Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobkyne: Y.. A. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. W. XXXX/XX, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Ul. Hlavná 11, 917 00 Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. AK JUDr. Marek Hric, s. r. o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2/ DUPOS dražobná, spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, zast. PETKOV & Co, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 430 742, 3/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX U. O., štátny občan O. U., zast.: JUDr. Michalom Matalom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, 4/ Správca konkurznej podstaty: Správcovská a poradenská, k.s., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 48 143 448, úpadcu: Y.. W. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. W. XXXX/XX, XXX XX T., 5/ Y.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. W. XXXX/XX, XXX XX T., štátny občan O. U., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. -329 zo dňa , takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Odvolanie žalovaného 5/ o d m i e t a. III. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. IV. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 5/ n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na základe žaloby žalobkyne rozhodol tak, že: „I. Žalobu žalobkyne proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ o určenie, že opakovaná dobrovoľná dražba, ktorá sa konala dňa 26.02.2019 na adrese Euromotel, uli. Čerenčianska 1712, 99 01 Rimavská Sobota v salóniku na prízemí, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX, okres T., obec T., katastrálne územie T. ako: pozemok parc.č. XXXX/XX, registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 434 m2, pozemok, parc. č. XXXX/XXX, parc. reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 269 m2, stavba bez súpisného čísla, popis stavby: rozostavaný rodinný dom, postavený na parc. Č.. XXXX/XXX, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou zn: N 236/2019 NZ 5890/2019, NCRIs 6137/2019, zo dňa 26.02.2019 je neplatná z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným 1/ , 2/, 3/, 4/, 5/ trovy konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a s poukazom na ustanovenia ( , ďalej len ). Žalobu voči žalovanému 4/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko majetok, ktorý bol predmetom dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala žalobou, nepodlieha konkurzu. Žalovaný 4/ majetok nevlastnil v režime BSM spolu so žalobkyňou. Voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 5/ súd žalobu zamietol z dôvodu, že súd nemal preukázané porušenie ustanovení Podľa názoru žalovaný 2/ neporušil ust. Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. -90 zo dňa 11.02.2019 (o vyporiadaní BSM manželov po vyhlásení konkurzu) nie je rozhodnutím, z ktorého by konštitutívne alebo deklaratórne vyplývalo, že žalovaný 1/, ako navrhovateľ dražby, nie je (nebol oprávnený) navrhnúť vykonanie dražby. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný 5/ boli vlastníkmi nehnuteľností rozostaveného rodinného domu a pozemkov, ktoré nehnuteľnosti nadobudli za trvania manželstva. Slovenská sporiteľňa, a.s. - žalovaný 1/ poskytol Y.. A. V. a Y.. W. V.ver vo výške 109.500,00 Eur na bývanie, postupné financovanie na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola podpísaná dňa 22.12.2014. Vykonávané bolo záložné právo záložného veriteľa žalovaného 1/ Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré vzniklo povolením vkladu v konaní Okresného úradu Lučenec, odbor katastrálny pod č. A zo dňa 24.02.2015 a týka sa nehnuteľností ako celku. Žalobkyňa a žalovaný 5/ boli vlastníkmi rozostavaného domu a pozemkov v celosti v BSM. Vyporiadanie pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva, za trvania BSM, sa týka iba vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. Záložné právo je vecné, viaže sa na vec, t.j. celú nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby. Žalovaný 1/ bol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a toto oprávnenie nestratil ani vyporiadaním BSM tak, že nehnuteľnosti sa stali podielovým spoluvlastníctvom žalobkyne v podiele 1 a žalovaného 5/ v podiele 1. Dražobník - žalovaný 2/ by bol povinný upustiť od dražby len z dôvodov , ktoré dôvody tvrdené neboli. Zároveň súd poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný 5/ boli vlastníkmi bytu, teda inej nehnuteľnosti, v ktorej mali trvalý pobyt v čase príklepu. Nemali trvalý pobyt v rozostavanom rodinnom dome, ktorý bol predmetom dobrovoľnej dražby. O trovách konania vzhľadom na úspech žalovaných 1/ až 5/ rozhodol s poukazom na ust. . 