Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10C-253-2014.pdf
PDF · 134.21 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/253/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu ENOMIL s. r. o. v likvidácii, so sídlom Bratislava - mestská časť Vrakuňa, Stavbárska 5178/42, IČO: 46 371 265, zastúpeného Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou so sídlom Trenčín, L. Novomeského 2667/4, proti žalovaným: 1) J. G., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Q. XXX a 2) U. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. XXX, zastúpenému opatrovníkom Mestom Liptovský Mikuláš, v spore o zaplatenie 5113,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná 1) je povinná zaplatiť žalobcovi 2000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3140 eur od 1. 3. 2014 do 10. 3. 2016, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3110 eur od 11. 3. 2016 do 10. 4. 2016, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3080 eur od 11. 4. 2016 do 9. 8. 2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 3050 eur od 10. 8. 2018 do 10. 9. 2018, zo sumy 3020 eur od 11. 9. 2018 do 9. 10. 2018, zo sumy 2990 eur od 10. 10. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 2960 eur od 13. 11. 2018 do 12. 12. 2018, zo sumy 2930 eur od 13. 12. 2018 do 11. 1. 2019, zo sumy 2900 eur od 12. 1. 2019 do 14. 2. 2019, zo sumy 2870 eur od 15. 2. 2019 do 13. 3. 2019, zo sumy 2840 eur od 14. 3. 2019 do 12. 4. 2019, zo sumy 2810 eur od 13. 4. 2019 do 14. 5. 2019, zo sumy 2780 eur od 15. 5. 2019 do 12. 6. 2019, zo sumy 2750 eur od 13. 6. 2019 do 12. 7. 2019, zo sumy 2720 eur od 13. 7. 2019 do 13. 8. 2019, zo sumy 2690 eur od 14. 8. 2019 do 11. 9. 2019, zo sumy 2660 eur od 12. 9. 2019 do 14. 10. 2019, zo sumy 2630 eur od 15. 10. 2019 do 13. 11. 2019, zo sumy 2600 eur od 14. 11. 2019 do 12. 12. 2019, zo sumy 2570 eur od 13. 12. 2019 do 14. 1. 2020, zo sumy 2540 eur od 15. 1. 2020 do 12. 2. 2020, zo sumy 2510 eur od 13. 2. 2020 do 12. 3. 2020, zo sumy 2480 eur od 13. 3. 2020 do 16. 4. 2020, zo sumy 2450 eur od 17. 4. 2020 do 13. 5. 2020, zo sumy 2420 eur od 14. 5. 2020 do 12. 6. 2020, zo sumy 2390 eur od 13. 6. 2020 do 14. 7. 2020, zo sumy 2360 eur od 15. 7. 2020 do 12. 8. 2020, zo sumy 2330 eur od 13. 8. 2020 do 14. 9. 2020, zo sumy 2300 eur od 15. 9. 2020 do 13. 10. 2020, zo sumy 2270 eur od 14. 10. 2020 do 12. 11. 2020, zo sumy 2240 eur od 13. 11. 2020 do 14. 12. 2020, zo sumy 2210 eur od 15. 12. 2020 do 13. 1. 2021, zo sumy 2180 eur od 14. 1. 2021 do 12. 2. 2021, zo sumy 2150 eur od 13. 2. 2021 do 10. 3. 2021, zo sumy 2120 eur od 11. 3. 2021 do 9. 4. 2021, zo sumy 2060 eur od 10. 4. 2021 do 10. 5. 2021 a zo sumy 2000 eur od 11. 5. 2021 do zaplatenia, ktoré súd povoľuje žalovanej 1) splácať v mesačných splátkach vo výške 60 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Konanie o zaplatenie 3113,80 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1973,80 eura od 1. 3. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 3140 eur od 1. 3. 2014 do 10. 3. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 0,45 % ročne zo sumy 3110 eur od 11. 3. 2016 do 10. 4. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 0,45 % ročne zo sumy 3080 eur od 11. 4. 2016 do 9. 8. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 3050 eur od 10. 8. 2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 11. 3. 2016 do 10. 4. 2016, zo sumy 60 eur od 11. 4. 2016 do 9. 8. 2018, zo sumy 90 eur od 10. 8. 2018 do 10. 9. 2018, zo sumy 120 eur od 11. 9. 2018 do 9. 10. 2018, zo sumy 150 eur od 10. 10. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 180 eur od 13. 11. 2018 do 12. 12. 2018, zo sumy 210 eur od 13. 12. 2018 do 11. 1. 2019, zo sumy 240 eur od 12. 1.
