Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653, v zastúpení AK JUDr. Marek Hic s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36865036, proti žalovaným: 1/ NELL KAPITAL s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47147946, v zastúpení JUDr. Simona Radosová, s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 50711784, X/ O.. Z. S., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, XXX XX A., štátna občianka SR, v zastúpení JUDr. Mária Letavayová, advokátka so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 51005191, 3/ Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, 974 04 Banská Bystrica, Námestie Ľ. Štúra 5943/1, IČO: 00 151 866, 4/ Okresný úrad Poltár, so sídlom Železničná 2, 987 01 Poltár, IČO: 00 151 866, 5/ právny nástupca nebohej L. H., rodenej B., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, o určenie neplatnosti dražby, takto

rozhodol:

I. U r č u j e sa, že dražba konaná dňa 23. marca 2020, 10:00 hodine v Bratislave, Dunajská 2304/4, druhé poschodie, číslo domu 229, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N100/2020, Nz 8743/2020, NCRIs 8915/2020 napísanou na Notárskom úrade v Bratislave, notárkou JUDr. W. C., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX, okres A., obec A., katastrálne územie A. ako byt číslo XX, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, popis stavby bytový dom, vchod číslo 16, nachádzajúceho sa v Poltári, ktorý je postavený na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX o výmere 687 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 59/2154-ín, spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom prislúchajúci k bytu, a to pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX o výmere 687 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 59/2154-ín je n e p l a t n á .

II. Žaloba žalobcu voči žalovanému v 4. rade Okresný úrad Poltár sa z a m i e t a .

III. Konanie voči žalovanému v 5. rade sa z a s t a v u j e .

IV. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto uznesenia.

V. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 2. a 3. rade n e p r i z n á v a .

VI. Žalovaní v 4. a 5. rade n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dražba konaná dňa 23. marca 2020, 10:00 hodine v Bratislave, Dunajská 2304/4, druhé poschodie, číslo domu 229, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N100/2020, Nz 8743/2020, NCRIs 8915/2020 napísanou na Notárskom úrade v Bratislave, notárkou JUDr. W. C., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX, okres Poltár, obec Poltár, katastrálne územie Poltár ako byt číslo XX, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, popis stavby bytový dom, vchod číslo XX, nachádzajúceho sa v Poltári, ktorý je postavený na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX o výmere 687 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 59/2154-ín, spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom prislúchajúci k bytu, a to pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX o výmere 687 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 59/2154- ín je neplatná. Považuje vykonanú dražbu za neplatnú, pri ktorej došlo k viacnásobnému porušeniu právnych predpisov, vykonanie takejto dražby takýmto spôsobom a za takýchto podmienok v roku 2020 evokuje časy, ktoré tu boli niekedy v 90-tych rokoch, tzn. keď sa vôbec nedodržiavali ustanovenia právnych predpisov a keď sa nielen výslovný text, ale aj zmysel a účel právnych noriem absolútne popierali a dochádzalo k protiprávnemu konaniu, ktoré bolo údajne teda malo by byť údajne aprobované zákonom. Je presvedčený, že vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré tu existujú dražobník nemohol tú dražbu vykonať, dražobník nebol oprávnený navrhovateľom, dražobník nebol záložným veriteľom, dražobník nebol ani veriteľom z pohľadávky, ktorá by mohla byť zabezpečená záložným právom, dražba bola vykonaná spôsobom, ktorý úplne jasne evokuje zámer, aby prebehla na mimoriadne vzdialenom mieste a z toho čo aj predložil je úplne zrejmé, že skutočnosti, ktoré sú ním uvádzané sú vyvrátené priamo obsahom listinných dôkazov. Tak isto zdôrazňuje, že je úplne zrejmé, že dochádza alebo došlo k pokusu o vylúčenie zákonom predpokladaných postupov vo vzťahu k tomu ako nakladať s dedičstvom pri jeho likvidácii a vylúčeniu orgánu vykonávajúceho verejnú moc v danom segmente verejnoprávnych vzťahov. Poukázal na rozhodnutie NS SR, ktoré bolo publikované v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R61/2014, sp. zn. , z ktorého odcitoval právnu vetu: „Ak ten, ktorého vec bola dražená v rámci dobrovoľnej dražby nebol jej vlastníkom, nech sa stal vydražiteľ príklepom a zaplatením sumy za cenu tej vydražením vlastníkom draženej veci a to aj v prípade, ak by bol inak zachovaný postup podľa § 10 až 33 zákona o dobrovoľných dražbách.“ Ide o úplne analogickú situáciu, tzn., že tak ako v prípade dražby, ktorá je navrhovaná subjektom, ktorý o sebe tvrdí, že je vlastníkom, ale reálne vlastníkom nie je, i nevyslovenie neplatnosti dražby nemôže mať za následok vznik vlastníckeho práva v prospech vydražiteľa, tak isto i v prípade navrhovateľa, ktorý tvrdí, že je oprávnený ako navrhovateľ navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, tzn. tvrdí, že je záložný veriteľ oprávnený konateľ v mene vlastníka, ak takýmto oprávneným záložným veriteľom nie je, nemôže byť oprávneným navrhovateľom a tá dražba rovnako nemôže byť žiadnym spôsobom platná. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o existencii pohľadávky žalovaného 1/ voči zosnulej L. H. a toto žiadnym spôsobom nepreukázal. Pôvodným veriteľom tejto pohľadávky boli vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome B504/19-18 na ulici Z. S. A.Á., pričom táto pohľadávka vznikla z titulu neuhradených služieb spojených s užívaním bytu č. 36 na Z. X. XXX/XX S. A. a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré mali byť uhradené formou mesačných platieb na základe stanoveného predpisu a predstavuje sumu vo výške 2.291,74 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.04.2019 bola táto pohľadávka postúpená na žalovaného 1/. S postúpením tejto pohľadávky súhlasili aj jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na základe hlasovania z 05.04.2019

