Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cbi/10/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gulčikovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava 811 08, sídlo kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, správca úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, právne zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 20.12.2019 žalobca navrhoval, aby súd určil, že žalobcom uplatnená pohľadávka listom č. 101863159/2019 zo dňa 02.08.2019, a to daňová povinnosť na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2017 vo výške 72.287,93 eur vyplývajúca z elektronicky podaného Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.k. na majetok úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31561888 je pohľadávkou proti podstate, čo do právneho dôvodu a výšky. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že si v konkurze u správcu úpadcu uplatnil pohľadávku voči podstate a to pohľadávku na dani z príjmov zo závislej činnosti - daňovú povinnosť na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2017 vo výške 72.287,93 eur vyplývajúcu z elektronicky podaného Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti č. 6/10822089/2019 zo dňa 26.06.2019. Má za to, že ide o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácie v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a to o pohľadávky proti podstate, ktoré si týmto žalobca uplatnil. Dňa 10.12.2019 bolo veriteľovi doručené Oznámenie správcu podľa vydané v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou proti podstate, v ktorom správca veriteľovi oznámil, že pohľadávku na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške 72.287,93 eur vyplývajúcu z podaného Hlásenia č. 6/10822089/2019 zo dňa 26.06.2019 v celom rozsahu neuznáva, čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávok. Žalovaný popretie žalobcom uplatnenej pohľadávky proti podstate opiera o tvrdenie, že žalobca nesprávne označil právny dôvod vzniku pohľadávky a nezaoberal sa ani otázkou času vzniku pohľadávky. Žalobca sa po preskúmaní vyjadrenia žalovaného nestotožňuje so závermi, ku ktorým dospel správca a ktoré uvádza vo svojom Oznámení správcu podľa vydanom v súvislosti s prihlásením pohľadávky proti podstate zo dňa 10.12.2019. V danom prípade je podľa žalobcu rozhodujúce vyhodnotiť otázku, kedy žalobcom uplatnená pohľadávka vznikla. Pri posúdení časového momentu vzniku pohľadávky proti podstate je potrebné od vzniku daňovej povinnosti odlíšiť splatnosť dane. Daňová povinnosť vzniká priamo zo zákona, pričom predpokladom na splnenie daňovej povinnosti

je spravidla vyrubenie dane alebo podané daňové priznanie. Povinnosťou úpadcu ako zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane z príjmov v zmysle ustanovenia o dani z príjmov v znení platnom a účinnom od 01.01.2017 (ďalej len „“), je povinnosť predkladať správcovi dane v lehote podľa a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o dňovom bonuse a o daňovom bonuse za nezaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac a po b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom, pričom tieto prehľady a hlásenia je zamestnávateľ povinný podľa podávať do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle Ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) daňového poriadku ustanovuje, že daňové priznanie (hlásenie) je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, 1) alebo ten koho na to správca dane vyzve. V zmysle prehľad a hlásenie podľa odseku 9 sa podáva na predpísanom tlačive. Hlásenie na predpísanom tlačive má charakter priznania platiteľa dane, ktorým tento priznáva ním zrazené a odvedené preddavky na daň, resp. daň z príjmov zo závislej činnosti. V posudzovanom prípade vznikla zamestnávateľovi (resp. správcovi) za zdaňovacie obdobie r. 2017 povinnosť podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom do konca apríla roku 2018. Podľa ustanovenia na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie. V prípade ak daňová povinnosť sa viaže k roku 2017 a vzniká priamo zo zákona, avšak jej podkladom pre daňovníka je daňové hlásenie podľa , ktoré je zamestnávateľ povinný podať do konca mesiaca apríl po uplynutí zdaňovacieho obdobie, t. j. v posudzovanej právnej veci do konca mesiaca apríl 2018, teda v čase po vyhlásení konkurzu, daňový nedoplatok daňovníkovi vznikol až po vyhlásení konkurzu a je preto potrebné ho považovať za pohľadávku proti podstate, ktorá súvisí so správou podniku. Aj keď sa daňová povinnosť viaže k mesiacu január 2017 až december 2017, uvedené termíny nie je možné považovať za dátum vzniku pohľadávky žalobcu z titulu dane na účely konkurzu, keďže za pohľadávky na účely konkurzu sa považuje až daňový nedoplatok, teda dlžná suma dane po lehote splatnosti, ktorá sa viaže na podanie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Nakoľko povinnosť podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2017 vznikla do 30. 4. 2018, splatnosť dane a jej nedoplatok tak mohol vzniknúť až po uvedenom čase, t. j. po vyhlásení konkurzu, ku ktorému došlo dňa 15. 8. 2017. Žalobca uvádza, že z hľadiska základných pojmov v zmysle , úpadca je zamestnávateľom a zároveň platiteľom dane. Napriek skutočnosti, že úpadca v danej veci nie je daňovníkom, úpadcovi ako zamestnávateľovi a platiteľovi dane ukladá všetky povinnosti, ktoré súvisia s daňou z príjmov zo závislej činnosti:

