Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoCsp-24-2020.pdf
PDF · 96.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoCsp/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: PRIVATdebt s.r.o., Železničná 4/ A, Hlohovec, IČO: 45 322 571, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Halkom, Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, proti žalovanej: P. H., nar. XX.X.XXXX, T. XX, W., o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 19Csp/26/2019-65, zo dňa 23.1.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 19Csp/26/2019-79, zo dňa 6.5.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 31,68 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 70,70 eura od 30.6.2018 do zaplatenia; žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 19Csp/26/2019-79, zo dňa 6.5.2020, vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou postúpenou súdu dňa 5.6.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 70,70 eura a náhrady trov konania titulom nezaplatenia cestovného a sankcie za nezaplatenie cestovného za prepravu v Mestskej hromadnej doprave v Bratislave dňa 31.5.2018 na linke č. 4. Požadoval tiež príslušenstvo, uplatnenie pohľadávky a to úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 eura.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol, že podľa Prepravného poriadku integrovaného systému v Bratislavskom kraji a jeho príloh platných v deň prepravy, bolo základné cestovné bez príplatkov a zliav stanovené na sumu 0,70 eur. Podľa cenníka č. 9, ktorý je prílohou prepravného poriadku je prirážka (sankčná úhrada) k základnému cestovnému za cestovanie bez platného cestovného lístka 70 eur. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že použitím dopravného prostriedku MHD došlo medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu konkludentným spôsobom k uzavretiu zmluvy o preprave osôb v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Z tejto zmluvy vznikla žalovanému podľa § 760 Občianskeho zákonníka v spojení s § 8 ods. 2 zákona č. 514/2009 Z. z. povinnosť zaplatiť cestovné, určené prepravným poriadkom na sumu 0,70 eura. Pretože sa žalovaná nepreukázala platným cestovným lístkom, vznikla jej podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. povinnosť zaplatiť aj prirážku k základnému cestovnému, ktorá je prepravným poriadkom stanovená vo výške 70 eur. Z prepravného poriadku vyplývala možnosť žalovanej splniť si svoj záväzok na zaplatenie cestovného a prirážky v zníženej výške (50 eur) v prípade ich úhrady na mieste kontroly alebo do 5 resp. 10 pracovných dní. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. mala žalovaná prirážku k
základnému cestovnému zaplatiť na mieste kontroly, čo neurobila, preto sa dostala do omeškania (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Možnosť využiť zníženú sankčnú úhradu tiež nevyužila. Pohľadávka na cestovnom a prirážke k cestovnému bola následne postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení. Na uvedenom základe, za použitia § 760, § 524 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 2, ods. 5, ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z., § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 70,70 eura od 30.6.2018 do zaplatenia.
3. Ohľadom ďalšieho žalobcom uplatneného nároku, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 eura za zaslanie predžalobnej výzvy, súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku rozvinul úvahu, že predmetom konania bola pohľadávka zo zmluvy o preprave uzatvorená medzi žalovanou a pôvodným veriteľom, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento charakter sa postúpením pohľadávky nezmenil. Žalobca - postupník, je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je správa a vymáhanie pohľadávok. Žalobca tvrdí, že predžalobnú výzvu zaslal z dôvodu, že ide o jednu z podmienok prípustnosti návrhu podľa zákona č. 307/2016 Z. z. Uvedené konanie však nie je podmienkou uplatnenia nároku žalobcu, ide iba o možnosť žalobcu postupovať týmto spôsobom, namiesto uplatnenia si pohľadávky priamo na súde. Tiež skutočnosť, že žalobca sa rozhodol na zaslanie predsporovej výzvy, ktorá svojím obsahom zodpovedá jednoduchej výzve na zaplatenie pohľadávky, využiť služby advokáta bolo jeho možnosťou. Inak povedané, takýto postup žalobcu v rámci svojej obchodnej činnosti je síce plne v jeho kompetencii a jeho právom, žalovaná však nie je bez ďalšieho povinná znášať všetky náklady veriteľa pri vymáhaní pohľadávky, ale iba tie, ktoré možno hodnotiť ako účelné. Trovy právneho zastúpenia spojené so zaslaním predžalobnej výzvy, ktoré primárne vznikli z dôvodu postúpenia pohľadávky (ako obchodnej záležitosti medzi postupcom a postupníkom) súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutne a účelne vynaložené, preto ani nie je dôvodné zaviazať žalovanú, ako spotrebiteľku, na ich úhradu.