- 08.04.2019. Z uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. z 25.01.2020 vyplýva, že do dedičského konania bola prihlásená pohľadávka zo strany právneho predchodcu žalovaného 1/, a to pod poradovým č. 7 označená ako pohľadávka „Pohľadávka - BYTHERM s.r.o., mestský bytový podnik, Poltár“, nedoplatok na platbách do FPUaO a platbách za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške ku dňu smrti poručiteľky 176,- € s príslušenstvom. Uvedené vyčíslenie pohľadávky je k 11.03.2017, pričom do dňa 24.04.2019, kedy bola táto pohľadávka postúpená na žalovaného 1/ došlo k zvýšeniu

jej výšky až do 2.291,74 €. Žalovaný poukázal na to, že neprihlásenie pohľadávky do dedičského konania nemá žiadny vplyv na existenciu danej pohľadávky ani na existenciu jej zabezpečenia vrátane záložného práva. Tvrdenia žalobcu o neprevoditeľnosti zabezpečenia pohľadávky z titulu neuhradenia služieb spojených s užívaním bytu na tretiu osobu, ako aj spochybňovanie platnosti samotného postúpenia pohľadávky nepodložil žalobca žiadnym relevantným spôsobom. Žiadny právny predpis nebráni postúpeniu takejto pohľadávky na tretiu osobu, je zrejmé, že postúpenie takejto pohľadávky je možné a teda prevod pohľadávky voči zosnulej L. H. na žalovaného 1/ je platným. Žalovaný 1/ nepochybne bol záložným veriteľom z existujúceho záložného práva zabezpečujúcom pohľadávku voči zosnulej L. H. z titulu neuhradenia služieb spojených s užívaním bytu, a preto bol oprávnený toto záložné právo vykonať. Záložné právo je nepochybne právom spojeným s pohľadávkou, ktorú zabezpečuje, a preto v zmysle na žalovaného 1/ prešlo spolu s pohľadávkou aj záložné právo, ktoré ju zabezpečuje, a to vrátane poradia tohto záložného práva. Preto žalovaný 1/ postúpením predmetnej pohľadávky sa stal záložným veriteľom v prvom poradí. Žalovaný poukázal vo vzťahu k údajnému porušovaniu povinností v zmysle zmluvy o vykonaní dražby na zákonné ust. o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorej dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom, to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľom dražby je aj dražobník a môže to byť tá istá osoba a zmluva o vykonaní dražby v takom prípade sa nevyžaduje. Z tohto dôvodu je zrejmé, že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť vo vzťahu k zmluve o vykonaní dražby, pretože takúto povinnosť ani nemal.

