Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-115-2023.pdf
PDF · 155.05 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/115/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov matka: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. A. XX, XXX XX E., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. F. E., zastúpený: Advokátka kancelária EMADVOKAT, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 50 909 169, v konaní o návrhu otca a matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č.k. B1-5P/60/2022-424 zo dňa 26.06.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od piatku v párnom kalendárnom týždni 08.00 hod. do nasledujúceho piatku v nepárnom kalendárnom týždni 08.00 hod., a matka vždy od piatku v nepárnom kalendárnom týždni 08.00 hod do nasledujúceho piatku v párnom kalendárnom týždni 08.00 hod., s výnimkou letných, vianočných a veľkonočných školských prázdnin, počas letných školských prázdnin každoročne otec od 01.07. 08.00 hod. do 15.07 19.30 hod. a od 01.08. 08.00 hod. do 16.08. 19.30 hod., a matka od 15.07. 19.30 hod. do 01.08. 08.00 hod. a od 16.08. od 19.30 hod. do 01.09. do 19.30 hod., počas vianočných školských prázdnin v párny kalendárny rok otec od 23.12. 08.00 hod. do 30.12. 19.30 hod., a matka od 30.12. 19.30 hod. do dňa 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.30 hod., v nepárny kalendárny rok matka od 23.12. 08.00 hod. do 30.12. 19.30 hod., a otec od 30.12. 19.30 hod. do dňa 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.30 hod., počas veľkonočných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku otec od 08.00 hod. Zeleného štvrtka do 19.30 hod. utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku a v nepárnom kalendárnom roku matka od 08.00 hod. Zeleného štvrtka do 19.03 hod. utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku tak, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je počas školských dní školské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje, v prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Určil, že rodinné prídavky na dieťa bude poberať otec a daňový bonus si bude uplatňovať matka (výrok I.). Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil (výrok II.). Návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a návrh na zvýšenie výživného zamietol (výrok III.). zmenil doterajšiu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/172/2016-120 zo dňa 30.1.2017 (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.).
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 24 ods. 3, 5, § 26, § 36 ods.1, § 62 ods. 6, Zákona o rodine a tým, že na základe vykonaného dokazovania (ods. 7 odôvodnenia rozsudku) návrh otca na zmenu zverenia maloletej z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov považoval za opodstatnený. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a otec o maloletú prejavuje záujem, chce s ňou tráviť viac času, avšak komunikácia rodičov je značne problematická, rodičia neboli schopní o maloletej spoločne komunikovať a rozhodovať. Rodičom odporúčal rešpektovať sa navzájom a maloletej umožniť rozvíjanie vzťahov s oboma rodičmi.
3. Dôvodil právom maloletej na zachovanie vzťahu k obom rodičom a uviedol, že s ohľadom na tieto skutočnosti rozhodol o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a styk rodičov s maloletou upravil tak, aby boli zachované čo najširšie práva a povinnosti oboch rodičov, s prihliadnutím na ochranu záujmov maloletej. Konštatoval, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona o rodine) a zdôraznil, že pri ich výkone sú povinní chrániť maloletú, v záujme ktorej nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym rodičom. Uviedol, že konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletej, a preto apeloval na všetky osoby majúce vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, predovšetkým na rodičov, aby nadradili jej záujmy nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči sebe. Ďalej poukázal na ustanovenia Zákona o rodine, citujúc znenie § 24 ods. 5, z konštatovaním, že z neho jednoznačne nevyplýva, že súd zverí dieťa do starostlivosti tomu rodičovi, ktorý je otvorený dohode a komunikácii o starostlivosti o deti, keď navyše nedostatočná komunikácia medzi rodičmi je záležitosť v prevažnej miere obojstranná.
4. Rozhodnutie o zmene osobnej starostlivosti o maloletú odôvodnil s poukazom na konštatovanie vo všeobecnej rovine, že osobný kontakt dieťaťa s rodičom je dôležitý aj z dôvodu neverbálneho výchovného pôsobenia rodiča, že má význam nie len emočný, ale aj intelektuálny. Uviedol, že matka je zodpovedná za svoj pozitívny vplyv na maloletú a jej vedenie k pozitívnemu vzťahu k otcovi, je potrebné aby akceptovala dôležitosť stretávania sa maloletej s otcom a zabezpečila jej psychickú prípravu na styk s otcom, a že rovnakú úlohu má aj otec voči matke. S odkazom na závery šetrení rodinných pomeroch v domácnostiach rodičov ustálil, že obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletej, ich bytové pomery sú na dobrej úrovni a obaja sú spôsobilí maloletú vychovávať. Uviedol, že striedavá osobná starostlivosť sa najviac približuje k rodinnému životu maloletej a k rozvíjaniu jej vzťahov a preto ju stanovil v rovnocennom rozsahu.
