Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/16/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: C.. P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. P. XX, G., proti odporcovi: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 07. 12. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -133 zo dňa 07. 11. 2013, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa na zámenu účastníkov - odporcu v odvolacom konaní zamieta.

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal na odporcovi náhrady škody v sume 800 € a nemajetkovej ujmy vo výške 170 000 € s náhradou trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol: „Navrhovateľ domáhal sa od odporcu náhrady škody vo výške 800 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 170 000 Eur s náhradou trov konania.

Odporca navrhol návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, návrhom na predbežné prerokovanie nároku na MS SR zo dňa 21. 07. 2011, výsluchom účastníkov konania, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, uznesením OS Veľký Krtíš č. k. zo dňa 24. 10. 2007, uznesením OS Veľký Krtíš č. k. zo dňa 26. 06. 2008 a zo dňa 14. 08. 2008, uznesením KS BB č. k. , rozsudkom č. k. obžalobou, uznesením o vzatí do väzby zo dňa 31. 07. 2009, potvrdením o prepustení z výkonu väzby zo dňa 25. 08. 2009, trestným rozkazom OS Veľký Krtíš zo dňa 31. 03. 2008 a trestným rozkazom OS Lučenec zo dňa 29. 06. 2005, pracovným povolením, lekárskymi potvrdeniami na manželku navrhovateľa, pripojeným trestným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. , a to (č. l. 39) obžalobou, (č. l. 42) odporom proti trestnému rozkazu, zápisnicou z hlavného pojednávania zo dňa 17. 01. 2006, ktoré bolo odročené z dôvodu zistenia, či obžalovaný prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie doručované poštou, sťažnosťou C.. F. (č. l. spisu 81), kde neakceptuje predvolanie na hlavné pojednávanie z dôvodu nejasnosti merita veci a nejasnosti dôvodov výsluchu a zároveň oznamuje, že z uvedených dôvodov nepokladá za potrebné zúčastniť sa predmetného pojednávania, zápisnicou z hlavného pojednávania zo dňa 24. 10. 2007 (č. l. 82 trestného spisu)-obvinený neprítomný - doručenie vykázané, uznesením o uložení poriadkovej pokuty č. k. -84 zo dňa 24. 10. 2007, zápisnicou z hlavného pojednávania zo dňa 12. 12. 2007-obvinený neprítomný - doručenie vykázané, trestným rozkazom zo dňa 31. 03. 2008 o uznaní

