Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22CoCsp-32-2020.pdf
PDF · 86.37 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoCsp/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: KOOPERATIVA POISŤOVŇA, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, IČO: 37 928 422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: H.. B. K., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 62,20 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/267/2016-81 zo dňa 07.05.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 62,20 € od 04.04.2015 do 24.02.2020, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. “
2. Vychádzal z ustanovení § 788 ods. 1, § 790 písm. b), § 796, § 800 ods. 1 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení uviedol, že považoval výšku dlžného poistného 62,20 eura medzi stranami sporu za nespornú a takúto sumu žalovaný aj zaplatil. Riešil otázku, akej veci (ktorého poistného z viacerých poistných zmlúv) sa zaplatená suma týkala. Podľa súdu prvej inštancie, ak má dlžník viacero záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na úhradu všetkých, patrí určenie, na ktorý záväzok sa plní dlžníkovi, pričom toto určenie musí vykonať najneskôr v čase plnenia. Žalovaný súdu zaslal doklad o úhrade zo dňa 24.02.2020, v ktorom uviedol ako variabilný symbol číslo poistnej zmluvy z konania 13Csp/96/2018. Súd prvej inštancie považoval za podstatné, že v konaní 13Csp/96/2018 žalovaný povinnosť plniť popiera, žalovaný zaplatil sumu 62,20 eura, ktorá je presne takou sumou (vrátane centov), ktorá je žalovaná v tomto konaní, splnenie záväzku a zaslanie dokladu o úhrade, žalovaný oznámil v tomto konaní a nie v konaní 13Csp/96/2018. Súd prvej inštancie bol teda toho názoru, že napriek uvedenému variabilnému
symbolu, žalovaný plnil sumu žalovanú v tomto konaní a preto žalobu v časti o zaplatenie istiny zamietol. Súd priznal úroky z omeškania odo dňa 04.04.2015 až do zaplatenia istiny 24.02.2020.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vychádzal z úvah, že prísne formálne posudzované, žalobca tým, že žalobu nezobral späť v časti o zaplatenie sumy 62,20 eura bol v konaní prevažne neúspešný a nárok na náhradu trov konania by mal žalovaný. Pri braní do úvahy všetkých okolností prípadu konštatoval, že žalobca započítal plnenie na iný záväzok žalovaného (ako to urobil súd) v dôsledku jeho chyby pri uvedení variabilného symbolu. Považoval za nespravodlivé zaťažiť žalobcu náhradou trov konania, keď navyše žalovanému zo spisu žiadne trovy konania ani neplynú.
5. Proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. V prvom rade upriamil pozornosť na to, že súd neodôvodnil, na základe akého zákonného ustanovenia postupoval, keď vyhodnotil, že napriek uvedeniu variabilného symbolu z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX - t.j. poistnej zmluvy, z ktorej sa domáha zaplatenia poistného v konaní sp. zn. 13Csp/96/2018, vyhodnotil, že ide o plnenie z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Uviedol, že žalovaný svoju povinnosť hradiť poistné popieral tak v konaní 13Csp/96/2018, ako aj v konaní sp. zn. 9Csp/267/2019, pričom v oboch konaniach uvádzal rovnakú argumentáciu. Podľa žalobcu žalovaný je vysokoškolsky vzdelaná osoba, ktorá si musí uvedomovať, že variabilný symbol predstavuje špecifický identifikátor platby, preto je potrebné pri vykonaní úhrady venovať mu aj náležitú pozornosť a kontrolu. Variabilný symbol, ktorý mal žalovaný použiť na úhradu poistného z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, vyplýval tak zo žaloby, ako aj z Oznámenia o zániku poistenia. Okrem toho je žalovaný bývalým zamestnancom žalobcu, preto mu muselo byť z praxe jasné, že pri úhradách poistného ako variabilný symbol slúži práve číslo poistnej zmluvy. Žalovaný teda podľa žalobcu voči žalobcovi ako veriteľovi jednoznačne v čase plnenia uvedením variabilného symbolu č. XXXXXXXXXX prejavil vôľu uhradiť poistné z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a nie z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Ak by žalovaný pri platbe neuviedol žiadny variabilný symbol, v takomto prípade by sa žalobca mohol stotožniť s názorom súdu a zo zaslaného dokladu (bez uvedenia variabilného symbolu) v spojení s mailom žalovaného adresovanom súdu odvodiť, že toto slúži ako prejav vôle dlžníka uhradiť poistné práve z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedeného je toho názoru, že žalovaný neuhradil poistné z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorej sa domáha v konaní sp. zn. 9Csp/267/2019. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).
9. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku, v dôsledku uhradenia dlžného poistného vo výške 62,20 eura žalovaným v prospech žalovanej pohľadávky v tomto konaní. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný tým, že a) oznámil splnenie záväzku v tomto konaní, b) zaplatil presnú sumu, ktorá je žalovaná v tomto konaní,
c) predložil doklad o zaplatení tejto sumy v tomto konaní a d) poprel povinnosť zaplatiť žalovanú sumu v konaní vedenom pod sp. zn. 13Csp/96/2018, prejavil vôľu plniť dlh z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a to napriek uvedeniu variabilného čísla poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej je žalované dlžné poistné v konaní sp. zn. 13Csp/96/2018.
10. Nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 09.10.2012 uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi štvrťročne poistné vo výške 35,64 eura. Listom zo dňa 03.08.2015 oznámil žalobca žalovanému zánik predmetnej poistnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie a vyčíslil výšku dlžného poistného vo výške 62,20 eura.
11. Na rozdiel od obchodných záväzkových vzťahov alebo pracovnoprávnych vzťahov, zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (v platnom znení) ako právny predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy výslovnú úpravu zániku viac dlhov u toho istého veriteľa v dôsledku ich splnenia neobsahuje.
12. Otázku, či absenciu úpravy splatenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi v občianskom zákonníku možno obísť použitím princípu analógie či výkladu, sa pokúsila riešiť prax českých súdov. Uvedeným problémom sa Najvyšší súd Českej republiky v prípade plnenia viacerých dlhov zaoberal napríklad v rozsudku sp. zn. 26 Cdo 687/2014 zo dňa 24.07.2014, kde sa uvádza cit.: ,,Představuje-li splnění dluhu (soluce) v první řadě jednostranný právní úkon dlužníka, kterým poskytuje věřiteli předmět plnění s úmyslem splnit svou povinnost vyplývající ze závazku nebo z jiného občanskoprávního vztahu, vyplývá z toho též, že z více dluhů, které má dlužník u téhož věřitele, je vyrovnán (nestačí-li plnění na úhradu všech dluhů) ten z nich, o němž dlužník projeví při plnění úmysl jej splnit, tedy takový dluh, o němž dlužník při plnění prohlásí nebo který dlužník při plnění jinak určí, že jej chce splnit. V případě, že plnění nestačí na vyrovnání všech dluhů u téhož věřitele a že dlužník při plnění neurčil, který z více dluhů (popřípadě v jaké části) chce vyrovnat, nepřechází "právo volby", který z více dluhů byl uhrazen, popřípadě v jaké výši, na věřitele. Při splnění dluhu věřitel totiž může projevit svou vůli jen v (jednostranném) právním úkonu, kterým plnění přijme (vyžaduje-li to povaha předmětu plnění), a jeho případná vůle, na který z více dluhů si plnění započte (nestačí-li poskytnuté plnění na úhradu všech dluhů dlužníka), nemá žádnou právní relevanci“. Při úvaze, který z dluhů byl za této situace vyrovnán, pak lze vycházet - obecně vzato - buď ze zásady priority (přednostního vyrovnání některého z více dluhů, založeného například na době jejich splatnosti, na úrovni jejich zajištění, na jejich povaze apod.) nebo ze zásady proporcionality (poměrného vyrovnání všech dluhů); nemůže-li se uplatnit zásada priority, neboť pravidla stanovená pro přednostní vyrovnání dopadají na více dluhů, je třeba postupovat - jak je zřejmé z povahy věci - podle zásady proporcionality (srov. rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 7.7.2004, sp. zn. 21Cdo/326/2004)“.
13. Závery uvedeného rozhodnutia sú použiteľné aj u nás, keďže Občiansky zákonník z roku 1964, z ktorého vychádzal aj vyššie uvedený judikát, je v Slovenskej republike naďalej účinný.
14. Zo spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný dňa 24.02.2020 zaslal súdu prvej inštancie vyjadrenie, že síce predmetný nárok žalobcu vo výške 62,20 eura v neuznáva, no napriek tomu ho aj z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti uhradil, a to prevodom na účet žalobcu. Na výzvu sudu prvej inštancie žalovaný predložil výpis z účtu s detailom platby vo výške 62,20 eura s dátumom zaúčtovania 24.02.2020 v prospech žalobcu na jeho bankový účet s variabilným symbolom XXXXXXXXXX, t. j, číslom priradeným k poistnej zmluve, na základe ktorej si žalobca uplatňuje nárok v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 13Csp/96/2018. Z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX na č.l. 75 spisu vyplýva, že žalobca započítal úhradu 62,20 eura (zaplatenú dňa 25.02.2020) na úhradu dlžného poistného za obdobie 01.02.2015 do 02.07.2015 vo výške 96,47 eura.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tým, že žalovaný oznámil súdu v tomto konaní uhradenie presne žalovanej sumy 62,20 eura v prospech žalobcu, s tým, že to aj súdu preukázal, prejavil v konečnom dôsledku vôľu uhradiť žalovanú istinu v tomto konaní. Nepochybne síce žalovaný uhradil dlžné poistné plnením na účet žalobcu s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX, ktorý prislúcha k inej poistnej zmluve, avšak plnil na žalobcov účet a vychádzajúc z obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 23.02.2020 na č.l. 55 spisu, bolo jeho úmyslom uhradiť dlžné poistné v prejednávanej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, zo strany žalovaného išlo skôr o omyl v označení variabilného symbolu (i v
dôsledku uzavretia viacerých poistných zmlúv so žalobcom) , ktorý však súd prvej inštancie správne vyhodnotil v prospech dlžníka, ktorý má na výber, na aký dlh bude plniť.
16. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo napadnutom zamietavom výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
17. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).