Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-7-2018.pdf
PDF · 115.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Bratislava, Na Vršku 12, p r o t i žalovaným: 1. H. U., F.. XX.X.XXXX, T. H., Z. XX a 2. T. U., F.. X.XX.XXXX, T. H., Z. XX, o zaplatenie 817 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca n e m á voči žalovaným nárok na náhradu trov konania a žalovaným nárok na náhradu trov konania súd n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou z 22.1.2018 žiadal, aby žalovaní boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu istinu vo výške 817 Eur s úrokmi z omeškania 5,05% ročne od 9.4.2015 do zaplatenia a to z dôvodu, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z XX.X.XXXX im poskytol bezhotovostný úver 1700 Eur. Žalovaní dohodnutý splátkový kalendár neplnili riadne a včas a preto predžalobnou upomienkou zo dňa 7.3.2015 ich žalobca upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne listom z 11.5.2015 aj oznámil jeho predčasné zosplatnenie ku dňu 8.4.2015. Uviedol, že žalovaní celkovo zaplatili 883 Eur a žalobca si preto touto žalobou uplatňuje len rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.700 Eur bez úrokov a poplatkov a úhradami žalovaných vo výške 883 Eur.
2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že v ten istý deň bola uzavretá aj zmluva o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo doručenie finančných prostriedkov a osobné inkasovanie splátok úveru s vedením evidencie splátok, za čo mali uhradiť 843 Eur. Mali za to, že zmluvu uzatvárajú so žalobcom, všetky zmluvy pripravila a vypísala p. T., ktorá túto spoločnosť (žalobcu) aj v minulosti zastupovala a oni ju len podpísali. Až neskôr si všimli, že podľa úverovej zmluvy mal byť úver poukázaný na účet, ktorý im nepatrí. Uviedli aj to, že doposiaľ zaplatili 1.738 Eur, ktoré vybrala p. T., takže boli v tom, že platia len žalobcovi.
3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných uviedol, že žalovaní uzavreli nimi spomínanú zmluvu s tretím subjektom, ktorý nie je účastníkom konania. Kniha splátok, ktorej kópiu žalovaní doložili, bola vystavená spoločnosťou Finway a preto spochybnil tvrdenie žalovaných o ich domnienke, že všetky splátky uhrádzali žalobcovi. Uviedol, že nevidí dôvod, aby komentoval právny vzťah žalovaných s tretím subjektom, od ktorého si majú vymáhať plnenie, ktoré mu poskytli, ak to bude v ich záujme. Na výzvu súdu o predloženie zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou Finway SK, s.r.o. uviedol, že žiadna zmluva neexistovala a ani neexistuje.
4. Žalovaní vo svojej duplike na repliku žalobcu zotrvali na svojom vyjadrení k žalobe.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, svedkyne I. T., písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o spotrebiteľskom úvere P., amortizačnou tabuľkou, zmluvou o poskytovaní finančných služieb, knihou splátok, predžalobnou upomienkou zo dňa 7.3.2015, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 11.5.2015, poštovými podacími hárkami a zistil tento skutkový stav:
6. Strany uzavreli dňa XX.X.XXXX pod č. P. formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca poskytol obom žalovaným ako dlžníkom bezúčelový a bezhotovostný úver 1700 Eur za celkový úrok 20% z istiny a servisný poplatok 9% z istiny. Úrok bol tak vyčíslený na 340 Eur a servisný poplatok na 153 Eur. Žalovaní sa zaviazali žalobcovi zaplatiť 2.193 Eur v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky mu poukážu po 8,50 Eur mesačne a v ďalších 10 mesačných splátkach zaplatia po 216,75 Eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve nie je uvedené RPMN, len jeho priemerná hodnota - 18,09%.
7. V časti III. bode 1 zmluvy bola dohodnutá možnosť veriteľa predčasne úver zosplatniť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške.
8. V tejto časti zmluvy je tiež uvedený vzorec pre výpočet RPMN a vysvetlené sú aj jeho symboly, teda predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.
