Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/170/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: TOPELITY s.r.o., Južná trieda 97, 040 01 Košice, IČO: 36 597 724, zast. JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, konateľom Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Krivá 3, 040 01 Košice-mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: CASSOVIA Development KVP, s.r.o., Krmanova 14, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 076 322, zast. JUDr. Romanom Gorejom, advokátom, konateľom GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939, o zaplatenie 55.200,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I (teraz Mestský súd Košice) zo dňa 30. marca 2022, č.k. -197, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. -197.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (teraz Mestský súd Košice, ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozhodol: I. Žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 19.10.2018, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 55.000,- eur s príslušenstvom ako sprostredkovateľskej provízie. Dôvodil, že so spoločnosťou eMeM, spol. s r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 833 084, uzavrel ústnu zmluvu o sprostredkovaní podľa a nasl. , ktorej predmetom bolo obstaranie príležitosti predaja projektu zameraného na výstavbu nehnuteľnosti a odkúpenia nehnuteľnosti projekt KVP-„Obytný súbor Povrazy“ tretej strane. Zmluvné strany si dohodli províziu vo výške 4 % z kúpnej ceny projektu, t.j. 4 % z predajnej sumy za predmet sprostredkovania vo výške 1.150.000,- eur, t.j. 46.000,- eur bez DPH (55.200,- eur s DPH). Pri hľadaní záujemcu na kúpu projektu v marci 2017 oslovil svojho známeho pána A. B., ktorý mu oznámil, že má známeho zaoberajúceho sa stavebnou činnosťou s potencionálnym záujmom. Následne v máji 2017 žalobcu kontaktoval konateľ žalovaného pán C. D., kde si dohodli stretnutie v priestoroch sídla žalobcu. C. D. ako zástupca žalovaného prejavil o ponúkaný projekt záujem, preto mu bol žalobcom predstavený, predložená mu bola technická a iná dokumentácia. Neskôr žalobca zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti a teda celého projektu je 3K Development s.r.o. (t.j. žalovaný), Drevný trh 3, Košice na základe titulu nadobudnutia Rozhodnutie o povolení vkladu Dohody o novácii a o uzatvorení novej

Kúpnej zmluvy zo dňa 19.6.2018 a Dodatku č. 1 k dohode o novácii a o uzatvorení novej Kúpnej zmluvy zo dňa 29.6.2018, V-10952/2018 zo dňa 7.9.2018. Žalobca tak tvrdí, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou eMeM, spol. s r.o., ktorú on sprostredkoval, teda jeho priamym pričinením. Žalovaný bez vedomia žalobcu až potom, čo mal všetky podklady k projektu kontaktoval spoločnosť eMeM, spol. s r.o., pričom podľa informácií, ktoré má žalobca, žalovaný zamlčal informáciu o tom, že rokoval prvotne o projekte so žalobcom a žalobca bol ten, kto mu podal všetky relevantné podklady ku kúpe daného projektu. Žalobca má tak nárok na províziu vo výške 46.000,- eur bez DPH, ktorá mu pravdepodobne vinou žalovaného uhradená nebola. Žalovaný svojim konaním v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku pripravil žalobcu o províziu za sprostredkovanie kúpnej zmluvy a konanie žalovaného odporuje dobrým mravom.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že nemá a nemal žiaden zmluvný vzťah uzatvorený so žalobcom, na základe ktorého by mal žalobca nárok na províziu. Zmluvu o sprostredkovaní mal žalobca uzatvorenú so spoločnosťou eMeM spol. s r.o. ako pôvodným vlastníkom uvedených nehnuteľností. Nehnuteľnosti žalovaný nadobudol od ich pôvodného vlastníka eMeM spol. s r.o. legálnym spôsobom a to na základe Rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor o povolení vkladu Dohody o novácií a o uzatvorení novej Kúpnej zmluvy zo dňa 19.6.2018 a Dodatku č. 1 k dohode o novácií a o uzatvorení novej Kúpnej zmluvy zo dňa 29.6.2018, V-1092/1018 zo dňa 7.9.2018 v.z. 1369/18. Ako nepravdivé označil tvrdenia o tom, že žalobca mu predstavil projekt KVP-Obytný súbor Povrazy, že mu predložil príslušnú technickú a inú dokumentáciu a že sa mal po ich údajnom stretnutí vyjadriť, že má o projekt seriózny záujem.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:

- žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v oddieli s.r.o., vložke č. 17075/V s predmetom činnosti (okrem iného) aj sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností a prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb;

- žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v oddieli s.r.o., vložke č. 42190/V, s predmetom činnosti (okrem iného) aj prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien a dokončovacie práce pri realizácií exteriérov a interiérov.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a nasl. (právna úprava sprostredkovateľskej zmluvy) a žalobu zamietol majúc za to, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, pretože so žalobcom neuzatvoril zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej by mu vznikol nárok na žiadanú províziu.