- zraziť preddavok na daň v správnej výške,

- odviesť preddavok na daň v zákonom stanovenej lehote,

- podávať miestne príslušnému správcovi dane v stanovenom termíne prehľady o príjmoch zo závislej činnosti,

- podávať miestne príslušnému správcovi v stanovenom termíne hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o dňovom bonuse.

Preddavky na daň zo závislej činnosti zrazené zamestnávateľom ako platiteľom dane majú charakter preddavku, tak ako to definuje . Daňou sa stávajú až podaním „hlásenia“, ktoré sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V lehote na podanie hlásenia je povinný platiteľ dane daň aj zaplatiť, pričom posledným dňom lehoty vzniká aj daňová povinnosť. Na základe uvedeného daňová povinnosť úpadcu nevznikla v deň splatnosti odvodu preddavkov na daň. V deň splatnosti odvodu preddavkov na daň vznikla len povinnosť odviesť preddavok na daň. Daňovú povinnosť zamestnávateľ ako platiteľ dane deklaruje až podaním hlásenia za príslušné zdaňovacie obdobie po vykonaní ročného zúčtovania v zmysle u zamestnancov, ktorí oň požiadajú, pričom daňová povinnosť vzniká posledným dňom lehoty na podanie hlásenia. Po vykonaní ročného zúčtovania dochádza u jednotlivých zamestnancov ku korekcii daňovej povinnosti a to v kladnom aj zápornom zmysle, čiže daňová povinnosť je jednoznačne deklarovaná až podaním ročného hlásenia. Žalobca sa s argumentáciou žalovaného s dôvodmi popretia pohľadávok nestotožňuje, ale zastáva názor, že popretá pohľadávka, daňová povinnosť na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške 72. 287,93 eur za obdobie rok 2017 vyplývajúca z Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti č. 6/10822089/2019 zo dňa 26. 6. 2019 je podľa pohľadávkou na dani, poplatkoch clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch

na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, a súvisí so správou majetku podliehajúceho konkurzu, a teda je pohľadávkou proti podstate a uspokojuje sa zo všeobecnej podstaty. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že podstatný a právne relevantný je moment vzniku popretej pohľadávky, t. j. kedy prvý krát vznikla zákonná povinnosť žalovanému podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, i napriek skutočnosti, že sa týka zdaňovacieho obdobia roku 2017.

