Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27P-4-2021.pdf
PDF · 103.04 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, X., toho času bytom N. X., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matka: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.A.H. XXX, a otec: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, X., o návrhu navrhovateľov - starých rodičov maloletej: 1/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, 2/ H. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Č.. C. XX, P., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú G. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.
II. Navrhovatelia sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o zverené maloleté dieťa. Sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach. Sú povinní raz ročne do 31.12. bežného roka podať súdu správu o nakladaní s majetkom maloletej. Po zániku náhradnej osobnej starostlivosti sú povinní najneskôr do dvoch mesiacov predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletej.
III. Matka je povinná platiť výživné na maloletú G. vo výške 80,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s účinnosťou od 16.03.2021.
IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletú G. vo výške 80,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s účinnosťou od 16.03.2021.
V. Matka nemá nedoplatok na zročnom výživnom.
VI. Súd určuje nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 16.03.2021 do 30.06.2021 vo výške 80,- €, ktorý súd povoľuje otcovi splácať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
VII. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/6/2010 zo dňa 13.05.2010 v časti výroku o zverení a určení výživného.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia podali dňa 27.11.2020 návrh na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti manželov - starých rodičov maloletej a zároveň požiadali o vydanie neodkladného
opatrenia. Výšku výživného ponechali na úvahe súdu. Na pojednávaní navrhli určiť výživné otcovi vo výške 250,- € mesačne.
2. Súd dňa 02.02.2021 vydal neodkladné opatrenie a maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.
3. Matka súhlasila s návrhom na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, výživné platila od podania návrhu k rukám navrhovateľov vo výške 80,- €, pričom na pojednávaní uviedla, že je v súčasnosti schopná platiť výživné v tejto výške.
4. Otec súhlasil s podaným návrhom na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, svojich rodičov. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, dobrovoľne platil 80,- € mesačne, v rovnakej výške ako mala doposiaľ určené výživné matka.
5. Opatrovník odporučil návrhu vyhovieť.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, rodičov maloletej a aj maloletej G., pripojenými správami procesného opatrovníka, správami o príjme rodičov, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Maloletá je vnučkou navrhovateľov, ktorí sú jej starými rodičmi z otcovej strany. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/6/2010-149 zo dňa 13.05.2010 bola maloletá G. spolu so svojim bratom R. K., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca, a matke bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu každému sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne.
8. Maloletý R. bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 39P/30/2017-63 zo dňa 27.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 25CoP/85/2018 zo dňa 22.01.2019 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 39P/30/2017-266 zo dňa 07.06.2019 sa otec zaviazal s účinnosťou od 01.04.2019 platiť výživné na maloletého K. vo výške 220,- € mesačne, a matke súd určil výživné s účinnosťou od 01.04.2019 vo výške 80,- € mesačne. Súd zistil, že otec mal v tom čase priemerný čistý mesačný príjem 471,45 € a okrem toho poberal diéty priemerne 1.545,55 € mesačne, pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, jazdil do C.. Poberal rodinné prídavky 24,34 €. Zostatok na účte v marci 2019 mal 8.445,88 €, z výpisu z účtu otca súd zistil, že okrem mzdy, diét a rodinných prídavkov, bola na jeho účet vyplácaná mzda jeho priateľky (1.324,67 €) a vymožené dlžné výživné exekútorom od matky (271,87 €). Otec mal dve vyživovacie povinnosti, v tom čase zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú G., ktorá u neho bývala. Vlastnil trojizbový byt, býval s priateľkou. Mal dve autá, z toho jedno na leasing. Matka v tom čase mala tri vyživovacie povinnosti, aj k maloletej G. a maloletej C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičom. Bývala u rodičov, nevlastnila žiadny nehnuteľný a ani hnuteľný majetok. Súd vychádzal z čistého príjmu matky 886,67 €.
