Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/43/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná F. C. C. G., so sídlom G. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -107 zo dňa 30.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -107 zo dňa 30.01.2026 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok rozsudku). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (druhý výrok rozsudku). 1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 26.04.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 125.400,- Eur. V žalobe uviedol, že nárok si uplatňuje podľa a predstavuje právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci súdnym rozhodnutím vo veci vedenej Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. , keď žalobca bol vzatý do väzby pre trestný čin ohovárania a následne bol spod obžaloby oslobodený. Taktiež žalobca uviedol, že v predmetnej trestnej veci sp. zn. bol vzatý do útekovej väzby napriek tomu, že od r. 2004 až do r. 2009 komunikoval so súdom, zúčastňoval sa na pojednávaniach a aktívne sa zapájal do trestného konania. Po oslobodení spod obžaloby sa žalobca domáhal náhrady škody za nezákonnú väzbu, pričom o uvedenom rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. . Rozsudkom zo dňa 07.11.2013 bola jeho žaloba zamietnutá, čo bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18.02.2014. Žalobca následne proti takémuto rozhodnutiu brojil podávaním ďalších žalôb, resp. návrhu na obnovu konania, s ktorými však nebol úspešný. 1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol jednotlivé vyjadrenia sporových strán, vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce. Konštatoval, že dňa 19.10.2004 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec obžalobu na žalobcu za skutok kvalifikovaný ako trestný čin ohovárania podľa Tr. Na základe podanej obžaloby bolo na Okresnom súde Lučenec začaté konanie sp. zn. . Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 04.10.2006 bola vec odňatá Okresnému súdu Lučenec a prikázaná Okresnému súdu Veľký Krtíš, kde bola následne ďalej vedená pod sp. zn. . Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia OS Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 31.07.2009, ktorým bol žalobca

