Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-41-2020.pdf
PDF · 121.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/41/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu V.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., N. XXXX/XE, právne zastúpeného JUDr. Marekom Gibom, advokátom, so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova 1234/4, proti žalovanému I. D.M., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., K. T. X, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21 o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 13C/460/2016-221 zo dňa 29. januára 2020
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.575,- eura úrokov z omeškania a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 25.11.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Predmetom konania ja žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 24.11.2016, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 1.575,00 eur a 5,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 10.000,00 eur od 25.11.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania a to z dôvodu, že dňa 20.7.2010 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol sumu 10.000,00 eur. Žalovaný písomne uznal svoj dlh z predmetnej pôžičky vyhlásením o uznaní dlhu spísaným do notárskej zápisnice pod č. N 385/2013, Nz 32971/2013, NCR1s 33590/2013 vyhotovenej notárkou JUDr. Silviou Pršebice zo dňa 27.9.2013. Vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil mu dlžnú istinu vo výške 10.000,00 eur, bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom v exekučnom konaní doposiaľ od žalovaného nebola dlžná suma vymožená a preto sa žalobou domáha, aby žalovaného súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania pre nezaplatenie dlžnej sumy z predmetnej pôžičky. Uviedol, že si uplatňuje v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. voči žalovanému zaplatenie úrokov z omeškania v kapitalizovanej výške 1.575,00 eur ku dňu podania žaloby, čo predstavuje dlžný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne z istiny 10.000,00 eur od obdobia od 24.11.2013 do 24.11.2016 a zároveň sa domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 10.000,00 eur od 25.11.2016 do zaplatenia. Žalovaný uviedol, že svoj dlh žalobcovi riadne uhradil a preto nie je možné požadovať úroky z omeškania.
3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 558 veta prvá OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
4. Keďže súd prvej inštancie návrh žalovaného na doplnenie dokazovania a to „ pripojením vyšetrovacích spisov a to ČVS: ORP-3319/SE-KE-2017 z OO PZ Košice - Sever a ČVS: ORP-1598/5- VYS-KE-2015 z OR PZ Rampová 7 v Košiciach“, v ktorých spisoch podľa žalovaného mali by byť založené listiny týkajúce sa prenechania leasingov žalovaným žalobcovi, z ktorých by vyplynula hodnota vozidiel (predmetov leasingov), o ktorú hodnotu by sa znížila istina pohľadávky žalobcu, zamietol podľa ust. § 153 a § 154 CSP, uplatniac koncentráciu konania, odvolací súd uznesením zo dňa 15.8.2019, č.k. 3Co/320/2018-109 prvotný rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 13C/460/2016-69 zo dňa 6.6.2018 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uložil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie aj pripojením vyšetrovacieho spisu.
5. Súd prvej inštancie po zrušení veci a vrátení súdu prvej inštancie tak konal a vykonané dokazovanie doplnil oboznámením žalovaným navrhnutých listín, ktoré sú obsahom a súčasťou pripojených vyšetrovacích spisov sp.zn. OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, Rampová 7, Košice, sp. zn. ČVS: ORP-1589/5-VYS-KE-2015 a OO PZ v Košiciach - Sever, ČVS: ORP-3319/SE-KE-2017: zmlúv o autoKreditoch čč. XXXXXX, XXXXXX Z. XXXXXX, zmlúv o zabezpečovacích prevodoch vlastníckeho práva čč. XXXXXX, XXXXXX Z. XXXXXX, splátkových kalendárov k zmluvám o autoKreditoch čč. XXXXXX, XXXXXX Z. XXXXXX, dohôd o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmlúv čč. XXXXXX, XXXXXX Z. XXXXXX a predložených tabuliek úhrad zmlúv č. XXXXXX, XXXXXX Z. XXXXXX, predloženými spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančná služby Slovensko s.r.o.
