Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sas-7-2025.pdf
PDF · 106.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sas/7/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. X. XXXX XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. júla 2025 takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. júla 2025 a Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2025 a v r a c i a vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 30. decembra 2024. V odôvodnení uviedla, že žalobca získal 10 rokov a 308 dní v I. kategórii funkcií a 2 roky a 15 dní v II. kategórii funkcií, čo je úhrnom menej ako 15 rokov. Zároveň nebol zo služobného pomeru prepustený z organizačných alebo racionalizačných dôvodov. Žalobca tak nesplnil podmienky podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“).
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 6. mája 2025, v ktorom nesúhlasil so záverom žalovanej, že nespĺňa podmienku 15 rokov pre dôchodkový vek 55 rokov, nakoľko ako výkonný letec by mal mať započítaný dvojnásobný počet rokov.
3. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. júla 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že podľa § 65 ods. 1 a 2, § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) má poistenec vo všeobecnosti nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je u žalobcu 64 rokov (podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnom poistení). Zároveň podľa § 174 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo do I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca získal 10 rokov a 308 dní v I. kategórii funkcií, a 2 roky a 15 dní v druhej kategórii funkcií, čo je menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby a teda nespĺňa
podmienku podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola zvýhodnene započítaná doba služby výkonného letca, generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že uvedené patrí do výlučnej pôsobnosti orgánu sociálneho zabezpečenia a táto zvýhodnená doba bola žalobcovi započítaná Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia (potvrdenie zo dňa 8. apríla 2025 č. VÚSZ-65403029207802/2025). Podľa § 41 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení doba služby výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne, pričom takéto zvýhodnené započítanie je možné len na nárok na dôchodok za výsluhu rokov, pri posúdení nároku na starobný dôchodok takéto hodnotenie doby zamestnania žiaden právny predpis neumožňuje.
II.
Konanie pred správnym súdom
4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca žalobu zo dňa 16. júla 2025 doručenú na Správny súd v Košiciach toho istého dňa, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania.
5. Žalobca namietal skutočnosť, že mu žalovaná nezohľadnila zvýhodnený zápočet doby služobného pomeru výkonného letca v období od 1. marca 1989 do 31. decembra 1999. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí naopak rozoberá možnosť a podmienky priznania dôchodku za výsluhu rokov, avšak o toto žalobca nežiadal. Zároveň žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa zvýhodneného započítania rokov služby pre nárok na starobný dôchodok.
6. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.
7. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 28. augusta 2025, v ktorom vyjadrila nesúhlas s námietkami žalobcu a zopakovala skutkové, a právne skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaná uviedla, že takéto rozsudky nie sú prameňom práva pokiaľ nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovanej právny názor prezentovaný žalobcom nebol doposiaľ zovšeobecnený.
8. V replike zo dňa 1. októbra 2025 žalobca uviedol, že žalovaná ignoruje ustálený právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, respektíve Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci použitia dvojnásobného zápočtu doby služby. Zároveň opätovne zdôraznil, že nežiadal o priznanie výsluhového dôchodku, ale starobného dôchodku a následne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017 k pojmu ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V závere poukázal na podľa jeho názoru s vecou súvisiace rozhodnutia a to nález Ústavného súdu II. ÚS 363/2023-37 zo dňa 9. augusta 2023, a rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6Sa/5/2023 zo dňa 30. mája 2025.
9. V duplike zo dňa 18. novembra 2025 žalovaná zdôraznila, že započítanie zvýhodnenej doby služobného pomeru výkonného letca patrí výhradne do výlučnej pôsobnosti orgánu sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný na rozhodnutie o dôchodkovej dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Žalobcovi tak bol služobný pomer vo zvýhodnenom rozsahu započítaný na nárok na výsluhový dôchodok a takéto hodnotenie doby zamestnania pri posúdení nároku na starobný dôchodok žiaden právny predpis neumožňuje. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. Ba-8Sa/33/2021 a sp. zn. Ba-4Sa/113/2020.