9. V bode 2 III. časti zmluvy je uvedený konečný termín splatnosti úveru 380-ty deň po uzavretí zmluvy.
10 Záver zmluvy je označený ako žiadosť o prevod finančných prostriedkov a obsahuje žiadosť žalovaných o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov poskytnutých na základe predmetnej úverovej zmluvy vo výške 1700 Eur na účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.
11. Zo spisu tohto súdu 15C/120/2016, ktorý sa týka obdobného sporu žalobcu s iným žalovaným súd zistil, že vyššie uvedený účet uvedený v úverovej zmluve o prevode sumy 1.700 Eur patrí spoločnosti Finway SK s.r.o.
12. Žalovaní spolu s úverovou zmluvou podpísali aj zmluvu o poskytovaní finančných služieb, v ktorej ako poskytovateľ je uvedená spoločnosť Finway SK s.r.o. Jej predmetom bol výber a doručenie finančných prostriedkov žalovaným a osobné inkaso splátok úveru a následne doručenie príslušnému veriteľovi, ako aj vedenie a evidencia splátok podľa splátkového kalendára a to v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Dohodnutá pritom bola odmena 12 Eur za výber a doručenie peňažných prostriedkov, ktorá je splatná jednorázovo pri ich doručení a za osobné inkaso splátok bola dohodnutá odmena 843 Eur v troch mesačných splátkach po 281 Eur.
13. Žalovaní predložili knihu splátok, kde na úvodnej strane je označenie Finway - kniha splátok (teda z neho nevyplýva, že by išlo o označenie nejakej obchodnej spoločnosti) a uvedené je meno klienta
- len žalovaného v 1.rade s adresou a ako kontaktná osoba je uvedená I..T.. Vo vnútornej časti knihy splátok na ľavej strane je už označená spoločnosť Finway SK s.r.o. pod jej označením je uvedený výber a doručenie finančných prostriedkov - 12 Eur; počet splátok - 3; splátka 281 Eur a celkovo 855 Eur. Nasledujú 4 splátky, posledná je zo dňa 11.11.2014 a úhrne predstavujú 855 Eur.
14. Na pravej strane knihy splátok je označený veriteľ - Telervis plus; počet splátok - 13; 3 splátky po 8,50 Eur; 10 splátok po 216,75 Eur a celkom splatná suma 2.193 Eur. Uvedená je aj požičaná čiastka - 1.700 Eur; úrok - 340 Eur; servisný poplatok 153 Eur a celkom splatná suma 2193 Eur. V tejto časti je viacero splátok, posledná je zo dňa 9.4.2016 a celkovo bolo zaplatených 883 Eur.
15. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že zástupcovia žalobcu ich navštívili v domácnosti, priniesli plno listín, ktorým ani nerozumeli a predložili im ich na podpis. Vôbec sa nezmienili o spoločnosti Finway a ani ich neupozornili na osobitnú zmluvu o poskytovaní finančných služieb a neposkytli im ohľadom nej žiadne informácie. Uviedli im, že pokiaľ chcú úver, musia podpísať aj túto zmluvu, čo oni aj urobili. Žalovaní pritom chceli splátky úveru platiť poštovými poukážkami, bolo im však povedané, že to nie je možné, že splátky sa budú osobne vyberať u nich doma a za tým účelom im bola odovzdaná karta splátok. Následne zástupkyňa žalobcu p. T. skutočne aj chodila k ním splátky vyberať a tieto výbery
zaznamenávala do knihy splátok. Prehlásili, že ak by im bolo vysvetlené, čo je predmetom zmluvy o poskytnutí finančných služieb, teda že za osobné inkasovanie splátok musia navyše zaplatiť 855 Eur, rozhodne s takou zmluvou by nesúhlasili, pretože považovali za nelogické, že za takúto službu by mali zaplatiť tak vysokú sumu. Prehlásili aj to, že všetky úhrady, ktoré realizovali a zaznamenávali sa do knihy splátok vykonávali s presvedčením, že platia splátky úveru žalobcovi. Celkovo mu tak zaplatili 1.738 Eur.