3. Žalovaná v 2. rade Mgr. Z. S. k veci uviedla, že nie je právnik, avšak dostala sa do absolútne pre ňu bizarnej situácie, kde jej úmyslom určite nebol nejaký podvod a získanie bytu nekalou cestou. Myslí si, že podnikla všetky kroky, ktoré mohla, či už na zistenie informácií ohľadne dražobnej spoločnosti, kde u správcu daného bytu zistila, že samotný Bytherm dražobnej spoločnosti dáva kladné referencie, zistila cez rôzne internetové spôsoby a komunikácie ako dlho firma funguje, aké sú jej dlhy a pod., snažila sa získať si čo najlepšie referencie, a teda pri zistení, resp. pri vlastne nájdení aj tohto inzerátu na internete, ktorý bol uvedený vzhľadom na dražbu, komunikovala priamo s riaditeľom správcovskej firmy Bytherm. Tým, že je z Poltára a byt bol vlastne v Poltári, tak sa išla informovať priamo, lebo ju zaujímali nejaké veci, povedali jej, že je úplne normálne a bežné, že sa bude dražiť napr. v Bratislave, pretože dražobná firma môže mať sídlo kdekoľvek a môže dražiť. Nevie to posúdiť ako neprávnik, že či to môže byť alebo či je to porušenie zákona. Informovala sa o nahliadnutí do bytu, o čo tam vlastne ide, prečo je v dražbe, prečo je nesprístupnený, pričom pán riaditeľ uviedol, že kľúče sú u pani Z., ktorá ale odmietla sprístupniť byt alebo ho ukázať. Nechápala prečo, ale neriešila dražbu, pričom všetko jej bolo niekoľkokrát zopakované, že je to v poriadku, nakoľko spoločnosť to robí dlhé roky. Tak mala za to, že riaditeľ Bythermu jej dáva reálne odpovede. Ocitla v takejto situácii, v podstate žalobu žiada zamietnuť žalobu, nakoľko absolútne jej nie je známe, že by niekde niečo vedome, cielene porušila a chcela sa stať majiteľom podvodom, pretože z jej strany ako bežného občana naozaj urobila všetko. Žalovaná 2/ Mgr. Z. S. prostredníctvom zástupkyne JUDr. Letavayovej ďalej uviedla, že žalovaná ako účastníčka dražby a vydražiteľka konala dobromyseľne s dôverou v pravdivosť údajov uvedených v katastri nehnuteľností, uviedla, že vo vzťahu k námietkam ohľadom navrhovateľa dražby a dražobníka zákona nevylučuje, aby to mohla byť tá istá osoba. Vo vzťahu k miestu konania dražby poukázala na skutočnosť, že žalovaná v 2. rade ako vydražiteľka žije priamo v meste Poltár, kde sa nachádza aj byt. Miesto konania dražby žiadnym spôsobom neodradilo ani neznemožnilo účasť osôb na dražbe, ktorá bola zverejnená. Žalovaná vychádzala z údajov príslušného katastra, ktoré považuje za záväzné.

4. Žalovaný v 3. rade Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica uviedla, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na neplatnosť zmluvy o prevode pohľadávky medzi žalovaným 1/ a spoločnosťou BYTHERM, s.r.o., Mestský bytový podnik, so sídlom Sklárska 593 /43 , 987 01 Poltár , IČO : 31 601 685 ( zo dňa 24 . 04 . 2019), a to jednak z dôvodu neurčitosti a chýbajúcej bližšej identifikácie pohľadávky (ktorá bola predmetom prevodu podľa tejto zmluvy), a jednak z dôvodu, že spoločnosť BYTHERM, s. r. o., Mestský bytový podnik, so sídlom Sklárska 593/43 , 987 01 Poltár, IČO : 31 601 685 , nebola subjektom, ktorý by mohol byť záložným veriteľom podľa obsahu ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182 / 1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ZVB). Taktiež poukazuje na to, že v zmluve nie je riadne identifikovaný dlžník vzhľadom na fakt, že pôvodná vlastníčka zálohu - poručiteľka - L. H. zomrela XX.XX.XXXX, a preto nemohla byť subjektom povinnosti

- dlžníkom. S uvedeným konštatovaním žalobcu sa stotožňuje. Vo vzťahu k predmetnej pohľadávke -