vzatý do väzby podľa z dôvodu s tým, že väzba začala dňom 31.07.2009 o 8:30 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd rozhodol o vzatí žalobcu ako obžalovaného do väzby s poukazom na jeho vyhýbanie sa trestnému konaniu, kedy sa opakovane nedostavoval na hlavné pojednávanie i s tým, že zásielky, pokiaľ boli prevzaté z jeho strany, boli preberané oneskorene, zmaril niekoľkokrát vykonanie hlavného pojednávania, za čo bol postihovaný zo strany súdu ukladaním poriadkových pokút. Súd mal za to, že existuje dôvodná obava, že sa obžalovaný bude naďalej vyhýbať účasti na hlavnom pojednávaní, keďže pracuje v zahraničí, pričom adresu zamestnávateľa ani miesto výkonu práce súdu neuviedol. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 25.08.2009 nadriadený súd zrušil uznesenie OS Veľký Krtíš o vzatí žalobcu do väzby, rozhodujúc sám podľa aj keď existovali u obžalovaného dôvody väzby podľa , prijal písomný sľub obžalovaného A. B. C. a tohto prepustil z väzby na slobodu. Zároveň mu súd uložil povinnosť oznámiť súdu, ktorý vedie trestné konanie, každú zmenu miesta pobytu, ako aj povinnosť dostaviť sa na každé predvolanie súdu. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 14.01.2011 bol žalobca oslobodený spod obžaloby podľa č. , pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2011 v spojení s uznesením KS v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 17.05.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie prokurátora. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. sa totožný žalobca A. B. C. domáhal voči žalovanému Ministerstvu spravodlivosti SR náhrady škody vo výške 800,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 170.000,- Eur. Rozsudkom sp. zn. zo dňa 07.11.2013 súd žalobu zamietol. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18.02.2014, právoplatným dňa 01.03.2014. 1.3 Na vec súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie , , , , , , , a a taktiež ustanovenie , upravujúceho premlčaciu dobu. 1.4 Súd konštatoval, že v súdenej veci bolo preukázané a nebolo ani sporné, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin ohovárania. Následne bola na žalobcu podaná obžaloba, pričom Okresný súd Veľký Krtíš ho rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.01.2011 oslobodil spod obžaloby, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2011 v spojení s uznesením KS v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 17.05.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie prokurátora. Taktiež bolo preukázané, že žalobca ako obvinený bol uznesením OS Veľký Krtíš zo dňa 31.07.2009 vzatý do väzby, z ktorej bol prepustený dňa 25.08.2009 uznesením KS v Banskej Bystrici, ktorý napriek konštatovanej existencii dôvodov väzby prijal písomný sľub obvineného a uložil mu príslušné povinnosti. Sporná nebola ani otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného štátu. 1.5 V súdenej veci žalovaný popieral, že by nárok uplatnený touto žalobou (čo do jeho výšky, ako aj právneho dôvodu) bol predbežne prerokovaný v zmysle Žalobca uviedol, že podal až dve žiadosti o predbežné prerokovanie na MS SR, ani jednu z nich však nepredložil. Žalovaný pritom v celom priebehu konania popieral, že by sa ktorákoľvek z týchto žiadostí týkala práve nárokov, čo do právneho dôvodu a výšky, ktoré boli uplatnené touto žalobou. K žalobcom označeným žiadostiam uviedol, že žiadosť č. 39284/2016 sa týkala nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútorov a súdu v exekučnom konaní a zjavne sa nijako netýkala nárokov odvodzovaných z trestného stíhania a väzby, ktoré boli uplatnené touto žalobou. K žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 01.08.2011 žalovaný uviedol, že si ňou žalobca uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa , ktorá mala byť žalobcovi spôsobená obmedzením jeho osobnej slobody - väzbou trvajúcou od 31.07.2009 do 25.08.2009 nariadenou súdom v konaní vedenom OS Veľký Krtíš pod sp. zn. a tiež prieťahmi v predmetnom trestnom konaní. Predmetnou žiadosťou však žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v sume 170.000,- Eur a náhradu majetkovej škody v sume 800,- Eur, teda úplne iné nároky, než v teraz prejednávanej veci. Súd zvýraznil prejednaciu zásadu v civilnom sporovom konaní a konštatoval, že žalobca v priebehu konania nepredložil súdu príslušnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, z ktorej by súd mohol zistiť, či si v žalobe uplatnil svoje nároky len v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. V tomto smere žalobca ani neoznačil žiadne dôkazy a žiadne dokazovanie ani nenavrhol, a to napriek tomu, že okolnosť riadneho predbežného prerokovania nároku vyžadovaného bola od začiatku v konaní medzi stranami sporná. Súd tak konštatoval, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k riadnemu podaniu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody príslušnému orgánu ako nevyhnutnej podmienky pre

