Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_48Ek-2813-2024.pdf
PDF · 100.05 KB
Case nature
Area
Subarea
48Ek/2813/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Iveta Rajtáková, advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice-Staré Mesto, proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast.: JUDr. František Svatuška, advokát, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o vymoženie istiny 20.000,00 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Špička, súdny exekútor, Exekútorský úrad Okukla 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp.zn. 399 EX 1053/24, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2813/2024 zo dňa 19.05.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2813/2024 zo dňa 19.05.2025 z a m i e t a.
II. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2813/2024 zo dňa 19. mája 2025.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu 29.11.2024 domáhal od povinného vymoženia 20.000,00 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 9C/2/2019 zo dňa 18.06.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 27Co/2/204 zo dňa 24.10.2024, právoplatný dňa 15.11.2024 a vykonateľný dňa 19.11.2024 (ďalej len „Exekučný titul“). Poverením číslo ECLI: G.:H.:I.:XXXX:XXXXXXXXXX.X zo dňa 17.12.2024, poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Špička, súdny exekútor, Exekútorský úrad Okukla 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 399 EX 1053/24.
2. Dňa 18.12.2024 vydal poverený súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému podľa priloženej doručenky doručené dňa 08.01.2025. Dňa 23.01.2025 bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.01.2025. Súdny exekútor návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.01.2025 predložil súdu spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 17.02.2025.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 18.12.2024 si povinný prevzal dňa 08.01.2025 a Návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 23.01.2025, takže súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda má odkladný účinok.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 23.01.2025 (ďalej len „Návrh povinného“) uviedol, že návrh na zastavenie podáva z dôvodu, že nehnuteľnosť, na ktorú bolo zriadené exekučné záložné právo, je obydlím povinného a nedotknuteľnosť obydlia je ústavou garantovaná; ďalej z dôvodu, že súčasťou - nevykonateľného - exekučného titulu je aj povinnosť niečo strpieť a podľa názoru povinného mal súdny exekútor v tomto exekučnom konaní postupovať aj podľa § 192 Exekučného
poriadku, a teda mal vyzvať oprávneného aby opísal skutkové okolnosti týkajúce sa neplnenia vymáhanej povinnosti povinným v lehote určenej exekútorom; ďalej z dôvodu, že žalobca doručoval rozhodnutia fikciou do dispozičnej sféry neplnoletej osoby, čím navodil stav, na základe čoho došlo k obchádzaniu práva; ďalej z dôvodu, že ex post sa predmetné konanie musí nevyhnutne vyhodnotiť, nakoľko oprávnený nemohol vymáhať premlčaný nárok od maloletého, a konal v tej istej rozsúdenej veci, kde žalovaná, bola matka maloletého a teda nie je daná aktívna vecná legitimácia a ani pasívna vecná legitimácia. Záverom povinný uviedol, že žiada exekúciu v celom rozsahu zastaviť a priznať povinnému náhradu trov exekučného konania.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2025 (ďalej len „Vyjadrenie oprávneného“) uviedol, že v prípade, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v zákonom stanovenej lehote, je celkom zrejmé, že v predmetnej veci, ide zo strany povinného o zneužívanie prostriedkov obrany v exekučnom konaní. Povinný vo svojom návrhu poukazuje na ust. § 61k Exekučného poriadku, a osobitne zvýrazňuje ust. § 61k ods. 1 písm. c) a písm. d) Exekučného poriadku, bez toho, aby bolo zrejmé, akými skutkovými okolnosťami, majú byť naplnené hypotézy uvedené v týchto zákonných ustanoveniach. Následne povinný tvrdí, bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia, že exekučný titul je nevykonateľný. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučný titul aj s doložkou vykonateľnosti. Ďalej povinný tvrdí, že „žalobca doručoval rozhodnutia fikciou do dispozičnej sféry neplnoletej osoby, čím navodil stav, na základe čoho došlo k obchádzaniu práva“. Exekučným titulom je súdne rozhodnutie, ktoré nedoručoval oprávnený povinnému. Ďalšia námietka povinného spočíva v tom, že predmetné konanie (teda zrejme konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul), sa má „ex post vyhodnotiť“. Exekučné konanie je vykonávacím konaním a uvedená námietka sa nevzťahuje k žiadnemu z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok uvádza ako dôvody na zastavenie exekúcie. Záverom oprávnený uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko má za to, že povinným namietané argumenty sú nezrozumiteľné, žiada návrh povinného zamietnuť a priznať oprávnenému náhradu trov exekučného konania.
6. Súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka návrh povinného dňa 19.05.2025 zamietol a priznal trovy oprávnenému za vyjadrenie vo výške 245,89 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný v prvom namietal nedotknuteľnosť obydlia v súvislosti so zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, v ktorej má povinný ako osoba blízka veku osoby mladistvej obydlie. K námietke povinného súd uvádza, že Exekučné záložné právo možno zriadiť na nehnuteľnosť povinného za predpokladu, že oprávnený disponuje vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), pričom exekučné záložné právo zabezpečuje peňažnú pohľadávku oprávneného. Zriadenie exekučného záložného práva nie je vlastným výkonom rozhodnutia, ale zriadením zábezpeky pre oprávneného z exekučného titulu. Prvým procesným úkonom súdneho exekútora smerujúcim k zriadeniu exekučného záložného práva je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva podľa ustanovenia § 168 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, následne k zriadeniu exekučného záložného práva dochádza vydaním exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva podľa ustanovenia § 168 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, resp. po tom, keď sa exekútorovi doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol. V tomto bode súd uvádza, že súdny exekútor konal v rámci svojej kompetencie zverenej mu Exekučným poriadkom a námietka povinného, že exekútor nepostupoval podľa ustanovenia § 192 a § 194a Exekučného poriadku bola vznesená neúspešne, keď ustanovenie § 180 a nasl. Exekučného poriadku pojednáva o uspokojení práv na nepeňažné plnenie, čo nie je predmetom tejto exekúcie (nakoľko predmetom tejto exekúcie je vymoženie peňažného plnenia). Súd k námietke doručovania rozhodnutí žalobcom fikciou do dispozičnej sféry neplnoletej osoby, čím navodil stav, na základe ktorého došlo k obchádzaniu práva uvádza, že túto námietku povinného považuje za zmätočnú, keď nerozumie, ktoré rozhodnutia mal žalobca žalovanému doručovať fikciou. Povinný uvedenú námietku bližšie nešpecifikoval, a súd sa k nej teda ani nemôže vyjadriť. Súd k námietke povinného k premlčaniu a k aktívnej a pasívnej vecnej legitimácii uvádza, že tieto skutočnosti boli posúdené už v základnom konaní, a taktiež v odvolacom konaní. V tomto smere teda exekučný súd konštatuje, že mu neprináleží sa vyjadrovať k obsahu rozhodnutia súdu prvej ani odvolacej inštancie.
7. Voči uvedenému rozhodnutiu si podal povinný sťažnosť dňa 18.06.2025 v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uviedol, že podáva sťažnosť v celom rozsahu a to proti výrokom I., II, a III. uznesenia. Povinný zotrváva na svojich argumentoch uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie. Nedotknuteľnosť obydlia povinného je garantovaná v čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnený vo vzťahu k povinnému a miestu jeho obydlia nerešpektoval čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinný je osoba blízka veku osoby mladistvej a má v byte obydlie. Povinný nespôsobil vznik záväzku, v čase podania návrhu na súd nebol ešte plnoletý. Uznesenie je arbitrárne a vydané predčasne. Uznesenie nie je dostatočne odôvodnené. Uznesenie v rámci všeobecných požiadaviek na riadne zdôvodnenie musí obsahovať dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, logickú argumentáciu, na základe čoho sú preukázané konkrétne skutočností. Súd nesprávne posúdil a vyhodnotil návrh povinného a dospel k nesprávnym zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Povinný navrhuje, zrušiť predmetné uznesenie vo výroku I. predmetného uznesenia z dôvodu arbitrárnosti rozhodnutia. Povinný