Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-25-2011.pdf
PDF · 105.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/25/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: X. D. U., F.. XX. X. XXXX, T. T. X, Q., X. C. U., F.. XX. X. XXXX, T. T. X, Q., obaja zastúpení JUDr. Vladimírou Dankovou, advokátkou, Kolárska 4, Bratislava, proti odporcovi: TT-KOMFORT s. r. o., Františkánska 16, Trnava, IČO 36277215, o zaplatenie 4.864,87 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade 4.864,87 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 27. 12. 2010 do zaplatenia, 952,79 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 12. 7. 2011 do zaplatenia, trovy konania 448,62 eur a k rukám zástupcu navrhovateľov trovy právneho zastúpenia vo výške 911,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali voči odporcovi zaplatenia pôvodne čistky 4.864,87 eur, v priebehu konania tiež čistky 952,79 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi tým, že za roky 2007, 2008, 2009, 2010 uhradili navrhovatelia preplatok z vyúčtovania, ktoré vychádzalo z vyššieho koeficientu za odber studenej vody oproti ostatným vlastníkom bytu. Za rok 2007 im odporca zarátal koeficient 11,3767, r. 2008 - 2,0591, za r. 2009 - 8,2549, r. 2020-16,2247, keď ostatným vlastníkom bol uvádzaný koeficient 1.1. Navrhovatelia nedoplatky uhradili z dôvodu, že odporca podal návrh na vykonanie dražby ich bytu, čím vznikli ďalšie ich náklady vo výške 167,69 eur. K samotnej dražbe v dôsledku úhrady nedošlo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v konaní uviedli, že odporcovi uhradili nedoplatky vyúčtovaní za roky 2007-2010, pričom odporca použil nesprávny koeficient. Vec prešetrovala aj SOU, ktorá zistila, že ich merač nie je ciachovaný. V roku 2008 im mali meniť merače, č osa nestalo, až v marci 2009 po odpise spotreby vody menil odporca merače. Treba postupovať podľa zákona a vyhl. Č. 397/2003, 630/2005, pričom odporca sa odvoláva na internú smernici. Pohľadávka, pre ktorú mal síť byt do dražby, bola veľmi nízka, teda navrhovatelia konali pod tlakom, keď žalovanú čistku uhradili.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že Smernica bola vypracovaná v nadväznosti na vyhl. Č. 397/2003 ohľadne merania studenej vody a 630/2005 na teplú vodu, výmer MF SR, ktoré stanovujú rozúčtovanie teplej a studenej vody. Smernica nadväzuje na zákonné normy a pre odporcu je pracovnou
pomôckou, aj pre vlastníkov bytov v zjednodušenej forme. Navrhovatelia od r. 2004 nemali merače, tieto boli v r. 2007 ciachované, vyúčtovanie sa urobilo podľa počtu osôb, nie meraní. Ostatní vlastníci mali merače platné, navrhovatelia si ich nedali včas vymeniť napriek výzvam. Aj u niektorých Ďalších vlastníkov boli merače neplatné, lebo dodávateľ neuskutočnil výmenu včas. Platné boli len do 30. 10. 2008 a od 1. 11: 2008 do 9. 3. 2009 boli neplatné, za toto obdobie sa u všetkých vlastníkov vrátane navrhovateľov vyúčtovanie robilo na osobu za mesiace, nie podľa nameranej spotreby. Vyúčtovanie preverovala SOI a po jej zistení práve týkajúceho sa sporného bytu všetky vyúčtovania vlastníkom prerobili. SOI potvrdila správnosť postupu od r. 2007 až 20909. Návrh na dražbu dávali vlastníci bytov, ktorí hlasovali nadpolovičnou väčšinou, odporca podľa § 8b ods. 2 zák. č. 182/93 Zb. Je povinný podať návrh, č osa aj stalo. Odporca ako správca vlastníkovi ba zastupuje. Navrhovatelia uhradili pohľadávku, od dražby sa upustilo, dražobná spoločnosť mala náklady, ktoré na ich dom vyúčtovala. Navrhovatelia zložili peniaze na účet domu, z toho sa pohľadávka uhradila. Odporcovi neuhradili nič. Nametal teda pasívnu legitimáciu, keď iba spravuje účet, s týmto sám nedisponuje a nepatrí mu.
Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu v Q. Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu vyplýva, že odporca navrhovateľom vykázal na týchto úhradách nedoplatok za r. 2007 vo výške 48.299 Sk, za rok 2008 vo výške 1.979,79 eur, za rok 2009 - 2.062,33 eur, za rok 2010 - 952,79 eur. V položke studenej vody použil odporca za r. 2007 koeficient 11,3767, v roku 2008 - 2,0591, r. 2009 - 8,2549, r. 2010 - 16,2247. V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia vyúčtované čiastky uhradili, nenamietal to ani odporca. Rovnako nebolo ani sporné, že navrhovatelia tieto vyúčtovanie namietali práve s ohľadom na vyúčtovanú spotrebu studenej vody, o tomto boli predložené súdu dôkazy a odporca sám tieto tvrdenia nenamietal. Reklamácie vyúčtovaní však neuznal. Odporca vystavil v prospech navrhovateľov dobropisy.
