Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-231-2017.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/231/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobkyne: I. P., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX T. XXX, zastúpená JUDr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom Priehradka 20, 036 01 Martin, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpená spoločnosťou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, X/ R. P., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX Q. XXXX, v spore o určenie, že právo žalovaného v rade 1/ na plnenie zo zmlúv o úvere neexistuje, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že p r á v o žalovaného v rade 1/ na plnenie voči žalobcovi zo Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky (Zmluvy o spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.01.2015 uzatvorenej medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom, žalovaným v rade 2/ ako klientom (dlžníkom) a žalobcom ako spoludlžníkom, vrátane Dodatku k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2015 uzatvoreného medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom a žalovaným v rade 2/ ako klientom (dlžníkom), n i e j e d a n é .
II. Súd u r č u j e, že p r á v o žalovaného v rade 1/ na plnenie voči žalobcovi zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky (Zmluvy o spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXX zo dňa 09.03.2015 uzatvorenej medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom, žalovaným v rade 2/ ako klientom (dlžníkom) a žalobcom ako spoludlžníkom, n i e j e d a n é .
III. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2017 sa žalobkyňa domáha určenia, že Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky (Zmluva o spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.01.2015 uzatvorená medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom, žalovaným v rade 2/ ako klientom (dlžníkom) a žalobcom ako spoludlžníkom, vrátane Dodatku k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2015 uzatvoreným medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom a žalovaným v rade 2/ ako klientom, je neplatná. Tiež sa domáhala určenia, že Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky (Zmluva o spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXX zo dňa 09.03.2015 uzatvorená medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom, žalovaným v rade 2/ ako klientom (dlžníkom) a žalobcom ako spoludlžníkom, je neplatná a náhrady trov konania. Žalobkyňa argumentovala tým, že v čase keď boli zo žalovaným v rade 2/ manželmi (rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2016) boli uzatvorené vyššie uvedené zmluvy, o ktorých žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť a tieto úvery boli čerpané bez jej vedomia, pričom podpisy na zmluvách neboli podpismi žalobkyne, ale žalovaného v rade 2/. Žalobkyňa z uvedeného dôvodu nemôže byť zaviazaná ani Dodatkom k Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Naviac žalovaný v rade 2/ priznal, že predmetné finančné prostriedky prehral v hazardných hrách a už
nimi nedisponuje. Žalobkyňa uviedla, že sa písomným podaním zo dňa 23.10.2017 dovolala relatívnej neplatnosti predmetných právnych úkonov. Zdôraznila, že tým, že sa dovolala relatívnej neplatnosti právnych úkonov, skončila sa relatívna neplatnosť a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Keďže sa právnych úkonov relatívnej neplatnosti v stanovenej 3 ročnej lehote dovolala, právne úkony sa stali neplatnými od začiatku. V ďalšom poukázala na § 145 ods. 1 OZ. K naliehavému právnemu záujmu na takomto určení uviedla, že určovací výrok v zmysle podanej žaloby je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie, t.j. predchádzania ďalším sporom a súčasne je potrebný aj z hľadiska právnej istoty žalobkyne z dôvodu možného vymáhania plnenia zo strany veriteľa priamo od žalobkyne.
2. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutkové tvrdenia uvedené v žalobe nepovažuje (min. zatiaľ nie) za spoľahlivo preukázané a ich obsah popiera. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného v rade 2/ na preukázanie najmä okolnosti týkajúcich sa uzavretia napadnutej zmluvy, ako aj skutočnej motivácie osôb, ktoré boli iniciátorom uzavretia danej úverovej zmluvy a ktoré v kontraktačnom procese osobne a aktívne vystupovali. V danom štádiu konania nemal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a pre nedoručenie príloh k žalobe ani skutkové tvrdenia v rámci svojej procesnej obrany. V ďalšom uviedol, že žalobný návrh nie je nateraz natoľko určitý/konkretizovaný, aby mu bolo možné vyhovieť súdnym rozhodnutím. Zo žaloby je zrejmé, že sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti zmluvy voči jeho osobe ako spoludlžníkovi, pričom žalovaný v rade 2/ /platnosť zmluvy nenapáda. Za predpokladu, že žalobca svoje v žalobe prezentované tvrdenia v konaní pred súdom bezo zvyšku a akýchkoľvek dôvodných pochybností preukáže, by bolo nutné zo strany žalobcu uviesť/konkretizovať, že sa domáha neplatnosti zmluvy len vo vzťahu k jeho osobe, nie celkovej neplatnosti zmluvy, nakoľko na určení celkovej neplatnosti zmluvy (t.j. aj voči žalovanému v rade 2/) v prípade žalobcu nie je žiaden, a už vôbec nie naliehavý právny záujem. Pokiaľ by ale žalobca ním prezentované skutočnosti preukázal, žalovaný v rade 1/ žiadal, aby v otázke trov konania súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP. Poškodeným v danom prípade by totiž nebol len žalobca, ale i žalovaný v rade 1/, ktorý po splnení všetkých opatrení v rámci kontraktačného procesu, ktoré od neho možno rozumne a spravodlivo žiadať, uzavrel zmluvu v dobrej viere v jej platnosť.
3. Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe nevyjadril.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach. Dodala, že žalovaný v rade 1/ pri poskytovaní úverov nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď žiadnym spôsobom neoveril totožnosť oboch účastníkov úverových zmlúv, ale tzv. „na diaľku“ poskytol úver bez toho, aby sa presvedčil, či na strane obidvoch dlžníkov vôbec existuje vôľa úverové zmluvy uzatvoriť a predmetné úvery čerpať.
5. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k replike žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach, pričom tvrdenia o nepostupovaní s odbornou starostlivosťou odmieta.
6. Na pojednávaní tak žalobkyňa, ako aj žalovaný v rade 1/ zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach. Žalovaný v rade 2/, na pojednávaní konanom dňa 17.07.2020 uviedol, že obe zmluvy a aj dodatok k jednej zo zmlúv podpísal on, ale bolo to podpísané s vedomým žalobkyne.
7. Uznesením č.k. 4Csp/231/2017-103 zo dňa 27.02.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 4Csp/231/2017-124 zo dňa 14.08.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní ako s novým žalovaným v rade 1/ so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. (pôvodný žalovaný 1/ bola spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.).
8. Podaním doručeným súdu dňa 05.10.2020 žalobkyňa navrhla zmenu žaloby tak, že sa domáhala určenia neplatnosti sporných zmlúv len vo vzťahu k svojej osobe. Do zmeny zákonného sudcu nebolo o tomto návrhu žalobkyne rozhodnuté. Po zmene zákonného sudcu podaním doručeným súdu dňa 21.04.2021 žalobkyňa navrhla zmenu žaloby (v inom znení ako predchádzajúcim podaním), o ktorej zmene súd prvej inštancie (bez toho aby, z dôvodu hospodárnosti konania, rozhodoval o predchádzajúcom návrhu na zmenu žaloby) rozhodol uznesením č.k. 4Csp/231/2017-243 zo dňa 29.04.2021 tak, že pripustil zmenu žaloby v znení: Súd určuje, že právo žalovaného v rade 1/ voči žalobcovi na plnenie zo Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky (Zmluvy o spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXXXXX (S.. Č.. XXXXXXX) zo dňa 27.01.2015 uzatvorenej medzi žalovaným v rade 1/ ako
veriteľom, žalovaným v rade 2/ ako klientom (dlžníkom) a žalobcom ako spoludlžníkom vrátane Dodatku k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (S.. Č.. XXXXXXX) zo dňa 06.03.2015 uzatvoreného medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom a žalovaným v rade 2/ ako klientom, neexistuje. Súd určuje, že právo žalovaného v rade 1/ voči žalobcovi na plnenie zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky (Zmluvy o spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXX zo dňa 09.03.2015 uzatvorenej medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom, žalovaným v rade 2/ ako klientom (dlžníkom) a žalobcom ako spoludlžníkom, neexistuje.
9. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav nasledovne.
10. Dňa 27.01.2015 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky (Zmluva o spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXXXXX medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom, žalovaným v rade 2/ ako klientom (dlžníkom) a žalobcom ako spoludlžníkom vrátane Dodatku k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2015, ktorý bol uzavretý medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom a žalovaným v rade 2/ ako klientom. Dňa 09.03.2015 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky (Zmluva o spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXX medzi žalovaným v rade 1/ ako veriteľom, žalovaným v rade 2/ ako klientom (dlžníkom) a žalobcom ako spoludlžníkom.
11. Z oznámenia Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 07.02.2020 adresovaného žalobkyni vyplýva, že prokurátorka podala tohto dňa obžalobu na žalovaného v rade 2/ pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a pre pokračovací prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
12. Z obsahu obžaloby sp.zn. 1Pv 950/17/5511-40 zo dňa 07.02.2020 vyplýva, že žalovaný v rade 2/ sa mal predmetného pokračovacieho zločinu a pokračovacieho prečinu dopustiť na tom skutkovom základe, že sfalšoval podpis žalobkyne na Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky (Zmluva o spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXXXXX, ako aj Zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky (Zmluva o spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXX.
