Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoCsp-27-2021.pdf
PDF · 104.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: G. F., nar. X.X.XXXX, P. XXX/XX, M., občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 2.439,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8Csp/80/2020-378 dňa 23. júna 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2439,72 eur s príslušenstvom ako i nároku na náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 7.1.2015 uzavrel so žalovaným pôvodný veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. zmluvu o pôžičke č. 6194917 s tým, že je právnym nástupcom uvedeného veriteľa a to na základe notárskej zápisnice N 3283/2017 zo dňa 11.12.2017 o projekte rozdelenia zlúčením. Na základe uzavretej zmluvy o pôžičke pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5000,- eur, ktorú mal žalovaný zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 151,96 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 9117,60 eur, z ktorej sumy uhradil len sumu 5926,02 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s.) listom zo dňa 26.10.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní., t.j. do 5.12.2017 (čl. 30 v spise). Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky (08/2017) bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočnej poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, v súvislosti s čím žalobca využil oprávnenie a dňa 23.12.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom s názvom oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 2439,72 eur. Keďže uvedenú sumu žalovaný neuhradil, navrhol podanej žalobe vyhovieť, priznať i úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako i náhradu trov konania. Súd vo veci vydal platobný rozkaz 8Csp/80/2020-56 zo dňa 20.8.2020, proti ktorému podal zákonnej lehote žalovaný odpor. Na základe podaného odporu súd platobný rozkaz zo dňa 20.8.2020 v celom rozsahu zrušil uznesením 8Csp/80/2020-141 zo dňa 22.9.2020. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, je potrebné samotnú úverovú zmluvu považovať za neplatnú, žalobca nemal nárok na
akékoľvek plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru. Pričom nie je sporným, že žalovaný uhradil vyššiu sumu. Keďže ide o neplatnosť úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovaný prijal istinu úveru, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu k vydaniu ktorého žalobca môže domáhať v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Svoju žalobu však podal až po uplynutí tejto premlčacej doby. Preto je potrebné považovať uplatnený nárok za premlčaný. Ak by sa však s týmito tvrdeniami konajúci súd nestotožnil, predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať minimálne za bezúročnú a bez poplatkov pri čom nad rámec doteraz uvádzaných tvrdení uvádza, že v zmysle § 7 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch je veriteľ povinný skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, pričom zákonodarca explicitne uvádza, že túto schopnosť musí skúmať najmä lustráciou v prísl. registroch. Splnenie tejto povinnosti doposiaľ nebolo zo strany žalobcu preukázané, pričom neskúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver najmä lustráciou v prísl. registroch samotný zákonodarca považuje za hrubé porušenie tejto povinnosti čo tak isto sankcionuje bezúročnosť úveru. Premlčanie uplatneného nároku je tiež možné konštatovať aj s odkazom na to , že podľa ust. § 103 OZ v prípade zosplatnenej pohľadávky začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti prvej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Touto splátkou je splátka zo dňa 20.11.2015, pričom o uvedenom nemenia nič ani tvrdenia žalovaného o tom, že za túto splátku je potrebné považovať až splátku splatnú v auguste 2017. V prípade týchto tvrdení, ide o účelové tvrdenia žalobcu, s ktorými sa snaží navodiť dojem, že nejde o premlčanú pohľadávku. Tiež namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, keďže doposiaľ nebolo preukázané platné postúpenie tejto pohľadávky. V súvislosti s uvedeným, že žalobca predložil rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by predmetom postúpenia mala byť práve postúpená pohľadávka. Pokiaľ žalobca predložil spornú rámcovú zmluvu aj prílohu č. 3 čo má byť identifikácia predmetnej pohľadávky, táto príloha nie je podpísaná, ani nijakým spôsobom nevyplýva, že by mala byť súčasťou tejto rámcovej zmluvy. Takisto žalobca pokiaľ predložil žiadosť o postúpení pohľadávky čo má preukazovať toto postúpenie ide o žiadosť, ktorá je zasielaná pred samotným postúpením. Vo vzťahu k tej samotnej prílohe tiež uviedol, že táto je z formálneho hľadiska prakticky identická s prílohou č. 1 odvolania plnej moci, ktoré malo byť vyhotovené až po postúpení tejto pohľadávky, preto nie je zrejmé či táto príloha bola súčasťou rámcovej zmluvy alebo či bola vyhotovená až neskôr. Na základe uvedenej skutočnosti preto žiadali, aby konajúci súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. Počas konania dňa 10.2.2021 žalobca doručil návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a žiadal, aby na jeho stranu vstúpil Intrum Slovakia s.r.o. a to na základe postúpenia pohľadávky k 28.1.2021 a žalovanému zaslaného oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 3.2.2021. Súd uznesením zo dňa 19.2.2021 v zmysle § 80 ods. 1, 2 C. s. p. pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. vstúpil nový subjekt, a to Intrum Slovakia, s.r.o., IČO 35831154.