4. Podporne poukázal aj na právnu úpravu v obchodnoprávnych vzťahoch, v ktorých podľa Obchodného zákonníka (§ 396c) pri meškaní dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia, ktorých výšku ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Dôvodová správa k nariadeniu vlády č. 21/2013 Z. z. k tomuto ustanoveniu uvádza, že paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Zároveň však Obchodný zákonník z tohto nároku výslovne vylučuje záväzky zo spotrebiteľských zmlúv ak je dlžníkom spotrebiteľ. Aj keď právna úprava Obchodného zákonníka sa vzhľadom na pôvod záväzku na prejednávaný spor neaplikuje, možno vyvodiť záver, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je potrebné náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vždy posudzovať individuálne.
5. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. žalobu vo zvyšku zamietol. Záverom poukázal na to, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov súdneho konania (ktorých súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia) v plnom rozsahu.
6. Proti zamietajúcemu výroku podal žalobca odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku nesprávne uvádza, že žalobca poukazuje na ustanovenie vyhlášky, ktoré v čase vypracovania predžalobnej výzvy nebolo súčasťou jej platného znenia (ods. 10). V žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) odvodzuje výšku trov právneho zastúpenia z § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, keďže predžalobná výzva je písomným podaním protistrane týkajúcim sa veci samej. Tomu zodpovedá aj dôvodová správa novely č. 159/2019 Z. z. Nemôže tak byť pochýb, že aj pred 15.6.2019 patrila medzi úkony právnej služby aj predžalobná výzva. Rovnako aj rozhodnutia súdov spred tohto dátumu priznávali náklady spojené s uplatnením pohľadávky aj za predžalobnú výzvu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9.6.2010, sp. zn. 3 M Obdo 2/2010 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 7/2010). Úmyslom zákonodarcu pri výslovnej špecifikácii predžalobnej výzvy ako úkonu právnej služby bolo pravdepodobne
len ukončiť interpretačné rozdiely ohľadom jej akceptovania ako úkonu právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky. Účelnosť predžalobnej výzvy rovnako vyplýva z dôvodovej správy. Uviedol, že objem pohľadávok, kde bola dlžná suma uhradená, resp. bol dohodnutý splátkový kalendár po doručení predžalobnej výzvy (bez nutnosti iniciovania súdneho konania) sa pohybuje od 10 do 15 %, čo je pri celkovom počte postúpených pohľadávok cca 3800 minimálne 380 odvrátených súdnych konaní. Navyše veľká časť poštových zásielok s predžalobnou výzvou sa vrátila s odpoveďou ako neprevzatá v odbernej lehote, resp. adresát neznámy, keďže dlžníci sa často nezdržiavajú na adrese svojho trvalého bydliska. Žalobca nevedie evidenciu, o akú časť ide, ale niet pochýb, že ak by sa počítala „úspešnosť predžalobnej výzvy“ len z pohľadávok, kde bola dlžníkom reálne doručená, bola by výrazne vyššia než uvedených 10 - 15 %.