„dlhu na nájomnom", poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. . ,,Přestože při nařízení likvidace dědictví platí, že dědici zůstavitele (ti, kterým svědčí titul k děděni) nebo stát jsou až do ňeženi věci, práv a.jiných majetkových hodnôt zůstavitele popřípadě do pravní moci usnesení o připadnutí "nezpeněžitelného" majetku státu, považováni za vlastníky celého majetku patřícího do f, 1, dědictví (majetek ani v tomto období nemůže zůstat bez vlastníka ), platí současně, že po právní moci usnesení o nařízení likvidace dědictví nemůže nikdo nabýt zůstavitelův majetek z titulu dědického präva a že v této době nemůže majetek zůstavitele připadnout státu z důvodu I zv. odúmrti, jakož i to, že dluhy zůstavitele a přiměřené náklady jeho pohřbu mohou být uspokojenyjen z výtěžku zpeněžení zůstavitelova majetku. V projednávané véci žalobce neuplatnil žalobou u soudu pohledávku za zůstavitelem, nebot ' se domáhat, aby mu byla přisouzena pohledávka na nájemném a úhradách spojených s užíváním bytu ve výši 49.162,- Kč za dobu od listopadu 2006 do podání žaloby (29.4.2009) vůči "právním nästupcům" züstavitele T. R., zemřelého dne 13.7.2006, kteří dosud nejsou známi. Vzhledem k tomu, že žalobce dovozme pasivní věcnou legitimaci "právních nástupcu zůstavitele T. R. z přechodu zůstavitelova členství v družstvu a nájmu bytu ( odst, 3 obč, zákl je nepochybné, že k úhradě žalobcem požadovaného plnění může být po právu zavázán len ten, komu připadl zůstavitelův členský podit v družstvu. S názorem žalobce, že "právním nástupcem" zůstavitele T. R. je stát (Česká republika), který se stal členem družstva, nebot' mu připadl jako tzv. odúmrť majetek zůstavitele, dovolací soud nesouhlasí. I když dědictví po T. R. nenabyl (nemůže nabýt) žádný dědic a i když stát (Česká republika) je (z důvodů výše vylíčených) považován za vlastníka celého majetku patřícího do dědictvi, je v projednávané věci především rozhodné to, že státu (České republice) nebylo usnesením o dědictví vydaným podle ustanovení OSŘ potvrzeno, že by mu dědictví připadlo jako tzv. odúmrť podle ustanovení obč. zák.; protože k připadnutí dědictví státu jako tzv. odúmrti nedochází již na základě smrti zůstavitele, ale teprve až podle pravomocného usnesení o dědictví, je správný závěr odvolacího soudu, podle kterého se stát f, (Česká republika) nestal právním nástupcem zůstavitele T. R. a tedy ani členem družstva. K uvedenému je třeba dodat, že státu (České republice) nemůže ani v budoucnu dědictví po T. R. připadnout jako tzv. odúmrť, neboť - jak bylo za řízení pýed soudy zlistěno

- pravomocným usnesením Okresního souduv Mostě ze dne 14.10.2011 č.j. -107 byla nařízena likvidace dědictví po T. R. a potvrzení připadnutí dědictví státu tim je -jak uvedeno již výše - vyloučeno. " Taktiež dáva do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu SR , ktoré hovorí: „Dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním (neužívaním) bytu, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ak vznikol za čas od smrti poručitelia do vyporiadania dedičstva. Takýto dlh nepatrí do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôže byť ani predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva. Ak sa napriek tomu stane predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva, ide o dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemožno schváliť.“ Je teda sporná aj výška postúpenej pohľadávky - resp. istiny, ako takej, voči poručiteľke L. H., nakoľko dlh na platbách do FPÚaO a platbách za plnenia spojené s užívaním bytu, vo výške ku dňu smrti poručiteľky, tj. k 11.03.2017, bol 176,- € s príslušenstvom. Poukazuje na to, že podstatnou skutočnosťou v tomto konaní, je že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode pohľadávky medzi žalovaným 1/ a spoločnosťou BYTHERM, s.r.o. Mestský bytový podnik, so sídlom Sklárska 593/43, 987 01 Poltár, IČO: 31 601 685 (zo dňa 24.04.2019), už bolo začaté dedičské konanie po nebohej L. H., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, číslo konania . Spoločnosť BYTHERM, s.r.0., si pohľadávku do dedičského konania prihlásila vo výške 176,- € s príslušenstvom (ako nedoplatok na platbách do FPÚaO a platbách za plnenia spojené s užívaním bytu, vo výške ku dňu smrti poručiteľky, tj. k 11.03.2017), čo vyplýva z Uznesenia Okresného súdu Lučenec , z 04.06.2019, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota dedičstva ako aj z Uznesenia , z 21.11.2019 (právopl. 07.12.2019) o nariadení likvidácie dedičstva. V súvislosti s vyššie uvedeným dáva do pozornosti ustanovenie , ods. 3, , ktoré hovorí: „0 nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac s uvedením výšky, právneho dôvodu a spôsobu zabezpečenia, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.“

