trestnej činnosti, absenciou svedomia, neschopnosťou poučiť sa z trestu. U obžalovaného sú prítomné aj emočne instabilné rysy, ktoré sa prejavujú impulzivitou, zreteľnou tendenciou jednať neuvážene bez ohľadu na dôsledky, sklonmi k výbuchom hnevu a neschopnosťou kontrolovať svoje explozívne chovanie. Uvedené povahové vlastnosti, tak ako to vo svojom posudku uviedla i znalkyňa z odboru psychológie, sú trvalou a nemennou osobnostnou výbavou, neovplyvniteľné liečbou. Z forenzného hľadiska bez ovplyvnenia ovládacích a rozpoznávacích schopností. Znalkyňa vo svojom posudku na otázku, či je pobyt obvineného na slobode v súčasnej dobe z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť uviedla, že z forenzne psychiatrického hľadiska pobyt obvineného na slobode v súčasnej dobe nie je pre spoločnosť nebezpečný. Obvinený je plne ukotvený v realite, netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy. Uvedené tvrdenia bolo v záverečnej reči obhajcu vytrhnuté z kontextu, keď zdôraznil, že "v súčasnej dobe nie je pobyt obvineného na slobode pre spoločnosť nebezpečný" čo je ďalej rozvedené i v odôvodnení rozsudku, kde súd dospel k záveru, že ak krátko po čine jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, je málo pravdepodobné, že by jeho pobyt na slobode bol po tak dlho trvajúcej penitenciárnej starostlivosti nebezpečný. Uvedené tvrdenie znalkyne je potrebné chápať v jednom ucelenom zmysle, teda, že z forenzne psychiatrického hľadiska je obvinený ukotvený v realite a netrpí duševnou poruchou, preto jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný a nie je potrebné mu uložiť ochranné liečenie. V opačnom prípade, ak by trpel duševnou poruchou, bolo by jeho pobyt na slobode nebezpečný, prichádzalo by do úvahy uloženie ochranného liečenia príp. by nebol vôbec zodpovedný za svoje konanie. Zo záverov oboch znalkýň (psychológia i psychiatria) vyplýva, že N. E. trpí poruchou osobnosti, pričom obe zhodne uviedli, že jeho disociálna osobnosť je trvalá, neovplyvniteľná liečbou a práve preto je prognóza jeho resocializácie nepriaznivá, čo sa odrazilo podľa znalkyne, Jolany Múdrej, aj vo vysokom počte bodov /17/ prognostických kritérií recidivity. Podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona musia byť taktiež splnené podmienky uvedené v§ 47 ods. 1 písm. a) a b) Tr. zákona, teda uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. V zmysle ustálenej judikatúry záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu 25 rokov je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. Na tom nič nemení skutočnosť, že súd vychádza aj zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odbor psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických a spoločenských faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa, ktorá bola v prípade N. E. nepriaznivá. Pod formuláciou podmienky "nie je nádej" sa rozumie rozumná istota - prognóza vychádzajúca zo súčasných znalostí možnosti napraviť páchateľa. V samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedené, že kriminálna minulosť obžalovaného a z nej vyplývajúci sklon k páchaniu trestnej činnosti, charakterizuje jeho osobu ako nenapraviteľného páchateľa. Pri posudzovaní podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie je potrebné zobrať do úvahy nielen jeden znalecký posudok, ale celú osobnosť obžalovaného N. E. posúdiť komplexne a analyzovať z dostupného dokazovania genézu jeho osobnosti. Je potrebné uviesť, že uloženie prvého podmienečného trestu v roku 1997 neviedlo k jeho náprave, práve naopak v roku 2000 spáchal závažnú organizovanú trestnú činnosť za ktorú bol prvý krát vo výkone trestu odňatia slobody. Z daného pobytu sa nepoučil, a keď bol v roku 2003 podmienečne prepustený, dostal opäť šancu a vedenie riadneho života, ktorú nevyužil a už v roku 2004 spáchal ešte závažnejší trestný čin, pričom len zhodou okolností jeho obeť prežila. Ďalší skutok spáchal cca 1,5 roka po vykonaní trestu, no tentoraz jeho obeť neprežila a jeho útok skončil smrťou poškodenej. Z danej genézy možno usúdiť, že jeho útoky a protiprávne konanie sa stupňovalo a uložené tresty neviedli k žiadnej náprave. Vzhľadom k týmto skutočnostiam som dospela k záveru, že nádej na jeho nápravu v rozumnej miere neexistuje a jediným trestnom pre človeka tohto typu je uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. V priebehu prípravného konania i počas konania na súde sa menil i jeho postoj k určitým okolnostiam spáchaného skutku, svoje konanie síce niekoľkokrát formálne oľutoval, ale znaky smerujúce k spytovaniu svedomia a

úprimnej ľútosti, neboli u neho pozorované. Pri prvotnom výsluchu uviedol, že zaútočila nožom na neho poškodená a porezala mu prst, potom ju strhol a bodal, nevedel koľko, bodal ju nožnicami do prednej časti potom sa otočila a bodal ju do chrbta až sa mäkká čepeľ noža vyhla. Za zmienku stojí aj poznámka vyšetrovateľa, že zadržaný N. E. s kľudným hlasom popisuje, že to bol slabý nôž, lebo je to úplne slabá čepeľ. Po uvedenom skutku sa schoval v susednej záhrade, kde ho našli príslušníci polície. Taktiež z výpovede poškodeného A. N. vyplýva, že po tom ako N. E. našli policajti u susedov naproti, tak mu obžalovaný volal a povedal mu, že "všetci ste bastardi, všetci skapete, zabil som tvoju matku, zabijem aj teba a tvoju sestru, pričom v hlase nemal žiadne pocity viny, ani ľútosť ani náznak, že by plakal. Taktiež v odôvodnení uznesenia Okresného súdu Trnava, zo dňa 08.09.2020, ktorým bol N. E. vzatý do väzby, je uvedená poznámka sudcu pre prípravné konanie, že vystupovanie obvineného na súde bolo netypické, keď obvinený pôsobil absolútne vyrovnane, chladne, bez štipky emócií a ľútosti nad svojím konaním, keď o život brutálnym spôsobom pripravil matku dvoch mladých ľudí. Spôsob spáchania trestného činu vraždy ako aj predchádzajúceho trestného činu pokusu vraždy v kontexte s jeho kriminálnou minulosťou jednoznačne dokazuje, že obvinený je kriminálne narušený jedinec pre spoločnosť predstavuje extrémne riziko ďalšieho násilného konania, ktorého spúšťačom môže byť aj banálna skutočnosť alebo drobná hádka, či už s niekým blízkym alebo aj s neznámymi ľuďmi. Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že i s prihliadnutím na zásady trestného konania, sú v danom prípade splnené podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, ktorý by zároveň vyjadroval i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a v intenciách trestného konania by bol zákonný a najmä spravodlivý. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby krajský súd podľa , a zrušil napadnutý rozsudok a podľa vec vrátil Okresnému súdu Trnava, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“ Obžalovaný zaslal Krajskému súdu v Trnave list, v ktorom uviedol (citácia, bez korektúr): „Vážený súd Píšem vám preto, lebo chcem k úvodu povedať že, súhlasím z krajským súdom ktorý ma v mojom prípade ako vinného. Ja len nesúhlasím z tak vysokým trestom ako je 25 rokov nakoľko je to pre mňa veľký trest. Už som starší a nezvládnem toľko rokov, chcel by som sa ešte dožiť slobody a umrieť vonku. Viem že, moja minulosť nebola moc ukážková. Ale po 15 rokoch väzenia som sa chcel zaradiť do spoločnosti, čo sa mi aj vďaka ťažkostiam podarilo. Pre mňa je najväčší trest žiť s tým čo som spravil. Súhlasím aby som bol potrestaný za to čom som spravil ale veľmi to ľutujem. Chcel by som primeraný trest aby som sa vrátil k rodine, keďže už ani oni nie sú najmladší. Napísal som vám list keďže mám pred súdom trému. Ďakujem za pochopenie. Po odsedení si 15 ročného trestu som vyšiel na slobodu a snažil som sa zaradiť do spoločnosti. Hľadal som si prácu kde sa len dalo, lenže nikdo nechce zamestnať bývalého väzňa. Keďže som chcel stáť na vlastných nohách, vybral som sa do zahraničia kde voči mne nemajú ľudia predsudky. Vybral som sa do Švajčiarska aj keď neovládam žiadnu cudziu reč. Našiel som si tam prácu a ušetril som si nejaké peniaze, potom som pracoval v Nemecku kde som si taktiež všetko sám zariadil a predieral sa ako sa len dalo bez poznania reči. Taktiež som si tam niečo ušetril, no keďže ani tam nebola práca na dlhodobo, rozhodol som sa skúsiť šťastie v Rakúsku. Tam som si našiel prácu, ktorú som mohol robiť aj budúcich 10 rokov. Mal som tam veľmi dobré zázemie, zmluvu aj ubytovanie proste všetko. Počas toho ako som pracoval v Rakúsku som cez Facebook spoznal moju priateľku. Po čase sme sa dohodli že, ju môžem navštíviť. Tak som sa teda rozhodol ísť za ňou na Slovensko na výkend. Na stanici v Šaľy ma čakala aj z jej deťmi. Hneď ako som prišiel tak sme išly nakúpiť potraviny do obchodu, keďže som vedel, ako sú na tom finančne zle. Bol som u nej celý výkend od piatka až do nedele keďže v pondelok som mal prácu. V nedeľu keď som mal odísť mi povedala že, môžem u nej bývať a nasťahovať sa k nej. S tým súhlasily aj jej deti. Keď mi to povedala bol som nesmierne šťastný že, som konečne mal rodinu a domov kam patrím. Od tej chvíle som sa nevedel dočkať výkendov, kedy budem zase zo svojou novou rodinou. Keď som bol v Rakúsku tak som zo svojou novou priateľkou denne po práci volal 3 hodiny, pričom sme sa tešily na výkend spolu. Priateľka sa po 25 rokoch rozvádzala zo svojim mužom. To ju veľmi vzalo a musela sa liečiť u psychológa a taktiež brala lieky na depresiu, nervozitu a spánok. Mne povedala že, konečne niekomu patrí a spýtala sa ma či mi nevadí že, berie lieky a nieje ešte rozvedená. Povedal som jej že, nie lebo je úžasná žena a že, ju mám veľmi rád a budem vždy po jej boku stáť. Cez výkendy som robil s priateľkou domáce práce a staral som sa o chod domácnosti, taktiež som robil opravy na dome a staral sa o záhradu. Počas tých mesiacov ktoré sme spolu boli som ju finančne zabezpečoval a to čiastkov 3000 eur mesačne. Taktiež sme chodily na dovolenky a predstavil som ju svojej rodine ktorá ju otvorene prijala. Priateľka sa ma spýtala či by som mohol vybaviť prácu pre jej priateľky kamarátov. Ja som teda súhlasil a zobral ich zo sebov, pričom som im vybavil ubytovanie a prácu na zmluvu. Tý kamaráti sa tam po výplate vždy opíjaly a nechodily ani do práce, tak ich šéf vyhodil z mojím súhlasom. Priateľkina dcéra bola závislá na

