Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-34-2026.pdf
PDF · 76.73 KB
Case nature
Subarea
2S/34/2026
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX C. D., 2/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XXXX/XX, XXX XX H. F. H., obidvaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 276//46, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu v Trenčíne, so sídlom Brnianska 2038/1, 911 05 Trenčín, IČO: 54 669 464, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14943/2026-20.1.2. 15460/2026 zo dňa 24. februára 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu odmieta .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) elektronicky dňa 24.04.2026, domáhali zrušenia rozhodnutia Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín (ďalej len „žalovaný“) č. 14943/2026-20.1.2. 15460/2026 zo dňa 24.02.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie obce Horná Súča (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. OCÚHS-S2022/00179-001 zo dňa 02.02.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie.
2. Žalobcovia v podanej správnej žalobe tvrdili, že ako účastníci administratívneho konania boli napadnutým rozhodnutím ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch, keďže žalobcovia ako stavebníci na základe prvostupňového rozhodnutia začali stavať rodinný dom. Žalobcovia ďalej uviedli, že E. I., bytom J. J. XXX, XXX XX C. D. (ďalej len „opomenutý účastník“) sa na základe správnej žaloby opomenutého účastníka konania stal účastníkom administratívneho konania (rozhodnutím Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/52/2024-56 zo dňa 30.01.2025 bolo prvostupňovému orgánu verejnej správy nariadené doručiť mu ako opomenutému účastníkovi prvostupňové rozhodnutie – pozn. súdu) a následne podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Zároveň žalobcovia uviedli, že stavba rodinného domu s oplotením je už zrealizovaná. Podľa žalobcov žalovaný svojvoľne a bez náležitého zistenia skutočného stavu veci a v rozpore so zákonom zrušil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. V závere správnej žaloby žalobcovia uviedli, že majú za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonné.
3. Podľa § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“); správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
4. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
6. Správny súd skúmal predovšetkým splnenie procesných podmienok v zmysle ust. § 97 SSP, za ktorých môže konať a rozhodnúť, v rámci ktorých skúmal aj to, či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom prieskumu súdneho konania v správnom súdnictve.
7. Z podanej správnej žaloby a jej príloh vyplýva, že žalovaný napadnutým rozhodnutím vyhovel odvolaniu opomenutého účastníka podanému proti prvostupňovému rozhodnutiu a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Správna žaloba žalobcov teda smeruje proti zrušujúcemu rozhodnutiu žalovaného.
8. Správny súd v prvom rade uvádza, že súdny prieskum správnych rozhodnutí je v právnom poriadku koncipovaný až ako následný prostriedok ochrany subjektívnych verejných práv, ktorý nemôže nahrádzať prostriedky nachádzajúce sa vnútri verejnej správy (zásada subsidiarity súdneho prieskumu). Vo všeobecnosti platí, že svojich práv sa nemôže domáhať ten, kto v administratívnom konaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie nepodal riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie v zmysle ust. § 7 písm. a) SSP. Výnimkou sú prípady, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo na ujmu práv žalobcu zmenené na základe opravného prostriedku iného účastníka administratívneho konania.
9. Čo sa týka rozhodnutia, ktorým došlo k ujme na právach žalobcu na základe opravného prostriedku iného účastníka administratívneho konania, správny súd uvádza, že takéto rozhodnutie musí byť konečné, t. j. meritórne rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu.
10. V predmetnom prípade správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie je konečným meritórnym rozhodnutím orgánu verejnej správy, keďže nezakladá žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, a preto ani nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov ako účastníkov administratívneho konania, ani na ich základných právach a slobodách. Na subjektívnych právach žalobcov napadnuté rozhodnutie s konečnou platnosťou nič nemenilo. Ochrany svojich práv sa žalobcovia môžu naďalej domáhať v správnom konaní, keďže napadnutým rozhodnutím bolo vyhovené odvolaniu opomenutého účastníka a vec bola vrátená na ďalšie prejednanie prvostupňovému orgánu verejnej správy, a teda v danej veci sa ďalej koná.
11. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) sp. zn. 1Sžrk/2/2020 zo dňa 31.03.2022, v ktorom kasačný súd judikoval: „12. Práve povahu procesného rozhodnutia má aj rozhodnutie odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím sa totiž vo veci meritórne nerozhoduje a ani sa ním administratívne konanie nekončí. Účinkami takéhoto rozhodnutia nedochádza ani k priamemu zásahu do subjektívnych práv účastníka administratívneho konania, pretože sa zrušuje prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo vo veci rozhodnuté len neprávoplatne. Odvolanie má pritom v zásade odkladný účinok (§ 55 ods. 1 správneho poriadku), v dôsledku čoho účinky odvolaním napadnutého rozhodnutia nenastali a teda sa ani nemohli prejaviť v rovine subjektívnych práv účastníka konania. 13. Vylúčenie rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie spod správneho súdneho prieskumu je v danom prípade (nepriamo) aj realizáciou princípu subsidiarity správneho súdnictva. Tento princíp spočíva v následnej kontrole zákonnosti zo strany správneho súdnictva a prednosti odstraňovania nezákonnosti v rámci administratívneho konania (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 65 s.).“.
12. Keďže napadnuté rozhodnutie má povahu procesného rozhodnutia, správny súd sa zaoberal aplikáciou kompetenčnej výluky v intenciách ust. § 7 písm. e) SSP. K uvedenému kasačný súd v uznesení sp. zn. 8Svk/5/2025 zo dňa 30.04.2025 uviedol nasledovné: „25. Ku kompetenčnej výluke podľa § 7 písm. e) SSP už kasačný súd judikoval (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1 Sžk 36/2021 zo dňa 30. marca 2022, bod 37), že pri aplikácii kompetenčnej výluky podľa § 7 písm. e) SSP vo vzťahu k procesným rozhodnutiam, si musí správny súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého individuálneho prípadu zodpovedať (i) či žalobou napádané rozhodnutie alebo opatrenie má procesnú povahu, (ii) či má účastník konania možnosť namietnuť nezákonnosť tohto rozhodnutia alebo opatrenia so súdnym prieskumom meritórneho rozhodnutia a (iii) či takéto rozhodnutie alebo opatrenie napriek svojej procesnej povahe priamo, fakticky nezasahuje do hmotných subjektívnych práv účastníka konania, resp. meritórne neukončuje konanie.“.
13. Na základe vyššie uvedeného nemožno napadnuté rozhodnutie žalovaného vnímať ako rozhodnutie predstavujúce výnimku z ust. § 7 písm. e) SSP, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Správny súd má za to, že v prejednávanej veci nie sú splnené procesné podmienky konania, nakoľko sa žalobcovia domáhajú súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, a ktorým im nemohlo byť zasiahnuté do ich subjektívnych verejných práv, keďže sa vec vrátila do štádia administratívneho konania. Keďže napadnuté rozhodnutie nie je konečným meritórnym rozhodnutím v predmetnej veci, nemôže byť ani spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a preto správny súd správnu žalobu odmietol podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
14. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že v prípade vydania nového prvostupňového rozhodnutia prvostupňovým orgánom verejnej správy budú účastníci administratívneho konania oprávnení opätovne podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie, o ktorom bude rozhodovať žalovaný rozhodnutím, a v prípade vydania konečného meritórneho rozhodnutia vo veci sa následne budú môcť účastníci administratívneho konania domáhať preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom správnej žaloby v správnom súdnom konaní.
15. Podľa § 175 ods. 1 SSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. Správny súd nezistil dôvody pre postup podľa § 171 SSP.
17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, ods. 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, ods. 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.