Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/85/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Daniel Ilavský a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. M., nar. X.X.XXXX, adresa R., Q.. Z. XX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych veci a rodiny C., pracovisko R., so sídlom R., N. X, dieťa rodičov - matky: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX a otca: D. M., nar. XX.X.XXXX, adresa R., Q.. Z. XX, t.č. T., C. XX, o návrhu starých rodičov: 1. Z. M., nar. XX.X.XXXX, 2. I. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom R., Q.. Z. XX, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a iné, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 39P/30/2017-63 zo dňa 27.11.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, II. o povinnosti starých rodičov vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, III. o oprávnení starých rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, V. o styku matky s maloletým, VII. o styku otca s maloletým a VIII. o zmene predchádzajúceho rozsudku p o t v r d z u j e a vo výrokoch IV. o výživnom matky na maloletého a vo výroku VI. o výživnom otca na maloletého rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku nasledovne: I. Maloletý G. M., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov - navrhovateľom 1. Z. M., nar. XX.XX.XXXX a 2. I. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Q.. Z. XX, R.. II. Obaja starí rodičia sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. III. Obaja starí rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. IV. Matka I. F. je povinná platiť výživné na maloletého G. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinná poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletým G. každú prvú sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 14.00 hod. v mieste bydliska starých rodičov za prítomnosti jedného z nich. VI. Otec D. M. je povinný platiť výživné na maloletého G. vo výške 150,- eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je povinný poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. VII. Súd styk otca s maloletým neupravuje. VIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5P/6/2010 zo dňa 13.05.2010.

2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že dňa 17.10.2017 bol súdu doručený návrh starých rodičov na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti aj na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh bol odôvodnený tým, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/134/2009-111 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, matka bola vo výkone trestu odňatia slobody, o maloletého sa navrhovatelia starajú od roku 2009. Otec pracuje ako vodič kamiónu, často je na cestách, od roku 2008 žije v T., maloletého navštevuje nepravidelne. Maloletému poskytujú starostlivosť a výchovu výlučne navrhovatelia, maloletý je na nich citovo naviazaný. Keďže zákonným zástupcom maloletého je otec, objavili sa problémy so školou a dochádza k nedorozumeniam. Otec pritom prostredníctvom sms odkázal, že škola má komunikovať iba s navrhovateľmi. Podľa navrhovateľov otec nedokáže maloletému poskytnúť riadnu starostlivosť, čo mu nedovoľuje jeho zamestnanie. Maloletý sa pritom nechce presťahovať do T. za otcom. Súd pritom v predmetnej veci v neprítomnosti navrhovateľa 2, ako aj rodičov s tým, že otec sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, matka sa k návrhu vyjadrila tak, že s ním súhlasila, súd upustil od osobného výsluchu rodičov s tým, že by nezvrátil súdom zistený stav veci. Opatrovník maloletého navrhol návrhu vyhovieť s tým, že maloletý je od narodenia u starých rodičov, otec v rokoch 2008-2009 túto domácnosť opustil. Z pohovoru s maloletým opatrovník zistil, že maloletý súhlasí s tým, aby zostal u starých rodičov. Pokiaľ ide o zastupovanie a správu majetku, opatrovník navrhol, aby starí rodičia maloletého zastupovali, spravovali jeho majetok v bežných veciach, pokiaľ ide o výživné, matke navrhol určiť minimálne výživné a otcovi 150,- Eur.

3. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré zistil vykonaným dokazovaním. Výsluchom navrhovateľky 1 zistil, že maloletý je v starostlivosti starých rodičov, na základe neodkladného opatrenia môžu komunikovať so školou, na základe čoho žiadali, aby bol maloletý zverený do NOS starým rodičom aj rozhodnutím vo veci samej. Pokiaľ ide o výživné, matka maloletého platila výživné otcovi poštovou poukážkou na adresu starých rodičov posledné tri mesiace, predtým bola vo výkone trestu odňatia slobody. Otec do septembra platil výživné vo výške 150,- Eur mesačne, maloletému nič nekúpil, bol poberateľom rodinných prídavkov, aj daňového bonusu. Stanovenie výživného ponechala na úvahu súdu, návrh bol podaný najmä z dôvodu zabezpečenia komunikácie so školou. Maloletý bol od narodenia väčšinu času u starých rodičov spolu s rodičmi. Otec okrem príjmu zisteného súdom má príjem spočívajúci v cestovných náhradách. V minulosti platil 160,- Eur na obe deti, čiže 80,- Eur na každé, potom 200,- Eur, 300,- platil na oboch v roku 2017 s tým, že maloletá je od septembra 2017 u otca, čiastka na maloletého by mala predstavovať 150,- Eur, hoci jeho výdavky sú vyššie. Pokiaľ ide o styk, súd z výsluchu navrhovateľky 1 zistil, že podľa nej matka nemá skutočný záujem o styk a maloletý sa vyjadril tak, že nechce matku vidieť, má z nej psychickú traumu, má v pamäti, že ho matka nechala na ulici a priniesla ho k navrhovateľom. Napriek uvedenému súhlasila so stykom každú prvú sobou v mesiaci od 13.00 hod. do 14.00 hod. Súd zo správy základnej školy zo dňa 22.5.2017 mal preukázané, že žiacku knižku maloletého kontrolujú a podpisujú navrhovatelia, spolupráca s otcom maloletého nie je žiadna, otec sa o maloletého nezaujíma, odkázal prostredníctvom sms správy že je zaneprázdnený a škola má komunikovať len so starými rodičmi. Nedostavil sa na žiadne rodičovské združenie, problémy s maloletým vôbec nerieši, necháva to len na starých rodičov. Keď stará matka absolvovala liečenie, maloletý bol so starým otcom. Súd zo správy základnej školy zo dňa 2.5.2017 mal preukázané, že o maloletého sa starajú a vychovávajú ho starí rodičia, otec maloletého a starých rodičov navštevuje nepravidelne, žije s inou rodinou v T. O maloletého sa viditeľne starajú len starí rodičia. Otec mal podpisovať všetky školské dokumenty ako zákonný zástupca, na stretnutia nechodil, odkázal, že situáciu má škola riešiť so starými rodičmi. Zo správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 30.5.2017 mal súd preukázané, že maloletý, hoci je zverený do starostlivosti otca, prakticky býva u starých rodičov z otcovej strany a že maloletý chodil na stretnutia v sprievode starého otca. Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 9C/134/2009-111 zo dňa 28.4.2010 právoplatný a vykonateľný dňa 31.5.2010 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho mal zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd z výpisu registra obyvateľov navrhovateľov 1 a 2 zistil, že obaja majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Matka sa nenachádza v evidencii ZVJS, ktorá bola uznesením OS Nitra sp. zn, 5PP/49/2017 zo dňa 26.6.2017 právoplatným dňa 26.6.2017 prepustená z výkonu trestu odňatia slobody a bola jej určená skúšobná doba tri roky. Súd z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni zistil, že otec od 01.08.2016 doposiaľ pracuje v spoločnosti T. W. so sídlom H. X, T. a jeho vymeriavací základ od 01-09/2017 predstavuje sumu premenlivo od 519,50 do 542,- Eur mesačne.

4. Súd uznesením č.k. 39P/30/2017-42 zo dňa 19.10.2017 nariadil na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý zverený náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom 1 a 2 s oprávnením maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

5. Právne súd vec posúdil podľa ustanovení ním cit. § 25 ods. 5, § 26, § 45, § 46 ods. 1, § 47 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 81 ods. 1 Zákona o rodine.

6. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí zohľadnil skutočnosť, matka s návrhom na zverenie vyjadrila súhlas a otec v podstate vyjadril súhlas tým, keď maloletého ponechal v starostlivosti starých rodičov, nezúčastňoval sa stretnutí v škole a na ÚPSVaR v R. a odkázal, aby záležitosti ohľadom maloletého boli riešené s navrhovateľmi, otec sa nedostavil sa na žiadne rodičovské združenie, záležitosti ohľadom maloletého necháva na navrhovateľov, ktorí sa o maloletého sa starajú a vychovávajú ho, otec maloletého a navrhovateľov navštevuje nepravidelne. O maloletého sa teda fakticky starajú len navrhovatelia. Súd mal teda preukázané, že došlo k takej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výkone práv a povinností k maloletému, na základe čoho zmenil tento rozsudok v časti týkajúcej sa maloletého G..

7. Súd prihliadol na vek maloletého, jeho vyspelosť pri vyslovení názoru, keď súhlasil s náhradnou osobnou starostlivosťou navrhovateľov, ktorých vníma ako svojich rodičov, na jeho citovú naviazanosť k nim a zohľadnil skutočnosť, že rozhodnutie o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti zodpovedá súčasným pomerom účastníkov, keďže maloletý je vo faktickej starostlivosti navrhovateľov, prispeje tak k právnej istote účastníkov.

8. Starí rodičia maloletého sú manželia, fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd mal za to, že ich osobné predpoklady zaručujú, že budú náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, ktorým vymedzil rozsah práv a povinností k maloletému tak, že sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia a sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, a to v bežných veciach, pričom vo zvyšných otázkach vykonávajú rodičovské práva naďalej rodičia.

9. Pokiaľ ide o styk, súd prvej inštancie skonštatoval, že matka bližšie nešpecifikovala podrobnosti, ako by sa mal styk realizovať, stará matka navrhla, aby matka bola oprávnená stýkať sa s maloletým G. každú prvú sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 14.00 hod. v mieste bydliska starých rodičov za prítomnosti jedného z nich, na základe čoho súd upravil styk v súlade s návrhom starej matky a dodal, že minimálna úprava styku neznamená, že sa matka nemôže so starými rodičmi dohodnúť na odlišnej úprave styku a to najmä za predpokladu, že si to bude maloletý priať. Otec styk s maloletým nežiadal upraviť a keďže maloletý bol zverený do starostlivosti otcových rodičov, u ktorých má otec adresu trvalého pobytu, súd mal za to, že styk nebolo potrebné upraviť.

10. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, táto rozhodnutím o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká. Zákon o rodine ukladá súdu povinnosť určiť rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti s tým, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný takto určenú vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu neplní, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Pri určení výživného prihliadol súd na potreby maloletého v jeho veku, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch povinných rodičov (bližšie nešpecifikované), na základe čoho určil, že matka je povinná platiť výživné na maloletého vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku poukazované úrade práce, keď nemal preukázané, že by matka nejaký príjem dosahovala, a tak určil minimálne výživné. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca, súd ustálil, že suma vo výške 150,- eur je primeraná bežným potrebám maloletého, otec túto sumu dobrovoľne poukazoval starým rodičom, a teda je v jeho možnostiach túto sumu poukazovať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

11. S poukazom na § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, súd nerozhodoval o povinnosti nahradiť trovy konania, nakoľko účastníci takýto návrh nepodali.

12. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec maloletého v prvotnom podaní bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov. V dôsledku toho okresný súd uznesením č.k. 38P/30/2017-69 zo dňa 10.1.2018 vyzval otca, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia odvolanie doplnil o potrebné vymenované náležitosti. Na túto výzvu zareagoval otec podaním zo dňa 17.1.2018 doručeným Okresnému súdu Trnava 19.1.2018, v ktorom riadne označil rozsudok, proti ktorému sa odvoláva, ako i predmet konania. Argumentoval tým, že veci a skutočnosti ohľadne starostlivosti o jeho syna G. boli nesprávne, nezrozumiteľné a voči jeho osobe ohľadne starostlivosti zle posúdené. Súd neúplne zistil skutočný stav veci, pretože nemá pocit, že by sa o syna nestaral, samozrejme, že pracuje ako každý rodič, ale starostlivosť nezanedbáva, či už finančne alebo inak, nevidí dôvod na zverenie do náhradnej starostlivosti. Otec sa tiež odvolal proti plateniu výživného zo strany matky s tým, že začala pracovať a tým pádom môže prispievať vyššou sumou ako je určená súdom, pracujú obaja, tak žiada o zvýšenie na syna G. 120,- Eur mesačne a S. 120,- Eur mesačne.