2. Dňa 10.03.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom žalovaný uvádza, že žalobca podaním Oznámenia o postúpení daňového nedoplatku č. 102827941/2019 zo dňa 09.12.2019 doručeným žalovanému ako konkurznému správcovi dňa 10.12.2019 oznámil, že žalobca s účinnosťou ku dňu 30.11.2019 postúpil podľa Zmluvy o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2019 daňové nedoplatky úpadcu ako daňového dlžníka na nového veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska ul. č.21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 605. Z predmetnej prílohy č.1 k predmetnému oznámeniu, ktorým je zoznam postúpených daňových nedoplatkov daňového dlžníka v počte 42 pohľadávok v celkovej výške 100.733,22 eur jednoznačne vyplýva, že uplatnená pohľadávka proti podstate vo výške 72.287,93 eur bola tiež predmetom postúpenia spolu s ďalšími 41 pohľadávkami. Žalovaný v nadväznosti na doručené Oznámenie o postúpení, podaním označeným ako Oznámenie správcu konkurznej podstaty o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 16.12.2019 informoval nového veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. o neuznaní pohľadávky proti podstate a doručil mu aj predmetné Oznámenie o neuznaní pohľadávke proti podstate. Žalovaný má za to, že žalobca v čase podania žaloby (19.12.2019) už nebol nositeľom hmotného práva k pohľadávke uplatnenej ako pohľadávke proti podstate, t.j. nebol vlastníkom predmetnej pohľadávky z dôvodu jej postúpenia na nového veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. a teda v okamihu podania žaloby na súd už nebol aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie takéhoto nároku, aktívne legitimovaným na podanie žaloby je s účinnosťou od 30.11.2019 nový veriteľ - Slovenská konsolidačná, a.s.. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukazuje na rozdiel medzi pohľadávkami prihlásenými v konkurze prihláškami a pohľadávkami proti podstate. V pozitívnom vyjadrení sú pohľadávkami proti podstate všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, t.j. sú určené účelovo a zároveň sú určené časovo. Pohľadávkami proti podstate sú individuálne určené pohľadávky vymedzené v ust. až l) a podľa ust. až l) aj pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje . Uvedené pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate len vtedy, ak vznikli po vyhlásení konkurzu. V negatívnom vymedzení nie sú pohľadávkami proti podstate pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou, i keď tieto vzniknú po vyhlásení konkurzu (napr. podmienené pohľadávky ( ), budúce pohľadávky ručiteľa, záložcu alebo iných osôb, ktoré budú plniť za úpadcu ( ), nároky veriteľov pri odstúpení od zmluvy o vzájomnom plnení po vyhlásení konkurzu ( a ). Na rozdiel od pohľadávok prihlásených do konkurzu prihláškami, ktoré správca zapisuje do zoznamu pohľadávok podľa ust. , o pohľadávkach proti podstate správca vedie evidenciu pohľadávok proti podstate podľa ust. . Podľa ust. Vyhlášky MS SR č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sa v evidencii pohľadávok proti podstate eviduje: veriteľ, právny dôvod, celá suma (uplatnená suma), uznaná suma, čas vzniku pohľadávky proti podstate, čas a rozsah uspokojenia, dôvod priradenia, príp. aj spôsob rozpočítania pohľadávok proti podstate. Evidenciu pohľadávok proti podstate je konkurzný správca povinný viesť tak, aby v každom čase poskytla prehľad o všetkých pohľadávkach proti podstate, ich splatnosti, rozsahu ich uspokojenia ( ) a ich súvis so súpisovými zložkami majetku (podstaty), zo speňaženia ktorých a v akom rozsahu budú, resp. je predpoklad, že budú uspokojené. Ďalší zásadný rozdiel medzi pohľadávkami prihlásenými prihláškami podľa a pohľadávkami proti podstate spočíva v tom, že v prípade popretia pohľadávky proti podstate správcom, neupravuje ďalší postup pri ich určovaní, tak ako je to pri pohľadávkach, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Veriteľ popretej (neuznanej) pohľadávky proti podstate môže podať určovaciu žalobu podľa ust. na rozdiel od popretého veriteľa prihlásenej pohľadávky, ktorý v prípade popretia tejto pohľadávky môže podať incidenčnú žalobu v zmysle postupu podľa ust. . Najzásadnejší rozdiel medzi pohľadávkami (aj pre účely tohto konania) žalovaný vidí v tom, že s pohľadávkami proti podstate nespája také významné procesné práva veriteľa, ktoré spája s pohľadávkou veriteľa prihlásenou prihláškou, či už zistenou, príp. popretou, o ktorej rozhodol súd podľa ust. aj keď možno len dočasne. Ide najmä o hlasovacie práva, právo voliť a byť volený do veriteľského výboru alebo riadne vykonávať právo členov veriteľského výboru, právo navrhovať výmenu správcu, a pod. Veriteľovi pohľadávky proti podstate spája právo, aby jeho pohľadávka proti podstate bola riadne a včas uhradená a domáhať sa náhrady škody voči správcovi,

ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že správca neuhradil jeho pohľadávku v lehote splatnosti ( ). Na vyššie uvedené rozdiely medzi pohľadávkami prihlásenými v konkurze prihláškami a pohľadávkami proti podstate Žalovaný poukazuje v súvislosti s tým, prečo logicky upravuje zmenu veriteľa prihlásenej pohľadávky prihláškou osobitne a nemá režim pre zmenu veriteľa pohľadávky proti podstate, ak táto zmena nastala po vyhlásení konkurzu. Pri prevode pohľadávok prihlásených prihláškami počas konkurzu na samotnú zmenu veriteľa ako účastníka konkurzného konania nemá vplyv len hmotnoprávne nadobudnutie predmetnej pohľadávky (napr. zmluvou o postúpení), ale pre zmenu veriteľa ako účastníka konania, ktorý je nositeľom práv a povinností spojených s prihlásenou pohľadávkou sa vyžaduje aj procesnoprávne rozhodnutie súdu o povolení vstupu novému veriteľovi (nadobúdateľovi prihlásenej pohľadávky) a potvrdení nadobudnutej pohľadávky podľa režimu ust. a . Obligatórnou náležitosťou návrhu na vstup do konania nadobúdateľom prihlásenej pohľadávky je odkaz na príslušné položky zo zoznamu pohľadávok podľa , t.j. nie z evidencie pohľadávok proti podstate. Rozhodnutie (uznesenie) o potvrdení prevodu alebo prechodu pohľadávky súd zverejňuje v Obchodnom vestníku, pričom až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorú taktiež súd zverejňuje v Obchodnom vestníku, dochádza k zmene veriteľa (účastníka) konkurzného konania. Následne správca vyznačí zmenu veriteľa vo vzťahu ku konkrétnej nadobudnutej pohľadávke v zozname pohľadávok. V prípade, že napriek hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok, nadobúdateľ nepodá návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu, príp. súd na návrh nadobúdateľa nepotvrdí vstup nového veriteľa do konania, správca naďalej eviduje v zozname pohľadávok pôvodného veriteľa, ktorému uvedeným nezaniká postavenie účastníka konania v zmysle ust. a práva s tým spojené. Keďže neupravuje procesný postup pri prevode alebo prechode pohľadávky proti podstate, správca v prípade prevodu pohľadávky proti podstate vyznačí zmenu veriteľa v evidencii pohľadávok proti podstate následne po oznámení o postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom ako postupcom podľa ust. . V danom prípade Žalovaný ako správca zapísal pohľadávku proti podstate uplatnenú žalobcom do evidencie pohľadávok proti podstate v súlade s ust. , následne pohľadávku proti podstate neuznal, neuznanie vyznačil v evidencii pohľadávok proti podstate a o neuznaní informoval žalobcu Oznámením o neuznaní pohľadávky proti podstate. Po tom, ako sa žalobca dozvedel o postúpení pohľadávky proti podstate na nového veriteľa, žalovaný preskúmal listinu Oznámenie o postúpení a porovnal jednotlivé postúpené pohľadávky uvedené v prílohe č. 1 k Oznámeniu o postúpení so zoznamom pohľadávok prihlásených do konkurzu podľa ust. a evidenciou pohľadávok proti podstate uplatnených do konkurzu podľa ust. a zistil, že predmetom postúpenia bola o.i. aj pohľadávky proti podstate. Žalovaný informoval o neuznaní pohľadávky proti podstate aj nového veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., a to pred uplynutím lehoty na podanie žaloby. Preto žalobcovi nebránilo nič, aby žalobu podal už nový veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s.. Posledným dňom na podanie žaloby bol deň 27.12.2019, ak by sme vychádzali z doručenia Oznámenia o neuznaní pohľadávky proti podstate, žalobcovi ako pôvodnému veriteľovi pohľadávky alebo deň 31.12.2019, ak by sme vychádzali z doručenia Oznámenia o neuznaní pohľadávky proti podstate novému veriteľovi pohľadávky spoločnosti Slovenská konsolidačná. Žalovaný uvádza, že mu za pravdu dáva aj súdna prax, kedy zverejnené rozhodnutia súdov o potvrdení prevodu pohľadávok zo štátnych veriteľov (najmä daňových úradov, colných úradov, Sociálnej poisťovne...) na Slovenská konsolidačná, a.s. ako nadobúdateľa týchto pohľadávok, sa týkajú výlučne pohľadávok zapísaných do zoznamov pohľadávok s uvedením por. č. jednotlivých prihlásených pohľadávok, ktoré im bolo priradené v zozname pohľadávok. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, a to napriek tomu, že v čase podania žaloby dňa 19.12.2019 žalobca nebol nositeľom hmotného práva a nebol vlastníkom predmetnej pohľadávky uplatnenej ako pohľadávka proti podstate, nakoľko túto pohľadávku uplatnenú ako pohľadávku proti podstate s účinnosťou k 30.11.2019 postúpil na nového veriteľa: Slovenská konsolidačná, a.s. podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2019. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v čase podania žaloby na súd (dňa 19.12.2019) nositeľom hmotného práva k pohľadávke uplatnenej ako pohľadávka proti podstate, a teda nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle ust. a nasl. , nakoľko aktívne legitimovaným na podanie žaloby v tom čase už bola iba Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá s účinnosťou k 30.11.2019 nadobudla pohľadávku proti podstate od žalobcu. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje súdu, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Dňa 17.04.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že naďalej trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. K otázke aktívnej legitimácie uvádza, že je nesporné, že žalobca na základe zmluvy o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2019, ktorá nadobudla účinnosť

