Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-20-2023.pdf
PDF · 133.07 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/20/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Miroslav Hrubý - MIREX, so sídlom Spišská Nová Ves, Duklianska 51, IČO: 35 320 991, zastúpeného JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, IČO: 42 241 481, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Sylviou Leščákovou, advokátkou so sídlom Poprad, Hlavná 1416/28, IČO: 42 228 158, o zaplatenie 8.767,33 eura s prísl., o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/51/2020-200 zo dňa 12.07.2022 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku osobitným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej boli stavebné práce v dohodnutej cene 28.799,58 eura s DPH. Súd prvej inštancie zhodnotil, že došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy. V tomto prípade ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, pretože na strane zhotoviteľa vystupoval žalobca a na strane žalovanej objednávateľka ako spotrebiteľ. V konaní nedošlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu písomnej zmluvy, preto bolo na žalobcovi, aby preukázal, aké podmienky mala ústna zmluva o dielo. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj keď žalobca v cenovej ponuke uviedol parametre diela (hrúbku vrstvy poteru 60mm), jeho povinnosťou bolo vykonanie diela podľa cenovej ponuky, alebo druhou možnosťou je písomne upozorniť objednávateľa na potrebu úpravy zmluvy v časti predmetu a ceny diela. Poukázal na to, že i keď počas sporu žalobca tvrdil, že plánovaná vrstva poteru bola poddimenzovaná, nepreukázal v konaní existenciu dohody so žalovanou o tom, že svojvoľne mohol vrstvu navýšiť na výšku 105mm, čím došlo k navýšeniu množstva potrebného materiálu. Navyše v cenovej ponuke bola vypočítaná výmera podlahovej plochy 255,84 m2 a jednotková cena 27,80 eura, v súpise prác a dodávok zo dňa 14.2.2020 sa podlahová plocha zmenila na výmeru 211,16 m2 a jednotková cena na 33,80 eur, čo je zvýšenie jednotkovej ceny o 21,94 %. Na základe toho dospel prvoinštančný súd k záveru, aj s poukazom na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, že povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa bolo realizovať dielo v súlade s dohodou, ktorú predstavuje cenová ponuka zo dňa 10.5.2019. Žalovaná žalobcovi vytkla vady diela a žiadala prepracovanie faktúry, ale z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal preukázané, že by trvala na tom, aby vykonával aj zvyšnú
časť diela. S poukazom na to, že došlo k ukončeniu zmluvy o dielo, žalobcovi zanikla povinnosť vykonávať zvyšné stavebné práce, tým pádom žalovanej zanikla povinnosť platiť za práce, ktoré už žalobca nevykonával. Vzhľadom na to prvoinštančný súd posudzoval, v akej hodnote vykonal žalobca stavebné práce a či nárok uplatnený žalovanou, predstavujúci cenu prác na sanáciu vád je spôsobilou pohľadávkou na započítanie podľa § 147 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Súd prvej inštancie zdôraznil, že zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by došlo k zmene predmetu či ceny diela. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalovanej nemožno požadovať, aby preukazovala, že jej žalobca neposkytol informácie o potrebe zmeny dohodnutého rozsahu diela a jeho ceny. Naopak, je to žalobca, kto musí predmet diela, ak bol odlišný od cenovej ponuky, preukázať. V tomto smere súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal existenciu dohody o zmene rozsahu diela, písomný súhlas žalovanej ako objednávateľa so zmenou rozsahu diela a cenou diela, dokonca ani množstvo materiálu použitého na vykonanie diela.