navrhovateľa za vinného, čím spáchal trestný čin podľa , odpor, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 26. 05. 2008 - obvinený neprítomný - doručenie vykázané a odročené na deň 09. 06. 2008, hlavné pojednávanie zo dňa 09. 06. 2008 - obvinený prítomný, zápisnicou z hlavného pojednávania zo dňa 26. 06. 2008 - obvinený neprítomný - ukladá sa poriadková pokuta 10 000,-- Sk - uznesením o poriadkovej pokute zo dňa 26. 06. 2008 (č. l. 127 trestného spisu), zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 14. 08. 2008 - obvinený neprítomný - doručenie riadne a včas vykázané - odročené na deň 22. 09. 2008, uznesením o uložení poriadkovej pokuty 10 000,-- Sk - uznesením zo dňa 14. 08. 2008 o uložení poriadkovej pokuty, žiadosťou zo dňa 19. 09. 2008 OO PZ Lučenec o doručení zásielky pre obžalovaného, podaním sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 26. 06. 2008 a zo dňa 14. 08. 2008 o poriadkovej pokute zo strany obvineného, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 27. 11. 2008 - obvinený sa nedostavil - zásielku neprevzal v odbernej lehote - bola vrátená súdu - pojednávanie odročené na deň 22. 01. 2009, žiadosťou o vypátranie pobytu obvineného, opakovanou žiadosťou zo dňa 19. 01. 2009, oznámením o pobyte zo strany OO PZ Lučenec zo dňa 19. 01. 2009, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 01. 06. 2009 - obvinený neprítomný - odročené pojednávanie na neurčito za účelom vydania príkazu na zatknutie obžalovaného a vydania uznesenia o skúmanie duševného stavu obžalovaného, príkazom na zatknutie (č. l. spisu 165) zo dňa 26. 06. 2009, zápisnicou o zatknutí zo dňa 31. 07. 2009, zápisnicou zo dňa 31. 07. 2009 o výsluchu obžalovaného, ktorý bol predvedený OO PZ Lučenec, uznesením o vzatí do väzby zo dňa 31. 07. 2009 dňom 31. 07. 2009 o 08.30 h, príkaz na prijatie do väzby zo dňa 31. 07. 2009, žiadosťou obvineného o prepustene z väzby zo dňa 07. 08. 2009, uznesením KS-BB č. k. , z ktorého sa zisťuje, že došlo k zrušeniu uznesenia OS Veľký Krtíš zo dňa 31. 07. 2009 rozhodujúc sám podľa aj keď existujú u obžalovaného dôvody väzby podľa prijíma písomný sľub obžalovaného a toho prepúšťa z väzby na slobodu, ukladá mu povinnosť oznámiť každú zmenu miesta pobytu a povinnosť dostaviť sa na každé predvolanie súdu zo dňa 25. 08. 2009, písomným sľubom zo dňa 25. 08. 2009 obžalovaného, príkazom na prepustenie z väzby zo dňa 25. 08. 2009.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že podal na MS SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa Odporca neuspokojil jeho nárok do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tejto žiadosti.

Z návrhu bolo zistené, že podľa navrhovateľa bol krivo obvinený exekútorom Jurinom pre trestný čin ohovárania na základe ktorého bolo vznesené obvinenie. V rámci trestného konania bola na neho uvalená úteková väzba za neprevzatie jednej listovej zásielky a strávil vo väzbe jeden mesiac. V roku 2011 bol rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica oslobodený spod obžaloby. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Lučenec sp. zn. a na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn. .

Navrhovateľ vidí nesprávny úradný postup Okresného súdu Lučenec, Okresného súdu Veľký Krtíš, Okresnej prokuratúry Lučenec a Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš a Exekútorského úradu JUDr. Jurinu ako aj OR PZ v zmysle a to v prieťahoch v trestnom súdnom konaní od roku 2004 do roku 2011 a v svojvoľnom nezákonnom zásahu súdu, prokuratúry, policajných orgánov a exekútorského úradu do jeho práv na osobnú slobodu s poukazom na dohovor Hlava I článok 5 ods. 1.

Podľa má nárok na náhradu škody z dôvodu oslobodenia spod obžaloby za vzatie do pevnej väzby pre podozrenie z trestného činu ohovárania odôvodnenej neprevzatím jednej listovej zásielky. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody vo výške ušlej mzdy za mesiac august 2009 vo výške 800 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 170 000 Eur, ktorú považoval za primeranú vzhľadom na závažnosť akým trestné konanie zasiahlo do jeho súkromného života, ako ovplyvnilo život jeho rodiny, jeho pracovné zázemie a spoločenskú reputáciu v mieste jeho bydliska a pracovného pôsobenia.

Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že náhrady nemajetkovej ujmy sa domáha hlavne z dôvodu ujmy, ktorá bola spôsobená jeho rodine. Vydával regionálny týždenník Novohradský reflex, bol známy a to že bol vo väzbe a stíhaný ho veľmi poškodilo. Týždenník vydával od roku 1989 do roku 2006. Potom vykonával prácu pedagóga na Gymnáziu vo X. M. a v roku 2007 odišiel pracovať do Anglicka, kde bol jeden rok a potom až do roku 2011 pracoval v Rakúsku, toho času je v Nemecku, vždy v odbore