5. Súdu prvej inštancie z ním vykonaného výsluchu maloletej vyplynul kvalitatívne rovnaký pozitívny vzťah a citové väzby maloletej k obom rodičom, ktorých oboch vo svojej výchove rešpektuje. Pokiaľ vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti maloletá vyjadrila obavu, či nebude meškať do školy uviedol, že vzdialenosť bydlísk rodičov nie je z hľadiska zabezpečenia dochádzky maloletej do školy a na mimoškolské aktivity problematická, a bezproblémové dochádzanie do školy potvrdil aj kolízny opatrovník. Pri hodnotení vyjadrení maloletej z realizovaného výsluchu súdom ustálil, že sa jedná o maloletú, ktorá s ohľadom na svoj vek nemá dostatočné zručnosti na sformovanie vlastného názoru do tej miery, aby naň nemali vplyv vonkajšie faktory. Nevykonal znalecké dokazovanie za účelom psychologického posúdenia maloletej navrhovaného matkou, keď z dokazovania mal dostatočne preukázané potrebné rodičovské zručnosti u každého z rodičov ako aj pozitívny vzťah maloletej k obom rodičom (zo šetrenia rodinných pomerov a výsluchu maloletej).
6. Výživné počas striedavej osobnej starostlivosti neurčil s odôvodnením, že vzhľadom na majetkové pomery oboch rodičov a ich schopnosť dostatočne zabezpečiť potreby maloletej, nie je potrebné vyživovaciu povinnosť k maloletej určiť a odkázal na ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine. S poukazom na spotrebný charakter výživného a oprávnené záujmy maloletej, ktoré súd prvej inštancie ustálil ako bežné, uviedol, že postačuje ich úhrada z príjmov oboch rodičov.
7. Návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane návrhu na zvýšenie výživného, zamietol s poukazom na dôvody ktorými súd prvej inštancie odôvodnil vyhovenie návrhu otca. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP).
8. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) zák. č. 160/15 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej CSP), § 62 ods. 1 CMP odvolanie matka. Navrhla vyhovieť jej návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (o výživnom na maloletú a úprave styku otca s maloletou), výživné zvýšiť na 300 eur mesačne od 01.09.2022 a styk otca s maloletou s výnimkou prázdnin upraviť každý pondelok a stredu od 14.30 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka 14.30 hod. do nedele 18.30 hod. tak, že miestom prevzatia bude školské zariadenie a odovzdania miesto bydliska matky, ak sa maloletá nebude v daný deň nachádzať v školskom zariadení, miestom prevzatia bude miesto bydliska matky, každý rok od 01.07. 09.00 hod. do 15.07. 18.00 hod. a od 01.08. 09.00 hod. do 15.08. 18.00 hod., počas jarných školských prázdnin od piatka pred jarnými prázdninami od 14.30 hod. do nasledujúcej stredy v týždni jarných prázdnin do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od štvrtka pred prázdninami od 14.30 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., cez Vianoce a zimné školské prázdniny každý párny rok od 26.12. 10.00 hod. do 30.01. 18.30 hod. a každý nepárny rok od 22.12. 14.30 hod. do 24.12. 18.00 hod. a od 30.12. 10.00 hod. do 06.01. 18.30 hod. tak, že miestom prevzatia a odovzdania bude miesto bydliska matky, v prípade, ak sa maloletá bude nachádzať v školskom zariadení, miestom prevzatia bude školské zariadenie. Alternatívne navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasila so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Namietala nerešpektovanie názoru maloletej a tým porušenie čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 38 CMP, a iba bez ďalšieho súdom prvej inštancie konštatovanie, že maloletá vzhľadom na svoj vek nemá dostatočné zručnosti na sformovanie vlastného názoru, keď dieťa vo veku 8 rokov je treba považovať všeobecne za dostatočne vyspelé na vyjadrenie vlastného názoru. Obzvlášť v prípade maloletej, ktorá je na svoj vek skutočne vyspelá a ktorá sa opakovane vyjadrila, že chce aby všetko zostalo po starom. Namietala nevykonanie dokazovania ňou navrhovaným znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológie, na posúdenie stability výchovného prostredia a dopady striedavej osobnej starostlivosti na maloletú, ako aj to, či vyjadrený názor maloletej je ovplyvňovaný a čím. Rovnako nevykonanie dôkazu ňou predloženej nahrávky zachycujúcej komunikáciu rodičov, ktorá preukazuje, že rodičia nevedia spolu absolútne komunikovať, otec neustále na ňu zvyšuje hlas, kričí a spochybňuje jej výchovné metódy. Uviedla, že otec ju začal o veciach týkajúcich sa maloletej, v čase keď je u neho, informovať účelovo až počas súdneho konania. Za prekážku zverenia maloletej do striedavej starostlivosti okrem vzdialenosti bydlísk rodičov, považovala aj nedostatočné informovanie o maloletej zo strany otca. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi jeden z najdôležitejších faktorov pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uviedla, že otec ju ani len nezdraví. Súd prvej inštancie v odôvodnenia rozsudku sám skonštatoval, že komunikácia medzi rodičmi ohľadom styku s maloletou je značne problematická, napriek tomu maloletú zveril do striedavej starostlivosti. Nie je možné, že rodič odovzdá dieťa druhému rodičovi bez toho, aby ho informoval o všetkých podstatných skutočnostiach, aby rodičia spolu vzájomne nekooperovali. Rodičia maloletej sa nevedia dohodnúť ani na úhrade výdavkov na maloletú, návšteve voľnočasových aktivít maloletej. Okrem toho maloletá so striedavou starostlivosťou nesúhlasí a chce žiť aj naďalej predovšetkým v prostredí, ktoré považuje za svoj domov. Maloletá po návrate z domácnosti otca je vyslovene nesvoja, je často tichá, utiahnutá a trvá jej istý čas, kým sa vráti do normálneho stavu. Otcovi sa maloletá bojí povedať svoj názor, opakovane sa pred ňou rozplakala so slovami, že nechce ísť k otcovi na tak dlho. Mala za to, že ponechanie maloletej v jej osobnej starostlivosti za súčasne rozšíreného styku s otcom, v dostatočnej miere zabezpečí jej väzby a vzťah s otcom a jeho styk s maloletou. Sama tento ich vzťah podporuje v stretávaní sa s maloletou otcovi nikdy nebránila. Uviedla, že z dôvodu zlepšenia komunikácie rodičov navrhla uloženie výchovného opatrenia rodičom, čomu súd nevyhovel. Namietala, že súd prvej inštancie vôbec nehodnotil ňou vyčíslené náklady na maloletú (609,93 eur mesačne), životnú úroveň rodičov, ich majetkové pomery a príjem. Aj keď od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej ubehlo viac ako 6 rokov, otec nad rámec výživného na maloletú ničím neprispieva a komunikácia s ním je v tejto otázke viac než problematická. Mala za to, že ňou navrhované výživné je dôvodné, zodpovedajúce zmene pomerov na strane maloletej a majetkovým pomerom otca a jeho príjmom. Nesúhlasila, aby otec poberal rodinné prídavky na maloletú.
9. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, považujúc ho za zákonný a v záujme maloletej. Odvolanie považoval za účelové. Uviedol, že maloletá sa potešila, keď jej matka oznámila ako súd rozhodol. Matka však v auguste podala odvolanie a možnosť striedavej starostlivosti neakceptuje a začala bezdôvodne uplatňovať styk z roku 2017, hoci sa s maloletou stretával už v rozšírenom režime. K hodnoteniu názoru maloletej na striedavú starostlivosť uviedol, že maloletá vyjadrila iba obavu s dochádzkou do školy, kedy sa na základe apelu súdu a kolíznej
opatrovníčky v praxi presvedčila, že do školy prísť stíha úplne bez problémov. V súlade s tým sa vyjadrila aj príslušná kolízna opatrovníčka, a preto striedavú starostlivosť odporučila. Pri pohovore s pracovníčkou úradu práce zo Senca, maloletá dokonca povedala, že by bola rada režimu týždeň-týždeň. Pri pohovore s kolíznou opatrovníčkou z Bratislavy, ktorá sa zúčastňovala aj súdneho pojednávania, bola prítomná aj matka, čo práve mohlo mať za následok jej zmätenosť a jej odpoveď. Na tento jav lojality treba prihliadať, aj z judikatúry viacerých súdov vyplýva, že odpoveď maloletých býva v prítomnosti rodiča odlišná. Maloletá vie, že matka je proti striedavej starostlivosti, ktorá jej hovorí, že zostáva doma smutná, že jej hračky a zvieratká za ňou plačú a podobne. Maloletá teda nechce matke ublížiť tým, že sa vyjadrí v prospech striedavej starostlivosti. Kolízna opatrovníčka z Bratislavy tento fakt správne zobrala do úvahy a následne striedavú starostlivosť odporučila. Mal za to, že názor maloletej bol troma pohovormi dostatočne prešetrený a vyhodnotený. Súd dokonca určil rodičom vyskúšať odvoz do školy, t.z. na názor dieťaťa prihliadol až po preverení, či sú obavy maloletej na mieste. Maloletá chce byť s oboma rodičmi v týždňovom rozsahu a preto je rozhodnutie súdu v súlade s jej názorom. Maloletá nikdy nepovedala, že by so striedavou starostlivosťou nesúhlasila. Pokiaľ matka namieta stanovisko kolíznej opatrovníčky uviedol, že táto vychádzala zo šetrenia pomerov a pohovoru s maloletou. Uloženie výchovného opatrenia považoval za absolútne zbytočné a bezúčelné, avšak prikláňa sa k čomukoľvek, čo by mohlo zlepšiť jeho komunikáciu s matkou, s ktorou komunikuje veľmi opatrne a zmierlivo. Matka pritom bezdôvodne odmietla mediáciu a nechce uzavrieť žiadnu dohodu. Súhlasil s postupom súdu, ktorý nevykonal znalecké dokazovanie, najmä keď je zjavné, že maloletá vie vyjadriť svoj názor a obaja rodičia sú spôsobilí výchovy ako aj spoločnej komunikácie. Dôkaz nahrávky považoval za absolútne irelevantný, z ktorej nie je zjavné, kedy bola vyhotovená, pritom bez jeho súhlasu a mala preukázať ich údajnú zlú komunikáciu, resp. jeho búrlivú reakciu na odmietnutie matky ním navrhovaného styku. Jeho reakcia zvýšenia hlasom a kritika ako aj emócie sú absolútne pochopiteľné, keďže je mu bránené byť s maloletou. Problematická komunikácia medzi rodičmi je ale zjavná z celého konania, nie je potrebné ju opätovne preukazovať a nikto ju v konaní nespochybňoval. Dôležitá je ale komunikácia ohľadom starostlivosti o maloletú, ktorá je bezproblémová, s matkou si vzájomne vymieňajú fotografie, ozrejmujú si jej zdravotný stav, dohadujú sa na liekoch, príprave do školy a podobne. Matka účelovo uvádza zlú komunikáciu medzi rodičmi jedine z dôvodu, aby mohla nejakým spôsobom spochybniť vhodnosť striedavej starostlivosti. Vzdialenosť bydlísk rodičov nepovažoval za prekážku striedavej starostlivosti, keď množstvo detí zo satelitných dedín v okolí Bratislavy bežne navštevujú školské zariadenia v Bratislave. Uviedol, že dôkazmi založenými v súdnom spise (výplatné pásky) preukázal svoju finančnú situáciu.
10. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky svoje písomné vyjadrenie nepodal.
11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 65, § 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP, § 378 ods. 1 CSP a dospel k nasledujúcim záverom.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
14. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliada na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
29. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
30. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.“ 31. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Z ust. § 121 CMP vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o zmene osobnej starostlivosti je vyhodnotenie po dôkladnom dokazovaní, že zmena výchovného prostredia je dôvodná a pre maloleté dieťa najvhodnejšie riešenie ďalšej starostlivosti. Predpokladom pre zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť ani v prípade, ak súdne rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na maloleté dieťa neobsahuje dostatočné odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je súd síce viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav, vzťahujúci sa k pomerom rodičov a maloletého dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu.
32. V nadväznosti na uvedené ďalej zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania, je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 CMP) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp. tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
33. Z obsahu spisového materiálu a pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3P/172/2016 vyplýva, že v danom prípade bol naposledy výkon rodičovských práv a povinností k maloletej upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/172/2016-120 zo dňa 30.01.2017, ktorým bola maloletá (v tom čase vo veku necelých 2 rokov) schválenou rodičovskou dohodu zverená do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, styk otca s maloletou bol upravený každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni od
soboty 09.00 hod. do nedele 18.00 hod., a osobitne počas školských prázdnin a sviatkov, a otec sa zaviazal k rukám matky prispievať na výživu maloletej 230 eur mesačne.
34. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca doručenom súdu dňa 17.10.2022, ktorým sa domáhal zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez určenia výživného, zastupovania a spravovania majetku maloletej oboma rodičmi, a určenia, že daňový bonus si bude uplatňovať matka. Návrh odôvodnil tým, že od schválenia rodičovskej dohody v roku 2017 sa zmenili pomery, maloletá začala chodiť do školy, on si založil novú rodinu a presťahoval sa do obce C. F. E., kde maloletá rada trávi čas, aj s jej novou sestrou, má tam zázemie a nových kamarátov, a že komunikácia s matkou o rozšírení, resp. zmene styku je problematická. Matka s návrhom otca nesúhlasila, namietala nedostatočnú starostlivosť otca o maloletú, vzdialenosť bydlísk rodičov, čo spôsobuje problematickú dochádzku maloletej do školy, že maloletá so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, chce ísť k otcovi maximálne na dve noci, maloletá je na spôsob starostlivosti rodičov o ňu zvyknutá a nie je dôvodné ho meniť. Matka dňa 02.12.2022 v rámci svojho vyjadrenia k návrhu otca doručila súdu svoj návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú z 230 eur na 300 eur mesačne od 01.09.2022, odôvodňujúc ho zvýšením nákladov na maloletú uplynutím obdobia takmer 6 rokov od posledného rozhodnutia súdu a navrhla zmenu v rozsahu styku otca s maloletou jeho rozšírením, okrem osobitnej úpravy počas školských prázdnin každý pondelok a stredu od 14.30 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka 14.30 hod. do nedele 18.30 hod..
35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom stručne uviedol, čoho sa matka a otec vo svojich návrhoch domáhajú, označil vykonané dôkazy, čo mu vyplynulo z činnosti kolízneho opatrovníka pri šetrení rodinných pomerov v domácnostiach rodičov, následne uviedol iba niektoré príslušné zákonné ustanovenia z ktorých bol povinný vychádzať a uviedol svoje závery. Rozhodnutie o zmene osobnej starostlivosti o maloletú odôvodnil s poukazom na konštatovanie vo všeobecnej rovine, že osobný kontakt dieťaťa s rodičom je dôležitý a poukázal na právo maloletej na zachovanie vzťahu k obom rodičom s tým, že styk rodičov s maloletou upravil tak, aby boli zachované čo najširšie práva a povinnosti oboch rodičov. Uviedol, že konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletej, apeloval na rodičov a uviedol, že obaja sú zodpovední za svoj vplyv na maloletú a budovanie pozitívnych väzieb maloletej k druhému rodičovi. S odkazom na závery šetrení rodinných pomeroch v domácnostiach rodičov potom ustálil, že obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie všestranného vývinu maloletej, ich bytové pomery sú na dobrej úrovni a obaja sú spôsobilí maloletú vychovávať. Dôvodil, že striedavá osobná starostlivosť sa najviac približuje k rodinnému životu maloletej a k rozvíjaniu jej vzťahov k obom rodičom a preto ju stanovil v rovnocennom rozsahu. Z vykonaného výsluchu maloletej mu vyplynul kvalitatívne rovnaký pozitívny vzťah a citové väzby maloletej k obom rodičom. Pri hodnotení vyjadreného názoru maloletej z realizovaného výsluchu súdom ustálil, že sa jedná o maloletú, ktorá s ohľadom na svoj vek nemá dostatočné zručnosti na sformovanie vlastného názoru v miere, aby naň nemali vplyv vonkajšie faktory. Vzdialenosť bydlísk rodičov z pohľadu zabezpečenia plynulej dochádzky maloletej do školy v E., nevyhodnotil ako prekážku pre zmenu zverenia maloletej. Znalecké dokazovanie za účelom psychologického posúdenia maloletej navrhované matkou nevykonal, keď z dokazovania mal dostatočne preukázané potrebné rodičovské zručnosti u každého z rodičov ako aj pozitívny vzťah maloletej k obom rodičom (zo šetrenia rodinných pomerov a výsluchu maloletej). Napokon výživné počas striedavej osobnej starostlivosti neurčil s odôvodnením, že vzhľadom na majetkové pomery oboch rodičov a ich schopnosť dostatočne zabezpečiť bežné potreby maloletej, nie je potrebné vyživovaciu povinnosť k maloletej určiť s odkazom na ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Zamietnutie návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (návrh na rozšírenie styku a zvýšenie výživného na maloletú) osobitne neodôvodnil a poukázal na svoje dôvody pre ktoré vyhovel návrhu otca. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opomenul odôvodniť opätovné rozhodnutie o zastupovaní maloletej a správe jej majetku v rovnakom znení ako už bolo skôr rozhodnuté v pôvodnom rozsudku sp.zn. 3P/172/2016, ako aj rozhodnutie o tom, že rodinné prídavky na dieťa bude poberať otec a daňový bonus si bude uplatňovať matka.
