Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-80-2020.pdf
PDF · 99.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: G. F., nar. X.X.XXXX, P. XXX/XX, M., občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 2.439,72 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.7.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2439,72 eur s príslušenstvom ako i nároku na náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 7.1.2015 uzavrel so žalovaným pôvodný veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. zmluvu o pôžičke č. 6194917 s tým, že je právnym nástupcom uvedeného veriteľa a to na základe notárskej zápisnice N 3283/2017 zo dňa 11.12.2017 o projekte rozdelenia zlúčením. Na základe uzavretej zmluvy o pôžičke pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5000,- eur, ktorú mal žalovaný zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 151,96 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 9117,60 eur, z ktorej sumy uhradil len sumu 5926,02 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s.) listom zo dňa 26.10.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní., t.j. do 5.12.2017 (čl. 30 v spise). Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky (08/2017) bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočnej poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, v súvislosti s čím žalobca využil oprávnenie a dňa 23.12.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom s názvom oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 2439,72 eur. Keďže uvedenú sumu žalovaný neuhradil, navrhol podanej žalobe vyhovieť, priznať i úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako i náhradu trov konania.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz 8Csp/80/2020-56 zo dňa 20.8.2020, proti ktorému podal zákonnej lehote žalovaný odpor. Na základe podaného odporu tunajší súd platobný rozkaz zo dňa 20.8.2020 v celom rozsahu zrušil uznesením 8Csp/80/2020-141 zo dňa 22.9.2020.
3. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, je potrebné samotnú úverovú zmluvu považovať za neplatnú, žalobca nemal nárok na akékoľvek plnenie
nad rámec istiny poskytnutého úveru. Pričom nie je sporným, že žalovaný uhradil vyššiu sumu. Keďže ide o neplatnosť úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovaný prijal istinu úveru, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu k vydaniu ktorého žalobca môže domáhať v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Svoju žalobu však podal až po uplynutí tejto premlčacej doby. Preto je potrebné považovať uplatnený nárok za premlčaný. Ak by sa však s týmito tvrdeniami konajúci súd nestotožnil, predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať minimálne za bezúročnú a bez poplatkov pri čom nad rámec doteraz uvádzaných tvrdení uvádza, že v zmysle § 7 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch je veriteľ povinný skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, pričom zákonodarca explicitne uvádza, že túto schopnosť musí skúmať najmä lustráciou v prísl. registroch. Splnenie tejto povinnosti doposiaľ nebolo zo strany žalobcu preukázané, pričom neskúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver najmä lustráciou v prísl. registroch samotný zákonodarca považuje za hrubé porušenie tejto povinnosti čo tak isto sankcionuje bezúročnosť úveru. Premlčanie uplatneného nároku je tiež možné konštatovať aj s odkazom na to , že podľa ust. § 103 OZ v prípade zosplatnenej pohľadávky začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti prvej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Touto splátkou je splátka zo dňa 20.11.2015, pričom o uvedenom nemenia nič ani tvrdenia žalovaného o tom, že za túto splátku je potrebné považovať až splátku splatnú v auguste 2017. V prípade týchto tvrdení, ide o účelové tvrdenia žalobcu, s ktorými sa snaží navodiť dojem, že nejde o premlčanú pohľadávku. Tiež namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, keďže doposiaľ nebolo preukázané platné postúpenie tejto pohľadávky. V súvislosti s uvedeným, že žalobca predložil rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by predmetom postúpenia mala byť práve postúpená pohľadávka. Pokiaľ žalobca predložil spornú rámcovú zmluvu aj prílohu č. 3 čo má byť identifikácia predmetnej pohľadávky, táto príloha nie je podpísaná, ani nijakým spôsobom nevyplýva, že by mala byť súčasťou tejto rámcovej zmluvy. Takisto žalobca pokiaľ predložil žiadosť o postúpení pohľadávky čo má preukazovať toto postúpenie ide o žiadosť, ktorá je zasielaná pred samotným postúpením. Vo vzťahu k tej samotnej prílohe tiež uviedol, že táto je z formálneho hľadiska prakticky identická s prílohou č. 1 odvolania plnej moci, ktoré malo byť vyhotovené až po postúpení tejto pohľadávky, preto nie je zrejmé či táto príloha bola súčasťou rámcovej zmluvy alebo či bola vyhotovená až neskôr. Na základe uvedenej skutočnosti preto žiadali, aby konajúci súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.
4. Počas konania dňa 10.2.2021 žalobca doručil návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a žiadal, aby na jeho stranu vstúpil Intrum Slovakia s.r.o. a to na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 3.2.2021. Tunajší súd uznesením zo dňa 19.2.2021 v zmysle § 80 ods. 1, 2 C. s. p. pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. vstúpil nový subjekt, a to Intrum Slovakia, s.r.o., IČO 35831154.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.1.2015 mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5000,- eur, ktorý úver sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi v 60-tich mesačných splátkach bez poistenia s tým, že celkové náklady spotrebiteľa sa dohodli vo výške 4117,60 eur, celková čiastka 9117,60 eur, splátka 151,96 eur, RPMN 30,30%, fixná ročná úroková sadzba 30,30 %, splatnosť prvej splátky 20.2.2015, termín konečnej splatnosti 01/2020, splatnosť splátok vždy do 20. dňa v mesiaci. V článku 9 bod 9.2 zmluvných podmienok sa dohodlo, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa dohodlo, že spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto zmluve.