9. Maloletá G. bývala od detstva u navrhovateľov, následne sa odsťahovala k otcovi do X., kde žila asi 3,5 roka. Bývala s otcom a jeho družkou. Po konflikte dňa 20.11.2020, kedy otec pod vplyvom alkoholu napadol jej priateľa, odišla z jeho domácnosti a od toho dňa žije u navrhovateľov. Otcovi musela vrátiť kľúče od bytu. O maloletú sa zaujíma od toho času len matka, ktorá ju navštívila u navrhovateľov a sú v telefonickom kontakte. Otec maloletú nekontaktuje. Obaja rodičia platia výživné vo výške 80,- € mesačne každý, k rukám navrhovateľov, nad rámec výživného neprispievajú žiadnou čiastkou. Podľa vyjadrenia navrhovateľov má matka výživné vyrovnané a otec nezaplatil výživné za júl 2021.
10. Otec ukončil pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa dňa 28.06.2019. Jazdil do C., preto mal vyššie diéty. V roku 2018 mal priemerný čistý mesačný príjem 455,01 € a priemerne diéty 1.783,- € mesačne, v roku 2019 mal priemerne mesačne príjem 471,45 € a diéty 1.545,55 €. Otec uviedol, že tento zamestnávateľ ukončil pracovné cesty do C., čím sa mu znížili diéty, aktuálne už má namiesto 16 áut len 4. Preto si našiel novú prácu, opätovne jazdil do zahraničia a to do X.. Má hrubú priemernú mzdu 898,- € a čistý príjem 692,- €, diéty poberá priemerne 577,61 € mesačne. Aktuálne jeho zamestnávateľ zrušil medzinárodnú dopravu a už vozí potraviny len v rámci republiky.
11. Otec uviedol, že v zamestnaní znižovali stavy vodičov a preto je rád, že má prácu. Aj výplata mu chodí až na konci mesiaca. Je ochotný zmeniť zamestnanie, ak by mu navrhovatelia vedeli teraz nájsť lepšie platenú prácu. S dlhoročnou družkou sa rozišiel v polovici februára 2021, kedy od neho odišla k priateľke. Otec i naďalej vlastní trojizbový byt na úver, od roku 2012 vlastní Škodu Oktáviu rok výroky 2008, ktorá podľa tvrdenia otca má hodnotu asi 1.000,- €, pretože zhasína a stojí len pred bytovkou. Od apríla 2018 má v držbe vozidlo Renault Twingo, leasing bude splácať ešte 1,5 roka. Otec mesačne platí 308,- € hypotéku, spotrebný úver 153,91 €, leasing auta 223,63 €, bytovému družstvu za byt 170,- €, elektrinu 40,- €, plyn 5,- €, TV a internet 25,- €, doprava do zamestnania 100,- €, výživné R. 220,- € a za G. 80,- € mesačne. Otec uviedol, že úspory z roku 2019 minul na úhradu svojich výdavkov.
12. Matka maloletej má naďalej tri vyživovacie povinnosti. Platí 80,- € na maloletú G., na R. platí 80,- € výživné a spláca po 15,- € nedoplatok výživného. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k maloletej C. B., s ktorou býva u rodičov. Na bývanie prispieva sumou 100,- € mesačne. Pracovný pomer u posledného zamestnávateľa ukončila dohodou zo zdravotných dôvodov dňa 21.03.2021, nakoľko jej lekár neodporučil vykonávať doterajšiu prácu, čo preukázala lekárskym potvrdením. Od 6/2020 do 3/2021 poberala nemocenské dávky 708,- € mesačne. Od 01.04.2021 poberá podporu 727,60 € a požiadala o invalidný dôchodok. Matka uviedla, že je onkologicky chorá a čaká na liečbu. Zároveň čaká na neurologickú operáciu. Doposiaľ matka spláca exekučne nedoplatok na výživnom otcovi, nakoľko bola 8 rokov vo výkone trestu odňatia slobody.