Odporca súdu predložil Smernicu Rozpočítavanie studenej a teplej vody zo dňa 2. 1. 2007 a Smernicu platnú od 1. 1: 2009.
Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 12. 6. 2009 vyplýva, že navrhovateľ podal podnet na prešetrenie správnosti vyúčtovania za rok 2007. V tomto je konštatované, že navrhovateľ si nedal vymeniť bytový merač TÚV, bol mu vyúčtovaný 3-násobok priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel v objekte rozpočítania vo výške 76 m3. Po predložení daňového dokladu s uvedením skutočných nákladov na ohrev TÚV a ÚK bola zistená správnosť vyúčtovania TÚV. Z dôvodu, že na kontrolovanom objekte nie sú nainštalované pomerové merače tepla výpočet na základe veľkosti podlahovej plochy je správny. Koeficient 11,3767 pre SV vychádza spätným prepočtom z nákladov na SV pre byt a smerného čísla /70 pre dve osoby/ 69,81 v zmysle zák. č. 397/2003 Z. z.
Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 30. 7. 2009 vyplývajú závery vyúčtovania za r. 2008, kde je uvedené, že posledná doba ciachovania vodomerov bola vykonaná v roku 2004, výmena vodomerov v r. 2009 bola v čase, keď tieto už nemali platné overenie. Vodomery mali byť navrhovateľovi vymenené v novembri 2008, čo správca - odporca neurobil. Odpis vodomerov TÚV na konci roka je z dôvodu neplatného overenia vodomerov neplatný. Predmet podania navrhovateľa na nesprávne vyúčtovanie TÚV sa potvrdil.
Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 18. 1. 2010 vyplýva, že odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody - keď MF SR prestalo byť kompetentným ako cenový orgán a nebol stanovený postup pri takomto vyúčtovaní studenej vody, mal by sa uplatniť zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 28 ods. 4.
. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 21. 12: 2006 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom - 16,22 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 22,47 m3.
. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 11. 12. 2007 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19,78 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom - 16,80 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 23,84 m3.
. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 14. 11. 2008 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19,78 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom - 16,80 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 25,03 m3.
Zo znaleckého posudku W. č. 4/2011 vyplýva, že vyúčtovanie spotreby studenej vody za rok 2007 bol vykonaný v neprospech navrhovateľov vo výške 36588,67 Sk s DPH, za rok 2008 vo výške 3215,86 Sk s DPH,za rok 2009 vo výške 929,23 eur s DPH. Spotreba studenej vody bola vypočítaná z prehľadu osobomesiacov , keď za rok 2007 spotreba bola 56,86655856 m3, náklad za dodávku SV - 2806,36 Sk, za rok 2008 spotreba - 45,4093691 m3, náklad 2357,10 Sk, za rok 2009 spotreba 52,85888152 m2, náklad 93,56 EUR. Znalkyňa použila podklady predložené odporcom i doklady zo spisu. Koeficient spotreby SV za rok 2007 je 1,0878 medzi nahlásenou spotrebou a skutočnou spotrebou po prerozdelení, za rok 2008 - 0,9132, za rok 2009 - 0,9738. Znalkyňa vychádzala zo zák. č. 397/2002, 630/2005. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že odporca vo vyúčtovaniach používa nesprávne koeficienty, vnútorná smernica je v rozpore so zákonom. Zákon č. 630/2005 z. Z. sa týka len rozúčtovania TUV, námietky navrhovateľov sú správne. Takisto nie je správne vyúčtovanie za rok 2010, jednoznačne koeficient 16,2247 je nesprávny.Náklady účtované navrhovateľom sú neadekvátne a nereálne. Vychádzala z faktúr a priemernej spotreby na osobu.
Z hľadiska pasívnej legitimácie odporcu súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná.
Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 182/93 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov1.Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo prospech tretích osôb.