13. K doručenému odvolaniu otca podali vyjadrenie obaja navrhovatelia, v ktorom uviedli, že súhlasia s rozhodnutím okresného súdu. Poukázali na to, že po podaní návrhu otec rozviazal úplne kontakt so synom G. aj s nimi. Od septembra 2017 do februára 2018 ho nevidel a vymazal ho dokonca z kontaktov na Q. a ani telefonicky sa s ním nespojil, na Vianoce maloletý nielenže nedostal od otca žiadny darček, ani ho otec neprišiel pozrieť. Neprispieval ani finančne, ani materiálne od septembra 2017. Po odvolaní v roku 2018 zaplatil poštovou poukážkou dvakrát po 150,- Eur. Spýtali sa, aká je to starostlivosť zo strany otca, keď od roku 2008 žije a býva so svojou priateľkou v T., u nich si ponechal len trvalý pobyt a deti. Pracuje v kamiónovej doprave, stále je na cestách a priateľka robí na smeny. Otec maloletého chce, aby maloletý G. zostal u nich, a G. nechce ísť k nemu, ale aby nebol v ich náhradnej starostlivosti. Zodpovednosť za neho nechce mať (návšteva lekára, spolupráca so školou a ďalšie týkajúce sa života dieťaťa). G. nechce ísť k otcovi ani na víkend, či sviatky, trvá na tom, aby bol v ich náhradnej starostlivosti. K plateniu výživného zo strany matky uviedli, že im nie je známe, či je zamestnaná, ak nastala zmena v jej príjmoch, výšku výživného ponechávajú na zváženie súdu.

14. Procesný opatrovník maloletého k doručenému odvolaniu otca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že rozsudok považujú za vecne správny a zotrváva na vyjadrení na pojednávaní. Má za to, že v domácnosti navrhovateľov u starých rodičov má maloletý G. vytvorené vhodné podmienky, býva u starých rodičov od narodenia, vyjadril sa, že súhlasí s tým, aby bol zverený do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Sociálne šetrenia v domácnosti navrhovateľov uskutočnili naposledy 26.3.2018. Starí rodičia opatrovníka informovali, že maloletý G. spolu so svojím otcom nekomunikujú, otec o dieťa neprejavuje záujem, naposledy bol v domácnosti starých rodičov vo februári. Starí rodičia opatrovníka tiež informovali, že otec od posledného pojednávania dvakrát prispel na výživu maloletého. Počas vianočných sviatkov sa o maloletého nezaujímal. Maloletému G. sa v škole darí, mal dobré výsledky. Starí rodičia chceli zmeniť školu, avšak neúspešne, ich spolupráca so školou je ťažká. S maloletým iné vážne problémy nemajú.

15. K odvolaniu otca predložila písomné vyjadrenie aj matka maloletého, v ktorom uviedla, že so zverením syna do osobnej starostlivosti starých rodičov súhlasí, ide totiž v prvom rade o to, čo chce maloletý G.. Keďže sa starí rodičia o neho starajú celé roky, určite je na nich zvyknutý. Ohľadom požadovaného zvýšenia vyživovacej povinnosti žiadaného v odvolaní uviedla, že už z výkonu trestu si vyživovaciu plnila a otec tieto peniaze žiadal opätovne cez exekútora, ktorý jej už zaplatené výživné strháva z platu rovnako ako aj dlhy vzniknuté počas manželstva. Čiže jej z platu zostáva iba životné minimum, z ktorého hradí ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru Z. F., s ktorou žije v spoločnej domácnosti spolu so svojimi rodičmi. Od návratu z výkonu trestu a následnom zamestnaní sa posielala súdom stanovené výživné na obe deti G. a S., ktoré si otec ani raz neprebral. Otec dobre vie, že viac peňazí platiť nedokáže a opäť by musela ísť do výkonu trestu za výživné. Podotkla, že jej je bránené v styku s deťmi od roku 2009, za čo viackrát podávala trestné oznámenie. V závere požiadala súd, aby vyhovel žiadosti starých rodičov a zveril maloletého G. do ich osobnej starostlivosti.