Táto výzva obsiahnutá v uznesení o nariadení likvidácie dedičstva je obligatórnou obsahovou náležitosťou tohto uznesenia aj v takom prípade, ak už konvokácia bola vykonaná. Prikláňa sa k názoru, že oznámenie pohľadávky v konaní o likvidácii dedičstva je už riadnym uplatnením tejto pohľadávky podľa . Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku takto oznámil, iná právo na to, aby bolo o jeho pohľadávke rozhodnuté, uplatnenie pohľadávky v likvidácii zastavuje plynutie premlčacej doby a po nariadení likvidácie dedičstva je jediným možným spôsobom uplatnenia a uspokojenia pohľadávok veriteľov práve len ich uplatnenie a uspokojenie pri likvidácii dedičstva. Ustanovenie : „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia." Dôležitým argumentom je aj to, že až týmto okamihom sa stáva veriteľ účastníkom konania o likvidácii dedičstva, pretože pred nariadením likvidácie dedičstva, prihlásená pohľadávka veriteľa je len upozornením súdneho komisára, ktoré súdny komisár zohľadní pri určovaní všeobecnej ceny majetku poručiteľa, čistej hodnoty dedičstva alebo výšky predĺženia. Ďalej poukazuje na ustanovenie o účastníkoch dedičského konania: „Veriteľ poručiteľa je účastníkom a) v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa, b) r rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, c) po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku. " Z vyššie uvedeného vyplýva, že (záložní) veritelia by boli uspokojení (prednostne) z výťažku z likvidácie, (speňaženia) dedičstva. To len podporuje vyššie uvedené závery, že po právoplatnom nariadení likvidácie sa uspokojujú pohľadávky veriteľa voči poručiteľovi len v rámci likvidácie dedičstva. Zmena v osobe veriteľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a spoločnosťou BYTHERM, s.r.0., nebola notárovi, ako súdnemu komisárovi oznámená, čo vyplýva aj z Uznesenia Okresného súdu Lučenec , , ktorým nariadil likvidáciu dedičstva a stanovil veriteľom lehotu na oznámenie pohľadávok do 23.12.2019, s tým že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Do pozornosti dáva ustanovenie : „(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2)Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení..“ Zároveň poukazuje na bod 129. a bod 248. vyjadrenia žalobcu z 19.09.2020. kde uvádza, že so Slovenskou republikou v zastúpení Okresným úradom Banská Bystrica, ako účastníkom dedičského konania a predpokladaným „vlastníkom predmetu dražby“, nebolo zo strany žalovaného 1/ komunikované (neboli mu doručené žiadne doklady a oznámenia). Nebolo mu zo strany žalovaného 1/ oznámené postúpenie pohľadávky a neboli oznámené ani žiadne ďalšie úkony smerujúce k realizácii záložného práva. Povinnosť oznámiť bezodkladne (najneskôr do 3 pracovných dní) postúpenie pohľadávky dlžníkovi postupcom (spoločnosťou BYTHERM, s.r.0.), si Postupca a Postupník aj vzájomne dohodli v Zmluve o postúpení pohľadávok a to v článku 3, bode 2, zmluvy. S poukazom na citované ustanovenia zákonov a na uvedenú judikatúru, má za to, že dobrovoľná dražba bola vykonaná v rozpore s platnými právnymi predpismi a žiada aby bola vyhlásená za neplatnú. Vo vzťahu k úhrade trov konania má za to, že žalovaný 3/ nijakým spôsobom nemal vplyv na výkon dražby, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, nakoľko o jej konaní nemal vedomosť a preto o trovách konania by mal súd rozhodnúť vo vzťahu k žalovanému 3/ v súlade s .

5. Za žalovaného v 4. rade Okresný úrad Poltár Mgr. V. C. uviedla, že správny orgán katastra nemá oprávnenie v záznamovom konaní skúmať právnu stránku verejných a iných listín, notárska zápisnica o dobrovoľnej dražbe sa zapisuje do katastra záznamom podľa § 34, skúma sa len z hľadiska či sa v nej nachádzajú údaje podľa § 42 katastrálneho zákona. Notárska zápisnica Nz 8743/2020 bola napísaná notárkou JUDr. W. C. a obsahovala všetky správne údaje katastra podľa § 42 a teda bola do katastra zapísateľná a jej zápisu nič nebránilo. Ďalej OÚ Poltár, čo sa týka náhrady trov konania, má za to, že

