Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-41-2021.pdf
PDF · 171.79 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, P. B., zastúpený spoločnosťou Viktória Hellenbart, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 250 640, so sídlom Martina Rázusa 146/23, Lučenec, proti žalovanému: DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO 36 233 935, so sídlom Tamaškovičova 2742/17, Trnava, zastúpený spoločnosťou PETKOV & Co, s.r.o., IČO: 50 430 742, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 25.000,00 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) dňa 25.3.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 24.000,00 €, a sumu 1.000,00 € mesačne od 30.4.2021 do mesiaca v ktorom dôjde k odovzdaniu nehnuteľností žalobcovi, a trovy konania. Uviedol že žalobca, ako vydražiteľ na dobrovoľnej dražbe organizovanej žalovaným ako dražobníkom podľa zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD), sa domáha zaplatenia náhrady škody za nevydanie predmetu dražby do držby dražobníka, vo výške 1.000,00 € mesačne, počnúc 5.4.2019, teda dňom kedy sa mal ujať podľa protokolu o prevzatí predmetu dražby, do riadneho odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi - výška škody ku dňu podania žaloby je 24.000,00 € (od 5.4.2019 do 25.3.2021, teda za 24 mesiacov). Žalovaný zorganizoval na deň 26.2.2019 dobrovoľnú dražbu, ktorej sa žalobca zúčastnil, a stal sa ako vydražiteľ vlastníkom predmetu dražby - súboru nehnuteľností v k.ú. a Obci L., zapísaných na LV č. XXXXX ako R. parc.č. XXXX/XX o výmere 434 m2, zastavaná plocha a nádvorie, CKN parc.č. XXXX/XXX o výmere 269 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a rozostavaný rodinný dom na CKN parc.č. XXXX/XXX na základe stavebného povolenia č. OSP - 3872/2010 vydaného Mestom Lučenec dňa 30.8.2010, už v užívaní od roku 2016; žalobca vydražil súbor nehnuteľností (ocenený znaleckým posudkom znalca Ing. M. G. zo dňa 4.10.2018 pod č. 125/2018 na sumu 149.000,00 €) za najvyššie podanie 121.000,00 €, dňom 26.2.2019 sa žalobca udelením príklepu stal vlastníkom súboru nehnuteľností. V súlade s podmienkami dražby žalobca uhradil najvyššie podanie a dohodol sa so žalovaným na termíne odovzdania a prevzatia predmetu dražby a spísania protokolu na 5.4.2019. Z protokolu o zápisnici o prevzatí predmetu dražby zo dňa 5.4.2019 vyplýva, že bývalý vlastník predmetu dražby vec odmietol vydať žalobcovi, a žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť odovzdanie predmetu dražby vydražiteľovi, ako jej vlastníkovi. Žalovaný nezabezpečil ani povinnosť zapísať žalobcu, ako vlastníka nehnuteľnosti na základe príklepu licitátora, na LV č. XXXXX pre k.ú. Lučenec, keď zápis vlastníctva vydražiteľa odmietol Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor s odvolaním sa na doručenie Uznesenia Okresného súdu Lučenec sp.zn.
6C/50/2018 zo dňa 11.2.2019 (právoplatné dňa 25.2.2019), podľa ktorého súd schválil súdny zmier medzi manželmi, ktorých BSM zaniklo tak, že dražená nehnuteľnosť pripadla do výlučného vlastníctva Ing. Z. W. - v notárskej zápisnici o priebehu dražby sa uvádzalo že nehnuteľnosť bola dražená z vlastníctva Ing. B. W., ktorý však už v čase udelenia príklepu žalobcovi vlastníkom nehnuteľnosti nebol. Uvedená skutočnosť bola dôvodom na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby zo strany Ing. Z. W., v ktorej veci koná Okresný súd Lučenec pod sp.zn. 9Csp/56/2019 - vec je v štádiu zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie, a rozhodovania o podanom odvolaní. Poukázal na znenie § 29, ods. 1 ZoDD podľa ktorého ak nadobudol vydražiteľ vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby, je dražobník povinný podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe odovzdať predmet dražby a listiny, ktoré osvedčujú vlastnícke právo a sú nevyhnutné na nakladanie s predmetom dražby alebo osvedčujú iné práva vydražiteľa k predmetu dražby, bez zbytočného odkladu vydražiteľovi, a § 33, ods. 3 podľa ktorého dražobník zodpovedá, za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona, tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora, tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť, a § 33, ods. 8 podľa ktorého osoba povinná vydať predmet dražby zodpovedá dražiteľovi za škodu spôsobenú omeškaním s odovzdaním predmetu dražby. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti sa odo dňa 26.2.2019 nemohol ujať ich držby a užívania, z čoho odvodzuje vznik škody; výšku škody ustálil podľa výšky obvyklého nájomného ktorá sa pohybuje okolo 10% z ceny nehnuteľnosti ročne - cena súboru nehnuteľností ktoré žalobca nemôže užívať, bola stanovená znalcom na sumu 149.000,00 €, z čoho 10% je 14.900,00 €, čoby bola výška obvyklého ročného nájmu. Žalobca si z titulu náhrady škody uplatňuje voči žalovanému škodu vo výške 12.000,00 € ročne, ktorú považuje za primeranú (predstavuje 8% z ceny nehnuteľnosti). Moment od ktorého žalobca odvodzuje že sa dozvedel o tom, že mu škoda vzniká a kto mu za vzniknutú škodu zodpovedá, je deň 5.4.2019, kedy došlo k odmietnutiu odovzdania predmetu dražby žalobcovi. K žalobe priložil žalobca Notársku zápisnicu č. N 236/2019, NZ 5890/2019, NCRls 6137/2019 spísanú dňa 26.2.2019 notárom M.. E. W., oznámenie Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru zo dňa 5.4.2019, výpis z LV č. XXXXX pre Obec a k.ú. Lučenec, oznámenie Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru zo dňa 2.5.2019, zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 5.4.2019, znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom Ing. M. G. dňa 4.10.2018, kópiu žaloby Ing. Z. W. podanej na Okresný súd Lučenec zo dňa 13.5.2019.
2.
Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 21.4.2021 vyzval žalobcu aby ozrejmil rozpor medzi opisnou a formulárovou časťou návrhu, nakoľko v opisnej časti požaduje aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,00 € za každý mesiac počnúc dňom 30.4.2021 do mesiaca v ktorom dôjde k odovzdaniu súboru nehnuteľností, a vo formulárovej časti si uplatňuje nárok pevnou sumou 1.000,00 €; formulovaný petit je nevykonateľný. Žalobca podaním došlým Okresnému súdu Banská Bystrica oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny 25.000,00 €. V zmysle § 8, ods. 1 zák.č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní platí, že pôvodný návrh v časti sumy 1.000,00 € za každý mesiac počnúc dňom 30.4.2021 do mesiaca v ktorom dôjde k odovzdaniu súboru nehnuteľností, prevyšujúci čiastku 25.000,00 € žalobca vzal späť, a konanie sa v tejto časti zastavilo.
3.
Dňa 30.4.2021 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz č. 29Up/302/2021, ktorým bolo návrhu žalobcu o zaplatenie sumy 25.000,00 € vyhovené. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 5.5.2021. Podaním došlým v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu žalovaný podal odôvodnený odpor v ktorom uviedol, že namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, nakoľko žalovaný ako dražobník nie je osobou, ktorá žalobcovi ako vydražiteľovi súboru nehnuteľností (predmetu dražby konanej dňa 26.2.2019) zodpovedá za škodu spôsobenú reálnym nevydaním vydražených nehnuteľností do jeho držby; osobami zodpovednými za prípadnú škodu ktorú si žalobca uplatňuje nesprávne voči žalovanému, sú predchádzajúci vlastníci predmetu dražby. Podľa § 33, ods. 8 ZoDD osoba povinná vydať predmet dražby zodpovedá vydražiteľovi za škodu spôsobenú omeškaním s odovzdaním predmetu dražby - v tomto prípade však osobou povinnou vydať predmet dražby v zmysle § 33, ods. 8 nie je dražobník. Relevantnou normou v predmetnej veci je § 29, ods. 2 podľa ktorého ak ide o predmet dražby podľa § 20, ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia
totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov, dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. Medzi stranami sporu nie je spor o tom, že v posudzovanom prípade boli predmetom dražby nehnuteľnosti, a to pozemok parc.č. XXXX/XX, parcela registra "C” evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 434 m2, pozemok parc.č. XXXX/XXX, parcela registra ”C” evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 269 m2, a stavba bez súpisného čísla, rozostavaný rodinný dom, postavený na parc.č. XXXX/XXX - vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé že v danom prípade išlo o predmet dražby v zmysle § 20, ods. 13 podľa ktorého ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a j iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33.193,92 €, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29, ods. 2, prvej vety. S poukazom na § 29, ods. 2, s odkazom na § 20, ods. 13, a v spojení s § 33, ods. 8 boli teda predchádzajúci vlastníci povinní vydražiteľovi dňa 5.4.2019 odovzdať predmet dražby. Žalovaný oznámil Ing. W. ako predchádzajúcej vlastníčke predmetu dražby prípisom zo dňa 15.3.2019 termín odovzdávania predmetu dražby žalobcovi ako vydražiteľovi, a vyzval ju aby sa odovzdania v stanovenom termíne zúčastnila - Ing. W. zásielku neprevzala, a odovzdania nehnuteľností sa nezúčastnila; žalovaný oznámil Ing. W. ako predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby prípisom zo dňa 15.3.2019 termín odovzdávania predmetu dražby žalobcovi ako vydražiteľovi, a vyzval ho aby sa odovzdania v stanovenom termíne zúčastnil - zásielka bola Ing. W. doručená dňa 25.3.2019, odovzdávania predmetu dražby sa zúčastnil, avšak zápisnicu o odovzdaní odmietol podpísať, a nevydal do moci žalobcu predmet dražby. Žalovaný povinnosť zabezpečiť zápis do katastra ako dražobník nemá - ako dražobník má výlučne povinnosť zaslať po zaplatení ceny predmetu dražby jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu (§ 28, ods. 3), čo sa aj stalo.To, že katastrálny odbor odmietol vykonať záznam na základe zápisnice o konaní dražby neznamená, že žalobca nie je vlastníkom predmetu dražby - vlastníkom je na základe príklepu licitátora (nie na základe notárskej zápisnice); skutočnosť že predchádzajúci vlastníci, resp. v ich mene konajúce osoby, svojim konaním navodili stav pre ktorý katastrálny úrad nemohol zapísať žalobcu do katastra ako vlastníka, nedopadá na zodpovednosť žalovaného ako dražobníka. K odporu priložil žalovaný 2x list - odovzdanie predmetu družby zo dňa 15.3.2019 s doručenkami pre T.. Z. W. a Ing. B. W. V zmysle § 11, ods. 1 zák.č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa platobný rozkaz zrušil.
4.
Žalobca sa k odporu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním zo dňa 10.6.2021 v ktorom uviedol, že podľa neho žalovaný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla zodpovedá, a to s poukazom na § 33, ods. 3 ZoDD (dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť). Žalobca sa stal udelením príklepu licitátora dňa 26.2.2019 vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom dražbu organizoval žalovaný, a licitátor ktorý príklep udelil bol jeho zamestnancom; žalovaný tiež zodpovedá za výber notára ktorý spísal notársku zápisnicu. Žalobca doposiaľ nie je zapísaný v evidencii nehnuteľností ako vlastník, a nemohol sa ani ujať držby a užívania svojho vlastníctva, hoci zaň riadne zaplatil najvyššie podanie - tieto skutočnosti ukracujú žalobcu o možnosť vykonávať oprávnenia vlastníka, čím mu vzniká škoda. Skutkový stav v tomto prípade nemožno interpretovať ako omeškanie vlastníkov s odovzdaním predmetu dražby - vlastníčka nehnuteľnosti Ing. Z. W. podala v trojmesačnej lehote na Okresný súd Lučenec žalobu o určenie neplatnosti dražby (o ktorej sa koná pod sp.zn. 9Csp/56/2019), keď v žalobe vytkla žalovanému viacero pochybení a nezákonných postupov, ktoré boli spôsobilé vyvolať situáciu ktorá je príčinou vzniku a pretrvávania škody na strane žalobcu; podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby osobou, ktorej patrilo predtým vlastníctvo k vydraženej nehnuteľnosti, nemožno kvalifikovať ako omeškanie s odovzdaním predmetu dražby a spôsobovanie škody žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že „Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Ing. B. W.“, ktorý je podľa notárskej zápisnice bezpodielovým spoluvlastníkom predmetu dražby - podľa § 19, ods. 1, písm. e) ZoDD dražobník je povinný upustiť od dražby ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby. V čase uskutočnenia dražby bolo podľa žalobcu viacero dôvodov na to, aby žalovaný od dražby upustil, čím mohol zabrániť napádaniu jej neplatnosti zo strany vlastníkov nehnuteľnosti.