16. Zrejme k doručenému vyjadreniu procesného opatrovníka otec maloletého doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že ak p. T. z ÚPSVaR rieši všetky prípady ako tento, tak „Boh ochraňuj Slovensko“. Podľa otca vôbec nebola snaha hájiť obe strany, ale cez telefón si volali len s jeho rodičmi. Zároveň žiadal súd o zvýšenie výživného, nakoľko deti sú väčšie a matka sa doteraz nestarala, na G. 120,- Eur mesačne, na S. 120,- Eur mesačne s tým, že matka detí už pracuje.

17. K vyššie uvedenému vyjadreniu otca podali písomné vyjadrenie aj navrhovatelia, ktorí uviedli, že zamestnanci ÚPSVaR boli v ich domácnosti viackrát a jedenkrát bol prítomný aj otec maloletého, oni boli pozvaní štyrikrát na ÚPSVaR. Ich stanovisko a stanovisko vnuka G. k náhradnej starostlivosti je nemenné. Nie je pravda, že nebola snaha zo strany ÚPSVaR hájiť obe strany, (otec maloletého) ignoroval všetky pozvania, zúčastnil sa iba jedenkrát a viac komunikovať nechcel ani s jedným pracovníkom ÚPSVaR, nemal snahu komunikovať ani zo ZŠ R.. Otec nemá snahu riešiť situáciu, jeho odvolania sú len dôvodom odďaľovať rozhodnutia a spochybňovať prácu iných. Z toho jasne vyplýva, že nemá záujem riešiť danú situáciu, kde sa mohol vyjadriť na pojednávaní súdu, ale bez ospravedlnenia sa nezúčastnil. Otcovi ide o oddialenie súdneho rozhodnutia. ÚPSVaR si plnil len svoju povinnosť, bol v spojení s navrhovateľmi, išlo o maloletého a otec odmietal s nimi komunikovať. Navrhovatelia zdôraznili, že ani jedenkrát sa otec nezúčastnil rodičovského združenia, ani jedenkrát nebol s dieťaťom u lekára, ani ho nezaujímalo aké má vysvedčenie a pritom dieťa má svoj telefón. Od februára maloletého nevidel. Pokiaľ ide o výživné, ktoré žiadal od matky, navrhovateľom nie je známa výška jej príjmu. Nechcú polemizovať koľko zarába, či 500,- Eur - 600,- Eur, takisto by sa dalo polemizovať ktorý kamionista zarába 525,- Eur, ale 1.800,- Eur - 2.500,- Eur. Výživné ponechávajú na rozhodnutie súdu.

18. Matka predložila v odvolacom konaní ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedla, že na svojom pôvodnom vyjadrení trvá, súhlasí s tým, aby maloletý G. bol zverený do opatery starých rodičov. Uviedla, že pred istým časom ju telefonicky kontaktoval otec maloletého a chcel, aby požiadala o zverenie G. do jej opatery. Napriek tomu, že veľmi túži mať svoje deti pri sebe, nie je to také jednoduché. Momentálne si nemôže dovoliť ani návštevu syna, keďže má exekúcie na plat a zostáva jej len životné minimum, z čoho živí tiež najmladšiu dcéru. Býva pritom v podnájme u brata aj s dvomi ťažko zdravotne postihnutými rodičmi. Nevie akým právom otec žiada zvýšiť výživné, keď sa o syna dlhodobo starajú starí rodičia, akým právom poberal výživné z výkonu trestu, keď chlapec bol u starých rodičov, prečo mu exekútor vyplatil obrovskú sumu peňazí na dieťa, ktoré ani nemal a teraz to strhávajú jej z platu a to napriek tomu, že výživné, ktoré platila z výkonu trestu si prebral. Výživné, ktoré posiela otcovi si nepreberá, ale necháva si ho vyplácať cez exekútora. Podľa jej názoru otec maloletého sa snaží dostať matku opäť do výkonu trestu. Tiež jej povedal, že sa opakovane dopúšťa trestného činu podvodu, keďže úmyselne klame exekútora a poberá peniaze, ktoré už prevzal. Veľmi rada by dala deťom viac peňazí, ale žiaľ skutočne ich nemá, nezarobí toľko.

