Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-65-2021.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/65/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: J. L., nar. X.XX.XXXX, bytom O., B. XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Lucia Juršíková, advokátka, so sídlom J. X. XXXX/X, O., proti žalovaným: 1/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., H. X, 2/ Mgr. O. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O., X. XX a 3/ R. L., nar. X.X.XXXX, bytom O., F. V. XXXX/X, žalovaní v rade 1/ až 3/ právne zastúpení: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 25C/92/2019-218 zo dňa 10. novembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobkyne proti výroku o zastavení konania o d m i e t a .
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Žalovaným v rade 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovaným v rade 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a upravil prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., aby po právoplatnosti uznesenia vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok vo výške 42,80 EUR. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1/ až 3/ k povinnosti vypratať rodinný dom v kat. úz. O. súp. č. XXXX, postavený na KNC parcele č. 4304/4, vedený na LV č. XXXX patriaci žalobkyni z dôvodu, že žalovaní v rade 1/ až 3/ majú stále svoje osobné veci vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaní v rade 1/ až 3/ od podania žaloby popierali, že by boli vlastníkmi akýchkoľvek hnuteľných vecí, ktoré by sa mali nachádzať v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Po ústnom vyjadrení do zápisnice žalovaných 1/ až 3/, že nie sú vlastníkmi v žalobe označených vecí, zobrala žalobkyňa dispozitívnym úkonom svoju žalobu späť, pričom žalovaní v rade 1/ až 3/ so späťvzatím súhlasili. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 CSP a vzhľadom na procesné zavinenie žalobkyne na zastavení konania, priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala priebeh súdneho pojednávania, pretože obsah zápisnice nekorešponduje v celom rozsahu s jej vyjadreniami. Sudca už pred pojednávacou miestnosťou vyslovil svoj názor, že by bolo najlepšie žalobu zobrať späť, pretože aj tak vysloví, že veci nie sú vo vlastníctve žalovaných a vzniknú zbytočné trovy. Tento názor vyslovil aj na pojednávaní. Upozornila, že v zápisnici je nesprávne uvedený čas začiatku pojednávania, pretože právna zástupkyňa žalovaných na pojednávanie bez ospravedlnenia meškala. Celý čas bolo pojednávanie vedené k tomu, aby bola žaloba vzatá späť a jej vyjadrenia k veci nie sú obsiahnuté v zápisnici. Dokument, že berie svoju žalobu späť musela podpísať po pojednávaní,
pričom uviedla, že si museli prepísať v dokumente riadok na správny údaj, že berú žalobu späť. Celý priebeh pojednávania a vzatie žaloby nebolo v súlade so zákonom. O pokračovanie v konaní žiada z dôvodov, že časť nehnuteľnosti, v ktorej sa majú nachádzať veci na vypratanie, užívali žalovaní 1/ až 3/ približne od roku 1980 a predložila o tom dokumenty - návrh na nadstavbu rodinného domu, žiadosť o vydanie stavebného povolenia a stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie k nadstavbe vydané L. L. (otec žalovaných v rade 2/ a 3/ a manžel žalovanej v rade 1/). Predmetné nadstavené poschodie si potom zariadili a užívali, po celý čas bolo toto podlažie zamknuté. Hnuteľné veci, ktoré sa tam nachádzajú sú vo vlastníctve žalovaných, pretože výlučne oni užívali toto poschodie rodinného domu. Zastáva názor, že po smrti L. L. sa žalovaní stali podielovými vlastníkmi nielen rodinného domu, ale aj hnuteľných vecí po ňom. Žalovaní uvádzajú nepravdivé skutočnosti, že sa necítia byť vlastníkmi hnuteľných vecí, keďže celé poschodie si vybudovali sami. K odvolaniu priložila znalecký posudok Ing. Viktora Babku a znalecký posudok Ing. Pavla Rašku na rodinný dom, v ktorých bolo uvedené, že na poschodí rodinného domu bol sporák pod digestorom, príslušenstvo kuchynskej linky, umývačka riadu a krbová vložka, pričom z fotografií z ďalšieho znaleckého posudku už vidno, že tieto veci na svojom mieste nie sú. Ako potom žalovaní 1/ až 3/ vysvetlia, že tieto veci si so sebou pri odchode z rodinného domu zobrali. Tiež predložila čestné prehlásenie zaťa N. P. a dcéry Ing. Bc. D. L. a p. Ing. Y. V., PhD., že nábytok na druhom poschodí je vo vlastníctve žalovaných a prehlásenia o uzamknutí poschodia a o skutočnosti, že veci sa na poschodí skutočne nachádzali. Nesúhlasí s výrokom o trovách konania, pretože žaloba bola vzatá späť na základe správania žalovaných, ktorí vyhlásili, že predmety nie sú v ich vlastníctve, teda zavinili zastavenie konania. Uviedla, že bola na mieste aplikácia § 257 CSP. Zastáva názor, že k späťvzatiu žaloby došlo na základe správania žalovaných v rade 1/ až 3/, ktorým bolo navrhnuté (viacmenej zo strany zákonného sudcu), že ak vyhlásia do zápisnice pred pojednávaním konaným dňa 10.11.2020, že nie sú vlastníkmi predmetu vypratania, tak bude žaloba vzatá späť. Pre úplnosť doplnila, že konanie bolo vedené vo veci vypratania hnuteľných vecí a nie vo veci určenia vlastníckeho práva k nim. Žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaní v rade 1/ až 3/ k odvolaniu žalobkyne uviedli, že žalobkyňa nie je subjektom