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je náležite odôvodnené, keďže nie je uvedené, na základe akého logického postupu a akej právnej a logickej úvahy vyhodnocoval súd dôkazy, ktoré predkladal a ktorými dokázal, že žalovaná iba využila situáciu, aby mu nezaplatila za jeho prácu. Z odôvodnenia sa nedá sa zistiť, na základe akých logických postupov súd prvej inštancie vyhodnotil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, napriek tomu, že žalovaná mohla a aj voľne zasahovala do obsahu zmluvy o dielo. Zmluva o vyhotovení diela na zákazku nebola jednostranným určením podmienok žalobcu, za ktorých malo byť dielo vyhotovené. Namietal, že spôsob, akým si uplatnila žalovaná voči jeho osobe reklamáciu, je v rozpore so zákonom a ide o špekulatívne konanie. Napriek tomu, že predložil listinné dôkazy a boli v konaní vykonané aj dôkazy výsluchmi svedkov, súd prvej inštancie im nevenoval žiadnu pozornosť a sústredil sa iba na zmluvu o dielo a nezaoberal sa tým, že mu žalovaná nezaplatila kvôli tomu, že dielo, ktoré vykonal, nebolo údajne kvalitné. Týmito argumentami žalobcu sa súd prvej inštancie ani len nezaoberal a v rozsudku ani neodôvodnil, prečo tak postupoval. Podľa žalobcu svedkovia potvrdili, že zmena vo vzťahu k navýšeniu materiálu bola nielen dohodnutá so žalovanou, ale aj odsúhlasená, veď inak sa nedalo pokračovať vo vykonávaní diela. Predtým, než sa dostal na miesto výkonu diela, nedokázal zistiť, že bude nevyhnutné, aby sa navýšilo množstvo materiálu a tým aj cena diela. Súd prvej inštancie nevyhodnotil a neodôvodnil ani tú skutočnosť, že žalovaná mu reklamáciu, v ktorej neboli ani poriadne popísané vady, ktoré dielo ním vykonané údajne malo vykazovať, poslala 1.3.2020, avšak už pred týmto dátumom na diele pracovali tretie osoby a tak žalovaná nemá ako uniesť dôkazné bremeno, že nie je potrebné za dielo zaplatiť, lebo vykonal vadné dielo a nevykonal opravu v rámci reklamácie. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že žalovaná, pokiaľ mala námietky voči jeho výkonu diela a jeho kvalite, mu mala dať dostatočný časový priestor na to, aby dielo obhliadol a pokiaľ by sa tam naozaj vyskytli vady, tak aby mohol tieto odstrániť. Postup žalovanej pri tejto reklamácii bol v rozpore s Občianskym zákonníkom. Prečo toto súd do úvahy pri rozhodovaní nevzal, nie je v rozsudku náležite odôvodnené. Namietal, že súd prvej inštancie ani náležite neodôvodnil, na základe akých dôkazov dospel k názoru, že žalovaná odstúpila od zmluvy ani to, v čom vidí súd dôvody žalovanej na odstúpenie od zmluvy o dielo. Realita je taká, že dielo začal realizovať na základe objednávky a schválenej cenovej ponuky žalovanou. Pravda je tiež taká, že pokiaľ nebol na mieste, nemohol vedieť a ani nemal ako zistiť, že technická dokumentácia je v rozpore s realitou. Žalobca poukázal na to, že jeho pracovníci upozornili žalovanú, že nie je dostatočná hrúbka krytia systémovej dosky a rozvodu podlahového kúrenia betónovou zmesou. Systémová doska a rozvod podlahového kúrenia bol osadený vysoko. Na základe upozornenia jeho zamestnancami žalovaná nechala prerobiť túto vadu, avšak pri tejto oprave došlo k navýšeniu hrúbky betónu, lebo systémová doska a rozvod podlahového kúrenia bol osadený nižšie ako malo byť podľa technickej dokumentácie. Bez súhlasu žalovanej nebolo možné na diele pokračovať, bolo jej vysvetlené, že dôjde k navýšeniu ceny a materiálu a žalovaná nenamietala a súhlasila. Pokiaľ by žalovaná nebola súhlasila, nemal by dôvod posielať na stavbu domiešavače s betónovou zmesou na realizáciu diela. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie síce vykonal navrhnuté dôkazy, avšak ich vyhodnotením dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dôkazy vyhodnocoval jednostranne, nebral do úvahy,