súvisiacom s informatikou. Od 31. 07. 2009 do 25. 08. 2009 bol vo väzbe, bol zavretý bez akéhokoľvek kontaktu, tri týždne jeho rodina nevedela o tom, kde je ani dôvod. Po prepustení väzby sa zmenil jeho život v tom, že sa mu ľudia začali vyhýbať, v jeho okolí sa s ním nikto nebavil. Ľudí nezaujíma z akého dôvodu bol vo väzbe. Prestal byť pozývaný na rôzne akcie, ktorých sa predtým zúčastňoval. Vo väzbe zaobchádzali s ním ako so zločincom, mal putá, hoci si nebol vedomý, že spáchal nejaký zločin. V rámci vychádzok zistil, že je medzi ľuďmi, ktorý sa dopustili ťažkých trestných činov. Nemal dovolené telefonovať, s právnym zástupcom sa zišiel až po troch týždňoch väzby. Manželke nepovolili s ním žiadny kontakt. Až po dvoch týždňoch jej bolo z OS Veľký Krtíš zaslané obyčajnou zásielkou, že je vo väzbe. Deň predtým, ako bol dodaný do väzby, keďže mu vykradli auto bol s ním robený výsluch, boli mu odcudzené doklady a po uvedenom výsluchu ho rovno zobrali šiesti policajti, že ide na Okresný súd do Veľkého Krtíša, nikto mu nič nepovedal. Na pojednávaní mu bolo uvedené, že sa vyhýba konaniu. Uvádzal, že do väzby išiel za neprevzatie jednej súdnej zásielky.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy najviac na to doplatila jeho manželka, ktorá bola objednaná na ťažkú onkologickú operáciu na deň 15. 09. 2009. Psychicky skolabovala, po operácii mala jeden rok záchvaty a bola jej stanovená diagnóza panická porucha. Odvtedy nevie vyjsť z domu a psychiatri sa vyjadrili, že tým bude trpieť do konca života. Od polovice roku 2011 nerobí. Musel ísť pracovať, lebo im bola priznaná hmotná núdza len 130 Eur mesačne.

Náhrady škody vo výške mzdy za mesiac august 2009 vo výške 800 Eur si uplatňuje za zamestnanie v Rakúsku, kde mal pracovnú zmluvu. Pri výške nemateriálnej ujmy vychádzal zo závažnosti následkov, ktoré mu s väzbou vznikli v jeho doterajšom živote, rodinnom, pracovnom aj skutočnosť, ako to ovplyvnilo jeho budúce spoločenské uplatnenie. Pochádza z malého mesta, kde sa obyvatelia navzájom poznajú a informácie týkajúce sa trestného konania sa šíria veľmi rýchlo a často skreslene. Vzatie do väzby považuje väčšina na roveň odcudzujúceho rozsudku a preukázanie následnej viny je takmer nemožné. Od neho ako novinára, ktorý prevádzkoval vydavateľstvo si vyžaduje verejnosť úplnú bezúhonnosť a vzatie do väzby narušilo jeho dobré meno a spoločenský náhľad na jeho osobu. Po prepustení z väzby zanechal publikačnú činnosť a snažil sa nájsť si nové uplatnenie, čo však nebolo možné vzhľadom na známu skutočnosť, že bol väzobne stíhaný. Taktiež prišiel o zárobkovú možnosť v zahraničí, nakoľko zamestnávateľ s ním ukončil pracovný vzťah, keď dňa 01. 08. 2009 nenastúpil do práce bez udania dôvodu, pričom oznámenie týchto skutočností nebolo objektívne možné.