úspešnosť žaloby o náhradu škody podľa , a teda žaloba musela byť v zmysle zamietnutá. 1.6 Ako ďalší samostatný dôvod na zamietnutie žaloby súd vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania, ktorú považoval za dôvodnú. upravuje v subjektívnu trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, resp. ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V súdenej veci súd dospel k záveru, že žalobcovi uplynula subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 14.01.2011, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2011. Podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu v súvislosti s vedeným trestným stíhaním, ktoré neskončilo odsúdením poškodeného, je zrušenie alebo zmena nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia, k čomu fakticky zásadne dôjde zastavením trestného stíhania alebo oslobodením spod obžaloby. Aj v súdenej veci oslobodenie žalobcu spod obžaloby predstavovalo, v prípade splnenia ďalších zákonných predpokladov, jednu z podmienok pre vznik nároku na náhradu škody. Dňom právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku skončilo trestné stíhanie žalobcu a tento deň je potrebné považovať za okamih, kedy bolo v zmysle zrušené, resp. zmenené právoplatné rozhodnutie o začatí nedôvodného trestného stíhania. Zároveň sa jedná o deň, kedy sa žalobca mal možnosť dozvedieť o existencii všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, čo zakladá počiatok plynutia 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie tohto nároku na súde. V súdenej veci žalobca síce v žalobe uviedol viacero rôznych následkov, s ktorými podľa jeho tvrdení súvisí vznik majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy v rôznych v žalobe uvedených výškach, avšak k žalobe nepriložil žiadne dôkazy, ktoré by vznik škody, resp. ujmy práve v uplatnených výškach akokoľvek preukazovali. Žiadne dokazovanie na preukázanie vzniku škody v žalovanej výške žalobca ani nenavrhol, a to napriek tomu, že žalovaný vznik akejkoľvek škody žalobcovi rozporoval a popieral. Pokiaľ sa teda jedná o subjektívnu vedomosť o vzniku škody v zmysle ustanovenia zákona, súd nemal preukázané a ani len tvrdené, žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobca sa o vzniku akejkoľvek škody, resp. ujmy v zmysle žalovateľného nároku mohol dozvedieť alebo dozvedel neskôr, než v deň nadobudnutia právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku. Uvedené platí aj o prípadne žalovanej škode na zdraví, keď žalobca síce požadoval nahradenie sumy 60.000,- Eur za „doživotné zdravotné následky“, avšak vôbec neuviedol, akým spôsobom dospel práve k takejto žalovanej sume, resp. čím by mala byť tvorená a nedoložil ani neoznačil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že skutočne má nejaké zdravotné problémy, akého sú charakteru a že ich vznik je v bezprostrednej príčinnej súvislosti s predmetným trestným stíhaním, resp. väzbou. 1.7 Počas predbežného prerokovania nároku premlčacie lehoty neplynú, avšak nebolo preukázané, že by nároky uplatnené touto žalobou boli vôbec predbežne prerokované na základe príslušnej žiadosti žalobcu. Súd nemal dôvod vychádzať z iného dňa počiatku plynutia 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle ako zo dňa 17.05.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Keďže predmetná žaloba bola doručená súdu dňa 26.04.2024, je zjavné, že bola podaná po uplynutí 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle Keďže žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, žaloba musela byť i z tohto dôvodu zamietnutá. Keďže súd žalobu zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom v zmysle a nasl. , ako aj z dôvodu premlčania, z dôvodu hospodárnosti konania sa súd nezaoberal výškou uplatnených nárokov, prípadne ďalšími podmienkami nevyhnutnými pre možnosť ich priznania súdnym rozhodnutím. 1.8 O trovách konania rozhodol súd podľa .

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to najskôr e-mailom dňa 16.03.2026, bez zaručeného elektronického podpisu a následne uvedené v listinnej podobe odovzdal na poštovú prepravu rovnako dňa 16.03.2026. Odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , , a . Namietal, že vo veci chýba automaticky vygenerované potvrdenie OS ZH o prijatí žaloby, ďalej, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, proti ktorému bola žalobcom podaná námietka zaujatosti ešte pred podaním tejto žaloby, o ktorej doteraz súd nerozhodol. Namietal, že konajúci sudca vydaným rozsudkom de facto ustálil, že občan SR môže byť obvinený z trestného činu bez vyšetrovania a bez preukázania viny. Podľa konajúceho sudcu si žalobca väzbu zavinil sám, s ktorým záverom sa žalobca nestotožnil a namietal ho ako nesprávny. Taktiež nie

je pravdou záver súdu o tom, že vec nebola predbežne prerokovaná so žalovanou, keď žalobca od roku 2011 podal celkom „vyše tucta“ návrhov na predbežné prerokovanie nároku, na 1/3-tinu reagovalo MS SR odmietnutím a na 2/3-tiny vôbec nereagovalo. Tiež žalobca uviedol, že sudca klame, že žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby náhrady za nezákonnú väzbu. Sudca 15-ročné odmietanie žalovanej náhrady za nezákonnú väzbu označil ako zmeškanie lehoty. Klamstvá konajúceho sudcu vyvracia súdne konanie na OS BB , ktoré potvrdzujú, že vec bola včas prerokovaná a nárok v zákonnej lehote uplatnený. Ak chcel konajúci sudca posudzovať trvalé zdravotné následky žalobcu, mal nariadiť znalecké dokazovanie jeho zdravotného stavu, ale na pojednávaní dňa 30.01.2026 ani neotvoril procesnú časť, dokazovanie. Niektoré zdravotné problémy sa prejavili až s odstupom času, keď nestačila medikamentózna liečba po prechodenom infarkte. 2.1 Ďalej sa žalobca vyjadroval k okolnostiam v trestnom konaní. Zvýraznil, že po roku bol žalobca oslobodený spod žaloby v celom rozsahu, no poriadkové pokuty vo výške 120.000,- Sk udelené „v rámci súdneho konania 8T“ neboli zrušené. Zároveň exekúciu v pokutách vykonal exekútor Ďurica nezákonným spôsobom. Prvý návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal na MS SR už v roku 2004, ktoré bolo aj dôvodom na obvinenie žalobcu ako aj vylúčenie exekútora I. z exekúcie. Obvinenie žalovanej ako aj súdu, že žalobca si väzbu zapríčinil sám, žalobca vníma ako snahu ospravedlniť štátny terorizmus potláčajúci základné ľudské práva a slobody, aj ako krivé obvinenie žalobcu a snahu poukázať na jeho zlyhanie pred zákonom. Záverom žalobca uviedol, že už nemá záujem naďalej pokračovať a podieľať sa na tejto súdnej fraške, a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že prizná žalobcovi odškodnenie za nezákonnú väzbu a za trvalé poškodenie zdravia v konaní na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši vo výške 170.000,- Eur s príslušenstvom. Zároveň navrhol priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 20.03.2026 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. V dôsledku podaného odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací ( (ďalej len „“) vec preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil ako vecne správny.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie, tak v rozsahu podaného odvolania podľa a dôvodov podaného odvolania podľa , po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (, , a v spojení s ustanovením ). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne,