Ďalej žalobca uviedol že zápisnica zhotovená žalovaným dňa 5.4.2019 je obsahovo tak neurčitá, že poškodzuje práva vydražiteľa, keď z jej obsahu nevyplýva z akého dôvodu vlastník nehnuteľnosti odmietol predmet dražby odovzdať, v akom stave tento bol, aké záväzky viazli na predmete dražby. Podľa žalobcu je dražobník (žalovaný) ako organizátor dražby, ten kto obstaral zhotovenie notárskej zápisnice, tým kto je i povinný zabezpečiť zápis vlastníckeho práva v prospech vydražiteľa na základe záznamovej listiny - z obsahu oznámenia správneho orgánu vyplýva, že záznamová listina predložená žalovaným obsahovala nesprávne údaje (podľa § 36a zák.č. 162/1995 Z.z. ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov i katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil a tomu, v koho prospech právo k i nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti). Podľa žalobcu žalovaný nesie zodpovednosť za škodu žalobcu na tom, že nemôže riadne užívať svoje vlastnícke práva - túto žalobca vyčíslil ako ušlý zisk vlastníka nehnuteľnosti, ktorá je užívaná treťou osobou. Vlastníci nehnuteľnosti podľa § 33, ods. 8 ZoDD zodpovedajú za omeškanie s odovzdaním, čo nie je zodpovednosť totožná s nemožnosťou výkonu vlastníckeho práva zo strany žalobcu z dôvodu súdneho konania vedeného o neplatnosť dražby, ktoré bolo vyvolané práve postupom žalovaného, teda práve konanie žalovaného je príčinou následku, ktorý žalobcovi spôsobuje škodu. K vyjadreniu priložil žalobca výpis z LV č. XXXXX pre Obec a k.ú. Lučenec, list - odpoveď Okresného úradu Lučenec zo dňa 19.4.2021, potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o splatení záväzku a žiadosť o výmaz záložného práva zo dňa 29.4.2019.
5.
Okresný súd Banská Bystrica postúpil listom zo dňa 11.6.2021 vec Okresnému súdu Trnava. Tunajšiemu súdu bol spis doručený dňa 14.6.2021.
6.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu dňa 30.7.2021 v ktorom uviedol, že v konaní o určenie neplatnosti dražby vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 9Csp/56/2019 bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15C0/3/2021 zo dňa 23.06.2021 (ako vecne správny) potvrdený rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. 9CSP/56/2019 zo dňa 4.3.2020, ktorým súd pnej inštancie žalobu žalobkyne Ing. W. (ako jednej z bývalých spoluvlastníkov predmetu dražby) zamietol. Vzhľadom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15C0/3/2021 zo dňa 23.6.2021, medzi žalobcom a žalovaným nemôže byť spor o tom, či je dobrovoľná dražba konaná dňa 26.2.2019, na ktorej žalobca nadobudol príklepom licitátora vlastnícke právo k predmetu dražby, platná alebo neplatná. Keďže na základe žiadnej žaloby nebola dobrovoľná dražba konaná dňa 26.2.2019 určená za neplatnú, a contrario platí že dražba je platná; v súčasnosti jej platnosť už nemôže byť spochybnená. Na skutočnosť že dražba je platná (resp. že žaloba o určenie neplatnosti dražby bola ako nedôvodná zamietnutá), musí prihliadnuť aj tunajší súd (judikát R 40/2013: „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.“). Počiatok omeškania manželov W. s odovzdaním predmetu dražby žalobcovi nastal dňa 5.4.2019 tým, že manželia W. ako predchádzajúci vlastníci predmetu dražby nesplnili svoju povinnosť voči žalobcovi vyplývajúcu im z § 29, ods. 2 ZoDD, a predmet dražby mu neodovzdali do jeho držby - urobili tak bez právneho dôvodu a v rozpore so zákonom. Podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby predchádzajúcimi vlastníkmi predmetu dražby nemá vo vzťahu k ich povinnosti voči vydražiteľovi podľa § 29, ods. 2 ZoDD suspenzívny (odkladný) účinok. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že postup žalovaného v rámci draženia nehnuteľností vykazuje opomenutie viacerých povinností - ako dražobník sa žiadneho porušenia (opomenutia) svojich povinností nedopustil. Pre vec je nepodstatné, či navrhovateľ dražby (Slovenská sporiteľňa, a.s.) prihlásil alebo neprihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku do konania oddlženia konkurzom Ing. W. (vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 30dK/33/2018), ktorú si následne, prostredníctvom dobrovoľnej dražby konanej dňa 26.2.2019 vďaka výkonu záložného práva viaznuceho na zálohu (predmete dražby) navrhovateľ dražby uspokojoval; navrhovateľ dražby (Slovenská sporiteľňa, a.s.) bol v čase výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou prednostným záložným (zabezpečeným) veriteľom (s prvým poradím na uspokojovanie zabezpečenej pohľadávky), pričom tým že navrhovateľ dražby (Slovenská sporiteľňa, a.s.) začal výkon záložného práva, tak predmet dražby nebol súčasťou konkurznej podstaty, a navrhovateľ dražby prostredníctvom žalovaného ako dražobníka mohol dražbu vykonať (vyhlásenie