Čo sa týka vzatia do väzby je zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z časti zákonného ustanovenia vytrhnutého z kontextu ,,sa vyhýba trestnému stíhaniu“, nebola preukázaná dôvodná obava a dôvodnosť väzby nie je naplnená v dôsledku absencie konania navrhovateľa alebo jeho správania, ktoré by nasvedčovalo tomu, že by ušiel, ujde alebo sa bude skrývať. Väzba bola nezákonná, nedôvodná a navrhovateľ si väzbu sám privodiť nemohol. Poukázal na rozhodnutie R8/89 v zmysle ktorého sa na skutočnosť, že sa obvinený nedostavil na hlavné pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, dostatočne neodôvodňuje obavu, že sa skrýva, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Prítomnosť obvineného na hlavnom pojednávaní treba predovšetkým zabezpečiť prostriedkami predpokladanými v ustanovení . Z materiálu o trestnom konaní je zrejmé, že navrhovateľ so súdom komunikoval, svoju neprítomnosť na pojednávaní buď ospravedlnil alebo uviedol dôvody, pre ktoré sa nedostaví, súdu bola známa skutočnosť, že pracuje v zahraničí a že nie je možná jeho stála prítomnosť na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu nemal v niektorých prípadoch ani objektívnu možnosť zásielky prevziať. Z jeho konania však nie je možné vyvodiť, že by ušiel alebo sa skrýval a tak sa vyhýbal trestnému stíhaniu.

Z vyjadrenia odporcu bolo zistené, že navrhovateľ sa domáha od odporcu zaplatenia sumy titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, a to spôsobovaním prieťahov v konaní a rozhodnutím o väzbe, a to podľa Postupom súdov a prokuratúry v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. a Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. a uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš o vzatí navrhovateľa do väzby zo dňa 31. 07. 2009 č. k. mu mala vzniknúť materiálna a nemateriálna ujma.

Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch zákonnom predpokladaných podmienok, a to, aby nastala udalosť, ktorá môže mať alebo má za následok vznik škody. Príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe môže byť úspešný len ten navrhovateľ, ktorý preukáže, že boli splnené podmienky, a to všetky tri skutočnosti zároveň. Nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu a nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti ale vyžaduje sa dôkaz o jej existencii. Rovnako je potrebné preukázať, že orgán verejnej moci postupoval v rozpore so zákonom a práve v dôsledku takéhoto konania navrhovateľ utrpel škodu. Odporca mal za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody a navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov ako ani vznik škody v rozsahu, v akom si ho nárokuje. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi konaním, respektíve rozhodnutím orgánov verejnej moci a vznikom prípadnej ujmy na jeho strane. Odporca má za to, že bola naplnená dikcia podľa ktorej navrhovateľovi nevzniká právo na náhradu škody za rozhodnutie o väzbe a preto navrhol návrh zamietnuť.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok z uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. zo dňa 31. 07. 2009, ktorým bolo rozhodnuté o vzatí navrhovateľa do väzby podľa navrhovateľa za neprevzatie jednej listovej zásielky. Keďže neskôr bol navrhovateľ spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 14. 01. 2011 č. k. -351 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 17. 05. 2011 č. k. oslobodený, považuje vykonanú väzbu za nedôvodnú a v tejto súvislosti sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej väzbou. Zároveň namieta i neprimeranú dĺžku trestného konania.

Je nepochybné, že trestné stíhanie a v jeho rámci výkon väzby predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvolávajú i ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život a tie, ktoré sú realizované v rozpore so zákonom sú spôsobilé vyvolať popri vzniku materiálnej škody aj nemateriálnu ujmu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. zo dňa 20. 10. 2005 vyslovil právny názor, že pozbavenie osobnej slobody, ktorá je ústavne chránená článkom 17 SR má svoj ústavný rámec a presné pravidlá a teda je za splnenia určitých predpokladov legitímne. Do väzby možno vziať len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie a len na základe rozhodnutia súdu. Preto ak v čase zásahu sú splnené zákonom predvídané podmienky ide o zásah zákonný a oprávnený. Za predpokladu, že v dôsledku dôkazných skutočností je trestné stíhanie voči obvinenému zastavené nemožno rozhodnutie o väzbe následne považovať za rozhodnutie, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu do práv osoby. Vzatie obvineného do väzby za splnenie zákonných predpokladov je dovoleným prostriedkom dočasného obmedzenia osobných slobôd osoby dôvodne podozrivej a obvinenej zo spáchania trestného činu, ktorého účelom je zabrániť možnému pokračovaniu v páchaní trestnej činnosti, vyhýbaniu sa trestnoprávnej zodpovednosti alebo vyvíjaniu aktivít smerujúcich k možnému ovplyvňovaniu objektívneho prešetrenia vzneseného obvinenia. Väzba nie je rozhodnutím o vine obvineného, ide o dočasné obmedzenie vykonávané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu. V sú upravené formálne a materiálne podmienky väzby. Formálnymi podmienkami je úprava procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu, procesných úkonov iných oprávnených osôb a materiálnymi podmienkami sa rozumejú hmotnoprávne predpoklady väzby. Účelom tzv. útekovej väzby je zabezpečenie obžalovaného pre potreby trestného konania, teda jeho účasť na úkonoch ak je dôvodné podozrenie, že sa trestnému stíhaniu účelovo vyhýba.

