Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-99-2018.pdf
PDF · 139.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/99/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: T. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: F. XXXX, C., N. republika, štátna príslušnosť P. republika, proti žalovanému: P. republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 25C/145/2015-201 zo dňa 21.09.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 25C/145/2015-201 zo dňa 21.9.2017 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.07.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 8.476,- eur s príslušenstvom, ktorá žalobcovi mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorý bez poverenia nariadil na jeho majetok súdnu exekúciu na výživné v prospech L.. T. B. a B. B.. Výšku škody odvodzoval žalobca od sumy, ktorú súdny exekútor vymohol od žalobcu ako povinného v exekučných konaniach. Žalobca tvrdil, že návrh na exekúciu podala namiesto už plnoletého L.. T. B. a B. B. ich matka V. (správne V.) B., ktorá už nebola ich zákonným zástupcom a k podaniu návrhu na exekúciu ani nebola vybavená potrebným plnomocenstvom, návrh na exekúciu nebol podaný pre bežné výživné po 30.06.2002 a na viac bol návrh na exekúciu podaný až 22.06.2009. Nesprávnosť postupu súdneho exekútora videl žalobca aj v tom, že exekúcia bola voči nemu vedená v čase, keď právo L.. T. B. na výživné voči žalobcovi zo zákona zaniklo, pretože L.. T. B. nadobudol 01.07.2002 spôsobilosť sám sa živiť, keďže od toho dňa nastúpil do zamestnania a rozsudok o zrušení vyživovacej povinnosti žalobcu voči L.. T. B. mal už len deklaratórnu povahu. 2. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 25C/145/2015-201 zo dňa 21.09.2017 žalobu žalobcu zamietol.
3. Vychádzal zo zistenia, že bývalý Obvodný súd Košice I rozsudkom č. k. 24C 274/94-17 právoplatným dňa 29.05.1995, ktorým rozviedol manželstvo V. B. a T. B. (žalobcu) uzatvorené v roku 1976, zveril deti maloletého T., nar. XX.XX.XXXX a maloletého B., nar. XX.XX.XXXX do výchovy matky a otca (žalobcu) zaviazal, aby po právoplatnosti rozsudku o rozvode prispieval na výživu T. sumou 800,- Sk mesačne a B. sumou 600,- Sk mesačne. Okresný súd Košice I rozhodol svojim rozsudkom z 12.04.1999, č.k. P/114/95-81 o zvýšení výživného zo strany otca pre B. B., zo sumy 600,- Sk na sumu 1.000,- Kč (korún českých) od 01.09.1996 do 31.01.1998 a od 01.07.1998 do budúcnosti. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 01.09.1996 do 30.04.1999 v sume 12.400,- Sk povolil súd otcovi splácať v 200,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Týmto sa zmenil výrok rozsudku Obvodného
súdu Košice I č.k. 22C 274/94-17 z 25.04.1995 v časti určenia výšky výživného. Vo výroku o zvýšení výživného nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 15.12.2004. Vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 18Co 235/00-113 z 28.02.2001 a vrátený v rozsahu tohto zrušenia na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu. Rozsudkom zo dňa 02.03.2005 č.k. P 114/95-162 právoplatným dňa 19.04.2005 určil Okresný súd Košice I žalobcovi ako otcovi dlžné výživné pre B. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.1996 do 31.05.2000 vo výške 16.000,- Kč, ktoré bol povinný uhradiť v 500,- Kč mesačných splátkach až do zaplatenia do rúk oprávneného. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 z 13.10.1999 právoplatným dňa 23.08.2000 a vykonateľným dňa 18.09.2000 zvýšil súd výživné zo strany T. B., nar. XX.XX.XXXX (v konaní o zvýšenie výživného odporca) určené rozsudkom Obvodného súdu Košice I dňa 25.04.1995 č.k. 24C 274/94-17 pre navrhovateľa T. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 800,- Sk na sumu 1.400,- Sk mesačne od 14.10.1996 do 22.03.1998 a od 24.09.1998 do budúcna a dlžné výživné v sume 17.713,- Sk za obdobie od 14.10.1996 do 30.09.1999, ktoré vzniklo jeho zvýšením povolil súd odporcovi splácať v 300,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Krajský súd v Košiciach svojim uznesením z 12.04.2000 č.k. 18Co 84/00-64 odvolanie odporcu ako oneskorene podané odmietol. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 23.07.2010 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorú mal voči synovi L.. T. B., a to s účinnosťou od 01.07.2002 určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 z 13.10.1999. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 16C/222/2010-22 z 17.12.2010 zrušil od 01.07.2002 vyživovaciu povinnosť T. B., nar. XX.XX.XXXX (žalobcu) voči L.