Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-16-2021.pdf
PDF · 105.14 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov: 1) V. Z., K.. XX.X.XXXX, 2) O. Z., K.. X.XX.XXXX, R. O. R. XX, XXX XX V., obaja právne zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou STRELÁK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, 82108 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 150 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade 150 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 03.02.2021 domáhali primeraného zadosťučinenia vo výške 817,- eur. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 11Csp/7/2018, boli ako žalovaní v postavení spotrebiteľov. Terajší žalovaný si v pôvodnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 817,- eur s príslušenstvom. Okresný súd Prešov žalobu v celom rozsahu zamietol, rozsudkom, sp. zn. 11Csp/7/2018, zo dňa 30.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.5.2018. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: odôvodnenie 6.: „Strany uzavreli dňa 19.8.2014 pod č. K 52014-2395 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca poskytol obom žalovaným ako dlžníkom bezúčelový a bezhotovostný úver 1700 Eur za celkový úrok 20% z istiny a servisný poplatok 9% z istiny. Úrok bol tak vyčíslený na340 Eura servisný poplatok na153 Eur. Žalovaní sa zaviazali žalobcovi zaplatiť 2.193 Eur v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky mu poukážu po 8,50 Eur mesačne a v ďalších 10 mesačných splátkach zaplatia po 216,75 Eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve nie je uvedené RPMN, len jeho priemerná hodnota -18,09%. “ odôvodnenie 12.: „Žalovaní spolu s úverovou zmluvou podpísali aj zmluvu o poskytovaní finančných služieb, v ktorej ako poskytovateľ je uvedená spoločnosť Finway SK s.r.o. Jej predmetom bol výber a doručenie finančných prostriedkov žalovaným a osobné inkaso splátok úveru a následne doručenie príslušnému veriteľovi, ako aj vedenie a evidencia splátok podľa splátkového kalendára a to v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. K52014-2395. Dohodnutá pritom bola odmena 12 Eur za výber
a doručenie peňažných prostriedkov, ktorá je splatná jednorázovo pri ich doručení a za osobné inkaso splátok bola dohodnutá odmena 843 Eur v troch mesačných splátkach po 281 Eur. “ odôvodnenie 29.: „V danom prípade žalobca v zmluve neuviedol ročnú úrokovú sadzbu, ale celkový úrok z istiny za 13 mesiacov, čo nemožno považovať za úrokovú sadzbu požadovanú zákonom v § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. “ odôvodnenie 30.: „Zmluva uzavretá stranami neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Tá je uvedená v zmluve ako 380-ty deň po uzavretí zmluvy, čo je nepostačujúce. Termín konečnej splatnosti musí byť určený dátumovo, aby poskytol spotrebiteľovi jasný a konkrétny údaj o konečnej splatnosti a neponechal na spotrebiteľa, aby komplikovane počítal tento termín výpočtom 380-teho dňa (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 11Co/101/13 alebo Krajského súdu Prešov 19Co/211/13). “ odôvodnenie 31.: „V zmluve uzavretej medzi stranami nie je obsiahnutý ani údaj o RPMN, len o jeho priemernej hodnote. “ odôvodnenie 32.: „Žalobca si je nepochybne vedomý rozhodovacej činnosti súdov, ktorou dospeli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/, e/ zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva totiž neobsahuje vyššie uvedené zákonné náležitosti a navyše úver bol vyplatený v hotovosti, hoci v čase uzavretia zmluvy už to nebolo možné. Žalobca preto žaloval len rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.700 Eur a ním evidovaných úhrad žalovaných vo výške 883 Eur. “ odôvodnenie 33.: „Práve ohľadom skutočných úhrad žalovaných z predmetnej úverovej zmluvy a ustálení ich výšky je problém. Do knihy splátok zástupkyňa žalobcu zaznamenávala všetky úhrady žalovaných. Za mätúcu však súd považuje samotnú formu knihy splátok, kde na jej úvodnej strane, ktorá obsahuje označenie tohto dokladu, teda kniha splátok je len označenie Finway, čiže z tohto údaju nevyplýva, že by malo ísť o obchodnú spoločnosť. Navyše ako vyplýva z jej vnútornej strany ako veriteľ je uvedený len žalobca. Prvá strana obsahuje všetky dohodnuté údaje v úverovej zmluve vrátane výšky úveru, úroku, servisného poplatku a splátkach, ale na ľavej strane pod označením finančných služieb a spoločnosti Finway SK s.r.o. však už nie je uvedené za čo sa majú splátky platiť a uvedený je len výber a doručenie peňažných prostriedkov vo výške 12 Eur, ale absentuje údaj, čoho sa týkajú 3 splátky po 281 Eur.