6. Z citovaných dôkazov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel súd prvej inštancie po vyhodnotení a po právnom posúdení veci k záveru s odkazom aj na ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 558 veta prvá OZ, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., že do notárskej zápisnice spísaný právny úkon uznania dlhu žalovaným obsahuje všetky povinné náležitosti takéhoto právneho úkonu, t.j. že v čase uznania dlhu žalovaného voči žalobcovi titulom poskytnutia pôžičky v uznanej výške 10.000,00 eur istiny a 3.900,00 eur úrokov z pôžičky, uznaný dlh existoval. Za takejto situácie žalovaný, svojou obranou proti uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z nevrátenej sumy pôžičky, keď tvrdil, že dlh zanikol splnením následne tvrdiac, že samotná istina pôžičky je nevysporiadaná a je predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní a napokon, že jeho dlh z pôžičky zanikol započítaním s jeho pohľadávkou voči žalobcovi z uzavretých zmlúv o postúpení leasingov, uplatnený nárok nespochybnil a to ani po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie a oboznámení listinných dôkazov z pripojeného vyšetrovacieho spisu OOPZ, konkrétne jednotlivých zmlúv o autokreditoch, zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a dohôd o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmlúv o akreditoch.
7. Žalovaný svoju procesnú obranu neuniesol, nakoľko zo žiadnych z dohôd o postúpení práv a prevzatí záväzkov, ktoré uzavreli žalobca a žalovaný za účasti finančnej spoločnosti Volkswagen finančné služby Slovensko nevyplýva, žeby sa bolo jednalo o odplatné postúpenia práv a ani, žeby ich uzavretím malo dôjsť k vysporiadaniu - vyrovnaniu, resp. zániku akýchkoľvek dlhov žalovaného (ako pôvodného dlžníka v dohodách) voči žalobcovi (ako preberajúcemu dlžníkovi v dohodách). Súd prvej inštancie uviedol, že už aj z označenia žalovaného a žalobcu v predmetných dohodách o postúpení práv a prevzatí záväzkov ako pôvodného dlžníka a preberajúceho dlžníka je zrejmé, že obsahom dohôd bolo najmä prevzatie záväzkov žalovaného z jednotlivých zmlúv o autokreditoch žalobcom ako preberajúcim dlžníkom s tým, že sa jednalo o záväzky dlžníka, pôvodne žalovaného, splácať obchodnej spoločnosti Volkswagen finančné služby Slovensko úverové splátky z poskytnutých úverov (boli poskytnuté žalovanému vo výške 14.000,00 eur, 4.200,00 eur a 4.875,00 eur), ktoré pohľadávky veriteľa z poskytnutých úverov boli zabezpečené uzavretím zmlúv o zabezpečovacom prevode práva k predmetným trom motorovým vozidlám. Keďže všetky motorové vozidlá užíval bezplatne žalovaný, prípadne jeho družka, sa súdu javilo dôveryhodným, že umožnil žalovanému používanie predmetných motorových vozidiel, ktoré boli predmetom financovania na základe zmlúv o autokreditoch, z ktorých mesačné splátky úveru splácal on, žalobca ako úverový dlžník, pričom z vyšetrovacích spisov, ktoré boli pripojené taktiež vyplynuli okolnosti existencie ďalších veriteľov žalovaného a nesplácanie žalovaným jeho záväzkov. Žalovaný tvrdil, že sa jednalo o ústnu dohodu medzi ním a žalobcom, podľa ktorej prevodom práv a povinností z jednotlivých
leasingových zmlúv (zmlúv o autokreditoch), malo dôjsť k zániku jeho dlhu z pôžičky voči žalobcovi, avšak žalobca takúto dohodu poprel a žalovaný, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno tvrdenú ústnu dohodu preukázať, ju nepreukázal, čím dôkazné bremeno neuniesol, že by vzájomnou dohodou medzi ním a žalobcom, uzavretím dohôd o prevode práv a prevode povinností z leasingových zmlúv došlo k vyporiadaniu a zániku jeho záväzkov voči žalobcovi z poskytnutej pôžičky. Tvrdenie žalovaného v jeho písomnom podaní o tom, že previedol na žalobcu všetky práva a povinnosti z úverových zmlúv za to, že žalobca tieto získané hodnoty započíta na jeho (žalovaného) dlh voči nemu (žalobcovi) z notárskej zápisnice, zostalo teda nepreukázané.