6. O trovách konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , , . 7.1. Argumentuje, že súd prvej inštancie sa pri prijímaní záveru, či uvedené žalobcom navrhnuté dôkazy vykoná, ako aj pri hodnotení skutkového stavu ako takého, nezaoberal skutkovým kontextom celej veci. Nezohľadnil významné skutkové okolnosti, z ktorých objektívne vyplýva účelovosť procesnej obrany žalovaného a naopak, z ktorých objektívne vyplýva pravdivosť argumentácie žalobcu. Súd prvej inštancie tak nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav a v rozpore so zákonom odmietol vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom. Nezohľadnil tak, že: 1. predmetný projekt a zámer jeho predaja bol dôvernou informáciou, ktorá nebola a nemala byť verejne prístupná, o čom svedčí aj to, že zo strany pána E. bol žalobca požiadaný, aby sprostredkovanie jeho predaja nerealizoval verejným spôsobom, ale iba dôverným spôsobom, t.j. že žalobca v rámci svojho portfólia klientov a znalosti podnikateľského prostredia osloví potenciálnych záujemcov. Nie je preto zjavné, ako sa žalovaný mohol o projekte a zámere jeho predaja dozvedieť, keď žalovaný sám oslovil

spoločnosť eMeM spol. s r.o. s ponukou kúpy tohto projektu, ktorou otázkou sa súd prvej inštancie nezaoberal; 2. časovú chronológiu, z ktorej je zrejmé, že oslovenie spoločnosti eMeM spol. s r.o. zo strany žalovaného prebehlo z časového hľadiska až následne potom, čo medzi žalobcom a žalovaným prebehli rokovania, na ktorých bol žalovaný o projekte a zámere jeho predaja zo strany žalobcu informovaný. Ani touto logickou súvislosťou sa súd nezaoberal a nezohľadnil ju; 3. kúpna cena za kúpu projektu, za ktorú ho kúpil žalovaný od spoločnosti eMeM spol. s r.o. bola znížená o výšku provízie oproti pôvodnej ponuke (ktorej výška je totožná so žalovanou istinou), čo logicky nasvedčuje existencii dohody medzi žalobcom a žalovaným o provízii pre žalobcu v tejto výške a o tom, že ju žalobcovi uhradí práve žalovaný. Ani touto logickou súvislosťou sa súd nezaoberal; 4. žalobca je realitnou kanceláriou, ktorej predmetom podnikania je sprostredkovateľská činnosť v oblasti kúpy a predaja realít za odmenu, províziu, čo je dôvodom, pre ktorý si žalobca nárokuje žalovanú sumu. 7.2. V ďalšom odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie selektívny prístup v hodnotení skutkového stavu. Súd prvej inštancie totiž na jednej strane v prospech žalovaného zohľadnil celý rad skutočností, ktoré sú iba v rovine nepriamych dôkazov, resp., ničím nepodložených domnienok a predpokladov súdu prvej inštancie. V prospech žalobcu nezohľadnil žiadnu obdobnú okolnosť, ktorá by z logického hľadiska alebo nepriamo nasvedčovala pravdivosti argumentácie žalobcu. Žalobca tak tvrdí, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal, aby na predmetnom stretnutí medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednané, že žalovaný zaplatí žalobcovi sprostredkovateľskú províziu za sprostredkovanie predaja projektu zo strany spoločnosti eMeM spol. s r.o. na žalovaného je tak záverom vychádzajúcim z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového záveru, záverom predčasným, dôsledkom nevykonania dôkazov navrhnutých žalobcom a súčasne záverom nepreskúmateľným. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaný navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc argumenty uvádzané už v priebehu konania.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že je nedôvodné.

10. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

11. Odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré

z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

12. Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

13. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.4.2024 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v , na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

17. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t. j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich pravdivosti.

18. Ďalším dôležitým procesným predpisom je , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Citované ustanovenie vyjadruje princíp voľného hodnotenia dôkazov, ktorým súd vyhodnocuje dôkazy predkladané stranami sporu na podporu ich tvrdení ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

19. Žalobca odvíja nárok uplatnený žalobou z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou eMeM spol. s r. o. tvrdiac, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu s touto spoločnosťou jeho „pričinením“, v dôsledku čoho mu patrí provízia.

20. Podľa zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). 20.1. Sprostredkovateľ teda má nárok na províziu, ktorej vznik môže byť viazaný na 1. uzatvorenie sprostredkovanej zmluvy ( ), 2. sprostredkovanie príležitosti uzatvoriť zmluvu ( ), 3. splnenie sprostredkovanej zmluvy ( ) a tento nárok má proti osobe, s ktorou sprostredkovateľskú zmluvu uzavrel, teda proti spoločnosti eMeM spol. s r. o., nie od žalovaného.

21. Záver súdu prvej inštancie o neexistencii pasívnej legitimácie žalovaného je tak správny, pretože žalovaný nie je nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti, keďže so žalobcom sprostredkovateľskú zmluvu neuzavrel.

22. Nadväzujúc na vyššie uvedené nebolo tak potrebné v konaní vykonať žalobcom navrhované dôkazy – svedecké výpovede F. A., G. H. I. (konatelia spoločnosti ENTO, spol. s r. o., o ktorých žalovaný tvrdí, že s nimi dlhodobo spolupracuje a mal od nich informácie o danom projekte); G. F. E. J., (kde žalovaný uvádza, že s ním vo vzťahu k projektu a predaja nehnuteľnosti jednal), A. B., (o ktorom žalobca tvrdí, že ho oslovil vo veci vedomosti o prípadnom záujemcovi a ktorý mal kontaktovať žalovaného) a G. G. K., pretože tieto ním navrhované dôkazy smerovali k preukázaniu skutočnosti, že k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy došlo jeho pričinením (nie k skutočnosti, že by nárok na províziu mal proti žalovanému).

23. Keďže nie sú v konaní pred súdom prvej inštancie naplnené odvolateľom uvádzané odvolacie dôvody, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( ).

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).