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 z 13.10.1999. Súd prvej inštancie zo spisu Okresného súdu Košice I. sp.zn. 10E/53/2005 zistil, že L.. T. B., nar. XX.XX.XXXX podal ako oprávnený prostredníctvom V. B. ako splnomocneného zástupcu proti povinnému T. B., nar. XX.XX.XXXX dňa 08.02.2005 na Okresnom súde Košice I návrh na výkon rozhodnutia č. k.17C/901/97-54 v spojení s uznesením č.k. 18Co/84/00-64, ktorými bolo rozhodnuté o zvýšení výživného, pretože povinný výživné neuhradil. Súčasťou súdneho spisu je splnomocnenie udelené L.. T. B., nar. XX.XX.XXXX matke V. B. na zastupovanie vo veci vymáhania výživného proti otcovi. K návrhu pripojil navrhovateľ právoplatný rozsudok OS Košice I, č. k. 17C/901/97-54 zo dňa 13.10.1999 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 18Co/84/00-64 zo dňa 12.04.2000. Z obsahu spisu súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku sp.zn. EX 27/2006 súd prvej inštancie zistil, že L.. T. B. zastúpený V. B. podal dňa 28.02.2006 do zápisnice súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku návrh na vykonanie exekúcie podľa rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 zo dňa 13.10.1999 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice č.k. 18Co/84/00-64 zo dňa 12.04.2000, ktorým bolo uložené povinnému T. B., nar. XX.XX.XXXX platiť zvýšené výživné po 1.400,- Sk od 14.10.1996 do 22.03.1998 a od 24.09.1998 do budúcna a dlžné výživné vo výške 17.713,- Sk v mesačných splátkach po 300,- Sk spolu s bežným výživným. Okresný súd Košice I poveril poverením číslo 5802*022137 vydaným dňa 31.10.2006 vykonaním exekúcie na základe rozhodnutí Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 zo dňa 13.10.1999 a Krajského súdu Košice č.k. 18Co/84/00-64 zo dňa 12.04.2000 vo veci oprávneného L.. T. B., nar. XX.XX.XXXX proti povinnému T. B., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie uloženej povinnosti 17.713,- Sk súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku. Súdny exekútor vydal dňa 30.11.2006 sp.zn. EX 27/2006, na základe vykonateľného exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 zo dňa 13.10.1999, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a poverenia vydaného Okresným súdom Košice I číslo 5802*022137 zo dňa 31.10.2006 upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým upovedomil povinného (v tomto konaní žalobcu), že sa dňa 28.02.2006 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného L.. T. B.. Dňa 26.11.2008 sp.zn. EX 27/2006 vydal súdny exekútor upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami z iných príjmov, a súčasne toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov, ktorým prikázal platiteľovi - Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, aby odo dňa doručenia tohto príkazu vykonával z dôchodku povinného (žalobcu) zrážky. Z úradného záznamu z 21.07.2010 spísaného na exekútorskom úrade Košice vo veci sp.zn. EX 27/2006 vyplýva, že žalobcovi, ktorý osobne navštívil spolu so svojim právnym zástupcom exekútorský úrad bolo podané vysvetlenie a poučenie a tento sa vyjadril tak, že prostredníctvom právneho zástupcu podá návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti proti obom synom. Z úradného záznamu z 19.09.2013, ktorý tvorí súčasť exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku, sp.zn. EX 27/2006 vyplýva, že na základe dopytu súdneho exekútora doručil oprávnený dňa 28.08.2013 do kancelárie súdneho exekútora rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 16C/222/2010-22 z 17.12.2010 právoplatný dňa 04.03.2011, ktorým bola od 01.07.2002 zrušená vyživovacia povinnosť T. B., nar. XX.XX.XXXX voči synovi L.. T. B. naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 z 13.10.1999. Dňa 19.09.2013 vydal súdny exekútor príkaz na ukončenie exekúcie zrážkami z iných príjmov č.k. EX 27/2006-222, ktorým prikázal Sociálnej poisťovni ukončiť exekúciu
zrážkami z príjmov povinného (žalobcu). Listom z 10.10.2013 oznámil súdny exekútor povinnému ukončenie exekúcie, pretože pohľadávka s príslušenstvom a trovy exekúcie boli vymožené. Z prehľadu úhrad evidovaných k spisu č. EX 27/2006 vyplýva, že súdny exekútor vymohol ku dňu 23.08.2013 od povinného spolu celkom sumu 7.156,05 eur. Z úradného záznamu súdneho exekútora vyplýva, že Sociálna poisťovňa uhradila na depozitný účet exekútora dňa 24.09.2013 zrážky z dôchodku povinného vo výške 46,47 eur (bežné výživné) a 78,09 eur (dlžné výživné). Súdny exekútor dňa 27.11.2013 vrátil Okresnému súdu Košice I k sp.zn. 17Er/4278/2006 poverenie na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisu súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku, sp.zn. EX 28/2006 súd prvej inštancie zistil, že na podklade rozsudkov Okresného súdu Košice I č.k. P 114/95-162 z 28.02.2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 