2019 do 14. 2. 2019, zo sumy 270 eur od 15. 2. 2019 do 13. 3. 2019, zo sumy 300 eur od 14. 3. 2019 do 12. 4. 2019, zo sumy 330 eur od 13. 4. 2019 do 14. 5. 2019, zo sumy 360 eur od 15. 5. 2019 do 12. 6. 2019, zo sumy 390 eur od 13. 6. 2019 do 12. 7. 2019, zo sumy 420 eur od 13. 7. 2019 do 13. 8. 2019, zo sumy 450 eur od 14. 8. 2019 do 11. 9. 2019, zo sumy 480 eur od 12. 9. 2019 do 14. 10. 2019, zo sumy 510 eur od 15. 10. 2019 do 13. 11. 2019, zo sumy 540 eur od 14. 11. 2019 do 12. 12. 2019, zo sumy 570 eur od 13. 12. 2019 do 14. 1. 2020, zo sumy 600 eur od 15. 1. 2020 do 12. 2. 2020, zo sumy 630 eur od 13. 2. 2020 do 12. 3. 2020, zo sumy 660 eur od 13. 3. 2020 do 16. 4. 2020, zo sumy 690 eur od 17. 4. 2020 do 13. 5. 2020, zo sumy 720 eur od 14. 5. 2020 do 12. 6. 2020, zo sumy 750 eur od 13. 6. 2020 do 14. 7. 2020, zo sumy 780 eur od 15. 7. 2020 do 12. 8. 2020, zo sumy 810 eur od 13. 8. 2020 do 14. 9. 2020, zo sumy 840 eur od 15. 9. 2020 do 13. 10. 2020, zo sumy 870 eur od 14. 10. 2020 do 12. 11. 2020, zo sumy 900 eur od 13. 11. 2020 do 14. 12. 2020, zo sumy 930 eur od 15. 12. 2020 do 13. 1. 2021, zo sumy 960 eur od 14. 1. 2021 do 12. 2. 2021, zo sumy 990 eur od 13. 2. 2021 do 10. 3. 2021, zo sumy 1020 eur od 11. 3. 2021 do 9. 4. 2021, zo sumy 1080 eur od 10. 4. 2021 do 10. 5. 2021 a zo sumy 1140 eur od 11. 5. 2021 do zaplatenia, sa zastavuje.
Žaloba sa voči žalovanému 2) zamieta.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej 1) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %. Žalovanému 2) sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 9. 2014, sa žalobca (ešte s obchodným menom Getfin s. r. o.) domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 5113,80 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 1. 3. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou 1) ako dlžníkom uzatvoril dňa 5. 6. 2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 3290 eur. Žalovaná 1) sa zaviazala úver splatiť v 60 splátkach vo výške 87,73 eura mesačne, spolu s úrokom vo výške 12 % ročne. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 5. 7. 2013, splatnosť poslednej splátky na 5. 6. 2018. Žalovaný 2) prevzal ručiteľský záväzok za riadne a včasné splatenie úveru žalovanou 1). Potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov sa nachádza na prvej strane zmluvy. Nakoľko žalovaní nehradili splátky úveru riadne a včas, zaslal im upomienky dňa 4. 2. 2014, 12. 2. 2014 a dňa 20. 2. 2014, kedy im oznámil odňatie výhody splátok a vyzval ich na úhradu sumy vo výške 768,04 eura najneskôr do 27. 2. 2014 s tým, že v prípade neuhradenia sa úver stáva predčasne splatným dňa 28. 2. 2014. Pred podaním žaloby na súd im zaslal upomienku dňa 5. 3. 2014. Žalovaná suma predstavuje rozdiel celkovej výšky úveru s dohodnutým navýšením a vykonaných úhrad.
2. Žalovaní sa ku podanej žalobe písomne nevyjadrili, hoci boli na to vyzvaní výzvou zo dňa 20. 11. 2014, ktorá im bola doručená dňa 28. 11. 2014.
3. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že žalovaní mali zaplatiť spolu 5263,80 eura, z čoho úrok predstavoval 1793,80 eura. Nakoľko uhradili 150 eur, žalujú 5113,80 eura. Poplatky za upomienky a zmluvná pokuta nie sú predmetom žaloby. K vyhláseniu splatnosti úveru došlo k 28. 2. 2014. Ku dňu splatnosti úveru predstavovala suma dlžnej istiny 3140 eur, nakoľko úhrada vo výške 150 eur bola v plnom rozsahu započítaná na istinu.