19. Ďalšie podania účastníkov v odvolacom konaní súdu doručené neboli.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I., II., III., V., VII. a VIII. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v týchto častiach v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, avšak vo výrokoch o výživnom rodičov na maloletého IV. a VI. je nevyhnutné rozsudok zrušiť a vec súdu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 391 ods. 1 .

21. Podľa § 65 odvolací súd v danej veci, v ktorej možno začať konanie aj bez návrhu, nie je viazaný rozsahom odvolania, podľa nasledujúceho § 66 nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi, čo znamená, že odvolaciemu prieskumu podlieha celé rozhodnutie súdu prvej inštancie, aj keby nebolo odvolaním napadnuté vo všetkých výrokoch a to bez ohľadu na to, aké odvolacie dôvody odvolateľ uplatnil. V danom prípade naviac otec v podanom odvolaní výslovne uviedol, že proti rozsudku sa odvoláva v plnom rozsahu. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, tak bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o

návrhu navrhovateľov o zverení mal. do ich osobnej starostlivosti a súvisiacich právach a povinnostiach účastníkov vo všetkých výrokoch správne v súlade so zákonom a zisteným skutočným stavom veci.

22. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

25. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

26. V zmysle čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

27. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

28. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

29. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

30. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

31. Podľa § 45 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

32. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú

starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Podľa ods. 2 prvá veta pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Podľa ods. 3 v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa ods. 4 osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa ods. 5 na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a § 33. Podľa ods. 6 rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Podľa ods. 7 vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa ods. 1 nezaniká. Podľa ods. 8 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Podľa ods. 9 súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

33. V zmysle § 46 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

34. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46. Podľa ods. 2 súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

36. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

37. Podľa čl. 4 veta druhá Základných zásad Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

38. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne (ods. 1). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (ods. 2).

39. Rodičovské práva a povinnosti ako komplex troch základných zložiek „rodičovskej moci“ - právo dieťa vychovávať, zastupovať ho a právo spravovať jeho veci a majetok - patria rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa. Patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov, teda žene, ktorá dieťa porodila - matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva - otcovi. V prípade ak jeden z rodičov nežije, je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný v celom rozsahu druhý rodič sám. Pokiaľ by ani on nemohol práva a povinnosti rodiča vykonávať, je potrebné prijať náhradné opatrenia, akým je aj zverenie dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti (§ 44 a nasl. Zákona o rodine).

40. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné. Osobná starostlivosť je teda pojem užší ako výchova. Náhradná starostlivosť pomenúva inštitút, ktorý nahrádza výkon jednej časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa. Aj v prípade umiestnenia dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední jeho rodičia.

41. Náhradná starostlivosť má nahrádzať osobnú starostlivosť (nie výchovu) rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Znakmi náhradnej starostlivosti sú jej: a) nevyhnutnosť - možno ju nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť teda môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život; b) dočasnosť - zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti je len dočasné opatrenie, ktoré súd zruší, akonáhle odpadnú prekážky pre obnovenie spoločného žitia detí s rodičmi. Neschopnosť alebo neochota rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa potom môže spočívať v objektívnych alebo subjektívnych okolnostiach, napr. ak rodičia starostlivosť o dieťa zanedbávajú, čo sa vyznačuje nedostatkom ich starostlivosti, spôsobujúcim závažné ohrozenie vývoja dieťaťa alebo nebezpečenstva pre dieťa, zlyhanie pri zabezpečení telesných potrieb dieťaťa - výživy, ošatenia, ubytovania, zdravotnej starostlivosti, citové zanedbávanie - nezabezpečenie citových potrieb dieťaťa a pod. Každé zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, predstavuje faktický zásah do výkonu rodičovských práv.

42. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti, je náhradná osobná starostlivosť inej fyzickej osoby ako rodiča. Základnou podmienkou pre zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je potreba chrániť záujem maloletého dieťaťa a subsidiárne v zmysle § 44 Zákona o rodine sú týmito podmienkami aj skutočnosť, že rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Naplnené musia byť vždy všetky uvedené predpoklady pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov. V prípade posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti berie teda súd do úvahy dve skutočnosti - záujem maloletého dieťaťa a to, či sa žiadny rodič naozaj nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať. Právnym následkom nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti je, že sa rodičia nemôžu o svoje dieťa osobne starať a túto starostlivosť

zabezpečuje osoba, ktorej bolo dieťa rozhodnutím zverené, avšak len do času, kým si rodič na svojej strane nevytvorí alebo neobnoví podmienky pre prevzatie osobnej starostlivosti o dieťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa totiž majú vždy v prvom rade jeho rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ dieťa je v prvom rade právo (a povinnosť) chrániť záujem dieťa, tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo osobne sa o neho starať. Kým rodič má právo výchovy dieťaťa, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, má iba právo (a povinnosť) osobnej starostlivosti o dieťa, čo je užší pojem ako výchova.

43. Z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že maloletý G. má aktuálne 12 rokov, pričom od roku 2008 - 2009, kedy sa otec odsťahoval do T., maloletý je v starostlivosti výlučne navrhovateľov - starých rodičov zo strany otca, žije spolu s nimi v spoločnej domácnosti, starí rodičia mu poskytujú všestrannú starostlivosť, navštevujú s dieťaťom lekárov, psychológa, komunikujú so školou. Matka maloletého bola až do júna 2017 vo výkone trestu odňatia slobody, o maloletého sa nestarala. Otec na dieťa fakticky platil iba výživné, v poslednom období po 150,- Eur, v istom období výživné nehradil, s dieťaťom sa kontaktoval len sporadicky. Napriek tomu, že predchádzajúcim rozhodnutím Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/6/2010 zo dňa 13.5.2010 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, otec dieťaťu fakticky osobnú starostlivosť, odkedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti od svojich rodičov, nikdy neposkytoval, plnil si voči maloletému výlučne svoju vyživovaciu povinnosť. Všetku starostlivosť o dieťa ponechal na starých rodičoch, o čom svedčí aj sms odkaz škole, aby vo veci maloletého komunikovala výlučne s jeho starými rodičmi. Maloletý pritom pri pohovore pred procesným opatrovníkom vyslovil záujem zostať u starých rodičov, pričom k otcovi do T. nechce ísť, a takisto odmieta aj matku. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov u starých rodičov maloletého navrhol, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti starých rodičov s prihliadnutím na záujem maloletého. Svoj nezáujem otec maloletého prejavil aj tým, že sa k súdom doručenému návrhu ani nevyjadril, pojednávania súdu sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Daná situácia, keď starí rodičia maloletému fakticky už cca 10 rokov poskytujú komplexne celú osobnú starostlivosť, včítane bývania, pričom otec bývajúci v inom meste o dieťa javí iba minimálny záujem, spôsobuje starým rodičom problémy najmä v kontakte so školou, ktorá si vyžaduje vo vzťahu k dieťaťu komunikáciu a vyjadrenia zákonného zástupcu maloletého. Matka maloletého sa nedávno vrátila z výkonu trestu odňatia slobody, žije v domácnosti u svojho brata spolu s oboma zdravotne postihnutými rodičmi, má v starostlivosti ďalšie maloleté dieťa, hoci sa zamestnala, príjem je postihnutý exekúciou, nemá preto možnosť a ani záujem zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Matka a otec ani neprejavili záujem o faktické vykonávanie starostlivosti nad maloletým.

