Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Svk/5/2025

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: O. Q., nar. XX. P. XXXX, bytom F. G. XX, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Silvia Kollárová, so sídlom Štúrova 29, 054 01 Levoča, IČO: 42027047, proti žalovanej: Obec Malá Franková, so sídlom Malá Franková 35, IČO: 00696277, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej č. j. SÚ 4935/2020-Ši zo dňa 1. júla 2020 a rozhodnutia žalovanej č. j. SÚ 4935/2020-Ši zo dňa 14. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. -19 zo dňa 3. decembra 2024,

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie, správne súdne konanie a napadnuté uznesenie správneho súdu 1. Žalovaná opatrením č. j. SÚ 4935/2020-Ši zo dňa 1. júla 2020 (ďalej len „opatrenie žalovanej“ alebo „žalované opatrenie“) oznámila spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním na stavbu: „Novostavba rodinného domu“, na pozemku parc. č. KN - C XXX/X, katastrálne územie F. G. (ďalej len „stavba“), pre stavebníka: H. X., F. G. XX (ďalej len „stavebník“). Žalované opatrenie malo byť žalobkyni doručované (podľa pokynu na zadnej strane opatrenia) na adresu V. XXX, Q. Q. V.. 2. Následne žalovaná vydala stavebníkovi stavebné povolenie č. j. SÚ 4935/2020-Ši zo dňa 14. júla 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“ alebo „žalované rozhodnutie“) na stavbu. Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2020 (podľa vyznačenej doložky právoplatnosti), pričom malo byť doručované žalobkyni na adresu V. XXX, XXX XX Q. Q. V.. Doručovaná zásielka sa vrátila dňa 20. júla 2020 žalovanej s poznámkou „adresát neznámy.“ 3. Dňa 14. októbra 2024 podala žalobkyňa proti opatreniu a rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“). V nej tvrdila, že napadnuté správne akty získala až dňa 11. septembra 2024, a to na základe žiadosti o sprístupnenie informácií. Žalobkyňa namietala, že opatrenie aj rozhodnutie žalovanej jej boli doručované na adresu V. XXX, Q. Q. V., pričom v malej obci ako je žalovaná je všeobecne známe, že od 11. novembra 2008 mala trvalý pobyt F. G. XX. Táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého úradného potvrdenia o pobyte žalobkyne. Za nezákonné považuje žalobkyňa opatrenie žalovanej tiež z dôvodu, že nie je podpísané priamo starostom žalovanej, ale len v jeho zastúpení neznámou osobou. Žalobkyňa zdôraznila, že je vlastníčkou susedného pozemku k stavbe, a preto jej svedčalo účastníctvo v stavebnom konaní. S ohľadom na vyššie uvedené žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil opatrenie aj rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 4. Správny súd uznesením č. k. -19 zo dňa 3. decembra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „uznesenie správneho súdu“) odmietol správnu žalobu žalobkyne podľa v spojení s a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 5. Správny súd konštatoval, že hoci žalobkyňa uvádza, že jej opatrenie a rozhodnutie žalovanej neboli riadne doručené, toto tvrdenie posúdil správny súd ako žalobný bod, teda dôvod nezákonnosti

napadnutých správnych aktov, nie ako uplatnený nárok opomenutého účastníka konania. K uvedenému správny súd dospel aj s ohľadom na skutočnosť, že hneď v úvode žalobkyňa uviedla, že ide o správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej, v petite správnej žaloby navrhla zrušiť rozhodnutie a opatrenie žalovanej a nikde v texte správnej žaloby neodkázala na . 6. Následne správny súd uviedol, že v zmysle sú zo správneho súdneho prieskumu vylúčené právoplatné rozhodnutia a opatrenia, pri ktorých účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal opravné prostriedky. V predmetnej veci podala žalobkyňa správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej, pričom proti tomuto bol podľa a nasl. Správneho poriadku prípustný opravný prostriedok - odvolanie. Odvolanie však žalobkyňa, napriek správnemu poučeniu o opravnom prostriedku, nepodala. Preto v tejto časti bola správna žaloba žalobkyne neprípustná podľa v spojení s . 7. Správy súd tiež uviedol, že v zmysle je zo správneho súdneho prieskumu vylúčené preskúmavanie správnych aktov predbežnej a procesnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Vady týchto predbežných/procesných aktov možno namietať až pri súdnom prieskume konečného rozhodnutia správneho orgánu. Opatrenie žalovanej - oznámenie o spojení územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním považoval správny súd za opatrenie procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, preto v tejto časti bola správna žaloba neprípustná podľa v spojení s . Navyše voči opatreniu žalovanej boli prípustné námietky, ktorých podanie žalobkyňa nevyužila, čo zakladá dôvod neprípustnosti správnej žaloby podľa v spojení s aj v tejto časti správnej žaloby žalobkyne.

