Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/21/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XXA. D., štátny občan SR, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: E., D., E. XX, XXX XX B., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedűšová, advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.050,- € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -98 zo dňa 15.01.2024 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.025,-€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu vo výške 2.050,- € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a nahradiť jej trovy konania.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.050,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení tretia veta a podľa .

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania, z Rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. z 12.4.2022, z vyjadrením strán sporu, z početnej judikatúry súdov v obdobných veciach, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. z 12.4.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.1.2023, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. zo 6.12.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.1.2023 súd určil, že úver titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, G. XX.XX.XXXX uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný (žalovaný aj v prebiehajúcom súdnom konaní) je

povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.560,62 eur s 5 % - ným p. a. úrokom z omeškania od 12.01.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. súd určil neprijateľnosť desiatich zmluvných dojednaní v predmetnej zmluve tak, ako to je uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd teda v Základnom konaní za neprijateľné zmluvné dojednania určil tieto:bod 04. v časti : „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 EUR (451,89 SKK) za každý jeden prípad omeškania.“, v časti: „Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 EUR (903,78 SKK).“, v časti: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR (120,50 SKK) ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, bod 05. v časti: "Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.", bod 06. v časti: "Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka." "Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, však nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatnení svojho práva." "Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v v platnom znení.", bod 08. v časti: "Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní.", bod 11. v časti: "dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou", bod 13. v časti: "Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako "vystaviteľ") vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako "remitent") vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.", bod 13. v časti: "Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako "vystaviteľ") vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako "remitent") vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.", bod 16. v časti: "Zmluvné strany sa dohodli v zmysle ,

že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať .", bod 17.: "Veriteľ, dlžník a ručiteľ vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.", bod 18.: "Účastníci sa dohodli, že dlžník a ručiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (upozornenia na termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosti).", bod 19.: "Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa postúpiť a/ alebo previesť (a to ani za účelom zabezpečenia) na tretiu osobu alebo tretie osoby akékoľvek prípadné právo/práva a/ alebo akúkoľvek prípadnú pohľadávku/pohľadávky voči veriteľovi vzniknutú z tejto zmluvy a/alebo na jej základe a/alebo v súvislosti s ňou (vrátane nároku/nárokov na náhradu škody a/alebo nároku/nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia)." Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho kvalifikované odôvodnenie bolo preukázané, ako je už vyššie uvedené, potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu. Ani na základe právoplatných rozhodnutí súdu však žalovaný neplnil a žalobkyňa sa svojich, súdmi priznaných nárokov, musela domáhať v rámci exekučných konaní, teda aj naďalej musela pokračovať v súdnom uplatňovaní svojich práv, čo ju bez pochýb stálo ďalšie náklady, ďalšie vynakladanie energie, času a určite to neprispelo ani jej psychickej pohode.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v konaní nie je sporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. , zákona o ochrane spotrebiteľov a zákona o spotrebiteľských zmluvách. Bližšie sa súd nebude zaoberať neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nárokmi z toho plynúcimi, toto už bolo judikované v Základnom konaní. Vo vzťahu k uplatňovanému primeranému finančnému zadosťučineniu žalobkyňou súd uvádza, že žalobkyňa nesporne má nárok na primerané finančné zadosťučinenie s poukazom na ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa názoru súdu v rozsahu, v akom si ho uplatnila, a to aj s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov v obdobných veciach, na ktoré aj sama žalobkyňa poukázala a citovala z niektorých z nich. Súd poukazuje napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019: „Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací súd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje.“ Nesprávne je teda tvrdenie žalovaného, že žalobkyni nárok na PFZ neprináleží, pretože jej žiadna takáto ujma nevznikla. Z dikcie ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a odôvodnenia dovolacieho súdu je zrejmé, že zákonodarca vôbec nestanovil podmienku vzniku, resp. preukazovania akejkoľvek ujmy. Jedná sa iba o neprípustný extenzívny výklad contra legem žalovaného. Aj podľa Uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 23.05.2013: „V prejednávanej veci predmetom konania je nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie dvoch predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej a osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Bez právneho významu je to, či ujma spotrebiteľovi vznikla, nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.“ V zmysle Rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -71 zo dňa 24.05.2017:„Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä požívanie adjektíva „odradzujúci“). A tak práve inštitút relutárnej

náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.“ Súd poukazuje, aj pokiaľ ide o výšku PFZ napr. na Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , zo dňa 04.10.2016, konkrétne na odôvodnenie 16.: „Podľa názoru odvolacieho súdu odradzujúco môzˇe pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50 % sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , zo dňa 16.10.2018, týkajúci sa obdobnej veci, v ktorej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v takej výške, v akej sa mienil žalovaný na úkor spotrebiteľa obohatiť (1 022,52 €): „Pri posudzovaní primeranosti odvolací súd zohľadnil predovšetkým výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré sa snazˇil získať zˇalovaný, pričom rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, konanie, obdobné konaniu zˇalovaného, vyhodnotila ako úmyselné, s cieľom získať majetkový prospech na úkor spotrebiteľa. Takto priznané finančné zadosťučinenie je zároveň vyrovnaním ujmy zˇalobkyne a satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania zˇalovaného trpieť, rovnako tak sankciou, postihujúcou zˇalovaného, ktorý protiprávne konal.“ Obdobne citoavala aj z ďalších rozsudkov Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 29.05.2018, sp. zn. , zo dňa 24.08.2017, sp. zn. zo dňa 28.06.2018, ako aj z rozsudkov iných súdov SR. Súd cituje na podporu záverov o primeranosti výšky priznaného finančného zabezpečenia žalobkyni v prebiehajúcom súdnom konaní aj na jeden z posledných a teda najaktuálnejších rozsudkov Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 31.01.2022: „Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je potrebné povazˇovať finančné zadosťučinenie vo výške 846,83,- eur tak, ako to priznal a odôvodnil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy zˇalobcovi, ktorá mu hrozila konaním zˇalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania zˇalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou zˇalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretozˇe zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie uzˇ vtedy, kedˇ ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla a spotrebiteľ sa úspešne domohol ochrany svojich práv. Žalobca v tomto prípade sa úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.“ PFZ má plniť funkciu sankčnú, odradzujúcu, aj relutárnu. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného porušenia spotrebiteľského práva. Na základe uvedených skutočností, kritérií a judikatúry v obdobných veciach súd má zato, že žalobkyňou požadovaná výška PFZ je skutočne primeraná, a teda jej ju súd aj v zmysle návrhu priznal. Vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru priznal žalobkyni sumu vo výške 300,- €, vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu sumu 750,- €, pričom nárok zohľadňuje skutočnosť, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 1 560,62 €. Vo vzťahu k desiatim, v Základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, priznal súd žalobkyni PFZ za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výške 100,- €, spolu teda vo výške 1 000,- €.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia a a s tým, že vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

7. Proti rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov normovaných v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že neuznáva žalobcom vznesený nárok na finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Odvolateľ má za to, že žalobcovi finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi nevznikla. Žalovaný by chcel poukázať na skutočnosť ako môže byť poskytnutá dlžníkovi právna