4. Advokátka žalobcu na pojednávaní dňa 23. 6. 2021 vzala žalobu v časti o zaplatenie 3113,80 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1973,80 eura od 1. 3. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 3140 eur od 1. 3. 2014 do 10. 3. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 0,45 % ročne zo sumy 3110 eur od 11. 3. 2016 do 10. 4. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 0,45 % ročne zo sumy 3080 eur od 11. 4. 2016 do 9. 8. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 3050 eur od 10. 8. 2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 11. 3. 2016 do 10. 4. 2016, zo sumy 60 eur od 11. 4. 2016 do 9. 8. 2018, zo sumy 90 eur od 10. 8. 2018 do 10. 9. 2018, zo sumy 120 eur od 11. 9. 2018 do 9. 10. 2018, zo sumy 150 eur od 10. 10. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 180 eur od 13. 11. 2018 do 12. 12. 2018, zo sumy 210 eur od 13. 12. 2018 do 11. 1. 2019, zo sumy 240 eur od 12. 1. 2019 do 14. 2. 2019, zo sumy 270 eur od 15. 2. 2019 do 13. 3. 2019, zo sumy 300 eur od 14. 3. 2019 do 12. 4. 2019, zo sumy 330 eur od
13. 4. 2019 do 14. 5. 2019, zo sumy 360 eur od 15. 5. 2019 do 12. 6. 2019, zo sumy 390 eur od 13. 6. 2019 do 12. 7. 2019, zo sumy 420 eur od 13. 7. 2019 do 13. 8. 2019, zo sumy 450 eur od 14. 8. 2019 do 11. 9. 2019, zo sumy 480 eur od 12. 9. 2019 do 14. 10. 2019, zo sumy 510 eur od 15. 10. 2019 do 13. 11. 2019, zo sumy 540 eur od 14. 11. 2019 do 12. 12. 2019, zo sumy 570 eur od 13. 12. 2019 do 14. 1. 2020, zo sumy 600 eur od 15. 1. 2020 do 12. 2. 2020, zo sumy 630 eur od 13. 2. 2020 do 12. 3. 2020, zo sumy 660 eur od 13. 3. 2020 do 16. 4. 2020, zo sumy 690 eur od 17. 4. 2020 do 13. 5. 2020, zo sumy 720 eur od 14. 5. 2020 do 12. 6. 2020, zo sumy 750 eur od 13. 6. 2020 do 14. 7. 2020, zo sumy 780 eur od 15. 7. 2020 do 12. 8. 2020, zo sumy 810 eur od 13. 8. 2020 do 14. 9. 2020, zo sumy 840 eur od 15. 9. 2020 do 13. 10. 2020, zo sumy 870 eur od 14. 10. 2020 do 12. 11. 2020, zo sumy 900 eur od 13. 11. 2020 do 14. 12. 2020, zo sumy 930 eur od 15. 12. 2020 do 13. 1. 2021, zo sumy 960 eur od 14. 1. 2021 do 12. 2. 2021, zo sumy 990 eur od 13. 2. 2021 do 10. 3. 2021, zo sumy 1020 eur od 11. 3. 2021 do 9. 4. 2021, zo sumy 1080 eur od 10. 4. 2021 do 10. 5. 2021 a zo sumy 1140 eur od 11. 5. 2021 do zaplatenia, späť. Navrhla podanej žalobe, po vykonanom čiastočnom späťvzatí, vyhovieť, poukazujúc na skutočnosť, že bolo preukázané uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru so žalovanými a príjmovým pokladničným dokladom aj prevzatie finančných prostriedkov. Zo strany žalovaných by nedochádzalo k úhradám, pokiaľ by finančné prostriedky neobdržali. Ani z výpovedí svedkov nevyplynulo, že by boli prítomní pri podpisovaní zmluvy, resp. vyplácaní finančných prostriedkov. Žalovaní asi 1,5 roka po podaní žaloby začali vykonávať čiastočné úhrady. Súhlasila s povolením splácania priznanej sumy s príslušenstvom v splátkach vo výške 60 eur mesačne, na ktorých sa žalovaná 1) so žalobcom dohodla a aj ich začala vykonávať. Poukázala na skutočnosť, že rozdiel medzi žalovanou sumou a priznanou sumou nebol spôsobený zavinením žalobcu, ale úhradou žalovaných po podaní žaloby.
5. Žalovaná 1) poprela prevzatie finančných prostriedkov od žalobcu.