10. V ďalšom podaní zo dňa 12. decembra 2025 žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaná poukázala na dva rozsudky Správneho súdu v Bratislave, oba boli zrušené, zároveň sa týkajú bývalých policajtov, nie vojakov, bez započítania zvýhodnenej doby služby pre nárok a výšku dávky, a taktiež žiadatelia nepredložili žiadnu evidenciu zvýhodneného zápočtu doby služby, ktorá by preukázala ich nárok.
Žalobca naopak poukázal na príslušné právne normy týkajúce sa vojakov - aktívnych pilotov a predložil predpísanú evidenciu o získaní zvýhodnenej doby služby, ktorá mu bola priznaná za službu v I. kategórii funkcií. Žalobca uvedené rozsudky považuje za ojedinelé, čo je v ostrom kontraste s ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
11. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
12. Podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení, do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu.
13. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
14. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
15. Podľa § 41 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, doba zamestnania výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne.
16. Podľa § 130 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.
17. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55). 2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
20. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník znížený o a) 6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa, b) 12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti, c) 18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.
21. Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.
22. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
24. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom
25. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovanej postupom podľa § 199 v spojení s § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
26. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok vyhlásil dňa 27. mája 2026 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 18. mája 2026).
27. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj
postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
28. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:
- dňa 30. decembra 2024 žalobca požiadal o starobný dôchodok odo dňa 6. mája 2024 (t.j. od dovŕšenia veku 55 rokov),
- od 1. januára 2000 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov (ďalej aj „zákon č. 114/1998 Z.z.“),
- na nárok a výšku výsluhového príspevku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu náhradnej služby vo vojenskej škole od 15. februára 1987 do 14. júla 1987 v II. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania vo vojenskej škole od 15. júla 1987 do 28. februára 1989 v II. kategórii funkcií a zvýhodnená doba služobného pomeru výkonného letca od 1. marca 1989 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií, v rozsahu 23 rokov (celkovo dosiahnutá doba predstavovala 23 rokov, 8 mesiacov a 16 dní),
- na účely priznania starobného dôchodku (ku dňu 6. mája 2024) bola žalobcovi započítaná doba 10 rokov a 308 dní v I. kategórii funkcií a 2 roky a 15 dní v druhej kategórii funkcií, a keďže podľa žalovanej nezískal najmenej 20 rokov dôchodkového poistenia v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, starobný dôchodok mu nebol priznaný.
29. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím žalovanej vo veci žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia veku 55 rokov. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že mu na účely priznania starobného dôchodku nebola správne zhodnotená doba, ktorú dosiahol v osobitnom systéme dôchodkového poistenia ako výkonný letec.
30. Správny súd sa tak zaoberal posúdením otázky dôchodkového veku, v ktorom žalobcovi vznikne nárok na starobný dôchodok. Vo všeobecnosti platí, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Všeobecný dôchodkový vek u žalobcu bol žalovanou určený v zmysle prílohy č. 3 zákona o sociálnom poistení ako 64 rokov veku poistenca. Iný (nižší) dôchodkový vek sa pripúšťa len za podmienok ustanovených v § 65 ods. 2 v spojení s ods. 5 zákona o sociálnom poistení a za podmienok ustanovených v § 21 resp. § 174 zákona o sociálnom zabezpečení pre poistencov, ktorí získali určenú dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. a II. pracovnej kategórii v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení, keďže podľa prechodného ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení sa nároky, vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávali podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, zachovávajú aj po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení (takým nárokom bol podľa judikatúry napríklad práve skorší dôchodkový vek – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/1/2021).
31. V zmysle § 14 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom zabezpečení aj služba vojakov z povolania, vykonávaná pred 01. januárom 2000 a zaradená podľa rezortných zoznamov (ministerstva obrany) do I. kategórie funkcií, za predpokladu, že nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení (čo je prípad tu súdenej veci), sa hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom poistení. Aplikujúc uvedené na prípad žalobcu, keďže jeho výkon funkcie vojaka z povolania a výkonného letca bol podľa Oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke poistenca – žalobcu č. VÚSZ-65403029207802/2025 vydaného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia dňa 8. apríla 2025 zaradený do I. kategórie funkcií (čo ani nebolo medzi účastníkmi sporné), a ktorú žalobca vykonával pred 1. januárom 2000, bolo potrebné ju hodnotiť ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa cit. § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení.