“ odôvodnenie 34.: „Súd nemá dôvod neveriť výpovedi žalovaných, ktorí vôbec nevedeli, že uzatvárajú ďalšiu samostatnú zmluvu, navyše s inou spoločnosťou, podľa ktorej len za inkasovanie splátok musia zaplatiť 843 Eur! Napokon aj z výpovede svedkyne T. nevyplýva, že by žalovaných upozornila na túto zmluvu a poskytla im ohľadom nej nejaké informácie. Napokon je zrejmé, že ani sama svedkyňa, ktorá zmluvu v mene žalobcu uzatvárala, nie dostatočne danej zmluve rozumela, keď sama vnímala spoločnosť Finway SK s. r.o. ako súčasť spoločnosti žalobcu, pretože ako uviedla, tak im to bolo na školeniach vysvetlené. Súd považuje za logické, že pokiaľ by žalovaní mali vedomosť o tom, o akú zmluvu ide, čo je jej predmetom, teda že by zástupca žalobcu im poskytol pravdivé a zrozumiteľné informácie o tejto službe, nikdy by ju neuzavreli, čo napokon potvrdili aj na pojednávaní. Je totiž v rozpore so zdravým úsudkom, aby za osobné výbery 13 splátok úveru mali zaplatiť viac ako 50% z poskytnutého úveru a to dokonca aj v prípade, ak by úver vyplatili predčasne a teda nemusel by sa realizovať predpokladaný počet návštev za účelom výberu splátok. “ odôvodnenie 35.: „Nepochybne zmluva o poskytovaní finančných služieb je závislá od úverovej zmluvy, ktorá sa napokon aj uvádza v jej texte. „Servis“, ktorý sa ňou poskytuje žalovaným ako spotrebiteľom je však viac na prospech veriteľa, ktorý si tým zabezpečuje realizáciu splátok, než spotrebiteľov, ktorí naopak musia znášať návštevy zástupcu žalobcu v ich domácnosti a tým zasahovanie do ich súkromia. Z vyjadrení žalovaných, ktoré však bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne T. žalovaní, pokiaľ chceli úver za podmienok za akých im bol poskytnutý, museli túto zmluvu o poskytnutí finančných služieb uzavrieť, inak by úver nedostali. Súd nepochybuje o tom, že pokiaľ by žalovaní boli správne a zrozumiteľne informovaní o podstate spornej zmluvy a o odmene, ktorú platia inej spoločnosti a ktorá nepredstavuje úhradu splátok úveru a navyše činí viac ako 50% istiny úveru s danou zmluvou by nesúhlasili.“ odôvodnenie 42.: „ Súd v prípade danej zmluvy postup žalobcu vníma ako obchádzanie zákona a nekalú obchodnú praktiku. Nasvedčuje tomu vyvolanie zdania o bezhotovostnom poskytnutí úveru na konkrétne číslo účtu, ktoré je uvedené v úverovej zmluve, ktoré však patrí spoločnosti Finway SK s.r.o., pričom finančná agentka žalobcu vypláca klientom, v danom prípade žalovaným, úver v hotovosti.“ odôvodnenie 45.: „Pri závere o absolútnej neplatnosti spornej dohody so spoločnosťou Finway SK s.r.o. a po zohľadnení skutočností svedčiacich o nekalej obchodnej praktike žalobcu súvisiacej s touto dohodou, súd považoval za správne započítať do pohľadávky žalobcu (1700 Eur) všetky úhrady žalovaných, teda aj tie, ktoré mali byť poukázané spoločnosti Finway SK s.r.o. teda celkovo vo výške 1.738 Eur . V čase rozhodovania súdu teda žalovaní už žiadny dlh voči žalobcovi nemali a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.“