44. S poukazom na vyššie popísané okolnosti prípadu, s prihliadnutím na dlhodobú faktickú starostlivosť navrhovateľov o dieťa, zohľadniac prejavenú vôľu maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti starých rodičov, berúc na zreteľ najlepší záujem maloletého G., odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k nepochybnému záveru, že za súčasných pomerov je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo návrhu jeho starých rodičov vyhovené a aby bolo dieťa zverené do ich náhradnej osobnej starostlivosti, o čom súd správne rozhodol vo výroku I. preskúmavaného rozsudku. Rozhodnutie súdu je tiež správne a zákonné v nadväzujúcich výrokoch II., ktorým bola obom starým rodičom uložená povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rozsahu ako ju vykonávajú rodičia a zároveň dané oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd tiež správne a v primeranom rozsahu rozhodol výrokom V. o matkou požadovanom styku s maloletým a zároveň správne vo výroku VII. súd autoritatívnym rozhodnutím neupravil styk otca s maloletým, voči ktorým výrokom žiaden z účastníkov ani nenamietal. Odvolací súd preto vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., II., III., V. a VII., ako i vo výroku VIII. o zmene predchádzajúceho rozhodnutia, s použitím ust. § 387 potvrdil. Takýto postup už ale odvolací súd nemohol uplatniť v časti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výživnom rodičov na maloletého G. vo výrokoch IV. a VI.

45. Podľa § 62 Zákona o rodine (súdom prvej inštancie neaplikovaný), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

46. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

47. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

48. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

49. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

50. Ust. § 35 pritom ukladá súdu povinnosť zistiť skutočný (a nie skutkový) stav veci, pričom v zmysle § 36 súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. V zmysle nadväzujúceho § 37 ZoR, súd si pritom môže osvojiť zhodné tvrdenia účastníkov len ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti a ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

51. Z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku v časti týkajúcej sa výživného rodičov k maloletému G. je zrejmé, že súd prvej inštancie nielenže vec nesprávne právne posúdil tým, že na rozhodnutie v časti výživného neaplikoval rozhodné vyššie cit. ustanovenia § 62 Zákona o rodine, ale ani zároveň nevykonal takmer žiadne dokazovanie potrebné pre určenie výšky výživného a neskúmal jednal skutočné odôvodnené potreby maloletého G., ale najmä možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinných rodičov matky ani otca. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku potom nie je možné ani zistiť na základe akých skutkových zistení a právnych posúdení dospel k všeobecnému bližšie nekonkretizovanému záveru, že primeraným výživným vzhľadom na potreby maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov je minimálne výživné zo strany matky a výživné vo výške 150,- Eur zo strany otca. Súd prvej inštancie totiž riadne nezisťoval ani elementárnu základnú

skutočnosť, akou sú príjmy rodičov. Závery súdu prvej inštancie o výške výživného oboch rodičov na dieťa sú preto nepodložené, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a nie sú ani preskúmateľným spôsobom odôvodnené.

52. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

53. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

54. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

55. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

56. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

57. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

58. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu resp. účastníkovi (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

59. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám resp. účastníkom realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď

rozhodnutie v relevantných záveroch o výške výživného ako matky, tak aj otca súd fakticky neodôvodnil a to ani právne, ani vecne, pričom zároveň nevykonal žiadne dokazovanie (s výnimkou výsluchu navrhovateľky 1) slúžiace ako podklad k výške výživného, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom.

60. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a VI. o výživnom rodičov na mal., s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

61. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , bude riadne v súlade s procesnou normou vykonať všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k určeniu výšky výživného, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia a následne vo veci v časti výživného ako otca tak aj matky k maloletému G. opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

62. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .