Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-56-2020.pdf
PDF · 104.19 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: C.. I.. I. C., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX Y. C. XX, proti žalovanému: H.. I. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpeného JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, o zaplatenie 400 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/34/2018-74 zo dňa 02.12.2019 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 400,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré trovy je p o v i n n ý zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Vychádzal z ustanovení § 107 ods. 1 a 2 a § 451 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným a ďalším členom skupiny Z. N. R. došlo k tomu, že každý z nich, t.j. žalobkyňa, žalovaný a svedok N. R. sa zložili po 600 eur na nové reproduktory do skupiny s tým, že po odchode zo skupiny im bude vyplatená žalovaným primeraná finančná čiastka. Takto svedok N. R. po odchode zo skupiny Z. dostal vyplatené od žalovaného sumu 600 eur. Poukázal na to, že tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede svedka N. R.a, ako aj z uznesenia Obvodného oddelenia PZ vo D. zo dňa 06.09.2018, z ktorého vyplýva, že všetci traja rozhodli, že N. R., žalovaný a žalobkyňa si zakúpia elektroakustický menič v hodnote 1.800 eur, na túto sumu sa skladali všetci traja rovnakým dielom a dohodli sa, že ak by niekto odišiel zo skupiny, tak mu bude vyplatená suma, ktorú do tohto zariadenia investoval. Podľa súdu prvej inštancie svedecká výpoveď N.a R.a vyvracia výpoveď žalovaného, ktorý uvádzal, že žiadne peniaze od žiadneho člena skupiny nikdy neprevzal. V tejto súvislosti dodal, že žalovaný nemal žiadne námietky k výpovedi svedka N.a R.a v tom smere, že sa skladali po 600 eur svedok N. R., žalobkyňa a žalovaný na reprobedne a že svedok N. R. mal vyplatené 600 eur ako podiel z reprobední. Súd prvej inštancie
sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a považoval ju za nedôvodnú. Konštatoval, že z výpovedí tak žalobkyne ako aj žalovaného a písomných podaní a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že v mesiaci jún 2018 žalobkyňa odišla zo skupiny Z. s tým, že následne písomne listom zo dňa 09.07.2018 vyzvala žalovaného na úhradu finančnej hotovosti vo výške 400 eur a keďže žalovaný jej uvedenú sumu nezaplatil, dňa 17.09.2018 podala žalobu na Okresný súd vo Vranove nad Topľou.
4. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré trovy je povinný zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Napadnuté rozhodnutie súdu nepovažoval za dostatočne odôvodnené a presvedčivé, považoval ho za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Za odôvodnenie v užšom slova zmysle považoval len bod 13. napadnutého rozsudku. Namietal, že rozhodnutie neobsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie v tejto právnej veci. Súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou a to s vlastníctvom k reprobedniam a titulom, od ktorého si žalobkyňa odvodzuje svoj „údajný“ nárok. Taktiež sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s listinnými dôkazmi doloženými žalovaným, a to e-mailom od predávajúceho H. G. a príjmovým dokladom zo dňa 19.06.2012. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa § 365 CSP a preto nemožno pre vady odvolania v odvolacom konaní pokračovať. V texte odvolania žalovaný neuviedol žiaden zákonný odvolací dôvod na podanie odvolania, čo predstavuje dôvod na odmietnutie odvolania. Ďalej z odvolania podľa žalobkyne nevyplýva, kedy bol žalovanému doručený rozsudok, a teda či tento riadny opravný prostriedok bol podaný včas v súlade s ust. § 362 CSP. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie jasne vymedzil v odôvodnení rozhodnutia, aké dôkazy vykonal, pričom na základe týchto riadne vykonaných dôkazov mal za preukázanú opodstatnenosť žaloby. Súd dostatočne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie a preto je odvolacia námietka žalovaného absolútne neopodstatnená. Odvolaním napadané rozhodnutie vychádza z konštantnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne žalovaný nesúhlasil s jej tvrdením, že jeho odvolanie nemá náležitosti podľa ustanovenia § 365 CSP, a tvrdením žalobkyne o tom, že nemožno pre vady odvolania v odvolacom konaní pokračovať. Zároveň tvrdil, že jeho odvolanie bolo podané včas. Táto skutočnosť vyplýva zo súdneho spisu a dátum doručenia rozsudku nie je potrebné uvádzať do odvolania, táto skutočnosť sa preveruje doručenkami a nie tým, čo uvedie odvolateľ vo svojom odvolaní. Zotrval na názore, že napadnuté rozhodnutie súdu nie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé, je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Dodal, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení uvádza, že odvolaním napádané rozhodnutie vychádza z konštantnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe, no žiadnu judikatúru súd neuviedla. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou a to s vlastníctvom k reprobedniam a titulom, od ktorého si žalobkyňa odvodzuje svoj „údajný“ nárok . Namietal, že súd sa nevyrovnal s ním predloženými dôkazmi, a to emailom od konateľa predávajúceho H. G.a a príjmovým pokladničným dokladom G. zo dňa 19.06.2012.
10. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi príčinami, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov alebo predpoklad „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.
11. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
13. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že strana sporu má procesnú povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, súčasne však musí svoje tvrdenie preukázať dôkazmi, keď platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou spojené dôkazné bremeno v spore má každý, kto v spore niečo tvrdí (teda aj žalovaný).
14. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú aktivitu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech v spore.
15. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že v roku 2013 došlo k ústnej dohode medzi členmi hudobnej skupiny Z., ktorými v tom čase boli žalobkyňa, žalovaný a N. R., že bude zakúpený elektroakustický menič (reproduktor) v hodnote 1.800 eur pre potreby hudobnej skupiny, pričom každý člen kapely sa podieľal na jej kúpe sumou 600 eur. Tvrdila, že súčasťou tejto dohody bolo aj to, že v prípade, ak by sa niekto rozhodol zo skupiny odísť, tak by mu bola vyplatená finančná čiastka, ktorú vložil do kúpy elektrostatického meniča. Kým členovi skupiny T. žalovaný vyplatil sumu 600 eur, keď sa rozhodol odísť zo skupiny, žalobkyni podľa jej tvrdenia žalovaný odmietol vyplatiť jej podiel v peniazoch na elektrostatickom meniči, keď ju vylúčil z kapely. A preto sa ho domáha v súdnom konaní v nižšej sume 400 eur, nakoľko došlo už k amortizácii hudobného zariadenia. Na preukázanie svojich tvrdení navrhla ako dôkaz vypočuť svedka T., ktorý jej tvrdenia mal potvrdiť v rámci výsluchu pred OO PZ D. dňa 05.09.2018.
16. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že žalobkyňou navrhnutý svedok N. R. potvrdil v rámci svojej výpovede na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 12.06.2019, ako aj pri výsluchu na OO PZ D. dňa 05.09.2018, že v roku 2013 sa žalovaná, žalovaný a on ako vtedy členovia kapely Z. ústne dohodli na tom, že zakúpia elektroakustický menič značky S. U. v hodnote 1.800 eur, pričom každý z členov kapely sa mal podieľať rovnakým dielom na zakúpenom zariadení, t.j. po 600 eur. Zároveň tento svedok potvrdil tvrdenia žalobkyne o dohode medzi členmi kapely, že v prípade, ak by niekto odišiel z kapely, tak mu bude vyplatená suma, ktorú investoval do spoločne zakúpeného zariadenia s tým, že čím staršie sú veci, ktoré sa používali v kapele, tým menšia suma bude rozdeľovaná. Svedok N. R. taktiež potvrdil, že žalovaný ho vyplatil z elektroakustického meniča (reproduktoru) sumou 600 eur, keď odchádzal z kapely, pričom sa tak stalo za prítomnosti žalobkyne.
17. S poukazom na uvedené závery dokazovania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav, keď tvrdenia žalobkyne o tom, že jej vznikol nárok na vrátenie sumy 400 eur od žalovaného titulom ústnej dohody medzi bývalými členmi hudobnej kapely Z. o vyplatení amortizovaného podielu odchádzajúceho člena kapely na spoločne zakúpenom elektroakustického meniči (reproduktore) vyhodnotil ako preukázané. Žalovaný tvrdenia svedka N.a R.a pred súdom prvej inštancie nespochybňoval a nemal voči nim žiadne námietky, ako správne podotkol súd prvej inštancie. Odvolací súd dopĺňa, že tak žalovaný neučinil ani v odvolacom konaní vo svojom odvolaní. Súd prvej inštancie sa s týmto dôkazným prostriedkom v napadnutom rozhodnutí v rámci hodnotenia dôkazov náležite vysporiadal.
18. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
19. Podľa § 153 ods. 2 CSP, súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli stranou predložené včas. Podobne tak v zmysle § 181 ods. 4 CSP po márnom uplynutí koncentrovanej lehoty nemusí súd na skutkové tvrdenia a skutkové návrhy procesnej strany prihliadať.
20. Odvolací súd podotýka, že v civilnom procese sa na sporové strany vzťahuje povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom táto všeobecná podmienka sa nepovažuje za splnenú, ak tieto prostriedky mohla strana predložiť už skôr, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania.
21. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.11.2018 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň žalovanému doručil poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, kde upozornil žalovaného na to, že na prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať (§ 153 CSP v spojení s § 149 CSP). Výzva a poučenie boli doručené žalovanému dňa 07.12.2018.