13. Maloletá G. na pojednávaní uviedla, že bývala u navrhovateľov od detstva a posledných 3,5 roka bývala u otca, od ktorého odišla 20.11.2020, a odvtedy býva znovu u navrhovateľov, kde chce i zostať. Matka ju a brata navštívila asi 2x, otec ju nekontaktoval. Chodí do 1. ročníka R. R. Š. Y. X. so zameraním na angličtinu, mesačne platí školné 50,- €. Do školy dochádza vlakom bezplatne. Má problémy zo stresu, preto užíva lieky a bola u psychiatra a neurológa.
14. Aktuálne navrhovatelia vyčíslili výdavky na maloletú mesačne nasledovne: na bývanie pomernú časť(1/4-inu) 76,- €, školné 50,- €, mestská doprava 10,- €, lieky 15,- €, ošatenie 30,- €, vreckové 40,- €, strava 180,- €, spolu 401,- €. Maloletá má dlhodobo problémy s trávením a dňa 11.06.2021 jej bola určená diagnóza a nastavená liečba. Na lieky dopláca 5,- € mesačne a má odporučenú úpravu stravy, podľa predloženého letáku spočíva v menších a pravidelných dávkach potravín a vyhýbanie sa nevhodným potravinám, dráždiacim žalúdok. Nejde o diétu vyžadujúcu iné ako bežné potraviny.
15. Navrhovatelia sú starobní dôchodcovia, majú dôchodok 573,40 € a 488,80 €, poberajú rodinné prídavky na maloletého R. 25,50 € a výživné platené úradom práce 300,- €. Na maloletú G. poberajú príspevok od štátu vo výške 245,- €, rodinné prídavky si po rozhodnutí súdu môžu uplatniť spätne za 6 mesiacov po 25,50 €.
16. Navrhovatelia trvajú na výživnom 250,- € od otca s tým, že otec si môže nájsť nové zamestnanie s vyšším platom. Pripojili inzerát pre vodiča s platom 890,- € v hrubom k čomu pripočítali diéty 45,- € na deň. Ďalej navrhli, aby vymenil svoj byt za menší a predal jedno vozidlo. Popreli tvrdenie otca, že sa s družkou rozišiel, pretože podľa písma mesačne vypisuje šek na výživné a G. ju videla na balkóne bytu otca a na prechádzke so psom.
17. Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že navrhovatelia bývajú vo vlastnom 4-izbovom rodinnom dome, spolu s G. a R.. Šetrením neboli zistené nedostatky v domácnosti navrhovateľov. Maloletá býva v jednej izbe s bratom. Má dostatočný priestor na trávenie voľného času, aj prípravu do školy. Navštevuje 1. ročník strednej školy, má výborný prospech. Má zdravotné problémy a bola u psychiatra, psychológa a aktuálne i neurológa, užíva lieky.
18. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa
ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa ustanovenia § 45 ods. 4 a 5 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Podľa ustanovenia § 33 ods. 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa. Podľa ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
19. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa zveriť ho do osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú jeho blízkymi príbuznými - starými rodičmi, v ich domácnosti maloletá vyrastala od útleho detstva, ide o prostredie ktoré dôverne pozná a poskytuje jej pocit bezpečia. Obaja rodičia ako i maloletá súhlasia so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Otec si s maloletou vôbec nerozumie, nekontaktuje ju od odchodu z jeho domácnosti. Maloletá je v kontakte len s matkou, avšak nemá k nej zjavne bližší vzťah aj z dôvodu, že s matkou nežila v jednej domácnosti od detstva. Zároveň podmienky v domácnosti matky a jej aktuálny zdravotný jej ani neumožňujú zabezpečovať starostlivosť o maloletú. V starostlivosti navrhovateľov neboli zistené žiadne nedostatky, maloletá u nich prospieva, zabezpečujú jej stabilné a podnetné prostredie. Zároveň býva
spolu so svojim bratom. Súd zároveň určil rozsah práv a povinností navrhovateľov voči maloletej a tiež im uložil povinnosť podávať súdu správy o nakladaní s jej majetkom.