8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi sa domáha zaplatenia svojich dlhov v plnej výške, aj keď od žalovaného dostal plnenia, ktoré v r. 2013 pokrývali hodnotu jeho záväzkov voči žalobcovi, keďže v tomto spore žalobca si neuplatňuje zaplatenie dlhu, ale len príslušenstvo svojej pohľadávky - úroky z omeškania s tým, že žalobca si samotný dlh vymáha exekúciou, v exekučnom konaní (vedenom na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu) a žalovaný splatenie záväzku vôbec nenamietol - nerozporoval s tým, že zánik dlhu žalovaného voči žalobcovi z predmetnej pôžičky nebol konštatovaný, a to ani čiastočne, taktiež sa tak nestalo ani v trestnom konaní.
9. Pokiaľ sa jedná o návrhy žalovaného na ďalšie dokazovanie a to zisťovanie hodnoty vozidiel Iveco Daily a FIT-ZEL, ku dňom prevodu práv a prevzatia záväzkov z úverových zmlúv a zároveň ku dňom, kedy boli úvery splatené, súd tieto návrhy na dokazovanie zamietol ako nedôvodné za dôkaznej situácie, kedy žalovaný nepreukázal, že uzavretie dohôd o prevodoch práv a prevzatí záväzkov z úverových zmlúv malo viesť k zániku dlhu žalovaného z pôžičky (resp. nepreukázal, že prevody mali byť odplatné).
10. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca uzavretím týchto zmlúv - dohôd o prevodoch získal finančný prospech s tým, že pri splatení úverov mal nadobudnúť vlastnícke právo k motorovým vozidlám, ktoré následne predal, súd poznamenal, že nebolo preukázané, aby predajom týchto motorových vozidiel žalobca bol získal akýkoľvek finančný prospech na úkor žalovaného. Ďalej dodal, že z vyjadrení žalobcu, ako i z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že žalobca predal motorové vozidlá za sumy, ktoré boli nižšie, než súčet splátok, ktoré zaplatil na konkrétne úvery, pričom v konaní ani nebolo sporné, že motorové vozidlá boli v čase, keď úverové splátky splácal žalobca, v bezodplatnom užívaní žalovaného, ktorý s nimi podnikal.
11. Za preukázané mal súd v konaní to, že žalobca pred prevzatím záväzkov žalovaného, uzavretím dohôd o postúpení práv a prevzatí záväzkov, zaplatil finančnej spoločnosti na dlžné splátky žalovaného sumu 2.664,65 eura (viď bod 39.), po prevzatí záväzkov zaplatil na splátkach zo zmlúv o autokreditoch sumy: 4.673,80 eur, 1.906,- eur a 3.552,34 eur (viď body 28., 33. a 38.), spolu 10.132,14 eura a teda celkom zaplatil 12.796,79 eur. Za predaj motorových vozidiel, ktoré uviedol, že prednostne ponúkol na odkúpenie žalovanému, nadobudol spolu 11.900,- eur (6.000 + 1.700 + 4.200) - viď body 19. a 20. odôvodnenia, čím žalovaný tvrdenie o nadobudnutí finančného prospech žalobcom nepreukázal, keďže preukázateľne náklady žalobcu spojené s nadobudnutím motorových vozidiel, boli vyššie než zisk za ich predaj.
12. K otázke výhodnosti či nevýhodnosti postupu - dohôd o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmlúv o autokreditoch, ktoré žalovaný a žalobca za súhlasu finančnej spoločnosti uzavreli, keďže žalovaný tvrdil, že ak by sa jednalo o bezodplatné dohody (o postúpení práv a prevzatí záväzkov), tak by prevádzal na žalobcu zadarmo majetok, za ktorý už vynaložil cez 30.000,- eur, súd vzal do úvahy to, že ak by žalobca nebol zaplatil dlhy žalovaného voči finančnej spoločnosti a neprevzal na seba jeho záväzky na splácanie úverov, finančná spoločnosť by bola pristúpila k odpredaju predmetov financovania
- motorových vozidiel a žalovaný by stratil akúkoľvek možnosť bezplatne využívať predmetné motorové vozidlá pri svojej podnikateľskej zárobkovej činnosti.