keď súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

9. S poukazom na ustanovenie , odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia; zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Nad rámec uvedeného odvolací súd k zásadným odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

11. V súdenej veci súd prvej inštancie uplatnenú žalobu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol, keď k nutnosti zamietnutia žaloby uviedol dva hlavné dôvody: a to predovšetkým skutočnosť, že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že u žalovaného uplatnil riadnu a včasnú žiadosť o predbežné prerokovanie žalobou uplatneného nároku v zmysle , ktoré detailné odôvodnenie k tejto otázke uviedol súd prvej inštancie v odseku 17. odôvodnenia rozhodnutia; druhým zásadným dôvodom pre zamietnutie žaloby bola žalovaným dôvodne uplatnená námietka premlčania, kde súd dospel k záveru, že žalobcovi uplynula trojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle dňa 17.05.2014 ( počítajúc plynutie subjektívnej premlčacej doby od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený dňom 17. 05. 2011) a predmetná žaloba bola doručená súdu dňa 26.04.2024, teda zjavne po uplynutí trojročnej subjektívnej lehoty v zmysle Uvedenému samostatnému dôvodu zamietnutia žaloby z dôvodu premlčania nároku venoval súd prvej inštancie odsek 18., 19., 20. a 21. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie je vecne správne, detailné, zrozumiteľné a tiež presvedčivé, zodpovedá predpokladom odôvodnenia rozhodnutia v zmysle .

12. Zároveň je nutné uviesť, že na uvedené závery súdu prvej inštancie odôvodňujúce zamietnutie žaloby žalobca v podanom odvolaní vecne nereflektoval, keď záver súdu prvej inštancie o premlčaní žalobou uplatneného nároku nenamietal vôbec a odvolacia argumentácia žalobcu k záveru o nepredložení dôkazu o predbežnom prerokovaní nároku náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy žalobca len všeobecne rozporuje, ale vo svojej odvolacej argumentácii bližšie neuvádza, v čom je rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej otázke nesprávne; na záver súdu prvej inštancie odvolateľ nijako nereaguje argumentáciou o predložení konkrétnej žiadosti na prerokovanie nároku žalovanej, uvedené neidentifikuje, netvrdí a v konaní pred súdom v žiadnej jeho fáze nepredložil akýkoľvek listinný dôkaz, ktorý by osvedčoval jednak obsah tvrdenej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a ani jeho doručenie na prerokovanie žalovanej. Odvolacia argumentácia spočívajúca v tvrdení žalobcu: „Prvý návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal na MS SR už v roku 2004, ktoré bolo aj dôvodom na obvinenie žalobcu ako aj vylúčenie ex. Jurinu z exekúcie.“ je jednak všeobecná a neidentifikujúca konkrétnu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, pričom zároveň z logického hľadiska je pri žiadosti uplatnenej v roku 2004 vylúčená najmä časová a vecná súvislosť so žalobou uplatneným nárokom, keďže rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený nadobudol právoplatnosť dňa 17. 05. 2011. Pokiaľ žalobca v odvolaní tiež namietal, že „Žalobca podal od roku 2011 celkom vyše tucta návrhov na predbežné prerokovanie nároku, na tretinu reagovalo MS SR odmietnutím a na 2/3 vôbec nereagovalo“, takáto odvolacia argumentácia je nedostatočná a neúplná, keď, ako už bolo uvedené vyššie, uvedenou žalobca neidentifikuje konkrétnu žiadosť na predbežné prerokovanie nároku uplatnenú u žalovanej vo vecnej súvislosti so žalobcom tvrdeným a označeným nezákonným rozhodnutím, resp. nezákonnými rozhodnutiami, túto náležite netvrdí a nepreukazuje. Uvedené predstavuje základný predpoklad úspešnosti žaloby o náhradu škody podľa zák. č. 514/203 Z.z. Podľa ust. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