podal sťažnosť aj voči výroku II uznesenia, pretože súd nesprávne posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie, aplikoval nesprávne ustanovenia Exekučného poriadku a tým došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo výroku II. uznesenia. Povinný podal sťažnosť aj voči výroku III. predmetného uznesenia, pretože súd nesprávne vypočítal výšku úkonu za jeden úkon právnej služby a tým došlo aj k nesprávnemu nasledovnému výpočtu výšky celkového nároku na náhradu trov konania. Navrhol predmetné uznesenie zrušiť a opätovne rozhodnúť a priznať povinnému nárok na náhradu trov konania.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
16. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
17. Podľa § 202 ods. 1 druhej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Podľa odseku 2 písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
18. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
20. Sudca preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
21. Súd v prvom rade plne odkazuje na napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka a jeho odôvodnenie, s ktorým sa plne stotožňuje. Naviac však dodáva, že súd nespochybňuje teoretické úvahy nedotknuteľnosť obydlia garantovaného ústavou SR. Zo sťažnosti však nie je zrejmé, akým spôsobom oprávnený nerešpektoval čl. 8 Dohovoru. Slovenská ústavná doktrína vychádza z toho, že právo na spravodlivý proces by bolo iluzórne, ak by sa právoplatné rozhodnutie nedalo reálne vymôcť – vymožiteľnosť práva je teda súčasťou požiadavky právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zastavením exekúcie by došlo k neprimeranému zásahu do práva oprávneného na súdnu ochranu, pretože oprávnený, ktorý disponuje vykonateľným exekučným titulom má oprávnené a legitímne očakávanie, že jeho pohľadávka, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil, bude môcť byť uspokojená prostredníctvom výkonu exekúcie.
22. Exekučné záložné právo je tzv. mimozmluvné záložné právo (je zriadené inak ako záložnou zmluvou). Predmetom exekučného záložného práva (zálohom) môže byť iba nehnuteľnosť. Exekučné záložné právo možno zriadiť na nehnuteľnosti dlžníka za predpokladu, že veriteľ disponuje vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom). Exekučné záložné právo zabezpečuje výlučne peňažnú pohľadávku. (Exekučné záložné právo možno zriadiť aj na zabezpečenie trov exekučného konania, bez ohľadu na to, či sa v exekučnom konaní vymáha splnenie peňažnej alebo nepeňažnej povinnosti.) Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinného nie je vlastným výkonom rozhodnutia (exekučného titulu), ale zriadením zábezpeky pre oprávneného z exekučného titulu. Exekučné záložné právo, tak ako každé záložné právo, plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Zabezpečovaciu funkciu plní exekučné záložné právo tým, že pôsobí na povinného, aby judikovanú pohľadávku splnil. V tomto smere umocňuje pôsobenie, ktoré na povinného vyvoláva exekučný titul, predstavujúci hrozbu speňaženia majetku povinného. Exekučné záložné právo ďalej garantuje vyšší stupeň úspešnosti výkonu rozhodnutia (exekučného titulu), keďže záložný veriteľ získava lepšie poradie pri uspokojení z výťažku predaja zálohu ako nezabezpečený veriteľ. Rozsah zabezpečovacej funkcie exekučného záložného práva je však v porovnaní s iným ako exekučným záložným právom menší. Po prvé preto, že
exekučné záložné právo vzniká až v čase, keď je dlžník v omeškaní s plnením. Exekučné záložné právo teda nemotivuje dlžníka platiť včas, ale platiť dodatočne. (Viď komentár k § 168 Ex. por., C. H. Beck, Exekučný poriadok, Števček/Kotrecová/Tomašovič/J. a kolektív 3. vydanie 2018, s. 711-712 J. K.).