13. V danej veci tak súd vychádzal z právnej domnienky, že v čase uznania dlh žalovaného voči žalobcovi titulom poskytnutia pôžičky v uznanej výške 10.000,- eur istiny a 3.900,- eur úrokov z pôžičky, dlh existoval, nakoľko žalovaný opak nepreukázal a rovnako tiež nepreukázal ani tvrdenie, ktorým sa bránil a to že pohľadávka žalobcu zanikla vzájomným započítaním s pohľadávkou žalovaného proti žalobcovi, ktorá mala vzniknúť na základe troch zmlúv - dohôd o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmlúv o autokreditoch a zmlúv o zabezpečovacích prevodoch vlastníckeho práva. Žalovaný svoje tvrdenie v
konaní nepreukázal, že by mu bola vznikla proti žalobcovi pohľadávka, ktorú by si bol mohol započítať s pohľadávkou žalobcu proti nemu, ktorú uznal za svoj dlh z titulu poskytnutej pôžičky a zaviazal sa ho zaplatiť. Podľa dohody žalobcu a žalovaného obsiahnutej v predmetnej notárskej zápisnici, sa žalovaný zaviazal svoj dlh vo výške 13.900,- eur (istiny a úrokov z pôžičky) vrátiť žalobcovi najneskôr do 27.9.2013. Nakoľko žalovaný nepreukázal, splnenie svojej povinnosti, súd mal za dôvodné tvrdenie žalobcu, že lehota na plnenie uplynula márne a žalovaný sa odo dňa nasledujúceho, t.j. odo dňa 28.9.2013 dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Za tejto dôkaznej situácie, žalobca predložil na podporu svojich tvrdení listinné dôkazy o exekučnom doposiaľ neúspešnom vymáhaní svojej pohľadávky proti žalovanému tým, že v exekučnom konaní žalovaný ako povinný proti vymáhanej pohľadávke žiadne námietky neuplatnil a netvrdil tak, ako tvrdil v tunajšom konaní, že vymáhanú istinu zaplatil.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady plného úspechu žalobcu v tomto konaní.
15. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V podanom odvolaní žalovaný opätovne poukazoval na to, že svoje záväzky voči žalobcovi už splnil a to spôsobom, na ktorom sa obe strany dohodli, a preto aj na žalobcu prevádzal práva z leasingových zmlúv za účelom vysporiadania svojho dlhu voči žalobcovi, čo v konaní aj preukázal, a preto nedôvodne na neho žalobca podal trestné oznámenie. Špecifikoval konkrétne zmluvy zo dňa 7.2.2011, 21.7.2011, 10.5.2012 a apeloval na to, že preto aj za tejto situácie sa strany sporu v roku 2013 (október - november) dohodli, že žalobca prevezme práva žalovaného voči spol. VW finančné služby a.s. a zároveň nadobudne vlastnícke práva k týmto vozidlám, ale nie bezodplatne, keďže žalobca tieto získané hodnoty započíta na dlh žalovaného voči žalobcovi, čo vyplýva voči žalobcovi z notárskej zápisnice, pričom táto ich dohoda bola ústna. To ale žalobca zneužil v rozpore s dobrými mravmi a domáha sa splnenia svojich dlhov v plnej výške, aj keď od žalovaného dostal plnenia, ktoré v roku 2013 pokrývali hodnotu záväzku žalovaného voči žalobcovi v danom čase a to v zmysle ich vzájomnej ústnej dohody. Keďže súd prvej inštancie nevyhovel návrhom žalovaného na vykonanie dôkazov svojím konaním mu odňal možnosť na spravodlivý proces, keďže vozidlá, ktoré žalobcovi prenechal zodpovedali výške dlhu v tom čase. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prípadne žalobu v celom rozsahu zamietol.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasil s jeho tvrdením o splnení záväzku v rámci ich dohody ako aj nevykonaním nim navrhovaných dôkazoch, pričom odvolanie žalovaného je nedôvodné v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaný vo svojich tvrdených skutkových okolnostiach si sám odporuje a ani v odvolaní neuvádza dôkazy osvedčenia uplatneného nároku, keďže aj do splatenia záväzkov z leasingových zmlúv bolo potrebné uhradiť dlžnú sumu vo výške 9.836,14 eur v pravidelných splátkach, aby vôbec mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu leasingu. Ďalej sa konkrétne vyjadroval k žalovaným uvádzaným kúpnym zmluvám, z ktorých vyplýva, že všetky kúpne zmluvy uzavreté žalovaným ako kupujúcim boli len účelové, falošné s cieľom získať finančné prostriedky, ktoré boli následne na základe zmlúv poskytnuté (prevedené) na jeden a ten istý účet vedený v Tatrabanke čím sú žalovaného tvrdenia nepravdivé. Čo sa týka návrhov žalovaného na vykonanie dokazovania žalobca uviedol, že sú nehospodárne, nedôvodné s tým, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie s apelom aj na závery znaleckého posudku č. 6/2018 v znení doplnku č. 1, čím boli vyvrátené skutkové tvrdenia žalovaného respektíve preukázaná ich nepravdivosť a účelovosť. Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
17. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario ,v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.