že žalovaná sama svojimi krokmi si znemožnila uniesť bremeno dôkazu o tom, že vykonal dielo tak vadne, že bola oprávnená odstúpiť od zmluvy. Má za to, že pokiaľ išlo o zmluvu o dielo a nebolo výslovne dohodnuté, že je možné od zmluvy o dielo odstúpiť, tak je potrebné odstúpenie od zmluvy posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a v ňom upravené možnosti odstúpenia od zmluvy neumožňujú bez akéhokoľvek dôvodu, teda presnejšie iba na základe toho, že si žalovaná zmyslela, odstúpiť od zmluvy. Aj napriek tomu, že zmluva o dielo bola uzavretá ústne, zásada pacta sun servanda by mala platiť aj pri takto uzavretej zmluve. Žalobca nedokáže určiť, na základe akých dôkazov súd vyhodnotil, že išlo zo strany žalovanej o odstúpenie od zmluvy, keď niečo také nebolo spomenuté žalovanou stranou v celom konaní. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkazov nevzal do úvahy, že reklamácia od žalovanej bola mu doručená 1.3.2020, avšak už pred týmto dňom na diele pracovali tretie osoby. Žalobca má za to, že súd nezobral pri rozhodovaní vo veci samej do úvahy listinné dôkazy, ktoré predložil súdu. Celé konanie žalobkyňa tvrdila, že svojvoľne, bez jej súhlasu začal vykonávať práce na diele. Tieto tvrdenia žalovanej vyvrátil svedeckými výpoveďami a aj samotnou logikou veci. Žalobca poukázal na to, že posiela objednávateľovi upravenú cenovú ponuku. Pokiaľ sa dohodnú ústne, tak niekedy to ostáva iba v rovine ústnej dohody. Nerobí, lebo v praxi je to aj nemožné, žiadne osobitné písomné záznamy o ich dohode. Stále to berie tak, že vzťah k jeho zákazníkovi- objednávateľovi, má korektný a rovnako verí, že aj opačne tomu tak je. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce postup pri reklamácii diela. Žalovaná si neuplatnila reklamáciu spôsobom, aký je požadovaný týmto právnym predpisom a súd prvej inštancie toto nevzal do úvahy. Súd neaplikoval ustanovenia o tom, že práve žalovaná mala preukázať, že dielo vyhotovil vadne. Neurobila tak a nie je možné dávať za vinu jeho osobe, že nemal ani len priestor na to, aby dielo obhliadol a vyjadril sa k reklamácii, lebo žalovaná si ešte pred samotným uplatnením reklamácie, nechala dielo dokončiť tretími osobami. Má za to, že tým, že dielo vykonal, má nárok na úhradu ním vynaložených nákladov na vykonanie diela. Žalovaná spustila bez akéhokoľvek protokolu podlahové kúrenie, čím vznikli nerovnosti na podklade, avšak toto sa dalo odstrániť zabrúsením. Zábrus sa robí bežne a je to súčasť pracovného postupu pri dokončovaní diela. Teda tretie osoby nič po ňom neopravovali, iba pokračovali vo vyhotovovaní diela. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia CSP týkajúce sa vyhodnocovania dôkazov, vzhľadom k tomu, že vykonané dokazovanie posudzoval subjektívne, bez toho, aby ich posudzoval jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, vyhodnocoval ich iba na základe vlastných subjektívnych úvah. Pri takomto vyhodnocovaní dôkazov nie je možné zistiť, prečo vykonané dokazovanie bolo posudzované jednostranne, napriek tomu, že preukázal, že žalovaná nepostupovala správne pri uplatnení reklamácie, že preukázal, že navýšenie ceny nebolo z jeho strany vykonané jednostranne, ale že žalovaná s ním bola oboznámená a súhlasila s navýšením ceny. Nedokáže zistiť, prečo súd dospel k záveru, že nemá nárok na úhradu faktúry za vykonanú prácu. Napokon žalobca poukázal na skutočnosť, že opakovane počas konania navrhoval, aby žalovaná predložila revíznu správu o spustení podlahového kúrenia alebo aspoň oznámila meno kúrenára, ktorý zapájal kúrenie. Toto odmietla. Tým, že tento jeho návrh ostal zo strany súdu bez odozvy, nebolo možné preukázať alebo vyvrátiť, či k pokriveniu podložia a následnému potrebnému brúseniu došlo alebo nedošlo práve zavinením žalovanej a jej neodborným postupom. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je odôvodnené v celom rozsahu vykonaného dokazovania, ktoré súd prvej inštancie vykonal podľa návrhov žalobcu. Nenarúša princíp právnej istoty, pretože žalobca v konaní nepreukázal prvú a zásadnú vec na to, aby mohol vôbec podať žalobu za to, že mu žalovaná údajne nezaplatila za dielo, a to dohodu o cene. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaná jednoznačne preukázala, že žalobca si zmenil dojednanú cenu za dielo bez jej vedomia. Naopak žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke svojej jednostrannej zmeny predtým dojednanej ceny za dielo. Tvrdenia žalobcu o účelovosti reklamácie žalovanej zo dňa 1.3.2020 nepovažuje žalovaná za relevantné, pretože v reklamácii sú uvedené vady, ktoré skutočne na vykonávanom diele boli a tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia, ktorí vypovedali pred súdom. Poukázala na to, že už o 2 dni, t.j. dňa 3.3.2020 oznámil žalobca žalovanej mailom, že reklamáciu neuznáva a v prílohe pripojil rovno aj faktúru s cenami, ktoré si svojvoľne zmenil. Žalobca vo výpovedi sám priznal, že „nejaké ohyby betónov tam boli a tiež aj zatekanie balkónov“, ale reklamácia sa týkala tiež zle vyspádovaných sprchových žľabov a guličiek, odtrhnutých hydroizolácií v kúpeľniach, chýbajúceho zaliateho betónu v chodbe, zatečených balkónov. Uviedla, že o oprávnenosti reklamácie a reálnej existencii vád sa žalobca presvedčil svojou účasťou dňa 3.3.2020, pričom svoju účasť aj potvrdil,
čoho dôkazom je SMS správa. Na „sonda zábruse“ sa už nezúčastnil a odišiel. Sonda zábrus je úkon, ktorým sa zisťujú vady zaliateho betónu, nie ich odstránenie. Takže k odstráneniu vád nemohlo dôjsť 3.3.2020, ako to bolo prezentované žalobcom, že preto nahnevaný odišiel z miesta. Žalobca reklamáciu neuznal a vady odmietol opraviť. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca nijako nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno v tom, že žalovaná mala vedieť o zmene dojednanej ceny. Podľa žalovanej žalobca klame, ak uvádza v odvolaní, že nemal šancu opraviť vady, že mu nedala priestor. Písomne súdu preukázala, že ho zavolala na zábrus, ktorým sa odhalili vady. Prišiel, ale nahnevaný s krikom odišiel. Taktiež žalobca klame, ak tvrdí, že k vadám došlo preto, že žalovaná spustila kúrenie. To spustené nebolo. Jeho teórie o zapnutom kúrení sú irelevantné a nepotvrdili ich ani odstraňovatelia vád. Žalovaná reklamovala u žalobcu a po jeho zamietavom stanovisku vady dala odstrániť tretím osobám. Žalobcove tvrdenia o žalovanou zapínanom kúrení, ktoré malo spôsobiť vady betónu sú vymyslené a ničím nepodložené špekulácie s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za vady a súdu nemohol byť predložený žalovanou taký dôkaz, aký žalobca žiadal predložiť, pretože neexistoval. Uviedla, že mala úžitok z práce žalobcu taký, že mu zaplatila za vykonané dielo to, na čom sa písomne dohodli a odpočítala to, čo reálne podľa dôkazov o úhrade za odstránenie vád uhradila. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v odvolaní že žalovaná popiera, že žalobca práce u nej vykonával, uviedla, že to nie je pravda a nikdy netvrdila takú skutočnosť. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal ani údajné nesprávne právne posúdenie veci. To, že súd prvej inštancie nerozhodol v prospech žalobcu neznamená, že vec je súdom nesprávne právne posúdená tak, ako si to predstavoval a chcel žalobca.