7. Zdôraznil, že má najväčší záujem na mimosúdnom vymožení svojich pohľadávok. Ako vyplýva z bodu 4.1 zmluvy o postúpení pohľadávok, žalobca zaplatil za postúpenie všetkých pohľadávok odplatu celkom 13.700 eur, čo predstavuje 3,55 eura za jednu pohľadávku (z čoho je preukázaný vyššie uvedený počet cca 3.800 odkúpených pohľadávok). Ak má žalobca náklad na nadobudnutie pohľadávky 3,55 eura, len súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 16,50 eura pre neho predstavuje viac ako 400 % investíciu do vymoženia tejto pohľadávky. Odhliadnuc od zákonnej povinnosti uskutočniť predžalobnú výzvu, je tak účelnosť preukázaná práve tým, že sa ňou neminimalizujú náklady len pre žalovaného, ale aj pre žalobcu. Úvahy o eventuálnom umelom navyšovaní žalovanej pohľadávky, preto nie sú na mieste. Ani dosiahnutie exekučného titulu totiž pre žalobcu v súčasnej dobe (kedy je oddlženie jednoduchšie než kedykoľvek predtým) neznamená automaticky vymoženie jeho pohľadávky a žalobca musí dôkladne zvážiť postup vymáhania svojich pohľadávok. S ohľadom na to je tak predžalobná výzva žiaducim nástrojom predchádzania súdnych sporov pre všetky zúčastnené strany.
8. Nesúhlasil so súdom prvej inštancie, že nebol povinný využiť na uplatnenie svojej pohľadávky upomínacie konanie, čím má vyvracať argument o nevyhnutnosti zaslania výzvy spotrebiteľovi pre prípustnosť návrhu v upomínacom konaní. Považoval za neprijateľné hodnotiť účelnosť nákladov žalobcu spojených s uplatnením pohľadávky v závislosti od toho, akým spôsobom uplatnil svoje právo. Ak sa žalobca rozhodol žalovať svoje pohľadávky v upomínacom konaní, čo zákonodarca preferuje (keďže žalobcov motivuje krátenými súdnymi poplatkami, žiadnym poplatkom za hromadné podania a rýchlosťou vydávania platobných rozkazov), treba posudzovať účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených nákladov výlučne vo vzťahu k upomínaciemu konaniu. Akceptujúc argument súdu prvej inštancie by všeobecné súdy nemali priznávať žalobcom v konaniach o zaplatenie peňažnej pohľadávky náhradu trov konania za celý zaplatený súdny poplatok, ale len polovicu, keďže žalobca nebol povinný podať návrh na všeobecný súd žalovaného a mohol využiť práve upomínacie konanie, kde by platil len polovičný súdny poplatok.
9. Dôvodil, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neobmedzuje priznanie príslušenstva pohľadávky voči spotrebiteľovi (za predpokladu, že toto je zákonné a v súlade s dobrými mravmi). Žalovaná mala preukázateľne vedomosť o tom, že voči právnemu predchodcovi žalobcu má záväzok za cestovanie bez platného cestovného lístka. Tento mohol v priebehu takmer roka kedykoľvek uhradiť. Ak tak neučinil ani na predžalobnú výzvu postupníka, ktorú žalobca musel uskutočniť, je nespravodlivé mu za tento úkon nepriznať náhradu trov konania. Brojil proti záverom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval za účelné, aby žalobca na zaslanie predžalobnej výzvy využil služby advokáta, keďže ide o jednoduchú výzvu na zaplatenie pohľadávky. Takýto záver je zjavne v rozpore s ústavným právnom na súdnu ochranu a právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, keďže súd de facto hovorí, že je nespravodlivé, aby sa strana dala zastúpiť advokátom, pretože sa tým navyšuje jej pohľadávka voči žalovanej v prípade úspechu v súdnom spore. Ak má žalobca ústavou garantované právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, a tento v mene žalobcu uskutoční úkon právnej služby, za ktorý mu v zmysle vyhlášky patrí odmena, súd nie je oprávnený žalobcom vynaložené trovy právneho zastúpenia v podobe odmeny advokáta za tento úkon nepriznať. O to viac, ak je uskutočnenie tohto úkonu vyžadované zákonom. Netreba rovnako zabúdať, že dlžníci sú výrazne viac motivovaní uhradiť pohľadávku po obdržaní kvalifikovanej predžalobnej výzvy zaslanej advokátom ako výzvy odoslanej súkromnou právnickou osobou, keďže hrozba avizovaného súdneho konania je bezprostrednejšia.