18Co/235/00-l13 z 02.03.2005 a poverenia Okresného súdu Košice I č. 5802*022138 z 31.10.2006 vo veci oprávneného B. B., nar. XX.XX.XXXX proti povinnému T. B. vykonával súdny exekútor exekúciu na vymoženie peňažnej povinnosti 93.000,- Kč ako dlžné výživné k 30.10.2006 a 1.000,- Kč mesačne ako bežné výživné od 01.11.2006 do budúcna. Exekučné konanie bolo vedené pod sp.zn. EX 28/2006. Okresný súd Košice I svojim uznesením č.k. 17Er/4280/2006-46, EX 28/2006 rozhodol, že odklad exekúcie voči povinnému nepovoľuje, návrhu povinného na zrušenie exekučného titulu nevyhovel a nevyhovej ani návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 3, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 514/2003 Z. z.), § 2 ods. 1, § 29, § 36 ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj Exekučný poriadok) účinného do 30.11.2006 a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Poukázal na to, že dňa 18.02.2005 začalo na Okresnom súdu Košice I pod sp.zn. 10E/53/2005 konanie vo veci návrhu L.. T. B. na výkon rozhodnutia pre výživné na podľa rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 zo dňa 13.10.1999, právoplatného dňa 23.08.2000, ktorým súd zvýšil výživné T. B. nar. XX.XX.XXXX (žalobcu) určené rozsudkom Obvodného súdu Košice I zo dňa 25.04.1995 č.k. 24C/274/94-17 pre T. B., nar. 03.08.1978 zo sumy 800,- Sk na sumu 1.400,- Sk mesačne od 14.10.1996 do 22.03.1998 a od 24.09.1998 do budúcna, a súčasne povolil žalobcovi dlžné výživné v sume 17.713,- Sk za obdobie od 14.10.1996 do 30.09.1999, splácať v 300,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným. L.. T. B. bol v konaní zastúpený podľa plnej moci predloženej spolu s návrhom na výkon rozhodnutia matkou V. B., ktorá konala ako splnomocnený zástupca svojho syna vo veci vymáhania výživného. Takéto procesné zastúpenie účastníka konania pripúšťal v tom čase platný a účinný § 24 Občianskeho súdneho poriadku. Na základe totožného plnomocenstva udeleného L.. T. B. spísala V. B. dňa 28.02.2006 u súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku návrh na vykonanie exekúcie podľa rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 zo dňa 13.10.1999, právoplatného dňa 23.08.2000 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 18Co 84/00-64 zo dňa 12.04.2000, pričom obsah tohto úkonu poňal súdny exekútor do zápisnice. Navrhla, aby súdny exekútor vymohol v prospech oprávneného od žalobcu ako povinného exekučným titulom dlžné výživné v súlade s exekučným titulom. Podľa súdu prvej inštancie postupovala tak v súlade s ustanovením § 372m ods. 1 a 2 zákona č. 341/2005 Z. z., ktorým zákonom bol novelizovaný Exekučný poriadok, a podľa ktorého v konaniach o výkon rozhodnutia začatých do 31. augusta 2005 musí oprávnený podať do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a zároveň v tejto lehote oznámiť podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia. Ak oprávnený oznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, súd postúpi vec zvolenému exekútorovi spolu s písomným poverením na vykonanie exekúcie. Účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov konania, zostávajú zachované. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že ak žalobca v konaní tvrdil, že návrh na výkon rozhodnutia bol podaný neoprávnenou osobou, pretože bol podaný matkou oprávneného L.. T. B., ktorý bol v čase podania návrhu už plnoletým, respektíve bol podaný osobou, ktorá na to nebola vybavená plnomocenstvom udeleným oprávneným, odporujú tieto tvrdenia žalobcu skutkovým zisteniam, ku ktorým súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním a to obsahom súdneho spisu vedeného Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 10E/53/2005 a spisom súdneho exekútora sp.zn. EX 27/2006. Z návrhu na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice súdnym exekútorom dňa 28.02.2006 tiež vyplýva, že tento bol podaný proti žalobcovi ako povinnému na vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý bol v návrhu špecifikovaný ako rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 zo dňa 13.10.1999, právoplatný dňa 23.08.2000 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 18Co 84/00-64 zo dňa 12.04.2000 s tým, že v návrhu na vykonanie exekúcie bol uvedený obsah výrokov, ktorých sa exekúcia týka, a to zvýšeného výživného