19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.6.2021 o 10:45 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 212/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 4.6.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
20. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, ktorých dôvodnosť naplnenia ale odvolací súd vo veci nevzhliadol.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je vymedzený procesnými vadami konania a rovnako aj nepreskúmateľnosťou rozhodnutia (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016).
23. Neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý
- hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže strana sporu podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvej inštancie neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvej inštancie už neobstojí.
26. Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli stranami sporu uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak nevyšli najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (od 01.07.2016 § 217 CSP), malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť, že pri dôkazoch na rozdiel od skutočnosti netreba striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju strana sporu zo svojej viny neuplatnila v konaní na súde prvej inštancie.
27. Podľa § 366 CSP novoty v odvolacom konaní, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
29. Odvolací súd tak vo veci uvádza nenaplnenie hore uvádzaných odvolacích dôvodoch, keďže po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj procesného postupu súdu v kontexte uplatnených odvolacích námietok konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru a vec správne právne posúdil s tým, že rozsudok odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom svojím konaním neodňal stranám sporu práv na spravodlivý proces, keďže vo veci správne vykonal dokazovanie len vykonaním relevantných dôkazov viažucich sa k predmetu konania a k prieskumu uplatňovaného nároku s tým, že žalovaný ani v odvolacom konaní neuplatnil novoty, ktoré by bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní na súde prvej inštancie s tým, že aj odvolací súd poukazuje na zmätočnosť učinenej procesnej obrany v konaní zo strany žalovaného, pričom dáva do pozornosti aj rozsiahle dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie v rámci navrhnutých procesných prostriedkov, ktoré Civilný sporový poriadok pripúšťa stranám sporu a preto aj týmto svojim procesným postupom súd neodňal stranám sporu právo na spravodlivý proces, keďže aj rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa po každej stránke zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
30. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
31. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
32. Čo sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na zdôvodnenie učinené súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí s odkazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a len na doplnenie uvádza, že strany sporu (žalobca) má vždy povinnosť preukázať uplatnený nárok a čo sa týka žalovaného, uniesť svoju procesnú obranu na spochybnenie uplatneného nároku zo strany žalobcu a to relevantnými dôkazmi, keďže dokazovanie
v rámci učinených procesných prostriedkov sú procesnými inštitútmi dokazovania upravenými v rámci inštitútu dokazovania s tým, že od 1.7.2016 už súd nenavrhuje dôkazy len ich vykonáva, pričom rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), nakoľko za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP) s tým, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).
33. Nakoľko súd prvej inštancie tak konal svojim procesným postupom neodňal stranám sporu právo na spravodlivý proces, vykonané dôkazy v napadnutom rozhodnutí odôvodnil z hľadiska ich vyhodnotenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom sa aj vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s nevykonaním navrhnutých dôkazov s tým, že s odôvodnením ich nevykonania sa stotožňuje aj odvolací súd, keďže nešlo o relevantné dôkazy v konaní, pričom žalobca jasne a určito preukázal dôvodnosť uplatneného nároku, prameniaceho z uznania dlhu žalovaného voči žalobcovi titulom poskytnutia pôžičky v uznanej výške 10.000,00 eur istiny a 3.900,00 eur úrokov z pôžičky, nakoľko žalovaný nepreukázal zánik pohľadávky žalobcu vzájomným započítaním s pohľadávkou žalovaného proti žalobcovi, ktorá mala vzniknúť na základe troch zmlúv - dohôd o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmlúv o autokreditov a zmlúv o zabezpečovacích prevodov vlastníckeho práva, a to aj z dôvodu ústnosti dohôd, ktorými by mala žalovanému proti žalobcovi vzniknúť pohľadávka, ktorú by si mohol započítať s pohľadávkou žalobcu proti nemu.
34. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).