Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 342/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , zastúpenej Mgr. Jakubom Andreánskym, PhD., advokátom, Vilová 6, Bratislava, proti rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. z 18. júna 2025 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 19. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. mája 2026 namieta porušenie a 2, a (ďalej len „“), ďalej a 2, a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež , a ods. 3 písm. b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom mestského súdu sp. zn. z 18. júna 2025 (ďalej len „prvostupňový rozsudok“) a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 19. februára 2026 (ďalej len „druhostupňový rozsudok“). V ústavnej sťažnosti žiada ústavný súd, aby konštatoval porušenie označených článkov , listiny a dohovoru prvostupňovým rozsudkom mestského súdu a druhostupňovým rozsudkom krajského súdu, druhostupňový rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil jej trestnú vec krajskému súdu na nové konanie a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v špecifikovanej výške a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka na hlavnom pojednávaní mestského súdu urobila vyhlásenie podľa , že sa cíti byť vinná zo spáchania skutku a pri splnení zákonných podmienok mestský súd vykonal dokazovanie iba ku skutočnostiam týkajúcim sa výrokov o treste a o náhrade škody a potom uznal sťažovateľku vinnou zo spáchania zločinu podvodu, za čo jej uložil trest odňatia slobody, ktorého výkon

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov, pričom ju tiež zaviazal v rámci jej schopností nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Poškodených s ich nárokom na náhradu škody mestský súd odkázal na civilné konanie. Na základe odvolania prokurátora krajský súd druhostupňovým rozsudkom výrok prvostupňového rozsudku mestského súdu o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a sám uložil sťažovateľke trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a pre výkon trestu ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Argumentácia sťažovateľky

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka formuluje tvrdenie, že bola príslušným prokurátorom oklamaná, keďže sa so samosudcom a prokurátorom dohodla, že pri vyhlásení viny sťažovateľkou jej bude uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom prokurátor napriek tomu napadol prvostupňový rozsudok mestského súdu odvolaním. Tvrdenú okolnosť chápe ako porušenie právnej istoty obvineného.

4. Sťažovateľka argumentuje, že odvolací súd pri ukladaní trestu nezohľadnil jej vyhlásenie o vine, skutočnosť prevažujúcich poľahčujúcich okolností, ďalej to, že nebola súdne trestanou osobou, a najmä to, že je matkou maloletého dieťaťa. Podľa jej vyjadrenia sa odvolací súd nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré pred ním predniesla a preukázala relevantnými dôkazmi, a to že škodu jednotlivým poškodeným začala splácať, a preto nemožno prijať tvrdenie krajského súdu, že je sťažovateľka k spôsobenej škode ľahostajná. Takisto podľa nej krajský súd nezohľadnil skutočnosť, že sa poškodeným ospravedlnila. Je toho názoru, že pokiaľ krajský súd „nevykonal ako dôkaz splátky sťažovateľky poškodeným“, nemohol premeniť pôvodne určené podmienečné odloženie uloženého trestu odňatia slobody, vychádzajúc z tvrdenia, že je sťažovateľka ľahostajná k náhrade škody. Z tohto pohľadu došlo podľa sťažovateľky k opomenutiu zásadných dôkazov a k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. V závere argumentácie sťažovateľka cituje judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa tzv. opomenutých dôkazov a povinností odôvodniť odmietnutie návrhu na vykonanie konkrétneho dôkazu. Takisto žiada ústavný súd, aby rozhodol o odklade vykonateľnosti druhostupňového rozsudku a formuloval príkaz prepustiť sťažovateľku na slobodu.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1. K porušeniu označených práv zaručených , listinou a dohovorom prvostupňovým rozsudkom mestského súdu:

6. Pokiaľ ide o prvostupňový rozsudok, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je právomoc ústavného súdu vo vzťahu ku konkrétnemu namietanému rozhodnutiu alebo postupu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (napr. , ). V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v ústavný súd poskytuje v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne. Vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku mestského súdu využil riadny opravný prostriedok príslušný prokurátor, ktorý napadol dotknuté prvostupňové rozhodnutie odvolaním. Existencia druhostupňového konania pred krajským súdom nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o prvostupňovom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti prvostupňovému rozsudku mestského súdu odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako neprípustnú.