3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa , , , . Celé svoje odvolanie žalobkyňa založila na tom skutkovom základe, že žalovaný 2/ mal vykonateľným súdnym rozhodnutím preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, neboli v čase konania dražby, ako aj pred konaním dražby v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobkyne a žalovaného 5/, ale žalobkyňa a žalovaný 5/ vlastnili nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, a to každý z nich v podiele 1 vzhľadom k celku. Na nesprávny právny stav upozorňoval žalovaného 2/ až žalovaný 5/ osobne, čo však notár ani len neuviedol v notárskej zápisnici o priebehu dobrovoľnej dražby. Nemožno sa stotožniť s názorom, že v prípade predaja nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, môže dražobník postupovať svojvoľne a nehnuteľnosti dražiť bez ohľadu na stav evidovaný na liste vlastníctva a skutočný stav. Súd nezaujal stanovisko ku skutočnosti, že notárska zápisnica je listinou nespôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností, a to z dôvodu protizákonného postupu žalovaného 2/. Súd nezaujal ani žiadne stanovisko k otázke žalobkyne ohľadom nesprávneho označenia spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v listinách súvisiacich s konaním dobrovoľnej dražby, pričom postup žalovaného 2/ bol zámerný a nešlo iba o pisársku chybu. Podľa výpisu z listu vlastníctva vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam zo dňa 18.04.2019 boli nehnuteľnosti evidované v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 5/ tak, že všetky ťarchy uvedené na predmetnom liste vlastníctva sú evidované k vlastníkovi č. 1/ - žalovaného 5/. Ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách vôbec nepredpokladajú, že by v praxi nastala situácia, keď dražobník napriek upozorneniu vlastníka predmetu zálohu predával na dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti, ktoré sú nesprávne označené, resp. dražobník nezohľadnil tak závažnú skutočnosť, že vlastník predmetu dražby nevlastní predmet dražby v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1 vzhľadom k celku. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že pri výkone záložného práva nie je podstatné, či predmet zálohu vlastní jedna osoba alebo viacero osôb. Súd v rozsudku namiesto

zabezpečenia definitívneho usporiadania právnych vzťahov strán sporu fakticky vytvoril dva nové súdne spory, a to spor spočívajúci v preskúmaní postupu príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru na základe správnej žaloby a spor spočívajúci v určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva. Konajúci súd notársku zápisnicu, ktorá osvedčovala priebeh dražby legitimoval, a to napriek skutočnosti, že notárska zápisnica nie je spôsobilou listinnou na záznam do katastra nehnuteľností. Súd sa k uvedeným otázkam vôbec nevyjadril napriek skutočnosti, že išlo o skutočnosti obzvlášť dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Na základe uvedených skutočnosti žalobkyňa navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie. 4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj žalovaný 5/, manžel žalobkyne. Napadol rozsudok okresného súdu vo veci samej z dôvodu nepravdivej informácie o jeho mieste bydliska, ďalej upozornil na skutočnosť, že súd sa nezaoberal otázkami žalobkyne ohľadom nesprávnosti postupu žalovaného 2/ a vyhotovení zápisnice o priebehu dražby zo dňa 26.02.2019, najmä ohľadne otázok o neplatnosti dobrovoľnej dražby, s ohľadom na to, že spolu so žalobkyňou nevlastnili nehnuteľnosti, ktoré boli poskytnuté na dobrovoľnej dražbe v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale v podielovom spoluvlastníctve, a to každý v podiele 1 vzhľadom k celku. Uvedená skutočnosť bola namietaná, pričom žalovaný 2/ spolu s notárom túto skutočnosť nezapísali ani do zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby. K nadobudnutiu nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva došlo v rámci konkurzného konania, nakoľko správca konkurznej podstaty odporučil vyporiadať BSM so žalobkyňou. Súd potvrdil zjavne protiprávny a chaotický stav ohľadom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Ako dôkaz priložil potvrdenie, že byt na ulici A. W. XXXX/XX, č. XX spolu s manželkou neobývali a neprenajímali od 01.09.2015 z dôvodu, že sa presťahovali do rodinného domu na adresu N. M. 9, T., pričom ide o potvrdenie S. B. W., s. r. o., T. ako spoločnosti spravujúcej byty a nebytové priestory na ulici A. W. v T.. 5. Žalobkyňa doplnila svoje odvolanie podaním zo dňa 18.06.2020, v rámci ktorého predložila rozhodnutie Mesta T. o prerušení kolaudačného konania zo dňa 01.10.2019, v ktorom Mesto T. ako príslušný stavebný úrad uviedol, že na liste vlastníctva č. XXXXX je vyznačená plomba XXX/XXXX (osvedčenie o verejnej dražbe pri výkone záložného práva) a zároveň je v Obchodnom vestníku č. 45/2019 zo dňa 05.03.2019 zverejnené oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby. Uvedenú skutočnosť považoval stavebný úrad za predbežnú otázku o vzťahu k určeniu vlastníctva stavby. Žalobkyňa opätovne predložila oznámenie Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru č. Z797/2019 zo dňa 05.04.2019, v ktorom okresný úrad uviedol, že oznámenie o výsledku opakovanej dražby DU-POS DD a priložená notárska zápisnica o osvedčení priebehu opakovanej dražby nevychádza z údajov katastra. Podľa žalobkyne tieto skutočnosti potvrdzujú, že okresný súd svojim rozsudkom zabezpečil stav právnej neistoty, a to najmä voči žalobkyni a žalovanému 5/. Nakoľko je na základe uvedeného k nehnuteľnostiam evidovaná plomba č. H Mesto T. ako príslušný stavebný úrad konštatoval otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za nevyriešenú a kolaudácia stavby môže prebehnúť iba po výmaze plomby č. H ktorá je na liste vlastníctva do dnešného dňa evidovaná. Podľa názoru žalobkyne predložené rozhodnutie evidentne potvrdzuje ňou uvádzané tvrdenia o akceptácii právnej neistoty vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby už len z dôvodu, že okresný súd na základe rozsudku poskytol základ pre vytvorenie minimálne ďalších dvoch súdnych konaní. Žalobkyňa a žalovaný 5/ budú nútení domáhať sa svojich práv prostredníctvom správnych žalôb voči Okresnému úradu Lučenec, katastrálnemu odboru a Mestu T. ako príslušnému stavebnému úradu. Aj na základe doplnenia odvolania žalobkyňa navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie. 6. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 14.04.2020 k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s právnym záverom okresného súdu sa plne stotožňuje, žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ani také skutočnosti, ktoré by mali mať za následok iné rozhodnutie vo veci, navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 7. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 20.05.2020 k odvolaniu žalobkyne poukázal na relevantné časti odôvodnenia rozsudku najmä bod 49., uviedol, že o správnosti záverov súdu prvej inštancie podporne svedčia aj závery praxe Úradu geodézie, kartografie a katastra. V Katastrálnom bulletine č. 1/2019 bola v súvislosti s otázkou č. 32 daná odpoveď na zjednotenie praxe katastrálnych odborov, v ktorom bolo poukázané na to, že vyporiadanie BSM ani vo forme schváleného zmieru ani inak, nemôže zhoršiť právne postavenie iných dotknutých subjektov. Nejde o právnu skutočnosť, s ktorou by právny poriadok spájal zánik práv iných subjektov. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že na majetok jedného z manželov prebieha konkurz a BSM sa vyporiadava počas konkurzu. Čo sa týka odôvodnenia samotného

rozsudku, žalovaný 2/ poukázal aj na konštantnú judikatúru ESĽP, z ktorej je zrejmé, že súd sa síce musí zaoberať všetkými podstatnými otázkami pre svoje rozhodnutie, čo ale neznamená, že účastník konania (strana sporu) musí v odôvodnení rozhodnutia nájsť, resp. od konajúceho súdu požadovať, aby tento odpovedal na všetky otázky, ktoré účastník konania do konania vnesie, avšak nie sú pre rozhodnutie súdu podstatné. Žalovaný 2/ taktiež navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. 8. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 11.06.2020 k odvolaniu žalovaného 5/ poukázal na to, že žalovaný 5/ vychádza z neprípustne formalistického ponímania dražobného procesu, pričom neprihliada na materiálnu podmienku „dotknutosti na právach“, ktorá vyplýva z § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách a ktorej naplnenie je podmienkou úspechu v spore o neplatnosť dražby. Žalovaný 5/ ako kardinálny nedostatok dražby, z ktorého odvodzuje jej neplatnosť uvádza formálnu chybu (nesprávny údaj) v notárskej zápisnici o priebehu dražby, pričom takáto formálna chyba zápisnice nie je takou vadou dražby, ktorá by bola spôsobilá privodiť jej neplatnosť, pretože formálna chyba v zápisnici nijakým spôsobom nezasahuje do právneho postavenia žalobkyne ani žalovaného 5/. 9. S vyjadrením žalovaného 2/ sa v celom rozsahu stotožnil žalovaný 4/ vo svojom podaní zo dňa 12.06.2020. 10. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 20.04.2020 k odvolaniu žalobkyne uviedol, že má za to, že žaloba nebola v zákonom stanovenej lehote podaná proti všetkým tým, ktorí sa takéhoto konania zúčastniť musia ( ), t.j. okrem iného pôvodný vlastník predmetu dražby a uvedené bolo dôvodom na meritórne neprejednanie žaloby, aj keď následne došlo k pripusteniu rozšírenia žaloby o žalovaného 5/, pričom k uvedenému procesnému konaniu došlo po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty. Osobitne poukázal na to, že konanie žalobkyne bolo priamym dôsledkom toho, že na uvedenú vadu priamo upozornil okrem iného žalovaný 1/ a je tak podľa jeho názoru úplne zjavným šikanóznym konaním. Uvedené skutočnosti mal súd akceptovať. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne žalovaný 1/ uviedol, že bez ohľadu na to, čo žalobca tvrdí k neplatnosti záložnej zmluvy alebo k porušeniu ustanovení , ak netvrdí ako bol tým ktorým porušením dotknutý na svojich právach, sú takéto neúplné tvrdenia bez faktického významu vo vzťahu k meritórnej podstate žaloby. Už v samotnej žalobe absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke, ktorými sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení tohto zákona. Skutočnosti, ktoré vyšli z konania usvedčujú tak žalobkyňu, ako i žalovaného 5/ z úmyselného protiprávneho konania so zrejmým cieľom mariť plnenie svojich právnych povinností vyplývajúcich im z postavenia obligačného a záložného dlžníka. Žalobkyňa v žalobe neuvádzala prečo a z akého dôvodu by mal navrhovateľ stratiť oprávnenie dražbu navrhnúť, a to aj vzhľadom na zápis na liste vlastníctva, kde boli vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci Y.. A. V. a Y.. W. V. v celku, t.j. 1/1. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedochádza k odplatnému alebo bezodplatnému prevodu ani k prechodu nehnuteľností. Žalobkyňa nebola poškodená na svojich právach, dobrovoľná dražba prebehla v súlade so zákonom, preto žalovaný 1/ navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 11. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 21.06.2020 vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 5/ ako aj vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného 2/ až 4/ poukázal na to, že vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 5/ úspech žalobkyne znamenal neúspech žalovaného a vzhľadom na to, že odvolanie môže podať len strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a vzhľadom na to, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá, len žalobkyňa bola oprávnená podať odvolanie. Nakoľko žalovaný 5/ z vlastného rozhodnutia sa nestal žalobcom, nemohol voči rozhodnutiu, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá podať odvolanie. Žalovaný 1/ preto opätovne navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. 12. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 04.08.2020 sa stotožnil s vyjadrením žalovaného 2/ ako aj s vyjadrením žalovaného 1/, zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. 13. Žalovaný 3/ vo vyjadrení zo dňa 06.08.2020 poukázal na to, že súd prvej inštancie sa so všetkými dôvodmi uvedenými v odvolaní dostatočne vysporiadal, jasne uviedol aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu a preto opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 14. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 15.08.2020 sa stotožnil s vyjadreniami ostatných žalovaných. Vo vzťahu k doplneniu odvolania žalobkyňou uviedol, že pokiaľ si žalobkyňa myslí, že kataster pri vykonaní záznamu nepostupuje správne, môže podať správnu žalobu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť. 15. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 10.09.2020 poukázal na vyjadrenie žalovaného 1/, ktorý veľmi podrobne a výstižne popísal správanie sa manželov V., ktoré nemožno považovať za nič iné, ako snahu vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2020 sa tiež v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného 3/.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného 5/ viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi ( ), bez nariadenia pojednávania (a contrario ). 17. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražba bola žaloba žalobkyne (ako jedinej účastníčky konania na strane žalobcu) zamietnutá a bola jej uložená povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ ako v spore úspešným účastníkom konania na strane žalovaných trovy konania v rozsahu 100%. Pokiaľ odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá podal aj žalovaný 5/, odvolanie žalovaného bolo potrebné odmietnuť v zmysle . 18. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 19. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ust. až 361 . Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách, vzniká nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby ( tohto zákona) nevystupuje na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane (pozri R 23/2010). 20. Podľa účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúcich vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. 21. Podľa v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (). 22. Pokiaľ žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby podávala na strane žalobcu len samotná žalobkyňa, ako predchádzajúci vlastník vydraženej nehnuteľnosti, resp. dotknutá osoba podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, osoba, ktorá podáva žalobu určuje okruh účastníkov súdneho konania, ako aj ich procesné postavenie. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania, pričom žalobkyni a žalovanému 5/ nič nebránilo, aby v súdnom konaní o neplatnosť dražby boli ako nerozluční spoločníci v procesnom postavení na strane žalobcu. Na strane žalobcu (alebo žalovaného) môže vystupovať viac subjektov ( ), pričom dochádza k subjektívnej procesnej kumulácii a tzv. procesnému spoločenstvu. Pokiaľ žalobkyňa sa nedohodla so žalovaným 5/ (ako predchádzajúcim vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti spolu so žalobkyňou v režime BSM ako manželia) a na strane žalobcu vystupovala len žalobkyňa, ostatní účastníci súdneho konania o neplatnosť dražby v zmysle museli byť automaticky v procesnom postavení na žalovanej strane. 23. Oprávnenie na podanie odvolania nemá účastník konania bez ďalšieho. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu vyhovené, prípadne, ktorému bola rozhodnutím spôsobená iná ujma na jeho právach. Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože existenciu možnej ujmy možno hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri tomto hodnotení sa neprihliada na subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale na objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. ). 24. Nakoľko osobou oprávnenou podať odvolanie je len tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v tomto prípade žalobkyňa, pričom rozhodujúci je výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ odvolanie podal žalovaný 5/, ktorý z procesného hľadiska bol v konaní úspešný, jeho odvolanie je potrebné vyhodnotiť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Nakoľko súdnym rozhodnutím bolo rozhodnuté aj o jeho nároku na náhradu trov konania ako úspešnej strany v sporovom konaní, nemožno z jeho pohľadu hovoriť ani o prípade, že by rozhodnutím súdu mu bola spôsobená iná určitá ujma na jeho právach. Pokiaľ žalovaný 5/ sa vo veci samej nestotožnil s rozhodnutím súdu, mal možnosť v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vystupovať na strane žalobcu a hájiť svoje práva z pozície žalobcu a nie zostať pasívnym s tým, že sa zmieri s postavením žalovaného. Pokiaľ žaloba žalobkyne bola zamietnutá, z procesného hľadiska platí, že žalovaný 5/ vzhľadom na to, že ide o sporového konanie, bol súdnom konaní z procesného hľadiska úspešný. 25. Odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než odvolanie žalovaného 5/ ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť v zmysle .