ochrana, keď sám je ten, kto prvý porušil svoje povinnosti, nakoľko si nesplnil záväzky, ku ktorým pristúpil. Odvolateľ má za to, že konajúci súd je povinný na skutkový prípad aplikovať ustanovenie , v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí s prihliadnutím na závažnosť zo vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Odvolateľ odmieta vyjadrenia žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že spôsobil svojím konaním žalobcovi nemajetkovú ujmu, a preto pri posudzovaní svojho konania žiada dôslednú aplikáciu relevantných vnútroštátnych európskych predpisov. Podľa odseku 7 smernice Rady 84/450/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES pri uplatňovaní tejto smernice najmä všeobecných ustanovení je potrebné brať plne do úvahy okolnosti jednotlivého prípadu. Podľa odstavca 18 predmetnej smernice v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov ako ho vykladal Súdny dvor, obsahuje však i ustanovenia zamerané na zabránenie zneužívania spotrebiteľov, ktorých vlastnosti ich robia obzvlášť zraniteľnými voči nekalým obchodným praktikám. Pojem priemerného spotrebiteľa sa pritom nezakladá na štatistickom zistení. Vnútroštátne súdy a orgány musia sami na základe vlastnej úvahy určiť so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora typickú reakciu priemerného spotrebiteľa v danom prípade. Zároveň podľa článku 2 písm. h/ predmetnej smernice odborná starostlivosť je úroveň špeciálnych schopností a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní voči spotrebiteľom zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti. Odvolateľ má za to, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu je za účelom zabezpečenia spravodlivosti potrebné prihliadať na osobitné okolnosti prípadu. Má za to, že súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu by mal vziať do úvahy aj konanie žalobcu, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne keď svojím podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca svojím podpisom na zmluve ďalej prehlásil, že si zmluvu prečítal, že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok. Súčasná línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho považovania za naivného a nepozorného až sa postupom času vymedzil priemerný spotrebiteľ, na ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity, keď Európsky súdny dvor uviedol, že od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje. Predpoklady priznania finančného zadosťučinenia sú porušenie práva alebo povinnosti stanovej osobitnými predpismi, úspešné uplatňovanie porušeného práva alebo povinnosti, primeranosť zadosťučinenia, zodpovedná osoba a vzniknutá nemajetková ujma. Všetky vyššie uvedené predpoklady priznania finančného zadosťučinenia musia byť naplnené kumulatívne to znamená nepostačuje naplnenie len niektorých z nich, ale musia byť naplnené všetky súčasne. Vágnosť pojmu primeranosť umožňuje subjektívny výklad a v praxi spôsobuje aplikačné problémy. Dodávateľ spotrebiteľa nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo-právneho vzťahu a vo väčšine prípadov mu umožní sa zo zmluvnými dojednaniami oboznámiť. Skutočnosť, že spotrebiteľ, v tomto prípade žalobca, neprejavuje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah, nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. Zároveň inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatňovanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané finančné zadosťučinenie ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry nesleduje reparačnú funkciu tak ako je to v prípade náhrady škody. Žalobca požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 2.050,- € za poskytujúce ochranu a ospravedlňujúce ľahostajnosť žalobcu. Takto priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé. Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii všeobecných súdoch, ktoré sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na kritéria stanovené v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne odôvodniť s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Vo vnútroštátnom prostredí môže byť teda vytvorený a aplikovaný vlastný model sankcionovania tak, aby bola možná náprava súladná s právnym poriadkom. Nebezpečie vzniku ujmy musí byť reálne, nie vyšpekulované a zároveň rozsah tejto ujmy by nemal byť zanedbateľný. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu t.j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť z každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok. Z tohto dôvodu odvolateľ navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Voči odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní, pričom jeho jednotlivé argumenty iba preukazujú opodstatnenosť žaloby, pretože žalovaný si nepriznáva pochybenie a porušenie spotrebiteľských noriem a jej práv, čo len odôvodňuje opodstatnenosť podanej žaloby s poukazom na jednotlivé ciele inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Výsledok a závery vyplývajúce zo základného konania evidentne preukazujú, že pred súdom v základnom konaní bola žalobkyňa preukázateľne úspešná. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má mať charakter sankcie, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. Netvrdí, že suma, o ktorú sa dodávateľ pokúsil bezdôvodne obohatiť má byť sumou vo výške, ktorej má byť aj priznané primerané finančné zadosťučinenie, avšak tvrdí, že je to jediné objektívne a exaktné kritérium, a preto by malo byť brané do úvahy ako kritérium prvoradé. Primeranosť priznanej sumy 2.050,- € je vzhľadom najmä na postoj žalovaného, množstvo a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť za porušenie svojich zákonných povinností. Vzhľadom na permanentný odmietavý postoj žalovaného voči svojim pochybeniam je priznaná suma nielen že primeraná, ale aj zjavne nízka. Ak má primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaní v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odrádzajúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne čo primerané finančné zadosťučinenie priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať, z toho dôvodu navrhla žalobkyňa rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. Následne sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa už dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich predošlých podaní, na ktorých trvá v celom rozsahu. Žalovaný má naďalej za to, že domáhanie sa primeraného finančného zadosťučinenia v žiadanej výške nezodpovedá požiadavke všeobecnej spravodlivosti a nebolo by vhodné ho priznať. Žalovaný tak považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu priznanie náhrady finančného zadosťučinenia v žalobkyňou žiadanej výške za neprimerané.

10. K vyjadreniu žalovaného sa v súdom určenej lehote už žalobkyňa písomne ďalej nevyjadrovala.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení právne uzatvára:

15. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie na základe toho, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. z 12.04.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2023 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. z 06.12.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2023 súdy určili, že úver titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX G. XX.XX.XXXX uzavretej medzi stranami predmetného sporu je bezúročný a bez poplatkov, pričom zároveň vo výroku II. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.560,62 € spolu s príslušenstvom, to všetko do 3 dní od právoplatnosti predmetného rozsudku a zároveň v predmetnom rozhodnutí vo výroku III. určil, že zmluvné podmienky označené spotrebiteľom sú neprijateľnými zmluvnými dojednaniami.