žalovaný OÚ Poltár nemal nijaký vplyv na výkon tejto dražby, potom že sa vôbec konala až doručením tejto notárskej zápisnice dňa 6.5.2020 a nemal právomoc preskúmavať jej správnosť čo týka jej právnej stránky a platnosti, a preto žiada návrh čo sa týka trov konania k žalovanému č. 4 zamietnuť v celom rozsahu.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej 2/ Mgr. Z. S., prečítaním zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.l. 21-23, uznesenia notársky - súdnej komisárky JUDr. R. Z. sp. zn. , č.l. 24, zmluvy o splátkovom úvere č.l. 26-28, rozhodnutia Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor č.l. 29, mapy Google maps č.l. 30, notárskej zápisnice notárky JUDr. W. C. sp. zn. N100/2020, Nz 8743/2020 č.l. 31-38, výpisu LV č. 1840 k.ú. a obec Poltár č.l. 39-43, výpisu z Obchodného vestníka č. 37/2020 č.l. 148-149, zmluvy o postúpení pohľadávok č.l. 163-164, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok č.l. 165, kópie Google maps č.l. 166-167, kópie inzercie č.l. 168, oznámenia o dražbe č.l.169-171, potvrdenia o registrácii údajov a uverejnení listiny č.l. 177, zápisnice z písomného hlasovania v bytovom dome č.l. 180-181 a zistil tento skutkový stav:

7. Z výpisu LV č. XXXX ku dňu 22.06.2020, k.ú. a obec Poltár vyplýva, že nehnuteľnosti CKN parc. č. XXXX o výmere 687 m2 zastavané plochy a nádvoria, na ktorých sa nachádzajú stavby č. súp. XXX bytový dom, konkrétne byt č. XX vo vchode č. 16 na 5. poschodí je zapísaný vo vlastníctve žalovanej 3/ Mgr. Z. S. v podiely 1/1 a podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastníckom podiely k pozemku 59/2154-ín na základe titulu nadobudnutia, ktorým je Osvedčenie o priebehu dražby č. Nz 8743/2020, N100/2020 z 23.03.2020.

8. Z výpisu LV č. XXXX ku dňu 12.03.2020, k.ú. a obec Poltár vyplýva, že nehnuteľnosti CKN parc. č. XXXX o výmere 687 m2 zastavané plochy a nádvoria, na ktorých sa nachádzajú stavby č. súp. XXX bytový dom, konkrétne byt č. XX vo vchode č. 16 na 5. poschodí je zapísaný vo vlastníctve L. H., rod. B. v podiely 1/1 a podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastníckom podiely k pozemku 59/2154-ín na základe titulu nadobudnutia, ktorým je Kúpna zmluvy č. V 384/2011 z 04.07.2011 a Kúpna zmluva č. V 315/2014 zo 14.05.2014. Zároveň v časti „C“ LV: ťarchy pod č. 35 je zapísané záložné právo pre Slovenskú sporiteľňu, a.s., Bratislava na základe v791/2013 z 13.11.2013 na byt č. XX v 1/1, 5. poschodie, byt č. XX na prac. č. CKN XXXX a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu v 59/2154-inách.

9. Z notárskej zápisnice notárky JUDr. W. C. č. N/2020, Nz 8743/2020, NCRls 8915/2020 zo dňa 23.03.2020 vyplýva, že notárka osvedčila na požiadanie dražobníka NELL KAPITAL, s.r.o. priebeh dražby v zmysle zákona č. 527/2020 o dobrovoľných dražbách a o notároch a notárskej činnosti navrhovateľa dražby NELL KAPITAL, s.r.o. vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. a obec Poltár CKN parc. č. XXXX o výmere 687 m2 zastavané plochy a nádvoria, č. súp. XXX bytový dom, byt č. XX vo vchode č. 16, 5. poschodie v prospech vydražiteľky Mgr. Z. S.Í..

10. Z uznesenia notárky JUDr. R. Z. ako súdnej komisárky v konaní sp. zn. , zo dňa 25.01.2020 vyplýva, že vo vzťahu k poručiteľke L. H.D.Z., rod. B., nar. XX.XX.XXXX (pôvodnej vlastníčke, ktorá zomrela XX.XX.XXXX) notárka nariadila likvidáciu dedičstva predajom nehnuteľností mimo iné zapísané na LV č. XXXX, k.ú. a obec Poltár CKN parc. č. XXXX o výmere 687 m2 zastavané plochy a nádvoria, č. súp. XXX bytový dom, byt č. XX vo vchode č. 16, 5. poschodie.