13. Bolo tak povinnosťou žalobcu aby pre úspech ním zvolenej žaloby súdu opísal a preukázal uplatnenie konkrétnej písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku s orgánom podľa § 4 a 11 zák.

č. 514/2003 Z.z,, spĺňajúcej predpoklady podľa V zmysle uvedeného z takto uplatnenej žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

14. Uvedené rozhodujúce skutočnosti je povinný posudzovať i súd v konaní o žalobe na náhradu škody, kedy je potrebné zo strany súdu zodpovedať otázky, či bola splnená zákonná podmienka predbežného prerokovania nároku u príslušného orgánu a to v zákonom upravených lehotách, či je nárok uplatnený žalobou totožný s nárokom prerokovaným s príslušným orgánom na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a či je nárok uplatnený na základe zhodných, žalobcom uvádzaných titulov, t.j. konkrétneho rozhodnutia resp. rozhodnutí, ktorými podľa tvrdení žalobcu, mala byť spôsobená škoda (i v zmysle nemajetkovej ujmy).

15. Správne už súd prvej inštancie poukázal na prejednaciu zásadu v civilnom sporovom konaní a zvýraznil, že bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu zaťažuje v konaní žalobcu. Nie je preto postačujúce len všeobecné tvrdenie o bližšie nešpecifikovaných, nekonkretizovaných (viacerých) žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku, ktorých existenciu a riadne uplatnenie u žalovanej v príslušných zákonných lehotách žalobca v konaní bol povinný tvrdiť a preukázať, pričom ani jedno z uvedeného sa mu v súdenej veci nepodarilo.

16. Odvolací súd tak musel konštatovať, že závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil nutnosť zamietnutia žaloby vo veci samej, žalobca svojou odvolacou argumentáciou nespochybnil, neuviedol konkrétne dôvody tvrdenej nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie a v odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho meritórnej časti.

17. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca namietal i tú okolnosť, že v súdenej veci chýba potvrdenie o generovaní a pridelení veci náhodným výberom, uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú, nakoľko táto nekorešponduje so stavom zisteným z obsahu spisu. Na č. l. 26, t. j. po žalobe a prílohách, ktoré priložil spolu so žalobou žalobca, sa nachádza potvrdenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, že dňa 26.04.2024 o 10:05:21 hod. bol prijatý návrh na začatie konania v právnej veci žalobcu A. B. C., proti žalovanej Slovenskej republike, pričom veci bola pridelená spisová značka a vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi tamojšieho súdu G. H..