13. V trestnom konaní vedenom pod ČVS:ORP-1399/3 VYS-ZA-2017 (v prípravnom konaní) bol znalcom Mgr. Miroslavom Koutným z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, vypracovaný znalecký posudok č. 17/2019. Predmetom tohto znaleckého posudku bolo posúdenie a zodpovedanie otázky, či podpisy žalobkyne na predložených origináloch úverových zmlúv (totožných ako v tomto konaní posudzovaných úverových zmlúv) sú totožné s niektorým z podpisov z predložených porovnávacích materiálov, či sú tieto podpisy pravými podpismi žalobkyne a či tieto podpisy vyhotovil žalovaný v rade 2/. Znalec v znaleckom posudku na základe identifikačnej hodnoty a miery výskytu podobných, zhodných znakov, ktoré zistil vzájomným porovnaním sporných podpisov s porovnávacími podpismi, dospel k jednoznačnému záveru, že podpisy na predložených písomnostiach nie sú podpismi žalobkyne, ale sporné podpisy na predložených písomnostiach vyhotovil žalovaný v rade 2/.
14. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
15. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
16. Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
17. V posudzovanej veci sa žalobkyňa po pripustení zmeny žaloby domáhala určenia, že právo žalovaného v rade 1/ voči nej ako žalobcovi na plnenie zo sporných zmlúv neexistuje. V danom prípade tak súd žalobu o určenie neexistencie práva žalovaného v rade 1/ na plnenie zo sporných zmlúv pokiaľ ide o žalobkyňu, považoval za žalobu podľa § 137 písm. c) CSP. V prípade žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je žalobca povinný preukazovať na danom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem pritom nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo v ďalšom potrebné prijať záver ohľadne pravosti/nepravosti podpisu žalobkyne na sporných zmluvách. Ako už bolo uvedené vyššie v zmysle § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere (že v danej veci ide o vec spotrebiteľskú sporné nebolo) musí mať písomnú formu.
19. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí a to vyhotovenie písomnosti (ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná) a jej podpis. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle so všetkými podstatnými, zákon ustanovenými náležitosťami právneho úkonu je zachytený vo forme písaného textu na hmotnom nosiči, najčastejšie tak, ako v posudzovanej veci, na papieri. Na platnosť právneho úkonu sa okrem dodržania jeho formy vyžaduje aj podpis konajúceho. V prípade, ak je konajúcich viac, ich podpisy nemusia byť na jednej listine, pokiaľ to zákon výslovne neustanovuje (napr. § 46 ods. 2 OZ). Samotný pojem „podpis“ nie je v práve definovaný. Jedinú známu definíciu tohto pojmu podal rakúsky Najvyšší správny súd, ktorý podpis definoval ako zobrazenie písmen bežného písma, z ktorého tretia osoba, ktorá pozná meno podpisujúceho, je schopná ešte toto meno rozpoznať z vonkajšej formy písma. Nemožno požadovať, aby podpis bol čitateľný. Avšak musí ísť o charakteristický ťah písma, ktorý podpisujúceho dostatočne individualizuje, vykazuje zodpovedajúce charakteristické znaky a ktorý predstavuje podpis mena.
20. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie bez pochybností preukázané, že podpisy žalobkyne na sporných úverových zmluvách nie sú vlastnoručné podpisy žalobkyne. Zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní uvedený záver jednoznačne vyplýva. Vzhľadom na absenciu vlastnoručného podpisu žalobkyne ako konajúcej osoby na predmetných zmluvách sú tieto v časti týkajúcej sa žalobkyne právnym úkonom absolútne neplatným podľa § 39 OZ v spojení s § 40 ods. 3 OZ, t.j. žalobkyni z nich nevyplývajú žiadne práva ani povinnosti. Nadväzne na to ani žalovaný v rade 1/ nemá právo v tomto smere domáhať sa z nich vyplývajúceho plnenia voči žalobkyni. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu, tak na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti, v ktorom prípade naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať. Súd len nad rámec uvádza, že u žalobkyne je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko by bez rozhodnutia súdu bola povinná na plnenie zo zmlúv, ktoré preukázateľne nepodpísala, t.j. neprejavila vôľu byť nimi viazaná.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP vychádzajúc z plného úspechu žalobkyne v spore. Súd nevzhliadol dôvodnosť pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 08.12.2011 sp. zn. II. ÚS 563/2011 jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
22. V posudzovanej veci možno konštatovať, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný v rade 1/ sa v predmetnom spore ocitli v dôsledku konania manžela žalobkyne, t.j. dlžníka zo sporných úverových zmlúv. Žalobkyňa sa však preukázateľne na kontraktačnom procese nezúčastnila, preto by podľa súdu prvej inštancie nemala niesť jeho následky v podobe znášania trov právneho zastúpenia. Na druhej strane žalovaný v rade 1/ ako zmluvná strana akceptovaným spôsobom uzatvárania zmlúv nedostatočnou odbornou starostlivosťou, napriek skutočnosti, že dlhoročné obchoduje v oblasti hypotekárnych úverov, umožnil uzatvorenie predmetnej zmluvy nakoniec vedúcej k prejednávanému sporu. Naviac žalovaný v rade 1/ je právnickou osobou, takže náhradou trov konania žalobkyni ako fyzickej osobe nemôže byť a ani nebude neprimerane zaťažený.
23. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.Začiatok formulára
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.