Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38Cb-138-2010.pdf
PDF · 127.19 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/138/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu EXIMO, s. r. o., so sídlom SNP 365/76-21, Nová Dubnica, IČO 36326208, zastúpeného LEGAL POINT, s. r. o., so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO 47253495, proti žalovanému Carefase, s. r. o., so sídlom Bitúnková 13, Nové Zámky, IČO 36322938, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.449,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.449,16 eur od 15.10.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,6 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 10.995,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy -2- 38Cb/138/2010
10.995,20 eur od podania žaloby do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom pre k. ú. G. V., a to nebytového priestoru nachádzajúceho sa na M. námestí v dome súp. č. XX, vo vchode XX na X. . poschodí postaveného na parc. č. XX/X. V uvedených priestoroch podniká a v roku 2003 požiadal M. úrad G. V. ako vtedajšieho vlastníka o vydanie povolenia na stavebné úpravy týchto priestorov, pričom v rámci rekonštrukcie boli namontované aj merače tepla a vody. Z dôvodu namontovania meračov tepla požiadal vtedajšieho správcu listom zo dňa 15.01.2014 o zmenu predpisu za teplo. Od roku 2004 do roku 2007, kedy prevzal správu žalovaný, bolo vyúčtovanie spotrebovaného tepla vykonávané v súlade s právnymi predpismi, teda odpočítaním hodnoty na namontovaných meračoch tepla. Pri ukončení správy pôvodným správcom predstavoval vyúčtovanie do 8/2007 preplatok vo výške 36.616,- Sk (1.215,43 eur). Od 9/2007 prevzal správu objektu žalovaný a ten vystavil nový mesačný predpis zálohových platieb, kde stanovil zálohu za dodávanie tepla vo výške 9.529,- Sk (316,30 eur). Poznamenal, že listom zo dňa 14.09.2007 vrátil žalovanému mesačný predpis zálohových platieb z dôvodu nesúhlasu s výškou stanovenej zálohovej platby za teplo a požiadal o jej úpravu podľa skutočne spotrebovaného množstva z roku 2006. Žalovaného tiež upozornil, že vďaka vykurovaniu teplovodnými vedeniami získava množstvo prestupového tepla, ktoré bolo certifikovanou osobou stanovené na hodnotu 10,8 GJ/rok. Žalovaný jeho pripomienky neakceptoval a opätovne mu zaslal zmluvu o výkone správy a mesačný predpis zálohových platieb na rok 2007. Zdôraznil, že protizákonne stanovené zálohové platby odmietal platiť. Žalovaný ho
upomienkou zo dňa 13.03.2008 vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 120.282,- Sk (3.992,63 eur) za obdobie od 9/2007 do 2/2008. Na upomienku reagoval tak, že žiadal žalovaného, aby výška zálohovej platby bola stanovená s ohľadom na pokrytie predpokladaných nákladov na prevádzku. V liste zo dňa 23.06.2008 žalovaný zotrval na svojom stanovisku a nedoplatku už vo výške 109.219,- Sk (3.625,41 eur). Keďže na položku ÚK bežne uhrádzal v roku 2006 za 12 mesiacov sumu 22.616,15,- Sk a v roku 2007 za 8 mesiacov sumu 17.686,42,- Sk, s výškou nedoplatku nesúhlasil. V roku 2008 demontoval merače a zaslal ich na overenie. Žalovaný mu vyhotovil vyúčtovanie aj za rok 2008, kde v starých dlhoch už figuruje suma 233.452,- Sk a celkový dlh za služby spojené s užívaním priestorov bol vypočítaný na sumu 16.917,10 eur. Po neúspešnom rokovaní, na ktoré sa žalobca nedostavil, pristúpil žalovaný k výkonu záložného práva a nebytový priestor chcel predať v dražbe. Z toho dôvodu uhradil sumu 4.188,24 eur titulom odvodov do fondu opráv, vodné, stočné a odmenu správcu. Následne uhradil aj sumu 12.277,22 eur titulom vyúčtovaných nákladov na teplo. Urobil tak z dôvodu, aby neprišiel o svoj nehnuteľný majetok, hoci sumu požadovanú žalovaným nepovažoval za správnu. Správa domu bola k 01.08.2009 žalovaným ukončená. Žalobca vyjadril názor, že vzhľadom k tomu, že mal namontované určené meradlo na meranie množstva dodaného tepla, mal žalovaný zákonnú povinnosť určovať množstvo spotrebovaného tepla odčítaním hodnôt z meradiel a výšku zálohovej platby stanoviť tak, aby pokryla jeho predpokladané náklady. Žalovaný odpočet spotrebovaného tepla z meradiel nikdy nevykonal a ním stanovené mesačné zálohové úhrady značne prevyšovali náklady žalobcu. Keďže pri spotrebe za 12 mesiacov roku 2006 a 8 mesiacov roku 2007 vychádza priemerná platba za teplo vo výške 55,74 eur, predpokladá, že takáto spotreba tepla mohla byť aj v období od 9/2007 do 7/2009. Za toto obdobie dlh na teple predstavuje sumu -3- 38Cb/138/2010