6. Žalovaný 2) poprel prevzatie peňažných prostriedkov od žalobcu.
7. Opatrovník žalovaného 2) považoval, vzhľadom na vykonané dokazovanie, za dôvodný nárok žalobcu na úhradu zostatku nezaplatenej istiny. Poukázal na to, že, vzhľadom na vykonané dokazovanie, sa javí, že žalovaný 2) nebol spôsobilý porozumieť obsahu zmluvy, keď ju uzatváral.
8. Žalovaná 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žiadne peniaze nedostala. L., ktorá robila pre Provident, jej tri týždne držala občianske preukazy. Prišli za ňou dve ženy z výboru, G. a Ľ., ktoré jej povedali, že to musí podpísať, že peniaze prevzala. Vonku sedela aj s deťmi, keď zastalo auto, vyšiel z neho pán aj s dvoma ženami, ktorý jej povedal, že úver je na splátky po 30 eur. Potom to popodpisovali aj so synom. Povedal jej, že sa jedná o pôžičku na splátky po 30 eur. Listiny nepodpisovala na obecnom úrade, ale doma. Nevedela odôvodniť, prečo úver platila, pokiaľ žiadne prostriedky nedostala. Poukázala na to, že žalovaný 2) chodil do pomocnej školy, nevie čítať, podpísať sa vie, len keď mu pomôže.
9. Žalovaný 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že zmluvu podpísal, žiadne peniaze však nedostali. Zmluvu podpísal, lebo sa oklamal. Listiny boli podpisovať G. a druhá pani z obecného úradu. Uviedol, že čítať vie, ale slabikuje, vie pochopiť, čo prečítal.
10. Svedkyňa L. P., dcéra žalovanej 1), pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že L. narobila pôžičky na mamu, ktoré spláca po 60 eur mesačne. Bol u nich chlap, ale peniaze im nedal žiadne. Prišiel k ním, aby niečo podpísali, avšak nepodpisovali nič, nakoľko vedeli, že je to podfuk. Ten pán prišiel sám, z ničoho nič, ničím sa nepreukázal. Povedali mu, že nič nepodpíšu a on išiel preč. Nevedela odôvodniť, prečo žalovaná 1) pôžičku platí, pokiaľ nič nepodpísala a nič nedostala. Iné dlhy voči iným subjektom v roku 2013 nemali. Poukázala na to, že L. zobrala občianske preukazy jej bratom a mame, sfalšovala podpisy. L. robila pre Provident, dobre sa s nimi pozná. Keď k nim ten pán prišiel, nepredstavil sa, neuviedol, v mene akej spoločnosti koná. Ten pán sa poznal s L.. Keď bol ten pán pri nich, nič sa nepodpisovalo. Nevedela sa vyjadriť k podpisu zmluvy so žalobcom.
11. Svedkyňa Ľ. P. uviedla, že ohľadne zmluvy medzi žalobcom a žalovanými si nič nepamätá. Poukázala na to, že na obecnom úrade sa overovalo veľa podpisov, preto si nepamätá na okolnosti, za akých došlo k overeniu podpisu na predmetnej zmluve. Vylúčila, že by mohlo dôjsť k overeniu podpisu inej osoby ako osoby, ktorá zmluvu podpísala. Stávalo sa, že podpisy sa museli ísť overiť mimo úradu, bolo to však v prípadoch, keď bol človek bezvládny, jednalo sa o výnimočné prípady. Nevedela uviesť, či vôbec niekedy bola overovať podpis mimo úradu. V takých prípadoch chodili spolu dve pracovníčky. K overeniu
podpisov na zmluve o úvere, uzavretej so žalovanými, určite došlo na obecnom úrade, nakoľko ona u žalovaných doma nikdy v živote nebola, určite u nich podpisy doma neoverovala. Uviedla, že v minulosti prišla na obecný úrad osoba, nevedela však uviesť, či sa jednalo o ženu alebo muža, ktorá sa pýtala, kde bývajú žalovaní. Potom ich táto osoba zobrala do auta, spolu so svedkyňou G., a následne išli ukázať dom žalovaných. V žiadnom prípade si so sebou však nebrali overovaciu knihu a neoverovali podpisy. Pamätala si, že stáli pri potoku, opodiaľ domu žalovaných, potom sa táto osoba rozprávala so žalovanou 1). Nepamätala si, že by si táto osoba so žalovanými vymieňala nejaké listiny, oni sa spolu len rozprávali, určite nedošlo k overovaniu žiadnych podpisov.