26. V odvolacom konaní z procesného hľadiska vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 5/ bola úspešná žalobkyňa, ktorej však odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 5/ nepriznal s prihliadnutím na (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (súd prizná starne náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle vzhľadom na to, že ide o manželov a rovnaký záujem na výsledku sporu. 27. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie aj žalobkyňa. O odvolaní žalobkyne odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle , . 28. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29. Podľa Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. 31. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle . Odvolací súd preto môže v zásade prihliadať iba na tie dôvody, ktoré boli vymedzené v podanom odvolaní v rámci odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní určuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, a tak odvolací súd sa môže zaoberať len tými odvolacími dôvodmi, ktoré sú vymedzené odvolateľom v podanom odvolaní. 32. V zmysle odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonná koncentrácia konania sa uplatňuje aj v opravných konaniach. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania, to znamená určenie rozsahu v akom sa rozhodnutie napáda a argumentácie o tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhovať dôkazy. Aj novoty v odvolacom konaní možno uplatniť len v lehote na podanie odvolania. 33. Odvolací súd uvádza, že zo strany žalobkyne došlo k doplneniu odvolania podaním zo dňa 18.06.2020, ktoré bolo doručené dňa 23.06.2020, na ktoré odvolací nemohol prihliadnuť a nemohol sa ním zaoberať, pretože doplnenie odvolania nebolo vykonané do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 34. Rozsudok okresného súdu bol doručený žalobkyni 05.03.2020, 15 dňová odvolacia lehota uplynula 20.03.2020. Odvolanie žalobkyne bolo podané včas 17.03.2020, avšak doplnenie odvolania zo dňa 18.06.2020 bolo doručené súdu až 22.06.2020. Doplnením dovolania sa preto odvolací súd zo zákona v zmysle nemohol zaoberať. 35. Čo sa týka samotného odvolania žalobkyne, odvolanie odôvodnila dôvodmi s poukazom na , , a , ktoré právne bližšie neodôvodnila. Odvolacia námietka žalobkyne pozostávala z namietania skutočnosti, že okresný súd sa nezaoberal vlastníctvom draženej nehnuteľnosti, ktorú v čase dražby vlastnili žalobkyňa a žalovaný 5/ v podielovom spoluvlastníctve, a to každý z nich v podiele 1 vzhľadom k celku, pričom tento nesprávny právny stav, na ktorý upozorňoval žalovaného 2/ žalovaný 5/ osobne, sa prejavil aj v notárskej zápisnici o priebehu dobrovoľnej dražby, kvôli čomu žalobkyňa považuje notársku zápisnicu za listinu nespôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností. V notárskej zápisnici bol konštatovaný právny stav, že dražená nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného 5/ v režime BSM. V notárskej zápisnici o vykonaní dražby tak nie je uvedené správne označenie predmetu dražby. Žalobkyňa túto skutočnosť považovala za porušenie ustanovení , preto považovala dražbu za neplatnú. Iné odvolacie námietky žalobkyňou v odvolaní prezentované neboli. 36. Je síce pravdou, že uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nie dostatočne zaberal v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak táto skutočnosť nemá zásadný vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko odvolací súd môže napadnuté rozhodnutie doplniť o ďalšie dôvody, tak ako mu to umožňuje ust. , . V zmysle ust. odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 37. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, boli v čase vyhlásenia konania dražby oznámením o dražbe vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného 5/ v režime BSM. Označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva tak v čase vyhlásenia konania dražby oznámením o dražbe bolo súladné s údajmi