odôvodnenie 48.: „Na podporu záveru o nekalej obchodnej praktike žalobcu možno poukázať aj na skutočnosť, ktorá je súdu známa, že v minulosti obdobnú zmluvu označenú ako zmluvu o domácom servise uzatváral so spotrebiteľom ako klientom sám žalobca, pričom súdy takúto zmluvu vyhodnocovali ako neplatnú alebo ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca týmto novým spôsobom nepochybne v súčinnosti so spoločnosťou Finway SK s.r.o. sa snažil opticky vyvolať dojem dodržania zákonného obmedzenia výšky odplaty za úver, hoci realita je iná a tento postup realizoval prostredníctvom svojho zástupcu finančného agenta, ktorý však zároveň vystupoval ako finančný agent spoločnosti Finway SK s.r.o. Súd považuje za zarážajúce tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že o takejto aktivite nemá vedomosť a nevie nič o tomto ďalšom právnom vzťahu, aj keď nepochybne nemôže byť náhodou, že tá istá osoba vystupuje v mene žalobcu a aj v mene spoločnosti Finway SK s. r.o. Opak tvrdenia právneho zástupcu žalobcu napokon vyplýva aj z výpovede samotnej bývalej finančnej agentky žalobcu. Napokon aj tá skutočnosť, že dochádza k úhrade splátok tej istej osobe, ktorú spotrebitelia vnímajú ako zástupkyňu žalobcu, logicky vyvoláva dojem, že všetky ich úhrady idú žalobcovi a zároveň potvrdzuje záver o nekalej obchodnej praktike žalobcu. Je to potvrdené aj ďalšou časťou výpovede svedkyne Bakošovej o tom, že aj keby žalovaní spornú zmluvu o finančných službách nepodpísali, úver by im síce bol poskytnutý za iných podmienok, ale aj tak svedkyňa by chodila k ním osobne vyberať splátky. “ Ako spotrebitelia si uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských práv, ktoré boli nútení brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj ako „PFZ“) má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. Na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Keďže sú spotrebitelia, ktorí úspešne uplatnili porušenie svojich práv na súde, došlo k splneniu hypotézy vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požadujú vo výške 817,- eur, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatiť. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu OS Prešov, sp. zn. 11Csp/7/2018, zo dňa 30.5.2018 a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v Základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenie, ani rozširovať, ani zužovať.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že z konštantnej judikatúry ESĽP vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie vo väčšine prípadov nemá byť rovnaké ako hodnota porušeného práva (to iba vo veľmi výnimočných a závažných prípadoch). Naopak, primerané finančné zadosťučinenie by malo ujmu primerane kompenzovať, nie nahrádzať. O to viac je potrebné viesť podrobnú úvahu nad výškou a teda primeranosťou finančného zadosťučinenia (ako aj nad vznikom nároku na také zadosťučinenie) v prípade, keď žalobcom žiadna ujma reálne nevznikla. Súd je teda v danom prípade povinný vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu (správanie pred a po uzavretí zmluvy, prípadné kroky poskytovateľa úveru voči spotrebiteľovi, či pri uplatnení práva boli spotrebiteľovi priznané trovy konania a pod.) a stanoviť výšku finančného zadosťučinenia tak, aby spĺňala predpoklad primeranosti. Žalovaný považuje za neprípustné, aby bola výška PFZ jednoducho spotrebiteľom (žalobcami) paušalizovaná na sumu, ktorá bola predmetom žaloby v konaní 11Csp/7/2018, pričom
žalobcovia žiadnym spôsobom neodôvodňujú práve požadovanú výšku PFZ. Žalovaný má za to, že prosté konštatovanie, že ide o sumu, o ktorú sa chcel žalovaný obohatiť na ich úkor nepostačuje ani na preukázanie dôvodnosti žaloby a nároku na PFZ, nie to ešte v požadovanej výške 817,- eur, ktorú žalovaný považuje za neprimeranú a neadekvátne vysokú. Súd v rámci svojich úvah a posúdenia veci musí vyhodnocovať všetky okolnosti prípadu a následne stanovenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia v rozhodnutí dostatočne a preskúmateľne zdôvodniť. Ak by súd dal za pravdu žalobcom a stotožnil by sa s navrhovanou výškou primeraného finančného zadosťučinenia bez vlastnej úvahy podloženej dostatočným a preskúmateľným zdôvodnením, šlo by o arbitrárne rozhodnutie v rozpore so zákonom a zámerom zákonodarcu. Súd by tak prejudikoval unifikovaný a teda nezákonný postup pri určovaní výšky PFZ bez zohľadnenia okolností každého individuálneho prípadu. Je možné konštatovať, že pripustením návrhu žalobcu (výšky požadovaného PFZ) by súd svojim spôsobom určil, resp. odobril paušalizovaný spôsob určenia výšky PFZ. Ďalej má žalovaný