10. Obdobne ako prezentuje súd prvej inštancie by nemali byť účelné ani trovy konania v podobe trov právneho zastúpenia za podanie žaloby, keďže tento úkon si žalobca tiež mohol podať sám (správa a vymáhanie pohľadávok je jeho podnikateľskou činnosťou). V konečnom dôsledku tak dospejeme k
absurdnému záveru, že žalobca nikdy nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Považoval za nepochopiteľné konštatovanie súdu prvej inštancie, že trovy právneho zastúpenia spojené zo zaslaním predžalobnej výzvy vznikli primárne z dôvodu postúpenia pohľadávky. Žalobca však vôbec nebol povinný žalovanej zasielať oznámenia o postúpení pohľadávky (túto skutočnosť stačilo preukázať až v rámci podania žaloby na súd priložením zmluvy o postúpení pohľadávok), naopak ako uviedol vyššie, bol povinný žalovanú pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vyzvať k úhrade pohľadávky. Teda primárne žalobca vyzýval dlžníka na úhradu, aby splnil predpoklady prípustnosti upomínacieho konania a v rámci tohto podania zároveň oznámil, že sa stal veriteľom pohľadávky voči nemu.
11. Mal za to, že ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nemá pre tento spor žiadnu relevanciu (ide výlučne o nárok z obchodnoprávnych vzťahov). Navyše paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky slúži na krytie nákladov súvisiacich s omeškaním dlžníka; táto žiadnym spôsobom nenahrádza skutočné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky (okrem trov právneho zastúpenia pred začatím konania napr. náklady na vyhotovenie znaleckého posudku). S ohľadom na vyššie uvedené mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ak súd prvej inštancie posúdil predžalobnú výzvu ako neúčelnú) a rovnako súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (keďže svojim rozhodnutím vylučuje žalobcu z náhrady trov právneho zastúpenia).
12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.6.2021 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).
14. Právny základ uplatneného nároku na zaplatenie 31,68 eura je zakotvený v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Pre správne posúdenie žalovaného nároku v predmetnom spore odvolací súd odkazuje v plnej miere na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít; v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.6.2010, sp. zn. 3 M Obdo 2/2010, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2010 pod č. 6 je judikované, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
15. Keďže sa jedná o rozhodnutie zásadného významu uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR, vyššie uvedené uznesenie predstavuje ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, od ktorej (okrem celkom výnimočných prípadov) nie je v obdobných veciach možný odklon.
16. V nadväznosti na uvedené možno dospieť k právnemu záveru, že v danom prípade vzniklo žalobcovi právo na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s uplatnením (vymáhaním) pohľadávky v podobe trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby pred podaním návrhu - písomné podanie
protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva vo výške odmeny podľa § 13a ods. 1, písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov - 16,60 eura + 1x režijný paušál 9,80 eura, t. j. spolu 26,40 eura + DPH 5,28 eura, pričom výzva bola tiež nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu v upomínacom konaní a teda aj vykonanie uvedeného úkonu právnej pomoci bolo dôvodným. Súčasne z obsahu spisu tieto odôvodnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky proti žalovanej jednoznačne vyplývajú (č. l. 13, č. l. 20). Ustanovenie § 369b Obchodného zákonníka, od ktorého (okrem iného) odvodzoval súd prvej inštancie svoju úvahu o neopodstatnenosti nároku v zamietajúcej časti, nemožno na daný prípad aplikovať, nakoľko žalobca sa nedomáha zaplatenia paušálnej náhrady nákladov, ale úhrady za preukázateľne vykonanú právnu službu v súvislosti s uplatnením pohľadávky mimo súdneho konania.
17. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd s ohľadom na svoju právnu argumentáciu neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie v tejto časti k zamietnutiu žaloby a rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobe v časti zaplatenia 31,68 eura vyhovel.
18. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko vyhovením žaloby v celom rozsahu mal žalobca vo vzťahu k predmetu sporu (žalobou uplatnený petit) plný úspech.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).