16. Žalovaní uviedli aj to, že zástupkyňa žalobcu pred uzatvorením zmluvy sa ich dotazovala na príjmy a výdavky spojené s bývaním. Žalovaný v 1.rade mal príjem 580 Eur a žalovaná v 2.rade 290 Eur mesačne a za bývanie platili každý mesiac 230 Eur. Tvrdili, že na iné výdavky sa ich zástupkyňa žalobcu nepýtala, hoci už v tom čase mali 26 iných úverov, keďže neboli schopní svoje dlhy vyrovnať, stále viac sa zadlžovali.
17. Súd vypočul ako svedkyňu aj I. T., ktorá predmetné zmluvy so žalovanými uzatvárala v mene žalobcu, pre ktorého pracovala ako finančná agentka asi dva roky. Svedkyňa najprv tvrdila, že žalovaní uzatvorili len úverovú zmluvu a žiadnu inú, po nahliadnutí do zmluvy o poskytnutí finančných služieb však potvrdila, že podpísali aj túto zmluvu, pretože inú možnosť nemali, pokiaľ chceli dostať úver za tých podmienok, ako to bolo dohodnuté v úverovej zmluve. Uviedla však aj to, že keby zmluvu so spoločnosťou Finway SK s.r.o. žalovaní nepodpísali, úver by dostali už za iných podmienok, ale aj tak by ona chodila k ním domov inkasovať splátky. Dodala, že na školeniach im bolo vysvetlené, že spoločnosť Finway SK s.r.o. je súčasťou spoločnosti Telervis plus. Svedkyňa si pritom nespomínala, či žalovaných upozornila na to, že jedná sa o zmluvu s inou spoločnosťou ako so žalobcom, teda so spoločnosťou Finway SK s.r.o. a nespomínala si ani na to, či ich informovala o tom, čo je jej predmetom a za akú odmenu. Svedkyňa napokon potvrdila aj to, že úver vo výške 1.700 Eur bol žalovaným vyplatený v hotovosti, pretože peniaze vyplácala ona sama. Tvrdila tiež, že žalovaní jej museli predložiť aj doklady o príjme, o platení inkasa a že sa ich pýtala aj na to, či nemajú nejaké iné zaťaženie, teda iné pôžičky a úvery, ale odpovedali záporne. Uviedla aj to, že aj v minulosti so žalovanými v mene žalobcu uzatvorila asi 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Žalobca listom zo dňa 7.3.2015 vyzval žalovaných predžalobnou upomienkou na úhradu omeškaných splátok vo výške 502,85 Eur a to v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v opačnom prípade uplatnia právo po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka na zaplatenie celej pohľadávky. Tento list doručovali obom žalovaným poštou ako to vyplýva z pripojeného poštového podacieho hárku dňa 13.3.2015.
19. Žalovaní dlžné splátky neuhradili a preto žalobca listom zo dňa 11.5.2015 im oznámil zosplatnenie úveru k 8.4.2015 a svoju pohľadávku vyčíslil na 1.910 Eur. Aj tento list zaslal obom žalovaným poštou 12.5.2015.
20. Právny vzťah medzi stranami súd posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.9.2014 do 31.12.2014).
21. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
23. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
26. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2. citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod písm. i/ je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov všetky predpoklady použité na jej výpočet.
27. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 2 písm. j/ citovaného zákona, podľa ktorého úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 a/ až l/, s/, z/ a a/ e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
29. V danom prípade žalobca v zmluve neuviedol ročnú úrokovú sadzbu, ale celkový úrok z istiny za 13 mesiacov, čo nemožno považovať za úrokovú sadzbu požadovanú zákonom v § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.
30. Zmluva uzavretá stranami neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Tá je uvedená v zmluve ako 380-ty deň po uzavretí zmluvy, čo je nepostačujúce. Termín konečnej splatnosti musí byť určený dátumovo, aby poskytol spotrebiteľovi jasný a konkrétny údaj o konečnej splatnosti a neponechal na spotrebiteľa, aby komplikovane počítal tento termín výpočtom 380-teho dňa (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 11Co/101/13 alebo Krajského súdu Prešov 19Co/211/13).