dňa 30.11.2019, postúpil spornú pohľadávku na Slovenskú konsolidačnú, a.s. Bratislava. Uvádza však, že žalobca si u správcu uplatnil spornú pohľadávku proti podstate a má za to, že spĺňa definíciu účastníka konania podľa , keďže v konkurznom konaní sa koná a rozhoduje o právach a povinnostiach súvisiacich s uplatnenou pohľadávkou. Keďže do dnešného dňa Okresný súd Žilina nerozhodol o potvrdení prevodu pohľadávky na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2017 vo výške 72.287,93 eur vyplývajúcej z elektronicky podaného Hlásenia o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti č. 6/10822089/2019 zo dňa 26.06.2019, má za to, že vzhľadom na uvedené je žalobca naďalej veriteľom spornej pohľadávky a je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. S poukazom na obsah žaloby je žalobca toho názoru, že sporná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v zmysle , ide o pohľadávku na daniach, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí so správou majetku úpadcu.

4. Dňa 06.06.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný uviedol , že žalobca sa stal účastníkom predmetného konkurzného konania (sp. zn. ) vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke proti podstate dňom uplatnenia pohľadávky proti podstate u správcu, t.j. dňa 02.08.2019 a bol ním až do času, pokiaľ túto pohľadávku proti podstate nepostúpil na nového veriteľa (Slovenská konsolidačná, a.s.), t.j. do 29.11.2019. Dňom 30.11.2019 žalobca vo vzťahu k pohľadávke proti podstate už nebol účastníkom konkurzného konania a týmto okamihom aj stratil aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o určenie pohľadávky proti podstate v zmysle ust. . Dňom 30.11.2019 sa účastníkom konkurzného konania (sp. zn. ) vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke proti podstate stala Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá sa stala vlastníkom pohľadávky proti podstate podľa hmotného práva ( nasl. (ďalej len „“). Následne na to, ako sa žalovaný dozvedel o postúpení pohľadávky, informoval dňa 16.12.2019 nového veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. o neuznaní pohľadávky proti podstate. Napriek tomu, že žalobca vedel, že došlo k postúpeniu pohľadávky proti podstate na nového veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., podal dňa 19.12.2019 na tunajší súd žalobu, t.j. v čase, keď už Žalobca nebol vlastníkom pohľadávky proti podstate. Žalobca mal teda dostatok času na to, aby o neuznaní pohľadávky proti podstate osobitne upozornil nového veriteľa Slovenskú konsolidačnú, a.s. na nutnosť podania žaloby voči Správcovi najneskôr do 27.12.2019. s prevodom alebo prechodom pohľadávky proti podstate nespája vykonanie procesnoprávnych úkonov podľa ust. a , ako to vyžaduje pri pohľadávkach prihlásených do konkurzu prihláškou podľa . a teda konkurzný súd ani nebude rozhodovať o potvrdení prevodu pohľadávky proti podstate na nového veriteľa Slovenská konsolidačná a.s., na čo žalobca podľa vyjadrenia zrejme čaká a k čomu ani nedôjde. Žalovaný uvádza, že ak žalobca nie je účastníkom konkurzného konania, logicky nemôže byť účastníkom ani konania, ktoré je vyvolané konkurzným konaním vrátane konania o určenie pohľadávky. Žalobca postúpením pohľadávky proti podstate na Slovenskú konsolidačnú, a.s. stratil vlastnícke právo k pohľadávke proti podstate, keďže už nie je veriteľom podľa hmotného práva, a zároveň stratil aj postavenie účastníka konkurzného konania podľa ust. . Zdôraznil, že v danom prípade je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu, t.j. ak by súd v tomto konaní (sp.zn. ) určil žalobcovi právny dôvod a výšku uplatnenej pohľadávky proti podstate, zároveň by súd potvrdil, že v čase rozhodnutia je vlastníkom pohľadávky proti podstate a veriteľom Úpadcu z pohľadávky proti podstate žalobca, a to napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že novým veriteľom pohľadávky proti podstate už v čase podania žaloby bol veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. Uvedeným by nastala absurdná situácia, podľa ktorej by Správca, v prípade ak by výťažok získaný v konkurze postačoval na úhradu pohľadávky proti podstate, musel uspokojiť pohľadávku proti podstate žalobcovi a nebrať na vedomie oznámenú skutočnosť postúpenia. Uvedeným by došlo zo strany Správcu k popretiu práva nadobúdateľa pohľadávky proti podstate , ktorým je Slovenská konsolidačná, a.s. a plneniu bez právneho dôvodu v prospech žalobcu. Na podporu tvrdení uvedených vo vyjadrení, žalovaný doložil súdu aj Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. -1406 zo dňa 03.06.2020, ktorým súd na návrh Slovenská konsolidačná, a.s., potvrdil prevod pohľadávok žalobcu prihlásených do konkurzu na majetok Úpadcu, bližšie špecifikovaných vo výroku uznesenia v celkovej výške 15.717,80 eur, na veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. a vo zvyšnej časti návrh zamietol nakoľko ide o pohľadávky, ktoré sú evidované v zozname pohľadávok proti podstate, a preto nezakladajú veriteľovi postavenie účastníka tohto konkurzného konania (spis, zn. ) a o ich prevode nemožno rozhodnúť podľa ust. .