mesačne po 1.400,- Sk od 14.10.1996 do 22.03.1998 a od 24.09.1998 do budúcna a dlžné výživné vo výške 17.713,- Sk. Preto súd prvej inštancie vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu o absencii návrhu na exekúciu pre bežné výživné po 30.06.2002 dospel k záveru, že tieto tvrdenia žalobcu odporujú obsahu návrhu na exekúciu podaného L.. T. B., ktorého vo veci vymáhania výživného zastupovala podľa plnej moci jeho matka V. B. a exekúcia pre bežné výživné bola vykonávaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Michal Fulka, u ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 zo dňa 13.10.1999, právoplatného dňa 23.08.2000 vykonával exekúciu vedenú pod sp.zn. EX 27/2006 na základe poverenia Okresného súdu Košice I č. 5802 * 022137 vydaného dňa 31.10.2006. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, je to individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané na podklade návrhu na vykonanie exekúcie a právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, za ktorý bol označený práve rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 zo dňa 13.10.1999 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k. 18Co 84/00-64 zo dňa 12.04.2000, teda exekútor vykonával exekúciu na ktorú bol súdom poverený. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že v poverení na vykonanie exekúcie vydanom Okresným súdom Košice I dňa 31.10.2006 nebola uvedená celá exekvovaná pohľadávka. Predmetné poverenie bolo súdom dodatočne opravené a doplnené, a keďže exekúcia bola vykonávaná výlučne v rozsahu vyplývajúceho z exekučného titulu a na základe súdneho poverenia, nemohla žiadnym spôsobom nezákonne zasiahnuť do majetkových práv žalobcu. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom, že vedenie exekúcie na svoj majetok si v tomto prípade zavinil žalobca sám, ktorý dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, teda dobrovoľne si neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Napokon žalobca v priebehu konania ani netvrdil, že by bola exekúcia v celom rozsahu vedená nedôvodne, keď namietal len jej čiastočnú nedôvodnosť a nezákonnosť. Žalobca bol zaviazaný platiť výživné podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 zo dňa 13.10.1999. Až rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 16C/222/2010-22 z 17.12.2010 právoplatným dňa 04.03.2011, bola od 01.07.2002 zrušená vyživovacia povinnosť T. B., nar. XX.XX.XXXX voči synovi L.. T. B. naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 17C/901/97-54 z 13.10.1999. Rozsudkom bola teda zrušená vyživovacia povinnosť žalobcu, nebol však zrušený exekučný titul, ktorý bol podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zamieňa skutočnosť zrušenia vyživovacej povinnosti so skutočnosťou zrušenia rozhodnutia, ktoré bolo exekučným titulom a podkladom exekúcie. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že súdny exekútor vykonával exekúciu na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Súdny exekútor nemal oprávnenie skúmať, či v priebehu exekučného konania, v ktorom sa vymáha výživné, došlo k hmotnoprávnemu zániku vyživovacej povinnosti. Na deklaráciu tejto skutočnosti je oprávnený iba súd, a to na základe návrhu povinného z výživného. Naopak súdny exekútor musí v exekučnom konaní vymáhať dlh vyplývajúci z platného exekučného titulu a v exekučnom konaní sa riadiť iba rozhodnutiami exekučného súdu, resp. súdnymi rozhodnutiami, ktoré sa týkajú daného exekučného konania. Len samotná schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezbavuje povinnú osobu automaticky, bez rozhodnutia súdu, povinnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Rozhodnutím súdu uloženú vyživovaciu povinnosť môže zmeniť alebo zrušiť výlučne svojim rozhodnutím súd a nie súdny exekútor, a to v súlade s § 78 Zákona o rodine. Súdny exekútor prepočítal v súlade s rozsudkom o zrušení vyživovacej povinnosti dlžnú sumu, ktorá predstavovala vyčíslené dlžné výživné vo výške 17.713,- Sk (587,96 eur), dlžné výživné za obdobe od 01.10.1999 do 30.06.2002 v sume 46.200.- SK (1.533,56 eur), spolu vo výške 2.121,52 eur. Podľa oznámenia exekútora o ukončení exekúcie z 10.10.2013 č.k. EX 27/2006-228 vymohol súdny exekútor JUDr. Michal Fuľka od povinného (žalobcu) sumu celkom 7.156,05 eur, pričom celková vymožená čiastka bola rozdelená nasledovne: oprávnenému (L.. T. B.) 2.121,52 eur, trovy exekúcie 590,94 eur, prevedené do spisu EX 28/2006 suma vo výške 2.775,24 eur a preplatok vyplatený oprávnenému vo výške 1.668,35 eur. Výška exekútorom vymoženej peňažnej čiastky vyplývala aj z prehľadu úhrad evidovaných k spisu č. EX 27/2006. Napokon uvedené skutočnosti žalobca nesporoval. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaným v tomto konaní, ak sa žalobca domáha voči štátu náhrady škody zodpovedajúcej vymoženému výživnému, ktoré bolo následne vyplatené oprávnenému, pričom exekúcia bola vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ukladajúceho žalobcovi platiť oprávnenému výživné a až následne bola vyživovacia povinnosť rozsudkom súdu zrušená. Žalobca sa mohol a mal, pokiaľ ide o preplatok na