oprávneným na podanie odvolania voči výroku o zastavení konania, preto by ho mal odvolací súd odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo/12/2018). K výroku o trovách konania uviedli, že odvolanie považujú za nedôvodné, pretože počas celého konania vyhlasovali, že nie sú vlastníkmi predmetu vypratania a konanie sa zastavilo z dôvodu späťvzatia žaloby. Na zastavení konania nemajú žiadny podiel, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa §256 ods. 1 CSP správne. Odvolanie proti výroku o zastavení konania žiadali odmietnuť, výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdiť a žalovaným v rade 1/ až 3/ priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len ,,CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s §357 písm. a) CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 386 písm. b) CSP v napadnutom výroku o zastavení konania odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou; uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363 CSP, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
6. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
7. Odvolací súd po oboznámení sa so súdnym spisom zistil, že žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť (úradný záznam na č.l. 213 spisu), čím využila svoje dispozitívne právo nakladať so žalobou. Na č.l. 214 spisu je žurnalizovaná zápisnica z pojednávania, na ktorom zobrala žalobkyňa žalobu späť, a to po prehlásení žalovaných v rade 1/ až 3/, že ,,sa necítia byť vlastníkmi hnuteľných vecí, ktoré špecifikovala žalobkyňa, a že s predmetnými vecami môže žalobkyňa naložiť podľa vlastného uváženia v súlade so zákonom“.
8. Odvolanie je oprávnená podať len tá strana sporu, ktorá bola rozhodnutím súdu prvej inštancie negatívne dotknutá na svojich právach a oprávnenie podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach, resp. strana, ktorej bolo rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu vyhovené. Pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, je podstatné porovnanie obsahu posledného procesného úkonu žalobcu s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navzájom sa porovnáva ich obsah a rozsah v tom zmysle, či výrok rozhodnutia neznevýhodňuje žalobcu. V prípade, ak bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou, odvolací súd odvolanie odmietne.
9. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne v časti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania, z obsahu vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní dňa 10.11.2020 s odkazom na úradný záznam na č.l. 213 vyplýva, že po tomto vyhlásení (poznámka odvolacieho súdu, po vyjadrení žalovaných 1/ až 3/ , že sa necítia byť vlastníkmi hnuteľných vecí a žalobkyňa si môže s nimi naložiť podľa vlastného uváženia, ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, kde by sa mali veci nachádzať) berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť. Uvedeným prejavila žalobkyňa jednoznačnú vôľu, že berie podanú žalobu v celom rozsahu späť a domáhala sa, aby súd konanie zastavil a žiadala vrátiť krátený súdny poplatok. Odvolací súd porovnal výrok o zastavení konania s posledným podaním žalobkyne o späťvzatí žaloby a s návrhom na zastavenie konania, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne v celom rozsahu, preto odvolací súd dospel k záveru, že výrok uznesenia súdu prvej inštancie - ktorým v celom rozsahu vyhovel procesnému návrhu žalokyne (späťvzatiu žaloby) - z procesného hľadiska nie je v jej neprospech, preto žalobkyňa nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania.
10. Keďže žalobkyňa nebola oprávnená podať v rozhodovanej veci odvolanie proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania, odvolací súd v tejto časti odvolanie žalobcu podľa ustanovenia § 386 písm. b/ CSP, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, odmietol. Je potrebné dodať, že právny stav, ktorého sa žalobkyňa domáha podaním odvolania, t. j. že uznesenie súdu prvej inštancie žiada zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nemôže nastať. Platí, že späťvzatie žaloby je neodvolateľným úkonom, čo znamená, že žalobca nemôže späťvzatie žaloby vziať späť (R 60/1999).
11. Pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti bol odvolateľ osobou oprávnenou na podanie odvolania, nakoľko ním bol žalovaným 1/ až 3/ priznaný nárok na náhradu trov konania. Odvolanie žalobkyne v tejto časti nie je dôvodné. Rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania sa spravuje zásadou zodpovednosti za zavinenie, v zmysle ktorej, povinnosť nahradiť trovy konania protistrane zaťažuje stranu sporu, ktorá svojim správaním zavinila zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobkyňa zobrala žalobu späť, zásadne platí, že zavinila zastavenie konania a je povinná nahradiť žalovaným trovy (rovnako aj 5MCdo/12/2008). Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Odvolacie námietky, že súd prvej inštancie mal aplikovať § 257 CSP, odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pretože uvedené ustanovenie je viazané na dôvody hodné osobitného zreteľa vychádzajúcich z okolností prejednávanej veci, čo však nie je daný prípad. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako správne potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)