2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie podanú žalobu (v celom rozsahu) zamietol a súčasne o nároku na náhradu trov konania strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
3. Ku skutkovému stavu sporu súd prvej inštancie uviedol nasledovné: Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.1.2015 mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5000,- eur, ktorý úver sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi v 60-tich mesačných splátkach bez poistenia s tým, že celkové náklady spotrebiteľa sa dohodli vo výške 4117,60 eur, celková čiastka 9117,60 eur, splátka 151,96 eur, RPMN 30,30%, fixná ročná úroková sadzba 30,30 %, splatnosť prvej splátky 20.2.2015, termín konečnej splatnosti 01/2020, splatnosť splátok vždy do 20. dňa v mesiaci. V článku 9 bod 9.2 zmluvných podmienok sa dohodlo, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa dohodlo, že spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto zmluve. Z listu zo dňa 26.10.2017 /čl. 30 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste bola pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému zaslaná predžalobná upomienka, v ktorej bol vyzvaný na úhradu nedoplatku vo výške 455,66 eur s tým, že ak do 5.12.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci august 2017, bude spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. oprávnená úver
zosplatniť. Predžalobná upomienka bola doručená žalovanému 09.11.2017. Z listu zo dňa 23.12.2017 / čl. 31 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila žalovanému okamžitú splatnosť úveru, v ktorom uviedla, že nakoľko žalovaný dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, dlh z uvedenej zmluvy sa stal splatný v celom rozsahu naraz s tým, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu celkového dlhu vo výške 3659,56 eur. Dôkaz o doručení predložený zo strany žalobcu predložený nebol. Z prehľadu splátok a úhrad /čl. 33 spisu/ mal súd preukázané, že žalovaný mal celkovo zaplatiť 8218,11 eur, pričom úhrady vykonal vo výške 5926,02 eur. Z notárskej zápisnice N 3283/2017 (NZ 54215/2017) spísanej notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou so sídlom v Bratislave z 11.12.2017 súd zistil, že do uvedenej notárskej zápisnice je spísaný Projekt rozdelenia spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zlúčením s Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a VÚB Leasing, a.s., pričom z bodu 3.3 a 6.2 vyplýva, že v dôsledku rozdelenia spoločnosť VÚB Leasing, a.s. pokračuje v prevádzkovaní splátkového predaja a leasingu zanikajúcej spoločnosti a ostatné podnikanie prechádza do VÚB a.s. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 3.2.2021 / čl. 267 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na Intrum Slovakia, s.r.o. k 28.1.2021 s tým, že momentom doručenia tohto oznámenia je žalovaný jeho záväzky plniť výhradne postupníkovi, teda žalobcovi. V súvislosti s uvedeným oznámením bola predložená súdu i žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 28.1.2021/ čl. 279 spisu/ v zmysle ktorej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na Intrum Slovakia s. r. o. v spojení s rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 30.11.2017.