11. Podľa o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“) a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení ku dňu 23.03.2020, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len ""), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

12. Podľa v znení ku dňu 23.03.2020, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa

osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

13. Podľa v znení ku dňu 23.03.2020, osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

14. Podľa v znení ku dňu 23.03.2020, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

15. Podľa v znení ku dňu 23.03.2020, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

16. Podľa (ďalej len „“) v znení ku dňu 23.03.2020, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

17. Podľa , právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje.

18. Podľa , ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schválení príklepu exekučný súd.

19. Podľa , ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a ak exekučný súd príklep schválil, vydá exekútor výťažok dražby po odpočítaní trov exekúcie súdu konajúcemu o dedičstve.

20. Podľa , likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku.

21. Podľa , notár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle predáva. Majetok možno speňažiť priamym predajom, dražbou prostredníctvom dražobníka, ponukovým konaním alebo iným vhodným spôsobom. Výťažok speňaženia sa ukladá na osobitný bankový účet zriadený na tento účel notárom.

22. Podľa , pri speňažovaní majetku koná notár vo vlastnom mene. O každom speňažovaní majetku notár informuje účastníkov a prihliada na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporu nebolo sporným, že dňa 23.03.2020 bola vykonaná dobrovoľná dražba nehnuteľnosti pôvodne vo vlastníctve L. H., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou a následne úspešná vydražiteľka, žalovaná v 2. rade Mgr. Z. S., bola ako vlastníčky vydraženej veci zapísaná do katastra nehnuteľností titulom dobrovoľnej dražby pod č. Z337/2020 v spojení opravnou doložkou č. Nz 8743/2020 z 30.04.2020 pod Z444/2020. Nespornou skutočnosťou bolo, že dňa 21.11.2019 z dôvodu likvidácie dedičstva po pôvodnej vlastníčke L. H. súdna komisárka, notárka JUDr. R. Z. uznesením sp. zn. , nariadila likvidáciu dedičstva poručiteľky.

24. Žalobca sa domáhal podanou žalobou určenia neplatnosti vyššie uvedenej dobrovoľnej dražby z viacerých ním namietaných porušení zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca nepochybne v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je osobou dotknutou dobrovoľnou dražbou ( ), nakoľko k predmetu dražby mal zapísané záložné právo, ktoré touto dražbou zaniklo, a teda je aktívne vecne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby.

25. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaných, pasívne vecne legitimovaným žalovaným v 1. rade NELL KAPITAL, s.r.o. je z dôvodu skutočnosti, že je osobou jednak navrhovateľa dražby,

ako aj dražobníka, žalovaná v 2. rade ako vydražiteľka a taktiež za pôvodného vlastníka Slovenská republika zastúpená Okresným úradom v Banskej Bystrici. Vo vzťahu k žalovanému vo 4. rade Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor, predmetný subjekt žalovaným pasívne vecne legitimovaným ako žalovaný nie je, pretože v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách do okruhu pasívne legitimovaných zaradeným zákonom nie je, jedná sa o orgán evidenčný, ktorý predmetnú zápisnicu osvedčujúcu priebeh dobrovoľnej dražby registroval v záznamovom konaní v zmysle zákona.