Z uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš o vzatí navrhovateľa do väzby je zrejmé, že v čase rozhodovania o väzbe boli splnené všetky formálne zákonné predpoklady ako i materiálne podmienky pre uvalenie väzby, ktoré v spojení so správaním navrhovateľa, ktorý sa opakovane napriek predvolaniam neustanovoval na súdom nariadené úkony, dali súdu reálny základ pre rozhodnutie vziať navrhovateľa do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, t/, p/. Väzba bola odôvodnená i tým, že navrhovateľ sa opakovane nedostavoval na hlavné pojednávanie, niekoľkokrát zmaril jeho vykonanie, za čo bol postihovaný i ukladaním poriadkových pokút, ktoré sa minuli účinkom. V čase rozhodovania o väzbe mal pracovať navrhovateľ mimo územia SR, pričom súdu neuviedol adresu zamestnávateľa ani miesto výkonu práce a súd mal za dôvodnú i obavu, že v ďalšom priebehu konania sa bude vyhýbať účasti na hlavnom pojednávaní. Na sťažnosť navrhovateľa podaný proti uzneseniu o väzbe Krajský súd

Banská Bystrica uznesením zo dňa 25. 08. 2009 č. k. uznesenie o väzbe zrušil, avšak len na základe prijatia písomného sľubu navrhovateľa, že si splní povinnosti a obmedzenia uloženému súdom, a to ohlási súdu každú zmenu pobytu a dostaví sa na každé predvolanie súdu. Zároveň krajský súd uviedol, že obžalovaný musí v ďalšom priebehu konania poskytnúť potrebnú zákonom určenú súčinnosť a splniť si povinnosti uloženému súdom, inak môže byť opätovne vzatý do väzby. Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Veľký Krtíš postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami , vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý odôvodňoval oprávnenosť uvalenia väzby a jej trvanie bolo primerané okolnostiam prípadu i účelu jej nariadenia. Uvedené je potvrdené i uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, ktorý síce uznesenie o vzatí väzby zrušil, avšak na základe prijatia písomného sľubu navrhovateľa vyššie uvádzaného.

