Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-48-2019.pdf
PDF · 206.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Pomodoro, s.r.o. IČO: 46 793 666, so sídlom 087 01 Kračúnovce 51, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo: XXXXXX/XXXX/MH zo dňa 20. júna 2019 a Colného úradu Prešov č. XXXXXX/XXXX zo dňa 13. novembra 2018 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. júna 2019 č. XXXXXX/XXXX/MH a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Zamestnanci Colného úradu Prešov, stanice colného úradu Prešov - centrála (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vykonali dňa 13.11.2018 v čase od 21.00 hod. miestne zisťovanie podľa § 37 až § 39 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) v obchodnej prevádzke na adrese: Pizza Pomodoro, Hlavná č. 43, 08001 Prešov, ktorú v tom čase prevádzkoval žalobca. Miestne zisťovanie bolo zamerané na dodržiavanie ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 289/2008 Z. z.).
2. V rámci miestneho zisťovania v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Daňového poriadku bol vykonaný kontrolný nákup, ktorého účelom bolo zistiť, či podnikateľ používa elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej aj „ERP“) a či doklad vyhotovený ERP spĺňa všetky náležitosti podľa § 8 zákona č. 289/2008 Z. z.
3. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu sa dostavili v čase o 21.00 hod. na predajné miesto do prevádzky žalobcu a za účelom vykonania kontrolného nákupu si pri obslužnom pulte u predávajúcej H. R., neskôr stotožnenej podľa preukazu totožnosti číslo U zakúpili 1 kus pizze v sume 1 €.
4. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu za kontrolný nákup zaplatili sumu v celkovej hodnote 1 €. Pri platení bola použitá minca v nominálnej hodnote 2 €, ktorú predávajúca od zamestnancov prvostupňového správneho orgánu prevzala, vhodila do pokladnice patriacej k ERP a vydala im výdavok vo výške 1 €. Ďalej už nevenovala zamestnancom prvostupňového správneho orgánu žiadnu pozornosť. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu sa presunuli pozdĺž pultu k vystaveným omáčkam za účelom si dochutiť pizzu, pričom sledovali ďalej činnosť predávajúcej, ktorá si sadla na stoličku umiestnenú za obslužným pultom a ani po chvíli nezaevidovala platbu za vykonaný kontrolný nákup do ERP a nevydala zamestnancom prvostupňového správneho orgánu žiaden pokladničný doklad. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu zakúpený tovar skonzumovali na mieste a v čase o 21.05 hod. sa predstavili ústnym vyhlásením finančná správa, preukázali služobnými preukazmi a oznámili predávajúcej, že vykonali kontrolný nákup. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu následne predávajúcu riadne poučili o jej právach a povinnostiach a upovedomili o hlavnom predmete miestneho zisťovania. V čase 21.00 hod. vyzvali predávajúcu H. R., aby im z elektronickej registračnej pokladnice vyhotovila prehľadovú uzávierku, čo predávajúca vykonala a odovzdala zamestnancom prvostupňového správneho orgánu prehľadovú uzávierku zo dňa 13.11.2018 s prideleným G
5. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu porovnali na základe predloženej prehľadovej uzávierky hotovosť vloženú do registračnej pokladnice uvedenú na predloženej prehľadovej uzávierke a fyzicky vloženú hotovosť do ERP a nezistili žiadne porušenie zákona.
6. Následne zamestnanci prvostupňového správneho orgánu vyzvali predávajúcu H. R., aby im prijatú tržbu za predaný tovar v sume 1 € dodatočne zaevidovala do registračnej pokladnice, čo predávajúca vykonala a odovzdala colníkom pokladničný doklad číslo XXXX zo dňa 13.11.2018 s prideleným G
7. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu si následne vyžiadali predloženie knihy elektronickej registračnej pokladnice, ktorú im predávajúca predložila. Pri kontrole knihy registračnej pokladnice nezistili žiadne porušenia a konštatovali, že je vedená v zmysle zákona č. 289/2008 Z. z.
8. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu skontrolovali označenie registračnej pokladnice plombou na mieste určenom podľa § 4 ods. 2 písm. b) bodu 15 zákona č. 289/2008 Z. z. Registračná pokladnica bola označená plombou číslo C ktorá bola totožná s plombou zapísanou v knihe registračnej pokladnice a nebola poškodená. Colníci overili výrobné číslo, typ a model registračnej pokladnice s údajmi uvedenými v knihe, pričom nezistili v tomto smere žiadne porušenie zákona č. 289/2008 Z. z.
9. Na základe zistení prvostupňového správneho orgánu v priebehu miestneho zisťovania vzniklo dôvodné podozrenie z porušenia daňových predpisov a podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten kto nepoužil elektrickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržieb podľa § 3 ods. 1 predmetného zákona alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnu registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom.
10. Predávajúca H. R. k vyššie uvedeným skutočnostiam podala vysvetlenie, v rámci ktorého uviedla, že si nie je vedomá, že by pokladničný bloček nevydala.
11. Z priebehu miestneho zisťovania bola vyhotovená zápisnica č. XXXXXX/XXXX.
12. Na základe uvedených zistení prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie na mieste podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. a to rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2018, ktorým žalobcovi v zmysle ustanovenia § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. uložil pokutu vo výške 330 EUR, keďže ho uznal zodpovedným za správny delikt podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., ktorého sa mal žalobca dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 13.11.2018 v čase od 21.00 hod. pri kontrolnom nákupe v obchodnej prevádzke nachádzajúcej sa na adrese Pizza Pomodoro, Hlavná 13 08001 Prešov, po prevzatí tržby od colníka colného úradu za predaj tovaru 1 x pizza 1/8 v sume 1
€ nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržby bez zbytočného odkladu po jej prijatí, čím konal v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.
13. Zamestnankyňa žalobcu H. R., s ktorou bola zápisnica o miestnom zisťovaní č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 spísaná odmietla zápisnicu o miestnom zisťovaní prevziať a podpísať ju a taktiež odmietla podpísať prevzatie rozhodnutia vydaného na mieste o uložení pokuty č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018, z dôvodu, že nie je oprávnená od majiteľa preberať písomnosti.
14. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu preto ponechali zápisnicu o miestnom zisťovaní č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 a rozhodnutie o uložení pokuty číslo XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 na prevádzke žalobcu, a zároveň upozornili predávajúci, že v zmysle § 30 ods. 4 daňového poriadku, ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté.
15. Rovnakého dňa zamestnanci prvostupňového správneho orgánu vykonávajúci miestne zisťovanie spísali úradný záznam z výkonu služby č. XXXXXX/XXXX, v ktorom opätovne popísali skutočnosti zistené pri miestnom zisťovaní.
16. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. XXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2018 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to dňa 07.12.2018.
17. O odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím číslo XXXXXX/XXXX/MH z 20.06.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu číslo XXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2018 potvrdil.
II.
Zhrnutie rozhodnutia žalovaného
18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rekapituloval priebeh konania na prvostupňovom správnom orgáne a rozhodujúce skutkové zistenia, ako aj prakticky celý obsah výsluchu svedkyne H. R. zo dňa 28.02.2019. K právnemu stavu veci poukázal na § 1 ods. 2, § 2 písm. i), § 2 písm. z), § 3 ods. 1, § 16 a písm. a), § 16b ods. 1 písm. a), § 16b ods. 3, § 16b ods. 4, § 16b ods. 12, § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. , § 24 ods. 4, § 37 ods. 4, § 39 ods. 1, § 74 ods. 2 daňového poriadku a následne sa jednotlivo vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu.
19. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán mu v konaní nepreukázal žiadne konanie v rozpore so zákonom, a zároveň že zamestnanci prvostupňového správneho orgánu nespísali zápisnicu o miestnom zisťovaní č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 so žiadnou osobou, len sami so sebou, ako aj nedoručenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu do vlastných rúk, žalovaný k tomu uviedol, že tieto námietky považuje za nedôvodné. Poukázal na to, že zamestnanci prvostupňového správneho orgánu spísali o miestnom zisťovaní zápisnicu s náležitosťami, ktoré sa požadujú v zmysle § 19 daňového poriadku, a teda v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že sa jednalo len o akýsi papier nazvaný zápisnica, ako to naznačil žalobca.
20. Žalobcovi bolo preukázané protiprávne konanie prostredníctvom kontrolného nákupu, keďže žalobca nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 zákona číslo 289/2008 Z.z. a dopustil sa tak správneho deliktu podľa § 16 písm. a) zákona číslo 289/2008 Z.z., pričom priebeh miestneho zisťovania vrátane kontrolného nákupu bol zaznamenaný v zápisnici z miestneho zisťovania v zmysle § 24 ods. 4 zákona daňového poriadku, ktorá je dôkazom o protiprávnom konaní odvolateľa. Táto zápisnica bola spísaná o úkone (miestnom zisťovaní), a teda nebola spisovaná so žiadnou osobou, napríklad prevádzkarom, ako sa mylne domnieva odvolateľ. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu postupovali pri spisovaní zápisnice o miestnom zisťovaní v súlade s § 19, § 37 ods. 4 daňového poriadku.
21. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 16b ods. 4 zákona číslo 289/2008 Z.z. sa rozhodnutie o uložení pokuty na mieste odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica, ale zároveň sa v tomto ustanovení odkazuje práve na ustanovenia § 19 a § 37 ods. 4 daňového poriadku.
Predmetná zápisnica z miestneho zisťovania teda podľa názoru žalovaného bola v konaní použitá ako dôkaz o tom, že odvolateľ sa dopustil správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona číslo 289/2008 Z.z.
