Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/31/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. V., narodený X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka I. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, I., otec I. V., narodený X.X.XXXX, bytom K. P. XXX/XX, P. S., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -40 zo dňa 4.12.2020 vo výrokoch II., III., takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a v závislom výroku V. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. maloletého Q. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 185,- eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 03.08.2020, výrokom III. rozhodol, že nedoplatok na výživnom za obdobie od 03.08.2020 do 04.12.2020 v sume 278,- eur je otec povinný zaplatiť v splátkach po 50,-eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stane zročným celý dlh, výrokom IV. rozhodol, že styk otca s maloletým sa neupravuje a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , Zákona o rodine, , , , Zákona o rodine, , , .

3. Súd prvej inštancie pri určení výživného vychádzal z skutkových zistení, že rodičia maloletého spolu nežijú. Maloletý má zhoršený zdravotný stav, má diagnózu detský autizmus, šelest na srdci, neurologické problémy spojené s autizmom, problémy s očami, bol 2 x operovaný na urológii a matka predpokladá ďalšiu operáciu. O maloletého sa osobne stará matka, otec sa s maloletým stretáva väčšinou v sobotu, na stretávaní otca s maloletým sa otec s matkou vedia dohodnúť. Matka uvádza mesačné výdavky na maloletého vo výške 235 eur plus platí príspevok na bývanie a domácnosť svojej matke spolu vo výške 200 eur, u ktorej býva s maloletým. Ak matka potrebuje ísť s maloletým do školy autom, vozí ich jej otec, ktorému prispieva na benzín. Matkin príjem pozostáva z príspevku na opatrovanie syna, príspevku na stravovanie matky a rodinných prídavkov, spolu cca vo výške 600 eur. Otec do začiatku septembra 2020 pracoval ako elektrikár v spoločnosti A. s.r.o. s čistým mesačným príjmom cca 750 eur. V septembri mu bola daná výpoveď, pričom skončil okamžite z dôvodu nedostatku práce u zamestnávateľa bez odstupného a požiadal o dávku v nezamestnanosti. Od 19.10.2020 pracuje ako elektromontér v

spoločnosti Q. s.r.o. s dohodnutou hodinovou mzdou 6 eur, čo pri uvádzanom pracovnom čase 8 hodín denne a pri priemernom počte pracovných dní v mesiaci 20, predstavuje mesačná mzda sumu 960 eur brutto, čo predstavuje sumu 743,31 eur netto. Otec žije sám v novostavbe rodinného domu, s čím má zvýšené výdavky na bývanie, fajčí, vlastní auto rok výroby 2008. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletému.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného tým, že výdavky na maloletého uvedené matkou vo výške 235 eur mesačne považoval za oprávnené v celom rozsahu. S ohľadom na diagnózu maloletého je oprávnená požiadavka matky, aby minimálne v odôvodnených prípadoch na cestovanie s maloletým nepoužívali hromadnú dopravu, ale išli autom. Náklady na dopravu nie sú neprimerane vysoké vzhľadom na ceny pohonných hmôt. Súd prvej inštancie posúdil ako dôvodné aj výdavky na lekárov, keď sumu 10 eur mesačne považuje pri zhoršenom zdravotnom stave maloletého za odôvodnenú. Súd prvej inštancie ustálil výdavky na maloletého na sumu 335 eur mesačne, keď k sume bežných výdavkov na maloletého vo výške 235 eur pripočítal alikvótnu časť výdavkov vo výške 100 eur. Otec poberá príjem cca 740 eur mesačne netto. V predchádzajúcom zamestnaní poberal otec príjem 750 eur mesačne. Keďže otec má iba túto jednu vyživovaciu povinnosť a s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého, súd prvej inštancie považoval za primerané stanoviť výživné na úrovni 25% z príjmu otca (t. j. vo výške 185 eur mesačne), a to odo dňa podania návrhu. Súd prvej inštancie pri stanovení výživného prihliadol aj na životnú úroveň otca, ktorú definuje o.i. to, že žije sám v novostavbe rodinného domu a fajčí. Maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie určil výživné na maloletého na sumu 185 eur.

5. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia , že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. podal odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že výživné stanovené na sumu 185 eur považuje za vysoké, nezodpovedajúce jeho zárobkovým možnostiam a potrebám maloletého. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkami ohľadne nákladov na maloletého, ktoré uviedla matka. Namieta, že matka každý mesiac nekupuje maloletému oblečenie za 30 eur. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s nákladmi na cestovné na maloletého do školy, keď akceptoval sumu 30 eur na dopravu do školy, keď cestovné pre matku s postihnutým dieťaťom predstavuje 0,30 eur za jednu cestu. Matka nemá osobné motorové vozidlo a do školy vozí syna autobusom. Matka uviedla, že dáva svojej matke 200 eur na náklady na domácnosť a 50 eur na stravu, okrem toho si uplatnila samostatnú položku na stravu vo výške 100 eur. Súd prvej inštancie sa s touto duplicitnou položkou vôbec nevysporiadal. Náklady, ktoré matka vyčíslila na maloletého, sú neprimerané navýšené. Súd prvej inštancie tieto náklady podrobne nepreskúmal a bez bližšieho zdôvodnenia ich akceptoval a z toho dôvodu vyrátal výživné vo výške 185 eur, ktorú sumu vzhľadom na jeho príjem a životné náklady nie som schopný platiť. Taktiež náklady na bývanie, pokiaľ by mali byť 100 eur na osobu, tak 400 eur v rodinnom dome považuje za sumu neprimerane vysokú. S maloletým sa otec stretáva, trávi s ním čas, robí mu program a v tomto čase mu taktiež zabezpečuje stravu a ostatné potreby. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky výživného nezohľadnil tú skutočnosť, že matkin príjem je vo výške 600 eur a od septembra 2020 mohla matka pracovať, keď maloletý chodí do školy. Otec navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a stanoviť mu výživné v sume 130 eur mesačne a podľa stanoveného výživného vypočítať nedoplatok.

7. K odvolaniam otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že súdom stanovená výška výživného s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého, jeho zdravotný stav, ako aj na dosahovaný príjem otca, sa javí ako primeraná, plne sa stotožňuje s názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie, a preto odporúča odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správy potvrdiť.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že na maloletého má zvýšené finančné nároky z dôvodu jeho zdravotného postihnutia. Maloletý oblečenie veľmi ničí, nakoľko sa rád hrá na kolenách a pravidelne mu matka musí dokupovať tepláky, nohavice, pančuchy. Maloletý vyžaduje pravidelnú prechádzku v trvaní hodina - dve, takže má matka zvýšené nároky aj na obuv. Nároky v škole ročne sú: príspevok zvonček 17 eur, strava 80 eur, ZRPŠ 20 eur, hygiena 60 eur, školská družina 100 eur, školské potreby na základe žiadosti učiteľa 100 eur. Školské potreby odporúčané učiteľom v hodnote cca 10 eur mesačne matka kupuje aj domov, nakoľko maloletého baví vzdelávanie aj doma.

Zároveň podotkla, že maloletý potrebuje rôzne didaktické pomôcky a edukatívne hračky, ktoré nie sú práve najlacnejšie. Je pravda, že sa matka snaží s maloletým chodiť do školy autobusom, ale v prípade nepriaznivého počasia cestujú taxíkom. V poslednej dobe túto možnosť využíva matka častejšie aj z dôvodu nepriaznivej pandemickej situácie, nakoľko maloletý je viac ohrozený, lebo netoleruje rúško. Zároveň s maloletým navštevujú lekárov špecialistov, chodia pravidelne na rehabilitácie, takže sumu 30 eur na dopravu považuje za správnu. Otec sa denne prepravuje autom, nielen do práce. Rodičom matka prispievala sumou 250 eur mesačne s tým, že môžu u nich bývať a s príspevkom na základnú stravu. Od nového roka jej rodičia zvýšili príspevok na domácnosť na sumu 300 eur. Keďže prispieva iba na základnú stravu, maloletému musí dokupovať lieky, ovocie, výživové doplnky, sladkosti a podobne. Stretávanie otca s maloletým je sporadické, v priemere raz za mesiac. Mesačný príjem matky je opatrovateľský príspevok vo výške 576,74 eur. Matka navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s výškou výživného 185 eur.