II.

Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde 8. Proti napadnutému uzneseniu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť podľa a . Navrhovala, aby kasačný súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zruší opatrenie aj rozhodnutie žalovanej a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľka zopakovala, že opatrenie ako aj rozhodnutie žalovanej jej, ako účastníčke konania (z titulu vlastníctva susediaceho pozemku), boli doručované na nesprávnu adresu, na adresu, kde nemala vedený trvalý pobyt. Rovnako opatrenie žalovanej nie je podpísané starostom žalovanej, ale v jeho zastúpení neznámou osobou. Tieto skutočnosti majú za následok, že sťažovateľka nevedela o vydaní a doručovaní opatrenia a rozhodnutia žalovanej, tieto preto považuje za nezákonné a neplatné. Sťažovateľka ako priama účastníčka stavebného konania bola nezákonne postupom žalovanej ukrátená a priamo dotknutá na svojich právach. Správny súd sa pritom týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal. 10. Pokiaľ správny súd vyčíta sťažovateľke, že táto nepodala opravný prostriedok, táto namieta, že riadny opravný prostriedok nemohla podať, keďže o opatrení a rozhodnutí žalovanej sa dozvedela až 11. septembra 2024, keď predmetné správne akty boli právoplatné. 11. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadrila žalovaná, ktorá sa v stručnosti stotožnila s napadnutým uznesením správneho súdu. 12. Sťažovateľka vo svojej replike uviedla, že žalovaná právne, vecne a ani skutkovo nereagovala na jej argumenty obsiahnuté v kasačnej sťažnosti. Navrhla, aby v predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie podľa . Vo zvyšku zotrvala na podanej kasačnej sťažnosti.

III.

Právne posúdenie kasačného súdu 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci bolo kľúčové zodpovedať, či boli dané dôvody na odmietnutie správnej žaloby podľa v spojení s a , keď sťažovateľke neboli opatrenie a rozhodnutie žalovanej riadne doručené, čo jej malo znemožniť podať opravný prostriedok a zároveň podľa jej názoru ide o dôkaz zásahu do jej subjektívnych práv predmetnými správnymi aktami. 15. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g) je neprípustná. 16. Podľa správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať

všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 17. Kasačný súd dáva do pozornosti, že predstavuje kompetenčnú výluku zo správneho súdneho prieskumu založenú na princípe subsidiarity správneho súdnictva. Správne súdy preskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy len vtedy, ak účastník konania využil všetky efektívne, zákonom predvídané, riadne opravné prostriedky, ktorým poskytol orgánom verejnej správy možnosť napraviť svoje chyby a odstrániť tvrdené porušenie práv účastníka konania. Nevyčerpanie opravného prostriedky pred podaním správnej žaloby predstavuje dôvod na odmietnutie správnej žaloby podľa v spojení s . Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci je nesporné, že sťažovateľka nepodala proti rozhodnutiu žalovanej odvolanie, pričom sťažovateľka ani nespochybňuje, že ide o prípustný riadny opravný prostriedok v zmysle . Kasačný súd preto konštatuje, že záver správneho súdu o neprípustnosti správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovanej je vzhľadom na nepodanie riadneho opravného prostriedku dôvodný. 18. Podľa ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 19. Podľa po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 20. Sťažovateľka v tejto súvislosti namietala, že nemohla využiť riadne opravné prostriedky, keďže sa o vydaní rozhodnutia a opatrenia žalovanej dozvedela až s odstupom štyroch rokov (keďže jej neboli doručované na adresu trvalého pobytu napriek tomu, že mala postavenie účastníčky konania a jej trvalý pobyt bol žalovanej známy). Kasačný súd dáva do pozornosti, že kompetenčná výluka podľa bráni správnemu súdu meritórne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy proti ktorému nepodal účastník konania opravný prostriedok, z dôvodu čoho rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť. 21. Pokiaľ však dôvod nepodania riadneho opravného prostriedku spočíva v tom (ako je tomu aj v tejto veci), že správny orgán sťažovateľke nedoručil rozhodnutie alebo opatrenie, hoci sa s ňou ako účastníčkou konania malo konať, tento nezákonný postup správneho orgánu je preskúmateľný v rámci konania o správnej žalobe opomenutého účastníka podľa nasl. , ktoré ústi (v prípade dôvodnosti podanej žaloby) do uloženia povinnosti doručiť rozhodnutie alebo opatrenie zistenému účastníkovi konania ( ), odloženiu účinkov takéhoto rozhodnutia a navráteniu možnosti podať riadny opravný prostriedok (, a ). 22. Kasačný súd sa zhoduje so správnym súdom v tom, že z obsahu a petitu správnej žaloby je zrejmé, že sťažovateľka sa o ochranu opomenutého účastníka konania v intenciách a nasl. výslovne neuchádzala. Dáva však do pozornosti tiež skutočnosť, že aj keby bola správna žaloba sťažovateľky podľa obsahu posúdená ako žaloba opomenutého účastníka podľa a nasl. , správny súd by musel konanie o nej zastaviť postupom podľa , a to z dôvodu, že bola podaná po uplynutí viac ako troch rokov od vydania opatrenia a rozhodnutia žalovanej (dátum vydania 1. júla 2020/14. júla 2020 - dátum podania správnej žaloby 14. októbra 2024). Lehota upravená v predstavuje zákonodarcovo vyváženie kolidujúcich ústavných princípov