alkohole a cigaretách a vždy pýtala od mamy peniaze na toto. Ja som toto počul a povedal som „ alkohol a cigarety nebudem podporovať, ale na školu jej peniaze dám“. Kúpil som jej všetky potrebné veci do školy ako napr. počítač, fotoaparát, oblečenie atď.... Tý kamaráti prišly späť na Slovensko a začaly na mňa rozprávať somariny mojej priateľky dcére, keďže patrila do ich partie. Táto partia len popíjala a fetovala. Tá dcéra povedala tie somariny potom mojej priateľke. Ktorá jej ale neverila a zakázala svojej dcére sa snimi stretávať. Nato sa jej dcéra nahnevala a začala z jej kamarátkou na Internete hľadať veci na moju osobu. Pričom zistily že, som sedel vo väzení a toto povedala mojej priateľke. Takto vznikol problém ten deň čo sa toto udialo. Priateľka sa ma spýtala že, prečo som ju klamal. Ja som jej povedal že, som sa bál ako by reagovala a bál som sa ju stratiť. Chcel som jej to po čase povedať. Mali sme výmenu názorov, pričom mi povedala že, ma má veľmi rada a začala ma mať ešte radšej a chce ostať so mnov naďalej žiť. Nato dcéra povedala bud on alebo ona, že ona pôjde bývať k otcovi. Moja priateľka nato povedala z ťažkým srdcom že, musím odísť lebo má len syna a dcéru a tý sú jej prednejší. Načo som povedal dobre chápem to, tak teda odídem nedeľu ale keďže som videl že, je nervózna povedal som že, odídem aj dnes v sobotu. Vypýtal som si od nej peniaze na cestu keďže som jej všetky svoje peniaze dával. Ona mi povedala že, žiadne nemá a je jej jedno kam teraz večer pôjdem. Chcel som od nej len na cestu keďže som mal v Rakúsku ešte nejaké usporené. Jej dcéra odišla z domu. Ja som ju chcel objať a povedať dobre v nedeľu odídem. Keď som ju objal tak začala byť hysterická a spanikárila, vzala do ruky nôž a ma porezala. Ja som bol v šoku a amoku a nezvládol som situáciu. Keď som sa uvedomil, volal prvú pomoc a policajtov. Je mi to veľmi ľúto čo sa stalo, nemalo sa to stať. Ja som v tú chvíľu všetko strácal čo som mal rád, načom mi záležalo a spoločnú budúcnosť. My sme sa chcely zobrať a plánovaly sme prerobiť dom v ktorom by sme žily ako šťastná rodina. Vážený súd, je mi to veľmi ľúto, všetko som stratil. Po tých rokoch bol konečne šťastný že, mám rodinu a prácu. Boli pre mňa všetko. Ďakujem s úctou N. E..“ Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej aj len ako „krajský súd“) rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, na ktorom prokurátor zotrval na podanom odvolaní. Obžalovaný uviedol, že to, čo písal, bolo všetko zo srdca a veľmi to ľutuje, lebo si zničil život. Vie, že nie je taký, po tých 15 rokoch bol šťastný, že má rodinu a nezvládol tú stratu. Krajský súd podľa doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia Mgr. Jolany Múdrej. Tá uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na záveroch znaleckého posudku č. 1/2021 zo dňa 3.1.2021 a to vrátane záveru, ktorý bol uvedený pri odpovedi na otázku č. 5 - aká je u obvineného prognóza resocializácie - s tým, že prognóza u obvineného je nepriaznivá. Doplnila len percentuálne vyjadrenie pomeru prítomnosti znakov, na podklade ktorých je možné robiť závery o resocializácii. U obvineného (teraz obžalovaného) je prítomných 17 znakov z 30, čo znamená 57 percent zo 100 možných, pričom už nad 30 percent je signifikantný záver o nepriaznivej prognóze. Od 60 percent už ide o veľmi zlú resocializačnú prognózu, z čoho vyplýva, že obžalovaného delia od tejto veľmi zlej resocializačnej prognózy 3 percentá. Z hľadiska možnosti zmeny tejto prognózy alebo nájdenia aspoň časti nádeje na zmenu, upozornila, že z hľadiska tzv. osobnostných faktorov (nepriaznivých) bolo u obžalovaného prítomných 6 z 10 znakov. Jedná sa o charakteristiku osobnosti, ktorá sa časom nemení, skôr naopak. U osôb nad 60 rokov veku sa zvýrazňuje emočná labilita, egocentrizmus a menšia odolnosť voči frustrácii a stresu. Čo sa týka faktorov ako absencia alebo zníženie vyšších citov, absencia empatie, tieto znaky osobnosti sa vyvíjajú, pričom osobnosť človeka a jeho vývoj v tomto smere je väčšinou uzavretý v 21 rokoch. Preto ak konštatujeme u niekoho ich absenciu, nie je predpoklad a dôvod domnievať sa, že sa vyvinú neskôr. Čiže nedajú sa ani tzv. naučiť. Výkon trestu by mohol mať vplyv z hľadiska resocializácie v tom slova zmysle, že by sa takáto osoba z už vykonaného trestu poučila, avšak v tomto konkrétnom prípade sa jedná o obžalovaného, ktorý sa teda zjavne nepoučil, pretože aj po už vykonanom treste za závažnú trestnú činnosť sa takejto opätovne dopustil. Znalkyňa uviedla, že si nedovolí absolútne vylúčiť možnosť resocializácie. Vychádza však z konkrétnych podkladov, z ktorých potom robila závery. Znalkyňa uviedla, že je oboznámená so všetkými skutočnosťami, ktoré zdôraznil obžalovaný a to vrátane toho, že „sedel 15 rokov (vo výkone trestu), nemal tam problémy a aj potom pracoval na tom, aby sa zaradil do spoločnosti“, avšak problém je v tom, že napriek snahe obžalovaného pokiaľ nastala nejaká emočne záťažová situácia, ktorá z vnímania obžalovaného narušila to, čo on budoval, čiže keď nastala nejaká prekážka v jeho snahe, na túto vzhľadom na svoju emočnú vybavenosť, nastavenie, charakteristiku osobnosti, nedokázal prosociálne reagovať. Znalkyňa uviedla, že nedokážeme nikomu zaručiť bezproblémový spôsob života, teda ani obžalovanému po prípadnom výkone trestu, to znamená v prípade prekážky v budúcnosti nemožno vylúčiť opätovné obdobné reakcie obžalovaného a následné konanie, najmä pokiaľ by sa týkalo citového života.

Prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodnúť o treste odňatia slobody na doživotie. Obhajca obžalovaného ako i obžalovaný, navrhli zamietnuť odvolanie, obžalovaný ľutuje čo spáchal, chcel by ešte dostať šancu, vie že sa v ňom niečo mení k dobrému, už aj počas doby čo bol vo väzbe pomáhal spoluväzňom, cíti, že sa jeho city menia. Je vinný, nemal to tak urobiť, už cíti, že tie prekážky dokáže prekonávať lepšie. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania prokurátora smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tieto výroky. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov nepodmienečne. Trestnú sadzbu uvedenú v okresný súd neupravoval v jej spodnej ani hornej hranici, keďže zistil vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle . Ukladal aj trest prepadnutia vecí vymenovaných vo výroku rozhodnutia, u ktorých dospel k záveru, že šlo o veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu podľa . K výroku o treste uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, že: „Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku MUDr. Šedivej, súd prijal záver, že v čase spáchania trestného činu bol obžalovaný príčetný. Nezistilo sa nič, čo by ho zbavilo trestnej zodpovednosti. Nič teda nebránilo uznať ho za vinného z trestného činu vraždy tak ako ho právne posúdila v obžalobe prokurátorka (vrátene kvalifikačných znakov: závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, na chránenej osobe). Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle zásad pre ukladanie trestov, pričom zobral do úvahy okolnosti spáchania skutkov ako aj osobu obžalovaného a zároveň hodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Obžalovanému (teoreticky) poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu priznal tento

úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/); priťažovalo mu, že už bol v minulosti odsúdený pre iné trestné činy (§ 37 písm. m/). Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V súvislosti s touto trestnou vecou je však potrebné poukázať na znenie poslednej vety , kde je uvedené, že zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie. Súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu v zmysle ustanovenia vzhľadom na okolnosti prípadu ani vzhľadom na osobu obžalovaného. Po zvážení všetkých uvedených skutočností uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, ktorý súd považuje za primeraný a zároveň dostatočný pre naplnenie individuálnej aj generálnej prevencie, teda pre výchovu obžalovaného k riadnemu životu a zároveň pre výchovné pôsobenie na ostatých členov spoločnosti. Pri posudzovaní osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy sa súd zaoberal jeho kriminálnou minulosťou, spôsobom jeho života, ako aj postojom k spáchanému trestnému činu. Kriminálna minulosť obžalovaného a z nej vyplývajúci sklon k páchaniu trestnej činnosti, charakterizuje jeho osobu ako nenapraviteľného páchateľa, u ktorého doposiaľ vykonané tresty nesplnili svoj prevýchovný účel. Vzhľadom k navrhovanému trestu odňatia slobody na doživotie súd uvádza, že tento obžalovanému neuložil z nasledovných dôvodov. Ustanovenie na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie okrem podmienky, že môže byť uložený len za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje (táto podmienka by v tomto prípade splnená bola), vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu nevylúčila možnosť jeho nápravy, uviedla, že resocializačná prognóza je skôr nepriaznivá (neuviedla, že by bola výrazne nepriaznivá, znalkyňa použila slovo „skôr“) resp. uviedla že pravdepodobnosť nápravy „nie je dobrá“ (teda opäť zvolila miernejšie vyjadrenie), ďalej uviedla, že osobnosť je nemenná, neovplyvniteľná, alebo len v minimálnej miere ovplyvniteľná terapiou. Poukázala na to, že je ťažko povedať, ako bude spôsobiť na obvineného výkon trestu, s pribúdajúcim sa vekom však agresivita sa môže znižovať aj s poukazom na fyzické schopnosti, dá sa predpokladať, že budú menej časté emočné výbuchy. Ďalším dôvodom pre neuloženie trestu odňatia slobody na doživotie je dosiahnutý počet bodov v hodnotení prognózy resocializácie, v ktorom N. E. dosiahol (len) 17 bodov z celkového počtu bodov 30, čo predstavuje 56,6%. Prof. M. (znalkyňa vychádzala z hodnotiacich kritérií, ktoré uvádzajú Dobrotka a D.) predpokladá, že prítomnosť viac ako 30% faktorov znamená signifikantný nález a pri prekročení hranice 60% možno hovoriť o veľmi zlej prognóze, najmä u páchateľov násilných trestných činov (A. D.: Forenzná psychológia, nakladateľstvo Lindeni 2019).Možno teda vyvodiť záver, že N. E. neprekročil prah „veľmi zlej prognózy“ resocializácie. Na tomto mieste je potrebné poukázať aj na znalecký posudok MUDr. Šedivej, v ktorom sa uvádza, že v súčasnom období nie je pobyt N. E. na slobode nebezpečný. Súd dospel k záveru, že ak krátko po čine jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, je málo pravdepodobné, že by jeho pobyt na slobode bol po tak dlho trvajúcej penitenciárnej starostlivosti, nebezpečný. Ďalším dôvodom pre ktorý súd neuložil trest odňatia slobody na doživotie je, že obžalovaný sa od prvého momentu priznáva k trestnému činu, svoj čin úprimne oľutoval, viackrát sa zaň ospravedlnil deťom nebohej, a po čine chcel zavolať sanitku. Všetky tieto okolnosti svedčia o tom, že sa nejedná o úplne bezcitného jedinca, ktorému by bol následok jeho činu ľahostajný. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že u obžalovaného je možnosť nápravy aj trestom odňatia slobody vo výmere 25 rokov a zároveň súd nadobudol presvedčenie, že nie sú tu dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho eliminovaním od spoločnosti túto účinne chrániť. Pre výkon trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, a to ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Zároveň súd rozhodol o prepadnutí vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu v zmysle .“ Krajský súd po oboznámení sa s obsahom vyšetrovacieho, súdneho spisu, odôvodnením rozsudku okresného súdu a obsahom odvolania prokurátora, po doplnení dokazovania výsluchom znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia Mgr. Jolany Múdrej, dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď neuložil obžalovanému trest odňatia slobody na doživotie.

Pri určení druhu a výmery trestu vychádzajúc z kritérií uvedených v , a , a berúc do úvahy účel trestu vymedzený v , a závery znalcov z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia v otázke faktorov určujúcich resocializačnú prognózu, krajský súd zistil, že obžalovanému bolo potrebné uložiť trest odňatia slobody na doživotie, keďže uloženie takéhoto trestu si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by obžalovaného bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov. Krajský súd, reagujúc na odvolacie námietky uplatnené v odvolaní prokurátora, ktoré sa týkali druhu a výmery uloženého trestu odňatia slobody, považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť nasledovné: V zmysle trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie. V zmysle ods. 1 trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Podľa odseku 2 ustanovenia , ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa , vraždy podľa , ublíženia na zdraví podľa , nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa , zverenia dieťaťa do moci iného podľa alebo 3 alebo podľa , brania rukojemníka podľa , zavlečenia do cudziny podľa , lúpeže podľa , vydierania podľa , alebo 4, hrubého nátlaku podľa alebo , alebo 4, znásilnenia podľa , sexuálneho násilia podľa , sexuálneho zneužívania podľa , alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , všeobecného ohrozenia podľa , ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa , zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa , založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa , založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa , teroru podľa alebo , násilného prekročenia štátnej hranice podľa , alebo 4, prevádzačstva podľa , alebo 5, výroby detskej pornografie podľa , genocídia podľa , teroristického útoku podľa , niektorých foriem účasti na terorizme podľa , financovania terorizmu podľa , cestovania na účel terorizmu podľa alebo neľudskosti podľa , ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov. Podľa účinného do 31.12.2005, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin teroru (, ), terorizmu (), nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa až 5 alebo alebo 3, všeobecného ohrozenia podľa , ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla podľa , zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny (), založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (), nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa až 7, výroby detského pornografického diela (), týrania blízkej osoby a zverenej osoby (), obchodovania s deťmi podľa alebo 3 alebo , vraždy (), ublíženia na zdraví podľa , zavlečenia do cudziny (), lúpeže (), brania rukojemníka (), vydierania podľa alebo 3, hrubého nátlaku podľa alebo až 5, znásilnenia (), sexuálneho násilia (), sexuálneho zneužívania podľa až 4 alebo obchodovania s ľuďmi (), hoci už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný a trest aspoň sčasti vykonal, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky podľa ; inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov. Krajský súd, po zhodnotení všetkých určujúcich okolností vo vzťahu k druhu a výmere trestu, dospel k záveru, že u obžalovaného boli splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Okresný súd pochybil, keď v rámci hodnotenia možnosti nápravy obžalovaného trestom kratšieho trvania nesprávne zohľadnil záver znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia, záver znaleckého odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, vôbec sa nezaoberal otázkou splnenia podmienky, či si uloženie trestu odňatia slobody na doživotie vyžaduje účinná ochrana

spoločnosti, ani otázkou splnenia podmienok možnosti uloženia trestu odňatia slobody v zmysle . V prejednávanom prípade bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa , , , v súvislosti s jeho jednotlivými písmenami tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom za spáchanie takéhoto trestného činu zákonodarca stanovuje trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Takouto prísnou sadzbou je vyjadrená tzv. typová spoločenská nebezpečnosť tohto trestného činu, pretože jeho objektom je ľudský život ako najvyššia hodnota chránená nie len ustanoveniami , ale aj celým právnym poriadkom Slovenskej republiky vrátane jej . Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného činu, sú považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Ako je vyššie uvedené, táto sa prejavuje predovšetkým v stanovení jednotlivých sadzieb za trestné činy útočiace proti ľudskému životu, pričom v tomto prípade v zmysle citovaného ustanovenia osobitnej časti má súd na výber len medzi uložením trestu odňatia slobody na 25 rokov alebo uložením trestu odňatia slobody na doživotie. Takéto pravidlo je zdôraznené aj znením ustanovenia , kde je uvedené, že ak súd odsudzuje páchateľa okrem iného aj za dokonaný trestný čin vraždy podľa , uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v ods. 1 tohto ustanovenia; inak mu uloží trest odňatia slobody na 25 rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Takéto okolnosti musia mať naozaj vážny podklad, pričom krajský súd zdôrazňuje, že v tomto prejednávanom prípade neexistujú čo len indície, že by takéto okolnosti hodné osobitného zreteľa mohli existovať. Išlo o chladnokrvne spáchaný trestný čin bez akýchkoľvek známok úprimnej ľútosti od jeho páchateľa, pričom obžalovaný N. E. bol za trestný čin vraždy v štádiu pokusu, aj za trestný čin lúpeže, už v minulosti odsúdený. Podľa trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Ako vyplynie z ďalšieho odôvodnenia rozsudku, u obžalovaného krajský súd konštatoval splnenie týchto podmienok. Krajský súd považuje podmienku uvedenú v spočívajúcu v potrebe uloženia trestu odňatia slobody na doživotie kvôli účinnej ochrane spoločnosti, za splnenú so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu všeobecne vyjadrené v , aj osobitne vzhľadom na okolnosti, ktoré nie sú zákonným znakom trestného činu alebo ktoré sa nevyskytujú pri trestnom čine daného druhu v takej intenzite, pričom v danom prípade aj nastali (nielen hrozili). Ide o naplnenie tzv. generálnej prevencie trestu, teda potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi najzávažnejších trestných činov s výraznejšími negatívnymi črtami, kde iný trest by nepostačoval. Pri prejednávanom trestnom čine ide o trestný čin s mimoriadne vysokým stupňom závažnosti, kde chráneným záujmom je ľudský život. V osobe N. E. ako páchateľa tohto trestného činu ide o mimoriadne agresívneho, egocentrického jedinca, s narcistickými rysmi, ktorý konal len v záujme naplnenia svojich vlastných potrieb. Záver, že sa jedná o mimoriadne vysoký stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, opiera krajský súd o zistený obzvlášť zavrhnutia hodný spôsob vykonania trestného činu. Okolnosť a povaha konania obžalovaného nasvedčujú mimoriadnej surovosti a brutálnosti obžalovaného. Poškodenú nebohú C. N., ako obeť jeho trestného činu, usmrtil tým spôsobom, že na ňu, na jej telo zaútočil po slovnej hádke, použijúc násilie veľkej intenzity v podobe opakovaného mnohonásobného prenikania minimálne dvomi bodnoreznými nástrojmi do rôznych oblastí jej tela, celkovo jej zasadil 71 rán. Podľa záveru znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, páchateľ minimálne trikrát prerušil útok na obeť, aby zmenil zraňujúci predmet - týmto musel byť jednak nôž s dĺžkou čepele 20 cm, jednak nožnice - a následne opakovane pokračoval v zasadzovaní bodných rán do tela obete aj v čase, keď sa táto nehýbala a nebránila. Obžalovaný útočil bodnoreznými predmetmi mnohopočetne, a to veľkou silou a razantnosťou, rany boli zasadené v relatívne rýchlom slede za sebou vedené rôznymi smermi proti telu poškodenej, v momente útoku stáli poškodená a obžalovaný v polohe stojac tvárou v tvár, a je zrejmé, že poškodená sa reflexívne bránila útokom nastavením rúk pred oblasť tváre. Podľa znalcov prišlo následne s veľkou pravdepodobnosťou k pádu poškodenej na podložku dolu tvárou a tu pokračoval páchateľ v útoku ďalším, resp. ďalšími bodnoreznými nástrojmi, ktoré smerovali proti rôznym častiam trupu poškodenej s najväčšou hustotou bodných poranení na ľavej bočnej ploche trupu, pričom išlo o zranenia prechádzajúce až do dutiny hrudnej a brušnej, čo znamená,