výživnom poukázaný oprávnenému v exekučnom konaní, domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu v prospech koho bola exekúcia vedená. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 78 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Žalobca totiž plnil, aj keď nútene prostredníctvom exekúcie judikovanej pohľadávky, povinnosť uloženú mu súdom a až potom, čo bola povinnosť žalobcu platiť výživné zrušená rozsudkom súdu, bolo možné dôvodiť, že plnil povinnosť, ktorú nemal a právny dôvod prijatia výživného oprávneným teda až právoplatnosťou rozsudku súdu, ktorý zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu, odpadol a plnenie prijaté oprávneným sa stalo bezdôvodným obohatením. Súdny exekútor však postupoval po práve, keď exekvoval žalobcu ako povinného v exekučnom konaní podľa a v rozsahu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že ani to, že časť exekvovanej peňažnej sumy bola prevedená na exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Michalom Fulkom pod sp.zn. EX 28/2006 (exekučná vec syna B.), nezakladá nesprávny úradný postup súdneho exekútora a zodpovednosť štátu za škodu. Žalobca si zavinil obe exekučné konania sám, keď dobrovoľne neplnil to, čo mu ukladali právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktoré zaväzovali žalobcu platiť, v čase vydania rozhodnutia maloletým synom výživné a to tak bežné výživné, ako aj splácať zameškané výživné. Na návrh oprávneného L.. T. B. bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Michalom Fulkom proti žalobcovi ako povinnému exekúcia pod sp.zn. EX 27/2006 a na návrh B. B. exekúcia pod sp.zn. EX 28/2006. Exekúcie boli vedené na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdu a poverenia súdu, pričom pod sp.zn. EX 28/2006 bola vedená súdnym exekútorom exekúcia pre vymôžeme peňažnej povinnosti 93.000,- Kč ako dlžné výživné k 30.10.2006 a 1.000,- Kč mesačne ako bežné výživné od 01.11.2006 do budúcna. Poverenie na vykonanie tejto exekúcie vydal Okresný súd Košice I č. 5802*022138 dňa 31.10.2006 na návrh oprávneného B. B., nar. XX.XX.XXXX proti žalobcovi ako povinnému. Teda v momente prevedenia od žalobcu vymoženej peňažnej sumy vo výške 2.775,24 eur na exekúciu vedenú pod sp.zn. EX 28/2006 bola voči žalobcovi zákonne vedená exekúcia na vymoženie vyššej sumy ako predstavovala prevedená peňažná čiastka. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup súdneho exekútora a ani existenciu škody, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Súdny exekútor vymohol od žalobcu peňažné plnenia, na ktoré bol žalobca zaviazaný právoplatným a vykonateľnými rozsudkami súdov, teda vymožené peňažné sumy nemohli predstavovať škodu žalobcu a vedenie exekúcií si zapríčinil sám žalobca, pretože žalobca nerešpektoval súdne rozhodnutia.
6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli a nevyplývajú ani z obsahu súdneho spisu.
7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím a argumentáciou súdu prvej inštancie a namieta nevykonanie dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tvrdí, že postupom súdneho exekútora bol okradnutý cca o 13.000,- eur, pričom súdny exekútor bol oprávnený exekúciu v prospech T. B. vykonať len na sumu 17.713,- Sk čo je 588,- eur. Exekúcie súdneho exekútora boli nezákonné, keď poverenia súdu pre exekútora boli sfalšované exekútorom a Q. a súd prvej inštancie prekrúca fakty, len aby tieto zločiny ospravedlnil. Voči T. B. bola jediná oprávnená exekúcia na sumu 17.713,- Sk, pričom exekútor nezákonne vymyslel a uložil zaplatiť sumu 46.200,- Sk teda 6.025,12 eur, uložením bežného výživného od 01.07.2002, teda odo dňa kedy nastúpil do práce, čím zo zákona zaniklo právo na bežnú výživu. Súd prvej inštancie nezaujímalo, že súdny exekútor s Q. sfalšovali poverenie z 31.10.2006, v ktorom sa ukladá exekúcia na čiastku 6.025,12 eur, ale mena euro bola až od 01.07.2009, v čase kedy T. B. mal už 31 rokov. Súdny exekútor na podklade rozsudku č.k. P 114/95-81 zo dňa 12.04.1999 v exekučnom konaní B. B. uložil platiť vykonštruovanú neexistujúcu sumu 93.000,- Sk, vraj ako dlžné výživné k 31.10.2006 a 1.000,- Sk ako bežné výživné od 01.11.2006 do budúcna a to mal B. B. 26 rokov. V reakcii na zastavenie exekúcie v prospech B. B. urobil podľa žalobcu zločinec v talári na Okresnom súde Košice I zo sumy 16.000,-eur exekučný titul na exekúcie súdneho exekútora Fulku. Žalobca tvrdí, že súd vydal sfalšované poverenia s dátumom 31.10.2006. Obidve poverenia exekútor Fulka s Q. sfalšovali v lete 2012, čo vysvetľuje sprostý omyl uvedenia meny euro.