6. V odvolacej replike žalobca uviedol, že v odvolaní náležite preukázal to, že mal dohodnutú so žalovanou zmluvu na vyhotovenie diela, že technická dokumentácia sa odlišovala od reality na stavbe a preto vznikla nadspotreba práce a materiálu. Výpoveďami svedkov preukázal, že žalovaná bola uzrozumená s tým, že nie zavinením jeho firmy vznikla situácia, v dôsledku ktorej bolo nevyhnutné navýšiť spotrebu materiálu. Žalovaná mu zaslala technickú dokumentáciu, ktorá v sebe obsahovala určité technické údaje, ktoré však už nezodpovedali realite. Na tvári miesta bola situácia úplne iná a technická dokumentácia nebola dodržaná a nielen to, odchýlky reálneho stavu od výkresov boli tak veľké, že muselo dôjsť k navýšeniu materiálu a následne aj ceny. Toto nielen namietal, ale aj preukázal. Žalovaná mu reklamáciu, v ktorej neboli ani poriadne popísané vady, ktoré dielo ním vykonané údajne malo vykazovať, zaslala 1.3.2020, avšak už pred týmto dátumom na diele pracovali tretie osoby a tak žalovaná nemá ako uniesť dôkazné bremeno, že nie je potrebné mi za dielo zaplatiť, lebo vykonal vadné dielo a nevykonal opravu v rámci reklamácie. Podľa žalobcu je to práve žalovaná, ktorá nemohla uniesť dôkazné bremeno v tom, že došlo na jeho strane k pochybeniu a že bol vôbec dôvod na reklamáciu, lebo skôr, ako mu bola zaslaná reklamácia, na strane žalovanej už pracovali tretie osoby, už zasiahli do diela. Najpodstatnejšie je však to, že tretie osoby neopravovali vady diela, lebo na diele žiadne vady neboli, ale pokračovali v procese vyhotovenia diela. Žalovaná mala a mohla v rámci konania, keďže súd prvej inštancie nechal široký priestor stranám sporu na realizáciu tak navrhovania dôkazov, ako aj na ich vykonanie, preukázať minimálne listinnými dôkazmi, že zábrus bol vykonaný v dôsledku opravy vady diela a nie je to súčasťou technologického postupu. Toto nijakým spôsobom nepreukázala a svoje konanie, že za dielo nezaplatila, oprela iba o svoje tvrdenia. Ďalej argumentoval rovnako ako v odvolaní a dodal, že žalovaná sa rozhodla, že mu za vykonanú a podotýka, že bezchybnú prácu, nezaplatí a odôvodňuje to iba na základe svojich laických tvrdení, bez jediného listinného, či iného relevantného dôkazu. Preukázal, že dielo riadne a včas, bez vád vykonal. Akurát, že mu zo strany žalovanej za dielo nebolo zaplatené. Listinným dôkazmi ako aj výpoveďami svedkov náležite preukázal, že bola medzi ním a žalovanou dohoda o tom, že bolo nevyhnutné, aby materiál a cena diela bola navýšená. Nevie, akým spôsobom by mohol vykonávať práce na diele, pokiaľ by s tým žalovaná nesúhlasila a nebola by uzrozumená s vyššie uvedeným. Nie je pravdou, že žalovaná dala dielo „opraviť“ tretím osobám až potom, keď odmietol vady odstrániť. Žalovaná mala preukázať, že dielo vyhotovil vadne. Neurobila tak a nie je možné dávať za vinu jeho osobe, že nemal ani len priestor na to, aby dielo obhliadol a vyjadril sa k reklamácii, lebo žalovaná si ešte pred samotným uplatnením reklamácie nechala dielo dokončiť tretími osobami.
7. V odvolacej duplike žalovaná zotrvala na svojom názore, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno absolútne v celom dokazovaní (napr. zmena písomne dohodnutej ceny diela, výpovede svedkov atď.) a preto má žalovaná za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Žalobcove vyjadrenie o tom, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno považovala za irelevantné, pretože túto povinnosť nemá žalovaná ale žalujúca strana.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok žalobcu, to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
10. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil naplnenie tejto odvolacej námietky.
11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo7/2010). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
12. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
13. Podľa § 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
14. Podľa § 635 ods. 1 OZ, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
15. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu voči žalovanej o zaplatenie sumy 8.767,33 eura s príslušenstvom z dôvodu neúplného uhradenia ceny za vykonanie diela spočívajúcom v realizáciu podláh v rodinnom dome D. XX, C. na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo so žalovanou. Žalobca tvrdil a preukazoval, že na základe dohody so žalovanou vykonal práce v sume 13.621,45 eura podľa faktúry č. FV XXXXXXXXX zo dňa 3.3.2020 vychádzajúcej zo Súpisu vykonaných prác a dodávok zo dňa 14.2.2020.
16. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je podľa názoru odvolacieho súdu správny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k zmene rozsahu diela, písomnému súhlasu žalovanej ako objednávateľa so zmenou rozsahu diela a cenou diela.
17. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca, ako zhotoviteľ, a žalovaná, ako objednávateľ uzatvorili ústne zmluvu o dielo, podľa ktorej sa žalobca zaviazal realizovať podlahy v rodinnom dome žalovanej podľa rozpočtu určenom v cenovej ponuke žalobcu z 10.5.2019 s cenou dohodnutou na sumu 28.799,58 eura s DPH. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že bolo na žalobcovi, aby preukázal, aké dohodnuté podmienky mala spomínaná ústna zmluva o dielo.