22. Pokiaľ žalobca odvolaní považoval zápisnicu o miestnom zisťovaní za nezákonnú aj z dôvodu, že táto nebola podpísaná predavačkou H. R., čím neboli potvrdené údaje uvedené v zápisnici, žalovaný k tomu uviedol, že podľa § 19 ods. 4 daňového poriadku zápisnicu podpísať je právo toho, kto sa na vykonaní úkonu zúčastnil, nie však povinnosť, čiže takáto osoba môže odmietnuť podpísať zápisnicu, pričom dôvody odopretia podpisu sa musia v zápisnici zaznamenať, čo sa aj stalo. Skutočnosť, že osoba, ktorá sa úkonu zúčastnila, odoprie podpísať zápisnicu neznamená, že údaje v nej zaznamenané sú nesprávne, a to obzvlášť, ak osoba účastná úkonu v časti zápisnice na to určenej nevznesie proti obsahu žiadne námietky, ako tomu bolo aj v tomto prípade.
23. Žalovaný poukázal na výpoveď predavačky H. R., ktorá do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 28.02.2019 uviedla, že zápisnica o miestnom zisťovaní bola spísaná priamo na prevádzke a vytlačená na prevádzke, pričom ona si ju prečítala, či s obsahom súhlasí a následne odmietla zápisnicu podpísať z dôvodu, že sa necítila byť kompetentná.
24. Žalovaný sumárne k námietkam týkajúcim sa nezákonnosti zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 konštatoval, že nezistil dôvod na stotožnenie sa s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, prvostupňový správny orgán bol na základe vykonaného kontrolného nákupu a miestneho zisťovania, tak ako boli zaznamenané v zápisnici o miestnom zisťovaní, oprávnený zápisnicu použiť ako dôkaz a vydať preskúmavané rozhodnutie o uložení pokuty na mieste.
25. Žalovaný označil za právne irelevantné aj všetky ďalšie odvolacie námietky žalobcu smerujúce k záveru, že prvostupňový správny orgán so žalobcom v konaní nepostupoval v úzkej súčinnosti, nakoľko mu neumožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, ako aj týkajúce sa nezákonnosti a nesprávnosti úradného postupu prvostupňového správneho orgánu v tomto konaní, porušenia zásad správneho konania, zásady zákonnosti konanie, nerešpektovania procesných práv žalobcu, ktoré nemohol uplatniť v konaní, čím došlo k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.
26. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami zákona číslo 289/2008 Z.z., konkrétne v súlade s ustanovením § 16b ods. 3 zákona číslo 289/2008 Z.z., pričom konštatoval, že v ustanovení § 16b ods. 3 a ods. 4 upravuje predmetný zákon osobitnú formu konania, ktorá má svojou povahou najviac spoločné s blokovým konaním. Tejto osobitnej forme konania v prípade, ak colný úrad priamo pri vykonanom miestnom zisťovaní zistí spáchanie správneho deliktu podľa § 16a zákona číslo 289/2008 Z.z., má vo všeobecnosti povinnosť vydať rozhodnutie o uložení pokuty na mieste, t. j. rozhodnutie vydávajú tí istí pracovníci, ktorí delikt zistili. Dokazovanie sa v tomto prípade obmedzuje na úsek výkonu miestneho zisťovania, kde má účastník konania (respektíve osoba prítomná pri miestnom zisťovaní) právo podávať námietky k postupu colného úradu, k zisteným skutočnostiam a tiež vyjadrovať sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia.
27. S poukazom na § 16b ods. 4 zákona číslo 289/2008 Z.z., ktorý umožňuje odovzdať rozhodnutie o uložení pokuty na mieste osobe, s ktorou sa o zistení porušenia zákona spísala zápisnica, napriek tomu, že žalobca nebol osobne prítomný na miestnom zisťovaní a predavačka H. R. odmietla prevziať predmetné rozhodnutie, toto bolo riadne a v súlade s platným právnym poriadkom doručené.
28. Žalobca podľa názoru žalovaného nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu žiaden dôkaz o tom, že konanie neprebehlo tak, ako je to obsiahnuté v zápisnici o miestnom zisťovaní. Naopak, námietka žalobcu sa obmedzuje iba na konštatovanie, že konanie neprebehlo tak, ako je uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní, bez uvedenia konkrétnych skutočností (ako prebehlo, ktoré skutočnosti sa stali a podobne.) a zároveň bez označenia dôkazov.
29. Žalovaný poukázal na to, že zo zápisnice o miestnom zisťovaní je zrejmé, že colníci najprv čase o 21.07 hod. (podľa hodín zamestnancov prvostupňového správneho orgánu) predávajúcu vyzvali, aby vytlačila prehľadovú uzávierku, čo aj urobila a vydala ju zamestnancom prvostupňového správneho orgánu (číslo pokladničného dokladu XXX vytlačený od 22.13 hod. podľa času pokladne, ktorý bol posunutý dopredu). Následne predávajúca na výzvu colníkov dodatočne zaevidovaná do elektronickej registračnej pokladnice colníkmi vykonaný kontrolný nákup 1/8 pizze (číslo pokladničného dokladu XXX,
vytlačený od 22.14 hod. podľa času pokladne, ktorý bol posunutý dopredu). Kópie oboch dokladov sú súčasťou zápisnice o miestnom zisťovaní. Vydané doklady číslo XXX - prehľadová uzávierka vytlačená o 22.13 hod. a číslo XXX - pokladničný doklad o nákupe jednej osminy pizze o 22.14 hod. so zachytenými časovými údajmi potvrdili pravdivosť skutočností uvedených v zápisnici o miestnom zisťovaní a sled udalostí miestneho zisťovania za sebou tak, ako sú uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu najskôr vykonali kontrolný nákup, pri ktorom zistili porušenie zákona, následne požiadali o vytlačenie predbežnej prehľadovej uzávierky až potom požiada dali o dodatočné zaevidovaní tržby z kontrolného nákupu.
30. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať ako dôkaz výsluch svedkyne predavačky H. R., žalovaný uviedol, že tento vykonaný bol, pričom predavačka H. R. vo svojich odpovediach na otázku, či vydala pokladničný doklad, odpovedala nejednoznačne a vyhýbavo. Žalovaný poukázal na časť obsahu výpovede svedkyne H. R., ku ktorej konštatoval, že predávajúca podmieňuje zaevidovanie prijatej tržby, respektíve vydanie pokladničného dokladu o prijatej tržby tým, že zákazník chvíľu počká pri pokladni. Takýto výklad zákona by podľa žalo valného priamo v rozpore s objektívnou právnou normou, v zmysle, ktorej podnikateľ povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo v systéme E-kasa prostredníctvom pokladnice bez zbytočného odkladu po jej prijatí. Žalovaný nespochybnil, že ak zákazník má záujem na prevzatí pokladničného dokladu, je potrebné, aby poskytol istú nevyhnutnú mieru súčinnosti, avšak táto nemôže byť podnikateľom chápaná ako podmienka evidencie prijatej tržby alebo vydanie pokladničného dokladu.
31. Pokiaľ ide o rozpory medzi tým, čo bolo vo vzťahu k priebehu miestneho zisťovania uvedené v zápisnici, a tým, ako príbeh miestneho zisťovania popísala predavačka, žalovaný v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu veci požiadal prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 74 ods. 2 daňového poriadku o doplnenie výsledkov konania tým spôsobom, že prvostupňový správny orgán mal zabezpečiť od žalobcu kontrolný záznam z jeho registračnej pokladnice DKP XXXXXXXXXXXXXXXX z uvedeného dňa 13.11.2018, v tomto kontrolnom zázname preveriť, či sa v ňom nachádza kópia číselných údajov z pokladničného dokladu, ktorý by potvrdzoval zaevidovanie tržby za kontrolný nákup pizza 1/8 v čase uskutočnenia kontrolného nákupu dňa 13.11.2018, pretože ak dôjde k zaevidovaniu tržby v registračnej pokladnici a je daný pokyn na tlač pokladničného dokladu, kópia číselných údajov takéhoto pokladničného dokladu sa automaticky (bez nejakej časovej odozvy, t. j. okamžite) uloží kontrolnom zozname.
32. Žalovaný poukázal na to, že z odpovede prvostupňového správneho orgánu - listu číslo XXXXXX/ XXXX zo dňa 23.05.2018 vyplynulo, že dňa 16.05.2019 o 14.26 hod. bolo vykonané miestne zisťovanie u žalobcu, z ktorého sa vyhotovila zápisnica číslo XXXXXX/XXXX zo dňa 16.05.2019.
33. Nakoľko predávajúca ani konateľ žalobcu nevedeli v čase miestneho zisťovania kontrolný záznam predložiť, prvostupňový správny orgán prijal opatrenie, ktorým žalobcovi uložil povinnosť predložiť kontrolný záznam do 20.05.2019 do 12.00 hod. buď v listinnej alebo elektronickej podobe. Dňa 20.05.2019 v čase o 10.21 hod prijal prvostupňový správny orgán v kópii aj mail od žalobcu. Jeho prílohou bol požadovaný kontrolný záznam z elektronickej registračnej pokladnice s prideleným DKP XXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2018. Prvostupňový orgán k zisteniam z miestneho zisťovania uviedol že z kontrolného záznamu s prideleným DKP XXXXXXXXXXXXXXXXX je zrejmé, že prijatá tržba vo výške 1 € za tovar zakúpený zamestnancami prvostupňového správneho orgánu nie je zaevidovaná v kontrolnom zozname s prideleným DKP XXXXXXXXXXXXXXXXX. Zo zápisnice vyplýva, že colníci vstúpili na predajné miesto o 21.00 hod a preukázali sa o 21.05 hod. Nakoľko v ERP s prideleným DKP XXXXXXXXXXXXXXXXX bol posun času jednu hodinu dopredu, prvostupňový správny orgán v kontrolnom zozname preveroval doklady s uvedeným časom 21.30 hod. a viac (reálny čas 20:30 hod. a viac), nakoľko aj vyhotovená prehľadová uzávierka ako aj pokladničný doklad o odovzdaní po výzve colníkov bol s časom 22.13 hod. a 22.14 hod., čo preukazuje, že v ERP s prideleným DKP XXXXXXXXXXXXXXXXX bol posun času o jednu hodinu dopredu. Z kontrolného zoznamu vyplynulo, že v čase od 21.00 hod. do 21.05 hod. (v elektronickej registračnej pokladnici od 22.00 hod. do 22.05 hod. - čas kontrolného nákupu od vstupu zamestnancov prvostupňového správneho orgánu na predajné miesto do času preukázania sa zamestnancov prvostupňového správneho orgánu predávajúcej) sa v kontrolnom zozname nenachádzajú žiadne kópie číselných údajov z pokladničného dokladu, ktorý by preukazovali, respektíve potvrdzovali zaevidovanie prijatej tržby do ERP s prideleným DKP XXXXXXXXXX XXXXXXX žalobcom.
34. Uvedené zistenia boli oznámené žalovaným žalobcovi listom číslo XXXXXX/XXXX/MH zo dňa 27.05.2019. Odpoveď žalobcu listom číslom XXXXXX/XXXX bola odvolaciemu orgánu doručená dňa 05.06.2019, pričom v predmetnej odpovedi žalobca opätovne uviedol niektoré z námietok uvedených v odvolaní a to predovšetkým nedodržanie základných zásad daňového konania. Súčasťou uvedeného listu bola aj sťažnosť žalobcu na postup žalovaného - nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ktoré už v čase rozhodnutia žalovaného preverovala sekcia Inšpekcie vnútornej kontroly, odbor vnútornej kontroly, oddelenie vnútornej kontroly Bratislava v samostatnom konaní.
35. Žalovaný uviedol, že aj jeho procesný postup bol doposiaľ plne konformný s platným právnym poriadkom predovšetkým s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku a to z dôvodu, že žalovaný ako odvolací orgán v záujme dodržania procesného postupu vyplývajúceho z ustanovenia § 74 ods. 3 daňového poriadku listom číslo XXXXXX/XXXX/H./oznámenie zo dňa 27.05.2019 oboznámil žalobcu, že v rámci odvolacieho konania bolo vykonané doplnenie dokazovania a zároveň ho informoval o jeho výsledkoch. Súčasťou oznámenia bola aj výzva, aby žalobca v lehote ôsmich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, ak to považuje za potrebné, zaslal písomné vyjadrenie k predmetnej veci a upozornenie, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí, žalovaný vydá rozhodnutie na základe doteraz zisteného skutkového a právneho stavu veci, vyplývajúceho z administratívneho spisu a z platných všeobecne záväzných právnych predpisov.
36. Vzhľadom na to, že predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené cez ústredný portál verejnej správy až dňa 29.05.2019 bolo zrejmé, že žalovaný nerozhodne v predmetnej veci v zákonom ustanovenej 60 dňovej lehote, t. j. do 03.06.2019, preto pred uplynutím lehoty požiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky o jej predĺženie listom číslo XXXXXX/XXXX/ H.predl. zo dňa 29.05.2019. Odpoveď na túto žiadosť listom číslo X./XXXXXXXXXX-XX zo dňa 29.05.2019 bola žalovanému doručená 31.05.2019.
37. Uvedeným listom Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku v predmetnej veci predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o 30 dní, t. j. lehota na vydanie rozhodnutia v predmetnej veci uplynula až 03.07.2019, o čom bol žalobca upovedomený listom číslo XXXXXX/XXXX/ H.X.
38. Záverom odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že proces dokazovania je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. V predmetnom prípade sú tvrdenia všetkých pracovníkov colného úradu zúčastnených na kontrolnom nákupe zhodné, preto ich odvolací orgán považuje spolu s predloženým spisovým materiálom za dostatočný dôkaz, že odvolateľ nepreukázal svoje tvrdenie o tom či, že bezodkladne zaevidovať tržbu za kontrolný nákup do ERP, prípadne že by miestne zisťovanie prebiehalo iným spôsobom, ako je zachytený v zápisnici o miestnom zisťovaní. Žalovaný vychádzajúc zo zápisnice o miestnom zisťovaní ako priameho dôkazu o priebehu vykonávania miestneho zisťovania, ako aj ďalších skutočností uvedených v predloženom spise (napríklad aj zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 28.02.2019) a tiež z doplneného dokazovania, ktoré v rámci odvolacieho konania vykonal vyslovil záver, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je zákonné a správne.
39. Napokon, k námietke žalobcu, podľa ktorej prvostupňový správny orgán porušil ustanovenie § 45 ods. 1 písmeno b) a e) daňového poriadku žalovaný uviedol, že v danom prípade prvostupňový správny orgán nevykonával daňovú kontrolu v zmysle tretieho oddielu, § 44 a nasledujúcich daňového poriadku, ale vykonával miestne zisťovanie v zmysle 2. dielu, § 37 predmetného zákona. Vzhľadom na to, že práva a povinnosti správcu dane, daňového subjektu a iných osôb pri miestnom zisťovaní sú stanovené inak ako pri daňovej kontrole, považoval žalovaný aj túto námietku za právne irelevantnú.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
40. Správnou žalobou vo veci správneho trestania doručenou správnemu súdu 19.08.2019 žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného číslo XXXXXX/XXXX/M zo dňa 20.06.2019 a prvostupňového
správneho orgánu číslo XXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2018 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a to z nasledujúcich dôvodov.
41. V prvom žalobnom bode žalobca namietal nezákonnosť úradného záznamu z výkonu služby č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018. Z pohľadu žalobcu je takýto úradný záznam nezrozumiteľným a nepreskúmateľným úkonom. Poukázal na obsah zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018, z ktorej je podľa žalobcu zrejmé, že zamestnanci prvostupňového správneho orgánu vykonali jediný kontrolný nákup a následne sa okamžite preukázali služobným preukazom a vyhlásením „finančná správa“. Podľa názoru žalobcu teda v dôsledku nevykonania opakovaného kontrolného nákupu neboli splnené podmienky § 17 ods. 2 zákona č. 289/2009 Z. z. na spísanie úradného záznamu, ktorý sa má spisovať iba pri opakovaných kontrolných nákupoch.
42. Nezákonnosť úradného záznamu č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 odvodzuje žalobca aj zo znenia § 37 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého zamestnanec správcu dane je oprávnený spísať úradný záznam len v prípade, ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby.
43. Žalobca tvrdil, že v tomto prípade je zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 zrejmé, že miestneho zisťovania sa zúčastnila zamestnankyňa daňového subjektu, v dôsledku čoho bol úradný záznam spísaný v rozpore s § 37 ods. 4 Daňového poriadku.
44. Pokiaľ prvostupňový správny orgán považoval rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 o uložení pokuty za doručené v dôsledku odopretia jeho prevzatia v zmysle § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. v čase ukončenia kontroly, tak následné spísanie úradného záznamu z výkonu služby č. XXXXXX/ XXXX z 13.11.2018 je irelevantné, zmätočné a ničotné, keďže záznam bol vyhotovený bez právneho dôvodu. Pokiaľ sa prvostupňový správny orgán aj žalovaný v namietaných rozhodnutiach odvolávajú na tento úradný záznam, je takýto postup porušením práva žalobcu vyjadriť sa k tomuto podkladu pre rozhodnutie pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty, keďže predmetný úradný záznam nemal žalobca pre podaním odvolania k dispozícii a ani o jeho existencii nemal žiadnu vedomosť.
45. Žalobca ďalej namietal, že na vydanie rozhodnutia na mieste podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. neboli splnené zákonné podmienky keďže prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nesprávne právne aj vecne posúdili osobu, s ktorou bola spísaná zápisnica a to aj vo vzťahu k doručovaniu písomností. Rozhodnutie by malo byť podľa žalobcu doručované výlučne tej osobe, ktorá je uvedená vo výroku rozhodnutia. Výnimkou je situácia doručovania osobe oprávnenej na preberanie listín do vlastných rúk. V danom prípade zamestnanec žalobcu nebol účastníkom konania, nemal pri kontrole ani splnomocnenie na preberanie dôležitých listín adresovaných do vlastných rúk žalobcovi, preto doručovanie takejto osobe bez oprávnenia na preberanie listín adresovaných žalobcovi je v rozpore s čl. 22 Ústavy slovenskej republiky.
46. Podľa názoru žalobcu zákonodarca pri tvorbe ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. mal na mysli stav, že rozhodnutie na mieste sa považuje za doručené podnikateľovi do vlastných rúk len v tom prípade, ak osobou, s ktorou bola spísaná zápisnica, ktorá odmietla prevziať rozhodnutie je podnikateľ, teda osoba uvedená vo výroku rozhodnutia, alebo jej oprávnený zástupca.
47. Podľa názoru žalobcu z významu slov „aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať...“ vyplýva, že rozhodnutie na mieste je možné vydať spôsobom podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. len v prípade, ak colnici spíšu zápisnicu s osobou uvedenou vo výroku rozhodnutia, alebo s oprávnenou osobou konať za osobu uvedenú vo výroku rozhodnutia.
48. Žalobca poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozsudok sp. zn. 10 Sžo/38 /2015 zo dňa 25.05.2016, v ktorom najvyšší súd uviedol, že pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel.
49. V druhom žalobnom bode žalobca namietal nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného v odvolacom konaní.
50. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania podal žalovanému podnet, v ktorom namietal prieťahy v postupe prvostupňového správneho orgánu po podaní odvolania. Na tento podnet žalobcu reagoval žalovaný oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti č. XXXXXX/XXXX z 20.05.2019. V tomto oznámení žalovaný okrem iného uviedol že, námietku žalobcu kvalifikuje ako opodstatnenú, nakoľko pri prešetrovaní postupu prvostupňového správneho orgánu bolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a došlo k porušeniu základných zásad správy daní podľa ustanovenia § 3 ods. 23 Daňového poriadku, k porušeniu ustanovení o lehotách na rozhodnutie v zmysle § 65 ods. 1 až ods. 3 Daňového poriadku, ako aj k porušeniu ustanovení o postupe prvostupňového orgánu pri odvolacom konaní v zmysle § 73 ods. 2 Daňového poriadku.
51. Žalobca namietal, že žalovaný až listom sp. zn. XXXXXX/XXXX/MH zo dňa 27.05. 2019 oznámil žalobcovi, že v rámci odvolacieho konania vedeného vo veci odvolateľa vykonal doplnenie dokazovania a zároveň ho informoval o jeho výsledkoch, čo žalobca taktiež považuje za značné prieťahy v konaní na strane žalovaného a za porušenie § 65 daňového poriadku.
52. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX/MH z 20.06.2019 v časti, v ktorej žalovaný poukazuje na to, že ešte pred uplynutím lehoty na rozhodnutie požiadal listom XXXXX/XXXX/MH/predl. z 29.05.2019 Ministerstvo financií Slovenskej republiky o jej predĺženie, pričom kladná odpoveď s predĺžením lehoty na rozhodnutie o 30 dní podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku bola žalovanému doručená 31.05.2019. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený listom č. XXXXXX/XXXX/MH/oznX z 11.06.2019. Žalobca považuje toto oznámenie za irelevantné, keďže je podľa neho zrejmé, že nebola dodržaná lehota na požiadanie o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní. Daňový poriadok v § 65 totiž podľa žalobcu nehovorí o lehotách plynúcich odvolaciemu orgánu až odo dňa postúpenia odvolania prvostupňovým správnym orgánom, ale o celkových lehotách na rozhodnutie o odvolaní.
53. Žalobca uviedol, že hoci niektoré správne súdy nepovažujú nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní za dôvod nezákonnosti rozhodnutia, v danom prípade je situácia špecifická tým, že žalobca podal v priebehu odvolacieho konania sťažnosť na prieťahy v postupe správnych orgánov oboch stupňov, čo má za následok možnosť konštatovať nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného a následne aj z toho vyplývajúcu nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX/MH z 20.06.2019.
54. Napokon žalobca v druhom žalobnom bode namieta aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nemal právomoc po podaní odvolania žalobcom dňa 07.12.2018 dokazovanie dopĺňať sám, keďže v zmysle § 73 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku mal možnosť iba uplatniť autoremedúru alebo vec predložiť nadriadenému orgánu a až ten mal v prípade potreby dokazovanie doplniť.
55. Žalobca v 3. žalobnom bode namietal porušenie svojho práva na obhajobu. Už pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia bol podľa jeho názoru porušený § 45 ods. 1 písmeno b) daňového poriadku, keďže žalobca nebol prítomný pri rokovaní prvostupňového správneho orgánu s jeho zamestnancom. Žalobca poukázal na to, že pri miestnom zisťovaní prvostupňový správny orgán vypočúval zamestnanca žalobcu a jeho vyjadrenia podchytené v zápisnici o miestnom zisťovaní č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 následne použil v napadnutom rozhodnutí. To, že žalobca nebol pri tomto vypočutí prítomný a nemal možnosť klásť svedkom otázky hodnotí žalobca nielen ako porušenie § 45 ods. 1 písmeno b) a e) daňového poriadku, ale aj ako porušenie jeho práva na obhajobu.
56. Žalobca namietal porušenie ustanovení § 45 ods. 1 písm. b a písm. f) daňového poriadku aj v ďalšom postupe prvostupňového správneho orgánu pri realizácii ústneho pojednávania so zamestnancom žalobcu, ktorého vypočul ako svedka dňa 28.02.2019, keďže žalobcovi nebolo umožnené byť prítomný pri tomto výsluchu. Žalobca tvrdí, že postup pri výsluchu svedkyne H. R. ani pri oznámení termínu tohto výsluchu žalobcovi nebol správny a zákonný, keďže o výsluchu nebol informovaný písomne a včas. Namietal, že na riadne upovedomenie o termíne výsluchu svedka nemôže stačiť telefonická informácia o tejto skutočnosti zo strany správcu dane, pričom podľa žalobcu navyše telefonický rozhovor nebol toho obsahu, ktorý je uvedený v úradnom zázname. Úradný záznam o telefonickom rozhovore z 26.02.2019 považuje žalobca za svojvoľné a jednostranné tvrdenie osoby, ktorá so žalobcom mala telefonovať. Považuje za neprípustné, aby zamestnanec prvostupňového správneho orgánu do telefónu prikazoval žalobcovi, aby si okamžite šiel prevziať zásielku uloženú na pošte. Žalobca poukázal na to, že nepoznal
obsah doručovaného listu a o jeho obsahu sa dozvedel až po realizácii výsluchu svedkyne H. R.. Za riadny spôsob upovedomenia o termíne výsluchu svedka považuje žalobca len úradne zaslanú a preukázateľne doručenú zásielku. Za nezákonný postup označil žalobca aj to, že výsluch bol vykonaný ešte pred termínom posledného možného dňa prevzatia zásielky, ktorou mu bol termín konania výsluchu oznamovaný.
57. Vo štvrtom žalobnom bode žalobca namietal nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne zistený skutkový stav veci. Žalovaný sa podľa žalobcu v rozhodnutí zameral iba na opis právnych ustanovení a opis zápisnice z miestneho zisťovania č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018, ktorú považoval za rozhodnú pre uloženie sankcie. Žalovaný neprihliadal na to, že žalobca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nepreukázal predmet kontrolného nákupu, keďže predmet nákupu bol skonzumovaný, resp. jeho skonzumovanie zamestnanci prvostupňového správneho orgánu tvrdia. V dôsledku tohto postupu v konaní absentoval kľúčový dôkaz, čo má za následok absenciu dôkazov o vykonaní kontrolného nákupu. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný nepreukázali ani tvrdenie o tom, že čas na elektronickej registračnej pokladni žalobcu bol v čase kontrolného nákupu posunutý o jednu hodinu dopredu. Za nezákonný považuje žalobca aj postup zamestnancov prvostupňového správneho orgánu, ktorí vyzvali zamestnankyňu žalobcu, aby prijatú tržbu za predaný kontrolovaný tovar dodatočne zaevidovala do elektronickej registračnej pokladnice, čo predávajúca vykonala a následne odovzdala zamestnancom prvostupňového správneho orgánu pokladničný doklad č. XXXX zo dňa 13.11.2018 s prideleným DKP XXXXXXXXXXXXXXXX. Podľa názoru žalobcu neexistuje žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by takéto konanie zamestnancom prvostupňového správneho orgánu umožňovalo.
58. V 5. žalobnom bode žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom vyslovil názor, že vydané rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup je porušením princípov a zásad materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu predvídateľnosti práva, predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXX/XXXX/MH z 13.11.2018 bolo vypracované na základe nesprávnych myšlienkových a nezákonných postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je dôsledkom toho, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a nesplnili svoju povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci obstarať si za týmto účelom potrebné podklady pre rozhodnutie.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
59. Podaním doručeným správnemu súdu 23.10.2019 č. XXXXXX/XXXX z 21.10.2019 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, pričom k jednotlivým žalobným námietkam uviedol:
60. Žalobné námietky pod bodom číslo 1, ktorou žalobca namieta, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia na mieste, pričom s touto odvolacou námietkou žalobcu sa mal žalovaný vysporiadať na strane „5 ods. 4 a 5“ napadnutého rozhodnutia iba formálne, žalovaný uviedol, že „na strane 4 odseky 4 a 5 sa nenachádza žiadne vysporiadanie sa s námietkami, ako uvádza žalobca, pretože na strane 4 rozhodnutia je iba konštatovaný skutkový stav, ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu. Žalovaný sa tak nevie a nemôže vyjadriť k tejto námietke žalobcu.“
61. K námietke o nedostatku dôvodov na vydanie rozhodnutia na mieste žalovaný uviedol, poukazujúc na znenie § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., že zákon č. 289/2008 Z.z. neustanovuje podmienky, kedy sa pokuty neukladajú rozhodnutím namieste. Podľa názoru žalovaného vyplývajúceho z jeho rozhodovacej činnosti sa ukladá pokuta na mieste vždy vtedy, keď skutkový stav bol zistený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti a dostatočne odôvodňujú tým Skonštatovanie správneho deliktu s následkom uloženia pokuty, čo bolo splnené aj v prípade miestneho zisťovania vykonaného u divácky žalobcu dňa 13.11.2018.
62. K námietke nezákonnosti, nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti úradného záznamu číslo XXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2018 žalovaný uviedol s poukázaním na § 19 ods. 7 daňového poriadku,
že predmetný úradný záznam bol spísaný až po tom, čo rozhodnutie bolo vydané a doručené podľa § 16 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z.. Uvedený úradný záznam tak nemohol byť podkladom prvostupňového rozhodnutia a nebol ani podkladom pre rozhodovanie v odvolacom konaní, pretože žalovaný sa na tento úradný záznam v súvislosti s odmietnutím námietok žalobcu v odvolacom konaní neodvoláva a existencia úradného záznamu je konštatovaná len v časti rozhodnutia, kde sa opisuje skutkový stav. Z toho dôvodu skutočnosť, že žalovaný nebol oboznámený s týmto úradným záznamom, (ktorého obsah netvoria žiadne nové skutočnosti, ale len opis priebehu miestneho zisťovania celý úradný záznam bol vyhotovený hlavne za účelom zaznamenania odmietnutia podpísania zápisnice z prevzatia rozhodnutia H. R.) nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a už vonkoncom nie prvostupňového orgánu.
63. K námietke, ktorou žalobca uplatnil výhrady voči spôsobu doručovania rozhodnutia podľa § 16b ods. 4 zákona číslo 289/2008 Z.z. žalovaný uviedol, že žalobcov výklad predmetného ustanovenia považuje za nesprávny až absurdný, kedy žalobca doslova popiera zrozumiteľný text právnej úpravy a vytvára právne konštrukcie, ktoré neobstoja, či už z hľadiska formálnych logiky alebo výkladových pravidiel právnej normy. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k platným a účinným právnym predpisom platí prezumpcia ich ústavnosti a to dovtedy, kým Ústavný súd vo svojom rozhodnutí túto domnienku nevyvráti, čo sa doposiaľ nestalo.
64. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa pod bodmi 2, 3, 4 a 5 žalovaný iba poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia napadnutého správnou žalobou. Závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že značná časť námietok tvoriacich obsah žaloby je formulovaná nezrozumiteľným spôsobom, kedy žalovaný doslova musel „dolovať“ zmysel konkrétnej námietky a čo sa ňou rozporuje, respektíve čoho sa ňou právny zástupca žalobcu domáha. Takto formulovaná žaloba podľa žalovaného nespĺňa náležitosti správnej žaloby podľa § 182 ods. 1 písmeno e) SSP.
65. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
V.
Replika žalobcu
66. K vyjadreniu žalovaného zaujal žalobca stanovisko replikou doručenou správnemu súdu 22.11.2019 kde uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, osobitne pokiaľ ide o jeho vyjadrenie k spôsobu doručovania tak dôležitej listiny akou je rozhodnutie. Žalovaným prezentovaný výklad § 16b ods. 4 zákona číslo 289/2008 Z..z. by umožňoval svojvôľu správneho orgánu, s možnými nedozernými následkami pre osobu uvedenú vo výroku rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu je ústavne neprípustné, aby sa tak závažný dokument akým je rozhodnutie na mieste, doručoval účastníkovi konania nie do vlastných rúk, ale prostredníctvom fikcie doručenia, a to prostredníctvom za zamestnancov žalobcu, respektíve ponechaním rozhodnutia v priestoroch prevádzky žalobcu. Žalobca je toho názoru, že ak by sa mal postupovať podľa výkladu prezentovaného žalovaným, tak by mohol nastať aj extrémny prípad, keď by colný úrad spísal zápisnicu s osobou, ktorá nevie čítať ani písať, a potom by aj tak považoval rozhodnutie s uvedením inej osoby vo výroku rozhodnutia za doručené do vlastných rúk osoby vo výroku rozhodnutia uvedenej. Je podľa žalobcu ústavne neprípustné, aby doručenie do vlastných rúk bolo nahradzované nezákonným doručovaním fikciou. Do osobitnej pozornosti správneho súdu s poukazom na možnosť prerušiť konanie a požiadať Ústavný súd SR o výklad § 16b ods. 4 zákona číslo 289/2008 Z..z. k otázke, s ktorou osobou by musela byť zápisnica o miestnom zisťovaní spísaná, aby mohla nastať fikcia doručenia v prípade odmietnutia prevzatia rozhodnutia určeného do vlastných rúk osobe uvedenej vo výroku rozhodnutia a teda, či takou osobou môže byť aj iná osoba, než je osoba uvedená vo výroku rozhodnutia.
67. Žalobca nesúhlasí ani s názorom žalovaného pokiaľ ide o dôvod, prečo prvostupňový orgán, keď nerozhodol o odvolaní v rámci autoremedúry, vykonával ďalšie procesné úkony a zabezpečoval ďalšie dôkazy.
68. Opätovne poukázal na to, že v odvolacom konaní nebolo rozhodnuté v zákonom stanovených lehotách a zákonným spôsobom.
69. Žalobca poukázal aj na to, že pokiaľ v priebehu odvolacieho konania podal námietky na prieťahy v odvolacom konaní, k týmto sa žalovaný vyjadril dvoma samostatnými listami, a to v oboch prípadoch rozdielne, keďže raz námietky uznal za dôvodné a v 2. prípade už námietky na prieťahy v konaní neuznal.
70. Žalobca ďalej tvrdí, že v žalobe podrobne uviedol dôvody, pre ktoré považuje úradný záznam vyhotovený zamestnancami prvostupňového správneho orgánu 13.11.2018 číslo XXXXXX/XXXX za nezákonný, pričom pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí cituje tento úradný záznam, tak je potrebné ho považovať za podklad pre rozhodnutie.
71. Žalobca reagoval aj na tvrdenie žalovaného, že k námietkam uvedeným v žalobe pod bodmi 234 a 5 sa už vyjadril v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia číslo XXXXXX/XXXX/MH zo dňa 20.06.2019. V tejto súvislosti žalobca príkladom uvádza, že žalovaný sa nevyjadril k porušeniu práva žalobcu na prítomnosť pri výsluchu svedkov a porušenie jeho práva klásť svedkom otázky.
72. Nesúhlasí tiež s názorom žalovaného, že značná časť námietok tvoriacich obsah žaloby je formulovaná nezrozumiteľne dôsledku čoho správna žaloba nespĺňa náležitosti podľa § 182 ods. 1 písmeno e ) SSP. Toto tvrdenie považuje za irelevantné, keďže žaloba má všetky zákonom predpísané náležitosti, vrátane označenia účastníkov konania, napadnutého rozhodnutia, čoho sa žalobca domáha, ako aj uvedenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré žalobca žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie. Pokiaľ sa žalovanému javia niektoré námietky ako formulované nezrozumiteľným spôsobom, potom mal presne uviesť okruh týchto námietok a konkretizovať ich nezrozumiteľnosť. V opačnom prípade takéto vyjadrenie považuje žalobca iba za formálne tvrdenie žalovaného ho, ktoré nepreskúmateľné.
73. Žalobca poukázal na to, že žalobou iba využíva svoje právo účinne sa brániť proti nezákonnému a nesprávnemu postupu kontrolných orgánov. Namieta pritom procesné vady prvostupňového správneho orgánu a žalovaného pri vydávaní rozhodnutia a v rámci konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.
74. Nie je podľa žalobcu prípustné, ak sa žalobca dozvedel o vykonanom dokazovaní (výsluch svedka) až zo samotného rozhodnutia. Týmto postupom mu bolo upreté jeho ústavné právo byť prítomný pri výsluchu svedka, právo klásť svedkovi otázky, právo na právne zastúpenie - obhajobu, ale hlavne právo, aby sa dozvedel ústavne konformným spôsobom o vydaní rozhodnutia.
75. Žalobca opäť prízvukoval, že § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. je v zjavnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a dohovormi, keď kontrolnému orgánu umožňuje doručovať rozhodnutia žalobcovi takým spôsobom, že sa rozhodnutie voľne ponechá v priestoroch jeho prevádzky. Žalobca nerozumie zámeru predkladateľa tohto zákona a zákonodarcu, keď nepozná inú právnu úpravu, ktorá by takýto postup umožňovala. Uvedený postup považuje za flagrantné porušenie ústavného práva byť účastníkom konania, práva na spravodlivé konanie, práva zvoliť si obhajcu podľa článku 47 ods. 2 a 3, článku 48 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky.
76. Úradný postup prvostupňového orgánu považuje za porušenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to článku 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) až d). Žalobca nevie, aké otázky boli svedkovi kladené, akým spôsobom boli tieto otázky kladené, či neboli kapciózne alebo sugestívne. Je podľa neho potrebné si uvedomiť, že kontrolu vykonáva pracovník colného úradu, ktorý je v jednej osobe vyšetrovateľom, žalobcom a sudcom zároveň, preto takýto postup nie je akceptovateľný. Spochybňuje tiež odbornú spôsobilosť zamestnancov prvostupňového správneho orgánu pre vydanie rozhodnutia na mieste. Za disproporčné považuje aj to, že pokiaľ prvostupňový správny orgán môže prostredníctvom svojich zamestnancov doručiť rozhodnutie vydané na mieste ponechaním v prevádzke žalobcu, od žalobcu sa vyžaduje, aby odvolanie podal podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku elektronickými prostriedkami.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
77. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 289/2008 tento zákon sa vzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávnenia na podnikanie predáva tovar alebo poskytuje službu (ďalej len
„podnikateľ“); tento zákon sa vzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak predáva tovar alebo poskytuje službu na území Slovenskej republiky.
78. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 289/2008 na účely tohto zákona sa rozumie vlastným registračným programom program, ktorý riadi prípravu údajov o predaji tovaru alebo o poskytovaní služby pred tým, ako sú prostredníctvom komunikačného modulu zaevidované vo fiškálnej tlačiarni; vlastný registračný program musí komunikovať so vstavaným registračným programom na základe komunikačného protokolu a môže byť umiestnený len v počítači, ktorý prostredníctvom komunikačného modulu komunikuje so vstavaným registračným programom.
79. Podľa § 2 písm. z) zákona č. 289/2008 na účely tohto zákona sa rozumie tržbou platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou, ktorá oprávňuje na nákup tovaru alebo na poskytnutie služby, okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok.
80. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo v systéme e-kasa prostredníctvom pokladnice e-kasa klient bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu. Ak podnikateľ nemôže z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy zaevidovať tržbu v systéme e-kasa, je povinný uložiť dátovú správu v on-line registračnej pokladnici. Podnikateľ je povinný zaslať uloženú dátovú správu do systému e-kasa do 96 hodín od prvého pokusu o jej zaslanie; ak nemožno zaslať dátovú správu do systému e-kasa z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, lehota na jej odoslanie sa považuje za zachovanú, ak je zaslaná do 96 hodín od zverejnenia oznámenia o odstránení prekážok na strane finančného riaditeľstva na svojom webovom sídle.
81. Podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu alebo pokladnicu e-kasa klient na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 prvej vety alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa klient, ktorý nie je pokladničným dokladom, uvedie v žiadosti nepravdivú informáciu o dostupnosti internetového signálu na predajnom mieste podľa § 3a ods. 1 alebo nesplní povinnosť podľa § 3a ods. 3 alebo § 8 ods. 5.
82. Podľa § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 330 eur do 3 300 eur.
83. Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil.
84. Podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti.
85. Podľa § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
86. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 289/2008 v konaní o sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak § 16b neustanovuje inak.
87. Podľa § 19 ods. 4 Daňového poriadku zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
88. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
89. Podľa § 37 ods. 4 Daňového poriadku o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie; to neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a zamestnanec správcu dane ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.
90. Podľa § 39 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.
91. Podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
92. Podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.
93. Podľa § 73 ods. 3 Daňového poriadku predkladacia správa obsahuje najmä a) zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania, b) stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania, c) návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.
94. Podľa § 74 ods. 1 Daňového poriadku odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.
95. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
96. Podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6.
97. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal nezákonnosť a zmätočnosť úradného záznamu z výkonu služby č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 z dôvodu, že pre nevykonanie opakovaného kontrolného nákupu neboli splnené podmienky § 17 ods. 2 zákona č. 289/2009 Z. z. na spísanie úradného záznamu, ktorý sa má spisovať iba pri opakovaných kontrolných nákupoch. Žalobca nezákonnosť úradného záznamu č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 namietal aj s poukazom na § 37 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého sa úradný záznam o miestnom zisťovaní vyhotovuje len v prípade, ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby.
98. Z obsahu administratívneho spisu správny súd ustálil, že úradný záznam č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 sa v administratívnom spise nachádza pod označením „Úradný záznam z výkonu služby“ a nie ako úradný záznam z miestneho zisťovania, pričom je tiež označený nadpisom „interné“. Z obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX/MH z 20.06.2019 nevyplýva záver, že by tento úradný záznam slúžil ako podklad pre rozhodnutie. Ako na to poukázal aj žalovaný, úradný záznam nemohol byť podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keďže rozhodnutie bolo vydané na mieste, a teda skôr, než bol úradný záznam spísaný. Zmienka o úradnom zázname č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 sa nachádza iba v rozhodnutí žalovaného, a to v časti, v ktorej sú rekapitulované úkony vykonané zamestnancami prvostupňového správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán a rovnako tak žalovaný argumentovali svoje rozhodnutia primárne poukázaním na obsah zápisnice z miestneho zisťovania č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018, žalobca tiež poukázaním na obsah ďalších procesných úkonov realizovaných po podaní odvolania žalobcom. Samotné vyhotovenie úradného záznamu pre interné potreby prvostupňového správneho orgánu a v súlade s § 19 ods. 7 daňového poriadku v tomto prípade nemohlo žiadnym spôsobom zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, ani nemohlo mať za následok porušenie zásad konania o správnom delikte a tým aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
99. K námietke týkajúcej sa doručovania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. XXXXXX/ XXXX z 13.11.2018 žalobcovi postupom podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. správny súd v prvom rade konštatuje, že v danom prípade ide o doručovanie rozhodnutia vydaného podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. na mieste, teda na mieste, kde došlo k spáchaniu a zisteniu správneho deliktu. Doručovanie tohto druhu rozhodnutia je teda upravené špeciálnym právnym predpisom, preto naň nemožno aplikovať ustanovenia daňového poriadku alebo správneho poriadku tak, ako na to poukazoval žalobca v podanej žalobe (lex specialis derogat legi generali). Správne súdy už judikovali, že cieľom tejto právnej úpravy bolo zabezpečiť operatívny procesnoprávny postup pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za správne delikty, skutkovými podstatami ktorých je porušovanie právnych predpisov pri finančných operáciách podnikateľských subjektov prostredníctvom elektronickej pokladnice. Ide teda o osobitný charakter administratívneho konania, ktorého účelom je po zadovážení dôkazov vyvodiť sankčnú zodpovednosť právne účinným spôsobom, ktorým sa zároveň má sledovať zámer individuálnej a generálnej prevencie vo vzťahu k možným, aj opakovaným porušeniam kontroly finančných operácií podnikateľských subjektov, a to v záujme zabezpečenia fiškálnych záujmov štátu. (napríklad rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/130/2015 z 22.03.2017). Uvedená forma konania má podľa názoru správneho súdu svoje racionálne opodstatnenie najmä vzhľadom na rýchlosť ako aj hospodárnosť správneho konania a to v prípadoch, kde spáchanie správneho deliktu je z pohľadu konajúceho správneho orgánu jednoznačné, tak, ako sa to javilo aj v tomto prípade.
100. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie môže byť doručované aj v prípade doručovania podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z., výlučne tej osobe, ktorá je uvedená vo výroku rozhodnutia, teda podnikateľovi, resp. osobe podnikateľom poverenej na preberanie listín do vlastných rúk, správny súd tento názor nezdieľa.
101. V ustanovení § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. zákonodarca totiž dôsledne rozlišuje medzi osobou „s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica“ a podnikateľom. Toto rozlíšenie je úplne logické s ohľadom na skutočnosť, že pokuta je rozhodnutím na mieste podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. ukladaná v jednoduchých a dostatočne zrejmých prípadoch priamo pozorovaných zamestnancami colného úradu v čase bezprostredne po spáchaní správneho deliktu a na mieste jeho spáchania. Zákonodarca pre tento účel zrýchleného konania počítal s alternatívou, že na mieste
spáchania deliktu sa v čase jeho spáchania nebude nachádzať podnikateľ, jeho štatutárny orgán alebo iná osoba poverená konať za podnikateľa a preberať zaň písomnosti do vlastných rúk. Z textu zákonného ustanovenia ako aj z účelu predmetnej právnej úpravy je možné spoľahlivo ustáliť, že zápisnicu je možné v danom prípade spísať aj s inou osobou, než je podnikateľ alebo osoba oprávnená konať za podnikateľa, pričom rovnaké ustanovenie dáva zamestnancom colného úradu možnosť doručiť toto rozhodnutie tej osobe, s ktorou bola zápisnica spísaná, bez ohľadu na to, či je výslovne splnomocnená podnikateľom na preberanie zásielok určených do vlastných rúk, a to aj fikciou doručenia v prípade odmietnutia prevzatia rozhodnutia.
102. Pokiaľ žalobca namieta, že takto koncipovaná forma doručovania rozhodnutia o správnom delikte potenciálne umožňuje doručiť rozhodnutie akejkoľvek osobe nachádzajúcej sa v prevádzke, kde došlo k spáchaniu správneho deliktu, správny súd poukazuje na skutočnosť, že podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. je rozhodnutie možné odovzdať iba osobe, s ktorou bola spísaná zápisnica. Okruh osôb, s ktorými môže colný úrad spísať pri miestnom zisťovaní zápisnicu a aké náležitosti má zápisnica obsahovať stanovuje § 19 a § 37 ods. 4 Daňového poriadku, pričom s poukazom aj na § 4 ods. 2 Daňového poriadku je možné konštatovať, že už odkazované ustanovenia v zásade vylučujú, aby bola zápisnica spísaná s osobou, ktorá „nemá nič spoločné s osobou uvedenou v uvedenou vo výroku rozhodnutia“, ako na to poukázal žalobca vo svojom vyjadrení z 22.11.2019. Napriek tomu je podľa správneho súdu namieste, aby v rámci odvolacieho konania či súdneho prieskumu bola venovaná v každom jednotlivom prípade dostatočná pozornosť aj okolnostiam doručovania rozhodnutia vydaného podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. a vzťahu osoby, ktorej bolo rozhodnutie doručené, k osobe, ktorá je adresátom rozhodnutia (podnikateľovi).
103. V posudzovanej veci správny súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že zápisnica o miestnom zisťovaní č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 bola spísaná a vyhotovená za spolupráce zamestnankyne žalobcu, ktorá bola osobou zodpovednou okrem iného aj za plnenie povinnosti pri evidencii prijatých platieb podľa zákona č. 289/2008 Z. z. a ktorá túto činnosť v označenej prevádzke žalobcu aj vykonávala. Zamestnankyňa žalobcu bola riadne stotožnená na základe údajov z občianskeho preukazu a poskytla pri vyhotovení zápisnice z miestneho zisťovania ako aj pri ďalších úkonoch (tlač prehľadovej uzávierky zo dňa 13.11.2018 č. G predloženie knihy ERP, Certifikátu ERP, tlač pokladničného dokladu č. XXXX zo dňa 13.11.2018 č. DKP XXXXXXXXXXXXXXXX) v rámci miestneho zisťovania súčinnosť, čo nebolo spochybnené ani žalobcom v rámci jeho žalobných námietok. Na základe vyjadrení zamestnankyne žalobcu H. R., ako aj na základe podkladov získaných vďaka ňou poskytnutej súčinnosti zaznamenaných v zápisnici z miestneho zisťovania č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018 mali zamestnanci prvostupňového správneho orgánu za preukázané, že k spáchaniu správneho deliktu došlo a zistený skutkový stav umožňuje vydanie rozhodnutia na mieste. Správny súd nemal v danom prípade pochybnosť o tom, že doručenie rozhodnutia, hoc aj fikciou podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. na základe odmietnutia prevzatia rozhodnutia touto zamestnankyňou v pozícii osoby, s ktorou bola spísaná zápisnica, bolo riadnym doručením rozhodnutia v zmysle § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. Tu je potrebné pripomenúť aj to, že pojem osoby, s ktorou bola zápisnica spísaná nie je možné vykladať iba vo vzťahu k osobe, ktorá zápisnicu aj podpísala. Podľa § 19 ods. 4 daňového poriadku je totiž možné za úplnú a zákonnú považovať aj takú zápisnicu, ktorú prítomná osoba odmietla podpísať, pokiaľ je skutočnosť odmietnutia podpisu v zápisnici riadne zaznamenaná, čo sa stalo aj v posudzovanom prípade.
104. K námietke žalobcu, ktorou poukázal na nedodržanie lehoty na postúpenie odvolania odvolaciemu orgánu podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku prvostupňovým správnym orgánom správny súd konštatuje, že námietka je čiastočne dôvodná. Je pravdou, že prvostupňový správny orgán postúpil odvolanie žalobcu žalovanému až 3.4.2019, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku, v danom prípade sa však podľa správneho súdu nejedná o také procesné pochybenie, ktoré by bolo samo osebe spôsobilé ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Rovnako to platí aj vo vzťahu k nedodržaniu lehoty podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku žalovaným ako odvolacím orgánom. Správny súd tu poukazuje aj na stabilne judikovaný názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.11.2017 sp. zn. 3Sžfk/4/2016), podľa ktorého formálne pochybenie správneho orgánu nie je dôvodom na kasáciu jeho rozhodnutia, pokiaľ by viedlo k rovnakému výsledku, účelom kasácie teda nemá byť formálne zopakovanie administratívneho konania s dosiahnutím rovnakého výsledku.
105. Správny súd pri svojom právnom závere zohľadnil najmä skutočnosť, že prvostupňový správny orgán napriek tomu, že nerozhodol v zákonnej lehote a nesplnil ani svoju povinnosť o nedodržaní ani predĺženej 60-dňovej lehoty informovať žalobcu podľa § 65 ods. 3 Daňového poriadku, nebol v tomto období nečinný, ale vykonával procesné úkony, ktorými dopĺňal dokazovanie najmä na základe návrhov žalobcu prednesených v rámci jeho odvolacích námietok a procesnej obrany. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. na mieste. Ako už na to bolo poukázané v bodoch 99-103 odôvodnenia tohto rozhodnutia, toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené fikciou podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z., preto mal žalobca prvú možnosť predniesť svoje skutkové a právne námietky až v ním podanom odvolaní z 20.11.2018. Nie je preto možné prvostupňovému správnemu orgánu vytknúť, že so zreteľom na právo žalobcu na obhajobu v konaní o správnom delikte, ešte pred postúpením veci žalovanému na rozhodnutie o odvolaní, realizoval tie úkony dokazovania, ktoré navrhol v rámci svojej obhajoby žalobca, a ktoré považoval aj prvostupňový správny orgán za nevyhnutné v reakcii na námietky prednesené v odvolaní žalobcom.
106. Je pravdou, že ustanovenia § 73 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku neumožňujú prvostupňovému správnemu orgánu rozhodnúť o podanom odvolaní s výnimkou autoremedúry, avšak rovnako tak je pravdou, že z § 73 ods. 2 a ods. 3 daňového poriadku vyplýva možnosť doplniť dokazovanie realizáciou potrebných procesných úkonov po podaní odvolania. Táto možnosť napokon vyplýva už z povahy samotného inštitútu autoremedúry, teda možnosti vyhovieť odvolaniu v celom rozsahu. Pokiaľ má totiž prvostupňový správny orgán relevantne rozhodnúť o tom, či mieni odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku, musí mať možnosť preveriť argumentáciu odvolateľa uvedenú v jeho odvolaní a za týmto účelom aj doplniť dokazovanie vykonaním dôkazov, ktorých vykonanie bolo v odvolaní navrhnuté. Samotná skutočnosť, že prvostupňový správny orgán pred predložením odvolania odvolaciemu orgánu doplnil dokazovanie procesnými úkonmi zameranými na preverenie odvolacích námietok žalobcu teda podľa názoru správneho súdu nepredstavuje žiaden zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu alebo porušenie základných zásad konania vyjadrených v § 3 daňového poriadku.
107. Obdobný záver je možné vysloviť vo vzťahu k žalovanému, ktorý v súlade s § 65 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku v čase po postúpení odvolania dňa 03.04.2019 požiadal prvostupňový správny orgán o doplnenie konania žiadosťou zo 14.05.2019 a to vyžiadaním kontrolného záznamu ERP žalobcu s G z 13.11.2018 a preverením tohto záznamu za účelom preverenia záznamu kontrolného nákupu. Odpoveď spolu s prílohami bola doručená žalovanému 27.05.2019 a následne 29.05.2019 požiadal o predĺženie lehoty na rozhodnutie.
108. Napriek tomu, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný nerozhodli o podanom odvolaní v lehotách podľa § 65 ods. 1 resp. ods. 2 daňového poriadku, správny súd zastáva názor, že uvedené pochybenia z dôvodov uvedených v predošlých bodoch odôvodnenia nemajú bez ďalšieho za následok nevyhnutnosť konštatovania vecnej nesprávnosti alebo nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, a to aj napriek tomu, že v tejto súvislosti konštatoval pochybenie prvostupňového správneho orgánu aj žalovaný v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti č. XXXXXX/XXXX z 20.5.2019. Správny súd tu poukazuje na skutočnosť, že ani daňový poriadok ani súdna prax s nedodržaním procesných lehôt upravených v § 65 ods. 1, ods. 2 resp. § 73 ods. 2 daňového poriadku nespájajú žiadne konkrétne právne účinky v podobe potreby kasácie rozhodnutí vydaných v konaní zaťaženom takouto vadou.
109. Pokiaľ správny nezistil nezákonnosť v samotnej skutočnosti, že prvostupňový správny orgán po podaní odvolania doplnil dokazovanie ďalšími procesnými úkonmi, rovnaký záver neplatí o spôsobe, akým tieto úkony boli z procesného hľadiska realizované. V spôsobe, akým prvostupňový správny orgán realizoval doplnenie dokazovania v období po podaní odvolania žalobcom zo dňa 20.11.2018 správny súd zistil zásadné nedostatky, a to najmä vo vzťahu k žalobcom namietanému postupu prvostupňového správneho orgánu pri upovedomení žalobcu o výsluchu svedkyne R. (žalobný bod X).
110. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán vyrozumel v zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku o výsluchu svedka žalobcu, a to písomne listom č. XXXXX/XXXX zo 7.2.2019, ktorý bol podľa záznamu pošty na doručenke uložený na pošte D. dňa 22.2.2019 s úložnou dobou 18 dní a prevzatý žalobcom dňa 1.3.2019.
111. Predvolanie adresované svedkyni H. R. č. XXXXX/XXXX bolo taktiež vyhotovené dňa 7.2.2019 a doručené svedkyni bez uloženia na pošte bolo 14.02.2019.
112. Z rukou písanej poznámky na predvolaní č. XXXXX/XXXX zo 07.02.2019 vyplýva, že predvolanie bolo expedované svedkyni 08.02.2019.
113. Z rukou písanej poznámky na upovedomení o výsluchu č. XXXXX/XXXX zo 07.02.2019 vyplýva, že žalobcovi bolo expedované 21.2.2019.
114. Z uvedeného je zrejmé, že bez zrejmých dôvodov vyplývajúcich z administratívneho spisu bola zásielka obsahujúca upovedomenie žalobcu o konaní ním navrhnutého výsluchu svedkyne H. R. zo dňa 07.02.2019 expedovaná žalobcovi až 21.02.2019, teda 14 dní po jej vyhotovení a zároveň iba 7 dní pred oznamovaným termínom výsluchu.
115. Z obsahu ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku vyplývajú vo vzťahu k zabezpečeniu práva daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť svedkovi otázky pre správny orgán realizujúci výsluch v zásade dve kumulatívne povinnosti. Povinnosť vyrozumieť daňový subjekt písomne a povinnosť vyrozumieť ho včas. S ohľadom na stabilne judikovaný názor, podľa ktorého patrí možnosť daňového subjektu byť prítomný, osobne alebo prostredníctvom zástupcu, pri vypočutí svedka a klásť mu otázky k najvýznamnejším procesným právam daňového subjektu pri napĺňaní zásady rovností zbraní, je za včasné písomné vyrozumenie možné považovať iba také, kedy je informácia v písomnej podobe doručená daňovému subjektu v takom predstihu, ktorý reálne umožní daňovému subjektu vypočutia sa zúčastniť a primerane sa naň pripraviť.
116. V danom prípade síce prvostupňový správny orgán odoslal žalobcovi písomné upovedomenie o termíne vypočutia svedkyne H. R., avšak v čase konania výsluchu táto zásielka nebola žalobcovi doručená ani prevzatím zásielky, ani fikciou doručenia. V čase výsluchu teda žalobca nebol o výsluchu upovedomený písomne, na čom nič nemení ani dodatočné informovanie žalobcu o termíne výsluchu svedkyne telefonicky dňa 26.02.2019.
117. V súvislosti s telefonickým upovedomením žalobcu správny súd konštatuje, že takýto spôsob upovedomenia nie je v súlade s § 25 ods. 4 daňového poriadku, pričom písomné upovedomenie nie je možné nahradiť vyhotovením písomného úradného záznamu. Pokiaľ by aj mala byť tejto forme informovania o termíne konania výsluchu svedkyne priznaná relevancia, v žiadnom prípade by za daných okolností nebolo možné hovoriť o splnení podmienky včasnosti.
118. Prvostupňový správny orgán nepochybne už v čase expedície písomného upovedomenia o výsluchu svedkyne žalobcovi vedel o tom, že výsluch sa má realizovať už o 7 dní, čo so sebou nesie riziko, že zásielka obsahujúca upovedomenie o výsluchu nebude adresátom včas prevzatá a žalobca sa o konaní výsluchu nedozvie v primeranom čase pred jeho konaním. Napriek tomu prvostupňový správny orgán v zmysle obsahu úradného záznamu z 26.02.2019 nachádzajúceho sa v administratívnom spise informoval žalobcu dodatočným telefonickým oznámením termínu výsluchu až 26.2.2019 o 14.24 hod., čo by aj v prípade akceptácie tejto formy upovedomenia predstavovalo vo vzťahu k žalobcovi priestor na prípravu a zabezpečenie svojej účasti na predmetnom úkone resp. účasti prostredníctvom zástupcu v rozsahu necelých dvoch pracovných dní. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že daňový poriadok síce neobsahuje určenie konkrétnej dĺžky lehoty potrebnej na prípravu pred výsluchom svedka, lehotu necelých dvoch pracovných dní však, aj s ohľadom na lehoty určené v obdobných prípadoch inými procesnými predpismi (napr. § 240 ods. 5, § 247 ods. 1 Trestného poriadku) rozhodne nie je možné považovať za vyrozumenie včasné.
119. Vo vzťahu k úradnému záznamu zo dňa 26.02.2019, z obsahu ktorého vyplýva telefonické upovedomenie žalobcu o termíne výsluchu svedkyne H. R., vzniesol žalobca námietku, že zachytený obsah telefonického hovoru nezodpovedá skutočnosti. Správny súd k tomu uvádza, že zo žaloby nevyplýva konkrétne v čom je obsah telefonického hovoru zaznamenaný v úradnom zázname odlišný od skutočného obsahu telefonického hovoru medzi zástupcom žalobcu a zamestnancom prvostupňového správneho orgánu, preto je táto námietka nekonkrétna a v zásade správnym súdom nepreskúmateľná. Pozornosti správneho súdu však neušlo, že úradný záznam z 26.02.2019 neobsahuje rovnaké náležitosti, ako všetky ostatné úradné záznamy o uskutočnených telefonických hovoroch
nachádzajúce sa v administratívnom spise (spolu 6). Úradný záznam z 26.02.2019 neobsahuje žiadne číslo pridelené mu prvostupňovým správnym orgánom, ktorým by bol tento záznam z hľadiska evidencie identifikovateľný. Úradný záznam tiež na rozdiel od všetkých ostatných úradných záznamov tvoriacich obsah administratívneho spisu neobsahuje podpis vedúceho právneho oddelenia prvostupňového správneho orgánu, ktorému by bol daný tento záznam na vedomie.
120. Napokon správny súd vo vzťahu k námietke o nezákonnosti uskutočneného výsluchu svedkyne H. R. konštatuje, že ako porušenie ustanovení daňového poriadku je možné hodnotiť aj tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v rozpore s § 30 ods. 1 daňového poriadku nedoručoval žalobcovi upovedomenie o výsluchu svedkyne H. R. elektronickými prostriedkami, pričom z administratívneho spisu nevyplýva žiaden dôvod, pre ktorý by v zmysle § 30 ods. 2 daňového poriadku nebolo doručenie touto formou možné, keďže prvostupňový správny orgán už touto formou so žalobcom komunikoval pri zasielaní výzvy na doplnenie podania č. XXXX/XXXX z 3.1.2019.
121. Podľa názoru správneho súdu postupom prvostupňového správneho orgánu pri oznamovaní termínu výsluchu svedkyne žalobcovi došlo k porušeniu zásad daňového konania, najmä zásady zákonnosti a zásady súčinnosti vyjadrených v § 3 ods. 1, 2 daňového poriadku, ako aj zásad správneho trestania vyjadrených okrem iného aj zásadou rovností zbraní a právom na obhajobu, pričom žalovaný ako odvolací orgán v rozpore s § 74 ods. 2 daňového poriadku túto skutočnosť prehliadol, nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu v plnej miere akceptoval a na obsahu takto nezákonne realizovanej svedeckej výpovede do veľkej miery založil aj odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia č.XXXXXX/XXXX/MH z 20.6.2019.
122. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 2Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015) finančné orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, a preto, ak je v daňovom konaní v rámci dokazovania vykonávaný výsluch svedkov a daňový subjekt nemá možnosť byť prítomný na tomto výsluchu a klásť pri ňom svedkom otázky, sú potom takto získané svedecké výpovede dôkaznými prostriedkami zabezpečenými správcom dane v rozpore so zákonom. V danom prípade vystupuje do popredia aj skutočnosť, že miestne zisťovanie prvostupňového správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia na mieste, a v rámci ktorého sa svedkyňa H. R. vyjadrovala ku skutku, ktorým mala byť naplnená skutková podstata sankcionovaného správneho deliktu bolo realizované síce v súlade so zákonom, ale bez prítomnosti žalobcu, v dôsledku čoho prebehlo v zásade celé konanie na prvom stupni bez možnosti akéhokoľvek aktívneho vstupu žalobcu do jeho priebehu. Pokiaľ na základe odvolania podaného žalobcom správny orgán prvého stupňa priznal relevanciu žalobcovej požiadavke na vypočutie svedkyne H. R. ku sporným skutkovým okolnostiam a takto umožnil žalobcovi aktívne realizovať jeho právo na obhajobu prostredníctvom možnosti klásť svedkovi otázky, mal realizáciu tohto nepochybne významného úkonu dokazovania zabezpečiť spôsobom, ktorý by umožnil žalobcovi realizovať jeho procesné práva reálne a nie iba formálne.
123. V žalobných bodoch pod číslom 4 a 5 žalobca namietal meritórne závery žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktoré z väčšej časti vychádzali z hodnotenia uceleného reťazca súvisiacich dôkazov a z popisu skutkového deja zachyteného v zápisnici o miestnom zisťovaní č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018.
124. Vzhľadom na to, že na preverenie priebehu skutku, ako ho zaznamenali zamestnanci prvostupňového správneho orgánu, mal slúžiť práve výsluch zamestnankyne žalobcu, ktorý nebol dňa 28.02.2019 vykonaný zákonným spôsobom v súlade s § 25 ods. 4 daňového poriadku z dôvodu vytýkaných procesných pochybení žalovaného, a ktoré boli aj dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, súd sa meritom veci vo vzťahu k žalobným námietkam uvedeným v žalobných bodoch 4 a 5 nezaoberal, pretože by tým prejudikoval rozhodnutie v merite veci a hodnotenie dôkazov, ktoré primárne prislúcha správnemu orgánu. Správny súd pripomína, že svojou rozhodovacou činnosťou nemôže nahrádzať správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, inak by poprel zmysel a úlohu správnych orgánov.
125. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude doplniť dokazovanie vykonaním výsluchu svedkyne H. R. spôsobom, ktorý bude v súlade s ust. § 25 daňového poriadku, a ktorý umožní žalobcovi realizovať jeho procesné práva a právo na obhajobu, ako aj vykonať prípadné ďalšie dôkazy, ktorých potreba
vyplynie z vykonaného výsluchu svedkyne a na základe takto doplneného dokazovania znova rozhodnúť o odvolaní žalobcu.
126. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. XXXXXX/XXXX z 13.11.2018, keďže posúdenie jeho zákonnosti a vecnej správnosti na základe doplneného dokazovania po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou žalovaného ako odvolacieho orgánu v zmysle § 74 daňového poriadku. Navyše, z administratívneho spisu ani z obsahu správnej žaloby správny súd nezistil žiadne také pochybenia prvostupňového správneho orgánu v konaní pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ktoré by dávali dôvod na jeho zrušenie (k tomu vyššie aj odôvodnenie v bodoch 99-103).
127. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podľa § 100 ods. 1 ods. 1 písm. b) SSP.
128. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd uznesením konanie preruší ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.
129. Žalobca navrhoval, aby správny súd podal ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. s čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR.
130. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania v tejto veci správny súd uvádza, že z označených článkov Ústavy SR vyplýva subjektívne právo účastníka konania na rozhodnutie, ktoré je v súlade s ústavou, resp. na rozhodnutie vychádzajúce z ústavne súladnej normy na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd, čo však zároveň neznamená automatické subjektívne právo na podanie návrhu na ústavnom súde. Rozhodnutie o prerušení konania v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona závisí od posúdenia správneho súdu o súlade, resp. nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd v bodoch 99-103 odôvodnenia tohto rozhodnutia podrobne vysvetlil, prečo postup doručovania rozhodnutia podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. považoval za súladný s Ústavou SR a vo vzťahu k žalobou namietanému rozhodnutiu aj za zákonný. Uvedená forma konania a doručovania rozhodnutia má podľa názoru správneho súdu svoje racionálne opodstatnenie najmä vzhľadom na rýchlosť ako aj hospodárnosť správneho konania, pričom priestor pre jej využitie jej daný výlučne v prípadoch, kde sa spáchanie správneho deliktu javí ako jednoznačné. Správny súd preto zastáva názor, že uvedená forma konania nie je v rozpore s Ústavou SR, resp. jednotlivými ústavnými princípmi pre oblasť správneho trestania a je aj v súlade so základnými zásadami správneho konania resp. zásadami konania vedeného so subsidiárnym využitím daňového poriadku. Správny súd preto návrh na prerušenie konania zamietol.
131. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.
132. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
133. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.