23. Jediná možnosť povinného ako zvrátiť a zastaviť exekúciu je vyjadrená dôvodmi v zmysle § 61k ods. 1 Ex. por. Povinný nemá možnosť namietať spôsob vykonávania exekúcie, takáto námietka je neprípustná a súd nemá inú možnosť ako takýto návrh povinného zamietnuť, pričom by ho nemusel ani len podrobnejšie odôvodňovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Na to, aby sa vykonala exekúcia predajom nehnuteľností je potrebné aby boli splnené viaceré podmienky jej vykonania. V zmysle komentovanej literatúry k § 137 Ex. por. „Procesné predpoklady pre vydanie exekučného príkazu sú: - povinnému bolo doručené všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie (§ 61),- povinný bol upovedomený o spôsobe vykonania exekúcie (§ 61 ods. 2), t. j. bolo mu doručené upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti podľa § 135 ods. 1 (upovedomenie podľa§ 135 ods. 1 EP mu bolo doručené ako samostatná listina alebo ako súčasť upovedomenia podľa § 61- pozri komentár k § 135),- márne uplynula lehota 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom bol právoplatne zamietnutý (§ 61k); lehota plynie od doručenia všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61). V prípade, ak súdny exekútor vydá najskôr všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie podľa § 61 a až následne ako samostatnú listinu vydá upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti podľa § 135ods. 1 (upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie), plynie lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom iba od doručenia, všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie podľa§ 61. Od doručenia upovedomenia podľa § 135 ods. 1 už nová lehota neplynie. Význam exekučného príkazu podľa § 137 ako procesného úkonu je otázny. Exekučný príkaz nespôsobuje žiadny vznik, zmenu alebo zánik procesných práv. Exekučný príkaz iba deklaruje, že sú splnené procesné podmienky na vykonanie ďalších procesných úkonov, t. j., že návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom nebol v lehote podaný alebo že o ňom už bolo rozhodnuté.“ pozri komentár k § 137 Ex. por., C. H. Beck, Exekučný poriadok, L. / D. / K. / J. a kolektív 3. vydanie 2018, s. 633 - 634: J. K..
24. Sudca dáva do pozornosti, že k predaju nehnuteľností v ktorej má osoba povinná evidovaný trvalý alebo prechodný pobyt je možné pristúpiť len za splnenia podmienok podľa § 63 ods. 4 Exekučného poriadku a teda, že exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 3, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr. Z uvedeného vyplýva, že uvedený predaj podlieha schváleniu súdom, a teda bez takéhoto úkonu nemôže dôjsť k predaju takejto nehnuteľnosti. V tejto veci však sa ešte exekúcia nenachádza v tomto štádiu, keďže doposiaľ bola daná nehnuteľnosť len zabezpečená exekučným záložným právom proti možnému nakladaniu s ňou.
25. Pokiaľ povinný poukazuje na skutočnosť, že je spoluvlastníkom inej nehnuteľnosti, v ktorej nemá bydlisko, nič mu nebráni aby ju exekútorovi označil a v spolupráci s exekútorom vyvinul všetko potrebné úsilie aby došlo k jej speňaženiu a prípadne následne k ukončeniu exekúcie. Tvrdenia povinného o jeho veku blízkemu mladistvým sú pre toto konanie bez právneho významu, rovnako ako tvrdená skutočnosť, že v čase podania návrhu nebol plnoletý a nespôsobil vznik záväzku. Sudca poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že povinný bol právnym nástupcom dlžníka z titulu dedenia.
26. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však
povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
27. Súd taktiež uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005).
28. Vzhľadom na to, že je sťažnosť povinného nedôvodná je logicky správny aj výrok II. napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky. Výrok III. je vecne správny a rovnako správny je aj výpočet trov oprávneného. Na účely vyčíslenia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní je potrebné vychádzať z výšky peňažného plnenia tak ako to predpokladá § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“),, ktorým je hodnota pohľadávky (istina). V tomto prípade je tarifnou hodnotou veci suma 20000,00 EUR, teda suma istiny, na ktorú mal oprávnený nárok v čase podania návrhu, a ktorú si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil. S poukazom na uvedené, oprávnený mal nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby – podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) a § 10 ods. 2 vyhlášky vo výške 185,07 Eur + režijný paušál zo rok 2025 v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky 14,84 Eur + 23 % DPH vo výške 45,98 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, teda spolu vo výške 245,89 Eur. Sudca uvádza, že mal z registra platcov DPH vedeného Finančnou správou SR za zistené, že právny zástupca oprávneného je platcom DPH a bol ním aj v čase podania vyjadrenia k návrhu povinného. Keďže oprávnenému vznikli preukázateľne trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a súd tomuto návrhu povinného nevyhovel, priznal správne oprávnenému (voči povinnému) nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie (s poukazom na § 199d ods. 1 Exekučného poriadku).
29. O trovách konania o sťažnosti rozhodol súd výrokom II. tohto uznesenia podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že povinný, ktorý bol v konaní o sťažnosti neúspešný, nemá nárok na náhradu trov konania o sťažnosti
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).