Rozhodnutie o vzatí navrhovateľa do väzby bolo vydané v súlade so zákonom, nejedná sa o nezákonné rozhodnutie, v časti návrhu o náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi jeho vzatím do väzby má odporca za to, že v danej veci je naplnená dikcia v zmysle ktorej navrhovateľovi nevzniká právo na náhradu škody z dôvodu, že si vzatie do väzby zavinil sám svojím konaním. Pre posúdenie miery zavinenia navrhovateľa na uvalení väzby je rozhodujúci zistený skutkový stav a konanie v čase pred rozhodnutím o väzbe neskôr vykonané dôkazy a novozistené skutočnosti, ktoré vedú k prepusteniu z väzby, prípadne i oslobodeniu spod obžaloby nemôžu mať vplyv na hodnotenie stavu veci v čase rozhodovania o väzbe (uznesenie NS ČR č. k. ), zavinenie obvineného na vzatí do väzby v zmysle citovaného ustanovenia znamená, že jeho zavinené konanie aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti bolo dôvodom k podaniu a vyhoveniu návrhu na vzatie do väzby. Z odôvodnenia uznesení Okresného súdu Veľký Krtíš v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica, ale aj z obsahu trestného spisu je zrejmé, že navrhovateľ pred rozhodnutím o jeho väzbe sa účelovo vyhýbal trestnému stíhaniu a svojím konaním tak vyvolal stav zakladujúci existenciu väzobného dôvodu. Trestné stíhanie sa viedlo od vydania uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 11. 08. 2004, pričom Okresný súd Lučenec pristúpil k uvaleniu väzby až v roku 2009 potom, čo navrhovateľ opakovane a bez ospravedlnenia sa nedostavoval na nariadené termíny hlavných pojednávaní, na ktoré bol aj riadne predvolaný a to ani po viacnásobnom uložení poriadkovej pokuty. Navrhovateľ svojím konaním nepreberaním alebo oneskoreným preberaním predvolaní zmaril vytýčené pojednávania, opakovane bol upozorňovaný na dôsledky nerešpektovania týchto predvolaní, napriek tomu svoje konanie spočívajúce v nezúčastňovaní sa na úkonoch trestného konania nezmenil. Odporca považuje návrh za nedôvodný a priznaniu nároku bráni zákona.

Navrhovateľ popri uvalení nedôvodnej väzby namieta i nesprávny úradný postup - prieťahy v trestnom konaní, v dôsledku ktorých mu mala vzniknúť nemajetková ujma, za ktorú požaduje peňažnú náhradu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je orgánom príslušným na ustálenie zásahu do ústavov garantovaného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a prípadné priznanie zadosťučinenia za porušenie tohto práva. Účastník súdneho konania má podľa o súdoch právo podať sťažnosť na postup súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, kde príslušným na vybavenie je predseda súdu. Zároveň má právo účastník obrátiť sa prostredníctvom ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR, ktorý ako súdny orgán môže konštatovať porušenie článku 48 ods. 2 SR a až na základe takto ustáleného porušenia práva príslušným orgánom je možné v samostatnom konaní o náhradu škody skúmať, či vznikla účastníkovi škoda. Navrhovateľ nepreukázal, že by postupom súdov dochádzalo k zbytočným prieťahom. Z návrhu nie je zrejmé, že by navrhovateľ aktívne smeroval svoje snaženie k odstráneniu namietaných pochybení súdu, urgenciou vytýčenia pojednávania, sťažnosťou na prieťahy, prípadne ústavnou sťažnosťou. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že to bol navrhovateľ, ktorý svojím konaním v podobe opakovaných námietok zaujatosti voči sudcom a osobnými invektívami voči sudcom ako i vyhýbaním sa úkonom trestného konania spôsoboval zbytočné predlžovanie konania. Žiadosť o náhradu nemajetkovej ujmy sa javí ako účelová a ničím nepodložená. Pre priznanie nároku vyžaduje sa nielen preukázanie samotných prieťahov alebo aj preukázanie vzniku škody s prihliadnutím na zákona v príčinnej súvislosti medzi neodôvodnenými prieťahmi a škodou. Nie vždy totiž v dôsledku prieťahov v konaní automaticky dochádza i k vzniku škody poprípade nemajetkovej ujmy.

Odporca mal za to, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, keďže nepreukázal nezákonnosť a nedôvodnosť väzby v konaní ako ani nesprávny úradný postup

orgánov verejnej moci, a to nedôvodnené prieťahy v konaniach a nepreukázal samotný vznik škody ani inej ujmy, ktorú mal utrpieť v dôsledku činnosti orgánov verejnej moci ako ani príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím, postupom orgánu a prípadnou škodou. V prípade rozhodnutia o väzbe bola objektívne naplnená dikcia o väzbe z dôvodu zavinenia obvineného, ktorá vylučuje vznik nároku na náhradu škody.

Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ sa môže svojho nároku domáhať len z titulu nezákonného rozhodnutia a čo sa týka náhrady, či už materiálnej alebo nemateriálnej ujmy nepreukázal, či bol zamestnaný, poberal mzdu za uvedené obdobie, ktoré žiada uhradiť a čo sa týka nemajetkovej ujmy poukazuje na viac okolností, ktoré považuje za zásah a nie je zrejmé s akým konaním to spája, či s rozhodnutím o väzbe alebo s nesprávnym úradným postupom. Čo sa týka, že mu bol blokovaný majetok nie je zrejmé, či v priebehu a v súvislosti s trestným stíhaním. Uvádza, že sa nemohol uplatniť v regióne a od roku 2006 žil v zahraničí. Nie je zrejmé ako mal výkon väzby vplyv na jeho procesné uplatnenie a pokiaľ uplatňuje náhradu za zhoršený zdravotný stav manželky nebola preukázaná príčinná súvislosť s väzbou alebo trestným stíhaním.

Na pojednávaní dňa 17. 10. 2013 navrhovateľ uviedol, a to po oboznámení trestného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. , že pokiaľ aj boli nariadené hlavné pojednávania nevedel za čo je trestne stíhaný. Žiadal, aby mu to bolo oznámené, pre aký skutok je stíhaný, čo vyplýva aj zo spisu. Ak žiadal zmenu termínu na inú hodinu, nebolo mu vyhovené, tak sa pojednávania nezúčastnil. Má za to, že išlo o šikanovanie jeho osoby. Stalo sa, že aj keď bol prítomný, pojednávanie bolo zrušené“.

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. V odvolaní zopakoval už v konaní prednesené tvrdenia o tom, z čoho vyvodzuje svoje nároky. Uviedol, že bol obvinený a obžalovaný z ohovárania bez preukázania naplnenia skutkovej podstaty trestného činu ohovárania. Obžaloba dôkazovo nepreukázala, že jeho výrok bol nepravdivý a že došlo k ujme. Súd obžalobu zamietol v celom rozsahu to znamená, že bola nezákonná.

Napriek nekompletnej a nezákonnej obžalobe súd vydal v merite dva trestné rozkazy. Ide o nezákonné rozhodnutie, pretože nikto nemôže byť dvakrát súdený za tú istú vec. Súd vytýčil hlavné pojednávanie, na ktorom navrhovateľ nepoprel skutok - svoj písomný návrh na odškodnenie, ktorý mal ohovoriť exekútora Jurinu. V súdnom konaní opäť nebola preukázaná ujma ani nepravdivosť výroku. Vzhľadom k tomu, že súd nemal čo riešiť, sudkyňa Strašková nedôstojným urážaním provokovala navrhovateľa, aby ju napadol a tak vznikol dôvod na jeho väzbu. Ak ani to nevyšlo, za jeho neprevzatú zásielku uvrhla ťažkého zločinca - navrhovateľa do pevnej útekovej väzby. Väzbu a obvinenie zrušil krajský súd - ďalšie nezákonné rozhodnutie okresného súdu. Tri nezákonné rozhodnutia v rade a sudkyňa Záturecká svojim rozhodnutím ich posúdila ako zákonné. Z toho navrhovateľ vyvodil, že „... ide o dôkaz súčasnej úrovni slovenskej justície, pre ktorú je zákon iba zdrapom papiera, morálka, svedomie a elementárna úcta k človeku, neznáme atribúty. Rozsudok je verejnou neospravedlniteľnou hanbou slovenského súdnictva“. Záverom navrhovateľ navrhol vyniesť „rozsudok: Súd v celom rozsahu ruší rozsudok zo dňa 07. 11. 2013 a priznáva náhradu škody navrhovateľovi vo výške 170 800 €“.