že boli zasadené s veľkou silou, razanciou a relatívne v rýchlom slede za sebou. V tomto štádiu sa už páchateľ mohol nachádzať v polohe zníženej, t. j. nad obeťou. Nezostáva bez významu, že obeť sa už v určitej fáze útoku páchateľa podľa znalcov s najväčšou pravdepodobnosťou nehýbala a nebránila, obžalovaný kľačal, príp. na nej obkročmo sedel a pokračoval v zasadzovaní bodných rán do jej tela. Všetky zranenia zistené pri pitve nebohej C. N. vykazovali známky vitálnej reakcie, čo svedčí o tom, že ich menovaná utrpela za živa. N. E. tak usmrtil C. N. surovým spôsobom, teda kruto a zvrhlo, v takej miere, ktorá nie je obvykle spojená s trestným činom vraždy. S extrémne vysokou mierou brutality a surovosti, ktoré sa v posudzovanej veci podstatne vymykali z toho, čo pri trestnom čine vraždy možno považovať za obvyklé. Jeho vražedný útok sa vyznačoval neprimeranou agresivitou, použil viaceré smrtiace nástroje, ktoré menil počas útoku, čo znamená že tento útok musel viackrát prerušiť, dokonca obeť bodal aj v čase, keď sa táto ani v najmenšej miere už nedokázala brániť. Ďalší znak naplnenia záveru, že sa jedná o mimoriadne vysoký stupeň závažnosti spáchaného trestného čiu, vidí krajský súd v obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútke. Obžalovaný prejavil svojim činom bezohľadné sebectvo, keď rovnako ako v predchádzajúcom prípade - kedy sa dopustil okrem iného trestného činu vraždy v štádiu pokusu, za ktorý bol uznaný za vinného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 14.12.2005 - zaútočil v úmysle zabiť ju, na osobu, s ktorou bol v partnerskom vzťahu. Jediným dôvodom takéhoto konania a reakcie obžalovaného bola skutočnosť, že tak jedna ako aj druhá bývalá partnerka, po tom, čo sa nasťahoval k nim do domácnosti, mu po nejakom čase oznámili, že sa s ním rozchádzajú, neželajú si aby s nimi ďalej žil, a požiadali ho, aby opustil ich dom. Čo sa týka zhodnotenia toho, či sa u obžalovaného E. nejednalo o pohnútku, vychádzajúcu z prirodzených citov človeka, ako žiarlivosť, afekt, alebo dlhodobý stres, krajský súd zistil, že tomu tak nebolo. Obžalovaný sa podľa výpovedí svedkov - detí nebohej C. N. - prejavoval spočiatku ako tzv. normálny chlap, a až neskôr zistili, že niečo „sa deje“. Či už v súvislosti s prácou, ktorú počas pracovného týždňa vykonával v zahraničí, o čom ich informovali jeho spolupracovníci, alebo v súvislosti s tým, že sa snažil utajovať údaje o svojej osobe. Jeho konanie vyznievalo na jednej strane tak, že sa snažil partnerku a jej deti „kupovať“, podľa vlastnej výpovede a prezentácie to mal byť dokonca on, kto „musel“ svoju partnerku - nebohú C. N. - hmotne zabezpečovať, a dávať jej a jej rodine mesačne 3000 eur, pretože partnerka údajne nezvládala ani dom, ani záhradu. Na druhej strane, keď mu partnerka vyčítala, že zatajil svoje skutočné osobné údaje, a žiadala ho opustiť dom, odmietol odísť hneď, s odôvodnením, že nemá kam ísť a že nemá peniaze. Z uvedeného vyplýva, že u obžalovaného sa nejednalo o žiaden dlhodobý stres, a ak, tak len z toho, že osoby z jeho blízkeho okolia odhalia jeho trestnú minulosť, a nešlo ani o žiarlivosť. Obžalovaný klamal, bez známok svedomia a bez ponaučenia sa z vykonaného trestu za obdobnú trestnú činnosť po zmene postoja partnerky k jeho osobe, prezentoval svoju urazenú pýchu, začal sa k partnerke správať žiarlivo, vykrikoval jej že je kurva, vytýkal jej bývalých partnerov. Keď nezmenila svoj postoj a rozhodnutie a trvala na tom, že obžalovaný má opustiť spoločnú domácnosť, obžalovaný na ňu zaútočil a túto aj vyššie popísaným spôsobom usmrtil. Čo sa týka naplnenia tzv. individuálnej prevencie trestu, je nepochybné, že pri posúdení otázky, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsiatich piatich rokov (podmienka uvedená v ), ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu, keďže ide o právnu otázku, treba vychádzať hlavne zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická psychológia, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom treba, aby sa príslušný znalec v rámci znaleckého dokazovania z hľadiska osobnostných faktorov vyrovnal aj so skutočnosťou, či vzhľadom na zistenú osobnostnú štruktúru páchateľa ide o stav relatívne trvalý, vývojovo ukončený a terapeuticky ovplyvniteľný. Z okruhu symptomatických (kriminogénnych) faktorov treba, aby sa znalec vyjadril k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, k okolnosti jej prípadnej gradácie, k možnosti jej recidívy a k spôsobu emočného spracovania spáchanej trestnej činnosti zo strany páchateľa. Napokon z hľadiska spoločenských (sociálnych) faktorov bude potrebné, aby znalec zaujal stanovisko k existencii či neexistencii stabilného citovo sýteného rodinného a partnerského zázemia, k profesionálnej kvalifikácii páchateľa a k jeho schopnosti prispôsobovať sa spoločenským normám. Formuláciou tejto podmienky („nie je nádej") dáva zákon najavo, že nestačí nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak, vyžaduje sa rozumná istota (prognóza), vychádzajúca zo súčasných znalostí o možnosti napraviť páchateľa trestom odňatia slobody časovo obmedzeným na dobu do dvadsaťpäť rokov.