- princípu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených právoplatným rozhodnutím ( ) a na druhej strane subjektívnych práv účastníka konania a záujmu na zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). 23. Podľa správne súdy nepreskúmavajú e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 24. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom aj v tom, že tento vo vzťahu k opatreniu žalovanej správne identifikoval dôvod na odmietnutie správnej žaloby podľa v spojení s . 25. Ku kompetenčnej výluke podľa už kasačný súd judikoval (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. marca 2022, bod 37), že pri aplikácii kompetenčnej výluky podľa vo vzťahu k procesným rozhodnutiam, si musí správny súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého individuálneho prípadu zodpovedať (i) či žalobou napádané rozhodnutie alebo opatrenie má procesnú povahu, (ii) či má účastník

konania možnosť namietnuť nezákonnosť tohto rozhodnutia alebo opatrenia so súdnym prieskumom meritórneho rozhodnutia a (iii) či takéto rozhodnutie alebo opatrenie napriek svojej procesnej povahe priamo, fakticky nezasahuje do hmotných subjektívnych práv účastníka konania, resp. meritórne neukončuje konanie. 26. Vychádzajúc zo svojho ustáleného prístupu kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že opatrenie žalovanej, ktorým sa účastníkom konania oznamuje spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním je opatrením procesnej povahy a účastník konania - sťažovateľka má možnosť namietať jeho nezákonnosť v samotnom konaní (napr. podaním námietok) a následne aj pri preskúmaní výsledného správneho aktu - rozhodnutia žalovanej (a to či už v odvolacom konaní alebo následne, po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, v správnom súdnom konaní). Opatrenie žalovanej žiadnym spôsobom (ani v teoretickej rovine) nemení hmotnoprávnu situáciu sťažovateľky a nezasahuje do jej hmotných subjektívnych práv, preto nepodlieha súdnemu prieskumu v intenciách . Ani sťažovateľka v podanej správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti neuvádza, v čom by malo predmetné opatrenie zasahovať do jej hmotných práv. Ňou tvrdená nezákonnosť opatrenia žalovanej (nesprávny podpis a nedostatky pri doručovaní) nič nemení na tom, že reálnym účinkom opatrenia žalovanej bolo len faktické spojenie územného a stavebného konania k tej istej stavbe, bez predikcie výsledného rozhodnutia a bez akýchkoľvek vplyvov na právne postavenie sťažovateľky. 27. S ohľadom na vyššie uvedené sa preto kasačný súd stotožnil tiež s názorom správneho súdu, že v predmetnej veci boli dané dôvody na odmietnutie správnej žaloby sťažovateľky proti opatreniu žalovanej podľa v spojení s . 28. Pre úplnosť kasačný súd k požiadavke sťažovateľky na nariadenie pojednávania v kasačnom konaní podľa dodáva, že tejto nevyhovel. Urobil tak z dôvodov, že (i) v predmetnej veci išlo o posúdenie právnych otázok kompetenčnej výluky podľa a vo vzťahu k preskúmavanému opatreniu a rozhodnutiu žalovanej, pričom nebola posudzovaná meritórna argumentácia sťažovateľky týkajúca sa nezákonnosti namietaných správnych aktov a ani skutkové otázky a (ii) správna žaloba, resp. aj kasačná sťažnosť s pripojenými prílohami (opatrením a rozhodnutím žalovanej, dokladmi o doručovaní a pobyte sťažovateľky) boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie kasačného súdu. Kasačný súd z už uvedených dôvodov nepovažoval nariadenie pojednávania v danej veci za potrebné.

IV.

Záver

29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Napadnuté uznesenie považuje kasačný súd za vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci, pričom v predmetnej veci boli dané dôvody na odmietnutie správnej žaloby podľa v spojení s a . Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa ako nedôvodnú zamietol. 30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania ( v spojení s a ).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.