Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/3/2020

Potvrdené rozhodnutím 11Co/32/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne M. T., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, B., zastúpenej JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom Štúrova 29, Levoča, proti žalovanej C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, B., zastúpenej JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností a určenie, že E. Y. je členom Stavebného bytového družstva Levoča, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24. júna 2021, č. k. 5C/3/2020-90 rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej 100 % trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobkyne M. T., L.. X.X.XXXX, J. M. XX, B., právne zastúpenej JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou, Štúrova 29, Levoča proti žalovanej C. M., L.. XX.X.XXXX, J. V. XX, B., právne zastúpenej JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej priznáva proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.1.2020 sa žalobkyňa domáhala:

- určenia neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností z 26.9.2008 uzavretej medzi Š. Y. ako prevádzajúcim a C.L.M. M. a jej manželom G. M. ako nadobúdateľmi - všetko vo vzťahu k bytu č. 1 na 1. poschodí bytového domu súpisné č. 170, vo vchode č. 32 na V. A. E. B., zapísaného na LV č. XXXX pre obec, okres a katastrálne územie B., parc. č. 3056/4 o výmere 385 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na spoluvlastníckom podiele k pozemku vo výške 704/22557 (ďalej aj iba ako „Dohoda o prevode ČPaP“) a tiež

- určenia, že Š. Y. je členom Stavebného bytového družstva B. so všetkými právami a povinnosťami k tomu patriacimi, vrátane nájomného práva k bytu č. 1 na 1. poschodí bytového domu súpisné č. 170, vo vchode č. 32 na V. A. E. B., zapísaného na LV č. XXXX pre obec, okres a katastrálne územie B., parc. č. 3056/4 o výmere 385 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na spoluvlastníckom podiele k pozemku vo výške 704/22557.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.9.2008 bol na základe Dohody o prevode ČPaP medzi Š. Y. ako prevádzajúcim a C. M. (žalovanou) a jej manželom ako nadobúdateľmi realizovaný právny úkon - prevod členských práv a povinností v SBD B., na základe čoho vzniklo nadobúdateľom právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy k bytu č. 1 v bytovom dome B2 na ul. V. XX E. B. (ďalej aj iba ako „byt“). Túto informáciu poskytlo Stavebné bytové družstvo B. (ďalej aj iba ako „SBD B.) listom zo dňa 18.11.2019 Centru právnej pomoci. Predmetnú Dohodu o prevode ČPaP však SBD B. žalobkyni napriek jej žiadosti listom zo dňa 29.12.2019 (ktorý žalobkyňa predložila) neposkytlo, preto ju žalobkyňa nemá k dispozícii. Žalobkyňa však predložila Zmluvu o prevode bytu do osobného vlastníctva z 26.9.2008 uzavretú následne medzi SBD B. ako prevádzajúcim a žalovanou a jej manželom ako nadobúdateľmi.

Uviedla, že z verejne dostupného portálu je z LV č. XXXX pre obec, okres a katastrálne územie B. (ktorý žalobkyňa predložila) zrejmé, že výlučnou vlastníčkou bytu je v súčasnosti len žalovaná.

3. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o prevode ČPaP zo dňa 26.9.2008 a tiež na určení, že Š. Y. je členom SBD B. tak ako sa toho domáha podanou žalobou. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že Š. Y., ktorý je jej otcom, mal v čase podpísania Dohody o prevode ČPaP zdravotné problémy, bol diagnostikovaný ako schizofrenik a mával výpadky pamäte. Uvedené preukazovala predložením Prepúšťacej správy VNsP Levoča a.s., chir. odd. zo 7.3.2008, Prepúšťacej správy VNsP Levoča a.s., int. odd. zo 4.4.2008, Potvrdením primárky psychiatrického oddelenia VNaP Levoča z 21.8.2019 o hospitalizáciách menovaného a Potvrdením MUDr. G. zo 7.8.2019 o tom, že menovaný je v evidencii a liečbe psychiatrickej ambulancie od roku 2016 a predtým bol evidovaný u MUDr. J. s dg. nešpecifikovaná demencia. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že Š. Y. podpisoval Dohodu o prevode ČPaP v čase preukázanej svojej duševnej poruchy, ktorá ho na tento právny úkon robila neschopným a nevedel preto rozpoznať význam tohto právneho úkonu. Poukázala na skutočnosť, že Š. Y. doposiaľ nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, ale žalobkyňa už podnikla kroky pre začatie takého súdneho konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 28.2.2020 navrhla žalobu ako zjavne nedôvodnú zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania. Uviedla, že ak by Dohoda o prevode ČPaP nespĺňala všetky zákonné náležitosti, nemohla by byť prijatá SBD B. a následne by žalovaná spolu s vtedajším manželom nemohla uzatvoriť nájomnú zmluvu s SBD B.. Poukázala na to, že účastníkom Dohody o prevode ČPaP bol Š. Y., ktorý nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a žalovaná spolu s jej vtedajším manželom. Žalobkyňa teda nebola účastníčkou tejto dohody a nebola v žiadnom právnom vzťahu so žalovanou, preto nie je nositeľom subjektívnych práv z predmetnej dohody. Žalobkyňa tak nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby a ani nepreukázala a neodôvodnila naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by Š. Y. v čase podpísania Dohody o prevode ČPaP konal v stave duševnej poruchy, čo by malo spôsobiť neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle ustanovenia .