20. Súd určil povinnosť rodičom platiť výživné od právoplatnosti neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá zverená do ich starostlivosti, t. j. od 16.03.2021. Pri určovaní výživného matke, súd vychádzal z jej príjmu, ktorým sú dávky v nezamestnanosti vo výške 727,60 €, nakoľko je matka nezamestnaná z objektívnych dôvodov pre zhoršenie zdravotného stavu. Pri určovaní výživného súd zároveň zohľadnil, že matka má tri vyživovacie povinnosti a vyjadrila sa, že aktuálne je schopná platiť výživné vo výške 80,- €. Matka podľa vyjadrenia navrhovateľov nemá nedoplatok na výživnom.
21. Pri určovaní výživného otcovi súd vychádzal z jeho príjmu, ktorý je aktuálne 692,- €. Jeho hrubý príjem (898,- €) je nepatrne vyšší ako je príjem, na ktorý poukazovali navrhovatelia podľa predloženého inzerátu (890,- €). Z tohto príjmu už otec platí výživné na R. 220,- €, preto súd ponechal výživné na G. vo výške 80,- €, ako platí otec doposiaľ a to z dôvodu, že otec je schopný platiť spolu výživné 300,- € na obe deti zo svojho príjmu dlhodobo a to od odchodu maloletej do domácnosti navrhovateľov. Súd nemôže automaticky započítať do príjmu otca diéty, vyplácané ako náhradu stravného počas pracovnej cesty, nakoľko tieto nie sú riadnym príjmom, ale slúžia na úhradu jeho výdavkov počas pracovnej cesty, i keď samozrejme určitú časť diét použije otec na svoje bežné výdavky, ktoré by musel vynaložiť napr. na stravu, hygienu... Otec je povinný zabezpečiť v prvom rade výživné na deti, ktoré má prednosť pred ostatnými jeho výdavkami. Súd pri určovaní výživného zohľadnil i skutočnosť, že ak otec vlastní a prevádzkuje dve autá (benzín, zákonná poistka, STK a emisná kontrola) ide o nedôvodný výdavok. Otec môže minimálne predajom vozidla, ktoré vlastní, zvýšiť svoj príjem a získanú sumu použiť na úhradu výživného, prípadne môže ukončiť leasing.
22. Majetkové pomery otca sú rovnaké ako boli v čase rozhodovania o výživnom na maloletého R. v roku 2019. Nie je preukázané, že by sa otec zbavil majetku. Pokiaľ otec spotreboval úspory, bolo to v čase, keď žil s maloletou, zabezpečoval starostlivosť o ňu a zároveň platil výživné 220,- € na R.. Zmenou zamestnávateľa otec zvýšil svoj priemerný čistý mesačný príjem zo sumy 471,- € na 692,- €. Otec vlastní naďalej trojizbový byt, čo nie je nadštandard a preto nie je dôvodný ani návrh navrhovateľov, aby otec vymenil svoj byt za menší, odhliadnuc od toho, že by s takouto výmenou musela súhlasiť aj banka, ktorá poskytla hypotekárny úver otcovi. Na výšku výživného rodiča nemá vplyv príjem spolužijúcej osoby, táto je povinná sa podieľať len na nákladoch spojených s bývaním, čo by v danom prípade bol podiel 1-ice zo sumy 240,- € na energiách a službách. Vzhľadom na príjem otca 692,- € a určené výživné spolu 80,- €, s doposiaľ určeným výživným 220,- € na R., súd nepovažuje za účelné dokazovať skutočnosť, či otec i naďalej býva s družkou, nakoľko táto skutočnosť nemôže ovplyvniť výšku určeného výživného, ktoré je i v súčasnosti určené v maximálnej výške.
23. Nedoplatok otca na výživnom vo výške 80,- € (za júl 2021), súd povolil zaplatiť v splátkach pod následkom straty výhody splátok.
24. Pokiaľ ide o odôvodnené výdavky maloletej tieto budú pokryté príspevkom štátu vo výške 245,- € a rodinnými prídavkami 25,50 € spolu 270,50 €.
25. Týmto rozhodnutím súd zmenil pôvodný rozsudok v časti o zverenia dieťaťa a určenia výživného.
26. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).