31. V zmluve uzavretej medzi stranami nie je obsiahnutý ani údaj o RPMN, len o jeho priemernej hodnote.
32. Žalobca si je nepochybne vedomý rozhodovacej činnosti súdov, ktorou dospeli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/, e/ zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva totiž neobsahuje vyššie uvedené zákonné náležitosti a navyše úver bol vyplatený v hotovosti, hoci v čase uzavretia zmluvy už to nebolo možné. Žalobca preto žaloval len rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.700 Eur a ním evidovaných úhrad žalovaných vo výške 883 Eur.
33. Práve ohľadom skutočných úhrad žalovaných z predmetnej úverovej zmluvy a ustálení ich výšky je problém. Do knihy splátok zástupkyňa žalobcu zaznamenávala všetky úhrady žalovaných. Za mätúcu však súd považuje samotnú formu knihy splátok, kde na jej úvodnej strane, ktorá obsahuje označenie tohto dokladu, teda kniha splátok je len označenie Finway, čiže z tohto údaju nevyplýva, že by malo ísť o obchodnú spoločnosť. Navyše ako vyplýva z jej vnútornej strany ako veriteľ je uvedený len žalobca. Prvá strana obsahuje všetky dohodnuté údaje v úverovej zmluve vrátane výšky úveru, úroku, servisného poplatku a splátkach, ale na ľavej strane pod označením finančných služieb a spoločnosti Finway SK s.r.o. však už nie je uvedené za čo sa majú splátky platiť a uvedený je len výber a doručenie peňažných prostriedkov vo výške 12 Eur, ale absentuje údaj, čoho sa týkajú 3 splátky po 281 Eur.
34. Súd nemá dôvod neveriť výpovedi žalovaných, ktorí vôbec nevedeli, že uzatvárajú ďalšiu samostatnú zmluvu, navyše s inou spoločnosťou, podľa ktorej len za inkasovanie splátok musia zaplatiť 843 Eur! Napokon aj z výpovede svedkyne T. nevyplýva, že by žalovaných upozornila na túto zmluvu a poskytla im ohľadom nej nejaké informácie. Napokon je zrejmé, že ani sama svedkyňa, ktorá zmluvu v mene žalobcu uzatvárala, nie dostatočne danej zmluve rozumela, keď sama vnímala spoločnosť Finway SK s.r.o. ako súčasť spoločnosti žalobcu, pretože ako uviedla, tak im to bolo na školeniach vysvetlené. Súd považuje za logické, že pokiaľ by žalovaní mali vedomosť o tom, o akú zmluvu ide, čo je jej predmetom, teda že by zástupca žalobcu im poskytol pravdivé a zrozumiteľné informácie o tejto službe, nikdy by ju neuzavreli, čo napokon potvrdili aj na pojednávaní. Je totiž v rozpore so zdravým úsudkom, aby za osobné výbery 13 splátok úveru mali zaplatiť viac ako 50% z poskytnutého úveru a to dokonca aj v
prípade, ak by úver vyplatili predčasne a teda nemusel by sa realizovať predpokladaný počet návštev za účelom výberu splátok.
35. Nepochybne zmluva o poskytovaní finančných služieb je závislá od úverovej zmluvy, ktorá sa napokon aj uvádza v jej texte. „Servis“, ktorý sa ňou poskytuje žalovaným ako spotrebiteľom je však viac na prospech veriteľa, ktorý si tým zabezpečuje realizáciu splátok, než spotrebiteľov, ktorí naopak musia znášať návštevy zástupcu žalobcu v ich domácnosti a tým zasahovanie do ich súkromia. Z vyjadrení žalovaných, ktoré však bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne T. žalovaní, pokiaľ chceli úver za podmienok za akých im bol poskytnutý, museli túto zmluvu o poskytnutí finančných služieb uzavrieť, inak by úver nedostali. Súd nepochybuje o tom, že pokiaľ by žalovaní boli správne a zrozumiteľne informovaní o podstate spornej zmluvy a o odmene, ktorú platia inej spoločnosti a ktorá nepredstavuje úhradu splátok úveru a navyše činí viac ako 50% istiny úveru s danou zmluvou by nesúhlasili.
36. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
38. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
39. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú ak a/ je v rozpore so požiadavkami odbornej starostlivosti, b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
40. Podľa § 2 písm. r/ citovaného zákona podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značne obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil.
41. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.).