18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľom došlo k uzavretiu ústnej spotrebiteľskej zmluvy o dielo. Tento právny záver vyplýva najmä z toho, že žalobca ako dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, keď pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti nekonala. Skutočnosť, že táto zmluva o dielo nebola len jednostranným určením zmluvných podmienok so strany žalobcu ako zhotoviteľa nemá vplyv na jej právne posúdenie ako spotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť zmluvných dojednaní sa zohľadňuje pri posudzovaní neprijateľných zmluvných podmienok, čomu sa však súd prvej inštancie (vzhľadom na ústny charakter uzavretej zmluvy) nevenoval.
19. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany. Účelom právnej úpravy upravujúcej právne vzťahy spotrebiteľského charakteru je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.
20. Civilný sporový poriadok stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
21. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca žalovanej zaslal cenovú ponuku z 10.5.2019 v hodnote 28.799,58 eura s DPH (č.l. 13 spisu), z ktorej vyplýva rozsah objednaných prác, a to: 1 - betónový poter s hrúbkou 60 mm s kari sieťou a dodatočnou výstužou ručne miešanou zmesou vo výmere 255 m2 a jednotkovou cenou27,80 eura za 1 m2 v hodnote 7.112,35 eur 2 - hladený betónový poter s hrúbkou 70 mm so vsypom v garáži vo výmere 70 m2 a jednotkovou cenou 22,40 eur za 1 m2 v hodnote 1.568 eur 3 - povrchovú úpravu interiéru Sikafloor 432 DecoCem Light Grey vo výmere 199,17 m2 a jednotkovou cenou 58,90 eur za 1 m2 v hodnote 11.731,11 eur 4 - povrchovú úpravu terasy Sikafloor 400 N Elastic Pastel Colours vo výmere 36,68 m2 za jednotkovú cenu 62,40 eur za 1 m2 v hodnote 2.288,83 eur 5 - povrchovú úpravu kúpeľne Sikafloor 330 Pastel Colours vo výmere 19,99 m2 za jednotkovú cenu 65 eur za 1 m2 v hodnote 1.299,35 eur
22. Ďalej z predloženej faktúry č. E. XXXXXXXXX zo dňa 3.3.2020 (č.l. 17 spisu) súd prvej inštancie zistil, že žalobca žalovanej vyfakturoval sumu 13.621,45 eura za práce na rodinnom dome D. XX, C.. Tato faktúra pozostáva z položiek:
1 - betónový poter C25/30, vrátane výstuže a dovozu čerpadla s hrúbkou 105 mm vo výmere 211,16 m2 a s jednotkovou cenou 33,80 eur za 1 m2 v hodnote 8.564,65 eur s DPH 2 - hladený drátkobetónový poter C25/30 s hrúbkou 160 mm a kari sieťou s osadením žľabov vo výmere 70 m2 a s jednotkovou cenou 38,40 eur za 1 m2 v hodnote 3.225,60 eur s DPH 3 - plošnú izoláciu terás, vrátane čiel terás s obrúsením podkladu vo výmere 57,50 m2 a s jednotkovou cenou 22,80 eur za 1 m2 v hodnote 1.573,20 eur s DPH 4 - náklady na prepravu materiálu a pracovníkov v hodnote 215 eur s DPH.
23. Uvedená faktúra vychádza zo Súpisu prác a dodávok zo dňa 14.2.2020 (č.l. 18 spisu) na rodinný dom na D. XX, C., podľa ktorého boli vykonané práce a dodaný materiál, a to: 1 - betónový poter C25/30, vrátane výstuže a dovozu čerpadla s hrúbkou 105 mm vo výmere 211,16 m2 a s jednotkovou cenou 33,80 eur za 1 m2 v hodnote 7.137,21 eur 2 - hladený drátkobetónový poter C25/30 s hrúbkou 160 mm a kari sieťou s osadením žľabov vo výmere 70 m2 a s jednotkovou cenou 38,40 eur za 1 m2 v hodnote 2.688,- eur 3 - plošná izolácia terás, vrátane čiel terás s obrúsením podkladu vo výmere 57,50 m2 a s jednotkovou cenou 22,80 eur za 1 m2 v hodnote 1.311,- eur 4 - náklady na prepravu materiálu a pracovníkov v hodnote 215 eur Bol použitý materiál: 32 m3 betónovej zmesi z Betonárky F., 3.600 kg vrecovaného betónového poteru, 1.400 kg oceľovej siete KH 206/6, 98 kg tyčovej ocele, 46 kg propylénových armovacích vlákien a 460 podložiek pre osadenie a vymedzenie oceľovej siete.