1.282,02 eur a túto sumu odpočítal zo sumy 12.277,22 eur. Preto si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.995,20 eur. Počas konania zmenil právnu argumentáciu, keď svoj nárok považoval za spôsobenú škodu a zaplatenia žalovanej sumy sa domáhal titulom náhrady škody. Neskôr mal opäť za to, že si svoj nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia. K namietanému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie poznamenal, že žalovaný je pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto konaní, keď ako správca spravuje účet vlastníkov bytov, vykonáva rozúčtovanie nákladov a i keď sa nejedná o jeho prostriedky na účte, s týmito disponuje. Správca má právo a povinnosť vystupovať na súde, keď sa jedná o správu domu, pokiaľ ide o rozúčtovanie nákladov. Žalovaný ako správca má zmluvný vzťah s dodávateľmi energií, fakturované služby potom rozúčtováva, a teda nastupuje jeho zodpovednosť za správnosť tohto rozúčtovania. Pasívnu vecnú legitimáciu má preto, že samotné rozúčtovanie realizoval nesprávne voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Platby za užívanie a služby sú realizované v prospech správcu, ktorý s nimi ďalej nakladá. Domnieva sa, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že prijal plnenie bez právneho dôvodu, keď žalobca uhradil práve žalovanému nedoplatky účtované nesprávne žalovaným. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/25/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/471/2012.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Súhlasil, že žalobca je vlastníkom dotknutých nebytových priestorov a že v roku 2004 boli v menšej časti týchto priestorov namontované merače tepla. Potvrdil, že správu v bytovom dome vykonával od 9/2007, keď vlastníci bytov a nebytových priestorov boli nespokojní s predchádzajúcim správcom a predovšetkým vyúčtovaním tepla za rok 2006. Podali reklamácie, ale pôvodný správca vzniknutú situáciu neriešil. Na schôdzi dňa 08.10.2007 ho vlastníci splnomocnili na vykonávanie všetkých úkonov týkajúcich sa vyúčtovania za rok 2006, a preto sa obrátil na Štátnu energetickú inšpekciu E. s podnetom na vykonanie kontroly vyúčtovania nákladov za teplo na ÚK za rok 2006. Na základe tohto podnetu bola vykonaná kontrola, pri ktorej sa zistilo porušenie pravidiel rozpočítavania tepla podľa § 18 ods. 4 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z. v nadväznosti na § 5 ods. 1 - 6, § 7 ods. 1 - 10 vyhlášky č. 630/2005 Z. z., pretože v objekte rozpočítavania majú jednotlivé byty a nebytové priestory rozdielnu konštrukčnú výšku jednotlivých miestností a zároveň neboli zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti. Na základe výsledkov kontroly predchádzajúci správca vykonal opravu vyúčtovania, ktorej výsledkom bol nedoplatok žalobcu. Zo záverov kontroly vyplynulo, že pri vyúčtovaní bolo potrebné vychádzať z vyhlášky ÚRSO č. XXX/XXXX Z. z.. Zvolil preto spôsob rozpočítavania tepla podľa § 5 ods. 1 - 6 vyhlášky, nakoľko iný spôsob rozpočítavania tepla nebol dohodnutý, a v tomto zmysle zaslal žalobcovi aj predpis platieb. Dlžná čiastka za obdobie od 9/2007 do 12/2007 predstavovala sumu 109.219,- Sk (3.625,40 eur), pričom na základe opravného vyúčtovania za rok 2006 bol žalobcovi
vypočítaný nedoplatok vo výške 132.326,- Sk (4.392,41 eur). Zdôraznil, že predpis jednotlivých nákladov za dodané teplo nemohol meniť ľubovoľne. Skutočná spotreba dodaného tepla na celý dom za obdobie roka bola predmetom koncoročného vyúčtovania. Postup pri rozpočítavaní tepla odsúhlasil aj ÚRSO. Poznamenal, že dňa 19.03.2010 bolo zaregistrované Spoločenstvo vlastníkov bytov PS XX, ktorému -4- 38Cb/138/2010