konkurzu nie je prekážkou na jej uskutočnenie) kedykoľvek do času speňaženia predmetu dražby správcom - žalovaný teda z dôvodu prebiehajúceho oddlženia konkurzom Ing. W. nemal povinnosť upustiť od dražby, a teda sa porušenia takejto neexistujúcej povinnosti ani nemohol dopustiť. Pokiaľ žalobca poukazuje na obsah zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby, do ktorej notár poňal v tom čase na LV zapísanú informatívnu poznámku o údajnom nariadení neodkladného opatrenia v konaní na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 21C/1/2019, žalovaný uvádza, že takáto poznámka na LV nemala byť vyznačená, nakoľko je nepravdivá, keď neodkladné opatrenie v konaní pred Okresným súdom Lučenec pod sp.zn. 21C/1/2019 nebolo nikdy nariadené (uznesením zo dňa 12.2.2019 bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý) - ani z tohto pohľadu neexistovala prekážka na konanie dražby. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je zákonnou náležitosťou zápisnice o odovzdaní predmetu dražby uvedenie dôvodu, pre ktorý predchádzajúci vlastník odmietol vydať predmet dražby vydražiteľovi, a nie je ani zákonnou povinnosťou dražobníka tento dôvod skúmať, zisťovať a vyznačovať do zápisnice (ak si predchádzajúci vlastník predmetu dražby nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 29, ods. 2 ZoDD, robí tak bez právneho dôvodu a v rozpore so zákonom). Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že v súčasnosti sú na LV pri predmete dražby zapísané práva tretích osôb, žalovaný uviedol, že navrhovateľ dražby bol prednostným záložným veriteľom a akékoľvek záložné práva k nehnuteľnosti momentom príklepu licitátora zanikli - podľa § 31 ZoDD, v spojení s § 151ma, ods. 3 Občianskeho zákonníka, prešiel predmet dražby na žalobcu nezaťažený akýmikoľvek záložnými právami (ak zápis v katastri svedčí o opaku, ide o zápis ktorý nezodpovedá skutočnému hmotnoprávnemu stavu). Pokiaľ ide o vecné bremeno (konanie V-734/2019), to do času udelenia príklepu nevzniklo (vzniká vkladom - § 151o, ods. 1 Občianskeho zákonníka), a preto povinnosť z neho vyplývajúca na žalobcu neprešla, pretože vecné bremená neexistujúce v čase udelenia príklepu neprechádzajú na vydražiteľa. Pokiaľ žalobca namieta údajné porušenie povinnosti žalovaného v zmysle § 28, ods. 3 ZoDD, žalovaný porušenie takejto povinnosti odmieta a popiera - z textu § 28, ods. 3 ZoDD je jasné, v čom spočíva zákonná povinnosť vyplývajúca dražobníkovi (žalovanému), keď ide výlučne o povinnosť zaslať osvedčený odpis notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu; zápis práv k nehnuteľnostiam patrí do výlučnej právomoci orgánom správy katastra, a dražobník do tejto právomoci nemá ako zasahovať. K vyjadreniu priložil žalovaný výpis z LV č. XXXXX (stav ku dňu 5.2.2019) pre Obec a k.ú. Lučenec, anonymizované uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 21C/1/2019 zo dňa 12.2.2019, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 15Co/3/2021-543 zo dňa 23.6.2021, Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. 9Csp/56/2019-329 zo dňa 4.3.2020.
7.
Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu dňa 7.1.2022 v ktorom uviedol, že na základe Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 15Co/3/2021-543 zo dňa 23.6.2021, ktorým bol potvrdený Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. 9Csp/56/2019-329 zo dňa 4.3.2020, bol Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, zapísaný na LV č. XXXXX pre Obec a k.ú. Lučenec, akovýlučný vlastník vydražených nehnuteľností - k zápisu došlo na základe záznamovej listiny Z XXX/XXXX, pod položkou výkazu zmien XXXX/XX; na LV bola z podnetu žalobkyne v konaní o neplatnosť dražby T.. Z. W. zapísaná poznámka: „Poznamenáva sa Dovolanie proti rozsudku KS v B. Bystrici sp.zn. 15Co/3/2021-543 zo dňa 23.6.2021, podané na Okresnom súde v Lučenci k sp.zn. 9Csp/56/2019 dňa 16.8.2021 k nehnuteľnostiam na LV č. XXXXX pre k.ú Lučenec (C KN p.č. XXXX/XX, XXXX/XXX a rozostavaný rodinný dom na C KN p.č. XXXX/ XXX), P-XXX/XXXX, zapísané XX.X.XXXX - XXXX/XX, XXXX/XX.". Podľa informácií žalobcu podanej Okresným súdom Lučenec zo dňa 7.1.2022 vo veci sp.zn. 9Csp/56/2019 bolo podané dovolanie, avšak bolo podané po lehote - spis bol predložený Najvyššiemu súdu SR. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalobca uviedol, že zo zápisnice o dražbe vyplýva, že predmet dražby mal byť / bol v čase kedy dražba prebiehala, a kedy bol udelený príklep žalobcovi, v bezpodielovom spoluvlastníctve T.. B. W. a Ing. Z. W., súčasne notár v zápisnici uvádza, že na LV č. XXXXX pre k.ú. Lučenec boli zapísané poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o vyporiadanie BSM sp.zn. 6C/50/2018, a poznámka o vydaní neodkladného opatrenia na vyslovenie zákazu nakladania s nehnuteľnosťami sp.zn. 21C/1/2019. BSM manželov W. bolo vyporiadané uznesením Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6C/50/2018 zo dňa 11.2.2019 tak, že nehnuteľnosť sa stala podielovým spoluvlastníctvom manželov v podieloch po 1/2- ci - v čase vykonávania dražby teda údaj v notárskej zápisnici o vlastníckom práve nebol správny. Podľa žalobcu postup žalovaného zapríčinil, že žalobca ako vydražiteľ nebol zapísaný na LV ako vlastník nehnuteľností, keď z notárskej zápisnice je evidentné, že keby konal v záujme vydražiteľa, aj objednávateľa dražby, s dostatočnou odbornou starostlivosťou, mohol byť zápis o vlastníckom práve k
predmetu dražby vykonaný správne. Manželia W. sú stále držiteľmi nehnuteľností, a naďalej využívajú rôzne obštrukcie, aby žalobcovi zabránili ujať sa držby nehnuteľností. Ak by k pochybeniu žalovaného nedošlo, žalobca sa mohol ako vlastník zapísaný na LV domôcť žalobou o vypratanie nehnuteľnosti jej držby, a mohol zabezpečiť kolaudáciu rozostavanej stavby. Na záver uviedol že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal že objektívnu zodpovednosť za škodu žalobcu nenesie (liberačné dôvody), teda že škode na strane žalobcu nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré od možno od neho spravodlivo požadovať. K vyjadreniu priložil žalobca vyjadrenie Okresného súdu Lučenec vo veci 9Csp/56/2019, výpis z LV č. XXXXX pre Obec a k.ú. Lučenec (ku dňu 7.1.2022).
8.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej text návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.5.2019 (bez prezenčnej pečiatky z podateľne súdu).
9.
Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že na žalobe trvá (podali ju s poukazom na § 33, ods. 3 ZoDD), domáhajú sa náhrady škody z dôvodu zodpovednosť dražiteľa za porušenie povinností konať s odbornou starostlivosťou. Uvedomuje si, že za škodu spôsobenú vydražiteľovi neodovzdaním nehnuteľnosti zodpovedá predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti. Žalobca ako vydražiteľ mal právo podľa zákona o dobrovoľných dražbách aj podľa katastrálneho zákona, byť zapísaný na základe notárskej zápisnice o udelení príklepu licitátorom za vlastníka nehnuteľností, avšak na LV zapísaný nebol. V súvislosti s dražbou bola podaná žaloba o určenie neplatnosť dobrovoľnej dražby, pričom jediným a výlučným dôvodom, pre ktorý bola neplatnosť dražby napadnutá bola skutočnosť, že nehnuteľnosť v čase kedy prebiehala dražba nemala byť dražená z BSM ale z ideálneho podielového spoluvlastníctva. Podľa žalobcu žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou pri odovzdávaní predmetu dražby, ktoré podľa zákona o dobrovoľných dražbách má zabezpečiť a sprostredkovať dražobná spoločnosť - majiteľka nehnuteľnosti Ing. W. neprevzala predvolanie / informáciu o termíne odovzdania; Ing. W. sa odovzdávania zúčastnil - v zápisnici je uvedené ako keby úkon prebehol odovzdaním nehnuteľnosti, ale v závere je uvedená poznámka že k odovzdaniu nedošlo; takýto stav pretrváva doposiaľ, nehnuteľnosť nebola odovzdaná. Uviedla že zákon o dobrovoľných dražbách, podľa niektorých komentárov, ukladá dražobnej spoločnosti v prípade odovzdania nehnuteľnosti zabezpečiť aj odovzdanie nevyhnutých dokumentov vydražiteľovi - v danom prípade sa jednalo o rozostavaný rodinný dom, ktorý v lehotách stanovených správnym orgánom mohol byť skolaudovaný, žiadne dokumenty však žalobcovi odovzdané neboli. Manželia W. doposiaľ neodovzdali nehnuteľnosť, Ing. W. údajne využila mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, proti rozsudku o zamietnutí jej žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Napriek tomu, že na základe rozsudku krajského súdu žalobca dosiahol zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, Ing. W. podala návrh na zápis poznámky o vedení dovolacieho konania, okrem toho žalobca stále nie je držiteľom nehnuteľnosti. V prípade zanedbania odbornej starostlivosti sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kde sa môže zodpovednosti zbaviť dražobná spoločnosť len ak preukáže na svojej strane existenciu liberačných dôvodov. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ktorý podali manželia W. aj tvrdenie a argument, že signalizovali ešte pred konaní dražby zmenu vo vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti - na to dražobník mohol reagovať, aby notárska zápisnica bola vyhotovená formálne právne perfektne, aby na základe nej kataster zapísal žalobcu ako vlastníka nehnuteľností; dražobník teda mohol, ak by konal s odbornou starostlivosťou, zabrániť škodlivému následku, ktorý nastal na strane žalobcu ako vydražiteľa. Na otázky uviedla, že žaloba ohľadom určenia neplatnosti dražby, v ktorom ako žalobkyňa vystupovala Ing. W. (jej manžel bol v konaní na strane žalovaného, ďalším žalovaným bola dražobná spoločnosť a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako navrhovateľ dražby) bola Okresným súdom Lučenec zamietnutá, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok potvrdil. Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že so žalobou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú v celom rozsahu. Čo sa týka súčasného stavu, poukázal na aktuálny výpis z katastra - ako titul nadobudnutia nehnuteľnosti v prospech žalobcu je na LV zapísané osvedčenie o priebehu dražby zo dňa 26.2.2019 (t.j. tá zápisnica, ktorej nesprávnosť bola namietaná v konaní o určení neplatnosti dražby); spôsobilou listinou na zápis vlastníckeho práva teda nebol rozsudok ktorým bola žaloba o určení neplatnosti dražby zamietnutá, ani rozsudok krajského súdu ktorým bolo potvrdené rozhodnutie okresného súdu (pričom samotný krajský súd uviedol, že v čase konania dražby boli údaje zachytené do notárskej zápisnice správne). Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia náhrady škody za neodovzdanie nehnuteľnosti - samotná absencia zápisu žalobcu ako vlastníka v katastri
nehnuteľností nie je skutočnosťou ktorá by znamenala, že žalobca nebol vlastníkom (tým bol udelením príklepu), neznamená to ani že manželia W. nemali povinnosť žalobcovi ako vydražiteľovi nehnuteľnosť vydať (to že tak neurobili znamená že porušili ich povinnosť voči žalobcovi). Dražobník (žalovaný) mal povinnosť zaslať zápisnicu na príslušný okresný úrad, a túto si splnil, žalovaný žiadnym spôsobom neporušil povinnosť konať odborne (vo vzťahu k neodovzdaniu nehnuteľnosti sú zodpovedné tretie osoby). Skutočnosť, že nehnuteľnosť sa dražila nie je režime podielového spoluvlastníctva, ale v režime BSM je irelevantná - túto predbežnú otázku riešil súd v spore o určenie neplatnosti dražby, keď Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol že notárska zápisnica vychádzala zo správnych údajov katastra (podľa R 40/2013 pokiaľ už bola v občianskom právnom konaní vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť, viazaný jej skorším posúdením). Zápisnica ako záznamová listina, na základe ktorej sa zapisuje vlastnícke právo vydražiteľa, je podstatná v časti vyznačenia predmetu dražby a vydražiteľa - na základe takejto zápisnice má kataster zapísať vlastnícke právo vydražiteľa. Naviac skutočnosti týkajúce sa údajnej vadnosti zápisnice o dražbe nemajú žiaden vplyv na skutočnosť, že manželia W. žalobcovi neodovzdali nehnuteľnosti, a on z tohto titulu nemôže užívať nehnuteľnosti, a tieto nie sú v jeho dispozícii (preto žiada náhradu škody). Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2022 právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes právneho zástupcu žalovaného uviedol, že predmetom žaloby je posúdenie, či dražobná spoločnosť konala s odbornou starostlivosťou, ktorú je možné vyžadovať v pozícii odborníka pri realizácii dražby, napr. dražobná spoločnosť v čase kedy organizovala dobrovoľnú dražbu, mala vedomosť o tom, že zápis o vlastníkoch na LV je prinajmenšom spochybnený, a spochybňovaný na dražbe aj osobne prítomným Ing. W.. Je pravdou že krajský súd rozhodol prejudiciálne o otázke neplatnosti dražby, ale nerozhodoval o zodpovednosti dražiteľa za stav, ktorý viedol k súdnemu konaniu - súd sa správne zastal práva dobrovoľného vydražiteľa, ale z hľadiska odbornej starostlivosti je evidentné, že v čase keď sa dražilo už nehnuteľnosť nebola v BSM (k rozdeleniu došlo rozsudkom súdu). Pre konanie žalobca považuje za dôležité posúdiť, či mohol alebo nemohol dražobník zabrániť škodlivému následku, ak by konal s odbornou starostlivosťou - podľa žalobcu mohol, nakoľko aj správny orgán upozorňoval dražobníka na nezrovnalosť v zápisnici, pričom podľa § 31, ods. 8 ZoDD vlastník nehnuteľnosti nemôže niesť zodpovednosť za škodu nevydaním nehnuteľnosti, ktorá súvisí s realizáciou jeho zákonného práva namietať neplatnosť dražby. Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2022 právny zástupca žalovaného v reakcii na prednes právneho zástupcu žalobcu uviedol, že účelom konania dobrovoľnej dražby je prechod vlastníckeho práva z predchádzajúceho vlastníka na vydražiteľa, a účel dražby bol v tomto prípade naplnený. Zápisnica, v ktorej je konštatované, vo vzťahu k predmetu dražby, že bol udelený príklep, a kto je vydražiteľom, je spôsobilou záznamovou listinou na to aby bol vydražiteľ zapísaný do katastra ako vlastník - okresný úrad v tomto prípade v rozpore so zákonom nekonal, a svoj závadný postup odstránil tým, že žalobcu na základe zápisnice o dobrovoľnej dražbe následne zapísal; keďže zápis vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti nadobudnutej na dobrovoľnej dražbe je deklaratórny, zápis nemá žiadny vplyv na hmotnoprávne práva a povinnosti. Žalobca sa stal vlastníkom predmetu dražby, a predchádzajúci vlastníci mali povinnosť mu nehnuteľnosť odovzdať (do omeškania so splnením svojej povinnosti by sa v súvislosti s podaním žaloby o neplatnosť dražby nedostali jedine v prípade, že by žalobu podali dôvodne, nedôvodne podaná žaloba nemôže ospravedlnil ich omeškanie so splnením povinnosti, a ak by žalobu o neplatnosť dražby bola podaná dôvodne a dražba by bola neplatná, tak žalobca by sa nestal vlastníkom predmetu dražby, a teda by mu nemohla vzniknúť škoda, ale by sa mu vrátila zaplatená cena).
10.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, oboznámením sa so žalobou, s vyjadreniami strán sporu, a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Dňa 26.2.2019 sa konala opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bol súbor nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. a Obci Lučenec, zapísaných na LV č. XXXXX ako CKN parc.č. XXXX/XX o výmere 434 m2, zastavaná plocha a nádvorie, CKN parc.č. XXXX/XXX o výmere 269 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a rozostavaný rodinný dom na CKN parc.č. 7044/234 na základe stavebného povolenia č. OSP - 3872/2010 vydaného Mestom Lučenec dňa 30.8.2010, už v užívaní od roku 2016; dražobníkom bol žalovaný, dražba sa konala na návrh Slovenskej sporiteľne, a.s. (v prospech ktorej bolo na LV zapísané záložné právo), vlastníkmi predmetu dražby boli manželia T.. B. W. a Ing. Z. W.. Vydražiteľom predmetu dražby sa stal žalobca. Priebeh dražby je zachytený v Notárskej zápisnici N XXX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, G. XXXX/XXXX napísanej dňa 26.2.2019 notárom M.. E. W., so sídlom M. XXX/XX, Poprad.
Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor oznámil listami zo dňa 5.4.2019 a 2.5.2019, po tom ako mu bolo doručené oznámenie o výsledku opakovanej dražby a notárska zápisnica o osvedčení priebehu opakovanej dražby, že podanie - žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností je bezpredmetná (na LV tak ostali zapísaní manželia W.). Manželia W. boli doporučenými listami zo dňa 15.3.2019 dražobníkom / žalovaným vyzvaní na odovzdanie predmetu dražby - výzva bola bezvýsledná; predmet dražby neodovzdali doposiaľ. Ing. W. podala žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, týkajúcu sa predmetu dražby (žalovanými boli Slovenská sporiteľňa, a.s. ako navrhovateľ dražby, žalovaný ako dražobník, žalobca ako vydražiteľ, a spoločnosť Správcovská a poradenská, k.s. ako správca úpadcu Ing. W.) - Okresný súd Lučenec Rozsudkom č. 9Csp/56/2019-329 žalobu zamietol; Krajský súd v Banskej Bystrici (ktorý rozhodoval z dôvodu odvolania Ing. W.) Rozsudkom č. 15Co/3/2021-543 zo dňa 23.6.2021 zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Okresný súd v Lučenci v rozsudku konštatoval, že pre výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je podstatný vzťah osoby vykonávajúcej záložné práva (záložného veriteľa) k zálohu (k predmetu dražby), záložné právo je právom záložného veriteľa k zálohu in rem, a pre výkon záložného práva nie je podstatné či záloh vlastní jedna alebo viac osôb a ani to v akom režime ju vlastnia, či výlučné vlastníctvo, BSM, podielové spoluvlastníctvo. Ak je záloh zaťažený záložným právom v celom rozsahu (záložné právo viazne na celom zálohu), záložný veriteľ sa môže uspokojiť z výťažku predaja celého zálohu, a nie len z tej časti zálohu ktorej spoluvlastníkom je dlžník, ktorého dlh je zabezpečený záložným právom. Žalovaný DUPOS dražobná, s.r.o. tak neporušil ustanovenie § 19, ods. 1, písm. b) ZoDD, keďže uznesenie Okresného súdu Lučenec č. 6C/50/2018-90 zo dňa 11.2.2019 nie je rozhodnutím, z ktorého by (konštitutívne alebo deklaratórne) vyplývalo, že žalovaný Slovenská sporiteľka, a.s. ako navrhovateľ dražby nie je (nebol) oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Žalobkyňa Ing. W. a žalovaný Ing. W. boli vlastníkmi rozostavaného domu a pozemkov v celosti v BSM - vyporiadanie pohľadávok a dlhov ktoré vznikli za trvania manželstva / BSM, sa týka iba vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb; záložné právo je vecné, t.j. viaže sa na vec, t.j. celú nehnuteľnosť ktorá bola predmetom dražby. Súd žalobu zamietol, pretože neboli preukázané dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21, ods. 2 ZoDD. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku konštatoval, že označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva v čase vyhlásenia konania dražby bolo súladné s údajmi vedenými v katastri nehnuteľností, keď BSM manželov W. bolo vyporiadané na základe schváleného zmieru uzavretého stranami sporu Uznesením Okresného súdu Lučenec č. 6C/50/2018-90 zo dňa 11.2.2019 (nadobudlo právoplatnosť 25.2.2019), a nehnuteľnosti sa stali podielovým spoluvlastníctvom, keď uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.2.2019, teda jeden deň pred uskutočnením dobrovoľnej dražby; notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby napísaná dňa 26.2.2019 tak vychádzala v tom čase z hodnoverných a záväzných údajov katastra (naviac vyporiadanie BSM, aj keď došlo k zmene vlastníctva, nemá vplyv na vecné práva a iné zápisy vzťahujúce sa k celej nehnuteľnosti, nakoľko tretie osoby nemôžu iba z titulu zmeny vlastníctva prísť bez ďalšieho o svoje práva, a vyporiadanie BSM nemôže zhoršiť právne postavenie iných dotknutých subjektov, nakoľko nejde o právnu skutočnosť, s ktorou by právny poriadok spájal zánik práv iných subjektov; len zmena režimu vlastníctva z BSM na podielové nemá vplyv na označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva v rámci konania dražby). Pokiaľ aj v zápisnici o vykonaní dražby je uvedené označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva v súlade s údajmi katastra v čase konania dražby, pričom označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva sa nemení v označení vlastníkov, parcelného čísla, geometrického určenia nehnuteľnosti, druhu pozemku, geometrického určenia a výmery katastrálneho územia, v názve katastrálneho územia, pričom zmena nastáva len v tom že vlastníctvo dražených nehnuteľností nie je vo vlastníctve BSM ale podielového spoluvlastníctva, táto skutočnosť nemá vplyv na nesprávnosť údajov v notárskej zápisnici o vykonaní dražby, a len z tohto dôvodu nemôže spôsobovať neplatnosť notárskej zápisnice o vykonaní dražby, a neplatnosť celej dražby.