8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), s výzvou adresovanou stranám sporu, aby sa vyjadrili
k ustanoveniam právneho predpisu, ktoré neboli pri doterajšom rozhodovaní použité (§ 382 CSP), na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom (odsek 1). Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (odsek 2).
11. Podľa § 6 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
12. Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
13. Základnými zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., je existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne postupoval, keď skúmal splnenie označených zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáha.
14. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že Exekútorsky úrad súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku, so sídlom v Košiciach, Žilinská 13 viedol pod sp.zn. EX 27/2006 a EX 28/2006 exekúciu proti žalobcovi ako povinnému z plnenia vyživovacej povinnosti na T. B. narodeného dňa XX.XX.XXXX a B. B. narodeného dňa XX.XX.XXXX a na majetok žalobcu nariadil exekúciu. Predmetom sporu sú dva samostatné nároky odvíjajúce sa od označených dvoch súdnych exekúcii.
15. Žalobca, v odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie, že súdny exekútor v označených exekučných konaniach nekonal nesprávne. Súdny exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom. Právomoc exekvovať nie je neobmedzená a dlhy od povinných súdny exekútor nemôže vymáhať akýmkoľvek spôsobom, môže tak robiť len postupom stanoveným Exekučným poriadkom. Zákon č. 514/2003 Z. z. nemá explicitnú definíciu pojmu úradný postup, respektíve nesprávny úradný postup, pretože tento môže mať rozmanité reálne formy. Otázku, či určité konanie orgánu štátu možno subsumovať pod zodpovednostný vzťah podľa zákona č. 514/2003 Z. z., treba vždy posudzovať so zreteľom na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu. Nesprávnym úradným postupom sa vo všeobecnosti rozumie porušenie pravidiel pri konaní štátneho orgánu pri výkone jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí, alebo inak povedané, ide o taký postup konania smerujúci k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne neodrazí v obsahu orgánom štátu vydaného rozhodnutia. Preto je dôležité vždy ustáliť, či škoda mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, keďže tieto nároky sa uplatňujú rozdielne.
16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 18.02.2005 podal T. B., narodený XX.XX.XXXX zastúpený splnomocneným zástupcom v osobe jeho matky V. B. na Okresný súd Košice I návrh na výkon rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti žalobcu titulom rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 17C/901/1997-54 zo dňa 13.10.1999, podľa ktorého mal žalobca synovi T. platiť výživné v období od 14.10.1996 do 22.03.1998 a od 24.09.1998 do budúcna 1.400,- Sk. Vyčíslené zročné výživné za
obdobie od 14.10.1966 do 30.09.1999 spolu vo výške 17.713,- Sk súd žalobcovi povolil zaplatiť v splátkach. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.08.2000. T. B., narodený XX.XX.XXXX v návrhu na výkon rozhodnutia prehlásil, že povinný výživné podľa označeného rozhodnutia nezaplatil. V čase podania predmetného návrhu výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí upravoval Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Súd prvej inštancie síce správne poukázal na to, že od 01.09.2005 sa právne vzťahy týkajúce sa výkonu rozhodnutia spravujú Exekučným poriadkom, ale vo vzťahu k výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí zostal aj naďalej Občianskym súdnym poriadkom inštitút súdneho výkonu zachovaný (§ 251 OSP). Dňa 28.02.2006 požiadal T. B., narodený XX.XX.XXXX zastúpený splnomocneným zástupcom v osobe jeho matky V. B. súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku o vykonanie exekúcie v rozsahu dlžného výživného od 14.10.1996 do 30.09.1999 vo výške 17.713,- Sk a dlžného výživného za obdobie od 01.10.1999 do 30.06.2002 vo výške 46.200,- Sk, spolu 63.913,- Sk čo je 2.121,52 eur. Dňa 31.10.2006 bolo Okresným súdom Košice pod číslom 5802*022137 vydané poverenie na vymoženie povinnosti od žalobcu ako povinného vo výške 17.713,-Sk, ktorá povinnosť má právny základ v rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 17C/901/97-54 a Krajského súdu v Košiciach, č.k.18 Co 84/00-64.