III.2. K porušeniu označených práv zaručených , listinou a dohovorom druhostupňovým rozsudkom krajského súdu:

7. Ústavný súd poukazuje na svoju súdobú aplikačnú prax odvíjajúcu sa od nálezu ústavného súdu sp. zn. z 23. februára 2021 [postupne osvojenú zo strany ďalších senátov ústavného súdu (, , , , , , atď.)], podľa ktorej dôvodu dovolania podľa nezodpovedá právo na obhajobu len vo formulačnom rozsahu (primeraný čas na prípravu obhajoby a možnosť obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu, pozn.), ale obhajobné práva v kontexte spravodlivého procesu podľa dohovoru, a teda aj v rozsahu (s odrazom najmä v ). Podstatu a zmysel materiálneho poňatia základného práva na obhajobu [ a dohovoru] v podobe zaručenia reálnej a účinnej možnosti uplatnenia tohto práva v rámci trestného konania na účel bránenia sa proti obvineniu zo spáchania trestného činu je potrebné vždy vykladať v duchu zabezpečenia práva na spravodlivý súdny proces garantovaného v a dohovoru, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Uvedenému právu zodpovedá postup všeobecných súdov podľa , ktorý normuje povinnosť súdov uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Nezaujatie žiadneho takéhoto stanoviska predstavuje zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutia a tým aj popretie účelu práva na obhajobu, najmä ak v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nie je obvinenému zrejmé, v akom rozsahu a akým spôsobom sa môže náležite procesne brániť (). Ústavný súd uvádza, že aj hodnotenie dôkazov alebo iná skutková okolnosť z hľadiska vysporiadania sa súdu s jej obsahom v odôvodnení svojho rozhodnutia sú obvineným uplatniteľné v dovolacom konaní ako námietka z dôvodu podľa . Z hľadiska tohto dôvodu dovolania však ide o prieskum obhajobného atribútu spravodlivého procesu spočívajúci vo vyhodnotení dovolacím súdom, či sa skôr konajúce súdy

spoľahlivo a nearbitrárne vyrovnali v odôvodnení svojich rozhodnutí s otázkami podstatnými pre rozhodnutie, čo zodpovedá obhajobným právam obvineného (m. m. ).

8. Ústavný súd konštatuje, že aj v ústavnej sťažnosti predostreté námietky o nevysporiadaní sa krajského súdu s dôkaznou situáciou týkajúcou sa rozhodovania o treste a o ignorovaní zásadného dôkazu sťažovateľka mohla uplatniť aj pred dovolacím súdom a subsumovať ich pod dovolací dôvod podľa . Treba zároveň povedať, že napriek postupu podľa (vyhlásenie o vine) je dovolanie v tomto prípade prípustné ( Trestného priadku). Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti ani neuvádza, a teda ani nepreukazuje, že mimoriadny opravný prostriedok uplatnila.

9. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka mohla (a vzhľadom na zákonom určenú lehotu na uplatnenie dovolania stále môže) podať dovolanie obsahujúce dotknutú argumentáciu, v tomto momente vylučuje, aby sa ústavnou sťažnosťou sťažovateľky ústavný súd mohol meritórne zaoberať. Meritórne preskúmanie ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavným súdom v situácii, keď nepreukázala, že využila právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý jej zákon účinne poskytuje, t. j. nepodala dovolanie obsahujúce popísané námietky, hoci ho podať mohla, by bolo porušením princípu subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o sťažnostiach podľa . Skutočnosť, že sťažovateľka nepreukázala využitie účinného zákonného opravného prostriedku, ktorý má k dispozícii, tak zakladá neprípustnosť jej ústavnej sťažnosti (m. m. , , ).

10. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť vo vzťahu k druhostupňovému rozsudku krajského súdu odmietol podľa ako neprípustnú.

11. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2026

Peter Molnár

predseda senátu