Záver o tom, že nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov, znamená subsidiaritu trestu odňatia slobody na doživotie vo vzťahu k vyššie uvedenému miernejšiemu typu trestu odňatia slobody. To znamená teda, že z hľadiska osoby páchateľa je nutné najskôr skúmať, či k dosiahnutiu účelu trestu nepostačuje miernejšia alternatíva a až po negatívnom závere, že uvedený miernejší trest odňatia slobody (prípadne ani v kombinácii s príslušným ochranným opatrením) v konkrétnom prípade nepostačuje k dosiahnutiu účelu , možno za splnenia ostatných podmienok prikročiť k uloženiu trestu odňatia slobody na doživotie. Krajský súd k otázke resocializačnej prognózy obžalovaného N. E. zistil, že v zmysle znaleckého posudku znalkyne Mgr. Múdrej je prognóza ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu nepriaznivá. Je u neho zvýšené riziko opakovania protispoločenského konania vzhľadom na jeho doterajšiu anamnézu (v krátkom čase spáchal rovnaký trestný čin, za ktorý bol odsúdený) a osobnostnú výbavu. Osobnosť je emočne instabilná, nezdržanlivá, emočne plochá, egocentrická, hypersenzitívne disponovaná, s narcistickými, antisociálnymi a dependentnými rysmi, so sklonom vyhýbať sa zodpovednosti, eticky uvoľnená. Aktuálna intelektová úroveň obžalovaného je v pásme nižšieho populačného priemeru. Najpravdepodobnejšou motiváciou konania obžalovaného je jeho osobnostná výbava v zmysle poruchy osobnosti, pre ktorú je charakteristická impulzivita, sklon k výbuchom zlosti, neschopnosť kontrolovať svoje emócie, egocentrizmus, chýbanie vyšších citov a empatie. Partnerka zrejme v súvislosti s informáciou, ktorú sa dozvedela o obžalovanom (pokus o vraždu a následná väzba v minulosti) zmenila voči nemu svoje správanie. Túto jej zmenu obžalovaný vnímal ako ohrozenie ich vzťahu, žiarlil na ňu a bál sa, že ju stratí. Sám uviedol pri vyšetrovaní, že sa nevie ovládať, keď stráca niečo, čo má rád. Išlo o emočne vypätú situáciu, ktorá u neho viedla k agresívnemu správaniu. Má sklony k skresľovaniu výpovede, toto však nemá chorobný podklad, ale vyplýva zo štruktúry jeho osobnosti. Čo sa týka prognózy resocializácie, na základe posúdenia prognostických kritérií páchateľov násilných trestných činov (podľa Dobrotku, 1972, in A. Heretik-Forenzná psychológia, 2004), sú u obžalovaného prítomné 4 znaky z okruhu spoločenských faktorov (príslušnosť k sociálnej subkultúre, ktorá sa bráni sociálnej a kultúrnej integrácii, spoločenské deklasovanie väzbou, chýbanie trvalých pozitívnych citových a sociálnych vzťahov už v predelikventnom období, trvalá sociálna izolácia a deprivácia už v predelikventnom období), 6 znakov z osobnostných faktorov (porucha osobnosti s protispoločenskými motiváciami konania, agresivita ako ľahko aktivovateľná dispozícia osobnosti, egocentrizmus, afektívna nestálosť, hypotrofia vyšších citov, chýbanie empatie) a 7 znakov z okruhu symptomatických faktorov (perseverácia trestnej činnosti v kriminálnej anamnéze, včasný začiatok delikvencie, gradácia trestnej činnosti, stupňovanie závažnosti deliktov, stupňovanie brutality konania, nezdržanlivosť, hrozba násilím). Vzhľadom na uvedené skutočnosti - 17 znakov z 30 tich - možno konštatovať, že prognóza resocializácie u obžalovaného je nepriaznivá. U obvineného bol zistený sklon riešiť psychicky (emočne vypäté) záťažové situácie verbálnym i fyzickým násilím. Agresivita patrí do trvalej osobnostnej výbavy obžalovaného a prejavuje sa priamo v jeho správaní, nakoľko racionálna regulácia emotivity je u neho na veľmi nízkej úrovni. Znalkyňa Mgr. Múdra sa v konaní pred okresným súdom vyjadrila, že „Čo sa týka prognózy ďalšieho vývoja, vzhľadom na to, že osobnosť je trvalá výbava jedinca a porucha osobnosti nie je ovplyvniteľná alebo len veľmi minimálne psychoterapiou, je prognóza resocializácie skôr nepriaznivá“. K dosiahnutému počtu 17 z 30 znalkyňa uviedla, že „neexistuje presná klasifikácia počtu bodov, teda že počet bodov od do je priaznivá prognóza, a vyššie už nepriaznivá prognóza, ale počet 17 je privysoké číslo, na priaznivú prognózu resocializácie by musel mať 7 max. 10 bodov“. K možnostiam nápravy trestom odňatia slobody vo výmere 25 rokov znalkyňa uviedla, že „osobnosť je nemenná, ťažko povedať ako bude pôsobiť na menovaného výkon trestu, ale keďže krátko po prepustení za obdobný trestný čin spáchal tento trestný čin a s ešte väčším následkom, tak pravdepodobnosť nápravy nie je dobrá“. Ohľadne vplyvu pribúdajúceho veku na agresivitu znalkyňa uviedla, že „vzhľadom k zvyšovaniu veku sa dá predpokladať, že agresivita sa môže znižovať aj s poukazom na fyzické schopnosti, dá sa predpokladať, že budú menej časté emočné výbuchy“. Okresný súd vyvodil na podklade vykonaného dokazovania bez ďalšieho záver, že N. E. neprekročil prah „veľmi zlej prognózy“ resocializácie a nemožno uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Vychádzal z toho, že znalkyňa na hlavnom pojednávaní nevylúčila možnosť jeho nápravy, resocializačnú prognózu označila ako skôr nepriaznivú (podľa okresného súdu neuviedla, že by bola výrazne nepriaznivá, znalkyňa použila slovo „skôr“), uviedla že pravdepodobnosť nápravy „nie je dobrá“ (podľa okresného súdu teda opäť zvolila miernejšie vyjadrenie), a rovnako ďalej uviedla, že osobnosť je v minimálnej miere ovplyvniteľná terapiou a s pribúdajúcim vekom obžalovaného pripustila, že agresivita sa môže znižovať s

poukazom na fyzické schopnosti, kedy sa dajú predpokladať menej časté emočné výbuchy a s ohľadom na dosiahnutý počet bodov v hodnotení prognózy resocializácie (len 17 bodov z celkového počtu bodov 30, čo predstavuje 56,6%) - keď až pri prekročení hranice 60% možno hovoriť o veľmi zlej prognóze u páchateľov násilných trestných činov. Takýto postup a úvahy okresného súdu nie sú správne. V prvom rade okresný súd neodstránil rozpory, ktoré vznikli medzi závermi poskytnutého znaleckého posudku a výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní k už poskytnutému posudku. Krajský súd doplnil v intenciách dokazovanie za účelom výsluchu znalkyne Mgr. Múdrej. Tá v plnom rozsahu zotrvala na záveroch písomne poskytnutého znaleckého posudku, a objasnila aj to, z akého dôvodu zotrváva na závere o nepriaznivej resocializačnej prognóze u obžalovaného. Zdôraznila, že obžalovaného delia od veľmi zlej resocializačnej prognózy len 3 percentá. Taktiež upozornila, že z hľadiska tzv. osobnostných faktorov (nepriaznivých) bolo u obžalovaného prítomných 6 z 10 znakov, čo negatívne vplýva na možnú zmenu tejto prognózy, resp. nepriaznivo ovplyvňuje nádej na nápravu, jedná sa totiž o charakteristiku osobnosti, ktorá sa časom nemení, skôr naopak. Uviedla, že u osôb nad 60 rokov veku sa zvýrazňuje emočná labilita, egocentrizmus a menšia odolnosť voči frustrácii a stresu. Faktory ako absencia alebo zníženie vyšších citov, absencia empatie, sú znaky osobnosti, ktoré sa vyvíjajú, pričom však osobnosť človeka a jeho vývoj v tomto smere je väčšinou uzavretý v 21 rokoch. Nie je predpoklad a dôvod domnievať sa, že sa vyvinú neskôr. Znalkyňa zodpovedala aj otázku možného vplyvu (ďalšieho) výkonu trestu na obžalovaného tak, že empatia, vyššie city sa nedajú ani tzv. naučiť, takáto osoba by sa z už vykonaného trestu mohla aspoň poučiť, avšak v tomto konkrétnom prípade sa jedná o obžalovaného, ktorý sa aj po už vykonanom treste uloženom za závažnú trestnú činnosť, takejto opätovne dopustil. Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Šedivej vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená duševná choroba či duševná porucha, v minulosti aj v súčasnej dobe je obžalovaný plne ukotvený v realite. Znalkyňa zistila u obžalovaného Zmiešanú poruchu osobnosti - disociálne, emočne instabilné a narcistické rysy F61 podľa MKCH10. Nejde o duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale o súhrn povahových vlastností, ktoré sú trvalou výbavou osobnosti a prejavujú sa od adolescencie. Pojem osobnosti vyjadruje súhrn typických spôsobov, ako človek vníma a interpretuje veci, ľudí a udalosti, pristupuje k sebe a ostatným, cíti a emočne reaguje, jedná s okolím, ako ovláda svoje impulzy a uspokojuje svoje osobné a interpersonálne problémy. Disociálne rysy sa prejavujú artrofiou vyšších citov, morálnou tuposťou, egocentrickosťou, nerešpektovaním sociálnych a morálnych noriem väčšinovej spoločnosti, asociálnym správaním, klamaním, páchaním trestnej činnosti, absenciou svedomia, neschopnosťou poučiť sa z trestu. Ďalej sú prítomné emočne instabilné rysy, ktoré sa prejavujú impulzivitou, zreteľnou tendenciou jednať neuvážene bez ohľadu na dôsledky, sklonmi k výbuchom hnevu s neschopnosťou kontrolovať svoje explozívne chovanie, nestálou a nevypočítateľnou náladou. Narcistické rysy sa prejavujú vysokým sebavedomím a pocitom vlastnej dôležitosti, povýšeným správaním a postojmi; Jedinci s narcistickými rysmi mávajú nedostatok empatie a ťažko rozpoznávajú pocity a túžby druhých ľudí. Uvedené povahové vlastnosti sú trvalou a nemennou osobnostnou výbavou, neovplyvniteľné liečbou. Z forenzného hľadiska bez ovplyvnenia ovládacích a rozpoznávacích schopností. Nakoľko nebola zistená duševná porucha v pravom slova zmysle, nebola zistená závislosť na alkohole alebo iných psychoaktívnych látkach a nebola zistená sexuálna deviácia - ochranné liečenie (psychiatrické, PAL, PTX, sexuologické) ústavnou alebo ambulantnou formou nie je dôvodné uložiť. Z forenzne psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode v súčasnej dobe nie je pre spoločnosť nebezpečný. Obžalovaný je plne ukotvený v realite, netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy. Pochybením je potom aj záver okresného súdu o tom, že ak krátko po čine pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, je málo pravdepodobné, že by jeho pobyt na slobode bol po tak dlho trvajúcej penitenciárnej starostlivosti (po výkone 25 ročného trestu odňatia slobody), nebezpečný. K tomu záveru dospel okresný súd s odkazom na znalecký posudok MUDr. Šedivej, v ktorom sa uvádza, že v súčasnom období nie je pobyt N. E. na slobode nebezpečný. Ako však správne poukázal prokurátor v podanom odvolaní, znalkyňa vo svojom posudku na otázku, či je pobyt obvineného (teraz už obžalovaného) na slobode v súčasnej dobe z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť uviedla, že z forenzne psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode v súčasnej dobe nie je pre spoločnosť nebezpečný. Obžalovaný je plne ukotvený v realite, netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy. Podľa prokurátora uvedené tvrdenie bolo v záverečnej reči obhajcu vytrhnuté z kontextu, keď zdôraznil, že „v súčasnej dobe nie je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný", čo je ďalej rozvedené i v odôvodnení rozsudku, kde okresný súd dospel k záveru, že ak krátko po čine pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, je málo pravdepodobné, že by jeho pobyt na slobode bol po tak dlho trvajúcej penitenciárnej starostlivosti nebezpečný. Uvedené