22. Odvolací súd konštatuje, že zo žaloby muselo byť žalovanému, konajúcemu starostlivo, zrejmé, že žalobkyňa tvrdila skutočnosti o ústnej dohode o spoločnom zakúpení elektroakustického meniča (reproduktoru) v roku 2013 pre účely hudobnej kapely a od nej odvodzovala svoj nárok na vyplatenie svojho amortizovaného podielu vo výške 400 eur, potom ako opustila kapelu. Spornosť ohľadne ústnej dohody o zakúpení elektroakustického meniča (reproduktoru) tu bola od samého začiatku konania a žalovanému konajúcemu starostlivo musela byť táto spornosť objektívne známa už od doručenia žaloby dňa 07.12.2018. Napriek vedomosti žalovaného o spornosti žalovaného nároku o vrátenie peňažnej čiastky, ktorá mala byť investovaná do kúpy elektroakustického meniča (reproduktoru) a poučeniu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania súdom prvej inštancie, žalovaný až po vykonaní dvoch pojednávaní, až vo svojom záverečnom návrhu dňa 20.11.2019, teda po 11 mesiacoch od doručenia žaloby predložil súdu prvej inštancie nové dôkazy v podobe emailu od konateľa predávajúceho H. G. a príjmového pokladničného dokladu prepravnej spoločnosti zo dňa 19.06.2012.
23. Súd prvej inštancie preto nepochybil a postupoval plne v súlade s ustanoveniami CSP, keď neprihliadol na žalovaným predložené dôkazy a to vzhľadom na inštitút sudcovskej koncentrácie konania.
24. Pre úplnosť odvolací súd dodáva vo vzťahu k emailovej správe od konateľa predávajúceho H. G.a, ktorú adresoval žalovanému dňa 12.06.2019 o 09:04 hod. (č.l. 63) v listinnej podobe a príjmovému pokladničnému dokladu od zásielkovej spoločnosti G. zo dňa 19.06.2012 (č.l. 64), že tieto dôkazy nepovažoval odvolací súd za jednoznačné, ktorými by uniesol dôkazné bremeno, že došlo len z jeho strany k zakúpeniu elektroakustického meniča (reproduktoru) pre potreby hudobnej kapely Z.. V emailovej správe zo dňa 12.06.2019 je v ľavom hornom rohu uvedené: ,,H. G. <a@b.c>, komu: a@b.c, ďalej je uvedené ,,Zdravím“, ,,M. S. U. S. S za kúpnu cenu 1466€. Kúpa 19.06.2012 prostredníctvom kuriéra na dobierku I. G. 1838, 2ks„ Pod týmto textom je uvedené ,,s priateľským pozdravom H. G. , konateľ“. Z príjmového pokladničného bloku vyplýva vyúčtovanie sumy 1.466 eur na adresu žalovaného ku dňu 19.06.2012. Podľa názoru odvolacieho súd uvedenými dôkazmi žalovaný jednoznačne nepreukázal, že došlo k zakúpeniu elektroakustického meniča (reproduktoru) pre potreby kapely výlučne z jeho prostriedkov a tým by poprel skutkové tvrdenia žalobkyne o ústnej dohode bývalých členov kapely Z. o spoločnom zakúpení predmetného hudobného zariadenia. Výpoveď svedka M. v celom rozsahu podporuje tvrdenia žalobkyne.
25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).
26. Odvolací súd po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že neobstojí ani tento odvolací dôvod, keď súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav na základe vykonaného dokazovania dôkazmi navrhnutými stranami sporu správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, ktoré aj správne interpretoval, keď vyhovel žalobe žalobkyne o zaplatenie 400 eur.
27. Žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé, považoval ho za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení podľa neho vôbec nevyrovnal s vlastníctvom elektroakustického meniča (reproduktoru), samotným titulom, na základe ktorého si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok i ním predloženými dôkazmi, a to emailom od predávajúceho H. G. a príjmovým dokladom zo dňa 19.06.2012.
28. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
29. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
30. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
31. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 400 eur voči žalovanému, ktorú podala žalobkyňa titulom ústnej dohody bývalých členov hudobnej kapely Z. o spoločnom zakúpení elektroakustického meniča (reproduktoru) a nároku na jeho
amortizovanom podiele pri odchode z kapely. Pokiaľ sa súd prvej inštancie v odôvodnení nevysporiadal s predloženými dôkazmi žalovaného a to mailom od konateľa predávajúceho H. G. a príjmovým dokladom zo dňa 19.06.2012, odvolací súd to vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania nepovažoval za taký nesprávny postup v konaní, v dôsledku ktorého by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaného.
32. Nie je teda možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.
33. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalovaného za dôvodné a preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).