12. Svedkyňa L.. B. G. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že ohľadne okolností podpisu zmluvy nevie uviesť žiadne skutočnosti. So žalovanými prichádzala do styku v rámci výkonu svojej práce na obecnom úrade. V ich domácnosti nikdy nebola. Zmluvu o úvere, uzavretú medzi žalobcom a žalovanými, nikdy nevidela. Potvrdila, že pokiaľ sú ľudia imobilní, idú overiť podpisy do domácnosti. Nepamätala si, že by bola overovať podpisy u žalovaných doma. Možno niekedy žalovaní prišli overiť podpisy na obecný úrad. Uviedla, že pokiaľ jej osoba, ktorej podpis overujú, nepredloží občiansky preukaz a pred ňou sa do knihy riadne nepodpíše, podpis neoverí. U žalovaných doma nikdy nebola, nebola účastná podpisovania zmluvy medzi žalovanými a treťou osobou. Nepamätala si na udalosť, popisovanú svedkyňou P., kedy mali byť prítomné pred domom žalovaných a ukazovať, kde bývajú. So žalovanými sa nikdy nerozprávala ohľadne nejakej pôžičky, ohľadne peňazí.
13. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
14. Žalovaná 1) a žalovaný 2) dňa 28. 5. 2013 požiadali žalobcu o poskytnutie finančnej služby Úver bez ručenia, v celkovej sume 3290 eur, s dobou splácania 60 mesiacov. V žiadosti je uvedené, že sa jedná o opakovaného klienta, pričom finančné prostriedky budú použité na osobnú spotrebu. Žalovaní podpísali dňa 28. 5. 2013 formulár „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, v ktorom sú uvedené všetky náležitosti spotrebiteľského úveru v súlade s údajmi uvedenými v zmluve o úvere uzavretej so žalobcom dňa 5. 6. 2013.
15. Žalovaná 1) ako dlžník, žalovaný 2) ako ručiteľ a žalobca ako veriteľ uzatvorili dňa 5. 6. 2013 zmluvu o úvere číslo 133431, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 3290 eur. Žalovaná 1) sa zaviazala úver splatiť v splátkach vo výške 87,73 eura mesačne, spolu s dojednaným úrokom vo výške 12 % ročne, so splatnosťou prvej splátky 5. 7. 2013 a konečnou splatnosťou úveru 5. 6. 2018. Splatnosť jednotlivých splátok bola dojednaná na 5. kalendárny deň v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 22,31 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 20,44 %, celkové náklady spojené s úverom 1973,80 eura a celková čiastka, ktorú mala žalovaná 1) uhradiť, 5263,80 eura. Žalovaný 2) v čl. III. ods. 7 zmluvy vyhlásil, že svojim podpisom na zmluve výslovne osvedčuje, že preberá ručiteľský záväzok za riadne a včasné splatenie úveru dlžníkom a zaväzuje sa uhradiť záväzok, pokiaľ ho neuhradí, či už úplne alebo čiastočne dlžník, a to na písomnú výzvu veriteľa, ktorou je oznámenie o odňatí výhody splátok úveru, s uvedením dátumu, ku ktorému veriteľ vyhlási úver za predčasne splatný. V čl. IV. zmluvy, označenom ako „Potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov“, žalovaná 1) ako dlžník potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti, uvedenej v úverovej zmluve, dňa 5. 6. 2013. V čl. 12. všeobecných obchodných podmienok úveru, ktoré boli podpísané žalovanými, sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania sa dlžníka so splatením čo i len jednej splátky v celej alebo čiastočnej výške za časové obdobie 3 mesiace a viac alebo troch po sebe idúcich mesačných splátok v celej alebo čiastočnej výške, je veriteľ oprávnený písomne vyhlásiť úver za predčasne splatný, pričom veriteľ je povinný v lehote nie kratšej ako 15 dní vopred na uplatnenie tohto práva dlžníka upozorniť. Úver sa stane splatným dňom, ktorý určí veriteľ v písomnom oznámení o strate výhody splátok úveru. Podpisy žalovaných na zmluve o úvere boli overené pracovníčkou Obecného úradu Bobrovec dňa 5. 6. 2013. Žalovaní dňa 5. 6. 2013 v čestnom vyhlásení vyhlásili, že mesačný príjem z pracovnej činnosti, resp. iných zdrojov, ktoré sú v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo právnym poriadkom štátu, z územia, z ktorého príjem pochádza, plne postačuje na splácanie úveru vo výške 3290 eur, s výškou mesačnej splátky 87,73 eura. Podľa splátkového kalendára k zmluve o úvere, podpísaného žalovanými dňa 5. 6. 2013, bolo žalovanými uhradené dňa 15. 7. 2013 30 eur, 13. 8. 2013 30 eur, 18. 9. 2013 30 eur, 11. 10. 2013 30 eur a 13. 11. 2013 30 eur. Žalobca vystavil dňa 5. 6. 2013 výdavkový pokladničný doklad, v ktorom žalovaná 1) potvrdila prevzatie sumy 3290 eur ako úver číslo 133431, vyplatený v hotovosti.