5. Žalobkyňa v žalobnej replike zotrvala na podanej žalobe. Poukázala na už predložené prepúšťacie správy zo 7.3.2008 a 4.4.2008, z ktorých vyplýva, že dňa 6.3.2008 mal Š. Y. diagnostikované delírium tremens F10, poruchy psychiky a správania zapríčinené nadužívaním alkoholu, čo je nepochybne stav duševnej poruchy.

6. Žalovaná vo vyjadrení sa k replike žalobkyne zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení sa k žalobe.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany sporu. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že medzičasom bol Š. Y. pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím Okresného súdu Humenné, právoplatným dňa 15.6.2021 a to na podklade znaleckého posudku (ktorý predložila). Za účelom odborného posúdenia zdravotného stavu Š. Y. v čase vykonania predmetného právneho úkonu žalobkyňa navrhla vykonať znalecké dokazovanie, prípade doplnok k znaleckému posudku urobenému v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Pre posúdenie zdravotného stavu v čase vykonania právneho úkonu tiež navrhla vypočuť ďalšiu dcéru Š. Y. C. Y. a pripojiť spis tunajšieho súdu (sp. zn. nevedela uviesť), ktorého predmetom bolo vyporiadanie BSM medzi žalovanou a jej manželom.

8. Žalovaná na pojednávaní rovnako zotrvala na svojich doterajších písomných vyjadreniach a navrhla vypočuť žalovanú a svedkyňu W.. I. T. - pracovníčku SBD B., ktorá overovala totožnosť v rámci prevodu členských práv a povinností v družstve.

9. Podľa (ďalej iba ako „CSP“), na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

10. Podľa , nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

11. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12.V konaní nebolo medzi stranami sporné, že účastníkmi Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 26.9.2008, ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa žalobou domáha, boli na jednej strane Š. Y. a na strane druhej manželia C. M. S. G. M..

13. Súd sa v prvom rade zaoberal procesnými podmienkami konania, a síce vecnou legitimáciou strán sporu a prípustnosťou danej žaloby tak z hľadiska existencie osobitného právneho predpisu, z ktorého vyplýva možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti, ako aj z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne. Po ich posúdení dospel k záveru, že tieto nie sú dané, čo vedie k zamietnutiu žaloby bez potreby zaoberať sa meritom veci. Súd preto návrhy na dokazovanie žalobkyne a žalovanej týkajúce sa veci samej ako nehospodárne zamietol.

14. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( ). Určenia právnej skutočnosti sa možno podľa ustanovenia domáhať za podmienky, že možnosť určenia takejto skutočnosti vyplývala z osobitného právneho predpisu. Ide o podmienku prípustnosti tohto druhu žaloby.

15. Žalobkyňa v žalobe, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti Dohody o prevode ČPaP neuviedla príslušný osobitný právny predpis, z ktorého by jej možnosť určenia neplatnosti tejto dohody vyplývala. Žalobcovia tak neurobili ani na základe výzvy súdu na pojednávaní dňa 24.6.2021. Súd dospel k záveru, že žaloba na určenie neplatnosti Dohody o prevode ČPaP, ako žaloba podľa , nemá oporu v zákone, keďže možnosť jej podania nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Je tiež potrebné uviesť, že na požadovanom určení neplatnosti zmluvy nemá žalobkyňa ani naliehavý právny záujem, nakoľko otázka platnosti či neplatnosti napádanej dohody nemá na jej právne postavenie žiaden vplyv už len z dôvodu, že žalobkyňa nebola účastníkom tejto dohody a otec žalobkyne, ktorý jej účastníkom bol, žije.