42. Súd v prípade danej zmluvy postup žalobcu vníma ako obchádzanie zákona a nekalú obchodnú praktiku. Nasvedčuje tomu vyvolanie zdania o bezhotovostnom poskytnutí úveru na konkrétne číslo účtu, ktoré je uvedené v úverovej zmluve, ktoré však patrí spoločnosti Finway SK s.r.o., pričom finančná agentka žalobcu vypláca klientom, v danom prípade žalovaným, úver v hotovosti.
43. V tejto súvislosti si možno osvojiť závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2012, ktorý poukázal na to, že pri predkladaní návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa príslušného právneho úkonu. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje okrem iného sloboda a vážnosť vôle. Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Osoba ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre určitý právny úkon má byť uzrozumená s podstatou tohto právneho úkonu a jeho dôsledkami.
44. V danom prípade žalobca nepreukázal riadne splnenie jeho informačnej povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi. Je nepochybne v rozpore s čestnou obchodnou praxou enormne predražiť úver službou, ktorá spočíva či už len vo vyplatení úveru v hotovosti alebo aj v osobnom inkasovaní splátok.
45. Pri závere o absolútnej neplatnosti spornej dohody so spoločnosťou Finway SK s.r.o. a po zohľadnení skutočností svedčiacich o nekalej obchodnej praktike žalobcu súvisiacej s touto dohodou, súd považoval za správne započítať do pohľadávky žalobcu (1700 Eur) všetky úhrady žalovaných, teda aj tie, ktoré mali byť poukázané spoločnosti Finway SK s.r.o. teda celkovo vo výške 1.738 Eur . V čase rozhodovania súdu teda žalovaní už žiadny dlh voči žalobcovi nemali a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
46. Súd v celom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom, ktorý vyslovil v obdobnej veci Krajský súd v Prešove v rozsudku 14Co/28/2017-78 zo dňa 14.12.2017, ktorý uviedol: „zo strany veriteľa bola pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovaným praktikovaná nekalá a neakceptovateľná obchodná praktika, keď v deň uzatvorenia zmluvy bol žalovaný v domácom prostredí navštívený finančným agentom spoločnosti TELERVIS Plus a.s. ako aj zástupkyňou spoločnosti Finway SK s.r.o. a bez toho, aby mu bola ponúknutá možnosť voľby, bol nútený podrobiť sa nekalým obchodným praktikám oboch spoločností, keď mu v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola naformulovaná klauzula, podľa ktorej mal potvrdiť žiadosť o prevod finančných prostriedkov na účet, ktorý patril obchodnej spoločnosti Finway SK s.r.o., ktorá sa ale v texte zmluvy vôbec nespomína. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nijako nevyplýva ani to, že by jej súčasťou mal byť aj ďalší zmluvný vzťah, na základe ktorého by mali byť finančné prostriedky poskytnuté inému subjektu ako žalovanému. Preto uvedenie čísla účtu Finway SK s.r.o. do žiadosti o prevod finančných prostriedkov len potvrdzuje, že jedná sa o nekalú obchodnú praktiku s úmyslom obísť právny predpis, ktorý vylučuje poskytnutie finančných prostriedkov v hotovosti. Konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a vykazuje znaky nekalosti aj v tom, že žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere neoboznámil s tým, že peniaze budú poskytnuté na účet inej spoločnosti, ktorej bude musieť platiť odplatu a nedal mu ani na výber, či s takouto možnosťou poskytnutia úveru súhlasí.
47. Neobstojí argument žalobcu, že pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní finančných služieb išlo o aktivity finančného agenta, o ktorých žalobca nemá vedomosť a nemá na nich ani dosah, keďže je zrejmé, že postup kedy je zmluva o poskytovaní finančných služieb so spoločnosťou Finway SK s.r.o. uzatváraná súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatváranou so žalobcom, nie je ojedinelý. Všetko nasvedčuje tomu, že ide len o sofistikovaný spôsob žalobcu získať prostredníctvom tretej, na oko so žalobcom nijako neprepojenej spoločnosti od dlžníka - spotrebiteľa, ďalšie peňažné plnenie (v tomto prípade viac ako 50% sumy istiny úveru), ktorým sa neúmerne navyšuje jeho dlh, čo nepochybne nesie znaky nekalej obchodnej praktiky žalobcu. Je preto plne opodstatnené vyhodnotenie zmluvy o poskytovaní finančných služieb za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko obchádza zákon č. 129/2010 Z.z., keďže odplata za finančné služby nevstupuje do výpočtu RPMN, nie je zahrnutá do celkových nákladov dlžníka. Spravodlivému usporiadaniu vecí a naplneniu cieľa účinnej ochrany spotrebiteľa zodpovedá taký postup, že aj úhrady, ktorými mala byť splácaná odmena v zmysle zmluvy o poskytovaní finančných služieb je potrebné započítať na úhradu dlhu žalovaných zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere“.