tvrdenie znalkyne je však podľa prokurátora - s čím sa stotožňuje aj krajský súd - potrebné chápať v jednom ucelenom zmysle, teda, že z forenzne psychiatrického hľadiska je obžalovaný ukotvený v realite a netrpí duševnou poruchou, preto jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný a nie je potrebné mu uložiť ochranné liečenie. V opačnom prípade, ak by trpel duševnou poruchou, bolo by jeho pobyt na slobode nebezpečný, prichádzalo by do úvahy uloženie ochranného liečenia príp. by nebol vôbec zodpovedný za svoje konanie. V súvislosti s možnosťou uloženia trestu odňatia slobody na doživotie, ktorého podmienkou je konštatovanie, že neexistuje nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov, je teda v každom takomto prípade potrebné vážne sa zaoberať aj možnosťami a podmienkami resocializácie páchateľa trestnej činnosti. Aj v tejto súvislosti však krajský súd zdôrazňuje, že názory znalcov sú len východiskom pre konečný záver súdu, ktorý je aj v tomto prípade riešením právnej otázky. Pokiaľ ide o možnosti resocializácie u obžalovaného, túto znalkyňa hodnotí ako nepriaznivú. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že znalci v akejsi abstraktnej rovine u obžalovaného možnosť resocializácie v prípade súhry priaznivých okolností pripúšťajú, i keď len vzhľadom k zvyšovaniu sa veku obžalovaného. Akcentovanie prípadného ubúdania fyzických schopností s nevyhnutným následkom poklesu intenzity emočných výbuchov, nepovažuje krajský súd sa správne. Vyšší vek obžalovaného nemusí bez ďalšieho znamenať úbytok jeho fyzických schopností, aj pri zohľadnení všeobecne známeho faktu, že zvyšujúci sa vek rôznymi spôsobmi obmedzuje možnosti páchať trestnú činnosť. Vôbec však nemožno súhlasiť s tým, že vo vyššom veku sa zníži intenzita emočných výbuchov (práve naopak, vyšší vek môže zvýšiť podráždenosť, a negatívne schopnosť emočne sa vysporiadať s pre neho dráždivými podnetmi), čo potvrdila aj znalkyňa pri výsluchu pred odvolacím súdom. Preto nemožno dospieť k záveru o nutnosti zohľadniť vyšší vek obžalovaného v predpokladanom čase vykonania 25 ročného trestu a urobiť tak záver, že je tak šanca k náprave spočívajúca v dosiahnutí tohto vyššieho veku, teda že je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. V tomto výnimočnom prípadoch ide o brutálneho vraha bez akýchkoľvek intelektových možností korigovania jeho správania sa. Čo sa týka ďalších úvah okresného súdu, ktoré ho viedli k uloženiu menej prísneho trestu, a to odkazom na úprimné oľutovanie spáchania trestného činu obžalovaným, na jeho viacnásobné ospravedlnenie sa deťom obžalovanej, tu krajský súd poukazuje na okolnosti spáchania trestného činu, správanie sa obžalovaného po trestnom čine, jeho vyjadrenia v konaní pred okresným a krajským súdom ako súdom odvolacím, ktoré svoje úvahy rozvedie krajský súd aj nižšie, v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia (neúprimnosť obžalovaného; vyhrážanie sa deťom nebohej krátko po zabití ich matky do telefónu; počiatočné popieranie spáchania činu; prenesenie viny na obeť, ktorá už vtedy bola nebohá - obžalovaný susedovi tvrdil, že sa jeho partnerka dobodala sama; okrášľovanie jeho osoby; narcizmus - nebohá sa podľa prvotných tvrdení obžalovaného mala dobodať sama kvôli tomu, že jej mal obžalovaný povedať, že ju opúšťa; ľútosť prejavená len formálne; skutočná ľútosť len nad sebou samým). Takže to, čo súd pri úvahách o eventualite uloženia doživotného trestu posudzuje, je predovšetkým otázka, či existuje nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Ako už bolo uvedené, túto otázku je kompetentný riešiť len súd ako otázku právnu, k riešeniu ktorej znalci poskytujú len podklady (viď napr. rozhodnutie NSSR publikované pod č. R4/2000). Konštatovanie neexistencie takejto nádeje musí v sebe zahŕňať všetky okolnosti prípadu, najmä sklony k recidíve v súvislosti s najzávažnejšími protispoločenskými konaniami útočiacimi na ľudský život. Vyhodnotiac najmä tieto okolnosti, krajský súd na rozdiel od okresného súdu, a v zhode s odvolacou námietkou prokurátora, dospel k záveru, že takáto nádej u obžalovaného neexistuje. Treba pripomenúť, že N. E. bol už za trestný čin vraždy v štádiu pokusu odsúdený a možno konštatovať, že po príchode z vykonaného trestu odňatia slobody, v podstate v krátkej dobe a to po roku a pol od prepustenia z výkonu trestu, opätovne pácha trestný čin vraždy, pričom v tomto prípade ide o tzv. kvalifikovanú vraždu. Samotný tento fakt je dôkazom nielen toho, že obžalovaný si nevzal poučenie z predchádzajúceho odsúdenia, ale i toho, že intenzita páchania trestnej činnosti obžalovaným sa zvyšuje a zvyšuje sa i protispoločenská nebezpečnosť jeho konania. Obžalovaný bol prvýkrát odsúdený Okresným súdom Spišská Nová Ves, dňa 5.5.1997, za trestný čin podľa úč. do 1.1.2006 (útlak - kto iného núti, zneužívajúc jeho tieseň alebo závislosť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom) k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu do 28.11.1998 (trestný čin proti slobode). N. E. bol následne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 17.05.2000 okrem iných trestných činov aj za trestný čin lúpeže podľa , Trestného

, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov. Obžalovaný akciu prepadnutia filiálky SLSP a.s. v Smolníku naplánoval, ostatným rozdelil úlohy. Skutok predmetného trestného činu spočíval v tom, že N. E. spoločne s A. Q., K. F., Z. M. a M. N. dňa 17.06.1998 krátko po 08.00 hod. v Smolníku okres Spišská Nová Ves, po predchádzajúcej vzájomnej dohode spočívajúcej v odcudzení sumy najmenej 1.000.000,-Sk a s použitím poplašnej strelnej zbrane, z vopred vytipovaného objektu peňažného ústavu filiálky Slovenskej sporiteľne a.s. v Smolníku, po naplánovaní celej akcie a prerozdelení úloh N. E., po zaobstaraní prostriedkov na jej uskutočnenie A. Q. a Z. M. a zistení situácie v miestnosti sporiteľne obžalovaným K. F., obžalovaní M. N. a Z. M. s kuklami na hlavách vošli do miestnosti sporiteľne, ktorej dvere strážil obžalovaný M. N. a obžalovaný Z. M. za použitia poplašnej strelnej zbrane prinútil pracovníčku tejto filiálky E. Z. k vydaniu peňažnej hotovosti vo výške 61.460,- Sk, ktorú odtiaľ odniesli, pričom pripútaním o kovovú skriňu a prelepením úst lepiacou páskou chceli znemožniť E. Z. ďalší pohyb a privolanie pomoci. Obžalovaný bol z výkonu trestu podmienečne prepustený dňa 9.12.2003. Následne bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 14.12.2005 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa, , trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa a ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa za trestný čin vraždy v štádiu pokusu podľa , , za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov 4 mesiace a 29 dní. Obžalovanému mal byť uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, ale vzhľadom na nevykonaný zvyšok trestu (2 roky 7 mesiacov 1 deň) z predchádzajúceho podmienečného prepustenia, ktorý spolu s uloženým trestnom nesmie presiahnuť 15 rokov, mu bolo potrebné vypočítať trest v trvaní 12 rokov 4 mesiace a 29 dní. Skutok vyššie uvedeného trestného činu spočíval v tom, že dňa 15.04.2004 asi o 10.00 hod. v obci X., okres Spišská Nová Ves, na ul. F. XX, bez súhlasu A. E. vnikol do jej rodinného domu s úmyslom usmrtiť jej dcéru Z. F. a to tak, že rozbil sklenenú výplň uzamknutých vchodových dverí, následne si tieto odomkol z vnútornej strany kľúčom zasunutým v zámku a po vojdení do kuchyne, kde sa nachádzala Z. F. túto opakovane bodal tam nájdeným kuchynským nožom s dĺžkou čepele 74 mm a šírkou 14 mm do rôznych častí tela a keď Z. F. vybehla na dvor, ďalej ju opakovane bodal tým istým nožom do rôznych častí tela a medzitým ju najmenej dvakrát udrel motykou do oblasti brucha a neustále pritom kričal, že ju zabije, čím jej spôsobil 43 bodnorezných rán, a to 10 na bruchu, 9 na hrudníku, 16 na chrbte, 2 na pravej hornej končatine, 3 na ľavej hornej končatine, 1 na pravej dolnej končatine a 2 na ľavej dolnej končatine, z toho najmenej jedna prenikla do hrudníkovej dutiny a spôsobila poranenia pľúc, 2 bodné rany na bruchu a pravom predlaktí, krvné podliatiny na hrudníku, bruchu, chrbte, ľavom stehne, pravom predlaktí a v sedacej oblasti a kožné odreniny na pravej hornej končatine, pričom k dokonaniu činu nedošlo v dôsledku toho, že poškodenej bola poskytnutá včasná odborná lekárska pomoc a tohto konania sa dopustil napriek tom, že bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 17.05.2000 uznaný za vinného okrem iného z trestného činu lúpeže podľa, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do 1. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý sčasti vykonal, nakoľko bol dňa 09.12.2003 z výkonu trestu podmienečne prepustený. Ďalší skutok obžalovaného spočíval v tom, že dňa 15.04.2004 asi o 16.15 hod. v priestoroch Obvodného oddelenia PZ v Spišských Vlachoch, na ul. Železničnej č. 59, kde bol predvedený po tom, čo mu bola obmedzená osobná sloboda, nakoľko existovalo dôvodné podozrenie, že sa dopustil obzvlášť závažného trestného činu, v úmysle utiecť fyzicky napadol ppráp. Z. H. vykonávajúceho v ten deň stálu službu a to tak, že ho rukou silno udrel do oblasti krku, v dôsledku čoho spadol na zem, pričom utrpel len ľahké poranenia. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že obžalovaný N. E. poškodenú Z. F. bodol kuchynským nožom 45 x, a to v rýchlom slede za sebou ju bodal do celého tela. Svoje konania sprevádzal verbálnym prejavom "ja ťa zabijem, ty končíš, zaslúžila si si to, zdochni, skap" Poškodená sa útoku aktívne bránila, a z tohto dôvodu došlo len v jednom prípade k preniknutiu noža do hrudníkovej dutiny a k poraneniu pľúc. Obžalovaný skutok spáchal na dvakrát, keď sa po prvej fáze útoku išiel do kúpeľne umyť a potom vo svojom konaní pokračoval na dvore, kam poškodená medzitým vybehla a odpadla. Tu do nej obžalovaný znovu bodal a napokon poškodenú napadol aj motykou a palicou. K smrti poškodenej nedošlo výlučne z dôvodu včas poskytnutej lekárskej pomoci ako aj aktívnej obrany poškodenej. Z počtu jednotlivých útokov, ich intenzity, lokalizácie (hrudník, brucho, chrbát), kde sa nachádzajú životne dôležité orgány a jeho verbálneho prejavu možno vyvodiť záver, že obžalovaný chcel usmrtiť poškodenú a len z okolností, ktoré stáli mimo neho sa tak nestalo. Kým v prvom prípade trestného činu spáchaného obžalovaným išlo o trestný čin proti slobode (útlak), následne už šlo o lúpež spáchanú organizovanou skupinou, kde obžalovaný bol organizátorom trestného