24. Žalovaná vo vyjadrení k prevedenej práci žalobcu zo dňa 1.3.2020 (č.l. 30 spisu) okrem iného reklamovala deklarované použité množstvo materiálu betónovej zmesi žalobcom a zmenu jednotkových cien z pôvodných, ako aj zistené rozdiely vo výške podláh v obývacej izbe a kuchyni. Listom zo 23.3.2020 (č.l. 6 spisu) vrátila vyššie spomínanú faktúru žalobcu zo dňa 1.3.2020 s námietkami, že žalobca svojvoľne zvýšil ceny prác a práce vykonal strojovo, pričom dohoda o zmenách nebola uzavretá.
25. Občiansky zákonník počíta s možnosťou dohody na cene určenej rozpočtom. Použitie rozpočtu sa preferuje v prípade rozsiahlejšieho diela, ktoré predpokladá vyššiu náročnosť čo sa týka rozsahu nákladov na zhotovenie, použitých materiálov, potrebných pracovníkov a špecifických požiadaviek objednávateľa; najčastejšie je rozpočet súčasťou ceny stavieb. Zákon predpokladá, že definovaný rozpočet je záväzný a úplný, keďže pre prípad, že nastane situácia potreby vykonania prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých, dáva zhotoviteľovi možnosť účtovať ich iba za predpokladu, že ich písomne schválil objednávateľ alebo práce dodatočne písomne objednal. Pokiaľ sa tak nestalo, nie je objednávateľ povinný práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté zaplatiť.
26. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 33Odo/513/2002 zo dňa 27.4.2004, ak bola cena diela podľa Občianskeho zákonníka dohodnutá podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu objednávateľa zvýšená. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať len vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne, alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Zhotoviteľ teda nemôže cenu diela zvýšiť jednostranne bez ohľadu na objednávateľa. Zákon však rozlišuje medzi zvýšením ceny pri prácach a nákladoch do rozpočtu zahrnutých a pri prácach a nákladoch do rozpočtu nezahrnutých. Kým pre zmenu ceny prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých (ide súčasne o zmenu predmetu dohodnutej zmluvy) sa vyžaduje jednostranný právny úkon objednávateľa v písomnej forme (schválenie, či dodatočné objednanie), na zvýšenie ceny prác a nákladov do rozpočtu zahrnutých zákon písomnú formu tohto úkonu nežiada; na zvýšenie ceny diela stačí súhlas objednávateľa.
27. Zákon teda predpokladá, že zhotoviteľom definovaný rozpočet je záväzný a úplný, keďže pre prípad, že nastane situácia potreby vykonania prác a nákladov do rozpočtu nezahrnutých, dáva zhotoviteľovi možnosť účtovať ich iba za predpokladu, že ich písomne schválil objednávateľ alebo práce dodatočne písomne objednal. V prejednávanej veci možno bezpochyby konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaná písomne schválila alebo dodatočne písomne objednala navýšenie vrstvy betónového poteru s hrúbkou 60 mm (položka č. 1 cenovej ponuky), resp. s hrúbkou 70 mm (položka č. 2 cenovej ponuky) na hrúbku 105 mm vyplývajúcej zo Súpisu prác a dodávok zo dňa 14.02.2020. Došlo tak k navýšeniu dodávky betónu a prác spojených s jeho náterom, ktoré neboli v cenovej ponuke z 10.5.2019 (v rozpočte) zahrnuté. Cenová ponuka žalobcu zo dňa 10.5.2019 bola 27,80 eura za m2 betónového poteru podľa položky č. 1, 22,40 eura za m2 betónu pri hladenom betónovom potere pri položke č. 2. Žalobca však tieto ceny svojvoľne zmenil a fakturoval v sumách za položku č. 1 33,80 eur/
m2 a za položku č. 2 38,40 eur/m2. Keďže cena za m2 zaliateho betónu bola medzi sporovými stranami písomne dohodnutá, mal ju žalobca v takejto výške fakturovať, podľa skutočného množstva vyliateho betónu, teda v cene takej, ako bola dohodnutá cena v cenovej ponuke. Ako zistil súd prvej inštancie, zo strany žalobcu došlo k zvýšeniu jednotkovej ceny o 21,84 %.