za to, že súd by mal vziať v úvahu aj skutočnosť, že žalovaný predmetné podmienky napádané žalobcom ako neprijateľné v praxi ani pri súdnom vymáhaní už neaplikuje a od žalovaných dlžníkov požaduje len zaplatenie poskytnutej istiny, resp. oprávnených nárokov vyplývajúcich z platných podmienok rešpektujúc platnú legislatívu SR. čo môže byť známe aj zo samotnej praxe rozhodujúceho Okresného súdu Prešov. Z vyššie uvedeného je teda okrem iného zrejmé, že žalovaný nemôže zmeniť už uzavreté zmluvy, resp. upraviť ich podmienky, ale z jeho konania a žalovaných nárokov na súdoch SR je zrejmé, že upúšťa svojim spôsobom od recidívy tým, že si voči spotrebiteľom uplatňuje len nároky plynúce z platných a zákonných podmienok, pričom nežiada plnenia vyplývajúce z prípadných neprijateľných podmienok. S prihliadnutím na v tomto vyjadrení uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že uplatnený nárok žalobcov je s ohľadom na okolnosti prípadu nedôvodný. pričom aj v prípade osvojení si úvahy súdu o jeho dôvodnosti nie je požadovaná výška PFZ primeraná a dôvodná, nakoľko ju žalovaný ju považuje za neadekvátnu/neprimerane vysokú, nereflektujúcu na všetky okolnosti prípadu.
3. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to a zistil tento skutkový stav:
5. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 11Csp/7/2018 - 46 zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal od žalobcov zaplatenia sumy 817,- eur s prísl., na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.08.2014. Súd v konaní dospel k záveru o chýbajúcich náležitostiach v zmluve a to ročnej úrokovej sadzbe a RPMN. Zároveň konštatoval nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2018.
6. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcami a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. V predmetnej veci si žalobcovia uplatnili nárok na primerané finančné zadosťučinenie spolu vo výške 817,- eur v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Okresný súd rozsudkom zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 11Csp/7/2018 - 46 zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal od žalobcov zaplatenia sumy 817,- eur s prísl., na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.08.2014.
11. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
12. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.
13. Vo veci 11Csp/7/2018 Okresného súdu Prešov sa žalovaný domáhal od žalobcov zaplatenia sumy 817,- eur s prísl.. Žaloba bola zamietnutá, čím mali žalobcovia (žalovaní v konaní 11Csp/7/2018) v tomto konaní plný úspech. Stalo sa tak z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahovala zákonné náležitosti a to ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. Súd zároveň konštatoval nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Právoplatným ukončením konania vo veci 11Csp/7/2018 bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcom požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.
14. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia súd zastáva názor, že primerané finančné zadosťučinenie sa musí u každého spotrebiteľa posudzovať samostatne, a preto priznal primerané finančné zadosťučinenie každému samostatne vo výške 150,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práv žalobcov ako spotrebiteľov. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcom, ktorá im vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý museli v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Súd však nesúhlasil s výškou, akú si žalobcovia spolu uplatnili. Súd v danom konaní mienil vypočuť žalobcov. Títo sa na pojednávanie nedostavili. Preto súd vzhľadom na okolnosti veci ustálil ako dôvodnú, primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti výšku primeraného finančného zadosťučinenia u každého žalobcu po 150,- eur. Touto sumou budú naplnené všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, a preto v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli v konaní úspešní v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).