Po preštudovaní veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatňuje nároky podľa

Podľa § 3 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutým, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v

občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je, ako právnická osoba v zmysle Z .z. samostatným subjektom s vlastnou právnou subjektivitou a procesnou spôsobilosťou, ktorý môže vo vymedzených prípadoch vstupovať vo svojom mene do právnych vzťahov s inými fyzickými a právnickými osobami, a v prípadnom súdnom spore vystupovať samostatne ako procesná strana. Nie je teda vylúčené, aby Ministerstvo spravodlivosti malo postavenie účastníka konania a to tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. V konaní o náhradu nárokov podľa ustanovení však Ministerstvo spravodlivosti SR nekoná za seba ako samostatný subjekt, ale koná v mene subjektu, ktorý má byť žalovaný, teda Slovenská republika.

Navrhovateľ uplatnil svoj nárok proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto situácia zakladá stav nedostatku vecnej legitimácie účastníka na strane žalovaného (viď citované ustanovenie ).

V zmysle ust. pretože odvolací súd dospel k názoru, že vec treba v prvom rade posúdiť z hľadiska otázky vecnej pasívnej legitimácie, ktorá pri doterajšom rozhodovaní nebola riešená, vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému posúdeniu tohto ustanovenia vyjadrili.

K výzve súdu sa obaja účastníci vyjadrili.

Navrhovateľ podal „návrh na zámenu odporcu z dôvodov zabezpečenia dostatku pasívnej vecnej legitimácie“. Uviedol, že vzhľadom k uvedenému, že Ministerstvo spravodlivosti SR ako odporca môže mať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, preto navrhovateľ navrhuje zámenu odporcu. Uvedená zámena účastníkov konania zabezpečí dostatok pasívnej vecnej legitimácie.

Odporca oznámil, že pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, takéto vymedzenie žalovaného netrpí žiadnou vadou podľa , ale zakladá stav nedostatku vecnej legitimácie účastníka konania na strane žalovaného, je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu. Odporca však vo svojom stanovisku zdôraznil, že vyhodnotenie žaloby ako nedôvodnej z dôvodu nepreukázania naplnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovení je vecne správne a aj z tohto dôvodu navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky však nie je zodpovednostným subjektom podľa a teda nie je ani pasívne vecne legitimované pre toto konania, čo je vo vzťahu k splneniu základných hmotnoprávnych podmienok vzniku zodpovednosti za škodu irelevantná, a len zvýrazňuje (posilňuje) vecnú správnosť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom bez nariadenia pojednávania podľa . Návrh navrhovateľa na zámenu účastníkov zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vo výroku vecne správny.

Podľa ust. za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

Zámena účastníkov je teda v zásade možná a to ako na strane navrhovateľa tak aj na strane odporcu.

Je nepochybné, že nositeľom právnej povinnosti nárokov uplatňovaných žalobou nie je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ale Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR.

Navrhovateľ mohol navrhnúť zámenu účastníkov konania kedykoľvek v konaní pred súdom prvého stupňa. Súd by o tejto zámene bol rozhodol a bezpochyby by ju bol pripustil.

Podľa ust. ustanovenia až 4, a pre odvolacie konanie neplatia. Je totiž vylúčené použitie týchto ustanovení v odvolacom konaní. V odvolacom konaní je vylúčené pripustenie účastníka do konania, zámena účastníka (nie však zmena účastníka), vzájomná žaloba a započítavacia námietka. Uplatnením týchto ustanovení by mohol byť ohrozený samotný účel odvolacieho konania a novými návrhmi a skutočnosťami by dochádzalo len k predlžovaniu konania.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie odvolací súd zámenu účastníkov konania v odvolacom konaní nepripustil a návrh na takýto postup zamietol.

Odvolací súd sa však v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ tento vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú z dôvodu nepreukázania naplnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovení V prvom rade ale musel súhlasiť so zamietajúcim výrokom súdu prvého stupňa, pretože navrhovateľ neuplatnil svoje nároky žalobou proti subjektu, ktorý by podľa mohol byť nositeľom právnej povinnosti.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, pretože žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.