odovzdal všetky doklady a finančné prostriedky v celkovej sume 78.681,98 eur. Aj z tohto pohľadu má za to, že sa nemohol bezdôvodne obohatiť. Žalobca nemôže od neho požadovať zaplatenie žalovanej čiastky, nakoľko táto sa nestala ani jeho príjmom, ani jeho vlastníctvom a nemohol sa o túto nijako bezdôvodne obohatiť. Nesúhlasil, že by svojim konaním žalobcovi spôsobil škodu. Žalobca nepreukázal, že by porušil právnu povinnosť ani to, že mu vznikla škoda. Žalobcom uhradená suma dňa 11.05.2009 nebola poukázaná na jeho účet, ale na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v jeho správe. Nedoplatok žalobcovi vznikol na základe opravného vyúčtovania aj za rok 2006 vo výške 132.326,- Sk (4.392,41 eur). Túto skutočnosť nemohol nijak ovplyvniť a nemal inú možnosť, ako predmetnú sumu do dlhov žalobcu prevziať a túto vymáhať v mene ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Všetky platby boli uhradené na základe riadneho vyúčtovania, o ktorých sa žalobca dozvedel už v roku 2007, a teda už v tomto období musel mať vedomosť o vzniku škody, a preto považuje nárok žalobca v časti za premlčaný.
3. Podaním zo dňa 03.07.2014 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.546,04 eur s príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Súd v súlade s vôľou žalobcu uznesením č. k. 38Cb/138/2010-204 zo dňa 26.08.2015 v zmysle § 96 ods. 1 vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku konanie v uvedenej časti zastavil.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov O. R., T.. P. J., Bc. Z. K., T.. T. B., W. C., oboznámením výpisu z LV č. XXXX, žiadosti o povolenie stavebných úprav zo dňa 02.10.2003, dohody o stavebných úpravách zo dňa 21.11.2003, faktúry č. 428/2003 zo dňa 30.12.2003, vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2006, opravného vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2006, vyúčtovania za 1 - 8/2007, mesačného predpisu zálohových platieb pre rok 2007, listu označeného ako "Vrátenie zmluvy o výkone správy a mesačného predpisu" zo dňa 14.09.2007, stanoviska k listu zo dňa 14.09.2007, upomienky zo dňa 13.03.2008, stanoviska k upomienke zo dňa 26.03.2008, vyúčtovania zálohových platieb za obdobie 9 - 12/2007, reklamácie vyúčtovania zo dňa 03.06.2008, stanoviska k listu zo dňa 03.06.2008, vyúčtovania zálohových platieb za rok 2008, mesačného predpisu zálohových platieb platného od 01.01.2009, oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 24.04.2009, listu Štátnej energetickej inšpekcie zo dňa 26.02.2009, stanoviska ÚRSO zo dňa 09.10.2008, protokolu Štátnej energetickej inšpekcie č. 3/004/09 zo dňa 19.02.2009 a vykonaním znaleckého dokazovania, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č. 7/2013 T.. J. E., znalkyne z odboru Energetika, tepelná energetika, odvetvia Vykurovanie a vykurovacie zariadenia a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom, pre k. ú. G. V., a to nebytového priestoru vo vchode č. XX na 1. poschodí, priestor č. XX, podielovým spoluvlastníkom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku v podiele XXX/XXXX.
-5- 38Cb/138/2010
6. Žalobca v roku 2003 požiadal vtedajšieho vlastníka vyššie uvedených priestorov o súhlas s ich rekonštrukciou, v rámci ktorej došlo okrem iného i k montáži meračov tepla. Pôvodný vlastník s predmetnou rekonštrukciou súhlasil.
7. Vyúčtovaním za obdobie 1 - 11/2006 pôvodný správca bytového domu vyúčtoval žalobcovi za služby spojené s užívaním nebytových priestorov nedoplatok vo výške 1.614,- Sk (53,57 eur). Za obdobie 12/2006 bol žalobcovi vyúčtovaný preplatok na službách spojených s užívaním nebytového priestoru vo výške 9.258,- Sk (307,31 eur). Ďalšími vyúčtovaniami služieb spojených s užívaním nebytových priestorov za rok 2006 bol žalobcovi vyúčtovaný nedoplatok vo výške 16.871,- Sk (560 eur) a nedoplatok vo výške 517,- Sk (17,16 eur). Opravným vyúčtovaním pôvodný správca vyúčtoval žalobcovi nedoplatok za rok 2006 vo výške 20.563,- Sk (682,57 eur). Za obdobie 1 - 8/2007 vyúčtoval pôvodný správca
žalobcovi na službách spojených s užívaním nebytového priestoru preplatok vo výške 36.616,- Sk (1.215,43 eur).