4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený skutkový stav, s poukazom na § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. a s poukazom na citované ust. § 39 a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. ) ako aj s ohľadom na všeobecné úvahy k postúpeniu pohľadávok a k postúpeniu pohľadávok bankou, odôvodnil nasledovne: V súvislosti s riešením otázky, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky od Všeobecná úverová banka, a.s. na Intrum Slovakia, s.r.o. je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení platnom ku dňu postúpenia pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že žalovanému bola zo strany banky zaslaná a doručená písomná výzva, kedy by napriek doručeniu tejto výzvy bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.1Cdo/147/2017 zo dňa 24. apríla 2018). Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v
rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Nakoľko v danom prípade pôvodným žalobcom bola banka (Všeobecná úverová banka, a. s.), ktorá ako postupca ku dňu 28.1.2021 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy č. 6194917 uzavretú dňa 7.1.2015 so žalovaným, na postupníka Intrum Slovakia, s. r. o. (žalobcu), súd zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda či postúpenie pohľadávky bolo platné. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Pokiaľ by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v rozpore so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené. V prípade, ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu. Vyžaduje sa preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Žalobca, ktorému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je povinný preukázať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku minimálne 90 dní. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Písomná výzva banky, t.j. výzva vyhotovená bankou, v danom prípade žalobcom predložená nebola. Žalobca netvrdí ani nepredkladá súdu inú výzvu ako predžalobnú upomienku zo dňa 26.10.2017 (čl. 30 v spise), vyhotovenú pôvodným veriteľom spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., po ktorej nasledovalo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.12.207, rovnako vyhotovené pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a. s.(čl. 31 v spise). Keďže pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. sa stala právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., pohľadávka uplatnená žalobou, aj keď pôvodne vznikla z úverovej zmluvy uzavretej medzi nebankovým subjektom a žalovaným, v čase jej uplatňovania na súde už bola pohľadávkou banky. Všeobecná úverová banka, a. s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. len za splnenia zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávok, dospel súd k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Keďže predžalobná upomienka zo dňa 26.10.2017 ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.12.2017 nie je výzvou banky, nemožno súhlasiť, že v konaní je daná žalobcova aktívna legitimácia. Z uvedených dôvodov s prihliadnutím na neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávok a na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol a iné dôvody opodstatnenosti uplatneného nároku súd neposudzoval. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že ak mala strana vo veci úplný úspech, súd náhradu trov konania priznal žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
5. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia v celom rozsahu s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne skutkové zistenie, keď predžalobnú upomienku zo dňa 26.10.2017 ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zaslanej pôvodným veriteľom nepovažoval za výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko tieto listiny sú platnými výzvami na zaplatenie omeškaného dlhu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie jeho aktívnej vecnej legitimácie však je to, že žalobu voči žalovanému na súd dňa 27.7.2020 podala banka, keď žaloba je tiež výzvou na zaplatenie žalovanej pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia o bankách, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 28.1.2021, teda viac ako 90 dní od doručenia výzvy banky na zaplatenie, čím obe zákonné podmienky v § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky boli splnené, keď pre úplnosť poukazuje na to, že boli splnené aj podmienky podľa § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže je držiteľom povolenia NBS. Súd prvej inštancie mal dokonca pôvodne bez pochybností preukázané riadne postúpenie pohľadávky, čoho dôkazom je aj uznesenie na č.l. 304 spisu o zmene subjektu na strane žalobcu. Závery súdu prvej
inštancie v nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie sú preto nesprávne, riadnym vykonaním dôkazov by ju mal (súd) za preukázanú.
6. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním mu nároku na náhradu trov odvolacieho konania. S ohľadom na špecifický charakter bankových subjektov na finančnom trhu zákonodarca má osobitnú úpravu k postúpeniu pohľadávky patriacej banke, keď podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách platí, že výzvy majú byť vystavené a zasielané zo strany subjektov, ktoré sú bankami a zároveň nadobúdateľom pohľadávky majú byť subjekty s bankovým povolením. Teda aby došlo k naplneniu predpokladov pre postúpenie pohľadávky patriacej banke musí byť klient v omeškaní s plnením svojho záväzku po dobu viac ako 90 dní, a to aj napriek výzve subjektu, ktorý disponuje bankovým povolením. Predžalobná upomienka ako aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti boli jemu zasielané zo strany spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorá spoločnosť bankovým povolením nikdy nedisponovala, išlo len o nebankový subjekt, s ohľadom na čo nie je možné považovať výzvy tohto subjektu za výzvy podľa zákona o bankách (§ 92 ods. 8) a teda následne ani dospieť k záveru o platnom postúpení pohľadávky na súčasného žalobcu. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že aj žalobu možno považovať za takúto výzvu, čo odôvodňuje tým, že žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalujúca strana domáha uspokojenia svojich nárokov, avšak podanie žaloby samo osebe nemá akýkoľvek vplyv na ďalšie trvanie samotného hmotnoprávneho nároku, keď výzva predpokladaná ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách je hmotnoprávnym úkonom, ktorý sám osebe má vplyv na ďalšie trvanie hmotnoprávneho záväzku. Uvedené ust. zákona o bankách je kogentné ustanovenie nepripúšťajúce možnosť od neho sa odchýliť a potom nenaplnenie čo i len jedného znaku tejto právnej normy má za následok nesplnenie podmienok pre platné postúpenie a teda má za následok neplatnosť podľa ust. § 39 OZ. Zástupca žalobcu (odvolateľa) vo vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že predmetná pôžička žalovanému nebola poskytnutá bankou, keď VÚB a.s. bola len právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ktorý zanikol rozdelením k 31.12.2017, avšak aj v prípade, ak by postúpenie pohľadávky podliehalo splneniu obligatórnych podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, tieto všetky splnené boli. Žalovaný bol po výzve zo dňa 26.10.2017 prevzatej 9.11.2017 viac ako 90 dní v omeškaní, keď naviac bol na zaplatenie dlžnej sumy vyzvaný aj v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 23.12.2017, čo ustálená rozhodovacia prax súdov považuje za odoslanie výzvy na zaplatenie, k čomu podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoCsp/37/2020-151 zo dňa 28.4.2021. Má tak za riadne preukázané naplnenie podmienok postúpenia pohľadávky a teda i svoju aktívnu legitimáciu v spore. K tomuto vyjadreniu sa žalovaný už nevyjadroval.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania dospel k záveru, že vo veci je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zároveň v odvolacom konaní žalovanému v zmysle ust. § 396 a § 255 CSP priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keď o výške tohto nároku bude konať a rozhodovať súd prvej inštancie.
8. V danej veci podstata sporu v odvolacom konaní spočívala v tom, či bol pôvodný žalobca (VÚB a. s.), po nadobudnutí žalovanej už zosplatnenej pohľadávky od nebankového subjektu (ako jeho právny nástupca k 01. 01. 2018 a výzvach žalovanému od neho predchodcom), povinný pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky na (aktuálneho) žalobcu (opäť nebankovú spoločnosť) žalovaného opakovane vyzvať na zaplatenie pohľadávky - napriek i podanej žalobe akoby výzve (žalovanému doručenej 03. 09. 2020 - pred postúpením pohľadávky), keď inak nebolo sporným to, že pôvodný žalobca (banka) tak voči žalovanému neučinil a že žalobca by bol subjekt inak oprávnený k jej nadobudnutiu. Nakoľko špeciálna kogentná úprava postúpenia v Zákone o bankách (vo vzťahu k Občianskemu zákonníku) v § 92 ods. 8 nerozlišuje, v prípade akých konkrétnych prípadoch požiadavky výzvy banky platí a neplatí, mal odvolací súd za to, že (i v záujme ochrany dlžníka - spotrebiteľa pred postúpením pohľadávky nebankovému subjektu) táto povinnosť pôvodnému žalobcovi - banke vyplývala. Čo sa týka toho, či ňou bola už podaná žaloba mal odvolací súd za to, že táto ňou nebola, keďže nemala povahu hmotnoprávneho úkonu bankovej výzvy pred postúpením s dôsledkami na hmotnoprávny nárok alebo jeho nositeľa a neobsahovala ani výzvu na zaplatenie (a poučenie o možnosti postúpenia), teda nešlo o prípad, že žalovaný napriek výzve banky bol v omeškaní, len kedy bolo možné pohľadávku banky postúpiť bez súhlasu dlžníka na nebankový subjekt. V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, nakoľko sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
9. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).