32. Zároveň je potrebné uviesť, že vychádzajúc z Potvrdenia o zamestnaní bez uvedenia dátumu (tvoriaceho súčasť administratívneho spisu), sa žalobcovi ku dňu prepustenia zo služobného pomeru vojaka z povolania (k 31. decembru 1999) započítala služba v ozbrojených silách ako doba zamestnania v celkovom rozsahu 23 rokov, 8 mesiacov a 16 dní. Ako ďalej možno vyvodiť z Potvrdenia o zamestnaní bez uvedenia dátumu (tvoriaceho súčasť administratívneho spisu) v spojení s Oznámením údajov na
účely konania o dôchodkovej dávke poistenca – žalobcu č. VÚSZ-65403029207802/2025 vydaným Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia dňa 8. apríla 2025, žalobcovi bola na tento účel započítaná aj zvýhodnená doba služby I. kategórie funkcií za obdobie od 1. marca 1989 do 31. decembra 1999 v rozsahu 21 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 130 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení sa aj zvýhodnená (navýšená) doba služby započítava do doby zamestnania, preto je potrebné do doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii funkcií započítať aj túto dobu. V prípade žalobcu je tak po pripočítaní zvýhodnenej (navýšenej) doby do doby služby I. kategórie funkcií táto doba nie je 10 rokov a 308 dní ako to uvádza generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí (resp. žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí), ale 21 rokov a 8 mesiacov, ako to vyplýva z Potvrdenia o zamestnaní bez uvedenia dátumu (tvoriaceho súčasť administratívneho spisu). „Uvedené má vplyv na splnenie jednej z podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o soc. zabezpečení, pretože žalobca získal viac ako 20 rokov doby služby I. kategórie funkcií, ktorá sa v zmysle § 14 ods. 4 tohto zákona považuje za zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/62/2021 zo dňa 27. februára 2023, bod 16, obdobne sp. zn. 6Ssk/8/2024 zo dňa 28. augusta 2024, bod 30).
33. Ak žalovaná dospela k záveru, že žalobca podmienku skoršieho odchodu do dôchodku (vo veku 55 rokov) nesplnil, keď žalobcovi zohľadnila dobu služby vykonávanú v I. kategórii funkcií iba v rozsahu 10 rokov a 308 dní (hoci aj so započítaním doby v II. kategórii funkcií v rozsahu 2 rokov a 16 dní) s odôvodnením, že započítanie zvýhodnenej doby služobného pomeru výkonného letca je vo výhradnej pôsobnosti orgánu sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný na rozhodnutie o dôchodkovej dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, správny súd sa s uvedeným nestotožnil a je toho názoru, že žalobcovi malo byť pre účely posúdenia dôchodkového veku žalobcu prihliadané na celú dobu služby vykonávanej v I. kategórii funkcií (vrátane zvýhodnenej doby) v rozsahu 21 rokov a 8 mesiacov. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil právne posúdenie otázky splnenia podmienok podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení (v spojení s § 274 zákona o sociálnom poistení) žalovanou v tu súdenej veci za nesprávne. Výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov v zmysle § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení podľa názoru správneho súdu žalobcovi zachoval nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov. Správny súd zároveň dodáva, že aplikácia § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení nie je podmienená prepustením zo služobného pomeru z organizačných alebo racionalizačných dôvodov, preto argumentácia žalovanej, že žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru z organizačných alebo racionalizačných dôvodov je bez právneho významu na tu súdenú vec.
34. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozsudky Správneho súdu v Bratislave, konajúci správny súd uvádza, že právnym názorom správneho súdu rovnakého stupňa nie je viazaný a predovšetkým nevzhliadol ich aplikovateľnosť na tu súdenú vec.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie neboli vydané v súlade so zákonom, a preto ich zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude v prvom rade ustáliť otázku dôchodkového veku žalobcu, následne pri určení výšky starobného dôchodku postupovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 5. júna 2024, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008, sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/138/2011 a pod.) a na základe uvedeného vydať rozhodnutie, ktoré riadne a presvedčivo odôvodní a to aj s prihliadnutím na právny názor správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku.
36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).