5. Súd nariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie na deň 24.06.2021. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Rovnako tak žalovaný zotrval na dôvodoch procesnej obrany zhrnutej v doručených vyjadreniach.

6. Vo veci súd vykonal dokazovanie prednesmi strán sporu a oboznámením listinných dôkazov a to najmä: Výpisom z obchodného vestníka č.155/2017, deň vydania 14.08.2017, Výpisom z obchodného vestníka č.1/2018, deň vydania 02.01.2018, Hlásením o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti č.6/10822089/2019 zo dňa 26.06.2019, Uplatnením pohľadávky proti podstate č.101863159/2019 zo dňa 02.08.2019 č.l. 83, Oznámením správcu podľa zo dňa 10.12.2019 č.l. 85, Oznámením o postúpení daňového nedoplatku č.102827941/2019 zo dňa 09.12.2019 č.l. 123, Uznesením - 1406 č.l. 150 a celým spisovým materiálom.

7. Podľa ,,, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej už len /: (1) Účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. (2) Až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného konania pristúpiť. (3) Účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach. ( konkurzného konania je aj poverená osoba podľa osobitného predpisu,8aa) s ktorou účastník konkurzného konania uzavrel zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu;8ab) ustanovenia a 26 sa nepoužijú.

8. Podľa , , : (1) Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, súd rozhodne na návrh nadobúdateľa pohľadávky o jeho vstupe do konkurzného konania, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na vstup do konkurzného konania zamietne. (4) O návrhu na vstup do konkurzného konania rozhodne súd do 10 dní od doručenia úplného návrhu uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod pohľadávky priamo týka. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci. (5) Len čo uznesenie o vstupe do konkurzného konania nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ.

9. Podľa , , : (1) Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa pohľadávky, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky zamietne. (3)O návrhu na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky rozhodne súd do 10 dní od doručenia úplného návrhu uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod pohľadávky priamo týka. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci. (4) Len čo uznesenie o potvrdení prevodu alebo prechodu pohľadávky nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ.

10. Podľa , , , , : (1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,

d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. ( proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. (8)Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia. (10) Správca vedie o pohľadávkach proti podstate prehľadnú evidenciu. Výpis z tejto evidencie je povinný predkladať súdu vždy do 15 dní od uplynutia kalendárneho štvrťroka s vyznačením pohľadávok, ktoré boli zaplatené, a dňa, kedy sa tak stalo. Súd na jeho návrh rozhodne o inej lehote alebo o inom obsahu výpisu z evidencie pohľadávok proti podstate, ak s prihliadnutím na prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu jeho predkladanie v tomto rozsahu nemožno od neho spravodlivo požadovať.

11. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ): (1)Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa , : (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

13. Súd sa primárne zaoberal vyhodnotením otázky, či žaloba vo veci bola podaná včas, teda pred uplynutím hmotno-právnej lehoty v zmysle úpravy podľa . Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi neuznanie pohľadávky proti podstate dňa 10.12.2019. Žaloba bola súdu doručená dňa 19.12.2019, teda včas v zmysle ustanovenia .

14. Po skonštatovaní včasnosti podania žaloby, súd skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. Súd konštatuje, že aktívna vecná legitimácia žalobcu bola medzi stranami sporu spornou skutočnosťou. Z oznámenia o postúpení daňového nedoplatku zo dňa 09.12.2019 mal súd preukázané, že Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č.1/2019 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na nového veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. a to s účinnosťou ku dňu 30.11.2019. Samotné postúpenie vymáhanej pohľadávky s účinnosťou ku dňu 30.11.2019 nebolo medzi stranami sporu sporné, sporným bola posúdenie, či s prevodom alebo prechodom pohľadávky proti podstate spája vykonanie procesnoprávnych úkonov podľa ust. a , ako to vyžaduje pri pohľadávkach prihlásených do konkurzu prihláškou podľa . Základnou argumentačnou obhajobou žalobcu vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácií bolo tvrdenie, že keďže do dnešného dňa Okresný súd Žilina nerozhodol o potvrdení prevodu pohľadávky na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2017 vo výške 72.287,93 eur vyplývajúcej z elektronicky podaného Hlásenia o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti č. 6/10822089/2019 zo dňa 26.06.2019, je naďalej veriteľom pohľadávky a je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Žalovaný uvedené tvrdenie žalobcu v celom rozsahu popiera. V danom prípade súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalovaná pohľadávka nebola prihlásená do konkurzu prihláškou ale ide o pohľadávku, ktorú aj samotný žalobca označil za pohľadávku voči podstate. Vo všeobecnosti v konkurze rozlišujeme hmotnoprávnu a procesnú zmenu v osobe veriteľa s tým, že hmotnoprávna zmena v osobe veriteľa nastáva vtedy, keď sú dovŕšené všetky hmotnoprávne podmienky prevodu alebo prechodu pohľadávky, procesná, až keď súd rozhodne o zmene v osobe veriteľa, resp. až keď právoplatnosť svojho rozhodnutia oznámi účastníkom prostredníctvom Obchodného vestníka. Avšak takéto rozlišovanie hmotnoprávnej a procesnej zmeny v osobe veriteľa má význam iba v prípade prihlásených pohľadávok, ktoré tým, že boli prihlásené, založili veriteľovi postavenie účastníka konania. Rozlišovanie hmotnoprávnej a procesnej zmeny v osobe veriteľa nemá význam v prípade pohľadávok voči podstate, ktorých veritelia nie sú účastníkmi konkurzného konania, t.j. v prípade prevodu alebo prechodu pohľadávok voči podstate. V danom prípade je rozhodujúcou hmotnoprávna zmena v osobe veriteľa, pričom k procesnej zmene ani nedochádza, keďže súd o takejto zmene ani nerozhoduje. Na postúpenie predmetnej pohľadávky treba aplikovať ustanovenia a nasl. . Vzhľadom na to, že k postúpeniu žalovanej pohľadávky došlo s účinnosťou ku dňu 30.11.2019 a žaloba bola súdu doručená dňa 19.12.2019, súd konštatuje, že žalobca podal žalobu v čase, kedy už nebol nositeľom hmotného práva a teda nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Aktívna vecná legitimácia je základnou procesnou podmienkou konania, znamená také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi vyplýva ním uplatnené právo, respektíve procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ). Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby nezaoberal sa ani dôvodmi neuznania uplatnenej pohľadávky zo strany správcu a žalobu zamietol.

15. Podľa : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa , : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, je stranou v konaní úspešnou v celom rozsahu žalovaný, ktorému súd podľa priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa , rozhodne súd o konkrétnej výške náhrady trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t. j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).