Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-81-2021.pdf
PDF · 116.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/81/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: H. P. I., O.. I.., so sídlom T. XXXX/XXX, N., IČO XX XXX XXX, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému: X. Á., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, C. Ú., zast.: C. Á., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, C. Ú., o zaplatenie 1.307,53 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 600,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 14.4.2021 do zaplatenia, a to v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.307,53 eur s prísl. titulom nesplateného úveru a náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 20.11.2015 Úverovú zmluvu č. 4511215757, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti H. P. I., O..I.., a predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.600,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 37,01 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, preto žalobca dňa 20.7.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej istiny. Pokiaľ ide o špecifikáciu žalovanej sumy odkazoval na prílohu, v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad, s tým že žalovaný celkovo uhradil sumu 999,27 eur. Podľa prehľadu splátok a úhrad eviduje voči žalovanému dlh vo výške 1.427,40 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 68,81 eur (predstavujúca 27. - 32. splátky), úrok vo výške 119,87 eur, zosplatnenú istinu vo výške 1.238,72 eur (predstavujúca istinu splátok po zosplatnení za 33. - 84. splátky).
3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver zo dňa 20.11.2015, Úverové podmienky, výzvu zo dňa 20.7.2018, výpis čerpania splátok a úhrad, predžalobnú výzvu zo dňa 24.2.2021.
4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 13.4.2021 žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor.
5. V podanom odpore namietal, že do spotrebiteľskej zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky: nesprávne uvedený konečný termín splatnosti, i údaj o RPMN, splátka nerozdelená na úrok a istinu, a že zmluvné podmienky ako celok spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zároveň vzniesol námietku premlčania a poukazoval i na nekalé obchodné praktiky: žalobca neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, ide o predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol žalobcom vopred pripravený, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah a nekonal s náležitou starostlivosťou.
6. Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 15.11.2021 tak, že žalobu zamietol, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru. Zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. XXCoCsp/XX/XXXX-123 zo dňa 15.2.2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku chýbalo vyvodenie právnych následkov neplatného zosplatnenia úveru, predovšetkým vo vzťahu k uplatňovanej dlžnej sume žalobcom (i ak je zosplatnenie úveru neplatné, dlžník je povinný splniť svoj záväzok zo zmluvy). Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy - 20.11.2015, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (15.11.2021) bola prevažná väčšina dohodnutých (nezaplatených) splátok už splatná. Konštatovanie súdu, že termín konečnej splatnosti úveru nastane až v roku 2022 (majúci zrejme smerovať k záveru o žalovaní nesplatnej pohľadávky) bol vzhľadom na splatnosť jednotlivých splátok bez právneho významu. Tiež poukazoval, že súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentáciou žalovaného (vznesenou už v odpore proti platobnému rozkazu) o. i. o neplatnosti zmluvy, o neprijateľnosti zmluvných podmienok, o použití nekalých obchodných praktík, o nekonaní s náležitou odbornou starostlivosťou, o nevykonaní dokazovania, o premlčaní nároku a o absencii podstatných náležitostí úverovej zmluvy (keď otázka či je alebo nie je úver bezúročný a bezpoplatkový je tiež významnou pre rozhodnutie v predmetnej veci).
9. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
11. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu, vec opätovne prejednal a z vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny stav:
12. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 20.11.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
- hotovostný úver a revolvingový úver, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1.600,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 21,50%, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 84 mesačnými splátkami po 37,01 eur, pričom celková čiastka splatná spotrebiteľom je 3.108,84 eur. RPMN bola uvedená vo výške 24%. Prvá splátka úveru bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, ďalšie splátky boli splatné vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve uvedený 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Listom zo dňa 20.7.2018 žalobca úver zosplatnil. Podľa Výpisu čerpania splátok a úhrad bol úver v sume 1.600,- eur čerpaný dňa 24.11.2015 a žalovaný jednotlivými splátkami uhradil sumu 999,27 eur.
13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.4.2023 navrhol vykonať dôkaz „výzva pred zosplatnením úveru“, ktorý súdu spolu s podacím hárkom predložil. Vo vyjadrení zo dňa 4.12.2023 doplnil, že zosplatnenie úveru nastalo na základe nezaplatenej 28. splátky v poradí, ktoré je platné a účinné, nakoľko postupoval v súlade s Hlavou 6 UZP § 3 a tiež odkazoval na listinné dôkazy k posudzovaniu bonity klienta. Vo vyjadrení zo dňa 26.1.2024 doplnil, že pri overovaní bonity klienta pred uzatvorením zmluvy vychádzal z údajov: príjem klienta zo žiadosti 335,- eur, príjem partnera zo žiadosti 350, - eur, životné minimum dospelých
členov domácnosti 160,- eur, celkové mesačné náklady domácnosti na bývanie 90,- eur, splátky iným spoločnostiam z NRKI 340,- eur, výška splátky schváleného úveru 37,01 eur. Pri posudzovaní bonity klienta sa berie do úvahy aj čistý príjem partnera, preto mal za to, že žalovaný bude schopný splácať predmetný úver za dohodnutých podmienok. Pokiaľ by sa bral do úvahy len jeho príjem, žalobca by predmetný úver neposkytol.