vedenými v katastri nehnuteľností. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného 5/ bolo vyporiadané na základe schváleného zmieru uzavretého stranami sporu uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. -90 zo dňa 11.02.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.02.2019. Všetky nehnuteľnosti, ktoré patrili do BSM, teda aj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, a ktoré boli vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX zastavená plocha a nádvorie o výmere 434 m2 a parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha o výmere 269 m2 ako aj stavba - rozostavaný rodinný dom na parc. č. XXXX/XXX, sa stali podielovým spoluvlastníctvom dlžníka a žalovanej v podiele 1 pre Y.. W. V. (žalovaný 5/) a v podiele 1 pre Y.. A. V. (žalobkyňa). Pohľadávky veriteľov prihlásené v konkurznom konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sa stali výlučnými záväzkami Y.. W. V.. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 25.02.2019, teda jeden deň pred uskutočnením opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 26.02.2019. 38. Z notárskej zápisnice napísanej dňa 26.02.2019 N236/2019, Nz 5890/2019, NCRls 6137/2019 ako súbor nehnuteľností, ktorý je predmetom opakovanej dobrovoľnej dražby, boli označené nehnuteľnosti v katastrálnom území T., obec T., okres T., Okresný úrad Lučenec - katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 434 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, rozostavaná budova na parcele č. XXXX/ XXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 (v celosti). XX. Práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli rozhodnutím štátneho orgánu, a teda aj súdu, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín, teda aj rozhodnutia súdu, tak ako to vyplýva z o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. 40. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam ( Katastrálneho zákona). Práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra ( Katastrálneho zákona). Údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, pričom takýmto údajom katastra sú aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, ktoré sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak (, Katastrálneho zákona). 41. Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. -90 z 11.02.2019 bolo doručené na Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor dňa 25.02.2019, teda v deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia a bolo mu pridelené spisové číslo Z-713/2019 a vybavené bolo dňa 12.03.2019 zápisom do katastra. 42. Dňa 26.02.2019 v katastri nehnuteľností boli zapísané nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného 5/ v režime BSM1/1. Notárska zápisnica o priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby napísaná dňa 26.02.2019 tak vychádzala v tom čase z hodnoverných a záväzných údajov katastra. Aj keď v čase konania opakovanej dobrovoľnej dražby už bolo právoplatné uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. -90 z 11.02.2019 o vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou a žalovaným 5/ a došlo k zmene vlastníctva tým, že BSM bolo vyporiadané tak, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 5/ každého zvlášť v podiele 1 k celku, je potrebné uviesť, že vyporiadanie BSM, aj keď došlo k zmene vlastníctva, nemá vplyv na vecné práva a iné zápisy vzťahujúce sa k celej nehnuteľnosti. Tretie osoby nemôžu iba z titulu zmeny vlastníctva prísť bez ďalšieho o svoje práva. Vyporiadanie BSM ani vo forme schváleného zmieru, ani inak, nemôže zhoršiť právne postavenie iných dotknutých subjektov, nejde totiž o právnu skutočnosť, s ktorou by právny poriadok spájal zánik práv iných subjektov. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že na majetok jedného z manželov prebieha konkurz a BSM sa vyporiadava počas konkurzu a rovnako tak ani skutočnosť, že na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM prebieha dobrovoľná dražba v zmysle (pozri aj Katastrálny bulletin č. 1/2019). Pri vyporiadaní BSM manželov totiž nedochádza k odplatnému alebo bezodplatnému prevodu, ani k prechodu nehnuteľností (pozri R34/71 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, rozhodnutí NS SR sp. zn. z 10.07.1970). Len zmena režimu vlastníctva z BSM na podielové, kedy každý z manželov nadobudne vlastníctvo v 1 k celku, nemá vplyv na označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva v rámci konania dražby, zvlášť, keď v čase konania dražby údaje v katastri nehnuteľností potvrdzovali vlastníctvo k nehnuteľnostiam v režime BSM. Pokiaľ aj v zápisnici o vykonaní dražby je uvedené označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva v súlade s údajmi katastra v čase konania dražby a spísania zápisnice o vykonaní dražby, pričom označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva sa nemení v označení vlastníkov, parcelného čísla, geometrického určenia nehnuteľnosti, druhu pozemku, geometrického určenia a výmery katastrálneho územia, v názve katastrálneho územia, pričom zmena nastáva len v tom, že vlastníctvo dražených nehnuteľností nie je vo vlastníctve režimom BSM, ale režimom podielového spoluvlastníctva, táto skutočnosť žiadnym spôsobom nemá vplyv na

nesprávnosť údajov v notárskej zápisnici o vykonaní dražby a len z tohto dôvodu nemôže spôsobovať neplatnosť notárskej zápisnice o vykonaní dražby a neplatnosť celej dražby pre porušenie ustanovení o dobrovoľných dražbách. Už okresný súd v tejto súvislosti v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na to, že žalobkyňa a žalovaný 5/ boli vlastníkmi rozostavaného domu a pozemkov v celosti v režime BSM, záložné právo sa viazalo na celú nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby. Žalobkyňa a žalovaný 5/ boli vlastníkmi nehnuteľností, a to rozostavaného rodinného domu a pozemkov, ktoré nehnuteľnosti nadobudli za trvania manželstva. Slovenská sporiteľňa, a. s. (žalovaný 1/) poskytol obom manželom, to znamená Y.. A. V. a Y.. W. V. úver vo výške 109 500,- Eur na bývanie, postupné financovanie na základe úverovej zmluvy podpísanej dňa 22.12.2012, pričom bolo vykonávané záložné právo záložného veriteľa, ktoré vzniklo povolením vkladu v konaní Okresného úradu Lučenec, odbor katastrálny pod č. V199/2015 zo dňa 24.02.2015 a týkalo sa nehnuteľností ako celku. 43. V nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dražby žalobkyňa ani žalovaný 5/ nemajú evidovaný trvalý pobyt, ide stále o neskolaudovanú stavbu a pokiaľ napriek tejto skutočnosti žalobkyňa a žalovaný 5/ využívajú neskolaudovanú stavbu na bývanie, užívajú ju v rozpore so Stavebným zákonom. Žalobkyňa a žalovaný 5/ majú vedený trvalý pobyt stále v T. na adrese A. W. XXXX/XX, T.. 44. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že okresný súd v rozsudku namiesto zabezpečenia definitívneho usporiadania právnych vzťahov strán sporu, fakticky vytvoril dva nové súdne spory, a to spor spočívajúci v preskúmaní postupu príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru, na základe správnej žaloby a spor spočívajúci v určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva, odvolací súd uvádza, že prípadný vznik ďalších sporov nie je podmienený nesprávnym rozhodnutím súdu, ale práve konaním žalobkyne a žalovaného 5/, ktorí neplnením svojich povinností a nesplácaním úveru sa dostali do takejto situácie, že bolo potrebné pristúpiť k dobrovoľnej dražbe, ku konkurzu žalovaného 5/, k vyporiadaniu BSM a prípadne ďalších súdnych sporov. Práve žalobkyňa a žalovaný 5/ sú osobami, ktoré porušovaním svojich povinností zapríčinili vznik nielen tohto súdneho sporu. 45. Nakoľko ďalšie skutočnosti neboli v odvolaní žalobkyňou namietané, odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi sa inými skutočnosťami nezaoberal. 46. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ odvolací súd rozhodol podľa v nadväznosti na a žalovaným, ktorý v odvolacom konaní boli úspešní, priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni ako odvolacom konaní neúspešnej strane konania. 47. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).