36. Medzi hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, patrí v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa
alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Je nesporné, že súd musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Musí sa dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby sa rešpektovalo jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pri nariaďovaní striedavej osobnej starostlivosti je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť a posúdiť každý prípad jednotlivo. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.
37. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, nie je možné pre nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia v smere posudzovania a vyhodnocovania skutočností právne a skutkovo podstatných pre rozhodnutie podľa § 26 Zákona o rodine, odvolacie námietky matky vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu vyhodnotiť. Úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom na návrhy rodičov na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, bolo vykonaním potrebného dokazovania ustáliť kvalifikovanú existenciu zmeny pomerov pre svoje rozhodnutie a túto vyhodnotiť v kontexte posúdenia záujmu maloletého dieťaťa. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ako súd prvej inštancie posúdil splnenie hmotnoprávnych predpokladov (§ 24 ods. 3 Zákona o rodine) pre rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, najmä, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletej, že zaistí potreby maloletej, vyhovuje osobnosti maloletej, že rodičia zabezpečujú stabilitu výchovného prostredia. Súd prvej inštancie určený rozsah striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch neodôvodnil. Rovnako sa nevysporiadal s návrhom a argumentáciou matky a neodôvodnil, prečo v danom prípade nepostačovalo (nebolo vhodnejšie) zvoliť cestu postupného rozšírenia styku otca s maloletou, prípadne, či nie je dôvodné (aj v prípade zverenia maloletej do striedavej starostlivosti) zvoliť rozsah osobnej starostlivosti u každého z rodičov v takom pomere, ktorý by sa viac približoval doposiaľ zaužívanému spôsobu výchovy rodičov a režimu maloletej na ktorý je zvyknutá. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých preukázaných skutkových zistení vyhodnotil priebeh doposiaľ prebiehajúcej osobnej starostlivosti rodičov. Odvolací súd nijako nespochybňuje vzájomné blízke citové väzby medzi maloletou a otcom (ktoré napokon potvrdila aj samotná matka), ani schopnosť otca sa o maloletú postarať a vychovávať ju (opak z vykonaného dokazovania a obsahu spisu nijako nevyplýva), ale bolo úlohou súdu prvej inštancie vyhodnocovať a posudzovať zmenu pomerov za obdobie od posledného rozhodnutia súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a to aj s poukazom na skutkové okolnosti daného prípadu, rodinné zázemie ktoré pre maloletú od jej najútlejšieho veku bolo tvorené iba matkou, výkon osobnej starostlivosti poskytovanej maloletej zo strany oboch rodičov a vývoj vzájomných rodinných vzťahov. V prípade maloletej A. je potrebné pri posúdení vhodnosti jej zverenia do striedavej starostlivosti do úvahy vziať, že maloletá nežila v spoločnej domácnosti s otcom približne od jedného roka jej veku a svoj vzťah s otcom si budovala v rámci ich stretnutí, síce prakticky okamžite od odchodu otca zo spoločnej domácnosti vo februári 2016, ale v režime hoci pravidelného no obmedzeného rozsahu s dvoma, možno neskôr štyrmi prespávaniami v domácnosti otca. V takomto prípade (napr. na rozdiel od prípadu kedy dieťa až do rozvodu rodičov žilo v spoločnej domácnosti s obidvoma rodičmi), je potrebné osobitne citlivo zvažovať pripravenosť maloletej na takúto zmenu jej výchovného prostredia, ktoré priamo súvisí so zmenou jej rituálov a stereotypov (ktoré sú pre dieťa vo veku maloletej veľmi dôležité). Taktiež je potrebné posúdiť pripravenosť maloletej na odlúčenie od matky v týždennom intervale, rovnako kvalitu rodičovských kompetencií a ochotu rodičov spolupracovať pri takejto forme starostlivosti bez zbytočných negatívnych emócií, najmä v prítomnosti dieťaťa. Odvolací súd pripomína, že iba nesúhlas rezidenčného rodiča so striedavou starostlivosťou nepostačuje, najmä ak by išlo o účelové a nelogické odmietanie, avšak všetky tieto podstatné skutkové okolnosti, ktoré platia aj pre tento prípad, je nevyhnutné v záujme hľadania najlepšie zvolenej formy starostlivosti o maloletú vyhodnotiť. Nepostačujú preto bez ďalšieho iba závery súdu prvej inštancie založené na konštatovaní, že zverenie maloletej do striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch je dôvodné pre zachovanie čo najširších práv a povinností rodičov, ktorí sú obaja spôsobilí maloletú vychovávať, majú vhodné bytové podmienky a takáto forma starostlivosti sa