14. Z vyjadrenia zástupkyne žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že žalovaný uzatvoril so žalobcom úverovú zmluvu, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, úver i riadne splácal, avšak následne ochorel a prestal úver splácať. K dôvodnosti uplatneného nároku sa nevedela bližšie vyjadriť, avšak požiadala o povolenie splátok v prípade dôvodnosti uplatneného nároku s poukazom na ich osobné a majetkové pomery. Uviedla, že manžel je onkologický pacient, poberá dôchodok 490,- eur, ona 480,- eur, a majú výdavky na elektrinu vo výške 153,- eur mesačne, plyn 151,- eur mesačne, stočné 100,- eur ročne, domovú daň, komunálny odpad, lieky a zvyšok im ostáva na bežné náklady.
15. Podľa ust. § 215 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
16. Podľa ust. § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
17. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
18. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
21. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17 (§ 7 ods. 4 ZoSÚ).
22. Podľa ust. § 7 ods. 15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
23. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
24. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa odseku 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a) až aa).
25. Podľa ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
26. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
27. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
30. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“) členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
32. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi z 27.3.2014 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
33. Posudzovaný právny vzťah medzi stranami sporu je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností, a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
34. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.11.2015 bol poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.600,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom vo výške 21,50% ročne v 84 mesačných splátkach po 37,01 eur, pričom konečná splatnosť nastala ku dňu 15.12.2022. Vykonaným dokazovaním súd mal tiež preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky, na čo bol žalobcom upozornený. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaný uhradil celkovo na úver sumu 999,27 eur.
35. Súd preskúmal jednotlivé nároky uplatnené žalobou a dospel k nasledovnému:
36. Z obsahu zmluvy (článok 4) je zrejmé, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.11.2019 bol dojednaný úrok vo výške 21,50% ročne. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode zmluvných strán a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu.
37. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za ustálený súdnou praxou možno považovať i záver, že v rozpore s dobrými mravmi je poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. V predmetnej veci ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami predstavuje 21,50%, pričom úroky pri porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období boli 9,89%. V danom prípade teda ide o neprimerane vysoké
úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o úrokoch vo výške 21,50% za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom, a takto dohodnutú odplatu súd považoval aj za neprimeranú v zmysle ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka.
39. Ďalej sa súd zaoberal tým, či žalobca pred poskytnutím úveru skúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal postup v súlade s ust. § 7 ZoSÚ. Predovšetkým žalobca odkazoval na interný doklad o skúmaní bonity - listinu “úvěrová zpráva“, z akých skutočností (zhromaždených údajov) vychádzal, avšak neuviedol ako získané údaje vyhodnotil. Z týchto listín je nepochybné, že žalovaný je dôchodca, poberal dôchodok v sume 334,80 eur, pričom splátky iným spoločnostiam z NRKI mimo H. P.t predstavujú sumu 340,- eur, náklady domácnosti na bývanie sumu 90,- eur. Žalobca ďalej počítal s výdavkami vo výške 160,- eur (z titulu životného minima dospelých členov domácnosti), ako aj výškou splátky schváleného úveru 37,01 eur. Nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k záveru, že 68-ročný dôchodca s dôchodkom 334,80 eur mesačne, bude pri (vyššie uvedených) zistených výdavkoch, spôsobilý splácať počas 7 nasledujúcich rokov sumu 37,01 eur mesačne.
40. Cieľom ust. § 7 ods. 1 v spoj. s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
41. Žalobca podľa názoru súdu získané údaje o príjmoch a výdavkoch žalovaného vyhodnotil nesprávne, nebol dostatočne obozretný, keď ani nevyužil možnosť nahliadnuť aj do registra bankových úverov, a vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale žalovanému vznikla povinnosť na vrátenie poskytnutej sumy úveru, po odrátaní
poskytnutého plnenia na úverový záväzok zo strany žalovaného. Nakoľko žalovaný na záväzok z poskytnutého úveru vo výške 1.600,- eur, zaplatil žalobcovi celkom sumu 999,27 eur, súd považoval žalobu za uplatnenú dôvodne v časti o zaplatenie sumy 600,73 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
43. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca má tak popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu požadovanom v žalobe.
44. V súlade s ust. § 234 ods. 4 C.s.p. súd povolil žalovanému na zaplatenie dlhu mesačné splátky po 50,- eur, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia a majetkové pomery žalovaného, keď povolením splátok nebude neprimerane zasiahnuté do hospodárskych pomerov žalobcu. Podľa názoru súdu slabšia strana, ktorou žalovaný ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitol v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo preňho devastujúce. Na ochranu žalobcu však súd povolil splátky pod hrozbou straty výhody splátok, a to tak, že ak čo i len jednu splátku žalovaný nezaplatí, má žalobca právo domáhať sa zaplatenia celého dlhu, nakoľko sa stane splatným celý dlh.
45. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
46. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.307,53 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 600,73 eur s prísl. a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 46% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 54% (100% - 46%), preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.