Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 300/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného Mgr. Lukášom Kysuckým, advokátom, Kamenná 3607/29, Žilina, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv vlastniť majetok podľa a 5 (ďalej len „“), na súdnu ochranu podľa , nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa , prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práv na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ochranu majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením najvyššieho súdu o zamietnutí jeho žiadosti o zrušenie zaistenia finančných prostriedkov.

II.

2. Od roku 2012 je sťažovateľovi v trestnom konaní zaistená čiastka 133 923,14 eur, ktorá bola po podaní obžaloby v roku 2016 prevedená Špecializovanému trestnému súdu (ďalej len „ŠTS“). Sťažovateľ opakovane žiadal zaistenie zrušiť. ŠTS tomu nevyhovel a ústavné sťažnosti proti uzneseniam najvyššieho súdu boli odmietnuté ako zjavne neopodstatnené (, ). ŠTS o obžalobe rozhodol rozsudkom z apríla 2025.

3. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením najvyšší súd, ktorý rozhoduje o odvolaniach proti rozsudku ŠTS, zamietol ďalšiu žiadosť sťažovateľa o zrušenie zaistenia. Vychádzal z toho, že sťažovateľ neuviedol nové skutočnosti, preto odkázal na skoršie uznesenie, v ktorom sa s jeho námietkami vysporiadal. Zdôraznil, že v trestnej veci sa koná plynulo, čo zodpovedá skutkovej a právnej náročnosti, keďže ide o 293 čiastkových skutkov (spis má 26 199 strán), pričom

na trestnej činnosti sa mala podieľať obžalovaná, ktorá bola konateľkou sťažovateľa. Podľa najvyššieho súdu množstvo vykonaných hlavných pojednávaní, obštrukcie obžalovaných, spolu s využívaním všetkých dostupných procesných oprávnení, o ktorých bolo potrebné rozhodovať, odôvodňuje dĺžku trvania zaistenia. Náročnosti trestnej veci napokon nasvedčuje i rozsah odvolaniami napadnutého rozsudku ŠTS, ktorý má 243 strán a len výrok má 124 strán. Najvyšší súd uzavrel, že podľa sú zaistené peniaze naďalej potrebné pre trestné konanie a prichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie. Sťažovateľa poučil, že proti tomuto uzneseniu s ohľadom na sťažnosť nie je prípustná.

III.

4. Sťažovateľ z toho, že proti namietanému uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, vyvodzuje, že ide o reálne odňatie účinnej súdnej ochrany a odmietnutie spravodlivosti. Ďalej namieta, že v trestnej veci, v ktorej nie je obžalovaný, ŠTS rozhodol vo veci rozsudkom v nezákonnom zložení senátu. Podľa sťažovateľa celková dĺžka zaistenia vyžaduje dôsledné a presvedčivé odôvodnenie jeho ďalšieho trvania a pri spojení toho, že proti uzneseniu nemal opravný prostriedok a sú dôvodné pochybnosti o zákonnom zložení senátu ŠTS, je v jeho neprospech narušená spravodlivá rovnováha medzi verejným záujmom a ochranou jeho majetkového práva.

IV.

5. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.

6. Napriek určitému časovému odstupu od predchádzajúceho uznesenia z 21. októbra 2025 () nie je dôvod odchýliť sa od jeho skorších záverov k námietke sťažovateľa týkajúcej sa dĺžky a proporcionality zaistenia. Je tomu tak preto, že argumentácia sťažovateľa vychádza z rovnakých okolností a najvyšší súd odôvodnil splnenie podmienok podľa poukazom na svoje skoršie rozhodnutia. Dôvodnosť podozrenia, že zaistené peniaze pochádzajú z trestnej činnosti, je navyše podporená tým, že ŠTS rozsudkom rozhodol aj o zhabaní zaistených peňazí, ktoré pochádzali z nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, a preto bolo zosilnené podozrenie, že môže ísť o výnos z trestnej činnosti. Z hľadiska ústavných práv predstavuje zaistenie peňažných prostriedkov v trvaní 14 rokov výrazný zásah do vlastníckeho práva sťažovateľa, no ústavne akceptovateľné je odôvodnenie dĺžky trvania zaistenia, ktorá vyplynula zo skutkovej a právnej zložitosti trestnej veci a správania obžalovaných. Ide o vyvážený zásah sledovaný verejným záujmom na vyšetrení trestnej činnosti, na zabránení nakladania s výnosmi z trestnej činnosti a snahou eliminovať škodu spôsobenú trestnou činnosťou. To vylučuje, že by namietaným uznesením došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľa.

7. Nedôvodná je námietka sťažovateľa o tom, že k porušeniu jeho ústavných práv viedlo to, že proti uzneseniu najvyššieho súdu nie je prípustný opravný prostriedok tak, ako to jasne vyplýva z a . Nemožno sa stotožniť s názorom, že by táto skutočnosť mala vplyv na reálnu možnosť súdneho prieskumu zaistenia. Je tomu tak z dôvodu, že zo žiadneho sťažovateľom uvádzaného ustanovenia a dohovoru nevyplýva, že by o zaistení a trvaní zaistenia bolo nevyhnutné rozhodovať v dvoch inštanciách všeobecného súdnictva. Celkom nedôvodná je námietka sťažovateľa spočívajúca v jeho tvrdení o tom, že ŠTS rozhodoval

v nezákonnom zložení senátu, a to má vplyv na ústavnú udržateľnosť namietaného uznesenia najvyššieho súdu. Tak tomu zjavne nie je, keďže o jeho žiadosti rozhodol predseda senátu najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o odvolaniach proti rozsudku ŠTS vo veci samej a práve v tomto konaní, no nie v konaní o žiadosti sťažovateľa o zrušenie zaistenia, sa najvyšší súd musí vysporiadať s prípadnou námietkou nesprávneho zloženia senátu ŠTS.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2026

Robert Šorl

predseda senátu