8. Predpisom mesačných zálohových platieb za služby spojené s užívaním nebytového priestoru stanovil žalobca výšku mesačnej zálohovej platby za teplo vo výške 9.529,- Sk (316,30 eur).
9. Listom zo dňa 14.09.2007 žalobca vrátil žalovanému zmluvu o výkone správy a mesačný predpis zálohových platieb, a to z dôvodov, že plocha nebytového priestoru nie je 470 m2, ale je o 16 m2 menšia, že v priestoroch má namontované prietokové merače tepla a že certifikovanou osobou bola stanovená hodnota prestupového tepla 10,8 GJ/rok. Žalovaný reagoval listom zo dňa 24.09.2007, že mesačný predpis zálohových platieb bol stanovený z podkladov predchádzajúceho správcu.
10. Upomienkou zo dňa 13.03.2008 vyzval žalovaný žalobcu na zaplatenie dlhu na zálohových platbách vo výške 120.282,- Sk (3.992,63 eur).
11. Vyúčtovaním zálohových platieb za služby spojené s užívaním nebytového priestoru za obdobie 9 - 12/2007 vyúčtoval žalovaný žalobcovi nedoplatok vo výške 109.219,- Sk (3.625,41 eur).
12. Listom zo dňa 03.06.2008 žalobca reklamoval vyúčtovanie za rok 2007. Listom zo dňa 09.07.2008 žalovaný oznámil žalobcovi, že vyúčtovanie bolo vykonané v súlade s § 6 vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z. z..
13. Vyúčtovaním zálohových platieb za služby spojené s užívaním nebytového priestoru za rok 2008 vyúčtoval žalovaný žalobcovi nedoplatok vo výške 16.917,10 eur.
14. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 24.04.2009 oznámil žalovaný žalobcovi, že pristupuje k realizácii zákonného záložného práva, a to z dôvodu nedoplatku žalobcu na službách spojených s užívaním nebytového priestoru, ktorý ku dňu 31.03.2009 predstavoval sumu 17.730,67 eur.
15. Listom zo dňa 30.10.2008 podal žalovaný Štátnej energetickej inšpekcii podnet na vykonanie kontroly vyúčtovania nákladov na teplo na ÚK za rok 2006 z dôvodu, že predchádzajúci správca vykonal vyúčtovanie v rozpore s vyhláškou č. 630/2005 Z. z.. -6- 38Cb/138/2010
Na základe podnetu Štátna energetická inšpekcia žalovanému odpovedala, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že pôvodný správca porušil pravidlá rozpočítavania podľa § 18 ods. 4 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z. v nadväznosti na § 5 ods. 1 - 6, § 7 ods. 1 - 10 vyhlášky č. 630/2005 Z. z., pretože v objekte rozpočítavania jednotlivé byty a nebytové priestory majú rozdielnu konštrukčnú výšku jednotlivých miestností a zároveň neboli zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti.
16. Listom zo dňa 26.08.2008 žalovaný požiadal ÚRSO požiadal o stanovisko, či má zohľadňovať teplo na ÚK namerané na PRVN u dvoch vlastníkov nebytových priestorov, keď ostatní vlastníci tieto nemajú a teplo rozúčtovávajú podľa § 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z.. Listom zo dňa 09.10.2008 ÚRSO odpovedal, že na základe poskytnutých informácií sa domnievajú, že žalovaný postupuje pri rozpočítavaní v súlade so zákonom.
17. Z protokolu č. 3/004/09 o výsledku kontroly zo dňa 19.02.2009 vyplýva, že kontrolovaný subjekt (pozn. pôvodný správca) správca porušil pravidlá rozpočítavania podľa § 18 ods. 4 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z. v nadväznosti na § 5 ods. 1 - 6, § 7 ods. 1 - 10 vyhlášky č. 630/2005 Z. z., pretože v objekte rozpočítavania jednotlivé byty a nebytové priestory majú rozdielnu konštrukčnú výšku jednotlivých miestností a zároveň neboli zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti.
18. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX T.. J. E., znalkyne z odboru Energetika, tepelná energetika, odvetvia Vykurovanie a vykurovacie zariadenia okrem iného vyplynulo, že náklad za dodávku tepla pre nebytový priestor žalobcu za obdobie 9 - 12/2007 predstavoval sumu 851,90 eur, za obdobie roka 2008 predstavoval sumu 1.759,25 eur a za obdobie 1 - 7/2009 predstavovali náklady sumu 1.216,91 eur.
Znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so závermi svojho znaleckého posudku sa plne stotožňuje. Pokiaľ žalovaný namietal svetlú výšku, dostala od žalovaného podklady, kde obstavaný objem priestoru predstavuje 966,44 m3. Pri podlahovej ploche 470 m2 potom svetlá výška predstavuje 2,05 m tak, ako to uviedla v znaleckom posudku. Zdôraznila, že pri výpočtoch v rámci vypracovávania znaleckého posudku postupovala podľa § 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z., podľa ktorého je potrebné postupovať v prípadoch. Kedy priestory v budove majú rozličnú konštrukčnú výšku. Ak správca počítal náklady na teplo podľa § 5 uvedenej vyhlášky, postupoval podľa podlahovej plochy, a teda nepostupoval správne, pretože nezohľadňoval rozdielnosť konštrukčnej výšky. Pri vypracovávaní posudku zobrala do úvahy len plochu centrálne vykurovanú, resp. plochu vykurovanú z centrálneho zdroja. Pri tejto ploche vychádzala z potvrdenia, ktoré vydal bytový podnik, a ktorá plocha predstavuje 238 m2.
19. Z výpovede svedka O. R. vyplynulo, že od roku 2010 vykonáva funkciu predsedu Spoločenstva vlastníkov O ktoré vykonáva správu domu, v ktorom vlastní žalobca nebytové priestory. K skutočnostiam týkajúcich sa žalobcu sa nevedel vyjadriť. Vlastníci vedeli o problémoch v súvislosti s dodávkou tepla. Najväčšie náklady boli na teplo. V súčasnosti je už tepelná sústava vyregulovaná. O problémoch ohľadne rozúčtovania dodávky tepla v rokoch 2006 a 2007 vedel len z počutia. -7- 38Cb/138/2010
V rokoch 2005 - 2007 vykonával správu domu bytový podnik. Vlastníci neboli s rozúčtovaním spokojní, preto bol daný podnet na kontrolu rozúčtovania. K náprave došlo, ale vlastníci stále neboli spokojní. Muselo dôjsť k ďalšej oprave vyúčtovania. Žalovaný Spoločenstvu odovzdal pri ukončení správy dokumentáciu, ale chýba podklad na to, aby vedeli spraviť vyúčtovanie vlastníkom, čo všetko bolo v minulosti platené z poplatkov vlastníkov. Na požiadanie žalovaný reagoval, že to sú ich podklady a Spoločenstvu ich nevydá. Po podpísaní protokolu o prevzatí správy obdržali od žalovaného sumu 70.000 eur, ale nevedeli, či je suma správna alebo nie. Momentálne vysporiadavajú nedoplatky a preplatky za roky 2006 a 2007. Automaticky sa toto vyúčtovanie prenáša i na nasledovné roky. Na požiadavky ich účtovníčky prerobiť vyúčtovanie za obdobie, ktoré spravoval žalovaný, dostala od žalovaného zápornú odpoveď.