11.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 3, ods. 1 zák.č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. Podľa § 19, ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia a) na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby, b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené, c) ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní dražby dražbu vykonať, d) ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17, e) ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby, f) ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, g) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať, i) ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka, j) ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, k) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi. Podľa § 20, ods. 11, a ods. 13 zák.č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách udelením príklepu je dražba ukončená. Ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety. Podľa § 21, ods. 2, ods. 3, a ods. 4 zák.č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka. Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Podľa § 24, ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, a ods. 8 zák.č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou. V zápisnici o vykonaní dražby dražobník uvedie a) dátum, miesto a čas vykonania dražby; ak ide o opakovanú dražbu, uvedie i túto skutočnosť, b) označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a odhad jeho ceny, c) označenie navrhovateľa dražby označenie bývalého vlastníka predmetu dražby, d) najnižšie podanie, e) označenie dražobníka a licitátora (licitátorov), f) označenie vydražiteľa, g) cenu dosiahnutú vydražením, h) námietky proti priebehu dražby, i) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
Súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (§ 17 ods. 8) a jeho prípadné dodatky (§ 18). Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby. Zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla námietky proti priebehu dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Ak odmietne niektorá osoba zápisnicu o vykonaní dražby podpísať, dražobník to uvedie v zápisnici. Ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne. Podľa § 27, ods. 1 zák.č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Podľa § 28, ods. 2, a ods. 3 zák.č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak ide o nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť alebo o hnuteľnú vec, kde najnižšie podanie presiahne 33 193,92 eura, dostane vydražiteľ dve vyhotovenia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice bez zbytočného odkladu. Ak ide o byt, dom alebo inú nehnuteľnosť, zašle dražobník po zaplatení ceny predmetu dražby jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu. Podľa § 29, ods. 1, ods. 2, ods. 4, a ods. 6 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak nadobudol vydražiteľ vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby, je dražobník povinný podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe odovzdať predmet dražby a listiny, ktoré osvedčujú vlastnícke právo a sú nevyhnutné na nakladanie s predmetom dražby alebo osvedčujú iné práva vydražiteľa k predmetu dražby, bez zbytočného odkladu vydražiteľovi; vydražiteľ prevzatie predmetu dražby písomne potvrdí. Ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby. Zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby podpíšu predchádzajúci vlastník predmetu dražby, vydražiteľ a dražobník. Jedno vyhotovenie zápisnice dostane predchádzajúci vlastník a dve vyhotovenia dostane vydražiteľ. Ak niektorá osoba odmietne zápisnicu podpísať alebo ju prevziať, táto skutočnosť sa vyznačí v zápisnici a zápisnica sa považuje za odovzdanú aj tejto osobe; o tom dražobník túto osobu poučí. Nebezpečenstvo škody na predmete dražby prechádza z navrhovateľa dražby na vydražiteľa dňom odovzdania predmetu dražby, v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s predmetom dražby. Ak je vydražiteľ v omeškaní s prevzatím predmetu dražby, nesie nebezpečenstvo škody a zodpovednosť za škodu vydražiteľ. Podľa § 33, ods. 3, a ods. 8 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Osoba povinná vydať predmet dražby zodpovedá vydražiteľovi za škodu spôsobenú omeškaním s odovzdaním predmetu dražby.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 132 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 182 Civilného sporového poriadku ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Podľa § 187 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 191, ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 215 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Podľa § 217, ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12.
Podľa R 55/1971 (s. 151): Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Za inú škodu možno považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať. Hmotná škoda znamená škodu na majetku (na hmotných statkoch). V podstate nie je obsahový rozdiel medzi pojmami „škoda” ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a „hmotná škoda”.
13.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú vo všeobecnosti (a tak to platí aj pre súdený prípad) porušenie právnej povinnosti (spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, je protiprávny vtedy ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať), existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, jej existencia musí byť bezpečne preukázaná, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný), a zavinenie (má subjektívny charakter, znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, pre splnenie podmienok zodpovednosti však nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti). Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, pričom dôkaznú povinnosť môže účastník plniť napr. už v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, ale tiež mimo týchto procesných úkonov, najmä v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod. Povinnosť označiť dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe / vyjadrení k nej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že splnenie dôkaznej povinnosti
ešte neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie - v takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
14.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd sa prioritne zaoberal otázkou, či sú vôbec splnené podmienky na priznanie náhrady škody, a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky vyžadujúce sa v súvislosti s priznaním práva na náhradu škody - a to, že nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného ako dražobníka, a jeho zavinenie. Z dôvodu hospodárnosti a procesnej ekonómie sa potom už súd nezaoberal skúmaním splnenia ďalších podmienok pre priznanie náhrady škody, a to jej výšky alebo oprávnenosti, nakoľko tak či tak (z dôvodu uvedeného vyššie) návrh zamietol. V konaní bolo nesporné, že dňa 26.2.2019 sa konala opakovaná dobrovoľná dražba (§ 20, ods. 13 ZoDD), ktorej predmetom bol súbor nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. a Obci L., zapísaných na LV č. XXXXX ako CKN parc.č. XXXX/XX o výmere 434 m2, zastavaná plocha a nádvorie, CKN parc.č. XXXX/XXX o výmere 269 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a rozostavaný rodinný dom na CKN parc.č. XXXX/XXX na základe stavebného povolenia č. OSP - 3872/2010 vydaného Mestom Lučenec dňa 30.8.2010, už v užívaní od roku 2016; dražobníkom bol žalovaný, dražba sa konala na návrh Slovenskej sporiteľne, a.s. (v prospech ktorej bolo na LV zapísané záložné právo), vlastníkmi predmetu dražby boli manželia T.. B. W. a Ing. Z. W.. Vydražiteľom predmetu dražby sa stal žalobca, pričom priebeh dražby je zachytený v Notárskej zápisnici N 236/2019, NZ XXXX/XXXX, G. XXXX/XXXX napísanej dňa 26.2.2019 notárom M.. E. W., so sídlom M. XXX/XX, O.. Podľa názoru súdu nebolo preukázané, že v priebehu dražby by žalovaný ako dražobník porušil svoje povinnosti - o tom svedčia aj rozhodnutia súdov, ktoré konali o návrhu Ing. W. o určenie neplatnosti tejto dražby, keď Okresný súd Lučenec Rozsudkom č. 9Csp/56/2019-329 žalobu zamietol, a Krajský súd v Banskej Bystrici (ktorý rozhodoval z dôvodu odvolania Ing. W.) Rozsudkom č. 15Co/3/2021-543 zo dňa 23.6.2021 zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (k tomu viď bližšie odôvodnenie uvedené v bode 10 rozsudku); keďže súdy nerozhodli že napadnutá dražba nie je neplatná, a contrario platí že je platná, pričom v súčasnosti už jej platnosť nemôže byť spochybnená. Súd sa nielenže stotožnil s právnym názorom uvedených súdov, ale v prípade konštatovania porušenia povinností žalovaného ako dražobníka v tomto konaní by fakticky zmenil / reparoval právoplatné rozhodnutie iného súdu, či je neprípustné (zvlášť za posudzovania veci pri nezmenenom skutkovom stave - viď i judikát R 40/2013: „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.“). Súdy sa pritom vysporiadali s námietkami manželov W., a prenesene aj s námietkami žalobcu v tomto konaní, ohľadom skutočností, že 1/ pre výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je podstatný vzťah osoby vykonávajúcej záložné práva (záložného veriteľa) k zálohu (k predmetu dražby), záložné právo je právom záložného veriteľa k zálohu in rem, a pre výkon záložného práva nie je podstatné či záloh vlastní jedna alebo viac osôb a ani to v akom režime ju vlastnia, či výlučné vlastníctvo, BSM, podielové spoluvlastníctvo (žalovaný tak neporušil ustanovenie § 19, ods. 1, písm. b) ZoDD), 2/ manželia W. boli vlastníkmi rozostavaného domu a pozemkov v celosti v BSM - vyporiadanie pohľadávok a dlhov ktoré vznikli za trvania manželstva a BSM, sa týka iba vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, 3/ v konaní neboli preukázané dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21, ods. 2 ZoDD, 4/ označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva v čase vyhlásenia konania dražby bolo súladné s údajmi vedenými v katastri nehnuteľností, notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby napísaná dňa 26.2.2019 vychádzala z hodnoverných a záväzných údajov katastra, 5/ vyporiadanie BSM, aj keď došlo k zmene vlastníctva, nemá vplyv na vecné práva a iné zápisy vzťahujúce sa k celej nehnuteľnosti. K porušeniu povinností žalovaného neprišlo ani v ďalšom procese, nakoľko žalovaný ako dražobník, si splnil povinnosť zaslať osvedčený odpis notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu (§ 28, ods. 3 ZoDD). Následne manželia W. boli
doporučenými listami zo dňa 15.3.2019 dražobníkom / žalovaným vyzvaní na odovzdanie predmetu dražby - výzva bola bezvýsledná (§ 29, ods. 2 ZoDD); predmet dražby neodovzdali doposiaľ (v tejto súvislosti je možné vyvodiť zodpovednosť za prípadne vzniknutú škodu, nie však voči žalovanému, ale voči manželom W. - § 33, ods. 8 ZoDD). Aj keď je objektívnou skutočnosťou (medzi stranami sporu nespornou) že bývalí vlastníci predmetu dražby nehnuteľnosť odmietli vydať žalobcovi, neznamená to, že by si žalovaný nesplnil akúkoľvek svoju povinnosť (zabezpečiť odovzdanie predmetu dražby vydražiteľovi), nakoľko na to už žalovaný nemá legitímne právne prostriedky - žalovaný ako dražobník teda nie je osobou, ktorá žalobcovi ako vydražiteľovi zodpovedá za škodu spôsobenú reálnym nevydaním vydražených nehnuteľností do jeho držby (osobou povinnou vydať predmet dražby v zmysle § 33, ods. 8 ZODD totiž nie je dražobník). Za otázne možno z pohľadu súdu považovať konanie Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, ktorý oznámil listami zo dňa 5.4.2019 a 2.5.2019, po tom ako mu bolo doručené oznámenie o výsledku opakovanej dražby a notárska zápisnica o osvedčení priebehu opakovanej dražby, že podanie - žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností je bezpredmetná (na LV tak ostali zapísaní manželia W.); následne však, po tom čo krajský súd rozhodol vo veci žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad zapísal (avšak bez pochopiteľnej súvislosti s rozhodnutím súdu) vlastnícke právo pre žalobcu, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené „Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby č. N 236/2019, NZ XXXX/XXXX, G. XXXX/XXXX z XX.X.XXXX, Z-XXX/XXXX-XXXX/XX“ (teda práve ten titul, ktorý predtým okresný úrad vrátil, neakceptoval, z dôvodu že je „bezpredmetný“). S poukazom na všetky opísané skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda návrh zamietol. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní plne úspešnému žalovanému priznal v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.