26. Vzhľadom na skutočnosť ohľadom predmetu dražby bola nariadená likvidácia dedičstva za účelom speňaženia majetku pôvodnej vlastníčky (poručiteľky L. H.), súd sa zaoberal a priori otázkou vzťahu nariadenej likvidácie a vykonanej dobrovoľnej dražby. Účelom likvidácie dedičstva je speňaženie majetku poručiteľky. Úkony pre speňaženie majetku vykoná notár ako súdny komisár, vykonáva ich vo vlastnom mene, napr. kúpnou zmluvou predáva veci poručiteľa, kde vystupuje v postavení predávajúceho, pričom takto postupuje v zmysle . Majetok možno speňažiť jeho scudzením, ak to povaha majetku pripúšťa. Notár zváži najvhodnejší spôsob akým k likvidácii dedičstva pristúpi, pričom zákonné ustanovenie , zakotvuje všeobecné povinnosti notára pri speňažení majetku poručiteľa, a to povinnosť postupovať s náležitou starostlivosťou, povinnosť ukladať výťažky z predaja na osobitný účet, povinnosť informovať účastníkov konania o každom speňažení majetku a povinnosť prihliadať na najvýhodnejšie ponuky. Jednotlivé spôsoby scudzenia majetku sú vymenované demonštratívne, ich vhodnosť pri speňažení majetku zváži notár. Notár ako súdny komisár môže speňažiť majetok aj prostredníctvom dražobníka, teda postupom podľa o dobrovoľných dražbách a v zmysle o notároch a notárskej činnosti. Notár ako súdny komisár vystupuje v postavení navrhovateľa dražby v tomto prípade. Notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dražby musí byť spísaná iným notárom. Skutočnosť, že po nariadení likvidácie je osobou oprávnenou speňažiť majetok poručiteľa notár ako súdny komisár vylučuje, aby právo speňaženia majetku patrilo iným osobám. Konkurenciu likvidácie dedičstva a exekúcie rieši zákon výslovne v ustanovení tak, že exekúcia sa právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva zastavuje. Konkurencia likvidácie dedičstva správaním , ktorých pohľadávky sú zabezpečené záložným právom na majetku poručiteľa nie je v zákonnej úprave riešená výslovne. Pri interpretácii tejto otázky je preto potrebné poučiť analógiu na právnu úpravu konkurzu (likvidácia dedičstva je vzhľadom na účel chápaná ako konkurzné konania sui generis). Je prijateľný výklad, že nariadenie likvidácie dedičstva má vo vzťahu k rovnaké účinky ako vyhlásenie konkurzu. Záložné právo na majetku poručiteľa možno po nariadení likvidácie dedičstva vykonať iba jeho speňažením notárom v rámci likvidácie dedičstva (analógia legis na zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Speňažením majetku poručiteľa zanikajú všetky záložné práva, ktoré na tomto majetku viazli (analógia legis na zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Z uvedeného teda vyplýva, že ak súdna komisárka JUDr. Z. dňa 21.11.2019 vo veci vlastníčky (poručiteľky) L. H. nariadila likvidáciu dedičstva potom už majetok patriaci do dedičstva mohol byť speňažený len v rámci likvidácie dedičstva a žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby a tvrdený a nemohol už postupovať v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a dňa 23.03.2020 nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražby vydražiť. Uvedený postup je postupom v rozpore so zákonom, teda dražba ako taká je dražbou neplatnou. Žalobcom tvrdené okolnosti ohľadom neplatnosti dražby vzhľadom na ním tvrdené viaceré porušenia zákona o dobrovoľných dražbách z tohto ohľadu sú pre rozhodnutie veci irelevantné a súd ich v ďalšom ani neposudzoval, pretože už samotná skutočnosť neplatnosti dražby pre kolíziu s likvidáciou dedičstva je dôvodom pre vyhlásenia dražby za neplatnú. Z uvedeného dôvodu súd preto žalobe vyhovel vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 3. rade, pričom je potrebné podotknúť, že žalovaní v 2. a 3. rade na vzniknutej situácii nenesú žiadne hmotnoprávne ani procesnoprávne zavinenie. Žalovaná v 2. rade ako vydražiteľka nehnuteľnosť nadobudla síce v dobrej viere v zákonnosť vykonanej dražby, dražobnú cenu uhradila a bola na liste vlastníctva ako vlastníčka aj zapísaná, čo však nič nemení na skutočnosti, že na základe neplatnej dobrovoľnej dražby vlastnícke právo nadobudnúť de iure nemohla. Vo vzťahu k žalovanému v 4. rade súd žalobu zamietol, nakoľko v konaní nebol pasívne vecne legitimovaným, keďže do okruhu účastníkov súdneho konania v zmysle nepatril.

27. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

28. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že v časti voči žalovaným 5/ vzal žalobu späť, súd konanie v tejto časti zastavil.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

33. Podľa ´7 , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania, avšak len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, vo vzťahu k žalovanému v 2. a 3. rade náhradu trov nepriznal, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných v 2. a 3. rade vzhľadom na skutočnosť, že spor z ich strany nebol žiadnym spôsobom zavinený ani vyvolaný a na vykonanie dražby a jej následnú platnosť, resp. neplatnosť nemalo konanie žalovaných žiadny vplyv. Žalovaný v 4. rade bol úspešným vo vzťahu k žalobcovi, keďže žaloba voči nemu bola zamietnutá, avšak v konaní si žiadnu náhradu trov neuplatnil, preto súd mu náhradu nepriznal. Vo vzťahu k žalovaným v 5. rade bola žaloba vzatá späť, žalovaní tak, ako boli označení, sú však neexistujúci, preto jednak takémuto subjektu nie je možné priznať náhradu trov konania a žiadne trovy im ani nevznikli. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.