18. V podanom odvolaní žalobca namietal záver súdu, resp. konajúceho sudcu o tom, že „žalobca si väzbu zavinil sám“. Táto odvolacia argumentácia však nereflektuje na obsah rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď zákonný sudca v odôvodnení rozhodnutia v žiadnej jeho časti nevyhodnocoval dôvodnosť väzobného stíhania, nevyhodnocoval ani prípadné zavinenie samotného žalobcu na vzatí do väzby, uvedenej otázke ani nebol dôvod sa venovať a zaoberať ňou, nakoľko prioritne boli vzhliadnuté dôvody pre zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania a taktiež z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom o tom, že nárok uplatnený žalobou bol predbežne prerokovaný v zmysle , ktorá zákonná podmienka predstavuje základný predpoklad pre uplatnenie nároku žalobou. Pokiaľ táto splnená nie je, žaloba o náhradu škody (nemajetkovej ujmy) nemôže byť úspešná. Súd v odseku 23. i konštatoval, že práve s poukazom na uvedené vzhliadnuté dôvody už následne z dôvodu hospodárnosti konania, sa nezaoberal výškou uplatnených nárokov, prípadne ďalšími podmienkami nevyhnutnými pre možnosť ich priznania súdnym rozhodnutím. Z tohto dôvodu potom súd ani nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Uvedenému postupu súdu a jeho odôvodneniu v uvedenom odseku 23. nemožno nič vytknúť.

19. Pre úplnosť odvolací súd taktiež uvádza, že pokiaľ žalobca hneď v úvode odvolania namietal, že „vo veci rozhodoval zaujatý sudca H., proti ktorému bola žalobcom podaná námietka zaujatosti vo veci ešte pred podaním tejto žaloby, o ktorej súd vôbec nerozhodol“, uvedené odvolací súd vyhodnotil ako námietku zaujatosti nespĺňajúcu predpoklady v zmysle ustanovenia a , , , . Odvolací súd nezistil, že by žalobca vzniesol voči konajúcemu sudcovi v konaní pred súdom prvej inštancie kvalifikovanú námietku zaujatosti, o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť v predmetnom konaní. Pokiaľ žalobca poukazuje na údajne uplatnenú námietku zaujatosti v ním označenej veci sp. zn. , teda v inom súdnom konaní, je predovšetkým potrebné

uviesť, že procesné úkony sporových strán v inom súdnom konaní sa bez ďalšieho netýkajú inej prejednávanej veci (i napriek možnej totožnosti jednej či oboch sporových strán) a na túto sa nevzťahujú a možné rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení sudcu z konkrétnych stranou sporu namietaných dôvodov v danom konaní, neznamená akési „automatické“ vylúčenie konkrétneho konajúceho sudcu v možných iných konaniach s totožnými sporovými stranami, resp. sporovou stranou, pokiaľ zaujatosť sudcu nebola sporovou stranou kvalifikovane namietaná v danom konkrétnom konaní alebo pokiaľ sám sudca nevzhliadne a neoznámi skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho vylúčenie v zmysle . Argumentácia obsiahnutá v odvolaní, v ktorej žalobca namietal, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca Beňo, nespĺňa jednak náležitosti kvalifikovanej námietky zaujatosti, o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť a rovnako nie je ani opodstatneným odvolacím dôvodom podľa ust. , keď žalobca bližšie neuvádza a nekonkretizuje, z akého dôvodu by podľa jeho názoru mal byť konajúci zákonný sudca vo veci zaujatý. Z obsahu použitej argumentácie vyplýva, že žalobca dospel k záveru o tvrdenej zaujatosti sudcu, vzhľadom na jeho procesný postup vo veci a taktiež rozhodovaciu činnosť sudcu, pričom však uvedené okolnosti v zmysle sú tými skutočnosťami, kedy súd na námietku zaujatosti neprihliada a vec sa nadriadenému súdu na rozhodnutie o zaujatosti sudcu ani nepredkladá a teda nepredstavujú dôvody zaujatosti sudcu. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v súdenej veci nie je daný ani odvolací dôvod v zmysle , v zmysle ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné, nespôsobilé privodiť iné rozhodnutie o veci a z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnemu výroku potvrdil postupom podľa , ako vecne správny.

21. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd vyslovil, že priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Keďže žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná, celkový procesný úspech v konaní prináleží žalovanému, a preto správne podľa ustanovenia súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči procesne neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu, v rozsahu 100 %.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia , a . V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu tento nebol procesne úspešný ani sčasti, keď rozsudok súdu prvej inštancie bol v celom rozsahu potvrdený ako vecne správny. Procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému. Vzhľadom na to, že žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril, v súvislosti s odvolacím konaním mu nevznikli žiadne trovy, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému, hoc procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

23. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).