najviac približuje k rodinnému životu maloletej. Pokiaľ ide o nižší školský vek maloletej, tento síce iste nevylučuje možnosť striedavej starostlivosti, avšak takúto zmenu je potrebné dôsledne vyhodnotiť. Odvolací súd zastáva názor, že osobitne pri dieťati vo veku maloletej, je stále nevyhnutné veľmi starostlivo zvážiť vekovú zrelosť a posúdiť každú skutkovú okolnosť osobitne tak, aby rozhodnutie súdu bolo v jej najlepšom záujme. Odvolací súd má za to, že pre vyhodnotenie zmeny pomerov a nové rozhodnutie súdu bolo potrebné dôslednejšie sa zaoberať vývinovými potrebami maloletej v jej veku, existenciou jej primárnych vzťahových väzieb, dopad na stabilitu jej výchovného prostredia a zistenie záujmu maloletej na prechode z osobnej starostlivosti matky do rovnocennej striedavej starostlivosti, čo z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva. Z rozhodnutia tiež nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie hodnotil existenciu nedostatočnej a konfrontačnej komunikácie medzi rodičmi a jej dopad na výkon zvolenej striedavej starostlivosti o maloletú. V tomto smere obaja rodičia uvádzali súdu rozdielne stanoviská a súd tieto rozpory neodstránil a neuviedol (okrem apelovania na rodičov), či ich vzájomné vzťahy a dokonca neschopnosť o maloletej komunikovať a spoločne rozhodovať (ako sám uvádza), má alebo nemusí mať zásadný vplyv na striedavú starostlivosť, a tým priamo aj na prežívanie či psychický vývoj maloletej. Záverom odvolací súd udáva, že pokiaľ má maloletá u otca vytvorené dostatočné rodinné zázemie s vytvorením potrebných citových väzieb s otcom a jeho rodinou, vzdialenosť bydlísk rodičov v tomto prípade nemožno považovať za prekážku zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti.
38. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej nie je zrejmé, na základe akých úvah súd prvej inštancie dospel k hodnoteniu relevancie zisťovaného názoru maloletej a ako ustálil rozpory, ktoré vyplynuli pri rozhovoroch s maloletou v domácom prostredí u rodičov jednotlivo prostredníctvom sociálnych pracovníkov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo Senca a z Bratislavy. Nedostatočne odôvodnené závery súdu prvej inštancie pri vyhodnotení zisťovania názoru maloletej, potom zostávajú iba v rovine špekulácii, keď súd bez ďalšieho iba uviedol, že maloletej stanovisko môže byť ovplyvnené vonkajšími faktormi. Nie je zrejmé či v celosti na vyjadrený názor maloletej neprihliadal (nemohol prihliadať) a prečo. Odvolací súd zastáva názor, že k výsluchu maloletého dieťaťa (v tomto prípade aj s dôrazom na vek maloletej), je potrebné pristupovať s najväčšou starostlivosťou, je vhodné zvoliť aj prítomnosť psychológa, je dôležité dieťaťu veku primeraným spôsobom vysvetliť dôvody súdneho konania a čo najbližšie priblížiť skutkovú situáciu ku ktorej sa má vyjadriť (uvedené zo zisťovania názoru maloletej súdom nevyplýva). Pokiaľ súd prvej inštancie hodnotí, že maloletá nemá dostatočné zručnosti na sformovanie vlastného názoru do tej miery, aby na ňu nemali vplyv vonkajšie faktory nepostačuje, keď maloletá v rámci svojho vyjadrenia síce udáva, že nechce nič meniť, avšak súd jej pri zisťovaní jej názoru neposkytuje dostatočný priestor na konkretizáciu jej vyjadrenia pri súčasnom vhodnom vysvetlení, k akej zmene jej doteraz zaužívaného spôsobu života sa má vyjadriť. Potom nemožno zjednodušiť závery o zisťovaní názoru maloletej ako vyplýva zo stanovísk rodičov, že maloletá nechce nič meniť, alebo že či výslovne neodmietla striedavú starostlivosť, alebo či iba vyjadrila obavy o príchod do školy.
39. Pokiaľ ide o matkou namietané zamietnutie jej návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, tu sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie ako aj s odôvodnením jeho postupu v tejto otázke. Uvedený záver súdu prvej inštancie však nevylučuje možnosť nariadenia znaleckého dokazovania v ďalšom konaní, ak mu z vykonaného dokazovania vyplynie dôvodnosť potreby posúdenia odbornej otázky a ak to bude potrebné pre zistenie skutočného stavu veci. Nevykonanie dôkazu matkou predloženej nahrávky súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, preto ani odvolací súd nemá potrebný podklad k zaujatiu stanoviska k tomuto postupu súdu.
40. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zmene výživného na maloletú odvolací súd zdôrazňuje, že aj v prípade zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a možnosti neurčenia výživného v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine, je súd vždy povinný posudzovať zákonné kritéria určovania výživného. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nevyplýva, či pri rozhodovaní a s akým výsledkom v súlade so zákonnými kritériami určovania výživného na maloleté dieťa (§ 62, § 75 ods.1 Zákona o rodine) vôbec vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov, ďalšie faktory, ako je počet vyživovacích povinností ako aj osobné náklady rodičov, porovnával životnú úroveň rodičov a napokon ako a na základe čoho ustálil rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletej. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nemal pre svoje rozhodnutie dostatočne preukázaný príjem rodičov, keď potvrdene o príjme matky v spoločnosti H. I. I.. I., mal za obdobie od 11/2021 do 10/2022, a otec predložil len kópie výplatných lístkov zo spol. B. B., ktoré
boli kompletné iba za mesiace 7/2022, 9/2022, 11/2022 a 12/2022, príjem rodičov za obdobie roku 2023 nemal preukázaný vôbec, keď nestačí príjem zisťovať iba prostredníctvom lustrácie zo Sociálnej poisťovne, z údajov ktorých nevyplývajú potrebné zistení o priemernom čistom mesačnom príjme, zložkách mzdy a pod.. Neskúmal, či ide o jediný príjem otca a jeho majetkové pomery nehodnotil aj v súvislosti so skutočnosťou, že otec je jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti J. B. I., neposudzoval, či deklarovaný príjem rodičov zodpovedá ich vzdelaniu, veku, zdravotnému stavu, praxi a celkovým ich možnostiam a schopnostiam. Súd neustálil rozsah odôvodnených potrieb maloletej vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa v závislosti od veku dieťaťa a pod.). V odôvodnení rozhodnutia teda aj vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu absentuje zaoberanie sa a dôsledné skutkové a právne vyporiadanie sa s predpokladmi určovania výživného na maloleté dieťa, a potom s následným posúdením možnosti výživné neurčiť v zmysle podmienok § 62 ods.6 Zákona o rodine. Uvedené závažné nedostatky bez ďalšieho znamenajú, že prijaté rozhodnutie, posudzujúce zmenu rozhodnutia o výživnom na maloletú, resp. rozhodnutie súdu o výživnom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, ktoré okrem ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine (na ktoré súd odkazuje) je potrebné právne posúdiť aj podľa ust. § 62, § 75, Zákona o rodine (ktoré súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozsudku v rámci právneho posúdenia veci ani neuvádza), je posudzujúc ho vo vzťahu k odôvodneniu, v ktorom absentujú podstatné skutkové závery a ich následné právne posúdenie (za takéto nie je možné považovať na v ods. 7 označené listinné dôkazy) nedostatočné, nezohľadňujúce a plne opomínajúce pre rozhodnutie podstatné zákonné skutočnosti, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu prijatého rozhodnutia.
41. Vyššie uvedené rovnako platí aj v časti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného (keď súd posudzoval výživné iba vo vzťahu k jeho určeniu počas striedavej starostlivosti), kedy zrejme opomenul rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného za obdobie od podania jej návrhu do rozhodnutia o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu rovnako ako je uvedené vyššie (viď. ods. 40.), taktiež plne absentuje zaoberanie sa a skutkové a právne vyporiadanie sa s predpokladmi upravenými s § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75, Zákona o rodine v nadväznosti na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V posudzovanej veci je preto nutné vo vzťahu k pomerom maloletej čo do druhu a výšky ustáliť rozsah jej odôvodnených nákladov v čase posledného rozhodnutia súdu a porovnať ich s druhovým a výškovým ustálením odôvodnených nákladov v období rozhodnom pre posudzovanie návrhu matky (t.j. od podania jej návrhu), a vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov porovnať ich zmenu za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výživnom.
42. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť aj úplnú absenciu odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k výroku, ktorým určil, že rodinné prídavky na dieťa bude poberať otec a daňový bonus si bude uplatňovať matka, ako aj vo vzťahu k výroku o zastupovaní a správe majetku maloletej a to najmä s poukazom na to, že o tejto otázke a v tom istom rozsahu už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3P/172/2016 zo dňa 30.01.2017. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh matky na nariadenie výchovného opatrenia (odborná intervencia v dôsledku nedostatočnej a konfliktnej komunikácie rodičov, ktorú súd konštatoval z vykonaného dokazovania, bola podporená aj stanoviskom kolízneho opatrovníka) súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie a následne vo veci o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rozhodol. Z jeho postupu ani odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či nariadenie výchovného opatrenia (ako možného nástroja na zlepšenie komunikačných a rodičovských zručností rodičov) považoval za dôvodné (keďže tento návrh matky v tomto konaní nezamietol, pokiaľ nariadenie výchovného opatrenia nepovažoval za dôvodné a účelné).
43. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky na ktoré odvolací súd poukázal v ods. 37 a nasl. tohto rozhodnutia, po doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 CMP). Odstráni vyššie uvedené pochybenia vo vzťahu k ustáleniu možnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako aj jej rozsahu, bude vyhodnocovať rodičovské zručnosti otca a matky a to vo vzťahu ich schopností vzájomne komunikovať a akceptovať v živote maloletej druhého rodiča, bude vyhodnocovať aj bezdôvodné odmietanie spolupracovať pri výchove maloletej u každého z rodičov a taktiež aj okolnosti tvrdené otcom o zamedzovaní mu v kontakte s maloletou so strany matky, vplyv aktuálneho stavu komunikácie rodičov na zvolenú formu starostlivosti o maloletú, zabezpečí opätovné zisťovanie názoru maloletej a tento riadne vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu vyhodnotí. Opätovne rozhodne o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, o jej rozsahu, ako aj o návrhu matky na rozšírenie styku otca s maloletou. Pri rozhodnutí o výživnom v prípade ustálenia striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bude povinný zohľadniť zákonné kritéria určovania výživného vo vyššie naznačenom smere. V každom prípade bude povinný rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného za obdobie od podania jej návrhu (resp. od 01.09.2022 ako sa v návrhu domáha) a to porovnaním majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ich schopností a možností, výšky životnej úrovne, ustálením nákladov na maloletú a posúdi ich v kontexte hmotnoprávneho ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (tzn. v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom a aj v posudzovanom období). Rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. je v ňom povinný uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov rodičov, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletú ako aj vo vzťahu k výživnému, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri dôslednom porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkových, finančných, osobných pomerov na strane oboch rodičov, ako aj ich schopností a možností, a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a ich výšky pri zohľadnení prípadných ďalších podstatných zmien, ku ktorým došlo v priebehu odvolacieho konania v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.
44. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu, ktorý z rodičov bude poberať rodinné prídavky na dieťa a daňový bonus, bude súd prvej inštancie povinný v prvom rade skúmať podmienky podľa § 3 §, 4, § 161 ods.1, 2, CSP, v nadväznosti na § 2 ods. 5 písm. a), ods. 6, 7, § 19c ods. 1, 2, zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v aktuálnom znení. Dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že i keď základným predpokladom pre vznik týchto nárokov je starostlivosť o nezaopatrené dieťa, je evidentné, že tak v prípade daňového bonusu, ako aj v prípade prídavku na dieťa ide o verejnoprávny nárok rodiča, resp. oprávnenej osoby, ktorý sa netýka výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Pri ich výkone sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Z uvedeného je zrejmé, že za veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností možno považovať iba záležitosti, ktoré sa dotýkajú záujmov maloletého dieťaťa. Otázka uplatňovania daňového bonusu, resp. poberania prídavku na dieťa sa však týka výlučne záujmov rodičov maloletého dieťaťa ako oprávnených osôb v zmysle vyššie citovaných ustanovení verejnoprávnych predpisov. Je potrebné uviesť, že Zákon o prídavku na dieťa, ako aj Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby sa rodičia na poberaní prídavku na dieťa a uplatňovaní daňového bonusu dohodli, a v prípade, ak k dohode medzi oprávnenými osobami nedôjde, zákon upravuje akým spôsobom budú tieto nároky vyplácané. V prípade neexistencie dohody sa teda postupuje podľa kogentných ustanovení Zákona o dani z príjmov, resp. Zákona o prídavku na dieťa, a teda rozhodovanie súdu ohľadom tejto záležitosti neprichádza do úvahy a stáva sa, vzhľadom na existenciu kogentnej právnej úpravy, nadbytočným.
45. Rovnako aj odvolací súd v danom prípade apeluje na rodičov, ktorí pri výkone svojich rodičovských práv a povinností majú rovnocenné postavenie (a to bez ohľadu na rozhodnutie súdu o forme zverenia maloletej, keď podstatným je rozsah osobnej starostlivosti každého rodiča), prevzali zodpovednosť za zlepšenie vzájomnej komunikácie a vzájomného správania sa k sebe, čo má bezpochyby priamy vplyv
na výchovu a psychický vývoj maloletej. V danom prípade odvolací súd vidí priestor na väčšiu mieru participácie otca na starostlivosti a výchove o maloletú, maloletá toto neodmieta a je iba dôležité určiť jej primeraný rozsah. Bolo by vhodné, keby rodičia boli schopní umožniť maloletej v priebehu niekoľkých týždňov, bez ďalšej vzťahovej psychickej záťaže (z dôvodu stále pretrvávajúceho rodičovského konfliktu nateraz nemožno vylúčiť väčšiu alebo menšiu mieru konfliktu lojality u maloletej), aby sa k dlhšiemu pobytu u otca, ako aj dochádzke do školy, mohla sama vyjadriť na základe vlastného poznania. Matka sama uvádza, že maloletá má otca rada, má s ním vybudovaný dobrý vzťah, že tento ich vzťah rozvíja, nebráni sa rozširovaniu styku otca s maloletou (viď jej návrh na rozšírenie styku). Možno teda konštatovať, že minimálne na tomto rozsahu je medzi rodičmi konsenzus a nie je dôvod, aby aspoň v tomto rozsahu nebol styk otca s maloletou už realizovaný. Ochotu rodičov kooperovať pri starostlivosti o maloletú a vzájomne sa akceptovať, budú súdy v ďalšom konaní dôsledne posudzovať, ako jednu z podstatných okolností vyhodnocovania rodičovských zručností tak u otca ako aj u matky, a rovnako, akým spôsobom matka ako rezidenčný rodič využíva svoj intenzívnejší vplyv na maloletú.
46. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
47. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).