16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

17. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku vo vzťahu k samotnému nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za nedôvodnú. Z napadnutého rozsudku má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa si úspešne uplatnila voči žalovanému právo na ochranu spotrebiteľa v dôsledku bezdôvodného obohatenia sa a používania neprijateľných zmluvných podmienok dodávateľom a ich uplatňovania v čase, kedy boli zmluvné dojednania vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho má podľa zákona o ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie. Základ nároku je tak nepochybne daný.

19. Čo sa týka výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu bez stanovenia kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je v danom prípade potrebná komparácia s odškodňovaním iných nemajetkových újm v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov (nevylučujúc európske), pri ktorých dochádza k ujme fyzickej osoby ďaleko závažnejším a už nezvrátiteľným spôsobom.

21. Hoci odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, k argumentu žalovaného, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aká by mala byť spojitosť medzi priznanou sumou a výškou poskytnutých úverov, resp. samotným poskytnutím úverov, uvádza, že to bol žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď uzatvoril so žalobkyňou zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky.

22. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobkyne, ktorých ochrany sa navyše úspešne domohla v konaní pred súdom je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. V tejto súvislosti však zdôrazňuje, že jeho priznanie vo výške 2.050,- € nepovažuje za primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne. Aj keď bola žalobkyňa nútená v dôsledku konania žalovaného domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé privodiť mu ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov a iné, nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobkyni už bol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak ako to odvolací súd vyššie uvádza. S poukazom na uvedené okolnosti odvolací súd považuje za primerané finančné zadosťučinenie sumu vo výške 1.025,- €, ktorá je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobkyni teda spotrebiteľke a odradenie žalovaného od porušenia práv spotrebiteľov. Relevantné skutočnosti prejednávaného prípadu spočívali aj v intenzite procesu uplatňovania svojich práv žalobkyňou a v krátkom časovom slede vzniku právnych skutočností, z ktorých sa vyvodzovalo porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľky. Žalobkyňa nebola nútená domáhať sa svojho nároku vo viacerých samostatne bežiacich súdnych konaniach, ktoré by jej viacnásobne zasahovali do bežného života spotrebiteľa a boli spôsobilé privodiť jej ujmu v súkromnom živote vo forme strachu či nepríjemných pocitov, ale vzhľadom na krátky sled porušení zo strany žalovaného mohla svoje nároky uplatniť v jednom konaní. Teda iba v jednom súdnom konaní bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie z vyššie citovanej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami. Zároveň však súdom prvej inštancie bolo právoplatne vyslovené vyššie špecifikované značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Pomerujúc tak vyššie uvádzané konkrétne okolnosti posudzovanej veci v prospech či neprospech tej ktorej sporovej strany, odvolací súd považuje za primerané finančné zadosťučinenie sumu 1.025,- €, ktorá je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní si základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobkyni ako spotrebiteľke. Zároveň postačuje na odradenie žalovaného k ďalšiemu porušovaniu práv spotrebiteľov tak ako to nastalo u žalobkyni v postavení spotrebiteľky.

23. K odvolacej námietke žalovaného o hrubom porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, ).

24. K odvolacej námietke žalovaného, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod predstavuje pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nemožno subsumovať pod iné odvolacie dôvody a ktoré je spôsobilé vyvolať následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Z odvolania žalovaného však žiadne konkrétne porušenie procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto sa odvolací súd predmetnou námietkou žalovaného bližšie nezaoberal.

25. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za čiastočne dôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 rozsudok zmenil a žalobkyni priznal sumu 1.025,- €, pričom v prevyšujúcej vyhovujúcej časti žalobu zamietol.

26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týka skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Je tak potrebné konštatovať, že v odvolacom konaní bol čiastočne úspešný žalobca, avšak iba čo do hodnoty predmetu sporu 50%, keď súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie znejúce na sumu 2.050,- € zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že priznal žalobkyni sumu vo výške 1.025,- €.

Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že pomer úspechu a neúspechu sporových strán v konaní bol presne 50%, z ktorého dôvodu má odvolací súd za to, že stranám sporu náhradu trov konania nebolo možné priznať, keďže pomer ich úspechu a neúspechu v samotnom konaní bol v zásade rovnaký.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).