48. Na podporu záveru o nekalej obchodnej praktike žalobcu možno poukázať aj na skutočnosť, ktorá je súdu známa, že v minulosti obdobnú zmluvu označenú ako zmluvu o domácom servise uzatváral so spotrebiteľom ako klientom sám žalobca, pričom súdy takúto zmluvu vyhodnocovali ako neplatnú alebo ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca týmto novým spôsobom nepochybne v súčinnosti so spoločnosťou Finway SK s.r.o. sa snažil opticky vyvolať dojem dodržania zákonného obmedzenia výšky odplaty za úver, hoci realita je iná a tento postup realizoval prostredníctvom svojho zástupcu finančného agenta, ktorý však zároveň vystupoval ako finančný agent spoločnosti Finway SK s.r.o. Súd považuje za zarážajúce tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že o takejto aktivite nemá vedomosť a nevie nič o tomto ďalšom právnom vzťahu, aj keď nepochybne nemôže byť náhodou, že tá istá osoba vystupuje v mene žalobcu a aj v mene spoločnosti Finway SK s.r.o. Opak tvrdenia právneho zástupcu žalobcu napokon vyplýva aj z výpovede samotnej bývalej finančnej agentky žalobcu. Napokon aj tá skutočnosť, že dochádza k úhrade splátok tej istej osobe, ktorú spotrebitelia vnímajú ako zástupkyňu žalobcu, logicky vyvoláva dojem, že všetky ich úhrady idú žalobcovi a zároveň potvrdzuje záver o nekalej obchodnej praktike žalobcu. Je to potvrdené aj ďalšou časťou výpovede svedkyne Bakošovej o tom, že aj keby žalovaní spornú zmluvu o finančných službách nepodpísali, úver by im síce bol poskytnutý za iných podmienok, ale aj tak svedkyňa by chodila k ním osobne vyberať splátky.
49. Súd sa zaoberal aj posúdením predčasného zosplatnenia úveru.
50. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa uver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopností splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
51. Žalovaní tvrdili, že zástupkyňa žalobcu u nich zisťovala síce príjmy, ale ohľadom výdavkov ju zaujímali len výdavky na bývanie a na iné výdavky sa nedotazovala, aj keď v tom čase už mali záväzky z ďalších 26 úverov. Svedkyňa síce toto ich tvrdenie poprela, keď uviedla, že žalovaní jej tvrdili, že žiadne iné dlhy nemajú, čo znamená, že tvrdenie žalovaných bolo v rozpore s tvrdením svedkyne a preto dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal riadne splnenie svojej povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona v súvislosti s preverovaním bonity žalovaných, pričom ako vyplýva aj z citovaného zákonného ustanovenia mal možnosť nahliadnuť aj do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, v ktorej by všetky záväzky z ich úverov mohli zistiť. Ak by tak postupoval, potom úver žalovaným nemal poskytnúť vzhľadom na ich enormné zaťaženie. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Súd preto zastáva názor, že predčasné zosplatnenie úveru bolo neplatné pre rozpor so zákonom, konkrétne § 11 ods. 2 vetou prvou zákona č. 129/2010 Z.z. a preto prirodzená splatnosť úveru nastala neskôr ako si úroky z omeškania uplatňoval žalobca a to až od nasledujúceho dňa po prirodzenej splatnosti úveru t.j. 380-tom dni od uzavretia zmluvy.
52. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore neúspešný a preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol a úspešní žalovaní si tento nárok neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.