Podľa § 5 cit. Zák. správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
Podľa § 8b ods. 1 cit. Zák. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa § 8b ods. 2 pri správe domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými,
c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Z uvedeného vyplýva, že odporca je pasívne legitimovaným v tomto konaní, keď ako správca spravuje účet vlastníkov bytov, vykonáva rozúčtovanie nákladov a i keď sa nejedná o jeho prostriedky na účte, s týmito disponuje. Vlastník bytu má sice vzťah ku spoločenstvu vlastníkov bytov, spoločenstvo ako také má samostatný právny vzťah so správcom. Tento však má v súlade s cit. ust. Zákona právo a povinnosť vystupovať na súde, keď v danom prípade sa jedná o správu domu, pokiaľ ide o rozúčtovanie nákladov. Odporca ako správca má zmluvný vzťah s dodávateľmi energií, vody, fakturované služby potom ďalej rozúčtováva, a teda tu nastupuje jeho zodpovednosť za správnosť tohto rozúčtovania. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o až štyri samostatné vzťahy - odporca vo vzťahu s dodávateľmi, odporca ako správca vo vzťahu so spoločenstvom, navrhovatelia síce vo vzťahu k spoločenstvu, ale v konkrétnom prípade pokiaľ ide o rozúčtovanie nákladov, vo vzťahu s odporcom. Odporca teda má pasívnu legitimáciu v tomto konaní, pretože samotné rozúčtovanie realizoval nesprávne voči vlastníkom bytov. Následne potom nastupuje jeho vzťah so spoločenstvom. Treba uviesť, že platby za užívanie a služby sú realizované v prospech správcu, ktorý s nimi ďalej nakladá, nie sú hradené priamo spoločenstvu.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že odporca vykonal rozúčtovanie nákladov nesprávne, v rozpore so zákonom, čo vyplýva i zo znaleckého posudku, keď pri tomto rozúčtovaní vychádzal zo Smernice, ktorá je v rozpore so zákonom / i keď zákon o vodách a kanalizácii pripúšťa dohodu s vlastníkmi bytov, takáto dohoda nemôže byť v rozpore so zákonom/. V dôsledku nesprávneho rozúčtovania v príčinnej súvislosti /vykazovanie nedoplatku na strane navrhovateľov/ bol daný návrh na vykonanie dražby bytu.
Rovnako námietka pasívnej legitimácie z hľadiska nákladov na dražbu neobstojí. § 9 ods. 2 zák. č. 182/93 Z. z. právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V danom prípade bol návrh na vykonanie dražby z podnetu spoločenstva vlastníkov bytov, avšak v dôsledku nesprávneho rozúčtovania nákladov a z toho vyplývajúceho nedoplatku na úhradách za užívanie bytu a služby s tým spojené. Od dražby bolo v zmysle § 25 ods. 2 ZoDD upustené z dôvodu plnenia dlhu, avšak odmena dražobníka bola zo strany navrhovateľov uhradená. Skutočnosť, že aj táto platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov
- fondu údržby a opráv a faktúra uhradená dražobnej spoločnosti, nezbavuje odporcu zodpovednosti za tieto náklady. V danom prípade na rozdiel od nesprávneho rozúčtovania s prihliadnutím na úhradu faktúry dražobnej spoločnosti, odporca sám za tieto náklady zodpovedá bez ohľadu na to, že platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov /čiastka bola uhradená po fakturácii/. Navrhovatelia však platbu realizovali v prospech odporcu a z tohto hľadiska nemá dôvod ani právny titul domáhať sa zaplatenia tejto čiastky od spoločenstva vlastníkov bytov.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor bol získaný. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.
V danom prípade na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že prijal plnenie bez právneho dôvodu - keď navrhovatelia uhradili práve odporcovi /nie priamo spoločenstvu vlastníkov bytov/ nedoplatky účtované odporcom nesprávne odporcom. Odporca vykonal vyúčtovanie v rozpore s vyhl. č. 397/2003, 630/2005 Z. z.. Pri posudzovaní nárokov súd vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku, v zmysle ktorého nepochybne bolo vyúčtovanie nesprávne, spotreba bola vyúčtovaná podľa nesprávneho koeficientu. Nesporné je, že navrhovatelia v žalovanej výške uhradili nedoplatky tak, ako ich vyúčtoval odporca /po zohľadnení dobropisov/. Znalec určil koeficient podľa nahlásenej a skutočnej spotreby po prerozdelení po zohľadnení fakturácie a vo všetkých vyúčtovaniach bol zistený rozdiel v neprospech vlastníka bytu, teda žalobcov. Pokiaľ sa odporca odvoláva na spôsob rozúčtovania v zmysle zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zák. č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, konkrétne § 28 ods. 4 - ak sa odberateľ s končenými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných
čísel, a teda odkazuje odporca v tomto smere na dohodu vlastníkov bytov, nepovažuje súd jeho postup za správny. Žiadna takáto dohoda, resp. smernica, nemôže byť v rozpore so zákonom. Práve v súlade so zákonnými ustanoveniami postupoval znalec, so závermi ktorého sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Sám odporca priznáva, že všetky spotreby namerané v bytoch boli upravené koeficientom spotreby vody 1,1 a rozdiel bol vyúčtovaný na nemeraný byt navrhovateľov s použitím príslušného koeficientu. Takýto postup nemá oporu v zákone, nakoľko čiastky fakturované navrhovateľom sú nereálne, neadekvátne a nezodpovedajú reálnej spotrebe navrhovateľov. Už samotný spôsob rozúčtovania podľa internej smernice, keď vlastníkom bytov, ktorí mali merače, bola účtovaná skutočná nameraná spotreba a rozdiel na nemerané byty, je nezákonný, nakoľko takýto spôsob rozúčtovania nezohľadňuje prípadné straty a potom dochádza k vyúčtovaniu všetkých strát výlučne na nemerané byty bez toho, aby sa ostatní vlastníci akýmkoľvek spôsobom podieľali na týchto stratách. Postup odporcu je nepochybne nesprávny. Podľa záverov znaleckého posudku správne mala byť vyúčtovaná spotreba SV za rok 2007 vo výške 2806,36 eur, za rok 2008 vo výške 2357,10 eur, za rok 2009 vo výške 93,56 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že celý postup odporcu je nesprávny, súd nárok považoval za dôvodný v celom rozsahu, nakoľko rozúčtovanie nákladov ako takých je v celom rozsahu nesprávne.