17. Podľa § 44 Exekútorského poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe žiadosti exekútora podľa odseku 1 súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie podľa tohto zákona. Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie a) súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie, b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, c) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, d) oprávneného a povinného, e) vymáhaného nároku.
18. Samotné poverenie exekútora vykonaním exekúcie nie je súdnym rozhodnutím a ako také nevyvoláva právne účinky voči osobe povinného. Právne účinky voči osobe povinného vyvolávajú až exekúciou povereného exekútora vydané rozhodnutia, smerujúce k samotnému výkonu povinnosti. Takýmito rozhodnutiami boli v súdenej veci upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.11.2006, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 26.11.2008 a príkaz na začatie exekúcie zo dňa 26.11.2008, práve ktorým súdny exekútor nariadil Sociálnej poisťovni, aby vykonávala z dôchodku žalobcu zrážky pre oprávneného T. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX do výšky pohľadávky 63.913,- Sk a v prospech exekútora na trovách exekúcie 22.419,60,- Sk. Ku dňu vydania predmetného rozhodnutia exekútora o príkaze na začatie exekúcie treba súhlasiť so žalobcom, že predmetný príkaz nemal v celom rozsahu oporu vo vystavenom poverení na vykonanie exekúcie, pretože vystavené bolo výlučne len na pohľadávku výživného vo výške 17.713,- Sk. Predmetný príkaz obsahuje výrok ako bolo súdnym exekútorom rozhodnuté, s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Boli v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a obsahovalo poučenie o opravnom prostriedku.
19. Z uvedeného vyššie vyplýva, že ak mala v označenom exekučnom konaní žalobcovi vzniknúť škoda, nemohlo sa tak stať v príčinnej súvislosti s napádaným poverením, ktoré voči povinnému nemá právne účinky, ale až v súvislosti s príkazom na úhradu, ktorý bezprostredne smeruje k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, a teda do majetkovej podstaty povinného. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne prechádza do následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Žalobcom vytýkaný postup súdneho exekútora vyústil do rozhodnutia o príkaze na začatie exekúcie, a preto nepredstavuje nesprávny úradný postup, ale s poukazom na právny záver NS SR prednesený v rozsudku sp.zn. 6 Cdo 115/2010 predstavuje nesprávnosť samotného rozhodnutia o príkaze na úhradu. To pre danú vec znamená, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď skutkové okolnosti veci vyhodnotil ako nesprávny úradný postup. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné rozhodnutie ako nezákonné zrušené, či zmenené. V prípade exekučného príkazu nastáva ale špecifická situácia, pretože proti tomuto rozhodnutiu exekútora nie je podľa § 52 ods. 3 Exekučného poriadku prípustný opravný prostriedok. Teda v súdenej veci mala byť škoda spôsobená postupom, ktorý sa odrazil v rozhodnutí o exekučnom príkaze, ktoré ale nebolo a ani nemohlo byť zrušené pre nezákonnosť, pretože zákon neumožňuje podať proti nemu opravný prostriedok. Avšak
proti nesprávnosti exekúcie sa povinný môže brániť podaním návrhu na zastavenie alebo čiastočné zastavenie exekučného konania pri použití ustanovenia § 57 ods. 1/ písm. g) Exekučného poriadku, ktorý formuluje dôvod zastavenia všeobecne a jeho účelom je umožniť, aby exekúcia (výkon rozhodnutia) bol zastavený aj v iných prípadoch, ktoré pre ich rozmanitosť nie je možné podriadiť pod iné konkrétne dané dôvody zastavenia exekučného konania. Žalobca sa síce od počiatku osobne exekučného konania nezúčastnil a bol z dôvodu neznámeho pobytu zastúpený opatrovníkom podľa § 49 ods. 4 Exekučného poriadku, avšak keďže exekúcia bola vykonávaná zrážkami Sociálnej poisťovne z jeho dôchodku, ktorý je pravidelným príjmom, žalobca mal objektívne danú možnosť, nadobudnúť vedomosť o tejto exekúcii a výške zrážanej a zrazenej istiny, a tým aj brániť svoje práva v exekučnom konaní. O nariadení exekúcie bol aj písomne informovaný listami Sociálnej poisťovne zo dňa 01.06.2009 a zo dňa 21.06.2010 (č. l. spisu - 105, 106). Za takejto situácie je spravodlivé požadovať od žalobcu, aby riešil svoje práva prostredníctvom predmetného návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie, alebo zastavenie exekúcie, v ktorom konaní bolo možné preskúmať aj námietky žalobcu voči dodatočne konvalidovanému postupu súdneho exekútora vystavením opraveného poverenia, ktoré bolo súdnemu exekútorovi na jeho žiadosť doručené dňa 23.09.2009 (č. l. spisu - 11), a o ktorom žalobca tvrdí, že je to falzifikát, avšak bez preukázania tohto tvrdenia. Keďže z dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktoré je vedené v intenciách návrhov sporových strán, predmetný postup žalobcu nevyplýva, teda v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané podanie návrhu na zastavenie alebo čiastočné zastavenie exekučného konania a výsledok takého konania, je potom potrebné z uvedeného vyvodiť záver, že žalobca nesplnil podmienku preukázania nezákonného rozhodnutia, t.j. rozhodnutia zrušeného alebo zmeneného, tak ako to pre zodpovednosť štátu za škodu predpokladá zákon č. 514/2003 Z. z., ktorým zákonom žalobca odôvodňoval uplatnený nárok.