16. Naliehavý právny záujem nie je daný najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. ). Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale viedla by len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 06.12.2012).

17. Žalobkyňa na výzvu súdu uviedla, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že je dcérou Š. Y., teda jeho zákonnou dedičkou (spolu s ďalšími dvoma sestrami). V prípade jej úspechu v konaní by sa jej právne postavenie zmenilo tak, že bude dedičkou Š. Y. a predmetom dedenia bude aj predmetný byt a práva k nemu patriace. Súd mal za to, že takto uvádzané okolnosti neodôvodňujú naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe. Samotná otázka platnosti Dohody o prevode ČPAP by mohla byť v konaní riešená iba ako predbežná vo vzťahu k určeniu, či Š. Y. patria členské práva a povinnosti k predmetnému bytu. Žalobkyňa však nemôže mať naliehavý právny záujem ani na takomto určení, pretože ak by aj súd tejto časti žaloby vyhovel, členstvo v bytovom družstve

by opätovne nadobudol Š. Y. a nie žalobkyňa. Právne postavenie žalobkyne by sa týmto určením teda nijakým spôsobom nezmenilo. Š. Y. by bol následne oprávnený s týmto svojim členstvom a s ním spojenými právami a povinnosťami nakladať (resp. jeho opatrovník ustanovený mu v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony). Tvrdenie žalobkyne o tom, že v prípade úmrtia jej otca by bol predmetný byt a práva k nemu patriace predmetom dedenia je preto iba hypotetické. Navyše z vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že v prípade úmrtia menovaného by žalobkyňa nebola jedinou do úvahy prichádzajúcou zákonnou dedičkou, nakoľko Š. Y. má okrem žalobkyne ďalšie dve dcéry.

18. V súvislosti s podmienkou vecnej legitimácie v konaní súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní o neplatnosť zmluvy (v danom prípade o neplatnosť Dohody o prevode ČPaP), musia byť stranami sporu všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (príp. ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní, nakoľko všetci účastníci zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci. Rozsudok vydaný v konaní má pre všetkých účastníkov zmluvy rovnaké účinky (priaznivé či nepriaznivé).

19. V prípade Dohody o prevode ČPaP zo dňa 26.9.208 žalobkyňa nebola jej účastníčkou a nie je ani právnym nástupcom Š. Y. ako účastníka dohody, ktorý doposiaľ stále žije. Naopak účastníkmi dohody boli Š. Y. (otec žalobkyne) a žalovaná C. M., avšak aj spolu so svojim vtedajším manželom. Vzhľadom na označenie sporových strán žalobkyňou, s poukazom na existenciu núteného spoločenstva, ide v danom prípade o nedostatok vecnej legitimácie. Obdobne ide o nedostatok vecnej legitimácie aj vo vzťahu k druhému výroku žalobného petitu, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia, že členom družstva je Š. Y., nakoľko tento nie je žalobkyňou označený za stranu sporu, hoci v prípade vyhovenia žalobe by to bol práve on, ktorý by členstvo a s ním spojené práva nadobudol.

20. Nesprávne určenie subjektov na strane sporu v sporovom konaní predstavuje nedostatok, ktorý súd nie je oprávnený odstrániť z úradnej činnosti. Rovnako nie je možné, aby súd na tento nedostatok stranu upozornil. Na predmetný nedostatok však v konaní poukázala žalovaná, na čo žalobkyňa nereagovala a uvedený nedostatok neodstránila.

21. Vzhľadom na nedostatok zákonných podmienok prípustnosti žaloby v zmysle resp. písm. c) , ako aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie v konaní, súd žalobu zamietol a to bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

22. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v a v spore úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnej žalobkyni plnú náhradu trov konania. Súd nevzhliadol existenciu dôvodov, pre ktoré by výnimočne náhradu trov konania úspešnej žalovanej nepriznal. Samotná skutočnosť, že žalobkyni bola priznaná bezplatná právna pomoc takouto okolnosťou nie je. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.