Podľa § 3 ods. 7 vyhl. č. 397/2003 Z. z. ak množstvo vody dodanej verejným vodovodom nie je merané určeným meradlom, množstvo odoberanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody na jednotlivé druhy spotreby vody alebo ich kombináciou. Smerné čísla tvoria prílohu vyhlášky.
Podľa § 5 ods.2 vyhl. Č. 630/2005 ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady za dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a). V prípade, že navrhovatelia nemali merače, resp. tieto neboli správne /ciachované/, bolo potrebné postupovať podľa § 7 ods. 4 cit. vyhl.
Pri posudzovaní výšky nároku súd považoval za potrebné priznať navrhovateľom celú uplatnenú čiastku, o ktorú sa odporca bezdôvodne obohatil, z dôvodu, že v takejto výške sa nepochybne odporca bezdôvodne obohatil a vzhľadom na skutočnosť, že v konečnom dôsledku tu nastupuje vzťah odporcu so spoločenstvom vlastníkov bytov /ktorému sú platby nakoniec určené/, bude vecou odporcu, akým spôsobom zrealizuje opravu vyúčtovania. Citované právne predpisy nepripúšťajú rozpočítanie nákladov tak, ako to urobil odporca, tento teda konal v rozpore s právnymi predpismi, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Nebolo pritom sporné, že merače, pokiaľ aj boli namontované, neboli ciachované, a teda odporca nemohol ani v prípade domácností s meračmi z týchto vychádzať. Za tohto stavu potom má súd za to, že rozpočítanie nákladov ako také je v celom rozsahu nesprávne. Vyplýva to aj zo záverov znaleckého posudku. Postup odporcu bol nepochybne nesprávny a jeho konaním došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške.
Pokiaľ ide o náklady dražby, zaplatenie nákladov nebolo v konaní sporné a bolo preukázané. Ako bolo uvedené, odporca je i v tejto časti pasívne legitimovaný, keď vlastníci bytov podnet na podanie dražby dali z dôvodu vykazovania nedoplatku a tento zapríčinil odporca, rovnako aj samotné konanie o dobrovoľnej dražbe. Vlastníci bytov teda nemôžu zodpovedať za náklady spojené s dražbou bytu, a teda odporca je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v prospech navrhovateľov i v tejto časti. Odporca teda prijal plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol /keď právny dôvod - podanie návrhu na dobrovoľnú dražbu zapríčinil svojím konaním/.
S poukazom na uvedené má súd za to, že návrh je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu vyhovel.
V zmysle ust. § 517 ods. 2 O. s.p. úspešnej navrhovateľke priznal súd úroky z omeškania odo dňa omeškania v zmysle návrhu v časti pôvodne žalovanej istiny od podania návrhu a v ďalšej časti odo dna
omeškania do zaplatenia, keď dlžník je v omeškaní s platením peňažného dlhu, a to vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Zb.
Podľa § 142 ods. 1 O.s .p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok 291,50 eur, 57,12 eur, , preddavok znalečného 100 eur, ako aj ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, , napísanie žaloby, účasť na pojednávaní 10. 5. 2011 á 170,97 eur, rozšírenie návrhu 51,45 eur, pojednávanie 20. 9. 2012 - 200,85 eur, paušál 2x7,21 eur, 1x7,41 eur, 2x7,63 eur, cestovné 2,80 eur, 3 eur, 2,90 eur - spolu 8,70 eur, strata času 100,24 eur, v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z.
O trovách štátu rozhodne súd dodatočne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s prihliadnutím na skutočnosť, že proti rozhodnutiu o priznaní znalečného bolo podané odvolanie a vec nebola v záujme hospodárnosti konania pred rozhodnutím súdu vo veci samej predložená odvolaciemu súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.