20. Vo vzťahu k exekučnému konaniu súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku, sp. zn. EX 28/2006 vo veci B. B. narodeného dňa XX.XX.XXXX, ako oprávneného na výživné, žalobca rozporuje záver súdu prvej inštancie o vystavení poverenia pre súdneho exekútora, ako aj výšku podľa tohto poverenia vymáhaného nároku. Odvolací súd s odkazom na vyššie uvedené poukazuje na to, že v danej veci žalobca podaním zo dňa 03.11.2015 požiadal o odklad, zrušenie a zastavenie exekúcie, o ktorom návrhu rozhodol Okresný súd Košice I dňa 26.10.2016, uznesením č.k. 17Er/4280/2006-46 zamietnutím, respektíve mu nevyhovel (č. l. spisu - 172). Iný záver z obsahu súdneho spisu, ako aj z tvrdení žalobcu nevyplýva, čo pre danú vec potom znamená, že ani vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku žalobca podmienku preukázania nezákonného rozhodnutia, t. j rozhodnutia zrušeného alebo zmeneného, tak ako to pre zodpovednosť štátu za škodu predpokladá zákon č. 514/2003 Z. z., nepreukázal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súdy nie sú oprávnené zisťovať nad rámec tvrdení strán sporu okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, pretože takáto aktivita zo strany súdu nad rámec tvrdení strán sporu by bola porušením práva na rovnosť zbraní strán sporu ako súčasti práva na spravodlivý proces.
21. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd prednáša, že pokiaľ žalobca námietku predniesol len vo všeobecnej nezdôvodnenej rovine a nekonkretizoval aký ním navrhnutý dôkaz v konaní vykonaný nebol a aký mal byť účel tohto dôkazu, nie je možné takejto námietke priznať právne účinky. Zo všeobecnej nezdôvodnenej námietky o nevykonaní dôkazu nie je možné posúdiť spôsobilosť dôkazu vniesť do veci ďalšie relevantné skutkové zistenia.
22. Na margo všetkého uvedeného ešte odvolací súd uvádza, že dosiahnutie plnoletosti, ako aj schopnosti samostatne sa živiť automaticky neznamená zmenu podstaty pohľadávky, ktorá je stále nedoplatkom toho, čo na výživu dieťaťa malo byť zaplatené a zaplatené nebolo. Skutočnosť, že výživné na nezaopatrené dieťa nebolo riadne a včas zaplatené, neznamená, že tieto prostriedky nemuseli byť na výživu dieťaťa vynaložené. Škoda je zmenšením majetku o to, čo poškodený nemal povinnosť vynaložiť. Preto aj v prípade, ak by v danej veci bol preukázaný stav nezákonného rozhodnutia, bolo by možné o škode žalobcu hovoriť len v takom rozsahu, v akom na výživu svojich detí zaplatil viac ako bola jeho povinnosť. Výška tejto povinnosti má právny základ v súdnych rozhodnutiach, ktoré upravovali rodičovské práva a povinnosti voči synom žalobcu, o zrušení ktorých môže rozhodnúť len súd. Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by stanovilo povinnosť (alebo možnosť) súdneho exekútora exekúciu zastaviť alebo zrušiť exekučný príkaz v prípade, že oprávnený dosiahne plnoletosť, alebo schopnosť samostatne sa živiť.
23. Vzhľadom na vyššie popísanú absenciu predpokladu zodpovednosti za škodu vo vzťahu k žalovanému, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní podľa obsahu spisu trovy nevznikli.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).