20. Z výpovede svedka T.. P. J. vyplynulo, že je zamestnancom Štátnej energetickej inšpekcie a na základe podnetu žalovaného vykonal kontrolu rozpočítavania nákladov v dome, v ktorom má žalobca nebytové priestory. Kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2006. Ku kontrole boli poskytné doklady, ktoré boli podkladom pre rozúčtovanie a bolo vysvetlené, akým spôsobom sa náklady rozúčtovávali. K dispozícii mali náčrt domu, usporiadanie jednotlivých bytov a nebytových priestorov a k tomuto bol spôsob rozúčtovania nastavený. V konkrétnych priestoroch nebol, lebo si to nevyžadovala náplň kontroly. Pri konkrétnom rozpočítavaní sa riadil vyhláškou č. 630/2005 Z. z., ktorá veľmi podrobne rieši rozpočítavanie dodávky tepla. Vyúčtovanie porovnávali a posudzovali voči vyhláške. Zistené nedostatky sú uvedené v protokole. Na základe podnetu nemajú vždy všetky informácie, ktoré by sa mohli týkať riešenia problému, preto sa niekedy kontrolujú aj § vyhlášky, ktoré by s tým mohli súvisieť. To skontrolujú detailne a prepočítajú. V rámci kontroly to bolo prepočítané. Samotné prepočítavanie nebolo v súlade s metódou rozpočítavania podľa vyhlášky. Z tohto dôvodu ani výsledok nemohol byť totožný. Chyba bola v tom, že v celom dome neboli zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla. V objekte mali nebytové priestory inú konštrukčnú výšku ako byty. Nebytové priestory boli merané priamo meradlom tepla, ktoré bolo odčítavané od celkového nameraného množstva tepla za celý objekt. To nebolo v súlade s vyhláškou. Teplo sa malo rozpočítavať z jedného meradla tepla, ktoré je na vstupe do objektu pre byty a nebytové priestory zároveň a všetky a nebytové priestory by mali pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Keďže tomu tak nebolo, malo sa postupovať podľa m3 jednotlivých bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ sú byty vykurované individuálne, tak by sa tieto priestory podieľali základnou zložkou na celkových nákladoch.
21. Z výpovede svedka K.. Z. K. vyplynulo, že je riaditeľom Bytového podniku. V roku 2009 prišla ŠEI na kontrolu podľa podaného podnetu. ŠEI prijala opatrenia s určením termínov na odstránenie. Po oprave vyúčtovania na základe kontroly bola ŠEI informovaná a následné opravné vyúčtovania boli doručené správcovi, žalovanému. Pri rozúčtovaní teplo bola porušená vyhláška č. 630/2005 Z. z., kde bol braný do úvahy kalorimeter v objekte žalobcu a tento nemal byť braný do úvahy. Myslí si, že kontrola mala k dispozícii presné a úplné podklady. Prišli s tým, aby došlo k náprave a opatrenia mali k tejto náprave smerovať.
-8- 38Cb/138/2010
22. Z výpovede svedka T.. T. B. vyplynulo, že ÚRSO na základe žiadosti žalovaného odpovedal a pridržiava sa tejto odpovedi. Pri vyjadrení vychádzali z údajov uvedených v žiadosti žalovaného. Ich pravdivosť nepreveroval. ÚRSO nie je kontrolný orgán, preto v závere stanoviska uviedli len svoju domnienku. Nevie posúdiť, či ÚRSO malo pre odpoveď žiadať iné doklady. Myslí si, že nie.
23. Z výpovede svedkyne W. C. vyplynulo, že bola zamestnankyňou žalovaného a pracovala na pozícii samostatného odborného referenta, kde mala na starosti správu domu, v ktorom vlastní žalobca nebytové priestory. Správu prevzali od predchádzajúceho správcu, ktorému dali vlastníci výpoveď z dôvodu zlého vyúčtovania nákladov. Oni prevzali všetky doklady aj predpis mesačných zálohových platieb od predchádzajúceho správcu. Zmenil sa len poplatok za správu, ostatné položky zostali nezmenené. Aj na schôdzi si vlastníci odsúhlasili, že predpis zostane nezmenený. Vlastníci ich splnomocnili na podanie podnetu ŠEI na vykonanie kontroly. Kontrola bola vykonaná a bolo konštatované porušenie vyhlášky č. 630/2005 Z. z.. Bytový podnik vykonal opravné vyúčtovanie. Oni považovali objekt za nemeraný a obrátili sa aj na ÚRSO o stanovisko, či postupujú správne. ÚRSO odpovedal, že áno. Objekt je špecifický tým, že sa v ňom nachádzajú priestory s rôznou svetlou výškou, a preto aplikovali ustanovenia vyhlášky. Žalobca od nich obdržal vyúčtovanie za obdobie 9 - 12/2007. Pri vyúčtovaní sa zohľadňoval skutočný náklad proti predpísanej zálohe a následne voči úhrade. Takto vznikol žalobcovi nedoplatok vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur). K tomu mal však neuhradené zálohy, a preto celkový dlh predstavoval výšku 109.000,- Sk (3.618,14 eur). V tejto sume ešte nebol zohľadnený dlh z predchádzajúceho obdobia od predchádzajúceho správcu. Má za to, že vyúčtovanie bolo vykonané riadne, žalobca toto nereklamoval. Na schôdzach sa nezúčastňoval a neoznámil žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na iný výpočet. PO prevzatí správy vykonali kontrolu domu, pri ktorej zisťovali svetlú výšku priestorov. Do priestorov žalobcu sa však nedostali, a preto vychádzali z údajov, ktoré im odovzdal predchádzajúci správca. Ak došlo k zmene svetlej výšky, žalobca bol povinný im toto oznámiť, ale toto neurobil. Kontrolu vykonali bez predchádzajúceho ohlásenia 1x.
24. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
25. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. -9- 38Cb/138/2010
26. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
28. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
29. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná.
31. Predtým, ako súd pristúpi k riešeniu veci samej, zaoberá sa ex offo otázkou vecnej legitimácie strán sporu. O to viac, ak nedostatok vecnej legitimácie namieta niektorá zo strán. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. V danom prípade aktívna vecná legitimácia svedčí žalobcovi, nakoľko práve na jeho úkor sa mala iná osoba obohatiť, a pasívna vecná legitimácia svedčí práve žalovanému, ktorý sa mal na úkor žalobcu obohatiť. Pokiaľ žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu s odôvodnením, že suma, ktorej vrátenia sa žalobca domáha, sa nestala ani jeho príjmom, ani jeho vlastníctvom a o túto čiastku sa neobohatil, súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Žalovaný ako správca spravoval účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom dome, vykonával rozúčtovanie nákladov, disponoval s prostriedkami vlastníkov bytov a nebytových priestorov na účtoch. Žalovaný bol v zmluvnom vzťahu s dodávateľmi energií a fakturované služby ďalej rozúčtovával. Nastupuje teda jeho zodpovednosť za správnosť tohto rozúčtovania (obdobne viď rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/471/2012). Súd zastáva názor, že žalovaný sa tejto svojej zodpovednosti nemôže zbaviť jednoduchým odovzdaním dokumentov a finančných prostriedkov nasledujúcemu správcovi.
32. Ďalšou námietkou žalovaného bola námietka premlčania. Žalovaný síce túto vzniesol vo vzťahu k náhrade škody, keď žalobca zmenil právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, pričom neskôr opäť požadoval plnenie titulom bezdôvodného obohatenia. Súd, hoci vyhodnotil uplatnený nárok ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, zaoberal sa vznesenou námietkou premlčania. Ako vyplýva z ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia -10- 38Cb/138/2010
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí v 2-ročnej subjektívnej lehote alebo v 3-ročnej objektívnej lehote. Obe lehoty plynú samostatne, nezávisle od seba. Kým subjektívna lehota plynie od momentu, kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, objektívna lehota plynie od momentu, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ak dôjde k uplynutiu ktorejkoľvek z uvedených premlčacích lehôt, nárok oprávneného možno považovať za premlčaný, aj keď druhá premlčacia lehota ešte neuplynula. V súdenej veci určujúcim momentom začatia plynutia oboch premlčacích lehôt bol deň 11.05.2009, kedy žalobca uhradil žalovanému náklady na vyúčtované teplo. V tento deň sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna lehota) a rovnako v tento deň došlo k bezdôvodnému obohateniu (objektívna lehota). Nasledujúcim dňom, t. j. 12.05 2009, tak začala plynúť ako 2-ročná subjektívna, tak aj 3-ročná objektívna premlčacia lehota. 2-ročná subjektívna lehota uplynula dňa 12.05.2011 a 3-ročná objektívna lehota uplynula dňa 12.05.2012. Žalobca však žalobu podal súdu dňa 25.05.2010, t. j. počas plynutia ako subjektívnej, tak aj objektívnej lehoty, a preto možno konštatovať, že žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je.