28. Žalovaná počas celého konania popierala tvrdenie žalobcu o udelení písomného súhlasu žalovanou a žalobca žiadnym právne významným dôkazom tento súhlas nepreukázal. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na dôkazy v podobe výsluchov svedkov, ktorí mali podľa neho potvrdiť súhlas žalovanej s navýšením betónového poteru, tak tie pre splnenie zákonných podmienok podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačovali. Bol potrebný písomný súhlas žalovanej ako objednávateľa. Napokon aj žalovaný v odvolaní priznal, že po odoslaní upravenej cenovej ponuky nezvykne robiť žiadne osobitné písomné záznamy o dohode s objednávateľom. Skutočnosť, že ak by aj žalovaná samotným konaním spôsobila, že podloženie nebolo v súlade s pôvodnou technickou dokumentáciou a bolo preto potrebné navyšovať množstvo betónového poteru, a teda aj cenu, nebola v tomto prípade relevantná a stále sa vyžadoval písomný súhlas žalovanej. Keďže žalobca nepreukázal, že žalovaná dala písomný súhlas na účtovanie navýšenia betónového poteru, ktorý nebol zahrnutý do rozpočtu, žalovaná ako objednávateľ nie je povinná navýšené náklady do rozpočtu nezahrnuté zaplatiť.
29. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že po oznámení novej ceny žalobcom a po neuznaní reklamácie žalovanej z 1.3.2020 žalobcom k vytknutým vadám, žalovaná už netrvala na ďalšom pokračovaní zmluvného vzťahu so žalobcom, vznikla jej teda povinnosť uhradiť žalobcovi ako zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny v cenovej ponuke z 10.5.2019 vo výške 8.925,90 eura, keďže je zrejmé, že mala majetkový prospech z čiastočného plnenia zmluvy. Svedkovia A. C. a A. G. vo svojich výpovediach pred súdom prvej inštancie na pojednávaní (č.l. 173 až 174 a č.l. 196 a 197 spisu) potvrdili vady spočívajúce v nerovne položenom betóne, ktorý bolo potrebné zbrúsiť a zrovnať. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že nemal ani priestor na to, aby dielo obhliadol a vyjadril sa k reklamácii, keďže žalovaná mala ešte pred samotným uplatnením reklamácie dokončiť dielo tretími osobami. Žalovaná dala odstrániť vady tretím osobám, ale až po 3.3.2020, keď žalobca navštívil žalovanú v jej rodinnom dome a odmietol jej reklamáciu, čo preukázala v konaní príslušnými faktúrami od spoločnosti PROFLOOR vo výške 2.692,80 eura (dátum dodania 7.5.2020 na č.l. 75 spisu) a od A. G. – G. vo výške 1.378,98 eura (dátum dodania služby 20.3.2020 na čl. 77 spisu), čo predstavuje celkovú cenu reklamovaných opráv 4.071,78 eura. Odpočítaním nákladov na opravu reklamovaných vád vo výške 4.071,78 eura od vykonaných prác a nákladov žalobcom v sume 8.925,90 eura, činil záväzok žalovanej uhradiť sumu 4.854,12 eura, ktorej uhradenie žalovaná v konaní preukázala (výpis z účtu na č.l. 10 spisu).
30. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
31. Odvolací súd sa vyporiadal aj s odvolacou námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je náležite odôvodnené, keďže súd neodôvodnil ako právne a logicky vyhodnotil dôkazy, ktoré žalobca predložil v konaní. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (RuizTorija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
32. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
33. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za dostatočne preskúmateľný v tom smere, že súd prvej inštancie vysvetlil, ako vyhodnotil dôkazné bremeno žalobcu preukázať, aké podmienky mala ústna zmluva o dielo uzavretá so žalovanou a ako ho v konečnom dôsledku neuniesol vo vzťahu k existencii dohody o zmene rozsahu a ceny diela a písomného súhlasu žalovanej so zmenou rozsahu diela. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.
34. Pretože žalobca neuviedol žiadne skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej bol voči neúspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).