9. K vyjadreniu matky k odvolaniu sa vyjadril otec. Vo vyjadrení uviedol, že matka okrem svojich tvrdení ničím nepreukázala, že vynakladá na maloletého sumu 185 eur. Nepovažuje za pravdivé tvrdenia, že matka vynakladá na oblečenie pre maloletého 30 eur mesačne. Otec sa snaží taktiež kupovať maloletému oblečenie a obuv nad rámec výživného. Náklady, ktoré uvádza matka, ako nároky v škole, považuje za umelo navýšené a ničím nepreukázané. Trvá na svojom tvrdení z odvolania, že náklady 30 eur mesačne na cestu sú neadekvátne. Čo sa týka nákladov na bývanie matky a maloletého, tak tieto matka neustále mení a navyšuje. Čo sa týka nákladov na stravu túto matka najskôr zarátala do nákladov za bývanie a neskôr v samostatnej položke ako 100 eur mesačne. Stanovené výživné vo výške 185 eur nezodpovedá potrebám maloletého a jeho reálnym príjmom.

10. K vyjadreniu otca k vyjadreniu matky k odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu otca.

11. K vyjadreniu otca k vyjadreniu matky k odvolaniu sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že otec v priebehu štyroch mesiacov december - marec sa s maloletým stretol šesť krát, v priemere na osem hodín. Na základe tohto nie je schopný vyjadriť sa relevantne. Maloletý miluje prechádzky, ale v prípade nepriaznivého počasia nespolupracuje a odmieta ísť s matkou, prípadne čakať na autobusovej zastávke. Čo sa týka nákladov na bývanie, matka je vďačná za strechu nad hlavou a základnú stravu. Keby si matka prenajala jednoizbový byt, mala by mesačný náklad minimálne 400 eur mesačne bez základnej stravy. Výživné vo výške 185 eur považuje matka za minimálne, nakoľko otec neprejavuje záujem o pravidelné stretávanie s maloletým a na mimoriadne výdavky neprispieva, ani ho to nezaujíma.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, v spojení s ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a v závislom výroku V. zrušiť (, ) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

13. Predmetom konania je rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku o výživnom a o nedoplatku na výživnom maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 185 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 3.8.2020, určil nedoplatok na výživnom v sume 278 eur, ktorý nedoplatok povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne, styk otca s maloletým neupravil. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý vo výroku o výživnom a o nedoplatku na výživnom. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na určenie

výživného v rozsahu 185 eur mesačne, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti výške výživného pre maloletého určeného súdom prvej inštancie.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa súvisiace so vzdelaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom dieťaťa ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera odôvodnených je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

17. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci však nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne a že by tomu dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní. Vykonané dokazovanie o pomeroch matky, otca a maloletého nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť súdom prvej inštancie vyslovený záver o uložení povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého práve vo výške 185 eur mesačne. Súd prvej inštancie sa nie dostatočne sústredil na zistenie príjmu matky a otca, na zistenie výdavkov všetkých účastníkov konania a ich opodstatnenosť. Súd prvej inštancie nezisťoval komplexne majetkové a zárobkové pomery matky, otca a spolužijúcich osôb, teda nevykonal uspokojivé

dokazovanie ohľadne príjmu matky, keďže sa uspokojil len s tvrdeniami matky, pričom v spise sa nenachádzali žiadne doklady o príjme matky a jej spolužijúcich osôb, žiadne doklady o mesačných nákladoch na bývanie matky a maloletého u jej matky (plyn, elektrika, voda a pod.), u otca (ako to vyplýva z obsahu spisu, nie z rozsudku) si súd prvej inštancie zisťoval príjem len za obdobie od augusta 2019 do júla 2020, aj keď vo veci rozhodol až v decembri 2020. Hoci otec v priebehu konania skončil pracovný pomer, súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne skončenia pracovného pomeru a dôvodov, uspokojil sa opäť len s vágnymi tvrdeniami otca a skončenie pracovného pomeru otca nevyhodnotil žiadnym spôsobom (teda či sa jednalo o skončenie pracovného pomeru zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov). Tiež súd prvej inštancie nesprávne vyčíslil príjem rodičov len približne (cca), pričom ani len neuviedol, za aké obdobie tento príjem približne vyčísľoval. Súd prvej inštancie ani nezisťoval, odkedy - dokedy a v akej výške otec poberal dávky v nezamestnanosti. Rovnako súd prvej inštancie nevykonal dôsledne dokazovanie o výdavkoch matky, maloletého a otca, keď otec predložil z časti listinné doklady o jeho výdavkoch, u matky a u maloletého sa uspokojil opäť len s jej ničím nepodloženými tvrdeniami. Príjmy rodičov, prípadne spolužijúcich osôb, neboli riadne zistené, rovnako výdavky matky, otca a maloletého neboli skúmané a potom nemohla byť ani náležite posudzovaná opodstatnenosť týchto výdavkov.

19. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výživnému náležite nezisťoval všetky relevantné okolnosti pre rozhodnutie o povinnosti otca platiť výživné na maloletého práve vo výške 185 eur, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako predložili a navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

21. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

23. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poaridku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

24. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k výrokom o výživnom a o nedoplatku na zročnom výživnom s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie síce rozsiahlo opisuje obsah výpovedí rodičov v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak úplne absentuje uvedenie, aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal (rozsudok obsahuje len paušálny odkaz na doklady predložené matkou a otcom). Tiež súd prvej inštancie neuviedol čiastkové zistenia vyplývajúce z jednotlivých dôkazov, na ktoré by malo nadväzovať súborné zistenie skutkového stavu. Ak súd prvej inštancie odkazuje na ustálenú súdnu prax, mal by ju aspoň príkladmo označiť. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahu k týmto výrokom, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Postup súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o výživnom práve v sume 185 eur, nie je riadne a zrozumiteľne objasnený a odvolaciemu súd nezostáva nič iné len konštatovať, že preskúmavaný rozsudok postráda vo vzťahu k výrokom o výživnom a nedoplatku na zročnom výživnom náležité zdôvodnenie.

25. Účastníkmi konania v prejednávanom prípade sú otec, matka, maloletý (zastúpený kolíznym opatrovníkom), ktorí sú v záhlaví označení menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom. Napriek tomu, že potom je dostatočným vo výroku i v odôvodnení rozsudku označovať účastníkov konania ich procesným postavením (matka, otec, maloletý), súd prvej inštancie maloletého označuje tromi spôsobmi, a to raz ako maloletý Q. (označovanie maloletého dieťaťa menom i vo výroku prichádza do úvahy v prípade dvoch a viacerých detí zúčastnených na konaní), potom ako maloletý, napokon ako maloleté dieťa. Pre prehľadnosť a jednotnosť je rozhodne postačujúce účastníkov konania (bližšie označených v záhlaví rozsudku) označovať len matka, otec a maloletý.

26. Nesprávnym je i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nedoplatku na zročnom výživnom. Keďže súd prvej inštancie určil splatnosť mesačného výživného do 20. dňa v mesiaci, mal nedoplatok na zročnom

výživnom určiť len do 30.11.2020, keďže výživné za december v čase vydania rozhodnutia vo veci samej nebolo ešte splatné. Ani výpočet nedoplatku na zročnom výživnom nie je správny, nakoľko výživné bolo určené od 3.8.2020 a súd prvej inštancie nevypočítal pomernú časť výživného od 3.8.2020 do 31.8.2020, t. j. za 29 dní, ale zarátal celý mesiac augusta 2020, t. j. 30 dní.

27. Úlohou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je komplexne vyhodnotiť pomery účastníkov konania, zistiť príjmy a iné náhrady príjmu matky a otca, prípadne spolužijúcich osôb, a to v rozhodnom období, u otca dôvody skončenia pracovného pomeru v rozhodnom období, ale aj výdavky účastníkov konania a posúdiť ich opodstatnenosť. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, je potrebné za rovnaké rozhodné obdobie objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery matky a otca, preukázaním pravidelných a nepravidelných príjmov, aktualizáciou príjmov matky a otca, získaním správ od zamestnávateľov, prípadne iných subjektov. Tiež je nevyhnutné vymedziť výdavky všetkých účastníkov konania a ich skutočné vynakladanie overiť. Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty, peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami a ich príjmami.

28. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec vo vzťahu k určeniu výživného v preskúmavanom rozsudku dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

29. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. o výživnom, III. o nedoplatku na výživnom, vrátane závislého výroku V. o náhrade trov konania, zrušil (, ) a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa , bude opätovne vec v zrušených výrokoch posúdiť, vrátane doplnenia dokazovania v naznačenom smere, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty oboch rodičov, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).