33. Po vyriešení otázky vecnej legitimácie a otázky premlčania pristúpil súd k preskúmaniu dôvodnosti samotného uplatneného nároku. Bezdôvodné obohatenie je taký záväzkový právny vzťah, z ktorého vzniká pohľadávka tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty bez toho, aby bol na to daný právny dôvod. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov: 1) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného (obohateného), 2) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone, 3) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková hodnota zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. V súdenej veci má súd za to, že všetky uvedené predpoklady boli naplnené. Žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil o sumu 8.449,16 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi vyúčtovanými nákladmi na teplo žalovaným a skutočne vynaloženými nákladmi na teplo zistenými znaleckým posudkom č. 7/2013. Tento záver prijal súd práve na základe uvedeného znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa presne vypočítala náklady na teplo žalobcu za obdobie od 9/2007 do
7/2009, a to v celkovej sume 3.828,06 eur, pričom o správnosti znaleckého posudku súd nemal dôvod pochybovať. Znalkyňa hodnoverným spôsobom vysvetlila svoje postupy popísané v znaleckom posudku a pokiaľ žalovaný aj naďalej správnosť znaleckého posudku spochybňoval, vyhodnotil súd jeho námietky ako účelové. V prvom rade žalovaný namietal, že znalkyňa sa vyjadrovala k použitiu právneho predpisu, a teda k právnej otázke, čo jej neprináleží. Súd nezistil žiadnu takúto skutočnosť. Znalkyňa len súdu vysvetlila, ktorý právny predpis použila pri výpočte nákladov na teplo a prečo. V predmetnej veci bolo nevyhnutné, aby znalkyňa s dotknutým právnym predpisom pracovala, pretože práve ten určuje postup, v tomto prípade znalkyne, podľa ktorého možno dospieť k správnemu zisteniu nákladov vynaložených na teplo v priestoroch žalobcu. Znalkyňa sa teda nevyjadrovala k tomu, aký právny predpis má súd použiť pre rozhodnutie vo veci samej. Odborne sa -11- 38Cb/138/2010
vyjadrila len k otázkam, ktoré jej súd uložil vypracovať, pričom bez použitia právneho predpisu by znalkyňa takýto znalecký posudok podať nemohla. Okrem toho žalovaný namietal aj tú skutočnosť, že znalkyňa vychádzala z nesprávnych údajov, keď vyhodnotila svetlú výšku priestorov žalobcu 2,05 m. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podklady pre vypracovanie znaleckého posudku znalkyni predkladal práve žalovaný, ktorý sa ich nesprávnosti teraz dovoláva. Ak teda žalovaný poskytol znalkyni údaje jemu známe, potom aj žalovaný musel pri rozúčtovaní nákladov, ktoré vypracoval, podľa nich postupovať. Je preto absurdné, že v konaní pred súdom tieto údaje spochybňuje. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd znalecký posudok vyhodnotil ako pravdivý, nemajúc o ňom pochybnosti, nepristúpil k jeho doplneniu spôsobom navrhovaným žalovaným, nakoľko tento postup by bol nehospodárny a zbytočne finančne zaťažujúci strany sporu. Pre úplnosť súd ešte dodáva, že pokiaľ žalovaný počas celého konania poukazoval na správnosť svojho postupu pri rozpočítavaní nákladov na teplo, práve táto otázka bola súčasťou znaleckého dokazovania, kedy znalkyňa stanovením správneho postupu v zmysle právnych predpisov dospela k výške nákladov na teplo. Preto sa súd nezaoberal tým, či žalovaný pri rozúčtovaní nákladov postupoval v súlade s právnymi predpismi, alebo nie. Keďže celkové náklady na teplo boli vyúčtované žalobcovi v sume 12.277,22 eur a znaleckým posudkom zistené náklady na teplo predstavovali sumu 3.828,06 eur, obohatil sa žalovaný na úkor žalobcu o rozdiel týchto súm, t. j. o sumu 8.499,16 eur. Plnením žalobcu žalovanému za teplo, ktoré nespotreboval, došlo zo strany žalobcu k plneniu bez právneho dôvodu v prospech žalovaného a na strane žalobcu došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére práve vo výške, o ktorú sa žalovaný bez právneho dôvodu obohatil, čím boli splnené ďalšie predpoklady záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza totiž vtedy, keď jeden z účastníkov (v tomto prípade žalovaný) dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Aplikujúc na súdenú vec, žalovaný nemal nárok na zaplatenie vyúčtovanej sumy za teplo, nakoľko žalobca množstvo tepla zodpovedajúce sume 8.449,16 eur nespotreboval.
34. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.449,16 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.
37. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 9 % ročne (sadzba platná v čase vzniku omeškania) zo sumy 8.449,16 eur od 15.10.2010 do zaplatenia. Žalobca požadoval úrok z omeškania odo dňa podania žaloby na súd, t. j. odo dňa 25.05.2010, avšak súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až odo dňa 15.10.2010, kedy žalovaný reálne obdržal formou žaloby výzvu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku žalobu v časti úroku z omeškania zamietol. -12- 38Cb/138/2010
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
40. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 76,8 % (za neúspech súd vyhodnotil na strane žalobcu skutočnosť, že v časti, v ktorej zobral žalobu späť, zavinil zastavenie konania), žalovaný mal úspech vo výške 23,2 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 53,6 %). Úspešnejšou stranou bola žalobca, preto mu súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,6 %, pričom o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
41. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.