7. Z listu zo dňa 26.10.2017 /čl. 30 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste bola pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému zaslaná predžalobná upomienka, v ktorej bol vyzvaný na úhradu nedoplatku vo výške 455,66 eur s tým, že ak do 5.12.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci august 2017, bude spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. oprávnená úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola doručená žalovanému 09.11.2017.
8. Z listu zo dňa 23.12.2017 /čl. 31 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila žalovanému okamžitú splatnosť úveru, v ktorom uviedla, že nakoľko žalovaný dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, dlh z uvedenej zmluvy sa stal splatný v celom rozsahu naraz s tým, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu celkového dlhu vo výške 3659,56 eur. Dôkaz o doručení predložený zo strany žalobcu predložený nebol.
9. Z prehľadu splátok a úhrad /čl. 33 spisu/ mal súd preukázané, že žalovaný mal celkovo zaplatiť 8218,11 eur, pričom úhrady vykonal vo výške 5926,02 eur.
10. Z notárskej zápisnice N 3283/2017 (NZ 54215/2017) spísanej notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou so sídlom v Bratislave z 11.12.2017 súd zistil, že do uvedenej notárskej zápisnice je spísaný Projekt rozdelenia spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zlúčením s Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a VÚB Leasing, a.s., pričom z bodu 3.3 a 6.2 vyplýva, že v dôsledku rozdelenia spoločnosť VÚB Leasing, a.s. pokračuje v prevádzkovaní splátkového predaja a leasingu zanikajúcej spoločnosti a ostatné podnikanie prechádza do VÚB a.s.
11. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 3.2.2021 / čl. 267 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na Intrum Slovakia, s.r.o. k 28.1.2021 s tým, že momentom doručenia tohto oznámenia je žalovaný jeho záväzky plniť výhradne postupníkovi, teda žalobcovi.
12. V súvislosti s uvedeným oznámením bola predložená súdu i žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 28.1.2021/ čl. 279 spisu/ v zmysle ktorej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na Intrum Slovakia s. r. o. v spojení s rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 30.11.2017.
13. Podľa § 9 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy / stav účinný do 30.4.2018/, (1) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, (8) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd ako prvoradú riešil v konaní otázku, či je žalobca, teda Intrum Slovakia, s.r.o., IČO 35831154 vecne aktívne legitimovaný na uplatňovanie predmetnej pohľadávky v konaní voči žalovanej.
16. V súvislosti s riešením otázky, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky od Všeobecná úverová banka, a.s. na Intrum Slovakia, s.r.o. je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri
bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení platnom ku dňu postúpenia pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že žalovanému bola zo strany banky zaslaná a doručená písomná výzva, kedy by napriek doručeniu tejto výzvy bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.1Cdo/147/2017 zo dňa 24. apríla 2018). Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.
17. Nakoľko v danom prípade pôvodným žalobcom bola banka (Všeobecná úverová banka, a. s.), ktorá ako postupca ku dňu 28.1.2021 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy č. 6194917 uzavretú dňa 7.1.2015 so žalovaným, na postupníka Intrum Slovakia, s. r. o. (žalobcu), súd zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda či postúpenie pohľadávky bolo platné. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Pokiaľ by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v rozpore so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené. V prípade, ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu. Vyžaduje sa preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Žalobca, ktorému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je povinný preukázať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku minimálne 90 dní. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Písomná výzva banky, t.j. výzva vyhotovená bankou, v danom prípade žalobcom predložená nebola. Žalobca netvrdí ani nepredkladá súdu inú výzvu ako predžalobnú upomienku zo dňa 26.10.2017 (čl. 30 v spise), vyhotovenú pôvodným veriteľom spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., po ktorej nasledovalo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.12.207, rovnako vyhotovené pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a. s.(čl. 31 v spise).
18. Keďže pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. sa stala právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., pohľadávka uplatnená žalobou, aj keď pôvodne vznikla z úverovej zmluvy uzavretej medzi nebankovým subjektom a žalovaným, v čase jej uplatňovania na súde už bola pohľadávkou banky. Všeobecná úverová banka, a. s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. len za splnenia zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávok, dospel súd k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Keďže predžalobná upomienka zo dňa 26.10.2017 ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.12.2017 nie je výzvou banky, nemožno súhlasiť, že v konaní je daná žalobcova aktívna legitimácia. Z uvedených dôvodov s prihliadnutím na neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávok a na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol a iné dôvody opodstatnenosti uplatneného nároku súd neposudzoval.
19. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že ak mala strana vo veci úplný úspech, súd náhradu trov konania priznal žalovanému v rozsahu 100%.
20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).