16. Dňa 4. 2. 2014 vyzval žalobca žalovaných na úhradu dlžnej sumy omeškaných splátok v celkovej výške 634,07 eura. Dňa 12. 2. 2014 vyzval žalobca žalovaných na úhradu dlžnej sumy omeškaných splátok v celkovej výške 744,78 eura a súčasne ich upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Dňa 20. 2. 2014 oznámil žalobca žalovaným, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v celkovej výške 768,04 eura do 27. 2. 2014, vyhlasuje ku dňu 28. 2. 2014 predčasnú splatnosť úveru. Dňa 5. 3. 2014 vyzval žalobca žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 5436,45 eura v lehote do 12. 3. 2014.
17. L.. T. B., praktická lekárka pre dospelých, súdu dňa 21. 8. 2015 oznámila, že žalovaný 2) bol u nej vyšetrený naposledy v máji 2007 v súvislosti s kontrolou invalidného dôchodku. Podľa pôvodných záznamov z vyšetrení usudzuje, že žalovaný 2) nie je spôsobilý sám konať v občianskom súdnom konaní. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, súdu dňa 7. 2. 2018 oznámila, že žalovaný 2) bol na účely dôchodkovej dávky posúdený posudkovým lekárom dňa 13. 6. 2007, pričom bol uznaný za invalidného s tým, že ďalšia kontrolná lekárska prehliadka je nepotrebná. V správe zo dňa 6. 8. 2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, súdu oznámila, že u žalovaného 2) nie je potrebná ďalšia kontrolná lekárska prehliadka, nakoľko nie je predpoklad zmeny jeho zdravotného stavu. Súčasne súdu predložila lekársku správu - zápisnicu zo dňa 13. 6. 2007, predmetom ktorej bolo posúdenie zdravotného stavu žalovaného 2) na účely sociálneho dôchodku. V správe bolo konštatované, že žalovaný 2) je liečený od roku 1984 pre mentálnu retardáciu a pri psychiatrickom vyšetrení dňa 7. 5. 2007 bolo konštatované, že žalovaný 2) trpí na stredne ťažkú mentálnu retardáciu.
18. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
19. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 3113,80 eura, spolu s úrokom z omeškania, tak ako je konkretizovaný vo výroku rozsudku, zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej časti späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Opatrovník žalovaného 2) v mene žalovaného 2) so späťvzatím žaloby v časti súhlasil. Súd nezisťoval stanovisko žalovanej 1) ku čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu došlo v časti z dôvodu úhrad vykonaných žalovanými po podaní žaloby, ako aj v časti uplatneného úroku, pričom súd považoval za nehospodárne za týmto účelom odročovať pojednávanie.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 5. 6. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
30. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
31. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba V. K. Q. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
35. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe, po vykonanom čiastočnom späťvzatí, vo vzťahu ku žalovanej 1) v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ, žalovaná 1) ako dlžník a žalovaný 2) ako ručiteľ uzatvorili zmluvu o úvere, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 3290 eur. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná 1) sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v mesačných splátkach, spolu s dojednaným úrokom. Medzi stranami sporu nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný 2) v zmluve o úvere ako ručiteľ prevzal záväzok uhradiť nezaplatený dlh v prípade, že tak neučiní žalovaná 1). Medzi žalobcom a žalovanou 1) vznikol spotrebiteľský právny vzťah, keďže pri uzatváraní zmluvy o úvere žalobca konal ako dodávateľ, v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná 1), naopak, konala ako spotrebiteľ, čo vyplynulo najmä z jej označenia v zmluve o úvere. Uzavretá zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
36. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť prevzatia peňažných prostriedkov (úveru) žalovanou 1). Žalovaná 1) sa od počiatku bránila tým, že peňažné prostriedky jej žalobcom vyplatené neboli. Uvedené skutkové tvrdenie však žalovaná 1) nepreukázala. Naopak, z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačným a nepochybným spôsobom preukázané, že žalobca dňa 5. 6. 2013, v hotovosti, pri podpise zmluvy o úvere, žalovanej 1) vyplatil peňažné prostriedky vo výške dojednanej sumy úveru (3290 eur). Žalovaná 1) potvrdila, že zmluvu o úvere podpísala, pričom jej podpis na zmluve bol overený
aj zamestnankyňou Obecného úradu Bobrovec. Priamo v zmluve žalovaná 1) potvrdila, že pri podpise zmluvy jej boli vyplatené peňažné prostriedky v sume úveru. Žalovaná 1) tiež potvrdila, že podpísala výdavkový pokladničný doklad, vystavený žalobcom dňa 5. 6. 2013, v ktorom potvrdila prevzatie peňažných prostriedkov vo výške 3290 eur, vyplatených ako úver č. 133431. Napriek tomu, že žalovaná 1) tvrdila, že peňažné prostriedky jej vyplatené neboli, nevedela vysvetliť a logicky odôvodniť, prečo prevzatie peňažných prostriedkov potvrdila svojím podpisom tak v zmluve o úvere, ako aj vo výdavkovom pokladničnom doklade. Žalovaná 1) taktiež nevedela akceptovateľným spôsobom odôvodniť, z akého dôvodu úver splácala v splátkach, a to najskôr splátkami vo výške 30 eur mesačne, následne splátkami vo výške 60 eur mesačne, pokiaľ jej peňažné prostriedky vyplatené neboli. Skutkové tvrdenia žalovanej 1) o nevyplatení peňažných prostriedkov žalobcom neboli preukázané ani výpoveďami ňou navrhnutých svedkýň, a to jej dcéry a zamestnankýň obecného úradu. Dcéra žalovanej 1) pri výsluchu síce uviedla, že žalovanej 1) neboli vyplatené žiadne peňažné prostriedky a žiadne listiny nepodpísala, neuviedla však žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by sa vzťahovali k podpisu zmluvy medzi žalobcom a žalovanými, k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej 1), k overeniu podpisov žalovaných na zmluve o úvere. Svedkyňa poukázala na skutočnosť, že ich domácnosť mal navštíviť pán, ktorý však neuviedol ako sa volá a v mene akej obchodnej spoločnosti koná. Mal ich len vyzývať k podpísaniu nejakých listín, ktoré svedkyňa bližšie nekonkretizovala. Jednoznačne však trvala na svojom tvrdení, že žalovaní žiadne listiny s uvedenou osobou nepodpísali. Z vykonaného dokazovania však bolo jednoznačne preukázané a medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaní zmluvu o úvere so žalobcom podpísali, žalovaná 1) podpísala aj výdavkový pokladničný doklad o prevzatí peňažných prostriedkov. Z výpovede svedkyne preto vyplynulo, že pokiaľ opisovala udalosť, keď ich domácnosť navštívil muž, ktorých ich vyzýval na podpis listín, nejednalo sa o opis uzatvárania a podpisovania zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanými. Z výpovede svedkyne preto nemohlo byť preukázané ani skutkové tvrdenie žalovanej 1) o nevyplatení peňažných prostriedkov žalobcom, keďže je celkom zrejmé, že opisovala inú, bližšie nešpecifikovanú udalosť, nie kontraktačný proces pri vzniku zmluvy o úvere medzi stranami sporu. Ani z výpovedí svedkýň P. a G., zamestnankýň obecného úradu, o ktorých žalovaná 1) tvrdila, že mali byť prítomné pri podpisovaní zmluvy o úvere, neboli skutkové tvrdenia o nevyplatení peňažných prostriedkov preukázané. Obe svedkyne zhodne uviedli, že nikdy neboli účastné podpisovania žiadnej zmluvy medzi žalovanými a žalobcom, odovzdávania peňažných prostriedkov a nikdy neoverovali podpisy žalovaných v mieste ich bydliska ako to tvrdila žalovaná 1). Pokiaľ aj svedkyňa P. opísala udalosť, keď mala, spolu so svedkyňou G., ísť ukázať miesto bydliska žalovaných nejakej osobe, vylúčila, že by vtedy došlo ku komunikácii medzi ňou a žalovanými, resp. k podpisovaniu nejakých listín a už vôbec nie k overovaniu podpisov. Už len okrajom súd uvádza, že ak žalovaná 1) na podporu svojej argumentácie tvrdila, že tretej osobe (L.) na určité obdobie odovzdala občiansky preukaz, bližšie nešpecifikovala súvis uvedenej skutočnosti s prejednávanou vecou. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaní podpísanie zmluvy o úvere a súvisiacich listín a žalovaná 1) aj výdavkového pokladničného dokladu nimi osobne potvrdili.
37. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd, prihliadajúc k vyššie uvedenej argumentácii, uložil žalovanej 1) povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu sumu nesplatenej istiny úveru vo výške 2000 eur, nárok na zaplatenie ktorej si žalobca, po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby, v konaní uplatňoval (poskytnutý úver vo výške 3290 eur - vykonané úhrady v sume 1190 eur).
38. Keďže žalovaná 1) sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške uplatnenej žalobcom, ktorá nebola v rozpore s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, prihliadajúc k sume jednotlivých čiastkových úhrad vykonaných žalovanou 1), tak, ako je to konkretizované vo výroku rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná 1) si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnila a dojednané splátky neuhrádzala riadne a včas, preto žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. Právo žalobcu ako veriteľa žiadať zaplatenie celého úveru pre omeškanie s plnením splátky o viac ako tri mesiace, resp. pre omeškanie s plnením troch splátok bolo stranami sporu dojednané v článku 12. všeobecných obchodných podmienok úveru. Žalobca si pred uplatnením uvedeného práva splnil povinnosť v zmysle zákonného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovaných na možnosť uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní, a to upomienkou zo dňa 4. 2. 2014, aj zo dňa 12. 2. 2014. Žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 28. 2. 2014, preto sa žalovaná 1) dostala do omeškania s plnením dlhu dňom 1. 3. 2014.
39. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
40. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej 1) splácať priznané plnenie v splátkach vo výške 60 eur mesačne, nakoľko na uvedenej výške splátok sa so žalobcom dohodli a žalovaná 1) už v uvedenej výške aj reálne začala splátky vykonávať.
41. Súd podanú žalobu voči žalovanému 2) zamietol, nakoľko mal preukázané, že žalovaný 2) v čase podpisu zmluvy o úvere trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na uvedený právny úkon neschopným. Z uvedeného dôvodu je preto zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 2), v zmysle zákonného ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nebolo možné žalobcovi priznať voči žalovanému 2) žiadne právo a žalovanému 2) uložiť povinnosť. Z vykonaného dokazovania, najmä z lekárskej správy Sociálnej poisťovne, mal súd preukázané, že žalovaný 2) dlhodobo trpí duševnou poruchou, a to mentálnou retardáciou stredného stupňa, v dôsledku čoho nebol spôsobilý pochopiť význam právneho úkonu (zmluvy o úvere), ktorý učinil a jeho právne následky. Sama žalovaná 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalovaný 2) nevie čítať, je schopný podpísať sa len s jej pomocou a obsah právneho úkonu nepochopí.
42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
1. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
3. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
4. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1) súd aplikoval zákonné ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V spore bol úspešnejší žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanej 1) pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v spore predstavoval 3140 eur (v časti priznaného nároku v sume 2000 eur a v časti o zaplatenie 1140 eur, v ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu úhrad vykonaných žalovanou 1/ po podaní žaloby, keďže z procesného hľadiska zastavenie konania v uvedenej časti zavinila žalovaná 1/), čo v percentuálnom vyjadrení činí 61 %, jeho neúspech 1973,80 eura (v časti o zaplatenie úrokov, ktoré bolo zastavené bez uvedenia dôvodu, teda z procesného hľadiska zastavenie konania v uvedenej časti zavinil žalobca), čo v percentuálnom vyjadrení činí 39 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 22 % (61 % - 39 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej 1) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2) bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný 2), preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však mal preukázanú dôvodnosť aplikácie zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, preto žalovanému 2) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/67/2010: „Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. (poznámka teraz § 257 Civilného sporového poriadku) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008: „K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal.“ Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval existujúcu procesnú situáciu, keďže žalobca sa o duševnej poruche žalovaného 2) dozvedel až v prebiehajúcom konaní. V čase podania žaloby uvedeným poznatkom nedisponoval, teda nemal vedomosť o neplatnosti zmluvy o úvere medzi ním a žalovaným 2) a teda aj o nedôvodnosti uplatneného nároku voči nemu. Preto si žalovaný nárok, v súlade s uzavretou zmluvou o úvere, uplatnil aj voči žalovanému 2) ako ručiteľovi. Navyše, opatrovník žalovaného 2) si v jeho mene ani nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.