činu, v ďalšom prípade o vraždu, ku ktorej dokonaniu nedošlo len v dôsledku poskytnutia včasnej odbornej lekárskej pomoci poškodenej. V tomto, prejednávanom prípade, už ide o dokonanú vraždu. Aj vzhľadom k postoju obžalovaného, vyvoditeľného zo správania sa obžalovaného bezprostredne po spáchaní trestného činu, keď sa v telefóne vyhrážal synovi nebohej C. N., že „sú bastardi, že všetci skapú“, keď bezprostredne po skutku tvrdil susedovi, že nebohá sa dobodala sama kvôli tomu, že ju mal údajne nechať, keď na telefonáty dcéry nebohej, ktorá sa domáhala kontaktu s matkou reagoval zapieraním, ďalej aj vzhľadom na jeho písomné vyjadrenie doručené odvolaciemu súdu, a aj vyjadrenie na verejnom zasadnutí, v rámci ktorého slovne formuloval ľútosť nad svojim činom, dospel krajský súd k záveru, že zo strany obžalovaného ide len o ľútosť nad ním samým, a nad tým, že niekto mu znova a opätovne pokazil víziu a predstavu idylického života v rodine (príčinou bol niekto iný, nie on sám). Vzhľadom na uvedené by bolo iluzórne domnievať sa, že v prípade takto štruktúrovanej osobnosti existuje nejaká nádej na jeho prevýchovu. Obžalovaný aj po trestnom čine prejavil svoju agresivitu, bezcitnosť, sebestrednosť - egocentrizmus, a absenciu vyšších citov. Aj pred súdom sa obžalovaný prezentoval ako záchranca rodiny nebohej, jej živiteľ, pritom však vzápätí tvrdil, že nemal žiadne peniaze, aby mohol odísť tak, ako ho o to nebohá žiadala. K celému skutku, k samotnému útoku, sa vyjadroval jednou vetou - „chcel objať poškodenú, ona začala byť hysterická a spanikárila, porezala ho a on bol v šoku a amoku a nezvládol situáciu, potom sa uvedomil“. Zdôrazňoval, že mu veľmi záležalo na tom, aby žili ako šťastná rodina, ale takto to v tú chvíľu stratil, uvádzal, že bol po rokoch konečne šťastný, boli pre neho všetko. Z uvedeného je zrejmé, že si nepripúšťa svoju vinu na tom, že rodinu stratil, že neľutuje, že inú osobu pripravil o život, ale ľutuje len seba a to, že stratil možnosť byť v tejto rodine šťastný. Je tiež nepochybné, že účinná ochrana spoločnosti pred takýmito typmi páchateľov si vyžaduje ich čo najdlhšiu izoláciu a aj z tohto dôvodu mal krajský súd za preukázané, že boli splnené všetky podmienky na to, aby tomuto obžalovanému mohol byť uložený trest odňatia slobody na doživotie. V okruhu osobnostných faktorov obžalovaného je nakopených viac ukazovateľov nepriaznivej resocializačnej prognózy. Ide v podstate o ich osobnostnú charakteristiku, v ktorej dominuje jeho zmiešaná porucha osobnosti disociálneho charakteru, emočne instabilné a narcistické rysy. Uvedené povahové vlastnosti sú trvalou a nemennou osobnostnou výbavou, neovplyvniteľné liečbou. Pri takejto poruche neprichádza do úvahy liečba v pravom slova zmysle, pretože slová odborníkov v tejto súvislosti svedčia pre potrebu dlhodobej izolácie a pre prípadné prevýchovné opatrenia v rámci výkonu trestu odňatia slobody, možnosť jej zvrátenia (takejto poruchy) je minimálna, resp. žiadna. V okruhu symptomatických (kriminogénnych) faktorov treba prihliadnuť ku gradácii závažnosti protispoločenského konania obžalovaného, ktoré napokon vyústilo k spáchaniu typovo najzávažnejšieho trestného činu (proti ľudskému životu) krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za rovnako závažný trestný čin (ktorý sa nepodarilo obžalovanému dokonať len kvôli včasnej lekárskej odbornej pomoci), oba trestné činy spáchané po odsúdení a čiastočnom vykonaní trestu za závažný trestný čin proti slobode a majetku (lúpež) a po prvotnom odsúdení za trestný čin proti slobode (útlak). Kriminogénne správanie obžalovaného sa postupne z menej závažnej trestnej činnosti pretransformovalo do obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti. Napokon medzi tieto faktory treba zahrnúť aj spôsob, akým obžalovaný emočne spracoval usmrtenie poškodenej. Obžalovaný mal počas celého doterajšieho konania sklon zbavovať sa zodpovednosti za vzniknutú situáciu, z ktorej naopak obviňoval ľudí okolo neho - nebohú, jej dcéru, jej kamarátov, dokonca predchádzajúcu partnerku, voči ktorej sa dopustil predchádzajúceho trestného činu. Obžalovaný v rámci demonštratívneho správania mal navyše skôr tendenciu vzbudzovať v okolí pocity ľútosti voči vlastnej osobe, podľa neho sa do tejto situácie dostal bez jeho pričinenia, hysterickou osobou bola jeho nebohá partnerka, ktorá ho napadla. Aj v predchádzajúcom prípade (predchádzajúci trestný čin vraždy v štádiu pokusu) šlo v jeho interpretácii o to, že si našiel nesprávnu ženu s tromi deťmi, investoval do jej domácnosti a dopadlo to tak isto, že sa pohádali, ona prežila, bola práceneschopná 10 dní, na počet bodných rán si obžalovaný nepamätá. Emočný chlad a absenciu vyšších citov u obžalovaného badať aj v tom ako vo svojej výpovedi a aj vo vyjadrení zaslanom Krajskému súdu v Trnave skutok popisuje. Obžalovaný vypovedal, že sa dostal do šoku a amoku v dôsledku nepríčetného vrieskania nebohej (mala byť hysterická a mala spanikáriť), ktorá mala mať nôž, vypovedal, že bol v strese, nepamätá si koľkokrát ju bodol. Celý stres obžalovaného mal spočívať v tom, že mu bolo oznámené, že má odísť z domu priateľky, že mala jeho priateľka začať byť hysterická a dokonca mala ona zaútočiť na obžalovaného. Iný dôvod, pohnútku, motív následného brutálneho útoku na nebohú obžalovaný neuviedol. Obžalovaný sa v priebehu konania pred súdom prezentoval ako človek, ktorého nezaujímajú peniaze, keď sa zaľúbi. Na jednej strane deklaroval, aký bol šťastný že má rodinu, na druhej strane o nebohej

poškodenej po skutku vypovedal tak, že táto často nadávala na vlastné deti, že jej nepomáhajú, pričom on sa prezentoval ako ten, čo im, deťom svojej partnerky, dával viac ako ich vlastný otec, následne nebohú vykresľoval vo svetle osoby vyžadujúcej psychiatrickú pomoc kvôli nezvládnutiu rozvodu. O dcére nebohej po skutku tvrdil, že bola závislá na alkohole a cigaretách a že bola v partii čo pila a fetovala, pričom následne mala na neho rozprávať „somariny“ a hľadať veci proti jeho osobe a oznamovať ich svojej matke - priateľke obžalovaného. Príčinou hádky, ktorá predchádzala jeho skutku, malo byť to, že poškodená mala zistiť jeho pravý vek. Obžalovaný sa vykresľoval v lepšom svetle ako svedčia dôkazy voči nemu. Podľa dcéry nebohej začal nadávať na jej mamu, keď tá zistila, že ju klamal, a obžalovaný odmietol odísť hneď z domu. Obžalovaný popisoval priebeh udalostí predchádzajúcich skutku inak. Najprv prezentoval, že súhlasil s odvozom na stanicu v nedeľu (nie hneď ako ho partnerka žiadala), potom dokonca on sám mal navrhnúť, že pôjde preč hneď v ten večer (kedy sa strhla hádka). Na to, koľkokrát bodol, si nepamätá, bol v amoku, bol v strese. Pamätá si však to, že na neho mala nebohá zaútočiť nožom (porezala ho). Obžalovaný prezentoval, že sa bál priateľku stratiť, keď by sa dozvedela o jeho trestnej minulosti. Na druhej strane, keď partnerka zistila pravé skutočnosti o jeho veku, a dala mu najavo, že má odísť, túto - z pre neho vlastne neznámeho dôvodu (nevie vysvetliť prečo bol v šoku, amoku a prečo nezvládol situáciu) - zabil, a to aj napriek tomu, že mu nebohá mala podľa neho tesne pred skutkom uviesť, že ho má veľmi rada, že ho začala mať ešte radšej, keď sa dozvedela jeho skutočný vek a že chce s ním ostať naďalej žiť. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný tvrdí, že keď „sa uvedomil“, volal prvú pomoc a policajtov, vzápätí obžalovaný opakuje, že mu je to ľúto. Krajský súd však z vyšetrovacieho spisu, po oboznámení sa s výsluchom svedkov zistil, že napriek prezentovanej ľútosti nad skutkom, nad stratou rodiny, a jej prejaveniu aj vo forme zavolania pomoci, sa obžalovaný v skutočnosti naopak priamo po skutku vyhrážal synovi nebohej slovami že sú bastardi a všetci skapú. Obžalovaný popieral spáchanie činu, keď susedovi tvrdil, že sa jeho partnerka dobodala sama, a to ešte vraj kvôli tomu, že jej mal obžalovaný povedať, že ju opúšťa, čím sa prejavil jeho narcizmus, okrášľovanie jeho osoby, a zároveň prenášal vinu na vtedy už nebohú obeť jeho vlastného trestného činu. Políciu nevolal on, ale kázal susedovi aby zavolal, skryl sa pred políciou v záhrade suseda. Aj v odvolacom konaní, pred krajským súdom vyjadril síce slovami ľútosť, ale nie nad tým, že zabil človeka, že pripravil o život svoju partnerku, že obral deti o matku, ale z dôvodu, že si tým sám zničil život. Krajský súd, vyhodnotiac okruh faktorov determinujúcich prognózu resocializácie obžalovaného N. E. nadobudol rozumnú istotu, že v jeho prípade nie je nádej nápravy trestom odňatia slobody na dobu do dvadsiatich piatich rokov. Riziko recidívy v jeho prípade je mimoriadne vysoké. Vyššie uvedené konkrétne skutočnosti u obžalovaného svedčia o jeho absolútnej neúcte k ľudskému životu, o jeho bezohľadnej sebeckosti, bezcitnosti. Keďže podľa boli splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, mal okresný súd obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Trest odňatia slobody uložený v takejto výmere by splnil svoj účel nielen po stránke individuálnej prevencie, ale aj po stránke generálnej prevencie. Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli splnené podmienky uvedené v , rozhodol (po doplnení dokazovania podľa ) o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám a uložil obžalovanému N. E. trest odňatia slobody na doživotie, pričom nezohľadnil odsúdenému poľahčujúcu okolnosť, že sa k trestnej činnosti priznal a túto oľutoval, pretože tak ako uviedol krajský súd vyššie, jeho oľutovanie je len formálneho charakteru. Čo sa týka priťažujúcej okolnosti podľa , že už bol za trestný čin odsúdený, tak krajský súd nemohol zohľadniť túto priťažujúcu okolnosť vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 14.12.2005, právoplatným toho istého dňa, kedy bol uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraždy podľa , a iných, keďže sa jedná o konkurenciu okolnosti, ktorá je súčasne zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty ( - bol už za trestný čin vraždy odsúdený), a tiež okolnosťou priťažujúcou ( - bol už za trestný čin odsúdený). V takomto prípade takejto konkurencie je ustanovená zásada, podľa ktorej prednosť má použitie určitej okolnosti len ako kvalifikačného znaku skutkovej podstaty pred jej iným použitím. Konkrétnu okolnosť ako priťažujúcu alebo poľahčujúcu možno použiť len vtedy, ak nie je zákonným znakom trestného činu. Čo sa týka odsúdenia obžalovaného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 17.05.2000, ktorým bol obžalovaný N. E. uznaný za vinného okrem iných trestných činov aj zo spáchania trestného činu lúpeže podľa , Tr. , toto nezohľadnil ako priťažujúcu okolnosť vzhľadom k tomu, že je zároveň okolnosťou, ktorá podmieňuje zvýšenie zákonom ustanovenej dolnej hranice trestnej sadzby podľa o polovicu,

pretože obžalovaný N. E. v súčasnosti stíhaným skutkom opätovne spáchal zločin (obzvlášť závažný zločin vraždy po tom, čo bol právoplatne odsúdený za iný zločin - zločin lúpeže, ktoré predchádzajúce odsúdenie za zločin nie je zahladené). Zároveň však krajský súd v zmysle nezvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby podľa odseku 5, keďže ide o prípad, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Obžalovaného podľa súd zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a podľa súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to: kuchynský nôž s čiernou rukoväťou o dĺžke čepele 14 cm, kuchynský nôž o dĺžke čepele 20 cm, kuchynský nôž o dĺžke čepele 11 cm, nožnice s čiernou rukoväťou, nakoľko boli použité na spáchanie trestného činu. Krajský súd na tomto mieste zároveň konštatuje, že obžalovaný naplnil aj podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie v zmysle , nakoľko je súdený za dokonaný trestný čin vraždy podľa , ktorý je uvedený v predmetnom ustanovení , pričom už bol za trestné činy vymenované v tomto ustanovení , hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, (a súčasne krajský súd konštatuje, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) ). Týmito trestnými činmi sú jednak:

- trestný čin lúpeže podľa , , za ktorý bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 17.05.2000 a bol mu uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov (vykonanie trestu 14.4.2019),

- a jednak trestný čin vraždy v štádiu pokusu podľa , , za ktorý bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 14.12.2005 na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov 4 mesiace a 29 dní (vykonanie trestu 13.9.2016). Vzhľadom na prechodné ustanovenie sa ustanovenie vzťahuje aj na takú osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v predchádzajúceho v znení neskorších predpisov, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin, ktorý je uvedený v , po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Potrestaným sa rozumie ten odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti vykonal súdom uložený trest. Tieto podmienky obžalovaný spĺňa. Prokurátor v podanom odvolaní navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na doživotie v zmysle ustanovenia . Takémuto uloženiu trestu v odvolacom konaní ale bráni tá skutočnosť, že okresný súd rozhodol o vine a treste obžalovaného postupom podľa , keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, a okresný súd po vyhlásení obžalovaného rozhodol uznesením, že toto vyhlásenie obžalovaného prijíma. Zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Následkom takéhoto postupu je potom to, že prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa . Krajský súd (viazaný rozsahom podaného odvolania prokurátora, aj ustanovením o nenapadnuteľnosti prijatého vyhlásenia o vine odvolaním, ani dovolaním), ale ani okresný súd po prípadnom zrušení napadnutého rozsudku v časti výroku o treste a vrátení veci na opätovné konanie a rozhodnutie, nemôže preto (ani po prípadnom doplnení dokazovania) doplniť skutkovú vetu o uvedenie skutočnosti odsúdenia obžalovaného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 17.05.2000 za trestný čin lúpeže podľa , Tr. , ktorá v tejto skutkovej vete absentuje, keďže sa jedná o skutkovú okolnosť a otázku viny. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.10.2006, sp.zn. záver súdu prvého stupňa o tom, že obžalovaný súdený trestný čin uvedený v ustanovení účinného do 1. januára 2006 spáchal za podmienok predpokladaných v tomto ustanovení zákona, ktorý v zmysle účinného do 1. januára 2006 odôvodňuje použitie určitej trestnej sadzby, je záverom skutkovým, a preto musí mať základ vo vykonanom dokazovaní prečítaním obsahu súdnych spisov o takých skorších odsúdeniach. V dôsledku toho uvedené zistenia preto treba uviesť vo výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku, keďže aj na ne sa

v prípade podania odvolania vzťahuje prieskumná povinnosť odvolacieho súdu zakotvená v ustanovení účinného do 1. januára 2006. V zmysle Stanoviska č. 14 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2019, Tpj 26/2019 (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2019), odsudzujúci výrok o vine má jednak skutkovú časť (vetu), a jednak právnu časť, teda právnu vetu a právnu kvalifikáciu. Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti . Formulácia „uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“ ( ) znamená povinnosť uviesť vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku okrem skutkovej vety aj tzv. právnu vetu, vychádzajúcu zo znenia ustanovenia (ustanovení), použitého (použitých) na právnu kvalifikáciu činu, ktoré sú označené vo výroku o vine zákonným pomenovaním a číselným paragrafovým označením (s nimi je priamo spojená trestná sadzba trestu odňatia slobody). Do kategórie faktických okolností uvedených v predchádzajúcom odseku a tvoriacich súčasť skutkovej vety patria aj skutočnosti, ktoré podľa ustanovenia všeobecnej časti vyvolávajú použitie osobitnej trestnej sadzby, namiesto použitia sadzby, ktorá je uvedená v kvalifikačne relevantnom ustanovení osobitnej časti , resp. namiesto sadzby iného trestu než trestu odňatia slobody, ktorá z právnej kvalifikácie činu inak vyplýva (, a ). Skutočnosti bez kvalifikačnej relevancie, vyvolávajúce použitie ustanovenia všeobecnej časti , ktoré len upravuje hranice trestnej sadzby priradenej ku kvalifikačne použitému ustanoveniu osobitnej časti ( až 6, samostatne alebo v spojení s , a ), nie sú súčasťou skutkovej vety výroku odsudzujúceho rozsudku. Dotknuté ustanovenia sa uvádzajú (označujú) vo výroku o treste v zmysle („s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest uložený“). Na základe vyššie uvedeného nemohol krajský súd ukladať trest odňatia slobody na doživotie v zmysle , ani rušiť z tohto dôvodu výrok o vine napadnutého rozsudku, ale rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.